Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, May 2, 2018

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 6Csp/58/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6917202453
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Dulovičová

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2018:6917202453.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Rimavskej Sobote sudkyňou JUDr. Adrianou Dulovičovou v právnej veci žalobcu R. U.D.,

K..XX.XX.XXXX, O. F. X. XXX, zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom v Lučenci, J. Kráľa 5/A, proti
žalovanému Endepro, s.r.o. v likvidácii, Mlynské nivy 49, Bratislava, IČO: 35 805 731 zast. Advokátskou
kanceláriou De minimis, s.r.o., Lovinského 22, Bratislava, IČO: 36 868 949 o vydanie bezdôvodného
obohatenia vo výške 535,06 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 535,06 Eur spolu s 5 %-ným ročným úrokom z
omeškania z tejto sumy počnúc dňom 01.02.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnej uplatnenej výške 100 % s tým, že
o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť Slovenskej republike na účet tunajšieho súdu 32,00 Eur súdneho
poplatku za toto konanie do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na súd žalobu, ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 535,06
Eur s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo na strane žalovaného uzavretím

zmluvy o úvere a zmluvy o zabezpečení splátok úveru. Žalobca uviedol, že zmluva o spotrebiteľskom
úvere neobsahuje zákonné náležitosti, neobsahuje dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a
termín konečnej splatnosti a taktiež náležitosť týkajúcu sa výšky, počtu termínov splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Samotnú
zmluvu o úvere v spojení so zmluvou o zabezpečení splátok úveru považoval za absolútne neplatný
právny úkon z dôvodu rozporu s dobrými mravmi vychádzajúc z toho, že zmluva o zabezpečení splátok

úveru bola nevyhnutnou podmienkou uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, túto zmluvu musel
žalobca popri zmluve o úvere uzavrieť, kde následne odplata na základe zmluvy o zabezpečení splátok
úveru mala byť premietnutá do RPMN a celkových nákladov spotrebiteľa, a preto RPMN uvedená v
zmluve o úvere nie je správna. Žalobca poukázal na to, že v zmluve o doplnkovej službe absentuje
dojednanie o odmene, počte týždenných splátok, ktoré sa mali vykonávať na základe predmetnej zmluvy
ako aj údaj o výške splátok a nie je ani vyplnený bod I. tlačiva predmetnej zmluvy, teda z uzavretej
zmluvy nie je zrejmé, akú celkovú odmenu má zaplatiť dlžník poskytovateľovi, v akej výške bude splácať

túto odmenu, v akých splátkach a kedy má zaplatiť poslednú splátku. Zmluva o doplnkovej službe
teda predstavuje vypuklý prípad neurčitosti právneho úkonu, ktorú Občiansky zákonník sankcionuje
v § 37 ods.1 neplatnosťou takéhoto úkonu. Keďže obchodný zástupca žalovaného poskytnutie úveru
podmienil uzavretím zmluvy o zabezpečení splátok úveru, v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuviedolskutočnú RPMN, žalobca považuje zmluvu o spotrebiteľskom úvere za absolútne neplatný právny úkon,
kde dôsledkom absolútnej neplatnosti zmluvy je povinnosť pre žalobcu vrátiť len poskytnuté finančné
prostriedky. Keďže žalobcovi bola poskytnutá celková čiastka 780,00 Eur a žalobca uhradil žalovanému

celkovo sumu 1.315,06 Eur, uplatnil si žalobca bezdôvodné obohatenie vo výške 535,06 Eur.

2. Žalovaný žiadal žalobu žalobcu v plnom rozsahu zamietnuť, vo svojom vyjadrení uviedol, že zmluva
o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, poplatok za garantovanú
službu je prijateľný a platný, kde protiplnenie za poplatok za garantovanú službu je špecifikované v

samotnej zmluve o úvere. Zmluvu o doplnkovej službe žalobca uzavrel dobrovoľne na vlastnú žiadosť po
tom, ako strany uzavreli zmluvu o úvere. Zmluvu o doplnkovej službe žalobca nemusel uzatvoriť. Zmluva
o doplnkovej službe je samostatnou spotrebiteľskou zmluvou, pričom predmet plnenia je vyjadrený
určito, jasne a zrozumiteľne. Ide o nadštandardnú doplnkovú službu spočívajúcu v preberaní peňažných
súm od žalobcu určených na úhradu splátok spotrebiteľského úveru a zabezpečovať použitie súm
na úhradu úveru v mene žalobcu. Ako protiplnenie za nadštandardnú doplnkovú službu sa žalobca

v zmluve o doplnkovej službe zaviazal zaplatiť žalovanému celkovú odmenu za doplnkovú službu,
ktorá cena bola určená dohodou strán a podľa žalovaného je primeraná a v súlade s dobrými mravmi.
Táto služba je orientovaná predovšetkým na tých zákazníkov, ktorí nemajú zriadený bežný účet v
banke a títo zákazníci nemajú často záujem platiť poplatky za vklad na účet žalovaného vyberané
bankami, ani cestovať k najbližším pobočkám bánk, aby splácali splátky úveru, preto sa rozhodli uzavrieť

zmluvu o doplnkovej službe. Žalovaný tiež poukázal na nedostatky v žalobnom petite, keďže v prípade
žalobcom tvrdenej neplatnosti zmlúv sa môže žalobca domáhať svojho prípadného nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia len proti plneniu protistrany, ktoré plnenie vynaložila druhá strana právneho
úkonu v prípade vyslovenia neplatnosti zmluvy, keďže plnenia oboch strán sú vzájomne podmienené
s poukazom na vrátenie plnenia, ktoré vynaložil žalovaný titulom doplnkovej služby spočívajúce vo

faktickom plnení obchodného zástupcu pri preberaní peňažných súm, ktoré plnenie už nie je možné
vrátiť, žalovanému by sa musela poskytnúť zo strany žalobcu peňažná náhrada. Právny zástupca
žalovaného sa na pojednávanie vo veci, na ktorom bolo vydané konečné rozhodnutie, nedostavil, hoci
bol riadne predvolaný, preto súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa
08.07.2014, zmluvou o dobrovoľnej doplnkovej službe zabezpečenia splátok úveru zo dňa 08.07.2014,
kartou splátok, predžalobnou výzvou zo dňa 26.01.2017, vyjadreniami žalovaného zo dňa 10.03.2017
a 16.05.2017, vyjadrením právneho zástupcu žalobcu zo dňa 26.04.2017 spolu s prílohami, výsluchom
svedka J. S. a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Žalobca uzavrel so žalovaným Provident Financial, s.r.o. zmluvu o spotrebiteľskom úvere dňa
08.07.2014, na základe ktorej skutočnosti žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 780,00 Eur, kde
celkové náklady predstavovali súčet úroku a poplatku za garantovanú službu, pričom úrok je vyjadrený
úrokovou sadzbou 11,45 %, teda v sume 54,97 Eur, spolu s poplatkom za garantovanú službu vo výške

78,39 Eur, RPMN bola vo výške 31,91 %, celkové náklady predstavovali 913,36 Eur, priemerná hodnota
RPMN predstavovala 49,67 %. Bolo dohodnuté plnenie v 60-tich týždenných splátkach vo výške po
15,23 Eur a výška poslednej splátky bola stanovená na 14,79 Eur, úver sa poskytuje na dobu 60 týždňov
a termín splatnosti poslednej splátky, a teda termín konečnej splatnosti úveru je 7. deň 60-teho týždňa po
dniuzavretiazmluvy.Tohoistéhodňažalobcaažalovanýuzavrelizmluvuozabezpečenísplátokúveru,v

zmysle ktorej zmluvy žalovaný sa zaviazal žalobcovi poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej
hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru, ktorý bol žalobcovi poskytnutý na základe
hore uvedenej zmluvy o úvere. Žalovaný sa zaviazal, že žalobcovi za odmenu bude počas platnosti
zmluvy pravidelne poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu
splátky spotrebiteľského úveru, ktorý bol žalobcovi poskytnutý na základe zmluvy o spotrebiteľskom

úvere. Zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru však nevyplýva, aké sumy sa zaviazal žalobca zaplatiť
žalovanému za poskytnutie služby, ani za kých podmienok, pretože v zmluve nie je vyplnený bod I. -
práva a povinnosti zmluvných strán. Z tohto bodu len vyplýva, že splatnosť prvej splátky nastáva 7.
kalendárny deň po uzavretí zmluvy. Poskytovateľ - žalovaný zabezpečí prevzatie a doručenie peňažnej
hotovostinaúčelysplácaniaspotrebiteľskéhoúveru,pričomsumacelkovejodmenyslúžiposkytovateľovi

na úhradu nákladov vzniknutých pri poskytovaní služby, ktorými sú cestovné výdavky, telekomunikačné
výdavky a odmena pre poverených pracovníkov. V zmysle bodu II zmluvy zmluva o zabezpečení splátok
úveru je uzatvorená na dobu neurčitú a zaniká dohodou zmluvných strán, splnením záväzkov oboch
zmluvných strán v plnom rozsahu alebo zánikom platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoréhosplátky sú predmetom služby podľa odseku 1.1. V zmysle článku IV bodu 4.3 zákazník týmto vyhlasuje,
že je plne spôsobilý plniť svoje záväzky z tejto zmluvy a že táto zmluva sa uzatvára na jeho žiadosť.
Obidve zmluvy - zmluva o spotrebiteľskom úvere a zmluva o zabezpečení splátok úveru bola obidvoma

stranami podpísaná dňa 08.07.2014 na samostatných listinách.

5. Zmluvy uzavreté medzi žalobcom a žalovaným majú charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle §
52 Obč. zákonníka, keďže na jednej strane ju uzavrel žalovaný ako dodávateľ, ktorý pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti a žalobca ako spotrebiteľ, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv sa
musia vykladať vždy v prospech spotrebiteľa, pričom odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné v zmysle § 52 ods. 2 Obč.
zákonníka.Zaspotrebiteľskúzmluvujemožnépovažovaťzmluvuuzavretúmedzižalobcomažalovaným
aj z toho dôvodu, že táto zmluva bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pri uzatváraní

ktorej zmluvy spotrebiteľ - žalobca nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy na základe individuálneho
dojednania, kde buď mohol prijať zmluvu ako takú, alebo zmluvu neprijať.

6. Podľa § 53 ods. 1 Obč. zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

- neprijateľná podmienka. To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny a ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

7. Podľa § 53 ods. 4 písm. a) Obč. zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej

zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť
oboznámiť pred uzavretím zmluvy.

8. Podľa § 53 ods. 5 Obč. zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.

9. Podľa § 53 ods. 6 Obč. zákonníka ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných
prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za
spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch.

10. Podľa § 52a) ods. 1, 2 Obč. zákonníka ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom
rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne. Ak však z
povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od
seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv, zánik jednej
z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik

ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi účinkami.

11. Podľa § 2 písm. g) Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase
uzavretiazmluvyospotrebiteľskomúverecelkovýminákladmispotrebiteľaspojenýmisospotrebiteľským
úverom sa rozumie všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré

musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe
okrem notárskych poplatkov, do celkových nákladov patria aj náklady za doplnkové služby súvisiace
so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o
poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných
podmienok.

12.Podľa§11ods.1písm.a)Zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochvzneníplatnomvčase
uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1 a v zmysle písm. b) ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere

je nesprávne uvedená ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
13. Podľa § 39 Obč. zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje
zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.14. Podľa § 451 ods. 1, 2 Obč. zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,
plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj

majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

15. Podľa § 457 Obč. zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

16. Pre posúdenie nároku žalobcu na vydanie prípadného bezdôvodného obohatenia je podstatné
posúdenie jeho nároku vo dvoch rovinách, a to v prvej rovine, či úver poskytnutý žalobcovi žalovaným je
možné vyhodnotiť ako úver poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov pre chýbajúce náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a druhá rovina je posúdenie toho, či zmluvu o spotrebiteľskom úvere v súvislosti
so zmluvou o zabezpečení splátok úveru možno vyhodnotiť ako neplatný právny úkon z dôvodu jeho
rozporu s dobrými mravmi za preukázania situácie, že žalobca popri zmluve o spotrebiteľskom úvere

musel uzavrieť aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru a potom náklady súvisiace so zmluvou o
zabezpečení splátok úveru by bolo potrebné započítať do RPMN a celkových nákladov poskytnutého
spotrebiteľského úveru a v danej súvislosti vyhodnotiť, či celková odplata za poskytnutý spotrebiteľský
úver je primeraná alebo či sa prieči dobrým mravom.

17. Žalobca v žalobe tvrdil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje zákonné náležitosti s
poukazom hlavne na neuvedenie doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej
splatnostispotrebiteľskéhoúveru.Súdjetohonázoru,žepredmetnúnáležitosťzmluvaospotrebiteľskom
úvere obsahuje, obsahuje dobu trvania zmluvy 60 týždňov a zo zmluvných dojednaní jednoznačne je
možné zistiť aj termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ktorú náležitosť nemožno hodnotiť

ako uvedenie konkrétneho dátumu, kedy má byť uvedená konečná splatnosť spotrebiteľského úveru,
keďže zo zmluvných dojednaní zmluvy o spotrebiteľskom úvere priemerný spotrebiteľ môže z týchto
zmluvných dojednaní vydedukovať termín konečnej splatnosti, keďže v zmluve je uvedené, že zmluva
sa uzatvára na 60 týždňov a termín splatnosti poslednej splátky, a teda termín konečnej splatnosti úveru
je 7. deň 60-teho týždňa po dni uzavretia zmluvy. Z týchto zmluvných dojednaní možno zistiť termín

splatnosti prvej splátky 7. deň po uzavretí zmluvy a termín splatnosti poslednej splátky, ktorý je termínom
konečnej splatnosti, 7. deň 60-teho týždňa po uzavretí zmluvy. Takýto výklad tejto zákonnej náležitosti
zmluvy je taktiež v súlade s výkladom smernice 2008/48, ktorú dal Súdny dvor v konaní C-42/2015 vo
veci Home Credit, a.s. proti S. O..

18. Pokiaľ ide o ďalšiu namietanú náležitosť žalobcom, ktorú namietal, že zmluva o spotrebiteľskom
úvere neobsahuje náležitosť, a to uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov s uvedením poradia, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom, tu súd poukazuje v prvom rade na hore citované rozhodnutie Európskeho súdneho dvora
pri výklade smernice 2008/48, v zmysle ktorého výkladu zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca

amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať,
aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Z toho teda vyplýva, že zmluva o
spotrebiteľskom úvere obsahuje zákonnú náležitosť s uvedením počtu splátok, s uvedením konkrétnej
výšky splátky istiny, úrokov a poplatkov a táto zákonná náležitosť je splnená, kde súd ešte poukazuje pri
oboch namietaných náležitostiach na nové znenie Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v

znení Zákona č. 279/2017 Z.z., kde s účinnosťou od 01. 05. 2018 už zákon nebude vyžadovať určenie
termínu konečnej splatnosti úveru a pri náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) bude potrebné uviesť len
výšku, počet, frekvenciu splátok a ich prípadné poradie, v akom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s poukazom na písm. i) citovaného ustanovenia v znení Zákona č. 279/2017 Z.
z. Takto teda nová právna úprava reaguje na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora vo veci O..

19. Pokiaľ ide o ďalšie zákonné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z.o spotrebiteľských
úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi
stranami sporu formálne obsahuje všetky zákonné náležitosti, pri absencii ktorých v zmysle § 11 ods.
1 písm. a) citovaného zákona poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zmluva

o úvere teda má písomnú formu, obsahuje druh spotrebiteľského úveru, obchodné meno, sídlo a
identifikačné číslo veriteľa, meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, dobu trvania zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, celkovú výšku a konkrétnu
menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, úrokovú sadzbu spotrebiteľskéhoúveru, ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery
nákladov. Čo sa týka správneho uvedenia RPMN, či tento údaj bol uvedený správne v prospech, či v

neprospech spotrebiteľa v súvislosti s uzavretím zmluvy o zabezpečení splátok úveru, k tomu sa súd
vyjadrí nižšie.

20. Žalobca tvrdil, že popri zmluve o spotrebiteľskom úvere musel uzavrieť aj zmluvu o zabezpečení
splátok na úvere ako doplnkovú službu, a preto dohodnutá odmena za doplnkovú službu spočívajúcu

v hotovostnom výbere splátok na úvere zo strany obchodného zástupcu žalovaného priamo v bydlisku
žalobcu by sa mala započítať do celkových nákladov spotrebiteľského úveru a mala by sa teda
premietnuť aj do výšky RPMN a v danej súvislosti by sa celkovo navýšila odplata pri poskytnutí
spotrebiteľského úveru zo strany žalovaného do miery, ktorá je rozporná s dobrými mravmi. Naproti
tomu žalovaný tvrdil, že zmluvu o zabezpečení splátok úveru žalobca nemusel uzavrieť, táto zmluva
nie je podmienkou uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, obidve zmluvy sú uvedené na osobitných

listinách, ktoré obe strany sporu podpísali. Odplata za hotovostný výber splátok úveru je primeraná
náročnosti vykonávaných úkonov zo strany obchodného zástupcu žalovaného, a preto táto odplata sa
nemôže započítať do celkových nákladov spotrebiteľa v súvislosti so spotrebiteľským úverom a prípadne
aj do RPMN.

21. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere a zmluva o
zabezpečení splátok úveru sú uzavreté na osobitných listinách a osobitne tieto právne úkony sú
podpísané stranami sporu, i keď toho istého dňa. Nie je zrejmé, ktorá zmluva bola uzavretá skôr
majúc na mysli okamih uzavretia zmluvy. Ako to bolo uvedené vyššie, zmluva o spotrebiteľskom úvere
formálne obsahuje všetky zákonné náležitosti. V zmluve o zabezpečení splátok úveru je uvedené, že na

základe tejto zmluvy žalovaný sa zaväzuje poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti
určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru, ktorý bol poskytnutý žalobcovi na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere (článok I zmluvy) a ďalej je v zmluve uvedené (článok II zmluvy), že zmluva je
uzatvorená na dobu neurčitú, zaniká dohodou zmluvných strán, splnením záväzkov oboch zmluvných
strán v plnom rozsahu alebo zánikom platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorého splátky sú

predmetom služby. Z týchto zmluvných dojednaní je možné vyvodiť, že existuje určitá forma závislosti
týchto zmlúv, keďže zmluva o zabezpečení splátok na úvere má význam len v súvislosti s platnou
zmluvou o spotrebiteľskom úvere. V prípade neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere dôjde k zániku
platnosti aj zmluvy o zabezpečení splátok úveru všetko v súlade s ustanovením § 52a) ods. 2 Obč.
zákonníka.

22. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu uviedol, že predmetná zmluva o dobrovoľnej doplnkovej
službe zabezpečenia splátok úveru je iná, ako to bolo v iných obdobných prípadoch, pretože tu vlastne
nie je uvedená ani výška odmeny za dohodnuté služby, teda nedošlo medzi stranami sporu k uzavretiu
dohody o odmene za služby.

23. Vypočutý svedok J. S., obchodný zástupca žalovaného uviedol, že žalovaný poskytol žalobcovi na
základe jeho žiadostí viacej úverov a pri tomto úvere si žalobca dohodol konkrétnu výšku poskytovaného
úveru s jeho nadriadeným Zoltánom Farkašom a on sa dostavil k žalobcovi domov, v jeho domácnosti
vypĺňali úverovú zmluvu, táto nebola vopred pripravená, a pri jej vypĺňaní vychádzali z tabuliek, ktoré

mal každý obchodný zástupca k dispozícii. Pokiaľ ide o zmluvu o dobrovoľnej doplnkovej službe
zabezpečenia splátok úveru, on žalobcovi vysvetlil, že má možnosť voľby, teda že buď bude splácať
splátky úveru prostredníctvom banky alebo on bude chodiť do jeho domácnosti pre každú mesačnú
splátku, pričom žalobca súhlasil s druhou možnosťou. Svedok ďalej uviedol, že on nevie, prečo nie je
vyplnený bod I. predmetnej zmluvy a podľa jeho názoru takýto úver by mu nemohol jeho nadriadený

schváliť. Svedok tiež uviedol, že mal zisk z vyberania týchto mesačných splátok úverov v domácnostiach
klientov a to konkrétne 5,25 % z každej vybranej splátky. Za uzavretie novej úverovej zmluvy 20,00 Eur
u nových klientov a 8,00 Eur u starých klientov.

24. Z výpovede svedka podľa názoru súdu vyplýva, že pokiaľ žalobca chcel dostať úver, musel zároveň

uzavrieť aj zmluvu o doplnkovej službe, teda o hotovostnom výbere splátok, kde bez uzavretia tejto
zmluvy by úver nedostal. Taktiež z obsahu žaloby vyplýva že žalovaný to žiadnym spôsobom nevyvrátil,
že obchodný zástupca nedával žalobcovi pred podpisom zmlúv na výber nejaké iné formy uzavretia
zmlúv, bola len možnosť uzavrieť zmluvu o úvere spolu so zmluvou o doplnkovej službe, kedy budeobchodný zástupca chodiť priamo k dlžníkovi po výber splátok na úvere. Tieto skutočnosti spolu so
zmluvnými dojednaniami zmluvy o zabezpečení splátok úveru v bode I a II zmluvy, v ktorých je uvedená
priama súvislosť zmluvy o úvere so zmluvou o zabezpečení splátok úveru, keďže zmluva o zabezpečení

splátok úveru priamo nadväzuje na zmluvu o úvere, pretože sa ňou zabezpečuje hotovostný výber
splátok úveru a vznik týchto zmlúv a zánik týchto zmlúv je vzájomne previazaný, spôsobujú, že zmluvu
o zabezpečení splátok úveru žalobca musel uzavrieť, keď chcel dostať úver za podmienok, ktoré mu
predložil žalovaný na vopred pripravenej formulárovej zmluve o úvere. Na základe toho teda v zmysle
§ 2 písm. g) Zákona č. 129/2010 Z.z. odmena za doplnkovú službu sa mala započítať do celkových

nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, keďže do týchto celkových nákladov sa
započítajú náklady za doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ak spotrebiteľ
musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby. Do celkových nákladov teda sa
mala započítať aj suma, ktorá mala byť uvedená v zmluve o zabezpečení splátok úveru, ale zrejme
nedopatrením tam uvedená nie je. Táto suma je však započítaná v celkovej sume, ktorú mal zákazník
- žalobca vrátiť žalovanému, teda suma 1.315,06 Eur a túto sumu žalobca aj zaplatil. O túto sumu by

sa zvýšila suma uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere ako celkové náklady, čo by malo následne
vplyv na vyššie percento pri položke RPMN, keďže ročná percentuálna miera nákladov v zmysle § 2
písm. i) Zákona č. 129/2010 Z.z. je tvorená celkovými nákladmi spotrebiteľa so spotrebiteľským úverom,
vyjadrená ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru. Takto v zmluve je uvedený údaj
RPMN nesprávne, v neprospech spotrebiteľa, čoho následkom v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) citovaného

zákona je, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

25. V tejto súvislosti súd podotýka, že nebolo preukázané tak, ako je to uvedené v článku IV bod
4.3 zmluvy o zabezpečení splátok úveru, že by táto zmluva bola uzavretá na žiadosť spotrebiteľa -
žalobcu, žalobca túto skutočnosť nepotvrdil, práve naopak z výsluchu svedka vyplýva, že pri uzatváraní

zmluvy mu nebola daná možnosť výberu len to, že musí uzavrieť aj zmluvu o doplnkovej službe. Nebolo
teda preukázané, že by zmluva o zabezpečení splátok úveru bola uzavretá na žiadosť žalobcu ako
spotrebiteľa.

26. Všetky tieto skutočnosti možno hodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku žalovaného, ktorý popri

poskytovaní úveru naväzuje na tento úver uzavretie ďalšej doplnkovej služby, o ktorú spotrebiteľ nemá
ani záujem, pričom doplnková služba je poskytovaná za odmenu, ktorá neprimeraným spôsobom
predražuje poskytnutie úveru pre spotrebiteľa, v konkrétnej súvislosti pri poskytnutí úveru vo výške
780,00 Eur je síce uvedená v zmluve o úvere prijateľná úroková sadzba 11,45 % vyčíslená sumou
54,97 Eur, avšak na tieto úroky sa nabaľujú ďalšie poplatky, a to poplatok za garantovanú službu vo

výške 78,39 Eur, a zároveň za poskytnutie tohto úveru sa nabaľuje poplatok za hotovostný výber splátok
úveru, ktorého výška však v zmluve omylom nebola uvedená, ale s touto sa počítalo, keďže celková
čiastka, ktorú bol zákazník povinný zaplatiť Providentu bola 913,36 Eur, v skutočnosti ako to vyplýva z
karty klienta však žalobca zaplatil sumu 1.315,06 Eur. Takéto praktiky žalovaného jednoznačne možno
charakterizovať ako rozporné so zákonom a tiež s dobrými mravmi v zmysle § 39 Obč. zákonníka, ktoré

skutočnosti spôsobujú absolútnu neplatnosť právneho úkonu oboch zmlúv, t.j. zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, ako aj zmluvy o zabezpečení splátok úveru.

27. Rozpornosť oboch zmlúv s dobrými mravmi s následkom absolútnej neplatnosti právneho úkonu
zvýrazňuje aj zmluvné ustanovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere v časti dohody o poplatku za

garantovanú službu, ktorý bol dohodnutý pevnou sumou vo výške 78,39 Eur. Za tento poplatok v zmysle
bodu 4 zmluvných podmienok zmluvy sa žalovaný zaväzuje zabezpečiť telefonické upozornenie na
omeškanie s uhradením sumy splatnej podľa tejto zmluvy, možnosť požiadať o podporu a poskytnutie
informácií prostredníctvom zákazníckej telefonickej linky a kontaktných centier na pobočkách Providentu
a to v súvislosti s poskytovaním informácií o úvere a právach a povinnostiach zákazníka, možnosť získať

duplikáty dokumentov v súvislosti so zmluvou v prípade ich straty alebo poškodenia, možnosť získať
kartu splátok ako pomôcku na vedenie záznamov o platbách podľa tejto zmluvy a záväzok Providentu
zdržať sa uplatnenia nároku na nezaplatenú časť dlžnej sumy v dedičskom konaní, ak dôjde k smrti
zákazníka.Vosvojejpodstateideoiluzórneposkytovanéslužby,ktorézákazníknemusíanivôbecvyužiť,
avšak hneď pri uzavretí zmluvy musí zaplatiť vysokú sumu poplatku za poskytnutie tejto služby, pričom

jediné faktické plnenie je poskytnutie karty splátok žalobcovi, ktorá služba však by mala byť v rámci
réžie podnikateľských aktivít žalovaného, ktorý poskytuje úver a má spravovať a evidovať pohyby na
úverovom účte, kde za poskytnutú službu - úver má protiplnenie dohodnuté úroky. Takže v skutočnosti
síce v zmluve sú uvedené relatívne nízke úroky 11,45 %, avšak v skutočnosti sú úroky vyššie, keďžespotrebiteľ je povinný zaplatiť aj poplatok za garantovanú službu, za fiktívne protiplnenie žalovaného,
a teda ide o praktiky žalovaného, ktoré obchádzajú zákon, keďže sa snažia vytvoriť dojem v zmluve
o úvere, že ide o primerané úroky. Tieto skutočnosti ešte znásobuje samotná odplata za doplnkovú

službu - hotovostný výber splátok vo výške viac ako polovice poskytnutého úveru za rok (60 týždňov) a
takto záverom možno konštatovať, že pri poskytnutí úveru vo výške 780,00 Eur zaplatí navyše za rok
- 60 týždňov žalobca 54,97 Eur úroky, 78,39 Eur poplatok za garantovanú službu, ako aj odmenu za
hotovostný výber splátok, spolu sumu vo výške 913,36 Eur, čo je absolútne neprimerané protiplnenie
na jeden rok za poskytnutie finančných prostriedkov.

28. Všetky hore uvedené skutočnosti spôsobujú absolútnu neplatnosť právneho úkonu - zmluvy o úvere
a zmluvy o zabezpečení splátok úveru, keďže na základe týchto právnych úkonov by žalovanému
prináležalo neprimerané protiplnenie za poskytnutie finančných prostriedkov žalobcovi, ktoré odporuje
dobrým mravom a tieto právne úkony - obe zmluvy sú neplatné, pričom ide o absolútnu neplatnosť, ktorá
nastáva priamo zo zákona od uzavretia samotných právnych úkonov.

29. Na základe absolútnej neplatnosti právneho úkonu došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia na
strane žalovaného, keďže získal majetkový prospech plnením z neplatného právneho úkonu v zmysle
§ 451 ods. 2 Obč. zákonníka, ktoré bezdôvodné obohatenie je povinný vydať. Žalobca v žalobe tvrdil,
že žalobcovi bola poskytnutá celková čiastka úveru 780,00 Eur a žalovanému uhradil celkovo 1.315,06

Eur, kde ako dôkaz predložil kartu splátok. Z karty splátok teda jednoznačne vyplýva, že žalobcovi boli
poskytnuté finančné prostriedky vo výške 780,00 Eur, kde na základe oboch neplatných zmlúv plnil
žalovanému sumu 1.315,06 Eur pravidelnými splátkami po 21,92 Eur v počte 59 a poslednou splátkou
vo výške 21,78 Eur a takto došlo na strane žalovaného k vzniku bezdôvodného obohatenia vo výške
535,06 Eur, ktoré bezdôvodné obohatenie je žalovaný povinný vydať žalobcovi a na túto povinnosť súd

žalovaného zaviazal.

30. Z rozhodnutia NS ČR sp. zn. 26Cdo/785/2011 vyplýva, že pre začiatok subjektívnej doby je
rozhodujúcavedomosťoprávnenéhoovšetkýchskutkovýchokolnostiach,zktorýchmožnovyvodiťzáver
tvrdený žalobcom v žalobe na vydanie bezdôvodného obohatenia, kde nie je pritom významné, že

oprávnený má také právne znalosti, aby bol subjektívne schopný posúdiť uvedené skutkové okolnosti a
zistiť v tomto konkrétnom prípade, že zmluva o úvere neobsahuje zákonné náležitosti a je neplatná.

31. Žalovaný v konaní taktiež vzniesol námietku opomenutia synalagmatickej reštitúcie s poukazom na
ustanovenie § 457 Obč. zákonníka, v zmysle ktorého ustanovenia v prípade neplatnosti zmluvy je každý

z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Podľa názoru žalovaného žalobca
sa môže domáhať svojho nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia len proti plneniu protistrany,
ktoré protistrana poskytla žalobcovi, keďže ide o vzájomne podmienené nároky. Keďže vrátenie
plnenia z doplnkovej služby by nebolo možné, žalovanému by sa mala poskytnúť zo strany žalobcu
peňažná náhrada za plnenie doplnkovej služby poskytnuté žalobcovi spočívajúce vo faktickom plnení

obchodného zástupcu pri preberaní peňažných súm, ktoré plnenie už nie je možné vrátiť, žalovanému by
sa musela poskytnúť zo strany žalobcu peňažná náhrada. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že v
tejto súvislosti žalovaný vôbec žiadnym spôsobom nešpecifikoval konkrétnu výšku prípadných nákladov,
ktoré ako protiplnenie by mal zaplatiť žalobca za to, že v súvislosti s doplnkovou službou boli vynaložené
žalovaným nejaké konkrétne náklady a výdavky. Malo by ísť o náklady v súvislosti s faktickým plnením

obchodnéhozástupcupripreberanípeňažnýchsúmodžalobcu-dohodnutýchsplátoknaúvereasplátok
odmeny za doplnkovú službu v mieste bydliska žalobcu. Tu súd poukazuje na ustanovenie § 567 ods. 1
Obč. zákonníka, v zmysle ktorého ustanovenia dlh sa plní na mieste určenom dohodou účastníkov. Ak
nie je miesto plnenia takto určené, je ním bydlisko alebo sídlo dlžníka. Samotný zákon teda predpokladá,
ževprípade,aknebolodohodnuténiečoinévdohodeúčastníkovzmluvy,miestoplneniajesídlodlžníka,

čo vyplýva priamo zo zákonného ustanovenia, pričom na základe zmluvy o zabezpečení splátok na
úvere si žalovaný necháva ešte zaplatiť za to, čo vyplýva priamo zo zákona, že miesto plnenia zo
zmluvy o úvere a zmluvy o doplnkovej službe je v bydlisku dlžníka a takto by išlo o plnenie na strane
žalovaného získané v rozpore so zákonom a na takéto plnenie - odmenu za to, čo vyplýva priamo zo
zákona žalovaný by nemal nárok, keďže v tejto súvislosti aj takéto prípadne získané plnenie by musel

vydať ako bezdôvodné obohatenie. Nie je teda daný ani právny základ takéhoto nároku žalovaného,
jeho prípadný nárok nie je ani dostatočným spôsobom špecifikovaný tak, aby ho bolo možné podrobiť
súdnemu prieskumu, kde v tejto súvislosti súd poukazuje na to, že na základe zmluvy o zabezpečení
splátok na úvere bola dohodnutá týždenná splátka vo výške 15,23 Eur a bola dohodnutá aj odmenav neuvedenej výške, ktorá bola zahrnutá do celkových nákladov, pričom svedok - obchodný zástupca
na pojednávaní uviedol, že on ako odmenu za hotovostný výber splátok dostával 5,25 % z výberu
finančných prostriedkov. Takže aj v tejto súvislosti nie je súdu jasné, aká by bola prípadná výška tohto

plnenia, ktoré by mal uhradiť žalobca proti povinnosti žalovaného vydať bezdôvodné obohatenie, ku dňu
vyhlásenia rozhodnutia sa takéto protiplnenie v prospech žalovaného súdu javí len ako iluzórny nárok
žalovaného proti nároku žalobcu s cieľom zneprehľadniť a skomplikovať vymáhanie nároku žalobcu voči
žalovanému na základe neplatne uzavretých zmlúv. Prípadné protiplnenie žalovaného - nárok na jeho
vydanie by odporovalo základnej zásade spravodlivosti s poukazom na to, že nárok žalobcu vyplýva z

neplatných právnych úkonov pre ich rozpor s dobrými mravmi a nárok žalovaného by mal teda vyplývať z
takýchto istých právnych úkonov, ktoré zo strany žalovaného boli uzavreté na základe nekalej obchodnej
praktiky a v rozpore s dobrým mravmi.

32. Zároveň súd zaviazal žalovaného na zaplatenia aj úrokov z omeškania z priznanej sumy v zmysle §
517 ods. 1, 2 Obč. zákonníka, keďže žalovaný svoj dlh riadne a včas nesplnil, je v omeškaní, je žalobca

oprávnený požadovať úroky z omeškania, ktorých výška je stanovená v zmysle § 3 Nariadenia vlády
č. 87/1995 Z.z.

33. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 C.s.p., pričom žalobca,
ktorý mal úspech v konaní, má právo na plnú náhradu trov konania. O výške trov konania rozhodne súd

prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

34. Keďže žalobca je oslobodený od zaplatenia súdneho poplatku v zmysle § 4 ods. 2 písm. ú) Zákona
č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení noviel, teda v tomto prípade je to suma 32,00 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia písomne vo
dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, odvolanie
musí obsahovať náležitosti v zmysle § 363 C.s.p.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a

musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami
tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.
Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie možno odôvodniť v zmysle § 365 ods. 1 C.s.p. len tým, že:

a) Neboli splnené procesné podmienky.
b) Súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
c) Rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd.
d) Konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

e) Súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.
f) Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
g)Zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

ods. 2: Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie
súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.