Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Friday, November 27, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 51C/148/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212220001
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Krajčová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2015:1212220001.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdBratislavaIIvBratislavevkonanípredsamosudkyňouJUDr.MichaelouKrajčovouvprávnej

veci navrhovateľa: V. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. X, XXX XX K., zastúpeného: JUDr. Eva Geleneky
Hencovská, advokátka, so sídlom Bajzova č. 2, 040 01 Košice, proti odporcovi: VÚB Leasing, a. s., so
sídlom Mlynské Nivy č. 1, 820 05 Bratislava, IČO: 31 318 045, o vydanie bezdôvodného obohatenia,
takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava II náhradu trov štátu vo výške
37,52 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 20.09.2011 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na
zaplatenie istiny vo výške 8 712,82 eur s príslušenstvom a na náhradu trov konania.

V návrhu navrhovateľ uviedol, že 25.03.2010 plnil na účet odporcu č.: XXXXXX/XXXX vedený vo
VÚB banke, a.s., pobočka Košice sumu 8 636,27 € a dňa 26.03.2010 na ten istý účet v tej istej

pobočke sumu 76,55 € podľa pokynov odporcu. Tieto finančné prostriedky na účet odporcu vložil,
pretože ho odporca uistil, že až po úhrade tejto čiastky pristúpi k prepisu motorového vozidla, ktorého
bol vlastníkom a ktorého držiteľom bola spoločnosť REDNEX, s.r.o., so sídlom Železiarenská 62,
Košice, IČO: 36 595 420. Odporca ho ubezpečil, že ak zaplatí sumu 8 712,82 €, stane sa vlastníkom
predmetného motorového vozidla. Spoločnosť REDNEX, s.r.o. prevod motorového vozidla odsúhlasila
prostredníctvom svojho vtedajšieho konateľa, s ktorým bol v osobnom styku.

Napriek uvedenému zo strany leasingovej spoločnosti nebol vykonaný úkon smerujúci k prepisu
motorového vozidla. Neskôr sa navrhovateľ dozvedel, že na motorové vozidlo, o nadobudnutie
ktorého mal záujem, je zriadené záložné právo daňového úradu. O tejto skutočnosti ho však odporca
neinformoval a týmto ho uviedol do omylu, pretože o zriadení tohto záložného práva musel mať
vedomosť. Z dôvodu zriadenia záložného práva nebolo možné vlastnícke právo k motorovému vozidlu
previesť na navrhovateľa.

Finančné prostriedky navrhovateľovi zo strany odporcu, napriek zaslaniu písomnej výzvy odporcovi,
vrátené neboli. Nakoľko medzi navrhovateľom a odporcom nie je právny vzťah, a teda ani právny dôvod
na prijatie hore uvedenej odmeny, odporca sa na úkor navrhovateľa bezdôvodne obohatil celkom o
sumu 8.712,82 €. Za túto sumu navrhovateľ neobdržal od odporcu žiadne protiplnenie, preto je na straneodporcu daná zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka
vo forme povinnosti toto bezdôvodné obohatenie vydať.

Napriek tomu, že dňa 27.05.2011 odporcovi zaslal výzvu, tento mu v lehote siedmich dní bezdôvodné
obohatenie nevydal. Preto si od 06.06.2011 do zaplatenia navrhovateľ uplatňuje od odporcu aj úrok z
omeškania vo výške 9,25% ročne.

Odporca v písomnom podaní doručenom súdu dňa 24.10.2011 uviedol, že žiada, aby súd návrh

navrhovateľa zamietol a zaviazal ho na náhradu trov konania. Tvrdenia, ktoré navrhovateľ v návrhu
uvádza, nie sú ničím preukázané a vo svojej podstate sú hrubo zavádzajúce až klamlivé. Odporca v
celom rozsahu rozporuje skutočnosť, že od navrhovateľa prijal dňa 25.03.2010 a 26.03.2010 platby vo
výške 8 636,27 eur a 76,55 eur.

Odporca vo vzťahu k spoločnosti spol. REDNEX, s.r.o. uvádza, že s touto spoločnosťou mal uzavretú

Lízingovú zmluvu č. XXXXXX, ktorá bola na základe žiadosti vtedajšieho konateľa tejto spoločnosti p.
V. H. mimoriadne ukončená dňa 25.03.2010. Odporca následne uzavrel so spol. REDNEX, s.r.o. Kúpnu
zmluvu č. XXXXXX, na základe ktorej previedol na spol. RENDEX, s.r.o. ako kupujúceho vlastnícke
právo k motorovému vozidlu, ktoré bolo predmetom lízingovej zmluvy. Kúpna cena bola zaplatená dňa
25.03.2010 a 26.03.2010, kedy obdržal odporca na svoj účet platby spolu vo výške 8.065,61 eur a 76,55

eur, čím bola uhradená celá kúpna cena za motorové vozidlo v zmysle vyššie uvedenej kúpnej zmluvy č.
XXXXXX. Rovnako odporca poukazuje na skutočnosť, že jednotlivé splátky kúpnej ceny boli odporcovi
uhradené po variabilným symbolom XXXXXX, pod ktorým uhrádzala spol. REDNEX, s.r.o. lízingové
splátky v zmysle lízingovej zmluvy.

Zároveň navrhovateľ poukazuje na čl. 9.2 a 13 Všeobecných zmluvných podmienok lízingu, ktoré
tvoria neoddeliteľnú súčasť lízingovej zmluvy, v zmysle ktorých bola spol. REDNEX, s.r.o. ako
lízingový nájomca oprávnená odkúpiť predmet lízingu motorové vozidlo po splnení všetkých povinností
vyplývajúcich z dokumentov lízingu. Odporca by nebol oprávnený nielen predať, ale ani len ponúknuť na
predaj, motorové vozidlo, ktoré je predmetom lízingovej zmluvy inej osobe ako lízingovému nájomcovi,

ktorým v tomto prípade bola spol. REDNEX, s.r.o. Odporca odmieta tvrdenia navrhovateľa, v zmysle
ktorých bol zo strany odporcu uisťovaný, resp. ubezpečovaný o tom, že po úhrade ním uvedenej sumy,
odporca prepíše motorové vozidlo na navrhovateľa.

Z dôvodu právnej istoty, ak by súd po preukázaní tvrdení zo strany navrhovateľa, dospel k záveru, že

nesplatený zostatok lízingu uhradil odporcovi sám navrhovateľ, a nie samotný lízingový nájomca spol.
REDNEX,s.r.o., odporcamázato,ževzmysleust.§454Občianskehozákonníka,bysimalnavrhovateľ
uplatňovať vrátenie uhradených peňažných prostriedkov z dôvodu bezdôvodného obohatenia od spol.
REDNEX, s.r.o. (o uvedenom svedčí aj rozhodnutie NS SR, sp. zn. Obdo V/62000).

Na pojednávaní navrhovateľ uviedol, že bol oslovený, že je možnosť odkúpiť predmetné motorové
vozidlo, toto si obzrel, mal záujem, pričom sa dozvedel, že toto vozidlo je majetkom odporcu. Išiel s
kamarátom p. Š.C. Č. priamo k odporcovi a zamestnankyňa, ktorá tam pracovala, mu povedala, že
je to pravda, že auto môže odkúpiť, že to nie je problém. Overil si čiastku, ktorú má zaplatiť, túto
čiastku spolu s údajom o čísle účtu a VS mu dala napísaný na lístku. Následne v banke uhradil túto

sumu, odporca uviedol, že sa mu ozvú, čo sa aj stalo, pričom mu povedal, že ešte treba doplatiť okolo
80,- eur. Toto urobil, poslali ho na dopravný inšpektorát, aby auto prepísal. Išiel s pánom H., ktorý bol
konateľom spoločnosti RENDEX, na dopravný inšpektorát, kde zistil, že prepis nie je možný, nakoľko
je tam exekúcia. Vrátil sa späť k odporcovi, kde mu sľúbili, že to dajú dokopy, opäť sa rozprával s touto
pani a následne aj s jej nadriadeným, sľúbili, že to vyriešia, avšak sa tak nestalo.

Navrhovateľ v ďalšom písomnom podaní zo dňa 11.06.2013 uviedol, že v prípade, ak sa súd nestotožní
s tvrdením navrhovateľa, že sa na strane odporcu jedná o bezdôvodné obohatenie, žiada, aby zaviazal
odporcu k úhrade uplatnenej sumy titulom náhrady škody, ktorú odporca spôsobil navrhovateľovi svojím
konaním, a to tým, že jednal s osobou, ktorá nebola nikým splnomocnená, zadal navrhovateľovi

údaje potrebné k úhrade uplatnenej sumy a svojím konaní vzbudil v navrhovateľovi dobromyseľné
presvedčenie, že po úhrade predmetnej čiastky, na navrhovateľa prevedie motorové vozidlo. Takéto
správanieodporcujevrozporesdobrýmimravmiajeporušenímjehozmluvnýchazákonnýchpovinností
ako lízingového prenajímateľa. Vznik škody v takomto prípade tvorila suma uhradená navrhovateľomodporcovi a takisto je daná príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti odporcu,
keďže keby odporca s navrhovateľom a svedkom p. Č. nejednal, nedal mu podklady k úhrade dlžnej
sumy, navrhovateľ by nebol presvedčený, že po jej úhrade nadobudne od odporcu motorové vozidlo

(každé jedno z týchto úkonov je porušením zákonných a zmluvných povinností odporcu), nikdy by
dlžnú sumu nebol odporcovi uhradil. Medzi navrhovateľom a spoločnosťou RENDEX, s.r.o. neexistuje
nijaký zmluvný ani mimozmluvný vzťah, na základe ktorého by za túto spoločnosť plnil. Nakoľko celé
jednanie prebehlo v neprítomnosti lízingového nájomcu, odporca nemohol byť dobromyseľný v tom, že
navrhovateľ plní za spoločnosť RENDEX, s.r.o..

Odporca v písomnom podaní zo dňa 14.06.2013 uviedol, že štandardný postup, ktorým postupujú
lízingové spoločnosti pri odpredaji motorového vozidla je taký, že najprv sa ukončí lízingová zmluva -
teda uhradia sa všetky splatné a nesplatné pohľadávky lízingovej spoločnosti a tá následne odpredá
motorové vozidla svojmu klientovi (lízingovému nájomcovi). Tento postup vyplýva hlavne zo skutočnosti,
že lízingová spoločnosť je len právnym vlastníkom predmetu lízingu a nepozná jeho stav ani spôsob, ako

sa s ním zaobchádzalo. Odporca nechce preberať zodpovednosť za vady, ktorú by musel niesť v prípade
predaja predmetu lízingu tretej osobe a to najmä, ak by sa jednalo o fyzickú osobu -nepodnikateľa.
Tento postup potvrdzujú aj slová svedka p. Č., ktorý mal sám záujem predať vozidlo financované
prostredníctvom lízingu tretej osobe. Navyše odporca sa priamo v lízingovej zmluve zaväzuje previesť
po jej ukončení lízingu vlastnícke právo k predmetu lízingu na lízingového nájomcu. Skutočnosť, že aj v

tomto prípade bol zvolený tento postup, dokazuje aj to, že prepis vlastníctva k predmetnému vozidlu išli
na príslušný dopravný inšpektorát uskutočniť tak navrhovateľ ako aj konateľ spoločnosti REDNEX, s.r.o.
p. H.. V prípade priameho odpredaja vozidla odporcom navrhovateľovi by sa účasť p. H. na dopravnom
inšpektoráte nevyžadovala.

Rokovania smerujúce k ukončeniu lízingu medzi odporcom a spol. REDNEX, s.r.o. uskutočňoval p.
Čech. Samotné právne úkony ukončenia a odpredaja predmetného vozidla (predmetu lízingu) však
uskutočňoval len konateľ spoločnosti REDNEX, s.r.o. p. H.. To, že p. H. ako konateľ spol. RENDEX,
s.r.o. požiadal p. Č. o vybavenie ukončenia lízingu a že s tým p. Č. súhlasil, zhodne potvrdili obaja ako
svedkovia. Nakoľko sa nejednalo o písomné právne úkony, išlo len o vybavenie konkrétnej záležitosti,

zákon v takomto prípade nevyžaduje písomné plnomocenstvo. Súhlas s postupom ukončenia lízingovej
zmluvy a tým aj následného odpredaja predmetného vozidla potvrdil p. H. podpisom príslušných
dokumentov vypracovaných odporcom. V Žiadosti o obnovenie leasingovej zmluvy, ktorú odporcovi
doručila spoločnosť REDNEX, s.r.o. ako aj v Záverečnom protokole o mimoriadnom ukončení LZ
č. XXXXXX sa uvádza: „Na základe Žiadosti nájomcu o mimoriadne ukončenie lízingovej zmluvy č.

XXXXXX bola lízingová zmluva mimoriadne ukončená dňa 25.03.2010 a predmet lízingu bol 25.03.2010
predaný nájomcovi, t.j. spol. REDNEX, s.r.o.“ Svedok p. Č. sám uviedol, že odporcu požiadal o
uskutočnenie rovnakého postupu, aký už on sám pri odpredávaní predmetu lízingu absolvoval, teda
taký, aký bol použitý aj pri vozidle, ktoré mal nadobudnúť navrhovateľ.

Odporca má za to, že ak k bezdôvodnému obohateniu došlo, neobohatil sa bezdôvodne odporca, ale
práve spoločnosť REDNEX, s.r.o.. Odporca neobdržal žiadne plnenie, na ktoré by nemal nárok. Suma,
ktorú obdržal, len uspokojila jeho existujúcu pohľadávku vyplývajúcu z ukončenia lízingu poskytnutého
spoločnosti REDNEX, s.r.o.. Teda plnením, ktoré uskutočnil navrhovateľ, sa neobohatil odporca, ale ten
za koho navrhovateľ plnil to, čo podľa práva mal plniť sám, čiže spol. REDNEX, s.r.o..

Nežiaduci stav, ktorý v konečnom dôsledku spôsobil nemožnosť prevodu vlastníckeho práva na
navrhovateľa, spôsobila výlučne spoločnosť REDNEX, s.r.o., ktorá podľa slov jej bývalého konateľa
p. H., si neplnila riadne svoje povinnosti týkajúce sa platenia DPH. Neplatenie DPH spôsobilo, že si
príslušný daňový úrad zriadil na predmet lízingu záložné právo. Niektoré z pohľadávok, ktoré si príslušný

daňový úrad zabezpečil záložným právom na vozidle, pritom vznikli v období, kedy bol konateľom spol.
REDNEX, s.r.o. p. H., ktorý o nich, ako aj o záložnom práve, musel vedieť.

Súd vo veci rozhodol rozsudkom dňa 14. júna 2013, č. k.: 51C 148/2012-160, ktorým návrh navrhovateľa
zamietol a úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Voči tomuto rozsudku podal navrhovateľ dňa odvolanie a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa zmenil a jeho návrhu v celom rozsahu vyhovel. Taktiež si uplatnil náhradu trov
prvostupňového a odvolacieho konania.Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa uznesením č.k.: 4Co 517/2013-190 zrušil a vec
vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V zrušujúcom uznesení odvolací súd uviedol, že ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka
obsahuje náležitosti právneho úkonu determinujúce platnosť prejavu vôle smerujúceho k vzniku,
zmene alebo zániku práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takým prejavom spájajú. Každý
právny úkon teda musí mať zákonné náležitosti vôle (slobodnosť a vážnosť) a prejavu (určitosť a

zrozumiteľnosť). Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Vôľa je
slobodná, ak podmienky pri jej prejave nepôsobia rušivo. Vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo
prejavuje vôľa v inej kvalite, než to ukazuje jej prejav. Adresát nevážneho právneho úkonu je chránený
pred dôsledkami toho, že tomuto úkonu pripisoval vážnosť, avšak len vtedy, keď nemohol predpokladať
nedostatok vážnosti právneho úkonu. Dôkazné bremeno ohľadom vážnosti vôle teda zaťažuje toho, kto
konal bez atribútu vážnosti. Zdôraznil, že podľa § 40a Občianskeho zákonníka, v ktorom sú taxatívne

vypočítané prípady relatívnej neplatnosti právnych úkonov, t.j. úkonov platných podmienečne do doby
dovolania sa neplatnosti, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, § 140,
§ 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ
sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže
dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. Poukázal na to, že podľa § 49a Občianskeho zákonníka právny

úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre
jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o
ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v
pohnútke nerobí právny úkon neplatným. Náležitosťou vôle je teda aj absencia omylu, o ktorej zákon
osobitne ustanovuje, že je špeciálnou vadou vôle. V citovanom ustanovení je upravený omyl vo vôli,

tzv. vnútorný omyl, ktorého právna podstata spočíva v tom, že konajúca osoba nemá správnu alebo
dostatočnú predstavu o dôsledkoch realizovaného právneho úkonu. Základným predpokladom použitia
tohto ustanovenia je to, že omyl sa týka takej okolnosti, bez ktorej by konajúca osoba právny úkon
vôbec neurobila. Musí ísť teda o omyl podstatný. Kumulatívnym predpokladom tu potom je aj subjektívna
stránka druhého účastníka, ktorý musel omyl vyvolať, alebo o ňom musel objektívne vedieť. Zdôraznil

pritom, že relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa treba dovolať, a to jednostranným právnym úkonom,
ktorý sa musí adresovať druhému účastníkovi alebo všetkým ostatným účastníkom právneho úkonu.
Dôjdením dovolania sa neplatnosti končí relatívna neplatnosť právneho úkonu, ktorú skutočnosť možno
prirovnať potom k neplatnosti absolútnej. Ak pre daný právny úkon nie je predpísaná písomná forma,
nie je predpísaná písomná forma ani pre dovolanie sa relatívnej neplatnosti tohto právneho úkonu.

V nadväznosti na uvedené konštatoval, že náležitosťou vôle je aj absencia omylu, o ktorej zákon
osobitne ustanovuje, že je špeciálnou vadou vôle. V citovanom ustanovení je upravený omyl vo vôli,
tzv. vnútorný omyl, ktorého právna podstata spočíva v tom, že konajúca osoba nemá správnu alebo
dostatočnú predstavu o dôsledkoch realizovaného právneho úkonu. Základným predpokladom použitia

tohto ustanovenia je to, že omyl sa týka takej okolnosti, bez ktorej by konajúca osoba právny úkon
vôbec neurobila. Musí ísť teda o omyl podstatný. Kumulatívnym predpokladom tu potom je aj subjektívna
stránka druhého účastníka, ktorý musel omyl vyvolať, alebo o ňom musel objektívne vedieť.

Poukázal na to, že súd prvého stupňa nedostatočne posúdil výsledky vykonaného dokazovania v

tom smere, či právny úkon realizovaný navrhovateľom, ktorého obsahom bolo poskytnutie peňažných
prostriedkov za kupujúceho leasingového nájomcu, bol platným právnym úkonom práve so zreteľom
na vyššie rozobraté ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 49a Občianskeho
zákonníka, t.j. či tento právny úkon odporcom tvrdený a súdom prvého stupňa konštatovaný bol
navrhovateľom realizovaný vážne, resp. pri absencii podstatného vnútorného omylu a či niektorý z

prejavov navrhovateľa proti odporcovi možno kvalifikovať za platné a účinné dovolanie sa relatívnej
neplatnosti právneho úkonu.

Na základe vyššie uvedeného uzavrel, že úlohou súdu prvého stupňa v novom konaní bude vyhodnotiť
výsledky vykonaného dokazovania so zreteľom na uvedené právne aspekty veci, prípadne v súlade s §

122 ods. 3 OSP vykonané dokazovanie v tomto smere zopakovať či doplniť, resp. na základe návrhov
účastníkov konania vykonať vo veci ďalšie dokazovanie a vo veci znova rozhodnúť.Súd sa po zrušení veci a jej vrátení odvolacím súdom na ďalšie konanie dôsledne riadil záväzným
právnym názorom odvolacieho súdu a vo veci opätovne vykonal dokazovanie oboznámením listinných
dôkazov: predsporová výzva, vkladové lístky, výpis z účtu odporcu zo dňa 25.03.2010 a 26.03.2010,

mimoriadne ukončenie lízingovej zmluvy č. XXXXXX zo dňa 25.03.2010, Všeobecné zmluvné
podmienky lízingu, kúpna zmluva č. XXXXXX, žiadosť o obnovenie lízingovej zmluvy, obsah lízingového
spisu k motorovému vozidlo zn.: BMW XXXD M.: G. ako aj výsluchom svedkov a účastníkov.

Po opätovnom dôslednom vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej

súvislosti, ustálil skutkový stav veci nasledovne:

Dňa 25.07.2008 podala spoločnosť M.S.ALLES.TRADE. s.r.o., zastúpená konateľom V. Q., žiadosť o
finančný lízing na motorové vozidlo XXXD, M.: G. právnemu predchodcovi odporcu spol. B.O.F. Leasing,
a.s.

Dňa 25.07.2008 uzavrel právny predchodca odporcu a lízingový nájomca spoločnosť
M.S.ALLES.TRADE. s.r.o., zastúpená konateľom V. Q., Lízingovú zmluvu č. XXXXXX, ktorej predmetom
bolo motorové vozidlo zn. A. XXXD, M.: G..

Dodatkom č. 1 k Lízingovej zmluve č. XXXXXX uzavretej medzi odporcom a spoločnosťou

M.S.ALLES.TRADE. s.r.o., zastúpenej konateľom V. Q. a novým lízingovým nájomcom RENDEX, s.r.o.
zastúpenej pánom H. zo dňa 28.07.2009 sa zmluvné strany dohodli, že dôjde postúpeniu lízingovej
zmluvy postupiteľom M.S.ALLES.TRADE. s.r.o. na postupníka RENDEX, s.r.o., pričom predmetom
lízingu bolo motorové vozidlo zn. A. XXXD, M.: G..

Dňa 25.03.2010 sa odporca a lízingový nájomca spol. RENDEX, s.r.o. dohodli na mimoriadnom
ukončení lízingovej zmluvy č. XXXXXX, z obsahu ktorého vyplýva, že nájomca požiadal prenajímateľa o
mimoriadne ukončenie tejto zmluvy z dôvodov na strane nájomcu a odporca ako prenajímateľ rozhodol
o mimoriadnom ukončení tejto zmluvy.

Dňa 25.03.2010 uzavrela spoločnosť RENDEX, s.r.o. ako kupujúci Kúpnu zmluvu č. XXXXXX s
odporcom ako predávajúcim, ktorej predmetom bol predaj motorového vozidla zn.: A. XXXD, M.: G.,
pričom kupujúci vyhlásil, že predmet kúpy dôkladne pozná, pretože je jeho držiteľom ako lízingový
nájomca na základe lízingovej zmluvy. Kúpna cena bola stanovená dohodou na sumu 8 142,16 eur a
bola splatná do 05.04.2010.

Zo Záverečného protokolu o mimoriadnom ukončení LZ č. XXXXXX zo dňa 25.03.2010 podpísaného
odporcom a konateľom spoločnosti RENDEX, s.r.o. pánom H. vyplýva, že dňa 25.10.2010 bol predmet
lízingu predaný nájomcovi. Vystavené lízingové splátky predstavujú sumu 16 545,72 eur, uhradené
lízingové splátky predstavujú sumu 16 545,72 eur. Istina podľa rozpisu splátok do konca lízingu

predstavuje sumu 8 008,97 eur, poplatok za mimoriadne ukončenie predstavuje sumu 100,- eur,
finančné náklady prenajímateľa z mimoriadneho ukončenia predstavujú 33,19 eur. Dlh nájomcu podľa
Záverečného protokolu predstavuje 0,- eur a záväzky predstavujú 0,- eur.

KonateľspoločnostiRENDEX,s.r.o.pánV.H.následnepožiadaloobnovenielízingovejzmluvyzdôvodu

ako uvádza v žiadosti, cit.: „omylu, ku ktorému došlo nepozornosťou, keď pri ukončení lízingovej zmluvy
ukončil lízing na iné vozidlo, ktoré je taktiež vedené na spoločnosť RENDEX, s.r.o., preto žiada o vrátenie
peňazí V. Q., ktorého sme dali nevšímavosťou do omylu, po tomto mylnom kroku im pán Q. oznámil,
že vozidlo im vracia a peniaze si bude nárokovať od lízingovej spoločnosti, kde urobil priamy vklad vo
VUB banke. Nakoľko nemá takú hotovosť, žiada o oživenie zmluvy“.

Z výpisu z účtu odporcu č. ú.: XXXXXX/XXXX vyplýva, že dňa 25.03.2010 bola na účet pripísaná suma
3,- eurá, suma 567,66 eur a suma 8 065,61 eur (spolu 8 636,27 eur) pod VS: XXXXXX a dňa 26.03.2010
mu bola pod rovnakým variabilným symbolom pripísaný suma 76,55 eur (táto označená ako vklad v
hotovosti).

Dňa 25.03.2010 vložil navrhovateľ na účet odporcu č.: XXXXXX/XXXX vedený vo VÚB, a.s., pobočka
Košice pod VS: XXXXXX sumu 8 636,27 eur.Dňa 26.03.2010 vložil navrhovateľ na účet odporcu č.: XXXXXX/XXXX vedený vo VÚB, a.s., pobočka
Košice pod VS: XXXXXX sumu 76,55 eur.

Listom zo dňa 17.05.2011 vyzval navrhovateľ odporcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške
8 712,82 eur v lehote 7 dní odo dňa prevzatia výzvy.

Svedok V. H., ktorý bol v rozhodnom období konateľom spoločnosti RENDEX, s.r.o. pred súdom
uviedol, že nikdy neuzavrel so spoločnosťou odporcu kúpnu zmluvu na predmetné motorové vozidlo.

Pri predložení kúpnej zmluvy potvrdil pravosť svojho podpisu. Uviedol, že všetko vybavoval pán Č., on
došiel do spoločnosti odporcu asi na minútu a podpísal tam nejaké papiere. Je pravdou, že zmluvu
podpísal, ale ju nečítal. Vie, že pán Q. sa chcel s odporcom ohľadne auta nejako dohodnúť. On nikdy
neposlal za spoločnosť RENDEX žiadne peniaze za auto odporcovi.
Pokiaľ ide o predmetné vozidlo a jeho predaj, hovoril so svojim známym pánom Č., že nestíha splácať
lízingové splátky a on hovoril, že to zariadi. Pokiaľ ide o predmetné motorové vozidlo, toto má pán Q.

a tento ho aj užíva.

On išiel na dopravný inšpektorát s pánom Q., aby prepísali vozidlo, zistili, že je tam blokácia daňového
úradu, nakoľko bývalý konateľ spol. RENDEX, s.r.o. neodviedol nejaké dane. Na dopravný inšpektorát
doniesol všetky papiere pán Q., on nič nemal, od odporcu si nezobral žiadne potvrdenie ani papiere,

ktoré podpisoval.

Svedok Š. Č. uviedol, že sa pozná s navrhovateľom. Pokiaľ ide o spoločnosť RENDEX, s.r.o. vie o
akú spoločnosť ide, pozná bývalého konateľa pána H.. Pokiaľ ide o spoločnosť odporcu, lízingoval
prostredníctvomnejniekoľkoautomobilov,takžemalkontaktnajejzamestnanca.Pokiaľideopredmetné

motorové vozidlo zn. BMW, oslovil ho pán H., že nestíha splácať lízingové splátky, povedal, že sa mu
pokúsi pomôcť. Vozidlo poznal, nakoľko predtým bol jeho vlastníkom. Oslovil svojho spoločníka, teda
navrhovateľa, či by auto nechcel. Následne išli spolu do lízingovky, či by nevedeli odkúpiť toto vozidlo.
Bolo im povedané, že to nie je problém, ale že je potrebné zaplatiť kúpnu cenu na ten a ten účet.
Nepamätá sa, s kým o tom hovoril, či išlo o pána K. alebo pani s krstným menom W.. On jednal s

pánom K., pričom ten povedal, že zamestnankyňa (W.) pripraví papiere, následne bol navrhovateľovi
odovzdaný lístok s č. účtu a sumou, ktorú má zaplatiť. On tam išiel potom s navrhovateľom ešte raz,
aby to pripravili. Nevie, či navrhovateľ podpisoval zmluvu, nevidel to, nepamätá sa. Potom ako vložil
peniaze, zdá sa mu, že mu dali zmluvu o ukončení, takto to bolo dohodnuté. Teda postup bol taký, že
navrhovateľ vložil peniaze na účet, a potom tam boli ešte raz, pán H. podpísal tie papiere a potom sa

išlo na políciu. On na políciu nešiel a nevie uviesť, kto používa predmetné vozidlo, ani kde sa nachádza.
Pokiaľ ide o navrhovateľa, myslí, že ho na začiatku raz na ňom videl, ale teraz jazdí na inom aute.

Svedok nemal žiadnu plnú moc na zastupovanie ani pána H. ani spoločnosti RENDEX, s.r.o.. On sa
len ponúkol, že to u odporcu vybaví, nakoľko tam mal lepšie vzťahy. On už predtým ukončoval lízingy

predčasne, takže žiadal o rovnaký postup. Robil to tak, že mu určili, koľko má doplatiť - zvyšok ceny, on
to urobil a dali mu papiere. Následne on potom záujemcovi o kúpu auta toto auto osobne predával.

Svedok J.. X. K., zamestnanec odporcu od roku 2001, s miestom výkonu práce Košice, pracuje ako
lízingový manažér. Spravuje okolo 500 zmlúv, takže si nepamätá konkrétny prípad. Bežný postup je

taký, že klient - lízingový nájomca požiada o predčasné ukončenie lízingovej zmluvy, on mu oznámi
koľko treba doplatiť. Potom ako sa táto suma uhradí na účet do banky pod VS, následne sa pripraví
dokumentácia a zároveň sa pripraví plná moc na klienta (kupujúceho), ktorá sa predkladá dopravnému
inšpektorátu.Taktosaurčitepostupovaloajvdanomprípade.Pamätási,žeklient-spoločnosťRENDEX,
s.r.o. volal, že je tam problém na dopravnom inšpektoráte, že je tam nejaká blokácia. Vie, že chlapci

chodili spolu alebo samostatne, navzájom sa poznali. Poznali aj auto, nakoľko prvotná zmluva bola
podpísaná so spol. M.S.ALLES.TRADE. s.r.o. a auto im bolo známe. Pán Č. je ich dlhodobým klientom,
ale za spoločnosť RENDEX, s.r.o. konal a podpisoval pán H..

Pri identifikácii platieb je pre odporcu rozhodujúci VS, pod ktorým bola splátka, resp. kúpna cena

uhradená. Len podľa toho vedia identifikovať a priradiť platbu. Keď dôjde k uhradeniu sumy, potom sa
pripravia doklady. Pokiaľ ide o číslo účtu, VS a sumu, nepamätá sa, komu a kto oznamoval tieto údaje,
môže sa to robiť aj telefonicky, robí to on alebo kolegyňa. Vždy sa pritom postupuje tak, že sa ukončí
lízingová zmluva a po doplatení sumy sa auto predá klientovi. Len v prípade, ak je u klienta dlhodobejšiaa vyššia delikvencia splátok, postupuje sa tak, že sa auto odoberie, predčasne sa ukončí zmluva a vtedy
odporca priamo predá auto záujemcovi. Prvý popisovaný postup už opakovane využil aj ich klient pán Č..

Pokiaľ ide o predmetné motorové vozidlo, oni zmluvu ukončili, dokumentáciu odovzdali klientovi, tento
mal zabezpečiť prepis. Nemá vedomosť, kde sa vozidlo v súčasnosti nachádza. Pokiaľ ide o auto a
prepis, toto všetko riešil pán Č. s pánom Q.. Vie, že chlapci kúpili nejakú s.r.o.-čku, že tam bol problém
s daňovým úradom, k tomu s avšak nevie vyjadriť.

Takto ustálený skutkový stav veci súd posúdil opätovne po právnej stránke, pričom však ani po takomto
posúdení, vychádzajúcom dôsledne zo záväzného právneho názoru odvolacieho súdu, nebolo možné
podanému návrhu vyhovieť, a to poukazom na nasledovné:

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

Podľa § 442 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný

plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 454 Občianskeho zákonníka bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva
mal plniť sám.

Podľa § 458 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo
bezdôvodným obohatením.

Podľa § 531 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa dohodne s dlžníkom, že preberá jeho dlh, nastúpi ako

dlžník na jeho miesto, ak na to dá veriteľ súhlas. Súhlas veriteľa možno dať buď pôvodnému dlžníkovi,
alebo tomu, kto dlh prevzal.
Podľa § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 49a Občianskeho zákonníka právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle

vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny
úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl
táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.
V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že hoci súd v konaní nie je viazaný právnou kvalifikáciou účastníka,
striktne je viazaný jeho skutkovými tvrdeniami, teda tým, ako účastník, predovšetkým navrhovateľ,

opíše rozhodujúce skutočnosti, od ktorých odvodzuje uplatnené nároky a úspech v konaní. Preto sa
súd v prejednávanej veci musel zaoberať otázkou bezdôvodného obohatenia na strane odporcu a
následne otázkou povinnosti odporcu nahradiť navrhovateľovi návrhom uplatnenú sumu ako škodu,
keďže navrhovateľ iné skutkové tvrdenia (rozhodujúce skutočnosti) súdu v konaní neponúkol. Osobitne
jevtejtosúvislostinevyhnutnézdôrazniť,ženavrhovateľpočaskonaniaaniústneanipísomne(relatívnu)

neplatnosť akéhokoľvek právneho úkonu odporcu výslovne nenamietal.
Pokiaľ ide o otázku bezdôvodného obohatenia súd zotrval na svojom právnom posúdení a odôvodnení
rozsudku a opätovne uvádza, že v prejednávanej veci, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania a
vyjadrení účastníkov, vzniká predovšetkým otázka, na koho strane došlo k bezdôvodnému obohateniu.
Teda, či odporca prijal plnenie od navrhovateľa bez právneho dôvodu a ide o prípad bezdôvodného

obohateniavzmysle§451OZalebodošlokbezdôvodnémuobohateniunastranespoločnostiRENDEX,
s.r.o., nakoľko navrhovateľ plnil odporcovi to, čo mala spoločnosť RENDEX, s.r.o. na základe lízingovej
a kúpnej zmluvy odporcovi plniť sama (a teda ide o prípad podľa § 454 OZ).Vprípadebezdôvodnéhoobohateniavzmysle§451OZ,akdošlonaúkorjednéhosubjektukobohateniu
druhého bez právneho dôvodu, vzniká medzi nimi záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia.

Pri plnení bez právneho dôvodu sa obohatením nadobúdajú nové majetkové hodnoty, zatiaľ čo pri plnení
za iného, dochádza k obohateniu spočívajúcemu v tom, že majetok obohateného sa nezmenšil. Pri
plnení bez právneho dôvodu vzniká nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia tomu, kto plnil voči
tomu, komu sa plnilo, zatiaľ čo pri plnení za iného vzniká nárok tomu kto plnil, voči tomu za koho sa
plnilo. Predpokladom bezdôvodného obohatenia podľa § 454 OZ je, že medzi tým, kto plnil a tým, komu

sa plnilo, bolo zrejmé, že sa plnenie deje za iného.

Pokiaľ ide o osobu, ktorá je povinná obohatenie vydať, v prípade bezdôvodného obohatenia podľa 454
OZ, je bezdôvodné obohatenie povinný vydať ten, za koho sa plnilo a nie ten komu sa plnilo.

Aplikujúc vyššie uvedené závery na prejednávanú vec, zaoberal sa súd otázkou, či na strane odporcu,

tým, že si ponechal peňažné prostriedky uhradené ako doplatok splátok lízingu, pokutu za predčasné
ukončenie lízingovej zmluvy, poplatok za spracovanie žiadosti a zostatkovú sumu predstavujúcu
doplatok kúpnej ceny motorového vozidla, zaplatenú osobou odlišnou od navrhovateľa, nedošlo na jeho
strane k bezdôvodnému obohateniu (ako to tvrdil navrhovateľ).

Vzhľadom na to, že tieto prostriedky boli variabilným symbolom jednoznačne priradené k lízingovej
zmluve a pán H. ako konateľ spoločnosti RENDEX, s.r.o. potvrdil svojím podpisom na kúpnej zmluve a
v záverečnom protokole existenciu tejto transakcie a túto týmto svojím konaním aj schválil (keďže bol
konateľom tejto spoločnosti), nemohol sa odporca ponechaním si peňažných prostriedkov pripísaných
mu na účet pod variabilným symbolom prislúchajúcim k lízingovej zmluve klienta odporcu RENDEX,

s.r.o. na úkor navrhovateľa bezdôvodne obohatiť, nakoľko bolo zrejmé, že toto plnenie bolo celkom
nepochybne navrhovateľom odporcovi poskytnuté nie za seba, ale namiesto spoločnosti RENDEX,
s.r.o., ktorá bola povinná odporcovi túto sumu uhradiť.

V danom prípade považuje súd za preukázané, že medzi navrhovateľom a spoločnosťou RENDEX,

s.r.o. existoval právny vzťah. Bývalý konateľ spol. RENDEX, s.r.o. pán H. potvrdil, že bol na
dopravnom inšpektoráte spolu s navrhovateľom za účelom prepisu predmetného motorového vozidla
na navrhovateľa, a rovnako uviedol, že toto motorové vozidlo má v užívaní navrhovateľ (túto skutočnosť
potvrdil aj svedok pán Č., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že navrhovateľa na vozidle niekedy na
začiatku videl, teraz však užíva iné auto). V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na to, že z výpovede

bývalého konateľa pána H. vyplýva, že toto auto chcel predať, z toho dôvodu aj predčasne ukončil lízing
a vozidlo od odporcu riadne odkúpil, keďže sám potvrdil, že podpis na kúpnej zmluve je jeho a podpisom
v preberacom protokole potvrdil, že všetky záväzky vyrovnal a prevzal motorové vozidlo. Tvrdenie tohto
svedka, že nevie čo podpisoval, že on nič neplatil odporcovi a ani za neho neplatil odporcovi navrhovateľ,
považuje súd za účelové (nakoľko v prípade, ak by tvrdil opak, musela by práve spoločnosť RENDEX,

s.r.o., v ktorej bol v rozhodnom období konateľom, peňažné plnenie navrhovateľovi vydať) a zároveň
vo vzťahu k prejednávanej veci za právne irelevantné. Toto jeho tvrdenie je však naviac v rozpore s
tým, čo následne uviedol v žiadosti o obnovenie lízingu, kde sám uvádza, cit.: omylu, ku ktorému došlo
nepozornosťou, keď pri ukončení lízingovej zmluvy ukončil lízing na iné vozidlo, ktoré je taktiež vedené
na spoločnosť RENDEX, s.r.o., preto žiada o vrátenie peňazí V.T. Q., ktorého sme dali nevšímavosťou

do omylu, po tomto mylnom kroku im pán Q. oznámil, že vozidlo im vracia a peniaze si bude nárokovať
od lízingovej spoločnosti, kde urobil priamy vklad vo VUB banke. Nakoľko nemá takú hotovosť, žiada
o oživenie zmluvy". Aj z uvedeného je zrejmé, že o celom priebehu "transakcie" vedel a navrhovateľovi
vozidlo odovzdal (keďže tento ho chce vrátiť).

Taktiež je potrebné poukázať na to, že v konaní nebolo ničím preukázané, že by sa navrhovateľ
mohol (mylne) domnievať, že si voči odporcovi plní svoj vlastný záväzok, keďže bolo jednoznačne
preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom neexistoval v čase plnenia splatný záväzok, ktorý
by bol navrhovateľ voči odporcovi povinný plniť. Medzi účastníkmi nedošlo k uzavretiu žiadnej zmluvy,
navrhovateľ nepreukázal žiadnu skutočnosť, na základe ktorej by sa mohol domnievať, že má plniť

odporcovi. Rovnako nepreukázal, že by sa odporca zaviazal po zaplatení sumy, ktorej vydania sa v
konaní domáha, previesť na neho vlastnícke právo k predmetnému motorovému vozidlu (navyše toto
urobiť ani nemohol, keďže v tom čase bolo toto vozidlo predmetom lízingovej zmluvy uzavretej medzi
ním a lízingovým nájomcom spol. RENDEX, s.r.o.).Zo svedeckej výpovede svedka J.. K. ako aj svedka Č., jednoznačne vyplynulo, že postup odporcu
pri odpredaji motorového vozidla v prípade predčasného ukončenia lízingu je obvykle taký, že sa

ukončí lízingová zmluva, uhradia sa všetky splatné a nesplatné pohľadávky lízingovej spoločnosti a tá
následne kúpnou zmluvou odpredá motorové vozidla svojmu klientovi (lízingovému nájomcovi). Navyše
odporca sa priamo v lízingovej zmluve zaväzuje previesť po jej ukončení lízingu vlastnícke právo k
predmetu lízingu na lízingového nájomcu. Takýto postup bol preukázaný aj v prejednávanej veci, keď
bolo preukázané listinnými dôkazmi, že spoločnosť RENDEX, s.r.o. ako lízingový nájomca požiadala

o predčasné ukončenie lízingovej zmluvy, pod variabilným symbolom patriacim tomuto klientovi došlo
k úhrade záväzkov, podpisu kúpnej zmluvy a k podpisu záverečného protokolu. Túto skutočnosť
preukazuje navyše aj to, že prepis údajov o držiteľovi motorového vozidla na príslušný dopravný
inšpektorát (ktorý má len evidenčný charakter - nenadobúda sa ním vlastnícke právo) sa mal uskutočniť
tak, že tento mali zabezpečovať tak navrhovateľ ako aj konateľ spoločnosti REDNEX, s.r.o. p. H., ktorého
účasť na dopravnom inšpektoráte by sa v prípade priameho odpredaja vozidla odporcom navrhovateľovi

nevyžadovala, nakoľko by postačovalo plnomocenstvo udelené odporcom navrhovateľovi.

Navyše súd poukazuje na to, že práve spoločnosť RENDEX, s.r.o. vstúpila dodatkom č. 1 do postavenia
lízingového nájomcu po predchádzajúcom lízingovom nájomcovi spoločnosti MM.AUTOALLES.TRADE.
s.r.o.,zaktorúvtomobdobíkonalakokonateľprávenavrhovateľ.Tedanavrhovateľakonateľspoločnosti

RENDEX, s.r.o. sa poznali, a navrhovateľovi bol aj známy obsah lízingovej zmluvy a musel mu byť
známy aj postup odporcu pri predčasnom ukončovaní lízingu. V prípade, ak by (ako tvrdil) navrhovateľ,
mienil motorové vozidlo odkupovať od lízingovej spoločnosti priamo, musel by postupovať rovnako ako v
prípade, keď spoločnosť M.S.ALLES.TRADE. s.r.o. (ktorej bol v tom čase konateľom) postupovala svoje
práva a povinnosti z lízingovej zmluvy na spoločnosť RENDEX, s.r.o.

V danom prípade teda jednoznačne, keďže medzi navrhovateľom a spoločnosťou RENDEX s.r.o.
existoval právny vzťah, ktorý mohol založiť existenciu povinnosti navrhovateľa plniť spoločnosti
RENDEX, s.r.o., nemôže ísť vo vzťahu k odporcovi o plnenie bez právneho dôvodu v zmysle § 451
OZ, ktoré by bol povinný odporca navrhovateľovi vrátiť. Ak by navrhovateľ plnil za spoločnosť RENDEX,

s.r.o. to, čo podľa práva mala spoločnosť RENDEX, s.r.o. plniť sama, mohol vzniknúť záväzkový vzťah
z bezdôvodného obohatenia výlučne medzi týmto dvoma subjektmi, nie však medzi navrhovateľom a
odporcom.

Čo sa týka alternatívneho tvrdenia navrhovateľa, v zmysle ktorého ak aj nedošlo k bezdôvodnému

obohateniu, spôsobil odporca svojim konaním navrhovateľovi škodu, ani toto jeho tvrdenie neobstojí.
Absentuje tu totiž minimálne jeden zo základných predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu
podľa § 420 a nasl. OZ, ktorým je porušenie povinnosti zo strany odporcu. Navrhovateľ totiž v konaní
ničím nepreukázal (a ani inak nevyšlo najavo), že by bol odporca porušil akúkoľvek, hoci aj prevenčnú
povinnosť, ktorá by mohla mať za následok vznik majetkovej ujmy na strane navrhovateľa. Preto, keďže

tu (okrem iného) chýba jeden zo základných predpokladov zodpovednosti za škodu, nebolo možné
návrhu navrhovateľa vyhovieť ani s poukazom na tieto dôvody.

Pokiaľ ide o odvolacím súdom vytýkanú absenciu vyhodnotenia vykonaných dôkazov a nesprávne, resp.
nedostatočné, právne posúdenie otázky prípadnej relatívnej neplatnosti právneho úkonu, súd, dôsledne

vychádzajúc zo záväzného právneho názoru odvolacieho súdu, podľa ktorého je nevyhnutné dovolať sa
relatívnej neplatnosti, inak sa právny úkon považuje za platný, poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ
sa v priebehu konania, avšak ani v minulosti tejto relatívnej neplatnosti výslovne nedovolal.

Právny úkon, ktorý má vadu majúcu za následok jeho tzv. relatívnu neplatnosť v zmysle ustanovenia

§ 40a Občianskeho zákonníka, sa považuje za platný (so všetkými právnymi dôsledkami z neho
vyplývajúcimi), pokiaľ ten, na ochranu ktorého je dôvod neplatnosti právneho úkonu určený (oprávnená
osoba), sa neplatnosti nedovolá. Až keď sa oprávnená osoba (navrhovateľ) relatívnej neplatnosti
právneho úkonu dovolá, je právny úkon neplatný od svojho začiatku (ex tunc).
Relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa treba výslovne dovolať. Ide o jednostranný právny úkon,

ktorý sa musí adresovať ostatným účastníkom právneho úkonu, pričom relatívnej neplatnosti sa možno
dovolať aj formou žaloby, protinávrhu alebo námietky vznesenej v konaní. Musí však vždy ísť o výslovný
prejav vôle, z ktorého je zrejmá vôľa dotknutej osoby dovolať sa neplatnosti právneho úkonu, pričom nie
je rozhodujúce, ako oprávnený subjekt sám kvalifikuje neplatnosť právneho úkonu.Z obsahu podanej žaloby ani zo žiadneho z tvrdení navrhovateľa, ktorý je v konaní navyše právne
zastúpený advokátom, či už ústnych alebo písomných, však v priebehu konania pred súdom

nevyplynulo, že by sa navrhovateľ výslovne dovolával neplatnosti akéhokoľvek právneho úkonu.
Navrhovateľ sa domáhal v konaní vydania bezdôvodného obohatenia, prípadne náhrady škody, nikdy
však netvrdil, že by akýkoľvek jeho úkon vo vzťahu k odporcovi bol neplatný (absolútne ani relatívne).
Bez ohľadu na „objektívnu“ platnosť akéhokoľvek právneho úkonu navrhovateľa (odvolací súd mal
zrejme na mysli jeho právny úkon spočívajúci v tom, že navrhovateľ uhradil odporcovi predmetnú

peňažnú sumu), preto pri absencii právneho úkonu, spočívajúceho v dovolaní sa relatívnej neplatnosti,
odporcovi i v súčasnosti svedčí právny titul, na základe ktorého mu navrhovateľ predmetnú sumu
uhradil a on toto plnenie prijal. Súd preto ani po opätovnom právnom posúdení veci, vychádzajúcom
z výsledkov zopakovaného dokazovania, v intenciách záväzného právneho názoru odvolacieho súdu
vysloveného v jeho zrušujúcom uznesení, nemohol dospieť k záveru, že odporcovi vznikla povinnosť
vydať navrhovateľovi bezdôvodné obohatenie vzniknuté plnením na základe právneho dôvodu, ktorý

odpadol, resp. neexistoval.

Pokiaľ ide o tvrdenie navrhovateľa, že ho odporca uviedol do omylu, keďže mu tvrdil, že po zaplatení
lízingovej splátky sa stane majiteľom vozidla, túto skutočnosť sa navrhovateľovi v konaní nepodarilo
ničím preukázať. Naopak, svedeckými výpoveďami (svedok Š. Č., svedok J.. K. a svedok V. H.) a

napokon aj listinnými dôkazmi bolo v konaní preukázané, že odporca mohol previesť vlastnícke právo k
predmetnému motorovému vozidlu výlučne na lízingového nájomcu, nakoľko v zmysle platnej lízingovej
zmluvy bol oprávnený previesť vlastnícke právo výlučne na lízingového nájomcu. Tento postup bol
bežný, čo potvrdil vo svoje svedeckej výpovedi aj svedok Š. Č., ktorý sám uvedený postup opakovane
využil, keď ako lízingový nájomca splatil predčasne lízingové splátky a odporca následne previedol

na neho ako lízingového nájomcu vlastnícke právo k motorovému vozidlu, ktoré on sám následne
predal tretej osobe. Dôkazom tejto skutočnosti je aj samotná kúpna zmluva uzavretá medzi odporcom
a lízingovým nájomcom spol. RENDEX, s.r.o. a napokon aj kúpna zmluva, ktorej predmetom bol predaj
uvedeného motorové vozidla, ktorú uzavrel navrhovateľ so spol. RENDEX, s.r.o. ako predávajúcim a
nie s odporcom.

Pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že odporca musel vedieť o existencii záložného práva k predmetnému
motorovému vozidlu, ani táto skutočnosť nebola v konaní pred súdom preukázaná. Navyše, odporca
nikdy na navrhovateľa ani motorové vozidlo neprevádzal, preto ani nemohol v tejto súvislosti
navrhovateľovi túto skutočnosť uviesť. Osobou, ktorá však jednoznačne o tejto skutočnosti vedieť

musela, bol konateľ spoločnosti RENDEX, s.r.o. p. H., ktorý motorové vozidlo navrhovateľovi aj predal,
a teda, ak bol navrhovateľ uvedený do omylu, tak jedine predávajúcim spol. RENDEX, s.r.o. konajúcou
prostredníctvom konateľa p. H..

Pre úplnosť súd poukazuje aj na to, že skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania odôvodňujú

prijatiezáveru,ževdanomprípadedošlomedzipôvodnýmdlžníkomzlízingovejzmluvy-spol.RENDEX,
s.r.o. (konajúcom prostredníctvom p. H.) k dohode s navrhovateľom, že navrhovateľ odporcovi uhradí
dlh spoločnosti RENDEX, s.r.o. voči a následne uzavrie so spoločnosťou RENDEX, s.r.o. kúpnu zmluvu,
na základe ktorej nadobudne predmetné motorové vozidlo, teda navrhovateľ prevzal dlh spoločnosti
RENDEX, s.r.o., ako to má na mysli ustanovenie § 531 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže odporca

s takýmto postupom súhlasil, platby prijal a zaúčtoval ich na zaplatenie dlžných splátok lízingového
nájomcu spol. RENDEX, s.r.o. (zákon nepredpisuje na tento súhlas žiadnu formu, pričom súhlas veriteľa
možno dať akýmkoľvek spôsobom, ktorý nevzbudzuje pochybnosť o tom, že veriteľ s prevzatím dlhu
súhlasí - 4 Obo 138/1995, R 68/1996, 4 Obo 163/1995). Uhradenie tohto dlhu navrhovateľom potom
malo za následok vznik majetkového prospechu výlučne na strane spol. RENDEX, s.r.o., pretože vo

vzťahu k odporcovi ako veriteľovi z lízingovej zmluvy sa spol. RENDEX, s.r.o. zbavila povinnosti plniť
lízingové splátky a stala sa tak vlastníkom motorového vozidla, teda majetok tejto spoločnosti sa
nezmenšil, hoci sa zmenšiť mal. Vo vzťahu k odporcovi preto bolo plnenie poskytnuté navrhovateľom na
základe riadneho právneho titulu, ktorého existencie si bol plne vedomý i navrhovateľ, a teda „prospech“
získaný odporcom nie je a nemôže byť bezdôvodným obohatením, ktoré na úkor navrhovateľa získal

odporca, ale spoločnosti RENDEX, s.r.o., namiesto ktorej navrhovateľ odporcovi splnil dlh.

S poukazom na vyššie uvedené preto, keďže navrhovateľ v konaní nepreukázal žiadne skutočnosti,
ktoré by mohli mať za následok vznik jeho práva voči odporcovi na zaplatenie požadovanej peňažnejsumy titulom bezdôvodného obohatenia ani titulom náhrady škody, súd nemal inú možnosť, než návrh
ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Odporca mal vo veci plný úspech, mal
preto právo na náhradu trov konania proti neúspešnému navrhovateľovi. Nakoľko odporca si náhradu
trov konania neuplatnil a ani mu v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu proti navrhovateľovi
nepriznal.

Zároveň súd zaviazal odporcu v zmysle § 148 ods. 2 O.s.p. na náhradu trov konania štátu vo výške
37,52 eur, ktoré predstavujú svedočné vyplatené štátom svedkovi.

Súd uznesením č.k.: 51C/148/2012 - 142 zo dňa 15.05.2013 priznal svedkovi J.. X. K. bytom Č. P.
XX, K. svedočné v sume 37,52 €, ktoré mu bolo vyplatené zo štátnych finančných prostriedkov. V
konaní bol J.. X. K. vypočutý ako svedok na pojednávaní dňa 19.04.2013. Na tomto pojednávaní si

uplatnil svedok svedočné za cestu motorovým vozidlom K. - A. - K. s tým, že dodatočne doručí súdu
písomné vyčíslenie cestovných nákladov. Hoci svedok cestoval z K.Š. do A. na pojednávanie dňa
19.04.2013 a späť osobným motorovým vozidlom, súd v súlade s § 73 ods. 2 vyhlášky č. 543/2005 Z. z.
v znení neskorších predpisov s tým, že svedok nedoručil súdu žiadne písomné vyúčtovanie cestovných
výdavkov, priznal svedkovi náhradu cestovných výdavkov ako pri ceste z K. F. A. a z A. F. K. hromadným

dopravným prostriedkom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jehoodoručenia prostredníctvom
Okresného súdu Bratislava II na Krajský súd Bratislava, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
Vodvolanísamá poprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,proti ktorémurozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie zhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove

maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.