Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 28, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6Tos/116/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119011048
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2119011048.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov
JUDr. Jozefa Piknu a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci proti odsúdenému F. Q., nar. XX.XX.XXXX
v B., t. č. v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o sťažnosti prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava proti
uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 06.06.2019, č. k. 9PP/40/2019-23, na neverejnom zasadnutí
konanom dňa 28.08.2019 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava
z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd I. stupňa podľa § 66 ods. 1 písm. b), ods. 2 Trestného zákona podmienečne
prepustil odsúdeného F. Q. z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom
Špecializovaného trestného súdu zo dňa 31.07.2017, sp. zn. PK-1T/18/2017. Podľa § 68 ods. 1

Trestného zákona mu okresný súd určil skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov. Súd I. stupňa vyvodil ten záver,
žeodsúdenýQ.spĺňavšetkytripodmienkypodmienečnéhoprepusteniazvýkonutrestuodňatiaslobody.

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že ku dňu rozhodnutia súdu o žiadosti odsúdeného o
podmienečné prepustenie odsúdený splnil formálnu podmienku na jeho podmienečné prepustenie, keď
vykonal zákonom stanovenú minimálnu výmeru trestu odňatia slobody.

Odsúdený rovnako podľa názoru okresného súdu splnil prvú materiálnu podmienku na jeho
podmienečné prepustenie, nakoľko jeho správanie je dlhodobo v súlade s ústavným poriadkom, plní
ciele stanovené programom zaobchádzania, čo dokumentujú aj tri disciplinárne odmeny, ktoré mu boli
doposiaľ uložené.

Okresný súd dospel k záveru, že u odsúdeného je splnená aj druhá materiálna podmienka na jeho
podmienečné prepustenie, teda prognóza, že bude viesť riadny život. Súd sa stotožnil s názorom
prokurátora, že odsúdený spáchal závažnú trestnú činnosť, avšak za túto mu bol súdom uložený trest
v trvaní 4 rokov, čím konajúci súd prezumoval, že výkon tohto trestu je adekvátny na prevýchovu
odsúdeného a ochranu spoločnosti. Úlohou tunajšieho súdu bolo posúdiť, či účel trestu nebol u
odsúdeného dosiahnutý skôr a jeho ďalší výkon už nie je potrebný. Zákonodarca stanovil, že v prípade

osôb odsúdených za zločin je možné ich podmienečné prepustenie po výkone 2/3 uloženého trestu
odňatia slobody. V tomto kontexte súd zohľadnil, že na odsúdeného je prvýkrát vplývané najprísnejším
trestom, aký je možné uložiť, k trestnej činnosti sa priznal a jej spáchanie oľutoval, čo predpokladá
stotožnenia sa odsúdeného s tým, že konal v rozpore so zákonom, a keďže žiadne ďalšie skutočnosti,
ktoré by vyvracali predpoklad o jeho prevýchove nie sú dané, rozhodol súd o jeho podmienečnom
prepustení. Súd sa nestotožnil s názorom prokurátora, že je daný predpoklad, že odsúdený bude po

podmienečnom prepustení pokračovať v páchaní trestnej činnosti, nakoľko sa jedná len o hypotetickétvrdenie, ktoré nie je podporené žiadnymi ďalšími skutkovými okolnosťami, avšak na sledovanie trvalej
prevýchovy odsúdeného mu súd stanovil skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov.

Proti tomuto uzneseniu zahlásil po jeho vyhlásení sťažnosť prokurátor, ktorú neskôr aj odôvodnil. V
nej poukázal na resocializačnú prognózu odsúdeného, ktorá je podľa hodnotenia rizika sociálneho
zlyhania menej priaznivá a uviedol, že v neprospech odsúdeného svedčí najmä charakter a závažnosť
trestnej činnosti, za spáchanie ktorej odsúdený trest odňatia slobody aj vykonáva. Je nutné brať na
zreteľ, že odsúdený spáchal závažný trestný čin a dlhodobo pôsobil v zločineckej skupine. Poukázal na

tvrdenia uvádzané ním a obhajcom na verejnom zasadnutí a mal za to, že k dostatočnej prevýchove
odsúdeného doposiaľ nedošlo, nakoľko bagatelizuje svoju účasť v zločineckej skupine a popiera trestnú
zodpovednosť za streľbu. Odsúdený bol dlhodobo bez legálneho príjmu, v dôsledku čoho možno mať
podľa názoru prokurátora pochybnosti o jeho schopnostiach a záujme legálne pracovať. Má za to, že
vzhľadom na dlhodobú účasť odsúdeného v zločineckej skupine bude splnenie materiálnej podmienky
skôr výnimočné. Navrhol, aby nadriadený súd sťažnosti prokurátora vyhovel.

K sťažnosti prokurátora sa vyjadril odsúdený prostredníctvom obhajkyne a uviedol, že táto neobstojí vo
vzťahu k akémukoľvek odôvodňovaniu negatívneho stanoviska voči jeho osobe. Dôvodil, že v žiadnom
ustanovení zákonodarca nezakotvil, že v prípade odsúdenia za skutok podľa § 296 Trestného zákona
nemožno žiadať o podmienečné prepustenie. Poukázal na skutočnosť, že bol odsúdený na základe

dohody o vine a treste. Pokiaľ ide o skutok právne kvalifikovaný ako zločin ublíženia na zdraví k tomu
uviedol, že jeho konanie bolo nutnou obranou, čo je dnes aj preukázané a to samotným vznesením
obvinenia osobe P. A.. Kladie si otázku, že kto iný by mal mať nárok na podmienečné prepustenie z
výkonu trestu odňatia slobody ako ten, čo je vo výkone trestu prvýkrát. V závere napokon uviedol, že
sťažnosť prokurátora je nedôvodná a preto ju navrhuje zamietnuť.

Krajský súd, na základe riadne a včas podanej sťažnosti na to oprávnenou osobou, podľa § 192 ods.
1 písm. a), písm. b) Trestného poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti
ktorému podal sťažovateľ sťažnosť, ako aj konanie tomuto výroku predchádzajúce a dospel k záveru,
že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná.

Preskúmaním obsahu spisového materiálu aj krajský súd zistil, že odsúdený v súčasnej dobe vykonáva
trest odňatia slobody v trvaní 4 roky, ktorý mu bol uložený rozsudkom Špecializovaného trestného súdu
zo dňa 31.07.2017, sp. zn. PK-1T/18/2017 za zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej
skupinypodľa§296Trestnéhozákona azločinublíženianazdravípodľa§155ods.1Trestnéhozákona.

Formálnu podmienku na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody v zmysle § 66 ods.
1 písm. b) Trestného zákona odsúdený splnil vykonaním dvoch tretín uloženého trestu odňatia slobody
dňa 31.03.2019. U odsúdeného ide o jediný záznam v registri trestov.

SúdI.stupňasprávnevyhodnotil,žesprávanieodsúdenéhovovýkonetrestupreukazujejehopolepšenie

tak, ako to vyplýva z hodnotenia riaditeľa a tak spĺňa jednu z dvoch materiálnych podmienok v zmysle
§ 66 ods. 1 Trestného zákona. Okresný súd tiež správne a v súlade so zákonom vyhodnotil druhú
materiálnu podmienku a teda vyhodnotil osobu odsúdeného a dospel k správnemu záveru o tom, že
odsúdený dáva dostatočné záruky na to, že v prípade prepustenia na slobodu bude viesť riadny život
a viac sa do rozporu so zákonom nedostane.

Pokiaľ prokurátor poukazuje na resocializačnú prognózu odsúdeného, krajský súd uvádza a zdôrazňuje,
že z hodnotenia riaditeľa ústavu vyplýva, že táto je menej priaznivá len z dôvodu, že odsúdený spáchal
zločin a bol dlhodobo nezamestnaný. Z uvedeného je zrejmé, že ide o podmienku, ktorá je nemenná a
pokiaľ by sa mal prijať záver, že v takomto prípade (za konštatovania menej priaznivej resocializačnej

prognózy) nie je možné odsúdeného podmienečne prepustiť, tak odsúdený by nikdy nemal možnosť
podať si žiadosť o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, čo nie je správny záver.
Sám riaditeľ dospel k záveru, že odsúdený plní ciele stanovené programom zaobchádzania. Pokiaľ
prokurátor poukazuje na závažnosť spáchanej trestnej činnosti odsúdeným, k tomu treba dodať, že
zrejme prokurátor, ktorý uzavrel dohodu s odsúdeným takéhoto názoru nebol, keďže sám mu navrhol

uložiť len trest odňatia slobody vo výmere 4 roky (!). Pokiaľ ide o nekritický postoj odsúdeného k
spáchanej trestnej činnosti k tomu sťažnostný súd uvádza, že odsúdený len stroho uviedol na verejnom
zasadnutí, že v zločineckej skupine bol len obyčajný pešiak a čo sa týka streľby konal v nutnej obrane,
lebo chceli zastreliť jeho kamaráta. Uvedené však podľa názoru sťažnostného súdu neznamenánekritický postoj odsúdeného k trestnej činnosti, ktorý by ho mal diskvalifikovať z konania o podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Veď to bol prokurátor sám, ktorý s ním uzavrel dohodou o
vine a treste, pričom základnou podmienkou bolo priznanie sa odsúdeného k spáchaniu skutkov.

Je pravdou, že odsúdený nemá automaticky nárok na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia
slobody, ale zároveň treba dodať, že pokiaľ odsúdený spĺňal všetky zákonom stanovené podmienky na
pozitívne rozhodnutie súdu o jeho podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, potom
konajúcemu súdu nezostávalo nič iné, ako žiadosti odsúdeného vyhovieť a odsúdeného podmienečne

prepustiť z výkonu trestu odňatia slobody. Konajúci súd správne pri určovaní skúšobnej doby prihliadol
na závažnosť spáchanej trestnej činnosti.

Krajský súd zároveň poukazuje na správne odôvodnenie napadnutého uznesenia s tým, že sa s ním v
celom rozsahu stotožňuje. Pretože krajský súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali
zrušenieresp.zmenunapadnutéhouznesenia,sťažnosťokresnejprokurátorkyakonedôvodnúzamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.