Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, July 31, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/309/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116223646
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6116223646.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej
a členov senátu Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v spore žalobcu: Československá
obchodná banka, a. s., so sídlom 811 02 Bratislava, Žižkova 11, IČO: 36 854 140, právne zastúpeného
Advokátskou kanceláriou Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o., so sídlom 821 09 Bratislava,
Twin City Tower, Mlynské nivy 10, IČO: 47 239 921, proti žalovanej: Q. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale

bytom XXX XX K. K., C. XXXX/XX, o zaplatenie sumy 3.781,83 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti
uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 9Csp/165/2016-78 zo dňa 19. 07. 2018, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým uznesením vyhlásil, že nemá právomoc vo veci konať a konanie zastavil.
Žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania a žalobcovi vrátil zaplatený súdny

poplatok za žalobu vo výške 226,50 €, na vrátenie ktorého zaviazal Slovenskú poštu, a. s., so sídlom
975 99 Banská Bystrica, Partizánska cesta 9.

2. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v priebehu konania zistil, že žalovaná sa na území
Slovenskej republiky nezdržiava, nakoľko žije a pracuje v Írsku spolu so svojimi dcérami. Keďže v danom
prípade ide o spor s cudzím prvkom, pristúpil preto k zisťovaniu, či je v danej veci možno aplikovať

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a
o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej aj len „Nariadenie“ alebo
„nariadenie Brusel I.“). Zistil, že predmetom sporu bola pohľadávka zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
preto ide o občiansku vec spadajúcu do vecnej pôsobnosti nariadenia Brusel I.. Konštatoval, že splnená
je aj podmienka časovej pôsobnosti, keďže konanie bolo začaté po tom, čo sa nariadenie Brusel I v
členských štátoch EÚ začalo uplatňovať (t. j. po 10. 01. 2015). Na základe uvedeného okresný súd

dospel k záveru, že s poukazom na čl. 28 ods. 1 nariadenia Brusel I. musel vyhlásiť, že nemá právomoc
vo veci konať a s poukazom na § 161 ods. 2 CSP, toto konanie zastavil pre neodstrániteľnú prekážku
ďalšieho konania vo veci z dôvodu nedostatku právomoci súdu Slovenskej republiky.

3. Okresný súd na vec aplikoval ust. čl. 26, čl. 28 bodu 1. Nariadenia, v spojení s ust. § 161 zák. č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

4. Žalobca podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu proti uzneseniu okresného súdu včas
odvolanie v ktorom uviedol, že súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, a že na
základevykonanýchdôkazovdospelknesprávnymskutkovýmzisteniam,keďbezrelevantnýchdôkazov
považoval pobyt žalovanej za nachádzajúci sa mimo územia Slovenskej republiky. V súvislosti s
uvedeným poukázal na to, že súd nevykonal na zistenie bydliska žalovanej mimo územia Slovenskej

republiky žiadne úkony, pričom tú skutočnosť, že sa žalovaná zdržiava v Írsku ustálil len na základe
vyjadrenia domového dôverníka na adrese C. ulica XX, K. K.. Navyše konštatuje, že súdu sa aninepodarilo zistiť adresu kde sa žalovaná v Írsku zdržiava, v dôsledku čoho jej nebolo možné doručiť
žalobu. Uviedol, že len takto vykonané zisťovanie pobytu žalovanej žiadnym spôsobom nepreukazuje,
že by sa na území Slovenskej republiky žalovaná nezdržiavala a ani to, že by sa žalovaná s určitosťou

zdržiavala v Írsku. Žalobca uviedol, že za jediný relevantný dôkaz o aktuálnom pobyte žalovanej možno
považovať informáciu z registra obyvateľov, podľa ktorého má žalovaná vedený trvalý pobyt na území
Slovenskejrepubliky,apretoniejepodľanehomožnéspoľahlivovyhlásiť,žeideosporscudzímprvkom.
Na základe uvedeného žalobca žiadal odvolací súd, aby napadnuté uznesenie zrušil a vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

5. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

6. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací a príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34
CSP včas podané odvolanie prejednal, rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmal v medziach daných
ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (á contrario) CSP uznesenie

okresného súdu podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) v spojení s § 391 CSP zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

8. Podľa čl. 66 Nariadenia, toto nariadenie sa uplatňuje len na konania začaté, na listiny úradne
vyhotovené alebo zaregistrované ako verejné listiny a na súdne zmiery schválené alebo uzavreté od
10. januára 2015.

9. Podľa čl. 4 Nariadenia, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území
členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

10. Podľa čl. 18 bod 1. a bod 2. Nariadenia, spotrebiteľ môže žalovať druhého účastníka zmluvy buď na
súdoch členského štátu, v ktorom má tento účastník bydlisko, alebo - bez ohľadu na bydlisko druhého

účastníka - na súdoch podľa miesta bydliska spotrebiteľa (1). Druhý účastník zmluvy môže žalovať
spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko (2).

11. Podľa čl. 28 bod 1. Nariadenia, ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom štáte, žalovaná
na súde iného členského štátu a nezúčastní sa konania, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc,

pokiaľ si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto nariadenia.

12. Predmetom sporu medzi stranami je zaplatenie sumy 3781,83 € s prísl. vyplývajúcej zo Zmluvy o
spotrebiteľskom úvere č. 004048864R a Zmluvy o povolenom prečerpaní č. 002486007R. Vzhľadom
na to, že žalobca pri uzavretí a plnení zmluvy konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a žalovaná

bola v postavení spotrebiteľa, nakoľko pri uzavretí a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ide nesporne o spotrebiteľský vzťah, v zmysle § 52 a nasl.
zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“).

13. Žalovaná nedodržala platobnú disciplínu v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok, následkom

čohožalovanýpristúpilkzosplatneniuobidvochúverov.Keďžežalovanádlžnésumynezaplatila,žalobca
podal dňa 12. 12. 2016 na Okresnom súde Banská Bystrica žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd
žalovanej uložil povinnosť zaplatiť dlžnú sumu 3781,83 € s prísl. a nahradiť mu trovy konania. Po
preskúmaní žaloby okresný súd dospel k záveru, že v predmetnej veci nie je možné v zmysle § 265
CSP platobný rozkaz vydať a v konaní ďalej postupoval doručením žaloby žalovanej na vyjadrenie.

Žalovanejsanepodariložalobuúspešnedoručiťdovlastnýchrúk,pretookresnýsúdpristúpilkzisťovaniu
pobytu žalovanej. V odpovedi Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici - pracovisko
východ na žiadosť o zistenie pobytu (č.l. 62) bolo súdu oznámené, že pri vykonaní previerky na adrese
XXX XX K. K., C. XXXX/XX dôverník bytového domu uviedol, že žalovaná Q.Q. svoj byt predala asi
pred dvomi rokmi, a že v súčasnosti pravdepodobne žije a pracuje v Írsku spolu s dcérami. Na základe

uvedeného mal okresný súd za to, že v danom prípade ide o konanie s cudzím prvkom, resp., že tu ide
o spor, v ktorom vystupujú strany sporu z rôznych členských štátov Európskej únie a je nutné aplikovať
ustanovenia Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1215/2012 z 12. decembra 2012, ktoré má
pred vnútroštátnou právnou úpravou prednosť.14. Pôsobnosť nariadenia si okresný súd odvodil z vyššie uvedeného zistenia, že žalovaná
pravdepodobne so svojimi dcérami žije a pracuje v Írsku, na základe čoho Írsko posúdil ako bydlisko

žalovanej. Keďže žalovaná v tomto vzťahu vystupuje ako spotrebiteľ, tak na vec aplikoval ustanovenie
nariadenia upravujúce osobitnú právomoc vo veciach spotrebiteľských zmlúv (čl. 18 bod 2), v spojení s
ustanovením upravujúcim skúmanie právomoci a prípustnosti (čl. 28 bod 1).

15. Treba uviesť, že okresný súd posúdil správne zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovanou ako vzťah

spotrebiteľský, avšak na druhej strane neobstojí právny záver okresného súdu, že žalovaná momentálne
žije v Írsku, ktoré je jej bydliskom v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1215/2012 z 12.
decembra 2012. Súdna prax je v tomto smere jednotná. Odvolací súd dáva do pozornosti rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 40/2014 zo dňa 19. 02. 2015, v ktorom vyslovuje, že
bydliskom sa rozumie miesto, kde sa osoba skutočne trvale zdržuje, aj keď je prihlásená na trvalý pobyt v
obvode iného súdu. To, ako je potrebné chápať skutočné trvale zdržiavanie sa, približuje okrem ustálenej

súdnej praxe aj uznesenie Ústavného súdu ČR sp. zn. III. ÚS 3436/10 zo dňa 05. 01. 2011, ktorý judikuje,
že bydlisko je treba chápať ako miesto pobytu fyzickej osoby, v spojení s jej úmyslom zdržiavať sa tam
trvalo. Bydliskom nie je každé miesto, kde konkrétna fyzická osoba býva, pokiaľ sa na takom mieste
zdržuje bez úmyslu zdržovať sa tam trvale. V tejto súvislosti možno poukázať aj rozsudok Najvyššieho
súdu ČR č. k. 15Cad 25/2008 zo dňa 26. 02. 2009, v ktorom súd bydlisko vyložil ako miesto, kde si

osoba zvolí ako svoje stále alebo obvyklé centrum svojich životných záujmov, s úmyslom zapožičať mu
prvok trvalosti.

16. Okresný súd napadnutým uznesením vyhlásil, že nemá právomoc v predmetnej veci konať, pričom
tento právny záver odvodil od čl. 28 bodu 1. Nariadenia. Jednou z troch podmienok, ktorých kumulatívne

splnenie je predpokladom toho, aby mohol súd týmto postupom úspešne vysloviť nedostatok právomoci
vo veci konať je, že žalovaný spotrebiteľ má bydlisko v inom členskom štáte, ako je ten členský štát, v
ktorom bola podaná žaloba. Bydlisko žalovanej okresný súd v bode 2. a bode 8. napadnutého uznesenia
vyhodnotil len všeobecným konštatovaním, že súd v priebehu konania zistil, že žalovaná sa na území
Slovenskej republiky nezdržiava, nakoľko žije a pracuje v Írsku spolu so svojimi dcérami. Nič iné, ako toto

všeobecné konštatovanie okresný súd na preukázanie pobytu žalovanej vo svojom rozhodnutí bližšie
neuviedol. Neodôvodnil na základe akých skutočností alebo dôkazov má preukázané, že žalovaná má
vo vyššie vysvetlenom význame bydlisko na území Írska, a teda, že ide o miesto jej pobytu, v spojení
s úmyslom zdržiavať sa tam trvalo.

17. Takéto odôvodnenie súdu je nedostatočné a neudržateľné a z doposiaľ známych skutočností súdu
o pobyte žalovanej je predmetné rozhodnutie predčasné. Okresný súd sa pri zisťovaní pobytu žalovanej
uspokojil len s jedinou informáciou o jej údajnom zdržiavaní sa v Írsku, zdrojom ktorej je domnienka
správcu bytového domu na adrese jej predchádzajúceho bydliska, že žalovaná „pravdepodobne žije v
Írsku“. Žiadna iná skutočnosť preukazujúca toto tvrdenie sa v spise nenachádza. Konajúci okresný súd

tak nielen, že nepreukázal pobyt žalovanej v Írsku, ale ani nezistil adresu, na ktorej by sa žalovaná mala
v Írsku nachádzať. Konajúci súd preto ani nemohol dať možnosť žalovanej zúčastniť sa konania napr.
doručením žaloby na vyjadrenie tak, ako to predpokladá čl. 28 bod 1. Nariadenia.

18. Odvolaciemu súdu je zo spisu známe, že žalovaná predala byt na adreseU. K. K., C. XXXX/XX,

na ktorom má evidovaný trvalý pobyt. Na základe toho síce možno predpokladať, že sa žalovaná na
uvedenej adrese momentálne nezdržiava, ale v zmysle úpravy CSP o miestnej príslušnosti súdu pri
fyzických osobách podľa § 13 a 16 CSP platí, že na konanie vo veci na prvom stupni je oprávnený
Okresný súd Banská Bystrica.

19. Konanie tak v skutočnosti nedostatkom procesnej podmienky netrpí, nakoľko opak nebol
preukázaný, a preto súd prvej inštancie svojim postupom odvodil nedostatok procesnej podmienky
bez právneho základu. Pobyt žalovanej na území Írska nemohol byť a ani nebol z doposiaľ zistených
skutočností nespochybniteľne preukázaný, pôsobnosť nariadenia Brusel I tak nemohla byť na tento spor
daná.

20. Ak súd zastaví konanie z dôvodu nedostatku právomoci, i keď pre tento procesný postup neboli
dané predpoklady, odníme strane konania možnosť pred súdom konať (R 82/2002). Zastavenie
konania z dôvodu nedostatku procesnej podmienky v postupe všeobecného súdu, ku ktorému došlo vdôsledku chybného právneho posúdenia právomoci súdu potom treba považovať za odopretie ústavou
garantovaného práva na súdnu ochranu (obdobne I. ÚS 37/95), v konečnom dôsledku znamenajúceho
odmietnutie spravodlivosti, čo je v rozpore s čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

Na základe uvedeného odvolací súd musí konštatovať, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces, a keďže tento nedostatok nemožno napraviť ani v konaní pred
odvolacím súdom, ak dosiaľ vec pred okresným súdom prejednaná nebola, odvolaciemu súdu neostáva
iné, ako napadnuté rozhodnutie pod ťarchou uvedených záverov podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP v

spojení s § 391 CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

21. Okresný súd Banská Bystrica v prípade, ak ani po doplnení dokazovania, nebude mať na isto dané,
že žalovaná má bydlisko mimo územia Slovenskej republiky ( Írsko ), bude v ďalšom konaní vo veci
žalobcu konať a rozhodne ako súd vecne a miestne príslušný postupom upraveným CSP.

22. Podľa § 396 ods. 3 CSP, keďže odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil
na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov konania súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci s
tým, že rozhodne i o náhrade trov konania odvolacieho.

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).