Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 28, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/128/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8413208207
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8413208207.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr.
MarianyMuránskejaJUDr.DanielyBabinovejvsporežalobcu:F..I.E.,bytomH.X,H.,protižalovanému:
SR - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 866, o
náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. 2S/1/2013-133 zo
dňa 16.07.2019 a proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. 2S/1/2013-179 zo dňa 13.09.2019

takto

r o z h o d o l :

Odmieta odvolanie proti uzneseniu č. k. 2S/1/2013-133.

Potvrdzuje uznesenie č. k. 2S/1/2013-179.

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 2S/1/2013-133 nepripustil pristúpenie Z. I., bytom H., I. XX, do
konania na strane žalovaného. Uznesenie vydal sudca, v poučení uviedol, že proti uzneseniu odvolanie
nie je prípustné.

2. Uznesením č. k. 2S/1/2013-179 súd konanie zastavil, žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Uznesenie odôvodnil tým, že podanou žalobou sa žalobca domáhal náhrady škody. Dňa 02.09.2019
zobral žalobca žalobu späť. Žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasil, a preto súd konanie zastavil. Výrok
o trovách konania odôvodnil ust. § 256 ods. 1 CSP.

3. Proti uzneseniu, ktorým súd nepripustil pristúpenie Z. I. do konania, podal odvolanie žalobca. Uviedol,
že s rozhodnutím nesúhlasí, lebo v predmetnej veci sa nejedná o podanie návrhu žalobcu zo dňa

13.01.2017, ale o označenie žalovaného účastníka v súlade s výzvou Okresného súdu v Kežmarku
zo dňa 05.01.2017. Odôvodnenie uznesenia je nepravdivé, vecne nesprávne, v rozpore so zákonom.
Nejedná sa o pristúpení Z. I. do konania, ale o správne označenie žalovaného účastníka v predmetnom
konaní v súlade s výzvou súdu.

4. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že

odvolanie žalobcu proti tomuto uzneseniu je potrebné odmietnuť. V danom prípade súd rozhodol o
nepripustení účastníka do konania uznesením, ktoré vydal sudca. Proti takémuto uzneseniu odvolanie
nie je prípustné (§ 357 CSP a contrario). Aj keď žalobca uvádza, že proti tomuto uzneseniu podáva
sťažnosť, podľa obsahu sa jedná o odvolanie, sťažnosť v danom prípade neprichádza do úvahy, pretože
rozhodnutie nevydal vyšší súdny úradník. Keďže proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné,
odvolací súd odmietol odvolanie proti tomuto uzneseniu postupom podľa § 386 písm. c) CSP.5. Protiuzneseniuč.k.2S/1/2013-179žalobcavzákonomstanovenejlehotepodalodvolanie.Odvolanie
odôvodnil tým, že s uznesením nesúhlasí z dôvodu porušenia uznesenia krajského súdu 1S/24/2011-73.
Krajskýsúdrozhodol,žekonanieprotižalovanémuMinisterstvuvnútraSlovenskejrepublikysazastavuje

a žalobu o náhradu škody tento súd vylúčil na samostatné konanie. V predmetnej veci sa jedná o
nové konanie, ktoré bolo postúpené príslušnému Okresnému súdu Kežmarok. O zastavení konania
proti žalovanému Ministerstvu vnútra SR právoplatne rozhodol už krajský súd svojim uznesením zo
04.10.2011 a žalobu žalobcu o náhradu škody vylúčil na samostatné konanie, v ktorom okresný
súd dodnes nekonal. Žalobca nezaložil ani neinicioval konanie o náhradu škody proti žalovanému

Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky. Žalobca na výzvu súdu, ktorú mu doručil súd, reagoval tak,
že v konaní o náhradu škody uviedol správne označeného žalovaného účastníka v tomto konaní,
ktorým je vlastník pozemku Z. I., nakoľko Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v žalobe o náhradu
škody nie je pasívne legitimovaným účastníkom, ako na to správne poukázal OS Kežmarok. Zastavenie
konania uznesením OS Kežmarok 2S/1/2013-179 sa netýka krajským súdom vylúčeného konania o
náhradu škody na samostatné konanie, ale starého konania o zrušenie rozhodnutia Ministerstva vnútra

Slovenskej republiky, ktoré už bolo rozhodnutím Krajského súdu v Prešove zastavené. Žalobca súhlasí s
napadnutým uznesením len v časti zastavenia konania proti nesprávne označenému Ministerstvu vnútra
Slovenskej republiky, nakoľko v predmetnej veci o náhradu škody proti žalovanému žalobu žalobcu o
náhrady škody vylúčil krajský súd na samostatné konanie. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie zrušil
a vec vrátil na nové rozhodnutie o náhrade škody proti skutočne žalovanému Z. I..

6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozhodnutie okresného súdu potvrdiť.

7. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Konanie v tejto veci sa začalo podaním

žalobcu zo dňa 17.02.2011, ktoré doručil Krajskému súdu v Prešove. V tomto podaní sa žalobca F..
I. E. domáhal jednak preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu ministerstva vnútra SR a jednak
náhrady škody. Uznesením KS v Prešove bolo konanie o preskúmanie rozhodnutia zastavené a žaloba
o náhradu škody bola vylúčená na samostatné konanie. Vylúčená vec o náhradu škody bola postúpená
Okresnému súdu Kežmarok ako súdu vecne a miestne príslušnému uznesením Krajského súdu v

Prešove z 09.07.2013, sp. zn. 3S/31/2013. Na Okresnom súde v Kežmarku bola tejto veci pridelená
sp. zn. 2S/1/2013 (aj keď sa jednalo o občianskoprávne konanie o náhradu škody). V pôvodnom
podaní zo dňa 17.02.2011 žalobca F.. I. E. za žalovaného označil iba Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky a z podania vyplýva, že náhradu škody požaduje od Ministerstva vnútra SR. Správne teda
súd prvej inštancie v konaní o náhradu škody vedenom pod sp. zn. 2S/1/2013 za žalovaného považoval

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Skutočnosť, že v konaní je označený nie pasívne legitimovaný
účastník, vyplýva z výzvy súdu prvej inštancie zo dňa 05.01.2017, označenie pasívne nelegitimovaného
účastníka však nie je vadou návrhu, ktorú by súd musel odstraňovať (dôležité je, že označený účastník
má spôsobilosť byť účastníkom konania).

8. Keďže v konaní existoval žalovaný, a to Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, žalobca toto
označenie nemohol opraviť ako pri neúplnom alebo nesprávnom návrhu a vstup ďalšieho účastníka do
konania ako žalovaného mohol docieliť len zámenou účastníkov alebo pristúpením účastníkov. Žalobca
sa domáhal pristúpenia ďalšieho účastníka a o tomto pristúpení súd prvej inštancie rozhodol tak, že ho
nepripustil.

9. Aj keď súd prvej inštancie procesne nesprávne vyzval žalobcu na späťvzatie žaloby svojim listom z
22.08.2019 (č. l. 142 spisu), toto procesné porušenie nemalo za následok nesprávne rozhodnutie. Pokiaľ
súd prvej inštancie vyzýva na späťvzatie žaloby, čo umožňuje ust. § 138 CSP, je potrebné v takejto
výzve účastníkovi uviesť, že zo skutočností tvrdených v žalobe je po predbežnom právnom posúdení

zrejmé, že žaloba je zjavne nedôvodná. Súd prvej inštancie takéto skutočnosti vo svojej výzve neuviedol.
Napriek tomu žalobca žalobu zobral späť a následne potvrdil, že sa náhrady škody nemienil domáhať
proti žalovanému Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, ale proti Z. I.. Takéto oznámenie žalobcu v
prebiehajúcom konaní je svojim obsahom tiež späťvzatím žaloby. Je teda správne rozhodnutie súdu
prvej inštancie o zastavení konania, a preto odvolací súd toto uznesenie potvrdil postupom podľa § 387

ods. 1 CSP, vrátane vecne správneho výroku o trovách konania.

10. V danom prípade nebolo dôvodné rozhodnutie súdu prvej inštancie o zastavení konania zrušiť,
pretože z postoja žalovaného vyplýva, že sa nemieni domáhať náhrady škody proti Ministerstvu vnútraSlovenskej republiky. Aj pokiaľ by odvolací súd späťvzatie žaloby z 02.09.2019 považoval za neúčinné,
z postoja žalovaného vyjadreného v odvolaní nepochybne vyplýva, že na žalobe o náhradu škody proti
žalovanémuMinisterstvuvnútraSlovenskejrepublikynetrvá.Jepritomnepochybnýmfaktom,žekonanie

o náhradu škody na návrh žalobcu na tomto súde začalo, a teda aj na základe tohto oznámenia žalobcu
by muselo byť zastavené.

11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP
a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol žalobca neúspešný, nemá preto nárok na náhradu trov

odvolacieho konania. Úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací
súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421
ods. 1 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za
podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.