Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, February 12, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/151/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316211458
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8316211458.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobcov 1) X. Y., nar.
XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/XX, W., 2) B. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/XX, W., 3) U. Y., nar.
XX.XX.XXXX, bytom W. L./XX, Stakčín, žalobcovia v prvom až treťom rade zastúpení JUDr. Annou
Drugdovou, advokátkou, Námestie slobody 25, Humenné proti žalovanému Lesopasienková spoločnosť
ROVENKY, pozemkové spoločenstvo Stakčín, IČO: 31 988 938, Švermova 709/17, Stakčín, zast.
JUDr. Jankou Vasiľovou, advokátkou, Kudlovská 1, Humenné o neplatnosť právneho úkonu, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 10C/153/2016-210 zo dňa 30.05.2018 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudokvnapadnutejčasti,t.j.okremvýrokuozamietnutížalobyžalobcuvprevyšujúcej
časti.

P r i z n á v a žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanému v plnom
rozsahu s tým, že o výške náhrady rozhodne súd 1.inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že voľby členov výboru, náhradníkov a dozornej
rady v Lesopasienkovej spoločnosti ROVENKY, pozemkové spoločenstvo v Stakčíne, IČO: 31 988 93,
so sídlom Švermova 709/17, 067 61 Stakčín, ktoré sa konali tajným hlasovaním na valnom zhromaždení

dňa 03.04.2016 sú neplatné. V prevyšujúcej časti súd žalobu žalobcu zamietol. Vyslovil, že náhradu
trov konania súd stranám nepriznáva.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 4 ods.1, § 5, § 9 ods.4, § 13 ods.1, § 14
ods.1 a 4, § 15 ods.1,2,3, § 16 ods.1, § 26 ods.1 zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách,
ďalej ust.§ 34 a § 39 Občianskeho zákonníka.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že v prvej časti žaloby sa žalobcovia domáhali neplatnosti voľby
členov výboru, náhradníkov a dozornej rady v Lesopasienkovej spoločnosti Rovenky, pozemkové
spoločenstvo v Stakčíne. Za nespornú v tejto časti žaloby súd prvej inštancie považoval skutočnosť,
že na rovnaký deň 03.04.2016 bolo zvolané valné zhromaždenie pozemkového spoločenstva Rovenky
a pozemkového spoločenstva Dil Kuršiny, pričom ide o samostatné subjekty so samostatnou právnou
subjektivitou. Taktiež bolo preukázané a potvrdené stranami sporu, že aj keď veľa osôb je členom oboch
pozemkových spoločenstiev, sú osoby, ktoré sú členom iba jedného pozemkového spoločenstva. Taktiež

bolo nesporné, že bol vydaný jeden hlasovací lístok pre obe spoločenstvá a došlo k hlasovaniu o
spoločných orgánoch oboch spoločenstiev. Nebolo preukázané, že by sa členovia oboch spoločenstiev
dohodli a zakotvili to v listinách spoločenstva ako sú stanovy, že pre obe spoločenstvá bude spoločný
výbor a spoločná dozorná rada. Súd sa stotožňuje s názorom žalobcov, že tak pri spoločnom hlasovízískali členovia výboru a členovia dozornej rady pozemkového spoločenstva Dil- Kuršiny, viac hlasov
ako bol celkový počet hlasov všetkých členov tohto spoločenstva. V tejto časti žaloby súd prvej inštancie
ďalej skúmal aj ostatné podmienky platnosti voľby a to právoplatnosť zvolania valného zhromaždenia,

uznášania schopnosť valného zhromaždenia, účasť vo voľbách, výsledky volieb - správu mandátovej
komisie - zápisnica mandátovej komisie nie je takým právnym úkonom, s ktorým by právo viazalo právny
následok - je to len zistenie počtu hlasov odovzdaných jednotlivým kandidátom, odovzdaním hlasov ešte
kandidát zvolený nie je - výsledky volieb musí zhromaždenie schváliť spôsobom uvedeným v stanovách
alebo spôsobom dohodnutým na valnom zhromaždení. Taktiež súd skúmal schválenie uznesenia o

výsledkoch volieb. Nebolo preukázané, že by boli všetci členovia pozemkového spoločenstva pozvaní
na zasadnutie valného zhromaždenia najmenej 30 dní pre termínom konania. Zoznam členom sa
v spisovom materiály nenachádza, boli predložené len kópie prezenčných listín, bez preukázania
nadväznosti týchto listín poradovými číslami. Na pozvánke chýba dátum vyhotovenia pozvánky a dátum
odoslania. Ďalšou podmienkou je, že výbor najmenej 25 dní pred termínom zasadnutia zhromaždenia
uverejní oznámenie o zasadnutí zhromaždenia na obvyklom mieste uverejnenia, na svojom webovom

sídle alebo v médiu s celoštátnou pôsobnosťou. Splnenie tejto podmienky nebolo preukázané. Podľa
Článku V Stanov ods. 1, bod 1.8. priebeh volieb riadi volebná komisia, ktorá predkladá Zhromaždeniu
správu o výsledkoch volieb, kde sú menovite podľa počtu hlasov uvedení zvolení členovia výboru
a dozornej rady a náhradníci. Podľa ods. 1, bod 1.10 Stanov zápisnice Zhromaždenia podpisujú
overovatelia zápisnice schválení Zhromaždením, predseda a poverený člen výboru (kým poverený člen

výboru to stanovy neurčujú), ale podľa článku V ods. 2, bod 2.4 stanov: pri predpísanej písomnej forme
na právny úkon je potrebný podpis predsedu a jedného člena výboru - opäť nie je stanovené kto ho určí.
Podľa článku V ods. 1.11., písm. c Stanov Zhromaždenie volí a odvoláva členov orgánov spoločenstva
(výbor a dozornú radu). Podľa článku V ods. 1, bod 1.14 Stanov zhromaždenie je uznášania schopné,
keď sú prítomní členovia s nadpolovičnou väčšinou všetkých hlasov (podľa stanov na 1000 m2 jeden

hlas - článok IV ods. 5). Podľa článku V ods. 1, bod 1.4. Stanov Zhromaždenia sa môže zúčastniť
len člen spoločenstva - spoluvlastník spoločnej nehnuteľnosti. Čo sa týka samotných volieb neboli
splnené podmienky, ktoré vyžaduje zákon, ako aj stanovy spoločenstva a to na pozvánke chýba
dátum vyhotovenia a odoslania, nebol doložený zoznam o odoslaných pozvánkach, nepreskúmateľné je
odoslanie a doručenie pozvánok v lehote 30 dní a zverejnenie zhromaždenie (25 dní) podľa ustanovení

§ 14 ods. 1 zákona č. 97/2013 Z.z. Mandátová komisia započítala hlasy prítomných členov v rozpore
s ustanovenia článku IV ods. 5 stanov spoločenstva a to za každých začatých 1 000 m2 jeden
hlas aj keď stanovy hovoria o 1000m2 - jeden hlas. - pozrieť strany 21 - 43 Na čl. 47 s dátumom
04.03.2016 je uvedená výmera 3 591 131 m2, počet podielov 3 796, ale na takúto výmeru je počet hlasov
3591. Súd preskúmal aj splnomocnenia nachádzajúce sa v spisovom materiály na čl. 74 - 121, kde z

týchto splnomocnení nie je zrejmé kedy boli podpísané a sú nejasné v tom, že obsahujú náhradníka,
z textu splnomocnenia nie je jasné či ide o spoločné splnomocnenie splnomocnenca a náhradníka.
Nebola doložená správa volebnej komisie o počtoch odovzdaných hlasov a priebehu volieb. Počty
odovzdaných hlasov odovzdaných jednotlivým členom orgánov spoločenstva obsahuje len neschválený
návrh návrhovej komisie (č.l. 30). Uznesenie o schválení výsledkov volieb nie je. Strany sporu potvrdili,

že na zhromaždení sa zúčastnili aj iné osoby - členovia spoločenstva PS Dil - Kuršiny, ktorí hlasovali
aj za členov výboru a členov dozornej rady pozemkového spoločenstva Rovenky, ktorého však nie sú
členmi. Aj samotným žalovaným bolo potvrdené, že pri určovaní výsledkov volieb boli použité aj hlasy
členov pozemkového spoločenstva DIL - Kuršiny a prebehlo len jedno hlasovanie napriek tomu, že ide
o dva samostatné právne subjekty.

4. Zamietnutie žaloby v prevyšujúcej odôvodnil súd prvej inštancie podľa zákona č. 97/2013 Z.z. z
dôvodu, že sa možno žalobou dovolávať neplatnosti prijatého uznesenia a nie návrhu na uznesenie.

5. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ust.§ 255 Civilného sporového poriadku (ďalej

C.s.p.).Včastiurčenie,ževoľbyčlenovvýboruačlenovdozornejradysúneplatnébolúspešnýžalobcaa
v časti určenia neplatnosti uznesenia bol úspešný žalovaný. Preto súd prvej inštancie považoval úspech
strán sporu za rovnaký a preto im náhradu trov konania nepriznal.

6. Proti tomuto rozsudku a to iba čo do výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené a prislúchajúcom

výroku o trovách konania podal včas odvolanie žalovaný. Namietal nesprávne právne posúdenie veci,
nesprávne zistenie skutkového stavu a skutočnosť, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa ust.§ 365 ods.1 písm.h/, f/ a d/ C.s.p. Navrhol, aby
odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu žalobcov zamieta a prizná žalovanémunárok na náhradu trov konania na súde prvej a druhej inštancie v rozsahu 100 %. Namietal nedostatok
aktívnej vecnej legitimácie. Poukázal na ust.§ 137 písm. d/ C.s.p. a § 15 ods. 2 druhej vety zákona č.
97/2013 Z.z. s tým, že právo obrátiť sa na súd vo veci určenia neplatnosti rozhodnutia zhromaždenia

majú iba prehlasovaní členovia spoločenstva. Rozhodnutie členov spoločenstva o voľbe do orgánov
spoločenstvaprijaténazasadnutíspoločenstvadňa03.04.2016niejemožnépovažovaťzaprávnyúkon.
Zasadnutie zhromaždenia je najvyšším orgánom spoločenstva, ktorý nedisponuje právnou subjektivitou
a ani spôsobilosťou na právne úkony. Prijatie rozhodnutia na zasadnutí zhromaždenia je výsledkom
výkonu hlasovacieho práva členov spoločenstva podľa ust. § 15 ods. 1 zákona č. 97/2013 Z.z. Z

tohto dôvodu aj vzhľadom na prípustnosť použitia analógie zákonnej definície právneho úkonu s
poukazom na ust. § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka na takéto rozhodnutie nie je možné aplikovať
ustanovenia o neplatnosti právnych úkonov podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, ak ich správnosť
je potrebné posudzovať iba v medziach právnej úpravy zákona č. 97/2013 Z.z. vzťahujúcej sa k výkonu
hlasovacieho práva členov spoločenstva. Existencia osobitnej právnej úpravy bráni účinnému dovolaniu
sa neplatnosti rozhodnutia zhromaždenia inému ako prehlasovanému členovi spoločenstva na základe

všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch a to aj v prípade nesprávneho
postupu priebehu volieb, či sčítania hlasov členov spoločenstva pri voľbe členov do jednotlivých orgánov
spoločenstva, prípadne pri zvolaní zasadnutia zhromaždenia konaného dňa 03.04. 2016. Žalobcovia
nepreukázali a ani nikdy netvrdili a ani neuviedli žiadne skutkové okolnosti, z ktorých by malo vyplývať,
že pri hlasovaní do orgánov spoločenstva žalovaného boli prehlasovaní, a teda že sú aktívne vecne

legitimovanínapodaniežaloby.Skutočnosť,žebynazasadnutízhromaždeniakonanomdňa03.04.2016
žalobcovia hlasovali opačne ako väčšina členov spoločenstva vylučuje aj to, že žalobca v 1. rade na
tomtozasadnutíosobnekandidovalzačlenavýborupreobespoločenstvá,t.j.prežalovanéspoločenstvo
a pre DIL-KURŠINY, a teda je málo pravdepodobné, aby pri hlasovaní nehlasoval aj sám za seba.
Obdobná situácia je aj v prípade žalobkyne v 3. rade, ktorá je manželkou Q. Y., ktorý na kandidátke

za členov do orgánov spoločenstva kandidoval za člena výboru tohto pozemkového spoločenstva a
vzhľadom na výsledok hlasovania, bol v pozícií náhradníka. Žalobcovia nie sú nositeľmi oprávnenia a nie
sú aktívne vecne legitimovaní na podanie žaloby o určenie neplatnosti volieb do orgánov spoločenstva
uskutočnených na zasadnutí zhromaždenia dňa 03.04.2016. Právne posúdenie otázky aktívnej vecnej
legitimácie súdom je vecne nesprávne. Žalovaný namietal aj nedostatok naliehavého právneho záujmu.

PoukázalnačlánokV.bodu1.7.Stanovspoločenstva.Vsúdnomkonaníbolopreukázané,žezasadnutie
zhromaždenia oboch spoločenstiev na deň 03.04. 2016 zvolával a organizačne zabezpečoval výbor
spoločenstva, ktorého predsedom bol žalobca v 1. rade. Ak sa žalobca v 1. rade dovolal neplatnosti
volieb na súde po tom, čo nebol zvolený za predsedu novozvoleného výboru žalovaného spoločenstva,
v podstate druhýkrát porušuje dobré mravy, aby dosiahol ním sledovaný účel. Skutočnosť, že žalobca

v 1. rade koná v rozpore s dobrými mravmi je preukázaná aj tým, že dňa 04.04.2016 potom, čo nebol
zvolený za predsedu výboru ústne sa vzdal členstva vo výbore, k rukám predsedu spoločenstva H.. X.
S., odovzdal kľúče, na zasadnutí výboru sa už nezúčastňoval a ani počas celej doby od 04.04.2016
do 06.12.2017 nenamietal, že jeho vzdanie sa funkcie člena výboru nie je účinné s poukazom,
že neboli splnené podmienky pre zánik funkcie podľa čl. VI. bod 3 písm. c/ Stanov pozemkového

spoločenstva, ale túto námietku účelovo vzniesol až na nariadenom pojednávaní konanom dňa
06.12.2016 prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, pričom na nariadenom pojednávaní dňa 30.01.
2018 svoj úkon - vzdanie sa funkcie, dôrazne poprel. Skutočnosť, že žalobca v 1. rade sa vzdal
svojej funkcie dňa 04.04.2016 je preukázaná aj svedeckou výpoveďou S. Y. na nariadenom pojednávaní
dňa 09.05.2018. Z toho dôvodu žalobcovi v 1. rade ako strane sporu, je potrebné odoprieť právnu

ochranu v súlade s ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. U žalobcu v 1. rade nie je daný naliehavý
právny záujem na určení neplatnosti volieb do orgánov spoločenstva. Žalobcovia v 2. a v 3. rade
nemajú naliehavý právny záujem na určení neplatnosti volieb z dôvodu, že osobne nekandidovali za
členov do orgánov spoločenstva a za kandidátov za členov spoločenstva na zasadnutí zhromaždenia
dňa 03.04.2016 sa ani neuchádzali. Z uvedeného je zrejme, že ani u týchto žalobcov neexistuje ani

ohrozenie práva, či stav právnej neistoty, ktorý by mohol byť odstránený podaním určovacej žaloby.
Žaloba o určenie neplatnosti volieb do orgánov spoločenstva nie je procesným nástrojom ochrany práv
žalobcov na dosiahnutie odstránenia spornosti práva nakoľko aj v prípade určenia neplatnosti volieb
do orgánov spoločenstva súdom sa musia uskutočniť nové voľby na novom zasadnutí zhromaždenia
tak, ako sa o to pokúšal z vlastnej iniciatívy aj výbor žalovaného spoločenstva zvolaním zasadnutia

zhromaždenia dňa 05.06.2016, v programe ktorého bolo aj schválenie výsledkov volieb uskutočnených
na zasadnutí zhromaždenia 03.04.2016 formou uznesenia. Predmetné zasadnutie zhromaždenia bolo
zvolanévčaseprebiehajúceho,neukončenéhosprávnehokonaniaozmenuúdajovzapísanýchvregistri
pozemkových spoločenstiev vedeného na základe návrhu žalovaného zo dňa 27.04.2016, v ktoromprvostupňový správny orgán požadoval od žalovaného predloženie uznesenia o schválení volieb do
orgánov spoločenstva. Najpodstatnejším bodom programu tohto zasadnutia malo byť zlúčenie oboch
spoločenstiev z dôvodu hospodárnosti aj vzhľadom na skutočnosť, že približne 85 % členskej základne

v oboch spoločenstvách tvoria tí istí vlastníci, schválenie právnych listín nového spoločenstva ako aj
nové voľby do orgánov takto vzniknutého spoločenstva. Priebeh zasadnutia zhromaždenia konaného
dňa 05.06.2016 bol zmarený aj samotným pričinením žalobcu v 1. rade, nakoľko zlúčenie oboch
spoločenstiev prekáža záujmovej skupine spoločenstva Združenia vlastníkov neštátnych lesov DIL -
KURŠINY - pozemkové spoločenstvo Stakčín, ktorých hlasy predstavovali tretinu hlasov členov tohto

spoločenstva. Listom zo dňa 17.02.2017 požiadal o zvolanie valného zhromaždenia v navrhovanom
termíne na deň 02.04.2017 iba pre toto spoločenstvo, nie aj pre žalované spoločenstvo, ktorému však
nebolo možné vyhovieť, nakoľko z predložených splnomocnení traja splnomocnitelia odvolali plnú moc
na zastupovanie, v dôsledku čoho neboli splnené podmienky pre zvolanie zasadnutia zhromaždenia
v zmysle ust. § 14 ods. 2 zákona č.97/2013 Z.z. Žalobca v 1. rade ako splnomocnený zástupca
tretiny hlasov opäť iba pre členov združenia vlastníkov neštátnych lesov DIL - KURŠINY - pozemkové

spoločenstvo Stakčín dňa 18.05.2017 doručil tomuto spoločenstvu ďalšiu písomnú žiadosť o zvolanie
zasadnutia zhromaždenia na deň 23.07.2017. Uvedenú žiadosť o zvolanie zasadnutia vzal späť
podaním doručeným spoločenstvu dňa 19.06.2017. Žalovaný poukázal na ust. § 39 Občianskeho
zákonníka v spojení s ust. § 191 ods. 1 a § 220 ods. 2 C.s.p. s konštatovaním, že nesprávnym
procesným postupom sudu prvej inštancie bolo žalovanému odňaté právo na riadne a vyčerpávajúce

odôvodnenie,ktoréhonásledkomjenepreskúmateľnosťodvolanímnapadnutejčastirozsudku.Skutkové
a z nich vychádzajúce právne závery súdu prvej inštancie sú nesprávne. Súd prvej inštancie vychádzal
zo skutkového stavu, že pri zvolávaní zhromaždenia, ktoré sa konalo dňa 03.04.2016 došlo jednak
k formálnym pochybeniam, keď na pozvánke nie je uvedený dátum jej vyhotovenia, dátum odoslania
pozvánky, nebolo preukázané, že pozvánky boli zaslané členom spoločenstva najmenej 30 dní

pred konaním zasadnutia zhromaždenia ako aj tým, že najmenej 25 dní pred termínom zasadnutia
zhromaždenia bolo uverejnené oznámenie o zasadnutí zhromaždenia a tiež vecnými pochybeniami
spočívajúcimi v neurčitosti splnomocnení udelených členmi spoločenstva splnomocnencom na výkon
hlasovacích práv, nebola doložená správa volebnej komisie o počtoch odovzdaných hlasov a
priebehu volieb, ktoré sú uvedené len v neschválenom návrhu návrhovej komisie. Vyššie uvedené

formálne pochybenia nie sú dôvodom pre určenie neplatnosti volieb kandidátov za členov jednotlivých
orgánov žalovaného spoločenstva. Členovia spoločenstva boli o konaní zasadnutia zhromaždenia dňa
03.04.2016 informovaní. Zasadnutie zhromaždenia bolo uznášaniaschopné s účasťou 69 %. Pozvánky
členom spoločenstva, bývajúcim v obci Stakčín boli doručované osobne, ostatným členom bývajúcim
mimo Stakčína boli zasielané poštou dňa 03.03.2016. Čo sa týka vecných nedostatkov, z výsledkov

dokazovania na súde prvej inštancie je zrejmé, že hlasovací lístok pre voľby kandidátov za členov do
výboru a dozornej rady obsahoval počet hlasov zvlášť pre spoločenstvo DIL-KURŠINY a zvlášť pre
žalované spoločenstvo. Zástupca žalovaného H.. X. S., na nariadenom pojednávam dna 06.12.2017
uviedol, že na zhromaždení dňa 03.04.2016 predniesol návrh o tom, či sa budú voliť dva výbory
pre každé spoločenstvo samostatne alebo či sa bude voliť jeden spoločný výbor pre obe pozemkové

spoločenstvá. Na základe uskutočneného hlasovania členov oboch spoločenstiev členovia jednohlasne
odsúhlasili spoločnú voľbu a spoločný výbor. Aj napriek skutočnosti, že výsledok tohto hlasovania
nebol potvrdený uznesením a ani nie je uvedený v zápisnici, prijatie rozhodnutia členov spoločenstiev
o spoločnej voľbe orgánov na zasadnutí zhromaždenia dňa 03.04.2016 potvrdili vo svojej výpovedi
svedkovia W. J., V. X. a S. Y.. Sčítame hlasov členov oboch spoločenstiev pri voľbe kandidátov za členov

spoločných orgánov oboch spoločenstiev je preto opodstatnené. V prípade, ak by dňa 03.04.2016
takéto rozhodnutie nebolo prijaté vzhľadom k tomu, že hlasovací lístok obsahoval údaj o počte hlasov
člena pre každé spoločenstvo zvlášť, tieto hlasy by boli spočítané samostatne. Z hľadiska posúdenia
platnosti volieb je právne bezvýznamné, že výsledky volieb neboli potvrdené uznesením. Žalovaný
poukázal na ust.§ 14 ods. 4 zákona č. 97/2013 Z.z. Hlasovanie prijaté na zasadnutí zhromaždenia

dňa 03.04.2016 je skutočným prejavom väčšinovej vôle členov spoločenstva o personálnom obsadení
do orgánov spoločenstva, ktorého výsledkom je rozhodnutie členov spoločenstva o voľbe do orgánov
spoločenstva. Skutočnosť, že na zasadnutí zhromaždenia nebolo prijaté uznesenie o voľbách členov
do orgánov spoločenstva je právne bezvýznamné, nakoľko samotné uznesenie má už len deklaratórnu
funkciu. Preto aj keď na zasadnutí zhromaždenia nebolo prijaté uznesenie, ktoré by malo potvrdiť voľby

členov do orgánov spoločenstva, uvedený nedostatok nezakladá neplatnosť volieb členov do výboru
a dozornej rady spoločenstva. Ak súd prvej inštancie nevzal do úvahy vyššie uvedené skutočnosti
rozhodujúce pre správne právne posúdenie veci, jeho skutkové zistenia a závery sú nesprávne, pretože
nezodpovedajú vykonaným dôkazom. Právny záver súdu prvej inštancie o neplatnosti volieb je z vyššieuvedených dôvodov nesprávny, vychádzajúci z nesprávnych skutkových záverov, ku ktorým dospel sud
prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov. Preto žalovaný navrhol rozsudok zmeniť v napadnutej
časti a priznať trovy konania v rozsahu 100 %.

7. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrili žalobcovia. Nesúhlasili s názorom žalovaného, že na predmetný
spor nie je možné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch a ich neplatnosti.
Podľa § 34 Občianskeho zákonníka je právny úkon prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Pretože zákon

č. 97/2013 Z. z. neobsahuje ustanovenia o právnych úkonoch, je namieste, ak sa na posudzovanie
právnych úkonov vykonávaných v rámci tohto osobitného právneho predpisu aplikujú všeobecné
ustanovenia o právnych úkonoch obsiahnuté v Občianskom zákonníku. K námietke žalovaného, že
žalobcovia nepreukázali aktívnu vecnú legitimáciu na podaní tejto žaloby v súlade s ustanovením §
15 ods. 2 veta druhá zák. č. 97/2013 Z. z., pretože nepreukázali, že by boli v hlasovaní prehlasovaní
žalobcovia uviedli, že preukázať prehlasovanie pri tajnom hlasovaní je v podstate nemožné, preto

preukázanie tejto podmienky aktívnej vecnej legitimácie by mohlo viesť k upretiu práva žalobcov na
súdnu ochranu. Zároveň nie je možné súhlasiť s tým, že v prípade, ak proces zvolania valného
zhromaždenia, hlasovanie, spočítavanie hlasov a pod. trpí takými nedostatkami, ako boli preukázané
v tomto konaní, by v zmysle osobitného zákona č. 97/2013 Z. z. bolo vylúčené, tak ako to tvrdí
žalovaný, domáhať sa nápravy rozhodnutím súdu. Žalobcovia majú za to, že súd prvej inštancie správne

právne posúdil danú vec a správne aplikoval ustanovenie Občianskeho zákonníka ako lex generalis
ohľadom všeobecných ustanovení o právnych úkonoch, ktoré neobsahuje zák. č. 97/2013 Z. z. ako lex
specialis, pretože striktný výklad zákonov by viedol k podpore a potvrdeniu protiprávneho stavu, ktorý
bol nastolený práve neplatnosťou volieb a výsledku hlasovania. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že na podanej
žalobe neexistuje naliehavý právny záujem, pretože nebolo preukázané, že by žalovaný ohrozoval chod

a riadne hospodárenie pozemkového spoločenstva, s týmto žalobcovia nesúhlasia, pretože činnosť
orgánov pozemkového spoločenstva, ktoré neboli zvolené zákonným spôsobom minimálne vyvoláva
možnosť vzniku nebezpečenstva na riadení a činnosti pozemkového spoločenstva, čo samo o sebe
odôvodňuje potrebu zamedzenia tejto činnosti. K vzdaniu sa funkcie žalobcu v 1. rade ako člena výboru
sa strana žaloby opakovane vyjadrovala na pojednávaniach a poukazovala na skutočnosť, že nešlo o

vzdaniesačlenstvavsúladesoStanovamiapretomalbyťžalobcav1.radeakočlenvýboruzapísanýna
príslušnom štátnom orgáne, ktorý vykonáva registráciu pozemkových spoločenstiev, čo však žalovaný
nesplnil a svojvoľne žalobcu v 1. rade v rozpore so Stanovami ako člena výboru nedal zapísať. Ak
žalovaný tvrdí, že konanie žalobcu v 1. rade je v rozpore s dobrými mravmi, žalobcovia poukázali na to,
že ako člen pozemkového spoločenstva má právo a povinnosť vykonať všetky právne kroky k tomu, aby

ochránil správu svojho majetku a majetku ostatných členov pozemkového spoločenstva. Výkon práv v
takomto prípade, kedy žalobca v 1. rade využíva zákonnú možnosť odstránenia protiprávneho stavu, nie
je možné považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi a ak H.. S., ako predseda pozemkového
spoločenstva svojimi krokmi po jeho zvolení sám spochybnil zákonnosť svojej voľby, na čo žalobcovia
opakovane poukazovali v písomných aj ústnych prednesoch, je zrejmé, že konanie žalobcu v 1. rade,

ako aj žalobcu v 2. a 3. rade je konaním v záujme ostatných členov pozemkového spoločenstva. Pokiaľ
žalovaný tvrdí, že neexistuje ani ohrozenie práva, či stav právnej neistoty, ktorý by mohol byť odstránený
podaním určovacej žaloby, žalobcovia poukázali na to, že len určením neplatnosti volieb rozhodnutím
súdu dôjde k náprave existujúceho protiprávneho stavu, ktorý je spôsobilý ohroziť práva a právom
chránené záujmy tak žalobcov, ako aj ostatných členov pozemkového spoločenstva. V samotnom

odvolaní žalovaný uvádza, že prvostupňový správny orgán požadoval od žalovaného predloženie
uznesenia o schválení volieb do orgánov spoločenstva, teda sám žalovaný priznáva, že schválenie
volieb nikdy neprebehlo tak, ako to vyžaduje zákon, ani dňa 03.04.2016 a ani dňa 05.06.2016. V
skutočnosti sa toto zasadnutie dňa 05.06.2016 konalo práve preto, aby bol potvrdený a schválený
výsledok volieb do orgánov spoločenstva a to uznesením, ktoré však nikdy prijaté nebolo. Pretože

nebolo prijaté žiadne uznesenie o výsledku volieb, žalobcovia nemali ani len možnosť postupovať podľa
zákona č. 97/2013 Z. z. a predpísaným spôsobom sa domáhať určenia neplatnosti uznesenia, resp.
takéhoto rozhodnutia zhromaždenia, ale práve pre absenciu tohto základného dokumentu, ktorým mal
byť schválený výsledok volieb boli žalobcovia nútení domáhať sa ochrany svojich práv prostredníctvom
iných ustanovení právnych predpisov. Práve konanie žalovaného je možné posúdiť ako konanie, ktoré

viedlo k zmareniu zvolania zhromaždenia v pozemkovom spoločenstve DIL - Kuršiny a teda žalobca
v 1. rade mal za to, že rovnako by žalovaný konal aj pri jeho pokuse zvolať zhromaždenie pre
pozemkové spoločenstvo Rovenky. Aj zmarenie tohto pokusu žalobcu v 1. rade zo strany žalovaného je
možné hodnotiť ako preukázanie naliehavého právneho záujmu na podaní tejto žaloby. K samotnémupriebehu zhromaždenia a výsledkom volieb žalobcovia zhrnuli len tie najpodstatnejšie body, ktoré boli
opakovane uvádzané v priebehu súdneho konania a ktoré podľa ich názoru majú za následok neplatnosť
volieb.V prvom rade, že nikdy nebolo rozhodnuté členmi obidvoch pozemkových spoločenstiev zákonom

predpísaným spôsobom a nebolo zákonným spôsobom prijaté rozhodnutie o voľbe spoločných orgánov
pre obidve pozemkové spoločenstvá. V danom prípade sa konali jedny voľby pre dve samostatné
právne subjekty, čo by ešte nebolo úplne v rozpore s ich záujmom, nakoľko je to možné považovať
za hospodárne, ale boli kreované spoločné orgány pre obe pozemkové spoločenstvá bez toho, aby
tomuto predchádzalo schválenie tohto postupu zákonným spôsobom, teda prijatím takéhoto rozhodnutia

väčšinou hlasov. Najväčšou chybou pri voľbe členov výboru a dozornej rady, ktorá spôsobuje neplatnosť
tejto voľby je však spôsob spočítavania odovzdaných hlasov a určovanie poradia kandidátov. Zo správy
mandátovej komisie zo dňa 03.04.2016 vyplýva, že celková výmera známych vlastníkov je 1287657
m2, čomu zodpovedá počet 1562 hlasov. Teda pre PS DIL - Kuršiny mohol najúspešnejší kandidát, ak
by za neho hlasovali všetci známi vlastníci získať maximálny počet hlasov 1562. Zo správy volebnej
komisie však vyplýva, že najúspešnejší kandidát H.. X. S. získal až 2103 hlasov, čo nie je reálne možné,

pretože takýto počet hlasov známych vlastníkov pre PS DIL - Kuršiny nemohol dosiahnuť. Rovnako sa
táto neplatnosť vzťahuje aj na voľbu členov dozornej rady, pretože J. W. získal podľa volebnej komisie
až 2288 hlasov a to napriek tomu, že podľa mandátovej komisie bol maximálny počet všetkých hlasov
1562. Pokiaľ žalovaný v odvolaní tvrdí, že uznesenie o voľbách členov do orgánov spoločenstva má len
deklaratórnu funkciu a nie konštitutívnu, žalobcovia poukázali na ustanovenie § 25 ods. 2 zák. č. 97/2013

Z. z., podľa ktorého takéto rozhodnutie zhromaždenia, napr. formou uznesenia alebo inak označené
ako napr. rozhodnutie tvorí prílohu k návrhu na vykonanie zmien v zápisoch a preto majú za to, že toto
tvrdenie žalovaného je účelové, pričom jeho kroky, keď zvolával zhromaždenie aj na dňa 05.06.2016
svedčili o tom, že potrebu prijatia tohto rozhodnutia formou uznesenia považoval sám žalovaný za
nevyhnutné na potvrdenie platnosti výsledkov volieb. Preto navrhli potvrdiť rozsudok v napadnutej časti

a priznať im náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 C.s.p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti, t.j. okrem

výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 C.s.p. a
contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej stránke
Krajského súdu v Prešove dňa 25.01.2018 a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

9. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením veci, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový
stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to
všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku

alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o odvolaní (pozri napr. Ústavný súd SR, sp. zn. II.ÚS 78/05).

11. Žalovaný okrem iného v odvolaní tvrdil, že rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym
posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd
nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale
interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr.
Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010).

12. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v prejednávanom spore správne zistil skutkový stav
v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočnosti a na základe vykonaného dokazovania
dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávaný spor aj správne právne posúdil. Z odôvodnenianapadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri
hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej. Naproti tomu v priebehu
odvolacieho konania žalovaný nepredostrel relevantný argument majúci súvis s prejednávanou vecou,

ktorý by bol takej povahy, že by mohol priniesť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

13. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu dal súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí zrozumiteľnú
a presvedčivú odpoveď na podstatné argumenty strán sporu (hlavne tých, ktoré sú zhrnuté v odvolaní
žalovaného), pričom tak urobil v snahe garantovať stranám sporu ich právo na spravodlivé súdne

konanie. Skutočnosť, že v tomto rozhodnutí neboli naplnené očakávania žalovaného, teda súd prvej
inštancie nerozhodol v súlade s jeho právnym názorom ešte neznamená, že došlo k porušeniu jeho
základného práva na spravodlivé súdne konanie. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu
postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a majúc na pamäti základné právo
strán sporu na súdnu ochranu, túto stranám sporu poskytol v požadovanej kvalite.

14. Podľa ust. § 9 ods. 4 zák. č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách, pomer účasti členov
spoločenstva na výkone práv a povinností vyplývajúcich z členstva v spoločenstve je vyjadrený podielmi
na spoločnej nehnuteľnosti.

15. Podľa ust.§ 13 ods. 1 zák. č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách, orgánmi spoločenstva

sú: a/ zhromaždenie, b/ výbor, c/ dozorná rada, d/ iné orgány spoločenstva zriadené zmluvou o
spoločenstve.

16. Podľa ust. § 14 ods. 1 zák. č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách, najvyšším orgánom
spoločenstva je zhromaždenie. Zhromaždenie sa skladá zo všetkých členov spoločenstva. Zasadnutie

zhromaždenia zvoláva výbor spoločenstva najmenej raz za rok. Výbor je povinný pozvať na zasadnutie
zhromaždenia najmenej 30 dní pred termínom zasadnutia zhromaždenia všetkých členov spoločenstva
a fond, ak fond spravuje podiely spoločnej nehnuteľnosti alebo s nimi nakladá. Výbor najmenej 25 dní
pred termínom zasadnutia zhromaždenia uverejní oznámenie o zasadnutí zhromaždenia na obvyklom
miesteuverejnenia,nasvojomwebovomsídlealebovmédiusceloštátnoupôsobnosťou;obvyklémiesto

uverejnenia určí spoločenstvo v stanovách. V pozvánke na zasadnutie zhromaždenia a v oznámení o
zasadnutí zhromaždenia výbor uvedie názov a sídlo spoločenstva, miesto, dátum a hodinu zasadnutia
zhromaždenia, údaj, či ide o čiastkovú schôdzu alebo mimoriadne zasadnutie zhromaždenia, program
zasadnutia zhromaždenia a poučenie o možnosti zúčastniť sa zasadnutia prostredníctvom zástupcu na
základe splnomocnenia. Ak vlastník podielu spoločnej nehnuteľnosti prevádza svoj podiel podľa § 9 ods.

7 alebo ak fond prevádza podiel vo vlastníctve štátu podľa § 11 ods. 2, výbor to uvedie v programe
zasadnutia zhromaždenia. Výbor je povinný informovať obvodný lesný úrad o zasadnutí zhromaždenia
do 30 dní odo dňa jeho konania.

17. Podľa ust. § 14 ods. 4 písm. c) zák. č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách, do pôsobnosti

zhromaždenia patrí voliť a odvolávať členov orgánov spoločenstva uvedených v § 13 ods. 1 písm. b)
až d).

18. Podľa ust. § 15 ods. 1 zák. č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách, každý člen spoločenstva
má pri rozhodovaní o právach a povinnostiach taký počet hlasov, aký mu patrí podľa pomeru účasti člena

spoločenstva na výkone práv a povinností podľa § 9 ods. 4.

19. Podľa ust. § 15 ods. 2 zák. č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách, zhromaždenie rozhoduje
podľa § 14 ods. 4 písm. a), b), d), h) a i) nadpolovičnou väčšinou všetkých hlasov členov spoločenstva;
v ostatných prípadoch zhromaždenie rozhoduje nadpolovičnou väčšinou hlasov členov spoločenstva,

ktorých podiely na spoločnej nehnuteľnosti nespravuje alebo s ktorými nenakladá fond podľa § 10 ods.
1 a 2. Prehlasovaní členovia spoločenstva majú právo obrátiť sa na súd, aby rozhodol o neplatnosti
rozhodnutia zhromaždenia.

20. Podľa ust.§ 15 ods. 3 zák. č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách, zhromaždenie

môže zasadať formou čiastkových schôdzí, ak o tom rozhodne výbor, pričom čiastkové schôdze sú
súčasťou jedného zasadnutia zhromaždenia. Každý člen spoločenstva môže hlasovať len na jednej z
čiastkových schôdzí. Pri rozhodovaní sa sčítavajú hlasy odovzdané na všetkých čiastkových schôdzach.
Na zvolávanie čiastkovej schôdze sa primerane vzťahuje § 14 ods. I.21. Podľa ust. § 34 právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv
alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

22. Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

23. Súd prvej inštancie sa stotožnil s názorom žalobcov, že pri spoločnom hlasovaní získali členovia

výboru a členovia dozornej rady pozemkového spoločenstva Dil- Kuršiny, viac hlasov ako bol celkový
počet hlasov všetkých členov tohto spoločenstva. V tejto časti žaloby súd prvej inštancie ďalej skúmal
aj ostatné podmienky platnosti voľby a to právoplatnosť zvolania valného zhromaždenia, uznášania
schopnosť valného zhromaždenia, účasť vo voľbách, výsledky volieb - správu mandátovej komisie -
zápisnica mandátovej komisie a konštatoval, že nie je takým právnym úkonom, s ktorým by právo viazalo
právny následok - je to len zistenie počtu hlasov odovzdaných jednotlivým kandidátom, odovzdaním

hlasov ešte kandidát zvolený nie je - výsledky volieb musí zhromaždenie schváliť spôsobom uvedeným
v stanovách alebo spôsobom dohodnutým na valnom zhromaždení. Taktiež súd skúmal schválenie
uznesenia o výsledkoch volieb.

24. Nebolo preukázané, že by boli všetci členovia pozemkového spoločenstva pozvaní na zasadnutie

valného zhromaždenia najmenej 30 dní pred termínom konania. Zoznam členov sa v spisovom materiály
nenachádza, boli predložené len kópie prezenčných listín, bez preukázania nadväznosti týchto listín
poradovými číslami. Na pozvánke chýba dátum vyhotovenia pozvánky a dátum odoslania. Ďalšou
podmienkou je, že výbor najmenej 25 dní pred termínom zasadnutia zhromaždenia uverejní oznámenie
o zasadnutí zhromaždenia na obvyklom mieste uverejnenia, na svojom webovom sídle alebo v médiu s

celoštátnou pôsobnosťou. Splnenie tejto podmienky nebolo preukázané.

25. Čo sa týka samotných volieb neboli splnené podmienky, ktoré vyžaduje zákon, ako aj stanovy
spoločenstva. Súd prvej inštancie jednoznačne zistil, že na pozvánke chýbal dátum vyhotovenia
a odoslania, nebol doložený zoznam o odoslaných pozvánkach, nepreskúmateľné je odoslanie a

doručenie pozvánok v lehote 30 dní a zverejnenie zhromaždenie (25 dní) podľa ustanovení § 14 ods. 1
zákona č. 97/2013 Z.z. Mandátová komisia započítala hlasy prítomných členov v rozpore s ustanovenia
článku IV ods. 5 stanov spoločenstva a to za každých začatých 1 000 m2 jeden hlas aj keď stanovy
hovoria o 1000m2 - jeden hlas. Na č.l. 47 s dátumom 04.03.2016 je uvedená výmera 3 591 131 m2,
počet podielov 3 796, ale na takúto výmeru je počet hlasov 3591. Súd prvej inštancie preskúmal aj

splnomocnenia nachádzajúce sa v spisovom materiály na čl. 74 - 121, kde z týchto splnomocnení nie je
zrejmé kedy boli podpísané a sú nejasné v tom, že obsahujú náhradníka, z textu splnomocnenia nie je
jasné či ide o spoločné splnomocnenie splnomocnenca a náhradníka. Nebola doložená správa volebnej
komisie o počtoch odovzdaných hlasov a priebehu volieb. Počty odovzdaných hlasov jednotlivým
členom orgánov spoločenstva obsahuje len neschválený návrh návrhovej komisie (čl. 30). Uznesenie o

schválení výsledkov volieb nie je. Strany sporu potvrdili, že na zhromaždení sa zúčastnili aj iné osoby
- členovia spoločenstva PS Dil - Kuršiny, ktorí hlasovali aj za členov výboru a členov dozornej rady
pozemkového spoločenstva Rovenky, ktorého však nie sú členmi.

26. Pravidlám formálnej logiky zodpovedá názor súdu prvej inštancie, že samotným žalovaným bolo

potvrdené, že pri určovaní výsledkov volieb boli použité aj hlasy členov pozemkového spoločenstva DIL
- Kuršiny a prebehlo len jedno hlasovanie napriek tomu, že ide o dva samostatné právne subjekty.

27. Odvolací súd súhlasí s právnym názorom súdu prvej inštancie, že voľba členov výboru náhradníkov
a dozornej rady žalovaného zo dňa 03.04.2016 bola neplatná, pretože podľa ust. § 39 Občianskeho

zákonníka odporuje zákonu a tento obchádza. Pri voľbe do orgánov pozemkového spoločenstva
Rovenky došlo k takým porušeniam zákona, ako aj Stanov spoločnosti, že i odvolací súd považuje
voľby, ktoré sa uskutočnili dňa 03.04.2016, tak ako súd prvej inštancie za neplatné z dôvodu rozporu
s dobrými mravmi. V danom prípade sa skutočne jedná o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, teda
žalobu môže podať ktokoľvek. Samozrejme, tak ako to správne ustálil súd prvej inštancie, neplatnosti sa

v prvom rade môžu dovolávať členovia spoločenstva, ktorí nemajú inú zákonnú možnosť ako dovolať sa
nápravy spôsobenej nezákonným spôsobom pri priebehu volieb a sčítaní hlasov. Skutočne, tak ako to
tvrdí súd prvej inštancie kreovanie orgánov spoločenstva je jedným z najdôležitejších úkonov vlastníkov
a členov pozemkového spoločenstva a má priamy vplyv na chod spoločenstva v budúcnosti. Žalobcoviaboli aktívne legitimovaní na podanie žaloby. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje i na skutočnosť, že
sa jednalo o tajnú voľbu, preto súhlasí s názorom žalobcov, tak ako to uviedli vo svojom vyjadrení, že v
danom prípade kto bol alebo nebol prehlasovaný preukázať je prakticky nemožné. Pokiaľ by teda súd

trval na preukázané podmienky v zmysle ust.§ 15 ods.2 veta druhá zákona č. 97/2013 Z.z. , mohlo by
to skutočne viesť k upretiu práva žalobcov na súdnu ochranu. Odvolací súd súhlasí s právnym názorom
žalobcov, že keďže zákona č. 97/2013 Z.z. neobsahuje ustanovenie o právnych úkonoch, je namieste,
ak posudzovanie právnych úkonov vykonáva súd v rámci tohto osobitného právneho predpisu aplikujúc
všeobecné ustanovenia o právnych úkonov obsiahnuté v Občianskom zákonníku. Odvolacia námietka

žalovaného čo do nedostatku aktívnej legitimácie žalobcov a nemožnosti aplikovať Občiansky zákonník
teda nie je dôvodná.

28. Odvolací súd sa stotožňuje i so záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade tu existuje
naliehavý právny záujem na určení neplatnosti výsledkov volieb, ktorý spočíva v tom, že z dôvodu
neplatnosti volieb tu reálne existuje dôvodná obava, že bez rozhodnutia súdu, ktorým vyhlási voľby za

neplatné môže dôjsť k ohrozeniu chodu žalovaného činnosťou nezákonne „novozvoleného“ predsedu
spoločenstva, výboru a dozornej rady. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje i na skutočnosť,
že Okresný úrad Humenné, pozemkový a lesný odbor, pracovisko Snina rozhodnutím č.j. OÚ HE-
PLO-2016/005521 zo dňa 10.10.2016 vydal potvrdenie, že do registra pozemkových spoločenstiev
sa podľa § 23 ods.1 zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších

predpisov zapisuje zmena údajov spoločenstva, Lesopasienková spoločnosť Rovenky, Pozemkové
spoločenstvo Stakčín, právnická osoba podľa § 3 citovaného zákona o pozemkových spoločenstva
takto: názov spoločenstva - Lesopasienková spoločnosť Rovenky, Pozemkové spoločenstvo Stakčín,
sídlo spoločenstva - Švermová 709/17, 067 61 Stakčín, identifikačné číslo spoločenstva - 31988938,
katastrálne územie a číslo listov vlastníctva - k.ú. W., LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, výbor

spoločenstva: H.. X. S. - predseda, X. S. - podpredseda, H.. W. Z. - tajomník, H.. B. S. - člen, Q. I.
- člen, dozorná rada - J. W. - predseda, X. V. - člen, Q. K. - člen, zároveň uviedol spôsob konania za
spoločenstvo, vykonávanie podnikateľskej činnosti, dátum zápisu zmeny do registra uviedol 27.04.2016
nazákladenávrhunazápiszmenyzapísanýchúdajovdoregistrapozemkovýchspoločenstiev.Zregistra
pozemkových spoločenstiev sa vymazali tieto údaje: sídlo spoločenstva - Sadová 601/32, 067 01

Stakčín a výbor spoločenstva: X. Y. - predseda, Q. Č. - podpredseda, Q. Y. - tajomník, H.. X. S. - člen,
dozorná rada spoločenstva - U. I. - člen. Tým, že je v registri pozemkových spoločenstiev zapísaný
výsledok volieb zo dňa 03.04.2016, teda novozvolený predseda spoločenstva, výbor a dozorná rada,
má odvolací súd za to, že aj z toho dôvodu existuje naliehavý právny záujem na požadovanom určení,
pretože určenie, o ktoré v konaní ide priaznivo ovplyvní právne postavenie žalobcov voči žalovanému.

Záver súdu prvej inštancie o existencií naliehavého právneho záujmu na určenie, tak ako to vyslovil
v napadnutej časti, bol vecne správny. Správne tento naliehavý právny záujem súd prvej inštancie aj
odôvodnil.

29. Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania.

30. Preto odvolací súd rozsudok v napadnutej časti, t.j. okrem výroku o zamietnutí žaloby žalobcu v
prevyšujúcej časti podľa ust.§ 387 ods.1,2 C.s.p. stotožňujúc sa s dôvodmi v rozhodnutí uvedenými ako
vecne správny potvrdil.

31. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust.§ 396 ods.1 C.s.p. v spojení s
ustanovením § 255 ods.1 C.s.p. Úspešným žalobcom v odvolacom konaní priznal voči neúspešnému
žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanému v plnom rozsahu s
tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods.2 C.s.p.).

32. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.