Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 26, 2019

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5Pc/12/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8319203629
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2019:8319203629.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou, v právnej veci žalobcu: Š. J., nar. XX.X.XXXX, T.,

Q. XXXX/X, zast. JUDr. Milošom Kaščákom, Kalinčiakova 10, Vranov nad Topľou proti žalovanému: B.
J., nar. XX.X.XXXX, T., Q. XXXX/X, zast. JUDr. Evou Kákošovou, Partizánska 1057, Snina, v konaní na
zrušenie práva spoločného nájmu bytu manželmi, takto

r o z h o d o l :

Súd zrušuje právo spoločného nájmu účastníkov konania k bytu č. XX, nachádzajúceho sa v T. na ul.
Q. XXXX v bloku Q., vo vchode X, na poschodí X, pozostávajúceho z X izieb, kuchyne a príslušenstva
a určuje, že ako členka družstva byt bude ďalej užívať žalobkyňa.

Žalobkyni vo vzťahu k žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že
o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou podanou dňa 13.05.2019 žiadala, aby súd zrušil právo spoločného nájmu
účastníkov konania k bytu č. XX, nachádzajúcom sa v T., na ul. Q. XXXX v bloku Q., ktorý pozostáva z X
izieb, kuchyne a príslušenstva a určil, že ako členka družstva bude ďalej byt užívať žalobkyňa. Zároveň
žiadala priznať náhradu trov konania.

2. Svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo so žalovaným je právoplatne rozvedené rozsudkom

Okresného súdu X. č. k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý sa stal právoplatným dňa
18.05.2016, pričom so žalovaným sa nedokážu dohodnúť, ktorý z nich bude ďalej výlučným užívateľom
tohto bytu.

3. Žalovaný so žalobou súhlasil, pokiaľ ide o zrušenie práva spoločného nájmu k bytu, avšak nesúhlasil
s tým, aby súd vyslovil, že výlučným nájomcom, a teda užívateľom tohto bytu bude ako členka družstva
žalobkyňa. Poukázal na to, že počas manželstva, ale aj počas rozvodového konania a po rozvode

prispel na úhradu nákladov spojených s užívaním bytu polovicou k celkovým nákladom. Tak isto prispel
na výživu syna pochádzajúceho z manželstva a na výživu rozvedenej manželky. Sám nemá vyriešenú
bytovú otázku, a keďže právo užívania tohto bytu súvisí aj s vyporiadaním členského podielu v konaní
o vyporiadaní BSM, kde navrhuje, aby sa stal výlučným členom bytového družstva, bol by ochotný v
rámci vyporiadania BSM uhradiť žalobkyni finančnú náhradu za polovicu majetku nadobudnutého počas
trvaniamanželstvauhradenímsumy20.000euranaopakpoukazovalnato,žežalobkyňanemádostatok
finančných prostriedkov na to, aby v prípade, ak sa stane výlučnou členkou bytového družstva, vyplatila

z tohto členského podielu žalovaného.

4. Vykonaným dokazovaním, výsluchom žalobkyne, právnej zástupkyne žalovaného, z pripojených
spisov a listinných dôkazov zistil súd tento skutkový stav: manželstvo žalobkyne a žalovaného bolorozvedené rozsudkom Okresného súdu Humenné č. k. XXP/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý
rozsudok pokiaľ ide o výrok o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť dňa 18.05.2016. V konaní
o rozvod manželstva bolo rozhodované aj o výchove a výžive ich mal. syna R. B., nar. XX.XX.XXXX,

ktorého súd zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, t.j. matky a otca zaviazal prispievať na jeho
výživu mesačne po 300 eur vždy k rukám navrhovateľky od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej
časti návrh navrhovateľky na určenie výživného zamietol, styk otca s dieťaťom neupravil a o trovách
konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov tohto konania.

5. Z pripojeného spisu Okresného súdu Humenné sp. zn. 10C/8/2019 súd zistil, že na tunajší súd podala
žalobkyňa žalobu o vyporiadanie BSM po rozvode manželstva voči žalovanému dňa 13.05.2019, ktorá
vec doposiaľ nie je právoplatne skončená a Okresný súd X. vydal vo veci uznesenie o prerušení konania
o vyporiadanie BSM do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Humenné pod sp.
zn. XPc/XX/XXXX, teda konanie o zrušenie spoločného nájmu k bytu. Uznesenie o prerušení konania
nadobudlo právoplatnosť dňa 13.09.2019.

6. Z tohto pripojeného spisu bolo zistené, že predmetom vyporiadania BSM je podľa žaloby členský
podiel v Bytovom družstve T. k bytu č. XX, nachádzajúcom sa v T., na ul. Q. XXXX, v bloku Q. v T.,
ktorý pozostáva z X izieb, kuchyne a príslušenstva a osobné motorové vozidlo Š. N. A. X,X B., EČV: T. a
zostatky vkladov vedených na účtoch v ČSOB a.s., číslo účtu: T. na meno J. B. a číslo účtu: T. na meno

J.Á. B.. Výrok tohto rozsudku neobsahuje teda návrh na vyrovnanie podielov v tom zmysle, aby jeden
z týchto manželov mal vyplatiť v rámci vyporiadania druhému manželovi nejakú finančnú náhradu. V
konaní o zrušenie spoločného nájmu k bytu boli predložené listinné dôkazy, a to rozhodnutie o pridelení
družstevného bytu a zmluva o nájme družstevného bytu. Z rozhodnutia o pridelení družstevného bytu
vydaného Bytovým družstvom v T. dňa XX.XX.XXXX bolo zistené, že Bytové družstvo T. pridelilo členovi

J. B. do užívania X-izbový byt s prísl., č. XX v bloku Q. na ul. Q. XXXX v T.. Na základe tohto rozhodnutia
bola uzavretá zmluva o nájme družstevného bytu toho istého dňa, t.j. XX.XX.XXXX. Zo zmluvy o nájme
družstevného bytu bolo zistené, že Bytové družstvo v T. ako vlastník domu uzavrelo zmluvu o nájme
bytu s J. B. konštatujúc, že v čase uzavretia dohody žil v manželstve s J. B., z čoho vyplýva, že zmluva
o nájme družstevného bytu bola uzavretá za trvania manželstva žalobkyne so žalovaným, a teda išlo

o spoločný nájom k družstevnému bytu.

7. Súd si vyžiadal stanovisko Bytového družstva T. pokiaľ ide o vyjadrenie, komu z účastníkov konania
navrhujú prideliť byt do výlučného užívania po rozvode manželstva. Zo správy z Bytového družstva v
T. zo dňa XX.XX.XXXX bolo zistené, že stanovisko Bytového družstva je všeobecne také, že pokiaľ

z manželstva pochádzajú aj maloleté deti, na ktorých potrebu bývania je potrebné prihliadať, tak
doporučujú, aby členom bytového družstva a výlučným nájomcom bytu bol ten z manželov, komu
po rozvode boli zverené deti do výchovy. Ak nepochádzajú z manželstva maloleté deti, navrhuje
Bytové družstvo T., aby výlučným členom a nájomcom predmetného bytu sa stal ten z manželov, ktorý
preukázateľne znášal úhrady nákladov spojených s užívaním bytu.

8. Z výsluchu žalobkyne bolo zistené, že žalobkyňa má záujem, aby súd určil, že zrušuje spoločný nájom
bytu so žalovaným a rozhodol tak, že výlučným nájomcom tohto bytu je žalobkyňa. Zdôraznila najmä
to, že žalovaný síce aj po rozvode prispieva na úhradu nákladov spojených s užívaním bytu polovičnou
čiastkou. Potvrdila aj plnenie vyživovacej povinnosti zo strany bývalého manžela voči synovi vo výške

300 eur mesačne, aj platenie príspevku na výživu rozvedenej manželky vo vzťahu k jej osobe vo výške
70 eur mesačne. Vo svojej výpovedi však poukázala na to, že finančné prostriedky na kúpu tohto bytu
získala od svojich rodičov, ktorí v tom čase vykonávali živnostenskú činnosť a bolo to okolo 300.000,- Sk.
Na podporu svojej žaloby uviedla aj to, že v byte býva so synom, ktorý je študentom X. ročníka T. Y. Š. v
X., pričom ona sama je dlhodobo nezamestnaná, je po operácii krčnej chrbtice a pre zdravotné problémy

má ťažkosti nájsť si zamestnanie. V súčasnej dobe už rodičia nepodnikajú. Nemá inú možnosť bývania,
než v tomto byte a nepoberá ani žiadnu dávku od štátu. V súčasnej dobe si však požiadala o priznanie
invalidného dôchodku a vo veci zatiaľ nie je rozhodnuté. Vo svojej výpovedi poukazovala aj na to, že
žalovaný má možnosť bývania v rodinnom dome svojich rodičov v E., kde stojí jednoposchodový rodinný
dom a keďže má bývalý manžel len sestru, ktorá má poriešené samostatné bývanie v obci Q., má za to,

že žalovaný môže bývať u svojich rodičov. Vo svojej výpovedi poukázala na to, že má podozrenie, že sa
dom rekonštruuje, keďže prechádza po ceste okolo tohto domu a všimla si, že tam prebiehajú nejaké
práce. Poukázala takisto na to, že manžel si kúpil v lete nové auto - nejaký karaván, našiel si po rozvode
manželstva známosť s inou ženou, chodí po dovolenkách, a teda jeho situácia je úplne iná, než jej.9. Z výsluchu právnej zástupkyne žalovaného, ktorá súhlasila, aby súd konal v neprítomnosti žalovaného
bolo zistené, že skutočne prebiehajú rekonštrukčné práce najmä pokiaľ ide o výmenu strechy a fasády,

ktoré však financujú rodičia, ktorým dom patrí. Poukazovala na to, že žalovaný tam nemá ani trvalé
bydlisko, ale žalovaný nepopieral, že byt, ktorý je predmetom tohto konania a ktorý užívali manželia
počas trvania manželstva sa nadobudol z finančných prostriedkov patriacich rodičom žalobkyne a
výslovne uviedol, že toto tvrdenie žalobkyne je pravdivé, i keď nevie uviesť presne, o akú sumu v tom
čase išlo. Právna zástupkyňa žalovaného poukázala tiež na to, že cieľom žalovaného nie je pripraviť

žalobkyňu o bývanie, pretože ak by súd rozhodol v prospech jeho návrhu a byt pridelil do výlučného
nájmu žalovanému, tak v rámci vyporiadania BSM bol ochotný zaplatiť žalobkyni sumu 20.000 eur,
z ktorého by si mohla zabezpečiť aj bývanie. Pokiaľ však takáto dohoda nie je možná, tak ponechal
rozhodnutie na súd a nežiadal vo veci vykonať ďalšie dokazovanie. Ďalšie dokazovanie nežiadala vo
veci vykonať ani žalobkyňa.

10. Podľa §703 ods. 1 O. z. ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich stanú nájomcami
bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi.

Podľa §703 ods. 2 O. z. ak vznikne len jednému z manželov za trvania manželstva právo na uzavretie
zmluvy o nájme družstevného bytu, vznikne so spoločným nájmom bytu manželmi aj spoločné členstvo

manželov v družstve; z tohto členstva sú obaja manželia oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne.

Ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak manželia spolu trvalo nežijú.

Podľa §705 ods. 1, 2, 3 O. z. ak sa rozvedení manželia nedohodnú o nájme bytu, súd na návrh jedného

z nich rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného nájmu bytu. Súčasne určí, ktorý z manželov bude byt
ďalej užívať ako nájomca.

Aknadobudolprávonauzavretiezmluvyonájmedružstevnéhobytujedenzrozvedenýchmanželovpred
uzavretím manželstva, zanikne právo spoločného nájmu bytu rozvodom; právo užívať byt zostane tomu

z manželov, ktorý nadobudol právo na nájom bytu pred uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch
spoločného nájmu družstevného bytu rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú, na návrh
jedného z nich o zrušení tohto práva, ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom
bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve.

Pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd zreteľ najmä na záujmy maloletých detí a stanovisko
prenajímateľa.

11. V danom prípade uzavrel zmluvu o nájme družstevného bytu počas trvania manželstva a spolužitia
žalovaný, takže súd má za to, že vznikol spoločný nájom bytu manželmi, ale aj spoločné členstvo

manželov v družstve, z ktorého sú obaja manželia oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne.

12. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že sa manželia po rozvode manželstva
nedohodli o nájme bytu po rozvode manželstva, čo vyplýva aj z prvotného vyjadrenia žalovaného k
podanej žalobe.

13. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že aj keď v čase podania žaloby žalovaný už v byte
nebýval, prispieval na náklady spojené s platením tohto bytu, čo žalobkyňa nepoprela a vo vyjadrení
uviedol, že bytu sa trvale nevzdal tým, že odišiel zo spoločnej domácnosti, má o byt naďalej záujem
najmä preto, že nemá vlastné zabezpečené bývanie a tak isto ako argument používal to, že žalobkyňa

nemá žiadne finančné prostriedky a v prípade, ak sa bude vyporiadavať v konaní o vyporiadanie
BSM aj hodnota členského podielu, nebude mať dostatok finančných prostriedkov, aby ho vyplatila zo
zaniknutého podielu.

14. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že napriek výhradám žalovaného sú predpoklady pre

to, aby súd po zrušení spoločného nájmu k bytu vyslovil, že ďalším nájomcom ako člen družstva bude
žalobkyňa. K tomuto záveru dospel najmä z toho dôvodu, že žalobkyňa v tomto byte býva aj so synom
pochádzajúcim z manželstva, poplatky za užívanie bytu platia obaja manželia, pričom žalobkyňa má
zdravotné problémy, nemá žiaden príjem, preto požiadala o priznanie invalidného dôchodku, a preto nieje ani v jej možnostiach zabezpečiť v prípade zrušenia spoločného nájmu bytu a vyslovenia, že ďalším
výlučným nájomcom bytu je žalovaný bývanie pre seba a pre svojho syna. Rozhodujúcim argumentom
však bolo pre súd to, že žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že finančné prostriedky na kúpu tohto bytu

na zaplatenie členského podielu dali rodičia žalobkyni, čo žalovaný potvrdil prostredníctvom vyjadrenia
právnej zástupkyne. Tak isto v konaní bolo preukázané, že žalovaný by mohol hoci len dočasne bývať
v dome svojich rodičov, ktorí obývajú jednoposchodový dom, kde mimo nich nikto nebýva a skutočnosť,
že v súčasnej dobe tam nebýva nemení nič na tom, že nebolo v konaní ani uvádzané, kde v súčasnej
dobe žalovaný žije, akým spôsobom si zabezpečil bývanie, či si kúpil hodnotné auto, ako to uvádzala

žalovaná, keďže tieto jej tvrdenia neboli nijakým spôsobom rozporované. Ale neboli predkladané ani
ďalšie dôkazy na preukázanie opaku týchto tvrdení. V neposlednom rade súd prihliadal pri rozhodovaní
aj k tomu, že v byte, ktorý užíva žalobkyňa, s ňou býva aj plnoletý syn, ktorý sa však pripravuje na svoje
povolanie a tak isto nemá vlastné bývanie.

15. O trovách konania rozhodol súd podľa §255 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobkyni vo vzťahu k

žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu z dôvodu, že žalobkyňa bola v konaní úspešná a
práve žalovaný zapríčinil, že sa táto okolnosť musela riešiť v súdnom spore, a nie dohodou.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.