Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, October 28, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/141/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114226685
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8114226685.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a sudcov JUDr.

Branislava Brezu a JUDr. Viery Kandrikovej v právnej veci žalobkyne: S. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom
P. XX, právne zast. JUDr. Michalom Feciľakom, advokátom so sídlom v Prešove, ul. Jesenná 8, proti
žalovanému: LENAD Invest s.r.o., IČO:44077891, so sídlom Prešov, Zlatobanská 11613/16, právne
zast. AK-TARABČÁK s.r.o., so sídlom v Prešove, ul. Hlavná 13, v konaní o zaplatenie 565,40 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, sp.zn.:
28C/51/2015-249 zo dňa 09.05.2018 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp.zn.:
28C/51/2015-265 zo dňa 13.06.2018 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom vo výroku o uložení povinnosti žalovanému
zaplatiť žalobkyni 1 088,95 eura v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku o zamietnutí
žaloby v prevyšujúcej časti.

II. Čo do zvyšku rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom sa zrušuje a v rozsahu zrušenia sa vec
vracia súdu I. inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom v spojení s dopĺňacím
rozsudkom rozhodol tak, že:

I. žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 1.161,50 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05
% ročne zo sumy 463 Eur od 01.10. 2014 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 463 Eur od
27.12.2016 do zaplatenia a vo výške 5 % ročne zo sumy 235,50 Eur od 21. 9.2017 do zaplatenia,
II. v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Prvoinštančný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že bolo nesporné to, že žalovaný má vo

vlastníctve budovu, ktorá sa nachádza na pozemku vo vlastníctve žalobkyne vo veľkosti podielu 1.
Z citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že ten kto užíva cudziu vec bez právneho dôvodu, je
povinný vydať bezdôvodné obohatenie peňažnou formou, výška plnenia ak nie je stanovená právnym
predpisom, je vyjadrená peňažnou čiastkou, ktorú by obvykle bolo nevyhnutné vynaložiť v danom mieste
a čase za porovnateľné užívanie prenajatej veci.

3. Malo by sa jednať o nájomnú zmluvu, výška náhrady sa určuje podľa obvyklej výšky nájomného, ktoré

by nájomca v danom mieste a v čase platil, ak by vec užíval na základe platnej nájomnej zmluvy. V tomto
prípade však nájomná zmluva medzi stranami neexistuje.4. Súd pri rozhodovaní vychádzal aj z právnych názorov Krajského súdu v Prešove v iných veciach,
ktorý uvádzal, že vec, o ktorú žalobcovi ide, a ktorú nemôže reálne využiť predstavuje pozemok
a nie zastavaný pozemok. Žalobca uplatňuje právo k pozemku, a preto sa má komparistika týkať

porovnateľných pozemkov v danom mieste a čase z pohľadu, ako by sa dali na trhu využiť.

5. Spornou počas celého konania sa stala výška nájomného, ktorá by mala predstavovať bezdôvodné
obohatenie ako obvyklého nájomného a v tomto medzi stranami nenastal prienik. Súd mal pripojený
spis 9C/7/2012 a z tohto konania sa v konaní 28C/51/2015 nachádzajú aj znalecké posudky, ktoré boli

tam podávané. V tomto konaní podala žalobkyňa kópiu znaleckého posudku B. univerzity v Q. z augusta
2018, predmetom ktorého bolo aj stanovenie nájomného za parcely, ktoré sú predmetom tohto konania.
Žalovaný sa proti tomuto znaleckému posudku bránil, tak ako bolo uvedené vyššie a poukazoval na
ďalšie znalecké posudky, ktoré boli v spise 9C/7/2012 (v tomto spise sa nachádza posudok B. univerzity
v Q., posudzoval parcely týkajúce sa sporu 9C/7/2012 v jednom znaleckom posudku). Súd všetky tieto
znalecké posudky má pripojené v kópiách v rámci tohto konania.

6. Súd mal teda k dispozícii viacero znaleckých posudkov. V celom rozsahu sa súd stotožňuje s určením
hodnoty nájmu tak, ako bol uvedený v znaleckom posudku znaleckej organizácie O., s.r.o., pretože tento
posudok je v súlade aj s ďalším znaleckým posudkom S.. Q., pokiaľ ide o určenie výšky nájmu za m2
za obdobie jedného roka. Na druhej strane znalecký posudok B. univerzity v Q. určuje výšku nájmu

rádovo niekoľkonásobne vyššiu, ktorú súd nemôže považovať ani za nejakú odchýlku, ktorá sa bežne
ukazuje v znaleckých posudkoch. Na jednej strane tu teda mal súd k dispozícii dva znalecké posudky,
ktoré cenu nehnuteľnosti určujú rovnako, ďalšie dva znalecké posudky, ktoré cenu za nájom určujú o
trochu nižšie a potom znalecký posudok, ktorý predložil žalobca, ktorý výrazným spôsobom navyšuje
cenu nájmu tejto nehnuteľnosti.

7.SúdmalzatoastotožňujesasnámietkamižalovanéhovočitomutoznaleckémuposudkuB.univerzity,
že tento posudok je nepresvedčivý z hľadiska skutočnosti, ktoré vzala za rozhodujúce pre svoje závery
a to najmä z hľadiska, že porovnával pozemky, ktoré sú svojim umiestnením a využitím neporovnateľné
s parcelou, ktorá je predmetom tohto konania.

8. Ak žalobca napádal zase metodiku zvolenú organizáciou O., s.r.o., súd v tejto súvislosti poukazuje
na odôvodnenie rozhodnutia 9C/7/2012, ktorý poukázal na českú súdnu prax, že použitie porovnávacej
metódy znaleckým ústavom je pre súd nepresvedčivé z dôvodov nevysporiadania sa s výškou
nájomného podľa nájomných zmlúv týkajúcich sa nezastavených parciel priamo v areáli hospodárskeho

dvora a z dôvodov už vyššie uvedených.

9. Súd poukázal na to, že ďalšie znalecké dokazovanie v tejto veci by bolo neefektívne a výrazným
spôsobom by predlžovalo toto konanie, keďže súd mal pripojený spis 9C/7/2012 a aj znalecké posudky
z tohto spisu sú súčasťou tohto konania 28C/51/2015. Súd mal teda na základe všetkých týchto

skutočností preukázané, že výška bezdôvodného obohatenia je určená na základe znaleckého posudku
znaleckej organizácie O. s.r.o. v podpore so znaleckým posudkom S.. Q.,. Týmto spôsobom súd určil
výšku tohto nájmu a stanovil za m2 na rok 1,60 Eur (súd vychádzal z ceny nehnuteľnosti, ktorá bola
stanovená v tomto znaleckom posudku na rok 2012 a od tohto roku odvíjal aj cenu nehnuteľnosti pre
obdobia, ktoré sú predmetom tohto konania so zreteľom na skutočnosť, že iné obdobie súd nemal

k dispozícii a vychádzal z toho, že odchýlka v ďalších obdobiach s poukazom aj na predchádzajúce
obdobia by bola zanedbateľná).

10. Pokiaľ žalovaný predložil nájomné zmluvy za iné pozemky v tomto areáli hospodárskeho dvora, ktorý
vychádza ešte z nižšej hodnoty, ako je hodnota určená znaleckým posudkom O., s.r.o., súd tieto zobral

len ako podporný argument, že znalecký posudok predložený žalobcom z B. univerzity v Q. nie je tým,
z ktorého by súd vychádzal, ale naopak vychádzal zo znaleckého posudku znaleckej organizácie, ktorá
sa približovala viac k týmto nájomným zmluvám.

11. Žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou na parcele XXXX/X o výmere XXX m2, č. XXXX/XX o

výmere XX m2 a č. XXXX/XX o výmere XX,XX m2 a to v podiele 1. Pri určení výšky bezdôvodného
obohatenia vo výške 1,6 Eur za m2 na rok to teda vychádza nasledovne.12. Za užívanie parcely č. XXXX/X - XXX,XX Eur delené podiel žalobkyne v 1 = 100,8 Eur krát 5 rokov
ako žalované obdobie = 504 Eur.

13. Za užívanie parcely č. XXXX/XX - 121,60 Eur delené podiel žalobkyne v 1 = 60,80 Eur krát 5 rokov
ako žalované obdobie = 304 Eur.

14. Za užívanie parcely č. XXXX/XX- 141,40 Eur delené podiel žalobkyne v 1 = 70,70 Eur krát 5 rokov
ako žalované obdobie = 353,50 Eur.

15. Celková suma za bezdôvodné obohatenie za žalované obdobie od 4.10.2012 do 21.09.2017
predstavuje teda sumu 1.161,50 Eur.

16. V prevyšujúcej časti žalobu nad sumu 1.161,50 Eur s prísl. zamietol.

17. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP.

18.Protitomutorozsudkuvspojenísdopĺňacímrozsudkompodaliodvolaniežalobkyňa,akoajžalovaný.
Žalovaný namietal nesprávny procesný postup a porušenie práva na spravodlivý proces z dôvodu
nemožnosti vyjadriť sa k návrhu na zmenu žaloby. Zároveň poukázal odvolateľ na to, že vzniesol

námietku premlčania, ktorú však súd neakceptoval, avšak v rozsudku nie je žiadna zmienka o tom,
ako sa súd s námietkou premlčania vysporiadal. V ďalšom poukázal na to, že predmetný pozemok
v žalovanom období neužíval, pretože neužíval ani budovu, ktorá je na parcele XXXX/X postavená.
Namietal nesprávne priznaný úrok z omeškania a trovy konania. Navrhol odvolaciemu súdu, aby
napadnutý rozsudok v časti o nároku na bezdôvodné obohatenie vo výške 657,50 Eur v tejto časti nárok

zamietol a zároveň mu priznal nárok na plnú náhradu trov celého konania.
Proti rozsudku v spojení s dopĺňacím rozsudkom proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti
podala odvolanie žalobkyňa a navrhla odvolaciemu súdu, aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie alebo aby návrhu žalobkyne v celom rozsahu vyhovel.

19. Odvolateľka má za to, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil dôkazy, ktoré v konaní vyšli
najavo s niektorými dôkazmi sa nevysporiadal vôbec a na základe vykonaného dokazovania dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam a samotné rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

20. Aj keď v odôvodnení rozsudku sp.zn.: 9C/7/2012 (bod 7.3) súd prvej inštancie poukázal na
závery českej súdnej praxe, z ktorej má vyplývať, že v prípade nesúhlasu účastníka so závermi
znaleckéhoposudkujepotrebnéjehozáveryrelevantnespochybniť,sámsúdvšaktýmitozávermisúdnej
praxe vôbec neriadil. A práve naopak. Súd prvej inštancie vychádzal zo znaleckého posudku č. XX/
XXXX vypracovaného spoločnosťou O., s.r.o., ktorý bol spochybnený Znaleckým ústavom súkromným

znaleckým posudkom č. XX. Ak teda v posudzovanej právnej veci súd prvej inštancie vychádzal zo
znaleckého posudku č. XX/XXXX, ktorý bol spochybnený znaleckým ústavom, je aj jeho rozhodnutie
v tejto časti nepreskúmateľné a zmätočné. Z odborného stanoviska znaleckého ústavu vyplýva, že
znalecký posudok č. XX/XXXX je vypracovaný neodborne - v rozpore s vyhláškou č. 492/2004 Z.z.,
keďže znalecká organizácia pochybila najmä tým, že pri posudzovaní správnosti výšky koeficientov

neposúdila všetky objektívne dôvody pre ich zaradenie v rámci rozpätia uvádzaného vo vyhláške.
Nesprávne určila koeficient povyšujúcich faktorov a koeficient edukujúcich faktorov. Vybraná metóda
polohovej diferenciácie určenia všeobecnej hodnoty pozemku nevystihuje definíciu všeobecnej hodnoty
nehnuteľnosti podľa vyhlášky a táto metóda sa už nepoužíva. Stanovila všeobecnú hodnotu pozemku,
ktorá nezodpovedá realite v danom mieste a čase, čo je taktiež v rozpore s vyhláškou.

21. Ďalej poukázala na to, že všeobecnú hodnotu vyhláška č. 492/2004 Z.z. považuje objektivizovanú
hodnotu nehnuteľnosti a stavieb, t.j. odhadom ich najpravdepodobnejšej ceny ku dňu ohodnotenia, ktorú
by tieto mali dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže pri poctivom predaji, keď predávajúci
a kupujúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je

ovplyvnenáneprimeranoupohnútkou.ZrozhodnutíNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky,akoajďalšej
judikatúry týkajúcej sa vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov bez právneho dôvodu
vyplýva, že obohatený je povinný vydať bezdôvodné obohatenie vo výške akú by musel vynaložiť,
ak by si chcel v danom mieste a čase podobný pozemok prenajať. To však znamená, že sa musíjednať o nezastavaný pozemok. Odvolateľka má za to, že nájomné zmluvy, ktoré boli uzavreté v čase,
keď už boli pozemky boli dávno zastavané a uzavreté po niekoľkých rokoch bezplatného užívania,
pričom zo strany vlastníkov stavieb ide iba len o akési dočasné riešenie a zabránenie tak žalobe o

vydanie bezdôvodného obohatenia, takéto zmluvy preto nemožno považovať za zmluvy uzavreté na
voľnom trhu a v podmienkach voľnej súťaže a na vyhotovenie znaleckého posudku na stanovenie
všeobecnej hodnoty, nájmu pozemkov v danom mieste a čase sú nepoužiteľné. Je predsa nesporné a
vyplýva to aj zo všetkých takto uzavretých nájomných zmlúv, že výška nájmu je v takýchto zmluvách
je niekoľkonásobne nižšia oproti výške nájmu v nájomných zmluvách, pri uzatváraní ktorých si vlastník

pozemku ako prenajímateľ mal možnosť slobodne vybrať nájomcu na voľnom trhu, to znamená nie v
tiesni a za nevýhodných podmienok. Poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn.:
28Cdo/2359/2012 z 15.02.2013, sp.zn. 28Cdo/946/2013 z 01.10.2013. Odvolateľka ďalej poukázala
na správnosť záverov znaleckého ústavu B. univerzity v Q., súkromnom znaleckom posudku č. 19 z
11.09.2017, pričom v tejto súvislosti uviedla, že tento súkromný znalecký posudok vypracoval jeden
z troch znaleckých ústavov Slovenskej republiky v odbore stavebníctvo, ktorý je podľa ust. § 19

ods. 1 Zákona č. 382/2004 Z.z. špecializovaným vedeckým odborným pracoviskom, ktoré plní funkciu
rezortného a metodického centra v oblasti znaleckej činnosti zapísané v zozname, a že znalecký ústav
vykonáva znaleckú činnosť v obzvlášť obtiažnych prípadoch vyžadujúcich osobitné vedecké posúdenie.
V hierarchii znalcov má znalecký ústav nepochybne osobitné postavenie - vyššie a odbornejšie ako
znalec - fyzická osoba, či znalci - fyzické osoby, združené v organizácii, vyplýva taktiež aj z judikatúry

NajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky,atonapríkladzrozsudkuNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky
sp.zn.: 4Obo/210/2007 z 20.01.2009. Poukázala na ust. § 207 ods. 3 CSP s tým, že súd prvej inštancie
sa so zásadami v uvedenom ustanovení neriadil, a práve naopak iba vyjadrenie spoločnosti O.. vo
vzťahu k záverom znaleckého posudku Znaleckého ústavu č. 19 nadradil záverom prijatým Znaleckým
ústavom, ktorý sa v súlade so zákonom v predmetnom znaleckom posudku vyjadril k správnosti záveru,

ktoré vyslovila spoločnosť O., s.r.o. v znaleckom posudku č. XX/XXXX. Poukázala v ďalšom na to,
že súd prvej inštancie sa riadne nevysporiadal s predloženými listinnými dôkazmi vo veci a dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniami, samotné rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci a odvolaním napadnuté rozhodnutie ako celok je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a jeho
právne odôvodnenie nepostačujúce. Podľa názoru odvolateľky súd nie je oprávnený hodnotiť odbornú

stránku podaného znaleckého posudku.

22. Predsa skutočnosť, že znalecký ústav B. univerzity v Q. stanovil znaleckým posudkom č. XX.
vyššiu všeobecnú hodnotu nájmu pozemkov, ktorých užívanie je predmetom sporu v tomto konaní
(porovnávacou metódou) ako ich stanovili v konaní ostatní znalci neznamená, že ním prijaté závery, tzv.

všeobecná hodnota nájmu pozemkov, nie je správna.

23. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný, pričom poukázal na to, že znalecký ústav neposudzoval
a neporovnával nájomné zmluvy na pozemky, ktoré má prenajaté v areáli družstvo D., ale ktoré prenajala
žalobkyňa spoločnosti J., s.r.o., X. a D. Y., pretože práve toto sú porovnateľné ceny a porovnateľné

pozemky. Znalecký ústav porovnáva nájomné zmluvy na rampu, manipulačný priestor a parkovacie
plochy, nájom za parkovaciu plochu a skladovú plochu, nebytové priestory a parkovacie miesto, výrobný,
kancelársky a skladový priestor, pozemok pre výstavbu pozemných komunikácií (ide o pozemky v
odlišnej časti), pozemky v inej časti potrebné pre výstavbu diaľničného privádzača, zastavaná plocha
na parkovanie a výrobný kancelársky a skladový priestor, pričom ide o pozemky v odlišnej časti

katastrálneho územia T. a iného charakteru, resp. o budovy a nebytové priestory.

24. Žalovaný ďalej poukázal na to, že v konaní súd nehodnotil odbornú stránku znaleckého posudku, ale
je oprávnený hodnotiť, či pre porovnávaciu metódu použil pozemky porovnateľné s pozemkami, ktoré
sú predmetom konania. Posudok posudzoval vo vzťahu k jeho presvedčivosti a hodnovernosti. Navrhol

rozsudok ako vecne správny, okrem časti, ktorá bola napadnutá jeho odvolaním, potvrdiť a priznať nárok
na náhradu trov odvolacieho konania.

25. Krajský súd v Prešove (ďalej aj „odvolací súd“) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania (§ 379
a nasl. CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je neopodstatnené a odvolanie žalovaného

čiastočne dôvodné.

26. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach,
v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvejinštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie
nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd
oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať. Odvolací súd v odvolacom konaní

posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym
posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné
právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení
rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale
iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky

II. ÚS 78/05).

27. Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli
účastníci (§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy
hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie

je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý
dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. (uznesenie Najvyššieho súdu SR
zo 14. 9. 2011, sp. zn. 3 Cdo 204/2009).

28. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania

neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho
neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých
prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola
alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať
záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.

Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie
týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu
týchto skutočností tiež tvrdí. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010).

29. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, je potrebné rozumieť výsledok

hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p. (§ 191
ods. 1 CSP), pretože súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov
nevyplynuli ani inak v konaní nevyšli najavo, pretože súd opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli za konania najavo, alebo pretože v hodnotení dôkazov,
popr.poznatkov,ktorévyplynulizprednesovúčastníkovkonania,aleboktorévyšlinajavoinak,zhľadiska

závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti, je logický rozpor alebo ak
hodnotenie dôkazov odporuje ust. § 133 až 135 O.s.p. (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Českej
republiky vo veci 21Cdo 65/2000).

30. Odvolací súd vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov (§ 132 O.s.p., resp. § 191 ods. 1CSP) poukazuje

na to, že hodnotenie dôkazov môže robiť len súd, ktorý ich vykonal. Základom hodnotiaceho postupu
sudcu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá logického myslenia, ktoré tradičná
logika formuluje do základných logických zásad. Ide o zásadu totožnosti, ktorá vyžaduje, aby sa v určitej
úvahe zachovával rovnaký význam použitých výrazov, zásadu vylúčeného sporu, ktorá vyžaduje, že
v tom istom čase a za tých istých podmienok nemôže zároveň platiť nejaké tvrdenie a jeho protiklad,

zásadu vylúčenia tretieho, podľa ktorej z dvoch protikladných tvrdení musí byť jedno pravdivé, a zásadu
dostatočného dôvodu, ktorá vyžaduje, aby každé pravdivé tvrdenie bolo dostatočne odôvodnené (porov.
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6MCdo 1/2010).

31. Daná právna vec je nepochybne vec sporová, v ktorej sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu

má jednak povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne
nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou
tvrdenia a povinnosť označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu
nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným
bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané

jeho tvrdenia, a že z toho dôvodu muselo byť rozhodnutie vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom
dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli
preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, či už z dôvodunečinnosti strany sporu, ktorá nesplnila povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, alebo
preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec.

32. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanietvrdení,jedanýhypotézouhmotnoprávnejnormy,ktoráupravujespornýprávnypomerstrán
sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré museli byť
preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie dlhu z určitej
zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia o tom, že s žalovaným (dlžníkom) uzavrel

zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol
riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy
preukázujúce tvrdené skutočnosti žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať, uzavrieť zmluvy a
poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno
tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu.

33. Podľa § 153 CSP ods. 1, 2, 3, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.
Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí

súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších
úkonov súdu.
Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v
odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť

najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

34. Koncentrácia konania má podľa zákonodarcu predstavovať efektívny nástroj racionálneho
a odôvodneného zrýchlenia sporového konania. Sudca so znalosťou konkrétnej veci vie podľa
zákonodarcu najlepšie posúdiť adekvátnosť a včasnosť uplatnenia prostriedkov procesného útoku a

prostriedkov procesnej obrany, preto je nóvum spočívajúce v zavedení inštitútu sudcovskej koncentrácie
podľa neho plne odôvodnené a žiadúce. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
sú uplatnené včas aj vtedy, ak ich strana predložila ako reakciu na skutočnosti, o ktorých nevedela
ani ich nemohla predvídať a ktoré vyšli najavo až potom, ako mala strana povinnosť označiť a
predložiť skutočnosti a dôkazy. Zákonná koncentrácia konania predstavuje objektívnu časovú hranicu

pre uplatnenie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, ktorá môže byť ešte
sprísnená uplatnením sudcovskej koncentrácie. Uvedená objektívna časová hranica má veľký význam
pre moment viazanosti súdu.

35. Odvolací súd vzhľadom na to, že B. univerzita v Q. znaleckým posudkom č. 19 zo dňa 11.09.2017 i

keď s použitím spravodlivej metódy - porovnávacia metóda, ale s použitím cien nájmu za nehnuteľnosti
nachádzajúcich sa v tzv. „top“ cenovej zóne oproti nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto konania.
Použitím cien nájmu neporovnateľných nehnuteľností sa posudok B. univerzity stal nepresvedčivým,
pretože porovnával cenu nájmu predmetnej nehnuteľnosti, ktorá svojim umiestnením a využitím je
neporovnateľná s cenami nehnuteľností, ktoré použil pre výpočet nájmu.

XX. Technická univerzita pri vyhotovovaní znaleckého posudku vychádzala konkrétne z cien za nájom
nehnuteľnosti nachádzajúcich sa na ulici Y., J. nachádzajúcich sa pri diaľničnom privádzači smerom na
Q., pričom predmetná nehnuteľnosť sa nachádza v opačnej časti katastrálneho územia T., a ak súd prvej
inštancie pri rozhodovaní vo veci samej vychádzal z hodnoty určenej znaleckým posudkom O., s.r.o.,

postupoval správne pretože iný znalecký posudok na stanovenie ceny nájmu porovnateľnou metódou
mu predložený od strán sporu do skončenia dokazovania vo veci nebol.

37. V priebehu konania žalovaný namietol premlčanie (č.l. 201 spisu) za dobu od 01.10.2014 do
29.12.2014, na čo súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nereagoval a nedal odpoveď na túto námietku

premlčania, preto jeho rozhodnutie v tomto smere je nepreskúmateľné a nenapĺňajúce požiadavku
upravenú v ust. § 220 ods. 2 o presvedčivosti dôvodov.38. Za stavu, ak žalovaný namietal premlčanie v odvolaní od 01.10.2014 do 22.01.2015, odvolací súd
sumu 72,55 Eur reprezentujúcu nárok žalobkyne za obdobie, ktoré námietkou premlčania žalovaný
spochybnil, odpočítal od priznanej sumy 1.161,50 Eur a rozsudok vo vyhovujúcom výroku o zaplatenie

1.088,95 Eur a vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti potvrdil ako vecne správny postupom
podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

39. Vzhľadom na nepreskúmateľnosť rozsudku súdu prvej inštancie v otázke premlčania nároku v časti
o zaplatenie 72,55 Eur odvolací súd postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP rozsudok v spojení s

dopĺňacím rozsudkom v prevyšujúcej časti zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

40. Prvoinštančný súd po vrátení veci opätovne preskúma rozsudok v napadnutom výroku v časti, ktorú
žalovaný napadol námietkou premlčania a v otázke úroku z omeškania zároveň rozhodne o všetkých
trovách konania s tým, že v konaní bolo uplatnené plnenie, ktoré záviselo od znaleckého posudku a

úvahy súdu, pretože pre plný úspech žalobcu postačuje úspech o základe nároku (§ 255 CSP).

41. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).