Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, August 22, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/304/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5308206625
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5308206625.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a

sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobkyne Z. W., nar. XX.X.XXXX,
bytom M., E. XX, právne zastúpenej advokátom JUDr. Celestínom Stehurom, so sídlom Y., F.. Y. C.
XXXX, proti žalovaným 1/ M. Z., bytom M. XXX, okres Y. M., Česká republika, 2/ L. Z., bytom Y. M., F.
K. H. M. XXXX, Česká republika, 3/ Q. Z., bytom M., E. XX, žalovaní v rade 1/ - 3/ právne zastúpení
Advokátska kancelária Varmus, s.r.o., so sídlom Čadca, Palárikova 83, 4/ B. W., bytom U. - J., F. XXXX/
X, Česká republika, 5/ L. E., bytom K., E. XXX, Česká republika, 6/ B. C., bytom J., B. XXXX/XX, 7/ J.
W., bytom Z. C. XXX, Česká republika, 8/ C. I., bytom Z. XX, Z. u Y. K., Česká republika a 9/ Z. W., bytom

U. - J., F. X, Česká republika, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, na základe odvolania
žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 7C/122/2008-287 zo 17. decembra 2015 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výrokoch o zamietnutí žaloby/návrhu na určenie, že sporné nehnuteľnosti
patria v rozsahu 1/2 do dedičstva po Q. W., rod. O., ktorá zomrela XX.X.XXXX, a v rozsahu 1/2 do
dedičstva po N. W., ktorá zomrela X.X.XXXX, p o t v r d z u j e .

Rozsudok okresného súdu vo výroku o uložení povinnosti žalobkyni nahradiť žalovaným v rade 1/ až

3/ trovy konania vo výške 5.460,27 eur z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

Rozsudok okresného súdu vo výroku o nepriznaní náhrady trov konania žalovaným v rade 4/ až 9/ p
o t v r d z u j e .

Vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanými v rade 4/ až 9/ strany n e m a j ú nárok na náhradu trov
odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd (v celom rozsahu) zamietol návrh/žalobu žalobkyne na určenie,
že sporné nehnuteľnosti patria v 1 do dedičstva po Q. W. a v 1 do dedičstva po N. W.. V záverečnom
štádiu prejednávania veci (po siedmich rokoch konania) nepripustil zmenu žaloby, keď konštatoval,
že bez (zásadného) doplnenia dokazovania by dovtedy ustálený skutkový stav nebol podkladom na
rozhodnutie o zmenenej žalobe.
2. Vo vzťahu k sporným nehnuteľnostiam okresný súd uzavrel, že ide o reálne vydelené nehnuteľnosti,
ktoré tvoria predmet občianskoprávnych vzťahov, pričom boli vydelené do roku 1950 a reálna držba

a deľba bola zmapovaná mapami EN pred THM. Nadväzne bola potrebná vzájomná identifikácia
parciel CKN na stav EN pred THM a stav PKN. Od nariadenia znaleckého dokazovania v danom
smere okresný súd upustil, nakoľko sporové strany s ním nesúhlasili a odmietali zložiť preddavok na
trovy tohto dokazovania. Žalobkyňa však nenavrhla žiaden iný dôkaz na preukázanie ňou tvrdenýchskutkových okolností. Z vyjadrenia katastra nehnuteľností bolo pritom zrejmé, že ním predkladaná
identifikácia parciel je len predbežnou. Okresný súd tak ustálil, že nebolo preukázané, že podiel 1
sporných nehnuteľností patrí do dedičstva po Q. W..

3. Vo vzťahu k určeniu, že podiel 1 sporných nehnuteľností patrí do dedičstva po N. W., okresný súd
konštatoval východiskovo tie isté nedôvodnosti. Doplnil, že ak po matke Q. W. nebol prejednaný podiel,
ktorý by ona zdedila po otcovi (jej manželovi), tak ide o novoobjavený majetok/dedičstvo a do úvahy ako
dedičia prichádzajú všetci právni nástupcovia, nielen N. W.. Žalobkyňa teda neuniesla dôkazné bremeno
a ňou tvrdené skutkové okolnosti neboli preukázané.

4. O trovách konania rozhodol okresný súd tak, že žalovaným 4/ až 9/ nepriznal ich náhradu. Títo
žalovaní boli síce v konaní úspešní, ale náhradu trov konania si neuplatňovali. Vo vzťahu k žalovaným 1/
až 3/ žalobkyni uložil povinnosť nahradiť im trovy konania vo výške 5.460,27 eur, keď nimi uplatňovanú
výšku trov právneho zastúpenia považoval za súladnú s právnymi predpismi.

5. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa, ktorá sa domáhala

jeho zrušenia a vrátenia veci na nové konanie a rozhodnutie. Namietala odňatie možnosti konať
pred súdom, keďže okresný súd nevyhovel jej návrhu na pripustenie zmeny žaloby, hoci tento návrh
riadne predniesla a zdôvodnila. Uviedla, že § 95 ods. 1 O.s.p. jej umožňuje využitie dotknutého
procesného oprávnenia; pričom ona ako „pán sporu“ splnila podmienky požadované označeným
zákonným ustanovením.

6. Odvolateľka namietala napadnuté rozhodnutie tiež z vecnej stránky, tvrdila, že v dedičskom konaní
po nebohej Q. W. nebol vo vložke č. XXX prejednaný aj podiel pod B 20; „išlo len o nesprávne prečítanie
listu vlastníctva“. Z predmetného dedičského rozhodnutia nevyplýva ani to, že N. W. sa stala vlastníčkou
„deklarovaním rozhodnutia štátneho notárstva“ a mohla ako vlastníčka s nehnuteľnosťami disponovať.
Žalobkyňa dodala, že v roku 1978 už bola „pozemková kniha zrušená“ a platila evidencia nehnuteľností;

neidentifikované pozemky tak „akoby neboli predmetom dedičského konania“. Poukazovala na to, že
okresný súd si „poopravil dedičské konanie po Q. W.“, a teda ani žalované nehnuteľnosti nemohli byť vo
vlastníctve N. W.. Podľa odvolateľky uvedené vyplýva tiež z predchádzajúceho zrušujúceho uznesenia
krajského súdu (sp. zn. 10Co/175/2013), pričom okresný súd nerešpektoval jeho záväzný právny názor.
7. Žalobkyňa - odkazom na osvedčenia žalovaných - tvrdila, že žalované parcely boli zidentifikované

a prípadná znalecká identifikácia je v príkrom rozpore so zásadou hospodárnosti. V tejto spojitosti
dávala do pozornosti, že okresný súd už dvakrát rozhodoval a otázka identifikácie „nebola namietaná“.
Odvolateľka poukazovala aj na nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v tom smere, že
ak okresný súd považoval za nevyhnutné vykonať identifikáciu, mal ju vyzvať na doplnenie žaloby podľa
§ 43 ods. 1 O.s.p. Vo vzťahu k naliehavému právnemu záujmu tvrdila, že ten je daný vždy, ak vyplýva z

právneho predpisu (vtedy ho nie je potrebné preukazovať) a odkazovala na § 81 ods. 1 O.s.p. upravujúci
konania, ktoré možno začať i bez návrhu, so zdôraznením konania o dedičstve.
8. Napokon nesúhlasila ani s rozhodnutím o trovách konania, lebo - podľa nej - sú v súdenej veci dané
dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 150 ods. 1 O.s.p. Prioritne poukazovala na svoju zlú sociálnu
situáciu, nízky dôchodok a „život v chudobe“. Rozporovala aj spôsob výpočtu výšky trov právneho

zastúpenia, keďže malo byť vychádzané len z 1/13 výpočtového základu a malo sa zohľadniť, že nešlo o
dve samostatné konania alebo konanie so spojenými vecami, ale len o jeden predmet konania (zároveň
však poukazovala na zníženie tarifnej odmeny, nielen ak ide o zastupovanie viacerých účastníkov, ale
aj ak ide o zastupovanie vo viacerých spojených veciach - pozn. odvolacieho súdu).

9. Žalovaní 1/ až 3/ žiadali napadnutý rozsudok potvrdiť. Stotožňovali sa so záverom okresného súdu,
že nebol dôvod na pripustenie zmeny žaloby, nakoľko k nej došlo po siedmich rokoch od začatia konania
a vôbec sa nejedná o „technickú zmenu“, ako tvrdila protistrana. Doplnili, že je nezlučiteľné s princípom
spravodlivosti a právnej istoty, aby sa súd pri rozhodovaní o návrhu na zmenu žaloby riadil tým, či strana
podá alebo nepodá novú žalobu.

10. Vo vecných otázkach žalovaní 1/ až 3/ zotrvali na tom, že v dedičskom konaní po Q. W. došlo
len k pisárskej chybe, ktorá nemá nijaký právny význam. Nadobúdateľka nehnuteľností v danom
konaní (N. W.) sa správala ako ich vlastníčka, disponovala nimi, pričom predmetné zmluvy boli
registrované bývalým štátnym notárstvom, resp. odvkladované katastrom nehnuteľností. Nadväzne v
prospech dotknutých žalovaných - ako aktuálnych vlastníkov - by svedčilo i nadobudnutie nehnuteľností

vydržaním; obdobne tak § 486 Obč. zák. chráni dobromyseľného nadobúdateľa. V súvislosti s náhradou
trov konania žalovaní 1/ až 3/ uviedli, že nebolo preukázané, že by žalobkyňa z titulu údajnej nepriaznivej
situácie navštívila pred začatím sporu Centrum právnej pomoci. Rovnako v spise nie je doložený ani
jej príjem.11. Ostatní žalovaní zostali v odvolacom konaní nečinní.

12. Žalobkyňa už v ďalšom priebehu odvolacieho konania nereagovala na vyjadrenie žalovaných 1/ až
3/ k jej odvolaniu.

13. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§
379 a § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods.

3 CSP) v meritórnych výrokoch a vo výroku o náhrade trov konania medzi žalobkyňou a žalovanými 4/
až 9/ rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP a vo výroku o náhrade trov konania
vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanými 1/ až 3/ napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 391 ods. 1 CSP.

14. Dodržanie formy návrhu na zmenu žaloby, jeho uplatnenie v štádiu konania pred okresným súdom,

či jeho zdôvodnenie automaticky nepodmieňuje vyhoveniu takémuto procesnému návrhu. Naopak,
konajúci prvoinštančný súd podľa konkrétneho stavu konania rozhoduje o pripustení alebo nepripustení
navrhovanej zmeny žaloby. V zmysle rozhodnutia publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov SR pod R 52/2012 dotknutá úvaha prináleží výlučne súdu rozhodujúcemu o návrhu
zmeny, t. j. okresného súdu a ani dovolací súd nemôže túto úvahu prehodnocovať.

15. Pokiaľ aj Ústavný súd SR v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 472/2014 podrobuje určitej kritike tak právnu
úpravu, ako i prístup všeobecných súdov, zdôrazňuje uvedené vo vzťahu k eventualite straty nároku z
dôvodu plynutia času. V súdenej veci však ide o uplatnenie vlastníckeho nároku, ktorý je v zmysle § 100
ods. 2 veta prvá Obč. zák. nepremlčateľný, a teda plynutie času vo vzťahu k nemu nemá osobitnejšiu
relevanciu. Pre úplnosť krajský súd dodáva, že okresný súd rozhodoval ešte podľa predchádzajúcej

právnej úpravy - § 95 ods. 1 O.s.p., avšak tak dotknutá právna norma, ako i aktuálna úprava (§ 139
až § 143 CSP), vychádzajú zo zhodnej základnej premisy, že zmena žaloby bola/je prípustná len so
súhlasom súdu.

16. Dotknutá odvolacia námietka je tak neopodstatnená; okresný súd postupoval podľa relevantnej

právnej úpravy, ktorú náležite aplikoval na okolnosti súdenej veci. Okolnosť, že samotná žalobkyňa
tvrdí (na čom jednoznačne zotrváva i v odvolacom konaní), že N. W. nenadobudla sporné pozemky
v dedičskom konaní po Q. W., priamo podmieňuje nedôvodnosť žaloby v časti o určenie, že podiel 1
patrí do dedičstva po N. W.. Inými slovami, bezprostredne na základe argumentácie žalobkyne je vecne
správnym výrok II. rozsudku okresného súdu.

17. Odvolateľkou spomínané „zrušenie pozemkovej knihy“ (to znamená nepoužívanie pozemkovej
knihy po 1.4.1964 na bezprostrednú evidenciu nehnuteľností) neznamená, že údaje o nehnuteľnostiach
vedené v danom evidenčnom systéme stratili akékoľvek opodstatnenie. Naopak, samotná žalobkyňa
svoje tvrdené nároky odvodzuje prioritne od evidencie nehnuteľností v pozemkovej knihe. Len na okraj

krajský súd dodáva, že údaje pozemkovej knihy sú používané dodnes a v niektorých prípadoch doslova
až chaos vo vlastníckych vzťahoch k pozemkom ani nedáva predpoklad, že by v blízkom čase bolo
možné „opustiť tento informačný zdroj“.
18. Obdobie neslobody bolo spojené s výrazným popieraním súkromného, resp. individuálneho
vlastníctva k pôde, čo našlo vyjadrenie - z dnešného pohľadu - až v laxnom a neakceptovateľnom

prístupe dotknutých štátnych orgánov; osobitne bývalých štátnych notárstiev. Uvedené však
neznamená, že rozhodnutiam vydaným v danom období (rámcovo v rokoch 1948 - 1989) nebude
pripisovaná právna relevantnosť.
19. Súčasťou nenáležitého prístupu bolo aj veľmi formálne vykonávanie identifikácií pôvodného
pozemnoknižného stavu. V danom smere je však nutné vnímať rozdiel medzi nehnuteľnosťami (vôbec)

neidentifikovanými, t. j. takými, vo vzťahu ku ktorým štátne orgány identifikáciu ani len nevykonali
a medzi nehnuteľnosťami (najmä poľnohospodárskou pôdou) neidentickými, t. j. takými, ktoré v
období socializmu boli spravidla zlúčené do väčších celkov a boli v dlhodobom bezodplatnom užívaní
socialistických organizácií.
20. V rozoberaných súvislostiach pôsobí nekonzistentne argumentácia žalobkyne, ktorá na jednej

strane namieta spôsob prejednávania nehnuteľností bývalými štátnymi notárstvami v období
socializmu a na strane druhej výslovne odmietla vykonanie náležitej podrobnej/znaleckej identifikácie
sporných pozemkov počas jednotlivých „evidenčných systémov“ (najmä pozemková kniha, evidencia
nehnuteľností a kataster nehnuteľností).21. Žalobkyňa tiež nedôvodne namieta nerešpektovanie záväzného právneho názoru odvolacieho súdu.
Krajský súd v Žiline v uznesení sp. zn. 10Co/175/2013 z 29.1.2014 vo vzťahu k určeniu, že nehnuteľnosti

patria v 1-ici do dedičstva po Q. W., sa vyslovil len k otázke vecnej legitimácie - že do okruhu účastníkov/
právnych nástupcov po Q. W. nepatrí aj U. W. (ako potenciálna právna nástupkyňa Z. W.), nezaradenie
ktorejdookruhustrántakneboloopodstatnenýmdôvodomnazamietnutiežaloby.Dotknutýprávnynázor
odvolacieho súdu okresný súd pri aktuálnom rozhodovaní plne akceptoval.
22. Vzhľadom na už vyššie spomínané tvrdenia samotnej žalobkyne, že do dedičstva po N. W.

nemá patriť žiadny podiel v sporných nehnuteľnostiach, nie je osobitne významnejším právny názor
odvolacieho súdu vyslovený v uznesení sp. zn. 10Co/175/2013 vo vzťahu k dotknutej časti nároku. Bez
ohľadu na uvedené krajský súd dodáva, že v danej súvislosti bola vytýkaná okresnému súdu strohosť a
všeobecnosť odôvodnenia, ktorými vlastnosťami posudzované rozhodnutie okresného súdu netrpí.

23. Neobstojí ani námietka odvolateľky vytýkajúca okresnému súdu, že nepostupoval podľa § 43

ods. 1 O.s.p. a nevyzval žalobkyňu na doplnenie žaloby, ak bolo nutné vykonať identifikáciu. Žaloba
žalobkyne v otázke vymedzenia predmetu konania bola jednoznačná, sporné nehnuteľnosti boli
označené aktuálnymi údajmi katastra nehnuteľností, išlo teda o existujúci (hmotný) predmet sporu.
Nebol tak daný dôvod na odstraňovanie vád návrhu. Otázka stotožnenia - identifikácie takto označených
pozemkov na stav v predošlých evidenciách je otázkou skutkovou, ktorá nespadá pod režim § 43 O.s.p.

(aktuálne pod režim § 129 CSP), ale preukazuje sa v procese dokazovania. Aj v tejto spojitosti pôsobí
rozporuplne prístup a argumentácia odvolateľky, ak od znaleckého dokazovania pôvodne zamýšľaného
okresným súdom (a to až do štádia jeho nariadenia a „vymáhania“ - v širšom zmysle - zálohy na trovy
dokazovania) bolo na základe výslovnej žiadosti a nesúhlasu sporových strán upustené.

24. Obdobná nejasnosť v argumentácii žalobkyne je vlastná i jej vyjadreniam v otázke naliehavého
právnehozáujmu.Tvrdí,žetenniejepotrebnépreukazovať,akvyplývazpríslušnéhoprávnehopredpisu
a poukazuje na § 81 O.s.p. Dotknutá právna norma však vymedzuje konania, v ktorých súd mohol začať
konanie aj bez návrhu. Termín naliehavý právny záujem v Občianskom súdnom poriadku sa viazal na
žaloby o určenie, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je - § 80 písm. c/, teda konania svojou

podstatou vyslovene návrhové. Predmetné ustanovenia sa tak svojím charakterom so zásady vylučujú.
25. Zdôrazňovanie odvolateľkou konania o dedičstve nemá v posudzovanej veci žiadnu relevanciu,
keďže - ako už bolo opakovane uvedené - súdená vec predstavuje štandardné sporové konanie,
ktoré rozhodne nie je prípustné zamieňať, resp. stotožňovať s nesporovým/ /mimosporovým dedičským
konaním. Argumentácia žalobkyne v daných súvislostiach je pomerne nejasná, akoby (minimálne)

naznačovala, že ak sa v sporovom konaní o určenie vlastníctva riešia akékoľvek súvislosti nadobudnutia
vlastníctva dedením, nevyhnutne musí byť daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení.
Takáto právna konštrukcia však nemá žiadny základ v normách procesného práva, či už za
účinnosti Občianskeho súdneho poriadku alebo aktuálne za účinnosti Civilného sporového a Civilného
mimosporového poriadku.

26. Nad bezprostredný rámec odvolania (aj v súvislosti s naznačovaním žalobkyne, že mieni pre
nepripustenie zmeny žaloby podať ďalšiu žalobu) krajský súd dodáva, že pri uplatňovaní nároku o
určenie, že určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, je nutné mať na zreteli aj zmeny, ku ktorým
došlo v neskoršom období a formuláciou žaloby, vrátane jej žalobných petitov na dané zmeny reagovať.

V zmysle „právnej vety“ rozhodnutia publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov SR pod R 32/2011 V konaní o žalobe, ktorou sa dedič domáha určenia, že určitá vec patrí do
dedičstva po poručiteľovi, ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto veci. Navrhované
určenie sa tu vzťahuje k okamihu smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastali po tomto okamihu nemôžu
mať vplyv na rozhodnutie súdu. Zároveň z jeho odôvodnenia vyplýva, že „...treba dodať, že ak súd

vyhovie žalobe požadujúcej uvedené určenie a vec je následne prejednaná v konaní o dedičstve
ako majetok poručiteľa, nepotvrdzuje rozhodnutie o dedičstve (osvedčenie o dedičstve), že dedič je v
súčasnosti vlastníkom veci.“

27. Nakoľko odvolacie námietky vymedzené žalobkyňou, ktorými je odvolací súd viazaný, neboli

dôvodné a odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej
povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), v meritórnej časti napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.28. Ako vecne správny potvrdil odvolací súd rozsudok okresného súdu i vo výroku o náhrade trov
konania, resp. o nároku naň, medzi žalobkyňou a žalovanými 4/ až 9/. V spore úspešní žalovaní 4/ až 9/
sidotknutýprocesnýnárokneuplatňovaliaanizospisupreukázateľnevzniktrovnaichstranenevyplýva.

29. Totožná procesná situácia je daná i v odvolacom štádiu konania, z ktorého titulu krajský súd vyslovil,
že vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanými 4/ až 9/ nemajú strany nárok na náhradu trov konania.
Žalobkyňa bola v odvolacom konaní neúspešná (§ 255 ods. 1 CSP) a dotknutým žalovaným žiadne trovy
v súvislosti s odvolacím prieskumom nevznikli (§ 251 CSP).

30. Pokiaľ okresný súd priznal náhradu trov konania žalovaným 1/ až 3/, v odôvodnení skonštatoval
úspech žalovanej sporovej strany a pripojil rozpis úkonov právnej služby vo vzťahu ku každému z
dotknutých žalovaných, vrátane ich finančnej hodnoty a uviedol, že vyúčtovanie je „v súlade s platnými
predpismi“. Takéto odôvodnenie vykazuje znaky arbitrárnosti, lebo postráda náležité konkrétnosti nielen
pre vykonanie odvolacieho prieskumu, ale predovšetkým pre relevantnú protiargumentáciu dotknutej
strany (v súdenej veci žalobkyne). Zároveň odvolací súd už v predchádzajúcom rozhodnutí - uznesenie

Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/175/2013 z 29.1.2014 - upozornil na nutnosť vyporiadania sa s
otázkou danosti dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktorú súvislosť okresný súd nevyhodnotil.

31. Nadväzne krajský súd v dotknutom výroku napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V jeho rámci sa prioritne pri otázke nároku na náhradu trov konania

vyporiada s okolnosťami označovanými žalobkyňou za dôvody hodné osobitného zreteľa. Následne, v
prípade konštatovania existencie nároku žalovaných 1/ až 3/, pri rozhodovaní o výške trov s jednotlivými
námietkami žalobkyne týkajúcimi sa výšky tarifnej odmeny, odmeňovania spoločných úkonov a úkonov v
spojených veciach. Samozrejmosťou bude i vyhodnotenie účelnosti jednotlivých uplatňovaných úkonov
právnej služby.

32. V záujme komplexnosti rozhodnutia o trovách konania medzi žalobkyňou a žalovanými 1/ až 3/
krajský súd nerozhodoval v rámci tohto rozhodnutia ani o trovách aktuálneho odvolacieho konania. Tieto
budú taktiež súčasťou úhrnného posúdenia vykonaného okresným súdom.

33. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.