Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Wednesday, September 12, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3CoE/86/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5609205281
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Gallová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5609205281.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Gallovej
a sudcov JUDr. Vladimíra Sučika a Mgr. Miroslava Mazúcha, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská
konsolidačná, a.s., so sídlom Bratislava, Cintorínska 21, IČO: 35 776 005, proti povinnému: D. T., nar.
X.XX.XXXX, bytom H. R. X, o vymoženie 66,38 Eur s príslušenstvom, ktorá exekúcia je vedená pred
súdnym exekútorom JUDr. Miroslavom Šutliakom, so sídlom Exekútorského úradu A. E., M. M. U.

XXXX/XX, pod sp.zn. EX 479/2009, v konaní o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Liptovský Mikuláš č.k. 8Er/484/2009-32 z 28.2.2019 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd odvolanie oprávneného proti výroku I. uznesenia Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k.
8Er/484/2009-32 z 28.2.2019, ktorým exekúciu zastavil, o d m i e t a, pretože smeruje
len proti odôvodneniu rozhodnutia.

Odvolanie oprávneného proti výroku II. uznesenia Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k.
8Er/484/2009-32 z 28.2.2019, ktorým okresný súd rozhodol o trovách exekúcie, o d m i e t a, pretože
smeruje proti výroku rozhodnutia, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č.k. 8Er/484/2009-32 z 28.2.2019 prvým výrokom
exekúciu zastavil. Druhým výrokom oprávnenému uložil zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie
vo výške 25,52 Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil okresný súd s poukazom na ustanovenie § 243h ods. 1 veta prvá
Exekučného poriadku, § 58 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku v znení účinnom do

31.3.2017 v podstate tým, že oprávnený navrhol zastaviť exekúciu s poukazom na uplynutie prekluzívnej
lehoty na vykonanie exekučného titulu. Exekučný súd sa nestotožnil s názorom oprávneného, že došlo k
uplynutiu prekluzívnej lehoty, exekúciu zastavil argumentujúc tým, že súd nemôže pokračovať v exekúcii
proti vôli oprávneného. Aj keď Exekučný poriadok oprávnenému neukladá povinnosť odôvodniť návrh
na zastavenie exekúcie, súd tento návrh oprávneného nemôže zamietnuť, aj keď dôvody uvádzané
oprávneným by neodôvodňovali zastavenie exekúcie bez návrhu. V ďalšom okresný súd ohľadne

prekluzívnej lehoty argumentoval absenciou prechodných ustanovení v zákone č. 298/2008 Z.z., ktorým
zákonom bolo s účinnosťou od 1.9.2008 zrušené ustanovenie § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch (ďalej len „zákon o priestupkoch“), z ktorého dôvodu sa podľa exekučného súdu vymáhanie
pokút za priestupky z hľadiska lehoty spravuje zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej
len „Správny poriadok“). Ustanovenie § 71 ods. 3 Správneho poriadku upravuje lehotu, do ktorej je
oprávnený subjekt povinný podať návrh na vykonanie exekúcie a nie lehotu, v rámci ktorej musí dôjsť

k vymoženiu pohľadávky. Podľa exekučného súdu účelom zmeny zákona nebolo dostať povinných do
výhodnejšieho postavenia, ale zosúladenie rozdielnych právnych úprav. Ak by po takomto zosúladenínaďalej plynula prekluzívna lehota na vykonanie exekúcie, došlo by k bezdôvodnému zvýhodňovaniu
povinných, ktorí včas nezaplatili pokutu za priestupok proti povinným, ktorí boli potrestaní za iný správny
delikt. Ohľadne trov exekúcie súd argumentoval tým, že oprávnený podal návrh na zastavenie exekúcie

na základe nesprávneho právneho posúdenia, čim zavinil zastavenie exekúcie. Z uvedeného dôvodu
oprávneného zaviazal nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie.

3. Proti predmetného uznesenia podal oprávnený odvolanie argumentujúc nesprávnym právnym
posúdením veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Oprávnený uviedol, že súd síce exekúciu zastavil na

základe návrhu, avšak nesprávne vyhodnotil skutkový stav, nakoľko oprávnený navrhoval zastavenie
exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Predmetná exekúcia bola
síce súdom zastavená, avšak bez predošlého upovedomenia oprávneného o zastavení exekúcie z
iného dôvodu ako oprávnený vo svojom podnete na zastavenie exekúcie navrhol a teda, že počas
exekúcie došlo k uplynutiu prekluzívnej lehoty, počas ktorej bolo možné vykonať rozhodnutie, na základe
ktorého je vedené exekučné konanie. V prípade, že by dal súd oprávnenému vopred na vedomie, že

sa nestotožňuje s jeho právnym názorom, netrval by na zastavení exekúcie a žiadal by súd, aby v
nej pokračoval s poukazom, že existuje reálny predpoklad vymoženia predmetnej pohľadávky, nakoľko
povinný uhradil aj inú pohľadávku oprávneného, ktorá bola vymáhaná iným súdnym exekútorom.
Z uvedeného dôvodu bolo zastavenie exekúcie predčasné, ktorá skutočnosť upiera oprávnenému
možnosť riadneho uplatnenia svojho ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktorého súčasťou

je aj výkon súdnej exekúcie a takto oprávneného v jeho právach poškodzovalo a diskriminovalo a bolo
by v rozpore s dispozičnou zásadou exekučného konania. Preto oprávnený navrhol, aby odvolací súd
napadnuté rozhodnutie zrušil v celom rozsahu.

4. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

5. K podanému odvolaniu sa vyjadril súdny exekútor. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za
správne.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385

CSP a contrario), po preskúmaní základných zákonných podmienok na vecné prejednanie odvolania,
odvolanie oprávneného proti výroku I. napadnutého uznesenia, ktorým exekučný súd exekúciu zastavil,
podľa ustanovenia § 386 písm. c) CSP s poukazom na ustanovenie § 358 CSP odmietol ako
neprípustné, pretože smeruje len proti odôvodneniu rozhodnutia a odvolanie oprávneného proti výroku
II. napadnutého uznesenia, ktorým exekučný súd rozhodol o trovách exekúcie, podľa ustanovenia §

386 písm. c) CSP odmietol, pretože smeruje proti výroku rozhodnutia, proti ktorému nie je odvolanie
prípustné.

7. Podľa ustanovenia § 243h Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca

2017.

8. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku (účinného od 01.07.2016), ak to povaha veci nevylučuje, v
konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia CSP.

9. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10. Čo sa týka napadnutého výroku o zastavení exekúcie, oprávnený v podanom odvolaní nesúhlasil
s dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie exekúciu zastavil a v tejto časti mal za to, že súd bol

povinný predmetnú exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, nakoľko v čase
rozhodovaniaokresnéhosúdubolvymáhanýnárokprekludovaný.Súhlasiltedasozastavenímexekúcie,
ale z iného dôvodu než uviedol súd prvej inštancie v odôvodení napadnutého uznesenia. Jeho odvolanie
proti výroku o zastavení exekúcie teda smeruje proti dôvodom rozhodnutia súdu prvej inštancie, nie proti
výroku o zastavení exekúcie.

11. Podľa § 358 C. s. p. odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.12. Keďže oprávnený podal odvolanie proti odôvodneniu uznesenia a podľa vyššie citovaného
zákonného ustanovenia takéto odvolanie prípustné nie je, odvolací súd preto odvolanie oprávneného
proti dôvodom zastavenia exekúcie podľa § 386 písm. c/ C. s. p. odmietol.

13. Odvolací súd skôr ako prejednal odvolanie oprávneného proti trovám exekúcie zisťoval, či je
odvolanie proti trovám exekúcie prípustné. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie bolo vydané
sudcomdňa28.2.2019,t.j.zaúčinnostinovéhocivilnéhoprocesnéhopredpisu,atoCivilnéhosporového
poriadku.

14. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, v znení účinnom od 01.07.2016 do 31.03.2017, ak súd
rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

15. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, ak dôjde k zastaveniu
exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

16. Trovy exekúcie sú osobitný inštitút upravený v § 200 a nasl. Exekučného poriadku (v znení
účinnom do 31.03.2017), pričom Exekučný poriadok odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu
trov exekúcie nepripúšťa (zakotvené novelou č. 299/2013 Z. z. účinnou od 01.11.2013). Pokiaľ by
zákonodarca chcel novou procesnou úpravou (od 01.07.2016) pripustiť odvolanie proti rozhodnutiam

súdov prvej inštancie o trovách exekúcie (ktoré v procesnej úprave účinnej do 30.06.2016 prípustné
nebolo), bol by to vyjadril v Exekučnom poriadku tak, ako to je pri iných inštitútoch v exekučnom
konaní spôsobom, ktorý by nepripúšťal pochybnosti, a to buď vložením vety „Proti tomuto rozhodnutiu
je prípustné odvolanie“ do § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, čo je formulácia štandardná v úprave
exekučného konania, alebo výslovným uvedením trov exekúcie v § 357 C. s. p. ako výnimky zo zásady

neprípustnosti odvolania proti uzneseniam súdov prvej inštancie. Civilný sporový poriadok nie je možné
aplikovať na exekučné konania v každej situácii. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku má ísť o
primerané použitie ustanovení Civilného sporového poriadku a len vtedy, ak to povaha veci nevylučuje.
Použitie ustanovení Civilného sporového poriadku (ako lex generalis) je vždy len subsidiárne, teda
je možné ich použiť len tam, kde Exekučný poriadok (ako lex specialis) nemá vlastné ustanovenia.

Rozhodnutie o trovách exekúcie nemožno (pre špecifiká tohto osobitného inštitútu) ani „primerane“
subsumovať pod rozhodnutie „o nároku na náhradu trov konania“ podľa § 357 písm. m/ C. s. p. (proti
ktorému je odvolanie prípustné). Trovy exekúcie vo vzťahu k súdnemu exekútorovi nie sú totiž trovami
konania (podľa § 251 C. s. p.), pretože ide o odmenu súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti,
náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času (§ 196 Exekučného poriadku v znení účinnom

do 31.03.2017).

17. Na základe uvedeného rozhodnutie exekučného súdu trpí vadou nesprávneho poučenia o práve
účastníka konania podať odvolanie voči výroku o trovách exekúcie. V zmysle ustanovenia § 200 ods. 5
Exekučného poriadku, v znení účinnom od 01.07.2016 do 31.03.2017, súd jedným rozhodnutím, resp.

jedným výrokom, rozhodne o tom kto a v akej výške platí trovy exekúcie. V tomto smere exekučný
súd v posudzovanej veci postupoval správne. Nesprávne však účastníkov konania poučil, že proti časti
výroku o trovách exekúcie a to proti nároku na náhradu trov exekúcie (t.j. proti časti výroku kto platí
trovy exekúcie) je prípustné odvolanie, zrejme vychádzajúc z ustanovenia § 357 písm. m) Exekučného
poriadku.

18. Krajský súd dodáva, že nesprávne poučenie o prípustnosti odvolania zo strany exekučného súdu
(v posudzovanej veci proti časti výroku o trovách exekúcie) nemá právne účinky v tom smere, že by
založilo procesnú legitimáciu účastníkov konania na jeho podanie. Jeho prípustnosť je ex lege vylúčená.
Civilný sporový poriadok poskytuje účastníkom konania ochranu iba pred nesprávnym poučením súdu

o neprípustnosti odvolania (§ 362 ods. 3). V takomto prípade možno odvolanie podať do troch mesiacov
od doručenia rozhodnutia

19. Podľa § 386 písm. c/ C. s. p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

20. Z uvedených dôvodov, preto odvolací súd, s prihliadnutím na dôkaz opaku (a contrario), odvolanie
oprávnenéhoprotivýrokuII.napadnutéhouznesenia,ktorýmexekučnýsúdrozhodolotrováchexekúcie,
ako neprípustné podľa § 386 písm. c/ CSP odmietol.21. O náhrade trov tohto odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods.1 CSP v spojení s §
262 ods. 1 a § 255 ods.1 CSP tak, že žiadnemu z účastníkov právo na ich náhradu nepriznal. Oprávnený

- odvolateľ nebol v odvolacom konaní úspešný a povinnému žiadne trovy tohto konania nevznikli.

22. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)