Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 13, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/158/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314224213
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1314224213.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov

senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v právnej veci žalobkyne: A. M., E..
XX.X.XXXX, I. T. XXXX/XX, I.K. proti žalovaným: 1/ D.E. S., E.. XX.XX.XXXX, I. Z. K. XX, I., 2/ C. I., E..
XX.X.XXXX, I. D. X, I., X/ O. L., E.. XX.X.XXXX, I. Z. K. XX, I. W. X/ A. K., E.. XX.X.XXXX, I. J. X, M.,
všetci zastúpení: SODOMA VULGAN, spol. s r.o., IČO: 47254084, so sídlom Kominárska 2, 4, Bratislava
o zriadenie vecného bremena, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo
dňa 6.7.2016, č.k. 21C/307/2014-143, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

Žalovaným 1/ až 4/ sa proti žalobkyni priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia,
že žalovaní 1/ až 4/ sú povinní strpieť právo prechodu cez spoločný dvor, parcelu č. XXX/X zapísanú
na LV č. XXXX, kat.ú. X., na pozemok parc.č. XXX/X zapísaný na LV č. XXXX, kat.ú. X. v prospech
žalobkyne,jejmanžela,dcéryU..S.D.srodinou,dcéryY.D.srodinou,sesterniceC.Ď.,titulomzriadenia
vecnéhobremenaprávaprechodupodľa§151oods.3zákonač.40/1964Zb.Občianskyzákonník(ďalej
len „Občiansky zákonník“). Žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovaným 1/ až 4/ náhradu trov konania,

o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 151n ods. 1, § 151o ods. 1, § 151 ods. 3, § 134
ods. 1 a § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 78 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a vecne tým, že v danej veci nebola splnená podmienka aktívnej ani
pasívnej vecnej legitimácie. Dospel k záveru, že žalobkyňa nie je aktívne vecne legitimovaná na podanie
žaloby o zriadenie vecného bremena, nakoľko v zmysle § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka sa

zriadenia vecného bremena práva prechodu z dôvodu, že na pozemok žalobkyne nie je žiadny iný
prístup, môže úspešne domáhať iba vlastník stavby, čo však nebol daný prípad. Zároveň konštatoval, že
žalobkyňa neoznačila v žalobe všetkých spoluvlastníkov parc.č. XXX/X, ku ktorej žiadala zriadiť vecné
bremeno práva prechodu, pričom ide o nútené procesné spoločenstvo, a ak by v spore neboli označení
všetci podieloví spoluvlastníci predmetnej nehnuteľnosti, rozsudok by voči neoznačeným osobám nebol
právne účinný. Napriek nepripustenej zmene žaloby sa zaoberal prípadným nadobudnutím práva
vecného bremena titulom vydržania a dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala splnenie podmienok

vydržania, predovšetkým, že právo prechodu užívala po dobu 10 rokov ako oprávnený držiteľ, teda, že
bola dobromyseľná, že jej toto právo patrí. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s
§ 262 ods. 2 C.s.p. a náhradu trov konania priznal úspešným žalovaným 1/ až 4/ s tým, že o výške trov
rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.3. Proti rozhodnutiu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. namietala, že súd v napadnutom
rozsudku neuviedol všetky doplnenia žaloby tak, ako ich doručila súdu. Uviedla, že dôvodom darovania

podielu 2/5 na dome matkou, na základe ktorého sa stala vlastníčkou, bolo pomôcť bratrancovi U..
K. I. pri zabezpečení úveru v banke, ale s podmienkou rozhodovania jej matky, preto aj o predaji
nehnuteľnostirozhodovalibratranecspoločnesjejmatkou. Ďalejnamietalanepresvedčivéodôvodnenie
zamietnutia zmeny žaloby, ktorou sa domáhala zriadenia vecného bremena titulom vydržania. Tvrdila,
že skutkové závery súdu prvej inštancie ohľadom neexistencie dobrej viery sú nepravdivé, nakoľko

listinnýmidôkazmipreukázala,žeotom,ženemáprístupksvojmupozemku,sadozvedelaažnazáklade
požiadavky stavebného úradu v liste dňa 29.4.2016, pričom prechod cez pozemok nesúvisí so stavbou
jej dcéry na susednom pozemku. Tvrdila, že svoju žalobu opierala o § 151n Občianskeho zákonníka
všeobecne a zmenou návrhu o § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka a nie o § 151o ods. 3 Občianskeho
zákonníka. Namietala, že súd prvej inštancie sa po zamietnutí zmeny žaloby viac nezaoberal titulom
vydržania, nekonal o veci, a teda došlo k spochybneniu akéhokoľvek vysvetlenia o veci, zároveň tvrdila,

že zamietnutím zmeny žaloby bolo porušené jej procesné právo. S poukazom na § 115 ods. 1 zákona
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) mala za to, že súd mal na prejednanie veci
predvolaťvšetkých,ktorýchprítomnosťjepotrebná,t.j.3spolupodielnikovparc.č.XXX/X,atop.X.,D.W.
Z.. L., ktorí dali písomný súhlas o prechode po ich pozemku, preto ani nemala dôvod žalovať tieto osoby,
ktoré boli súdu známe z listinných dôkazov ako spoluvlastníci spoločného dvora. Namietala, že súd

nesprávne v napadnutom rozsudku uviedol, že tieto osoby jej dali ústny súhlas, nakoľko listinný dôkaz
uvedené tvrdenie vyvracia. Namietala tiež nesprávnu aplikáciu § 78 C.s.p. o nútenom spoločenstve,
nakoľko žalobu podávala ešte za účinnosti O.s.p. Ďalej namietala, že súd prvej inštancie nesprávne v
odôvodnení rozsudku uviedol, že žalovaní 1/ až 4/ v rámci stavebného konania prejavili nesúhlas so
zriadením práva prechodu, nakoľko žalovaní 1/ až 3/ nie sú účastníkmi stavebného konania. Uviedla,

že pokiaľ ide o peších na parc.č. XXX/X a XXX/X, súd mal preukázané, že prístup z vrchnej časti viníc
nie je možný. Poukázala na to, že ak by žalovaní nebránili prechodu cez parcelu č. XXX/X, tak by
svojim súhlasom a podpisom potvrdili uvedenú skutočnosť, z ich výpovedí bol prejav nadradenosti a
neprejavili ani vôľu pred súdom o pokus o zmier. S poukazom na rovnaké postavenie účastníkov v
občianskoprávnych vzťahoch uviedla, že je neúnosné, aby v jej veku, výške dôchodku, plateniu pôžičiek,

za domáhanie jediného prístupu k svojmu pozemku platila trovy. Na základe uvedeného žiadala, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Žalovaní sa k odvolaniu žalobkyne vyjadrili písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa
17.10.2016, v ktorom uviedli, že súd môže zriadiť vecné bremeno v prípadoch upravených v § 142

ods. 3, § 135c ods. 3 a § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pričom k zriadeniu vecného bremena
podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka je potrebné kumulatívne splnenie podmienok, a to, že
aktívne legitimovaným na podanie žaloby je vlastník stavby a prístup k stavbe nemožno zabezpečiť
inak. Poukázali na to, že na predmetnom pozemku sa nenachádza stavba, naviac, samotná žalobkyňa
uviedla, že zriadenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vôbec nesúvisí ani so stavbou jej dcéry

na pozemku parc.č. XXX/X. Tvrdili, že stavebným povolením zo dňa 20.6.2016 je preukázané, že prístup
napozemokžalobkynejemožnýcezparcelyč.XXX/XXW.XXX/XX.Kpasívnejvecnejlegitimáciiuviedli,
že subjektívna kumulácia vychádzala z doktrinálnych základov a judikatúry. Konštatovali, že žalobkyňa
nemohla nadobudnúť právo zodpovedajúce vecnému bremenu, pretože nikdy nebola oprávneným
držiteľom a nešlo o dobromyseľný výkon práva. Poukázali na to, že žalobkyňa v roku 1996 kúpnou

zmluvou predala svoj podiel na stavbách vrátane podielu na parcelách č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X,
XXX/X; žalovaní nebránili a nebránia žalobkyni ani jej rodine v prechode cez spoločný dvor; neexistuje
zmluva o zriadení práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ani dohoda (ústna alebo písomná), v
zmyslektorejbyžalobkyňa,resp.jejprávnypredchodcanadobudlioprávnenienaneobmedzenýprechod
cez spoločný dvor; samotná žalobkyňa v žalobe preukazuje, že oprávnenie na výkon práva prechodu

nemala. Na základe uvedeného žiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

5. Žalobkyňa sa následne vyjadrila podaním doručeným prvoinštančnému súdu dňa 21.11.2016, v
ktorom uviedla, že nevie kto rozhodol, že spoluvlastnícky podiel na spoločnom dvore bol zapísaný v
katastri nehnuteľností len na prístup k domom, keď podľa kópie z pozemkového katastra je vyznačený

aj prístup do viníc. Uviedla, že žalovaní vo svojom vyjadrení nepravdivo uvádzajú skutočnosti ohľadom
jej vlastníctva k pozemku parc.č. XXX/X ako aj prístupu k tomuto pozemku. Tvrdila, že o tom, že v dobrej
viere užívala prechod cez spoločný dvor, dostatočne preukazuje kópia pozemkového katastra, z ktorej
vyplýva, že z ul. Z. K. cez spoločný dvor parc.č. XXX/X je jediný prístup na pozemok a žalovaným tobolo od začiatku pri ich kúpe domov na spoločnom dvore známe. K vyčísleniu trov konania žalovaných
uviedla, že je neúnosné, aby tieto platila s ohľadom na svoj vek starobný dôchodok, a považovala to
za odporujúce dobrým mravom.

6. Žalovaní reagovali písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 21.3.2017, v ktorom
upovedomili súd o skutočnosti, že kúpnou zmluvou zo dňa 12.12.2016 došlo k prevodu vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, kat.ú. X., obec: BA-m.č. X., okres I. U., a to stavba
- poľnohospodárska budova, súp.č. XXXXX, postavená na parc. reg. „C“ KN č. XXX/X, parc. reg. „C“

KN č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 68 m2, parc. reg. „C“ KN č. XXX/X - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 36 m2 v podiele 1/1 a k nehnuteľnostiam na LV č. XXXX, kat.ú. X., obec:
I.-A..Č.. X., okres I. U., a to parc.reg. „C“ KN č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 215
m2 v podiele 1/5 z vlastníka A. K. ako predávajúceho na kupujúcich: B. J. W. B. J.. Ďalej uviedli, že na
LV č. XXXX sú vedení spoluvlastníci spoločného dvora, pričom z dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa
nebola spoluvlastníčkou parcely č. XXX/X a súčasne nebola prejavená vôľa zriadiť k tejto parcele právo

zodpovedajúce vecnému bremenu, a toto právo nemali zapísané ani právni predchodcovia. Opätovne
poukázali na to, že v zmysle stavebného povolenia je prístup na pozemok parc.č. XXX/X z vrchnej strany.
V ostatnom zopakovali svoju predchádzajúcu argumentáciu.

7. Žalobkyňa vo vyjadrení doručenom súdu prvej inštancie dňa 5.5.2017 uviedla, že po uzavretí zmluvy

o reálnom rozdelení nehnuteľnosti zo dňa 8.5.1981 bol vyznačený nový stav tak, že vlastníčkou parc.č.
XXX/X O. A. Z. a vlastníčkou parc.č. XXX/X je W. I., pričom z čiastočného výpisu z LV č. XXXX parc.č.
XXX/X - spoločný dvor je pod č. X ako vlastník na LV č. XXXX pre parc.č. XXX/X W. XXX/X zapísaný
A. K., čo považovala za chybu alebo podvod. Opätovne argumentovala ohľadom nemožnosti prístupu
na svoj pozemok z vrchnej časti.

8. Dňa 20.6.2017 doručila žalobkyňa na súd prvej inštancie doplnenie k odvolaniu, v ktorom uviedla, že
boli nájdená listina, ktorá má preukazovať skutočnosť, že spoločný dvor tvoria dve parcely, a to č. XXX/
X W. XXX/X, pričom táto skutočnosť bola preukazovaná aj listinnými dôkazmi priloženými k žalobe, s
ktorýmisavšaksúdprvejinštancienevysporiadal.Uviedla,ženapádalistinuplombaV.-XX/XXXXoprava

chýb v katastrálnom operáte a z tohto podnetu bol požiadaný Okresný úrad, kat. odbor o vysvetlenie
a vykonanie nápravy ohľadom prístupu vlastníkom na pozemok XXX/X W. XXX/X, ktorý bol vždy len
cez spoločný dvor.

9.Žalovanídňa3.7.2019oznámili,žezotrvávajúnasvojichvyjadreniachapovažujúnapadnutýrozsudok

za správny.

10. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 379, § 380 ods. 1 a 378
ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania ( § 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať

alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel
k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je podané dôvodne. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový
stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 185
C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného nároku, výsledky vykonaného dokazovania
správne zhodnotil ( § 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym

záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí náležite a dostatočne odôvodnil ( § 220 ods. 2 C.s.p.).

11. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil
v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods.2 C.s.p.),
pričom v napadnutom rozhodnutí dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri

rozhodovaní o uplatnenom nároku podstatný význam, pričom sa v rozhodnutí vyporiadal i s podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie (§ 387 ods.2,3 C.s.p.).

12. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme dôsledného vyporiadania sa s
odvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné.

13. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobkyňa sa domáhala voči žalovaným
(ako podielovým spoluvlastníkom pozemku parc.č. XXX/X- spoločný dvor) strpieť právo prechodu
cez spoločný dvor na pozemok parc.č. XXX/X, ktorého je vlastníčkou, a to žalobkyni, jej manželovi,obom dcéram s rodinou a sesternici. Zároveň žiadala o nariadenie zápisu vecného bremena - práva
prechodu cez pozemok parc.č. XXX/X - spoločný dvor pre uvedené osoby. Zmenou žaloby zo dňa
10.6.2015 žiadala uložiť žalovaným povinnosť strpieť právo prechodu cez uvedený pozemok (pre seba a

svojho manžela) a zriadiť vecné bremeno titulom vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.
Uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 30.6.2015 súd prvej inštancie zmenu žaloby nepripustil.

14. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v
konaní a pri rozhodovaní (aj) s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom

do 30.6.2016. O odvolaní žalobkyne rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák.č. 160/2015
Z.z. , viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).

15. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

16. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

17. Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci
v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva
zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria
určitej osobe.

18. Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na
základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva

zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

19. Podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého
pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby
zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

20. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

21. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

22. Podľa § 78 ods. 1 C.s.p. nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis

vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu.

23. Podľa § 78 ods. 2 C.s.p. súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov
podľa odseku 1.

24. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil otázku
vecnej legitimácie. Predovšetkým absencia označenia všetkých podielových spoluvlastníkov pozemku,
ku ktorému malo byť zriadené vecné bremeno spočívajúce v prechode cez pozemok (spoločný dvor),
bola samostatným dôvodom pre zamietnutie žaloby. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že účastníkmi
konania (stranami sporu) musia byť všetci spoluvlastníci pozemku, ku ktorému má byť zriadené

vecné bremeno, lebo právoplatný výrok súdu zaväzuje len strany sporu, ich právnych nástupcov po
právoplatnosti rozhodnutia, prípadne osoby uvedené v § 228 ods. 2 C.s.p. (predtým § 159 ods. 2 O.s.p.).
Ide o tzv. nútené nerozlučné procesné spoločenstvo všetkých spoluvlastníkov (§ 78 ods. 1, 2 C.s.p.),
pričom odvolací súd poznamenáva, že obdobná procesnoprávna úprava platila aj v čase začatia sporu,za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (§ 91 ods. 2 O.s.p.). Pokiaľ sa na konaní nezúčastnia
všetcinerozlučníspoločníci,súdnemôženávrhuvyhovieťprenedostatokvecnejlegitimácievyplývajúcej
z hmotného práva. Vecné bremená obmedzujú vlastníka zaťaženej veci v prospech niekoho iného.

Z vecného bremena vzniká právny pomer, v ktorom subjektom povinnosti je vždy vlastník zaťaženej
nehnuteľnosti a oprávneným subjektom je vlastník inej nehnuteľnosti, z ktorej sa právo zodpovedajúce
vecnému bremenu vykonáva (výnimku z tejto zásady tvoria osobné vecné bremená). Stranami sporu
o určenie existencie vecného bremena musia byť všetci tí, o ktorých právach či povinnostiach v tomto
spore ide, pričom nedostatok účastníctva nemôže nahradiť súhlas niektorých spoluvlastníkov s výkonom

práva prechodu cez daný pozemok, ktorého sú spoluvlastníkmi. Odvolací súd na okraj poznamenáva,
že okruh účastníkov konania (strany sporu) zásadne určuje žalobca. Otázka vecnej legitimácie vyplýva z
hmotnéhopráva,pričomnesprávneurčenieokruhuúčastníkovvsporovomkonanínemôžesúdodstrániť
ex offo a nemôže o tomto nedostatku žalobcu poučiť, nakoľko takéto poučenie by bolo v rozpore so
zásadou rovnosti účastníkov konania (sporových strán). Ak teda žalobkyňa neoznačila v spore všetkých
spoluvlastníkov nehnuteľnosti, ku ktorej žiadala zriadiť vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu,

jej žalobe nebolo možné vyhovieť. Zároveň je potrebné v tejto súvislosti poukázať na to, že žalobkyňa
neprispôsobila okruh účastníkov konania na strane žalovaných ani zmene vlastníckeho práva k podielu
na spoločnom dvore zo žalovaného 4/ na nových vlastníkov.

25. So zreteľom na vyššie uvedený záver je potom bezpredmetné, či žalobkyňa podala žalobu

iba z dôvodu zriadenia vecného bremena v dôsledku nemožnosti zabezpečenia prístupu k svojmu
pozemku inak alebo z dôvodu určenia existencie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ktoré mala
nadobudnúť vydržaním (ktorú zmenu žaloby súd prvej inštancie nepripustil). V prvom prípade súd prvej
inštancie správne ustálil nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne, nakoľko súd môže rozhodnúť
o zriadení vecného práva prechodu cez cudzí pozemok len na základe návrhu vlastníka stavby, čo nie

je daný prípad, nakoľko žalobkyňa nie je vlastníčkou stavby na pozemku, v prospech ktorého malo
byť zriadené vecné bremeno. Je preto bezpredmetná argumentácia žalobkyne v podanom odvolaní,
týkajúca sa nemožnosti prístupu na svoj pozemok inak ako cez spoločný dvor. Zároveň aj vykonanie
dôkazov predložených stranami sporu v odvolacom konaní, ktoré sa týkali možnosti prístupu k pozemku
žalobkyne, by bolo v konaní nadbytočné a nehospodárne.

26.Napriektomu,žeprvoinštančnýsúdnepripustilzmenužaloby,ktorousažalobkyňadomáhalaurčenia
existencie vecného bremena titulom vydržania, v odôvodnení svojho rozhodnutia sa zaoberal aj touto
argumentácioužalobkyne.Súdprvejinštanciepostupovalsprávne,akvprvomradeskúmaloprávnenosť
držby práva prechodu, a teda aj existenciu právneho titulu (i domnelého), ktorý dobromyseľnosť

držby u žalobkyne, prípadne aj u jej právnych predchodcov mal zakladať, čo je zároveň jedným
z predpokladov úspešného vydržania ako spôsobu nadobudnutia práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu. S poukazom na dokazovanie vykonané v súdnom spore nemožno vyvodiť, že na strane
žalobkyne, resp. jej právnych predchodcov existovala dobrá viera, že im právo zodpovedajúce vecnému
bremenu patrí, nakoľko dobrá viera oprávneného držiteľa sa musí vzťahovať aj na titul, na základe

ktorého mohlo držiteľovi vzniknúť uplatňované právo. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie
správne vzal do úvahy všetky okolnosti vzťahujúce sa na skúmanie dobromyseľnosti a oprávnenosti
držby, pričom dospel k logickému záveru, že s ohľadom na kúpnu zmluvu z r. 1995 (ktorou žalobkyňa
odpredalasvojspoluvlastníckypodielnaspoločnomdvore),neexistenciižiadnejdohody,ktoroubybolov
prospechpozemkužalobkynealebojejprávnychpredchodcovzriadenévecnébremenoatiežsohľadom

na žiadosť žalobkyne o povolenie k dočasnému prechodu adresovanú spoluvlastníkom spoločného
dvora, žalobkyňa nemohla byť v dobrej viere, že právo prechodu jej patrí.

27. Odvolací súd na okraj poznamenáva, že o zmenu žaloby, a teda o iný predmet konania ide spravidla
v prípade, ak žalobca požaduje iné plnenie, alebo požaduje síce rovnaké plnenie, ale odvodzuje ho

z iného skutku, ako ho opísal v žalobe. Súd prvej inštancie vyhodnotil podanie žalobkyne, ktorým
zmenila podstatné skutkové okolnosti, od ktorých odvíjala svoj nárok (nadobudnutie práva vydržaním),
ako návrh na zmenu žaloby, s čím možno súhlasiť. V zmysle § 95 ods. 2 O.s.p. (účinného v čase
rozhodovania súdu prvej inštancie) súd nepripustí zmenu návrhu, ak by výsledky doterajšieho konania
nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné

vzhľadom na vyššie uvedený záver vyvodiť, že ani prípadná namietaná procesná vada, spočívajúca
v nesplnení zákonných podmienok pre nepripustenie zmeny žaloby, nemôže mať vplyv na vecnú
správnosť napadnutého rozsudku.28. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p.
ako vecne a právne správny potvrdil.

29. Vo vzťahu k argumentácii žalobkyne ohľadom trov konania, odvolací súd uvádza, že použitie ust. §
257 C.s.p. prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady
trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu
trov neprizná. Použitie tohto moderačného práva súdu predpokladá existenciu výnimočných okolností
prípadu. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, v charaktere určitých druhov

konania, ako aj v okolnostiach na strane strán sporu. Ustanovenie § 257 C.s.p. nie je možné považovať
za normu, zakladajúcu voľnú možnosť aplikácie v zmysle svojvôle, ale ide o ustanovenie, podľa ktorého
je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa,
ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania, výnimočne prihliadnuť. Jedným z
rozhodujúcich kritérií je to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči strane sporu
a aby neodporovalo dobrým mravom. Toto ustanovenie nie je možné vykladať tak, že je naň možné

prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Pristupovať k
nemu by mal súd len vo výnimočných a odôvodnených prípadoch. V prejednávanej veci odvolací súd
dospel k záveru o neexistencii dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by žalovaným nemal
priznať náhradu trov konania. Vyšší vek a poberanie starobného dôchodku (bez ďalšieho) na strane
žalobkyne nemožno považovať za takéto dôvody, pričom v spore neboli zistené ani okolnosti, ktoré by

zo strany žalovaných predstavovali konanie rozporné s dobrými mravmi a odôvodňovali voči nim postup
podľa § 257 C.s.p. Za situácie, keď žalovaní reálne nebránili žalobkyni v prechode cez spoločný dvor,
možno konštatovať, že iba uplatnili svoje procesné práva v spore a využili prostriedky procesnej obrany,
z toho dôvodu im patrí nárok na náhradu trov konania.

30.Otrováchkonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§255ods.1vspojenís§378ods.1C.s.p.,avkonaní
plneúspešnýmžalovaným1/až4/priznalvočižalobkyninároknaplnúnáhradutrovodvolaciehokonania
s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník.

31. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).