Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 12, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Co/29/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117209046
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3117209046.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek

senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so
sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO 315 759 51, proti žalovanej P. M., nar. XX.X.XXXX, trvalý pobyt
T. E. XXXX/X,
XXX XX P., o zaplatenie 3 717,43 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Trenčín č.k. 12Csp/5/2017-36 zo dňa 21. novembra 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým žalobu vo zvyšnej časti zamietol, p
o t v r d z u j e .

Žalovanej sa proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
istinu 3 717,43 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 25.3.2017 do zaplatenia, úrok vo výške 135,27
eur, úroky z omeškania vo výške 1,82 eur do zaplatenia, všetko do 30 dní po právoplatnosti rozsudku,
vo výroku II. žalobu vo zvyšnej časti zamietol a vo výroku III. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
náhradu trov konania v rozsahu 100 % v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia
súdneho úradníka tunajšieho súdu, ktorým bude po právoplatnosti tohto rozsudku určená výška náhrady

trov konania.

2. Podanou žalobou sa žalobca proti žalovanej domáhal zaplatenia istiny 3 717,43 eur, úroku vo výške
13,90 % ročne vo výške 135,27 eur, 5 % ročného úroku z omeškania z dlžných splátok vo
výške 1,82 eur, 13,90 % ročného úroku z nezaplatenej istiny
3 717,43 eur od 25.3.2017 (t.j. po zosplatnení) do zaplatenia, 5 % ročného úroku z omeškania z istiny
3 717,43 eur od 25.3.2017 do zaplatenia a 5 % ročného úroku z omeškania

zneplatenýchúrokovvovýške135,273od25.3.2017dozaplatenia.Uviedol,žedňa24.11.2015uzatvoril
so žalovanou úverovú zmluvu č. XXXXXXX, na základe ktorej jej poskytol úver vo výške 4 100 eur s
13,90 % ročnou fixnou úrokovou sadzbou a uvedenou RPMN (ročná percentuálna miera nákladov) vo
výške 16,25 %. Žalovaná sa zaviazala úver splácať
v 84 mesačných splátkach po 76,96 eur. Žalovaná napriek písomnému upozorneniu zo dňa 19.1.2017
úver nesplácala podľa dohodnutých podmienok. Listom zo dňa 24.3.2017 oznámil žalobca žalovanej
predčasné zosplatnenie celého úveru a vyzval ju k úhrade celej dlžnej sumy 3 914,52 eur s

príslušenstvom najneskôr do 3.4.2017. Tvrdenia preukazoval zmluvou
o spotrebiteľskom úvere s podmienkami, výzvou, oznámením o zosplatnení s doručenkou.3. Žalovaná sa po doručení žaloby s prílohami dňa 22.9.2017 na výzvu súdu prvej inštancie k žalobe
nevyjadrila. Doručované predvolanie na pojednávanie dňa 21.11.2018 žalovaná neprevzala v úložnej
dobe. Súd prvej inštancie konal a rozhodol v neprítomnosti žalovanej.

4. Z listín, ktorými vykonal súd prvej inštancie dokazovanie, ustálil skutkový stav tak, že žalobca dňa
24.11.2015 uzatvoril so žalovanou úverovú zmluvu č. XXXXXXX, na základe ktorej jej poskytol úver vo
výške 4 100 eur s 13,90 % ročnou fixnou úrokovou sadzbou a uvedenou RPMN (ročná percentuálna
miera nákladov) vo výške 16,25 %. Žalovaná sa zaviazala úver splácať v 84 mesačných splátkach

po 76,96 eur. Listom zo dňa 19.1.2017 žalobca naposledy vyzval žalovanú k zaplateniu omeškaných
splátok z predmetnej úverovej zmluvy vo výške 97,07 eur najneskôr do 21.1.2017 pod hrozbou realizácie
predčasného zosplatnenia úveru. Listom zo dňa 24.3.2017 žalobca oznámil žalovanej predčasné
zosplatnenie celého úveru a vyzval ju k úhrade celej dlžnej sumy 3 914,52 eur s príslušenstvom
najneskôr do 3.4.2017. Žalovaná nenamietla skutočnosti uvedené v žalobe.

5. Zistený skutkový stav posúdil súd prvej inštancie právne podľa § 52 ods. 2 veta druhá, § 658,
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľoch a podľa § 497, § 502 ods. 1, § 503 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka. Súd prvej
inštancie zistil, že v prejednávanej veci strany sporu uzatvorili z hľadiska podstatných náležitostí dňa
24.11.2015 úverovú zmluvu, ktorá je absolútnym obchodným vzťahom v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/

Obchodného zákonníka a spravuje sa ustanoveniami § 479 a nasl. Obchodného zákonníka. Zároveň ide
o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahuje § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj ustanovenia
osobitného zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a zák. č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch. Súd prvej inštancie vykonal súdnu kontrolu predmetnej úverovej zmluvy v
zákonných náležitostiach podľa § 9 zák. č. 129/2010 Z.z. a zistil, že v zmluve bola uvedená správna

RPMN a ostatné podstatné náležitosti v zmysle poslednej judikatúry Súdneho dvora EÚ č.
ES C-42/15 vo veci Home Credit Slovakia a.s./ Klára Bíroóvá, preto žalobcovi priznal dlžnú sumu
ku dňu zosplatnenia úveru dňom 24.3.2017 so zákonným úrokom z omeškania podľa § 517 ods. 1
Občianskeho zákonníka od nasledujúceho dňa po zosplatnení až do zaplatenia. Súd prvej inštancie
nepriznal žalobcovi uplatnené úroky po zosplatnení a úroky z omeškania z úrokov.

6. Napriek tomu, že predmetná zmluva je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle
Obchodného zákonníka, vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a
spotrebiteľa, súd prvej inštancie na tento právny vzťah aplikoval § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka
o ochrane spotrebiteľa a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských zmluvách. S poukazom na § 54

ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzatvorenia zmluvy, uviedol, že príslušné
ustanovenia Obchodného zákonníka možno v prípade spotrebiteľskej zmluvy aplikovať iba
tam, kde nenarazia na obmedzenia vyplývajúce z Občianskeho zákonníka. Konečná splatnosť riadnych
úrokov nebola výslovne obsiahnutá v § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v § 502 ods. 1 a § 503
ods. 3 Obchodného zákonníka. Kým Obchodný zákonník v čase uzatvorenia zmluvy konečnú splatnosť

riadnychúrokov výslovnenestanovujedodňasplateniaúveru(ibabolatakázaužívanáprax),Občiansky
zákonník takúto splatnosť neumožňuje (teda iba do doby splatnosti pôžičky). Úprava obsiahnutá v
Občianskom zákonníku je v tomto smere pre spotrebiteľa výhodnejšia a podľa § 54 Občianskeho
zákonníka ju musel súd prvej inštancie aplikovať. Ustanovenie § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka
uvádza, že záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky,

teda záväzok vrátiť použité peňažné prostriedky je vždy upravený v úverovej zmluve, čo je rozdiel
od skutočného vrátenia použitých peňažných prostriedkov. Na základe uvedeného súd prvej inštancie
priznal žalobcovi riadny úrok (ako cenu za požičanie peňažných prostriedkov) iba do splatnosti, v
danom prípade do mimoriadnej splatnosti úveru dňom 24.3.2017 a vo zvyšnej časti žalobu o úroky
zamietol. Zamietnutie žaloby v časti úrokov z omeškania z úrokov ako príslušenstva pohľadávky podľa

§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka odôvodnil súd prvej inštancie použitím § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého sa úročí len istina (zákaz anatocizmu).

7. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi
priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko mal žalobca úspech 100 % vo veci v časti istiny.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorým napadol výrok
II. rozsudku, v ktorej súd prvej inštancie vo zvyšnej časti žalobu zamietol, z dôvodov podľa § 365 ods.
1 písm. h/ CSP. Žalobca sústredil odvolacie tvrdenia najmä na názory a závery súdu prvej inštancieuvedené v odseku 16. odôvodnenia rozsudku. Je toho názoru, že strany sporu si dohodli dobu trvania
nároku na zmluvné úroky až do splatenia úveru aj po predčasnom zosplatnení. Za použitia § 502
ods. 1 a § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka a komentára IURA EDITION zdôraznil, že z podstaty

úroku ako ceny za používanie peňažných prostriedkov možno vyvodiť, že povinnosť dlžníka platiť úrok
trvá až do doby vrátenia úveru. Vzhľadom na dispozitívnosť § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka si
strany môžu vznik a zánik povinnosti platiť úroky v zmluve dojednať odchylne. Pri úverovej zmluve ide
nepochybne o plnenie peňažného záväzku v dvoch rovinách a to, vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky
(úver) v dohodnutej dobe, ako aj zaplatiť požadované úroky. Ak dlžník v oboch prípadoch nesplní svoju

povinnosť včas, dostane sa do omeškania. Vzhľadom na to, že ide o dva rozdielne inštitúty odlišujúce
sa svojou podstatou a funkciami, všeobecne treba vychádzať z toho, že pri omeškaní s vrátením
peňažných prostriedkov má veriteľ nárok jednak na úrok z úveru a jednak na úrok z omeškania. Úprava
úroku z úveru a úroku z omeškania je dispozitívna a preto je rozhodujúce, ako sa strany dohodli v
zmluve. Svojou dohodou môžu rôzne kombinovať uplatnenie oboch inštitútov v konkrétnom prípade.
Z predmetného ustanovenia vyplýva, že povinnosť platenia úrokov sa spája s obdobím skutočnej

držby požičaných peňažných prostriedkov. Uvedené potvrdzuje aj § 16 ods. 1 zákona č. 129/2010
Z.z., v zmysle ktorého ak spotrebiteľ splatí spotrebiteľský úver úplne alebo čiastočne pred dohodnutou
lehotou splatnosti, je povinný uhradiť úrok a náklady vzniknuté len za časové obdobie od poskytnutia
spotrebiteľského úveru do jeho splatenia. Tvrdenie, že po zosplatnení úveru veriteľovi už neprislúcha
nárok na odplatu za poskytnuté peňažné prostriedky nemá oporu v právnych predpisoch. Obchodný

zákonník stanovuje moment vzniku nároku, nestanovuje moment jeho zániku. Ak by bolo úmyslom
zákonodarcu dobu nároku veriteľa na dohodnutý úrok ohraničiť, nepochybne by tak učinil. V ďalšom
texte odvolania žalobca odkázal na aktuálnu rozhodovaciu prax odvolacích súdov, Krajského súdu v
Žiline (č.k.11Co/12/2017-90 zo dňa 31.1.2017), Krajského súdu v Banskej Bystrici (č.k.
43Co/23/2017-92zodňa29.11.2017,č.k.43Co/28/2017-94zodňa27.2.2018, sp.zn.43Co/7/2018

zo dňa 31.5.2018, sp.zn. 43Co/29/2018 zo dňa 16.8.2018, sp.zn. 43Co/21/2018 zo
dňa 27.9.2018), Krajského súdu v Nitre (č.k. 8Co/193/2017-88 zo dňa 7.12.2017, č.k. 7Co/366/2017-84
zo dňa 30.11.2017, sp.zn. 12Co/116/2017 zo dňa 19.6.2018, č.k. 7Co/326/2017-84 zo dňa 31.5.2018),
Krajského súdu v Košiciach (sp.zn. 5Co/297/2017 zo dňa 13.2.2018, sp.zn. 5Co/311/2017
zo dňa 15.2.2018, sp.zn. 5Co/250/2017 zo dňa 13.2.2018 a ďalšie), Krajského súdu

v Bratislave (č.k. 8Co/138/2017-83 zo dňa 27.3.2018, sp.zn. 3Co/108/2017 zo dňa
29.5.2018), Krajského súdu v Prešove (č.k. 11Co/36/2018-115 zo dňa 13.9.2018) a Najvyššieho súdu
Českej republiky sp.zn. 33 Cdo 212/2014 zo dňa 21.8.2014 ako súdu dovolacieho, kedy s poukazom na
konkrétne rozhodnutia týchto súdov namieta nesprávny právny záver súdu prvej inštancie. K uplatneniu
úroku z omeškania z obchodného úroku poukázal žalobca na rozsudok Krajského súdu v Prešove

sp.zn. 4Cob/62/2007 zo dňa 27.3.2008, Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 14Co/542/2016-59 zo
dňa 13.6.2017 a na ďalšie, v ktorých vyslovili názor, že ak je dlžník v omeškaní so splatením peňažného
záväzku, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania, pričom súčasťou sumy vyplývajúcej z
úverovej zmluvy, ktorú má dlžník vrátiť je nielen istina, ale aj dohodnuté úroky. Ak by spotrebiteľ nemusel
platiť úrok z omeškania zo splátky, s ktorou je v omeškaní a ktorá je zložená aj z úroku, znamenalo by to

neprimerané zvýhodnenie spotrebiteľa pri porušení jeho zmluvných povinností. Vzhľadom na uvedené
rozhodnutia a na názory a závery v nich vyslovené s poukazom na ústavný princíp právnej istoty, ktorého
súčasťou je aj predvídateľná a konzistentná judikatúra, má žalobca za to, že má popri nároku na úrok
z omeškania z istiny dlhu aj nárok na úrok z omeškania
zo zmluvných úrokov. Nárok na úroky z omeškania zo zmluvných úrokov je nárokom, ktorý predpokladá

aj vykladané ustanovenie § 497 Obchodného zákonníka, pretože žiadne zákonné ustanovenie tento
nárok svojím znením nespochybňuje. Navrhol, aby odvolací súd podľa § 388 CSP rozsudok súdu
prvej inštancie rozsudok v napadnutom výroku II. zmenil a aj v tejto časti žalobe vyhovel.

9. Žalovaná, ktorej bolo odvolanie žalobcu doručené postupom podľa § 111 ods. 3 CSP, vyjadrenie k

odvolaniu žalobcu nepodala.

10. Výroky I. a III. rozsudku súdu prvej inštancie neboli odvolaním napadnuté a v týchto výrokoch
nadobudol rozsudok súdu prvej inštancie právoplatnosť.

11. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana
v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods.
1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa §363 CSP s uvedením dôvodov odvolania, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a
jemu predchádzajúceho konania.

12. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1,
2 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom výroku II. ako
vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nezistil dôvod k tomu, aby zopakoval alebo
doplnil dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani

dôležitý verejný záujem. Vychádzal
zo skutkových zistení ustálených v konaní súdom prvej inštancie (§ 383 CSP).

13. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred
súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok.
Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo

veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že
v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1
písm. a/ a b/ CSP. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie
dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore
o procesných právach a o procesných povinnostiach, o predvolávaní na nariadené pojednávania za

účelom prejednania veci, pri vykonávaní dokazovania a procesný postup pred skončením dokazovania.
Postupom súdu prvej inštancie nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý znemožnil
stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces.

14. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil v súlade
so zásadami podľa § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s
poukazom na ním citované ustanovenia Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka a zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a

doplneníniektorýchzákonovvznenívčaseuzatvoreniaúverovejzmluvyč.XXXXXXžalobuozaplatenie
úroku13,90%ročneznezaplatenejistiny3717,43eurod25.3.2017dozaplateniaaozaplatenieúrokuz
omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatených úrokov 135,27 eur od 25.3.2017 do zaplatenia zamietol
(vo zvyšnej časti žaloby). Rozhodnutie odôvodnil súd prvej inštancie v súlade s požiadavkami § 220
ods. 2 CSP.

15. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku. V rámci postupu podľa § 387 ods. 3 prvá veta
CSP odvolací súd doplnil a v rámci postupu podľa § 387 ods. 3 druhá veta CSP odvolací súd hodnotil
podstatné odvolacie tvrdenia žalobcu z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1
písm. h/ CSP a preskúmal správnosť právnych záverov súdu prvej inštancie.

16. Pri ustálení záverov v odvolacom prieskume vychádzal odvolací súd z dôkazov, ktorými vykonal
súd prvej inštancie dokazovanie. Odvolací súd konštatuje, že postavenie zmluvných strán pri uzatvorení
úverovej zmluvy dňa 24.11.2015, žalobcu spĺňajúceho podmienku dodávateľa podľa § 2 písm. b/ zákona
č. 129/2010 Z.z. v spojení s § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a žalovanej spĺňajúcej podmienku

spotrebiteľa podľa § 2 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z v spojení s § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka,
zakladá posúdenie úverovej zmluvy s charakterom absolútneho obchodného záväzkového vzťahu podľa
§ 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka, ako zmluvy o spotrebiteľskej a zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, v ktorej sa podľa § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka nemôžu zmluvné podmienky
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa s následkom absolútnej neplatnosti zmluvnej

podmienky pre rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 54 Občianskeho
zákonníka je kogentnou právnou normou. V odseku 2 tohto ustanovenia je obsiahnuté významné
výkladové pravidlo týkajúce sa obsahu spotrebiteľských zmlúv, ktorým dochádza k modifikácii výkladové
pravidla podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka a výklad v prospech spotrebiteľa sa uskutoční vždy
v prípade nejasných alebo nejednoznačných zmluvných podmienok. Uvedené sa tiež opiera o § 4 ods.

6 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, že spotrebiteľ má možnosť oboznámiť sa
so zmluvnými podmienkami pred podpisom zmluvy, ale nemôže ovplyvniť ich obsah a preto je dodávateľ
povinný zmluvné podmienky formulovať jasne a zrozumiteľne. Rovnako túto ochranu poskytuje
spotrebiteľovi aj § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. V zmysle týchto záverov vyhodnotil odvolací súdnázor súdu prvej inštancie o povinnosti aplikovať na daný zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovanou
príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka iba tam, kde tento zákon nenarazí na obmedzenia
vyplývajúce z Občianskeho zákonníka vrátane aplikácie ustanovení Občianskeho zákonníka pre

spotrebiteľa priaznivejších (výhodnejších), za správny.

17. Žalobca v odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie uplatneného nároku v tom smere, že
strany si dohodli dobu trvania nároku na zmluvné úroky až do splatenia úveru, pričom vychádzal z
právnej úpravy § 502 ods. 1 a § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka.

Natomtomiesteodvolacísúduvádza,žežalobcavtomtoodvolacomtvrdenísícerozsiahlopoukazujena
konkrétne rozhodnutia viacerých odvolacích súdov, ale vo vzťahu ku konkrétnemu záväzkového vzťahu
medzi ním a žalovanou neuvádza žiadne konkrétne skutočnosti týkajúce sa jeho dohody so žalovanou
o tom, že jeho nárok na zmluvné úroky trvá až do splatenia úveru. Toto odvolacie tvrdenie považuje
odvolací súd za nedôvodné.

18. V konaní nebolo sporné, že súčasťami úverovej zmluvy sa stali obchodné podmienky pre úvery
občanom (OP) a všeobecné obchodné podmienky (VOP), ktorými strany sporu dohodli ďalšie náležitosti
úverovej zmluvy (čl. 2. bod 2.8. úverovej zmluvy). Odvolací súd pri hodnotení predmetného odvolacieho
tvrdenia z úradnej povinnosti podrobil prieskumu obchodné podmienky, najmä obchodné podmienky pre
úvery občanov a v ich rámci tie ustanovenia, ktoré sú uvedené v článku 1. a v článku 2. obchodných

podmienok o úvere týkajúcich sa ďalších náležitostí uzatvorenej úverovej zmluvy. Odvolací súd skúmal,
či medzi žalobcom a žalovanou bola uzatvorená dohoda o dobe trvania nároku žalobcu na zmluvné
úroky až do splatenia úveru. V článok 1. OP zmluvné strany definovali používané pojmy: anuitná splátka,
bonita, čerpanie úveru, fixná (pevná) úroková sadzba, inkasný účet, pohyblivá (variabilná) úroková
sadzba, splatnosť úveru, súbor poistenia A, súbor poistenia B, termín splatnosti, tranža, úroková sadzba,

úrokové obdobie (doba fixácie), úverový účet a žiadosť o poskytnutie úveru. V článku 2. bod 2.8. OP
zmluvné strany definovali čo sa považuje za zmenu okolností na strane klienta - žalovanej a v článku
2. bod 2.9. upravili podmienky pre predčasnú splatnosť úveru. Medzi zmeny okolnosti na strane klienta
- žalovanej patrí okrem iných podľa bodu 2.8. písm. a/ OP situácia, ak klient nezaplatí ktorúkoľvek
čiastku dlžnú podľa zmluvy o úvere ani do 3 mesiacov po lehote jej splatnosti. V danom prípade nastala

situácia, že v dôsledku omeškania žalovanej so splácaním splátok v dohodnutej výške a v dohodnutých
lehotách splatnosti, žalobca oznámením zo dňa 24.3.2017 po opakovanom upozornení, že žalovaná
neplní podmienky úverovej zmluvy, rozhodol o predčasnej splatnosti celého úveru, čím žalovanej vznikla
povinnosť jednorázovo uhradiť žalobcovi celú zostávajúcu sumu úveru vo výške 3 884,52 eur a poplatok
za výzvu

vo výške 30 eur, spolu vo výške 3 914,52 eur s príslušenstvom najneskôr do 3.4.2017. Žalobca uplatnil
proti žalovanej postup podľa článku 2. bod 2.9.1. OP. Zo žiadneho ustanovenia uvedeného v článkoch
1. a 2 OP nemožno nesporne a bez pochybností vyvodiť, že medzi žalobcom a žalovanou bola pre
prípad vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru uzatvorená dohoda o dobe trvania nároku žalobcu na
zmluvné úroky až do splatenia úveru. Tomuto záveru odvolacieho súdu v konečnom dôsledku svedčí aj

znenie bodu 2.9.1. prvá veta a druhá veta OP, podľa ktorého ak nastane akákoľvek zmena okolností,
môže banka vyzvať klienta na predčasné splatenie úveru. Doručením výzvy na predčasné splatenie
úveru sa všetky čiastky, ktoré sú dlžné podľa zmluvy o úvere (istina aj príslušenstvo) stanú splatné
okamžite alebo v deň určený bankou vo výzve adresovanej klientovi. V súlade s týmto dojednaním
nastala splatnosť peňažných súm požadovaných žalobcom dňa 3.4.2017. Zároveň však odvolací súd

k oznámeniu o predčasnej splatnosti celého úveru uvádza, že žalobca v tomto oznámení síce uviedol
zostávajúcu sumu úveru, z tejto zostávajúcej sumy úveru však nie je zrejmé, aká suma predstavuje istinu
a aká suma predstavuje príslušenstvo, tak ako to vyplýva z bodu 2.9.1. OP. V základných podmienkach
zmluvy o spotrebiteľskom úvere dohodli zmluvné strany fixný typ úroku do splatnosti vo výške 13,9 %
ročne. V článku 2. bod 2.4. OP dohodli zmluvné strany úročenie, v rámci ktorého sa úver úročí denne odo

dňa prvého čerpania úveru do dňa predchádzajúcemu dňu splatenia úveru zo sumy aktuálneho zostatku
čerpaného úveru. Tieto dojednania vyhodnotil odvolací súd ako dojednania vzájomne si odporujúce.
Keďže ustanovenia úverovej zmluvy majú prednosť pred ustanoveniami dohodnutými v obchodných
podmienkach, za záväzné dojednanie považoval odvolací súd dojednanie uvedené priamo v úverovej
zmluve. V rámci odvolacieho prieskumu potom odvolací súd uzavrel, že odvolacie tvrdenie žalobcu

o uzatvorení dohody o dobe trvania nároku žalobcu na zmluvné úroky až do splatenia úveru medzi
žalobcom a žalovanou nemá oporu v úverovej zmluve ani v obchodných podmienkach.19. Vzhľadom na názory odvolacieho súdu uvedené v predchádzajúcom odseku tohto odôvodnenia,
odvolací súd považuje sa správne právne posúdenie súdom prvej inštancie otázky doby, po ktorú
patrí žalobcovi pri vyhlásenej predčasnej splatnosti úveru dohodnutý úrok, keď pri posúdení konečnej

splatnosti riadnych úrokov vychádzal súd prvej inštancie z právnej úpravy § 658 ods. 1 Občianskeho
zákonníka ako právnej úpravy, ktorá je oproti právnej úprave v § 502 ods. 1 a § 503 ods. 3 Obchodného
zákonníka pre spotrebiteľa výhodnejšia. Zároveň v tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 18.9.2012 sp.zn. IV. ÚS 476/2012 o odmietnutí sťažnosti
smerujúcej proti záverom všeobecných súdov, v zmysle ktorých má veriteľ nárok na zaplatenie

dohodnutého úroku z úveru iba do dňa, kedy prehlásil úver za predčasne splatný s tým, že po
tomto termíne žalobcovi nevzniká právo na zaplatenie dohodnutého úroku z úveru, ale iba
úroku z omeškania v súlade s § 369 Obchodného zákonníka“. Tento výklad považoval ústavný súd za
ústavne akceptovateľný.

20. Žalobca v odvolaní ďalej namietal nesprávne právne posúdenie uplatneného nároku v časti, v ktorej

súd prvej inštancie zamietol úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatených úrokov vo výške
135,27 eur od 25.3.2017 do zaplatenia. Zamietnutie tejto časti uplatneného nároku odôvodnil súd prvej
inštancie tým, že úrok je príslušenstvom pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka a
podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa úročí len istina, pričom vychádza zo zákazu anatocizmu.
Odvolacie tvrdenie žalobcu považoval odvolací súd aj v tejto časti za nedôvodné.

21. Odvolaciemu súdu sú známe názory uvedené v rozhodnutiach iných odvolacích súdov, na ktoré
odkazuje žalobca v odvolaní pri argumentácii o správnosti ním prezentovaného odvolacieho tvrdenia.
V tomto smere však odvolací súd dáva do pozornosti, že rozhodovacia prax odvolacích súdov nie je
v otázke oprávnenosti úroku z omeškania z úroku jednotná a jednotnosť absentuje aj v právnických

názorových prúdoch.

22. Podľa názoru odvolacieho súdu definícia príslušenstva podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka
platí nielen pre občianskoprávne vzťahy, ale aj pre vzťahy obchodnoprávne. Úroky, úroky z omeškania,
poplatok z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky sú príslušenstvom pohľadávky.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom žalobcu, že úrok a úrok z omeškania sú svojím obsahom
odlišné právne inštitúty. Na ich odlišnosti však nič nemení ich základná právna definícia podľa
citovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka ako príslušenstva pohľadávky. Medzi žalobcom a
žalovanou vznikol záväzkový vzťah, ktorý je aj pre oblasť obchodných záväzkových vzťahov, všeobecne
definovaný v § 488 Občianskeho zákonníka ako peňažné plnenie, na ktoré má veriteľ právo podľa

hlavného záväzkového vzťahu. Hlavným záväzkovým vzťahom medzi žalobcom a žalovanou je v
okolnostiach konkrétnej veci záväzok žalobcu poskytnúť žalovanej peňažné prostriedky označované
ako úver vo výške 4 100 eur za dohodnutých podmienok a tomuto záväzku zodpovedajúci záväzok
žalovanej poskytnuté peňažné prostriedky žalobcovi vrátiť. Pri rešpektovaní základných kogentných
náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka (§ 263 ods. 2 Obchodného zákonníka)

obsahuje záväzok žalovanej nielen povinnosť vrátiť poskytnuté peňažné plnenie, ale zaplatiť žalobcovi
aj dohodnuté úroky. V tomto význame považoval odvolací súd dohodu o povinnosti žalovanej platiť úroky
za vznik úrokového záväzkového akcesorického vzťahu, ktorý je podmienený hlavným záväzkovým
vzťahom. Podľa článku 1. bod 1.2. úverovej zmluvy sa žalobca a žalovaná v základných podmienkach
dohodli na fixnom type úrokovej sadzby do splatnosti vo výške 13,9 % ročne. Táto základná podmienka

týkajúca sa úrokovej sadzby zodpovedá dojednaniu podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka.
Predmetné ustanovenie je dispozitívne a jeho použitie prichádza do úvahy pre prípad, ak strany
záväzkového vzťahu nedohodnú výšku úroku. Dohoda o úrokovej sadzbe (úroku) z poskytnutých
peňažných prostriedkov patrí v prípade zmluvy o spotrebiteľskom úvere k obligatórnym náležitostiam
tejto zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. i/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia

úverovej zmluvy. Spolu s uvedením úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru musí zmluva obsahovať aj
podmienky pre jej uplatnenie.

23. Pri hodnotení odvolacieho tvrdenia vychádzal odvolací súd z obsahu obchodných podmienok pre
úvery občanom, v ktorých zmluvné strany v článku 1. definovali anuitnú splátku ako rovnomernú

splátku úveru, ktorá zahŕňa splácanie príslušnej časti istiny i úroku (76,96 eur) mesačne vždy v termíne
splatnosti uvedenom v zmluve (20. deň kalendárneho mesiaca) a z obsahu článku 2. bod 2.9., v
ktorom nie je pre prípad vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru žiadna dohoda o tom, že úrok sa
zosplatnením stáva súčasťou istiny ako pohľadávky. Vyhlásením predčasnej splatnosti úveru sa stalsplatný jednak celý zostatok úveru ako istiny a jednak sa stali splatným všetky úroky, na ktoré vzniklo
žalobcovi právo do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru ako celku. Typ a výška úrokovej sadzby podľa
základných podmienok úverovej zmluvy bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá do splatnosti. V časti

nezaplatených úrokov z istiny sa žalovaná dostala do omeškania s platením príslušenstva pohľadávky,
nie do omeškania splatením hlavného záväzku - istiny. Právo, a po splatnosti nárok žalobcu, požadovať
od žalovanej príslušenstvo z príslušenstva, teda úroky z omeškania z úroku, Občiansky zákonník,
zákony na ochranu spotrebiteľa ani Obchodný zákonník neumožňujú. V kontexte uvedeného potom
odvolací súd považoval za správny názor súdu prvej inštancie, že § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka

upravuje právo veriteľa požadovať od dlžníka, ktorý je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, úroky z
omeškania len z pohľadávky ako istiny.

24. Odvolací súd po vyhodnotení podstatných odvolacích tvrdení konštatuje, že v odvolacom konaní
nezistil žiadne dôvody na iné posúdenie právnych záverov súdu prvej inštancie, ktoré vychádzajú
z obsahu súdneho spisu a dávajú dostatočný podklad vo výroku II. jeho rozsudku. Rozsudok súdu

prvej inštancie je vo výroku II. vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a
interpretáciu právnych noriem na základe správne zisteného skutkového stavu.

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalovanej ako úspešnej strane sporu by v odvolacom konaní

patril nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Keďže žalovanej žiadne trovy odvolacieho konania
nevznikli, odvolací súd žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým
sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od

vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).