Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, November 27, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/371/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214210378
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2214210378.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň:

JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
Pajštúnska5,85101Bratislava,IČO:35724803,právnezastúpený:TOMÁŠKUŠNÍR,s.r.o.,Pajštúnska
5, 851 02 Bratislava, proti žalovaným: 1/ O. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX/X, XXX XX H. C., 2/ H.
O., bytom M. XXX/XX, XXX XX W. Z., o zaplatenie 7.054,83 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, č. k. 6C/358/2014-63 zo dňa 12. mája 2015 v spojení
s dopĺňacím rozsudkom č. k. 6C/358/2014-93 zo dňa 20. augusta 2015 v časti zamietnutia žaloby a voči
žalovanému v 2. rade, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu I. inštancie sa spolu s dopĺňacím rozsudkom v časti zamietnutia návrhu p o t v r d
z u j e .

II. Odvolacie konanie sa v časti odvolania voči žalovanému v 2. rade zastavuje.

III. Žalovaným v 1. a 2. rade sa nepriznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd I. inštancie výrokom I. rozsudku rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 5.457,50
€ spolu s úrokom z omeškania 8,25 % z tejto sumy, počnúc od 17.11.2013 až do zaplatenia, úrok

z omeškania zo splátok za obdobie od 21.06.2011 do 16.11.2013 vo výške 120,85 €, do troch dní
od právoplatnosti rozsudku. Vo výroku II. vo zvyšku návrh zamietol. Nakoniec vo výroku III. rozhodol
o trovách konania, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi pomernú časť náhrady trov konania na
súdnom poplatku 178 € a na trovách právneho zastúpenia 371 € k rukám právneho zástupcu žalobcu,
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Súd hneď v úvode odôvodnenia poukázal, že sa žalobca sa domáhal od žalovaných O. M. a H. O.

zaplatenia istiny 7.054,83 € s príslušenstvom. Súd sa dopustil pochybenia a rozhodol vo veci rozsudkom
iba voči žalovanej v rade 1. Toto pochybenie súdu vo vzťahu k žalovanému v rade 2. bude odstránené
vydaním dopĺňacieho rozsudku voči H. O.. Preto vydal dňa 20. augusta 2015 dopĺňací rozsudok s
výrokom:
I. Žalovaný v 2. rade je povinný zaplatiť žalobcovi spolu s žalovanou v 1. rade 5.457,5 €
s úrokom z omeškania 8,25 % z tejto sumy, počnúc od 17.11.2013 až do zaplatenia, úrok z omeškania
zo splátok za obdobie od 21.06.2011 do 16.11.2013 vo výške 120,85 €, do troch dní od právoplatnosti

rozsudku s tým, že s plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého
žalovaného.

II. Vo zvyšku sa návrh zamieta.III. Žalovaný v 2. rade je povinný spolu s odporkyňou v 1. rade zaplatiť navrhovateľovi
pomernú časť náhrady trov konania na súdnom poplatku 178 € a na trovách právneho zastúpenia 371 €

k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že s plnením
jedného z odporcov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého odporcu.

3. Výsledkami vykonaného dokazovania je nepochybné, že právny predchodca žalobcu a žalovaná
dňa 13.10.2004 uzavreli spotrebiteľskú zmluvu. Predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 9.958,18

€ na rekonštrukciu bytu. Žalovaná sa zaviazala poskytnutý a čerpaný úver splácať po 133,11 € od
20.11.2004 do 20.10.2014. Takto mala celkovo zaplatiť 120 splátok po 133,11 € , teda sumu 15.973,20 €.
Zmluva ďalej obsahuje údaj o výške úrokovej sadzby ktorá je 9,80 % v deň podpisu Zmluvy ako aj výšku
poplatkov za poskytnutie a za správu úveru. K návrhu sú okrem uvedenej Zmluvy pripojené: Dohoda o
ručení; Všeobecné obchodné podmienky právneho predchodcu navrhovateľa; Oznámenie o postúpení
pohľadávky; Zmluva o postúpení pohľadávky; Príloha k Zmluve o postúpení; Pokus o zmier.

4. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje splátky úveru splatné od 20.06.2010 do 20.10.2014 v počte 53
a v celkovej výške 7.054,83 €, pričom tvrdí, že splátky pôvodne splatné od 20.11.2013 do 20.10.2014
sa stali splatnými dňa 16.11.2013, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Je nepochybné,
že predmetná Zmluva je Zmluvou spotrebiteľskou, a preto sa riadi len ustanoveniami Občianskeho

zákonníka a Zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom nejde o spotrebiteľský úver v zmysle Zákona č.
258/2001 Z. z. s poukazom na ust. § 1 ods. 2 písm. a) cit. Zákona.

5. Potom súd po aplikácii ust. § 5b Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších
zmienadoplnkov,§100ods.1OZ,§101OZa§103OZďalejzdôvodnil,ževpredmetnomprípadenávrh

na začatie konania bol podaný 26.05.2014. Keďže žalobca si v tomto konaní uplatňuje splátky úveru
splatné od 20.06.2010 do 21.10.2014 v počte 53 a v celkovej výške 7.054,83 € súd je toho názoru, že
splátky v počte 12 za obdobie od 21.06.2010 od 21.05.2011 sú premlčané spolu aj s uplatneným úrokom
z omeškania. Jedná sa celkovo o sumu 1.597,37 € ako aj uplatnený úrok z omeškania vo výške 662,33
€. Súd z úradnej povinnosti prihliadol na čiastočné premlčanie uplatneného nároku a preto žalovanú

zaviazal zaplatiť žalobcovi 5.457,50 € ako aj fixný úrok z omeškania zo splátok za obdobie od 21.06.2011
do 16.11.2013 vo výške 120,85 € a vo zvyšku návrh ako nedôvodný zamietol.

6. O náhrade trov konania súd rozhodol s poukazom na § 142 ods. 2 OSP a navrhovateľovi priznal
pomernú časť náhrady trov konania a to na súdnom poplatku 178 € na trovách právneho zastúpenia 371

€. Žalobca si celkovo uplatnil nárok 7.838 €, priznaných mu bolo 5.579 €, celkovo mal úspech vo veci
71 % ( 5.579 : 78,38 ). Odporca mal úspech 29 %. Ak odpočítame od pomeru úspechu navrhovateľa
pomer úspechu žalovaného , dostaneme celkový úspech žalobcu v konaní 42 %. Súdny poplatok bol
zaplatený vo výške 424 € a uplatnené trovy právneho zastúpenia boli vo výške 883,38 € vrátane DPH
pozostávajúce z troch úkonov právnej služby po 284,81 € zvýšených o sadzbu DPH a režijného paušálu

k trom úkonom právnej služby po 9,65 €.

7. Z dopĺňacieho rozsudku č. k. 6C/358/2014 - 93 zo dňa 20. augusta 2015 bolo zistené, že v úvodnej
časti doplnil súd žalovaného 2/ H. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX/XX, XXX XX W. Z. , vo výroku
potom rozhodol, že je povinný zaplatiť žalobcovi spolu so žalovanou v 1.rade 5.457,50 € s úrokom z

omeškania 8,25 % z tejto sumy, počnúc od 17.11.2013 až do zaplatenia, úrok z omeškania zo splátok
za obdobie od 21.06.2011 do 16.11.2013 vo výške 120,85 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku
s tým, že s plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého odporcu. V
odôvodnení dopĺňacieho rozsudku uviedol, že rozhodol vo veci rozsudkom zo dňa 12.05.2015 a to
iba voči žalovanej v 1.rade. Toto pochybenie súdu vo vzťahu k žalovanému v rade 2. bolo odstránené

vydaním tohto dopĺňacieho rozsudku. Čo sa týka samotného odôvodnenia tohto rozsudku, odôvodnenie
rozhodnutia zostáva nezmenené tak, ako je uvedené v rozsudku 6C 358/2014-63 zo dňa 12.05.2015.

8. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca v časti, v ktorej súd zamietol nárok žalobcu voči odporcovi
v 2. rade a v časti, v ktorej súd zamietol nárok navrhovateľa voči žalovanému v 1. rade (1.597,37 € s

príslušenstvom) z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového
stavu. Súd síce v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že sa dopustil pochybenia a rozhodol o veci
rozsudkom iba voči žalovanej v 1. rade, pričom toto pochybenie bude vo vzťahu k žalovanému v 2.
rade odstránené vydaním dopĺňacieho rozsudku voči odporcovi H. O.; no napriek uvedenej skutočnostižalobca z opatrnosti podáva odvolania aj voči zamietnutiu celého nároku voči žalovanému v 2. rade.
Navrhovateľ ďalej podáva odvolanie v časti o zaplatenie 1.597,37 € s príslušenstvom vo vzťahu k
odporcovi v 1. rade, pričom uvedené odôvodňuje nasledovne: Predmetná úverová zmluva bola uzavretá

dňa 13.10.2004, pričom v období do 31.12.2007 sa vzťahovali ustanovenia § 52 až § 54 OZ len na
kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8. Časti OZ, ako aj na zmluvu podľa §
55 OZ. Zmluva o úvere bola upravené v OBZ. V dôsledku toho sa na účastníkov úverovej zmluvy
nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 OZ (Spotrebiteľské zmluvy
podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s

ustanoveniami § 53 a § 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť
v časových úsekoch aj s ustanovením § 55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením §
57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona). Novelizovaným
ustanovením § 52 ods. 1 OZ sa nespravujú nároky vzniknuté pred 01.01.2008 a neposudzuje sa ani
platnosť právnych úkonov vzniknutých pred 01.01.2008. To znamená, že pokiaľ pred dňom 01.01.2008
bola uzavretá zmluva o úvere, kde bol dlžník spotrebiteľom, tak ako v danom prípade, nie je možné

práva a povinnosti vzniknuté pred 01.01.2008 z tejto zmluvy posudzovať podľa ust. § 52 až 54
OZ. Právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej pred 01.01.2008 sa spravujú ustanoveniami OBZ
bez ohľadu na povahu účastníkov. Žalobca má za to, že súd na daný prípad nesprávne aplikoval
ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa premlčacej doby a na daný prípad bolo potrebné
aplikovať ustanovenia OBZ, keďže ide o zmluvu o úvere, a teda absolútny obchodno-záväzkový vzťah.

Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 M Cdo 3/2011 zo dňa 28.04.2011 a sp. zn.
6M Cdo/4/2012 zo dňa 27.03.2013 kde sa potvrdila správnosť aplikácie ustanovení OBZ na vzťahy
vzniknuté zo zmluvy o úvere. Podľa Uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.03.2015, sp. zn.
7M Cdo 9/2014 „Hlavným záväzkovým vzťahom, z ktorého navrhovateľka vyvodzuje svoj nárok, je v
danom prípade zmluva o úvere, ktorá sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka. ... Aj na

otázku premlčania odporcom 1) uplatneného nároku bolo treba aplikovať ustanovenia Obchodného
zákonníka. Ak preto krajský súd a rovnako aj okresný súd záväzkový vzťah medzi navrhovateľkou
a odporcom 1) a aj uznanie dlhu odporcom 1), včítane otázky premlčania, posúdil podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka, aplikoval na vec nesprávny právny predpis.“ Žalobca zároveň poukazuje aj
na rozhodnutie NS SR, sp. zn. 6MCdo/4/2012 zo dňa 27.03.2013; „Hlavným záväzkovým vzťahom,

z ktorého žalobca vyvodzuje svoj nárok, je v danom prípade zmluva o úvere, ktorá sa spravuje
ustanoveniami Obchodného zákonníka. Aj právny vzťah medzi žalobcom ako ručiteľom a žalovaným
ako dlžníkom bolo preto potrebné posúdiť podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.
Následne aj na otázku premlčania žalobcom uplatneného nároku bolo treba aplikovať ustanovenia
Obchodného zákonníka. Ak preto krajský súd záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným, včítane

otázky premlčania, posúdil podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, aplikoval na vec nesprávny
právny predpis.“ Rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 15Co/132/2013 zo dňa
21.11.2013: „Je teda nedôvodné podraďovať dĺžku premlčacej doby v Občianskom zákonníku pod
ochranu spotrebiteľa...“ Podľa rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30.10.2013,
sp. zn. 15Co/28/2013: „Odvolací súd zastáva názor, že ustanovenie Občianskeho zákonníka o dĺžke

všeobecnej premlčacej doby nie je možné použiť. Trojročná premlčacia doba v Občianskom zákonníku
nesmeruje na ochranu spotrebiteľa...“ Ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú inštitút
premlčania, nie sú ustanoveniami smerujúcimi k ochrane spotrebiteľa. Takisto aj rozhodnutia Krajského
súdu v Trnave zo dňa 20.02.2014, sp. zn. 9Co/138/2013, Krajského súdu v Trnave zo dňa 05.02.2014,
sp. zn. 11Co/456/2012. Premlčanie sa teda aj v spotrebiteľských zmluvách majúcich formu absolútneho

obchodu spravuje výlučne Obchodným zákonníkom podľa § 397 a nasl. Obchodného zákonníka, pričom
ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky. Krajského súdu v
Trnave zo dňa 30.04.2014, sp. zn. 11Co/71/2013. Vzhľadom na vyššie uvedené na daný prípad je nutné
aplikovať ustanovenia OBZ poukazujúc na § 52 OZ, k spotrebiteľským zmluvám od prof. JUDr. Petra
Vojčíka, Csc.

Vzhľadom na uvedené žalobca zastáva názor, že mu vznikol nárok na úhradu uplatnených splátok spolu
s príslušným úrokom z omeškania z každej splátky odo dňa nasledujúceho po splatnosti každej splátky
až do zaplatenia. Na základe vyššie uvedeného navrhuje, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom
rozsahu preskúmal v zmysle ust. § 220 Občianskeho súdneho poriadku ho zmenil tak, že vyhovie
návrhu navrhovateľa, resp. v zmysle ust. § 221 ods. 1 a 3 Občianskeho súdneho poriadku ho zrušil

a vrátil vec súdu I. inštancie na ďalšie konanie. Uplatňuje si voči odporcom trovy konania a právneho
zastúpenia v prvoinštančnom i odvolacom konaní, pričom trovy právneho zastúpenia odvolacieho
konania pozostávajú z jedného úkonu právnej služby vo výške 284,81 eur s DPH a režijného paušálu k
úkonu právnej služby vo výške 10,07 eur s DPH, spolu 294,88 eur s DPH (podanie odvolania).9. Po vydaní dopĺňacieho rozsudku, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 29.09.2015 oznámil súdu, že v
zmysle ustanovenia § 207 ods. 2 a 3 a § 222 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku berie odvolanie

zo dňa 03.08.2015 voči žalovanému v 2. rade späť v časti o zaplatenie 5.457,50 € s príslušenstvom. V
ostatnej časti (1.597,33 € s prísl.) žalobca na podanom odvolaní zotrváva v plnom rozsahu voči obom
žalovaným t. j. žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok preskúmal a v zmysle ustanovenia § 221
ods. 1 a 3 Občianskeho súdneho poplatku ho zrušil a vrátil vec súdu I. inštancie na ďalšie konanie.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu I. inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP) po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez

nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred
jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

11. Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (účinný od 01.05.2014) orgán rozhodujúci o

nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

12. Ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje (procesný) postup orgánu rozhodujúceho
o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy (ktorým je aj súd), má teda charakter procesnoprávny a to
bez ohľadu na to, že je obsiahnuté v hmotnoprávnom predpise. Táto norma neobsahuje žiadne
prechodné ustanovenia o časovej pôsobnosti novely, ktorá ju zaviedla, platí preto pravidlo jej okamžitej
aplikovateľnosti. Ak platí, že ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa má procesný charakter a

zákonodarca nestanovil osobitný právny režim jeho aplikácie, má súd prihliadať na premlčanie ex offo
vo všetkých, aj pred nadobudnutím účinnosti tohto ustanovenia začatých konaniach podliehajúcich pod
hypotézu tejto právnej normy.

13. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 4.11.2009 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s.,

Tomášikova 48, Bratislava a žalobcom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči odporkyni.
Postupca navrhovateľa a odporkyňa uzatvorili dňa13.10.2004 Zmluvu č. 178595777 ktorej súčasťou
sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich Dodatkov. Na základe uvedenej zmluvy
Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla žalovanej peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných
prostriedkov, splácania, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené

v Zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Žalovaný H. O. prevzal na seba ručiteľský
záväzok. Žalobca zastával názor, že Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti
Zmluvy o úvere podľa Obchodného zákonníka a Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. V
takomto prípade použitie ustanovení Občianskeho zákonníka neprichádza do úvahy ani pri posudzovaní
otázok premlčania, keďže všeobecná právna úprava premlčania je obsiahnutá v Obchodnom práve,

konkrétne v ust. § 387 a nasl. Obchodného zákonníka. Pohľadávka navrhovateľa generovaná bankovým
systémom ku dňu postúpenia predstavovala sumu 15.683,80 €, ktorá pozostávala z istiny 13.752,42
€, úroku z omeškania 1.931,38 €. Sumu 1.931,38 € predstavujúcu úrok z omeškania si navrhovateľ v
tomto konaní neuplatňuje. Podľa Zmluvy postupca poskytol odporkyni úver vo výške 9.958,18 €, ktorý
mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 133,11 €, vždy k 20. dňu v mesiaci. Žalobca si v

konaní uplatňuje splátky úveru splatné od 20.06.2010 do 20.10.2014 v počte 53 a v celkovej výške
7.054,83 €. Splátky pôvodne splatné od 20.11.2013 do 20.10.2014 sa stali splatnými dňa 16.11.2013
kedynavrhovateľvyhlásilmimoriadnusplatnosťúveru.Žalobcasiuplatňujeajúrokzomeškaniavzmysle
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

14. V prejednávanej veci súd I. inštancie uzavrel, že návrh na začatie konania bol podaný 26.05.2014,
žalobca si uplatňuje splátky úveru splatné od 20.06.2010 do 21.10.2014 v počte 53 a v celkovej výške
7.054,83 € súd bol toho názoru, že splátky v počte 12 za obdobie od 21.06.2010 do 21.05.2011 sú
premlčané spolu aj s uplatneným úrokom z omeškania. Jedná sa celkovo o sumu 1.597,37 € ako ajuplatnený úrok z omeškania vo výške 662,33 €. Súd z úradnej povinnosti teda prihliadol na čiastočné
premlčanie uplatneného nároku a preto žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi 5.457,50 € ako aj fixný úrok
z omeškania zo splátok za obdobie od 21.06.2011 do 16.11.2013 vo výške 120,85 € a vo zvyšku návrh

ako nedôvodný zamietol. 14. Súd I. inštancie však nevyhodnotil podanie žalobcu, list zo dňa 28.10 2013
adresovaný žalovanej 1/, kde žalobca poukazuje, že týmto dňom bola veriteľom vyhlásená mimoriadna
splatnosť poskytnutého úveru a aktuálne pohľadávka pozostáva z istiny l4.11. 2009 v sume 13.752,42
€ a úroku z omeškania v sume 1.931,38 €. Keďže v dobe postúpenia pohľadávka žalobcu generovaná
bankovým systémom predstavovala sumu 15.683,80 € ktorá pozostávala z istiny 13.752,42 €, úroku

z omeškania 1.931,38 €, bola v čase tvrdenej splatnosti žalobcu vykázaná k 20.10.2014 (Príloha č.
1 k Zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 4.11.2009) v sume 15.683,80 € a pozostávala rovnako z
istiny 13.752,42 €, úroku z omeškania 1.931,38 €. Táto listina však nemohla byť Prílohou k Zmluve o
postúpení, lebo tá bola zo dňa 4.11.2009 a nemohla tam byť uvedená splatnosť pohľadávky odvíjajúca
sa od tvrdenej vyhlásenej mimoriadnej splatnosti práve spomínaným listom zo dňa 28. 10. 2013. V
tomto liste bola uložená povinnosť splniť do 15 dní odo dňa doručenia oznámenia. Z tohto je zrejmé,

že od postúpenia pohľadávky od 4.11.2009 nebol na účte žiaden obrat, zaplatenie splátky, preto splátky
v počte 12 za obdobie od 21.06.2010 do 21.05.2011 sú premlčané spolu aj s uplatneným úrokom
z omeškania podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Tieto splátky aj s úrokom z
omeškania boli splatné ako súd uviedol, preto sa nemožno domáhať vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
až listom 28.10.2013 a uvedenej žalobcom až 20.10.2014, nakoľko do postúpení pohľadávky žiadne

splátky neboli vykonané.

15. Podľa § 397 ods. 1 OBZ, ktorého aplikácie sa dovolávala žalobca v odvolaní, ak zákon neustanovuje
pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky. V prejednávanej veci súd I. inštancie uzavrel,
že splátky v počte 12 za obdobie od 21.06.2010 do 21.05.2011 sú premlčané spolu aj s uplatneným

úrokom z omeškania podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Skutkové závery súdu
I. inštancie ohľadom začiatku plynutia premlčacej lehoty namietal práve už spochybneným vyhlásením
tvrdenej mimoriadnej splatnosti, hoci po postúpení vôbec neboli vykonané žiadne splátky a splatnosť
splátok od 21.06.2010 do 21.05.2011 nastala o viac ako 3 roky skôr.

16. K aplikácii ustanovení OZ v danej veci pri premlčaní odvolací súd udáva:
Podľa znenia § 52 ods. 1 OZ v období od 01.04.2004 do 31.12.2007, teda v čase uzavretia predmetnej
zmluvy, ktorá je upravená v Obchodnom zákonníku, táto pod definíciu spotrebiteľskej zmluvy podľa §
52 OZ nespadala. Je ale nesporné, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 23a z.
č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „ZoOS“), v znení platnom v čase uzavretia zmluvy,

keďže ide o zmluvu uzavretú podľa Obchodného zákonníka a jej charakteristickým znakom je, že sa
uzatvárala vo viacerých prípadoch a je z nej zrejmé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvnil. Zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda v zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky
spotrebiteľskou zmluvou. Keďže z § 52 a nasl. OZ nie je možné vyvodiť, že 5. hlava OZ sa vzťahuje len
a výlučne na tie spotrebiteľské zmluvy ako sú definované v § 52 ods. 1 OZ, odvolací súd je toho názoru,

že všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 a nasl. OZ je nevyhnutné aplikovať
i na spotrebiteľské zmluvy ako sú definované v § 23a ZoOS. Podľa § 52 ods. 2 OZ (v znení účinnom
od 01.05.2014) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej
strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo

účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva. V preskúmavanom prípade by mal súd zohľadniť § 52 ods. 2 vetu
tretiu OZ, podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne
použijú ustanovenia OZ, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Toto ustanovenie

nadobudlo účinnosť 01.05.2014 a právny predpis, ktorých je súčasťou, nemá prechodné ustanovenie.
To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom, preto
záver žalobcu v tom, že nie je možné pravidlo prednostnej aplikácie občianskeho práva pred obchodným
právom aplikovať spätne na vzťahy, ktoré vznikli pred 01.04.2015, je nesprávny. V tejto súvislosti je
potrebné prihliadnuť na § 52 ods. 2 OZ, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako

aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Citované ustanovenie ukladá orgánu
aplikujúcemu právo použiť v prospech spotrebiteľa všetky ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa ako
slabšiu stranu v spore priaznivejšie. Z uvedeného dôvodu má súd pri posudzovaní každej spornejotázky aplikovať právnu úpravu, ktorá je priaznivejšia pre žalovaného ako spotrebiteľa. Nič na tom
nemení ani skutočnosť, že samotný zmluvný vzťah založený medzi pôvodným veriteľom a žalovanými
je tzv. absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom, ktorý sa riadi režimom ObZ bez ohľadu na povahu

zmluvných strán. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným zmluvným typom, ale ide o osobitný druh
zmluvy, ktorý sa vyskytuje tak v občianskoprávnych ako aj v obchodnoprávnych vzťahoch. Je potrebné
prihliadnuťajna§54ods.1OZ,podľaktoréhozmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvousa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Preto ani uzavretie absolútneho obchodno-
záväzkového vzťahu, ktorý je v danej veci nepochybne spotrebiteľskou zmluvou, sa nemôže odchýliť od

občianskoprávnej úpravy v otázkach, ktoré sú na prospech spotrebiteľa na rozdiel od právnej úpravy v
Obchodnom zákonníku. Spotrebiteľ si nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie, preto sa v prospech
spotrebiteľa použije pre neho priaznivejšia právna úprava. Je preto možné uzavrieť, že zmluva o úvere
má síce povahu absolútneho obchodu, na posúdenie zmluvného úverového vzťahu je však potrebné
vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy aplikovať ustanovenia OZ, ktoré sú pre spotrebiteľa
výhodnejšie. Takéto pravidlo je ustálené aj v aplikačnej praxi súdov (pozri napr. uznesenie NS SR zo

dňa 25.01.2011 sp. zn. 5MCdo/20/2009, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 23.11.2011 sp. zn.
17Co/167/2011, rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 11.06.2013 sp. zn. 6Co/218/2012, rozsudok
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/26/2012 a 6Co/81/2012). Napokon aj Ústavný súd SR v uznesení
sp. zn. I. ÚS 402/2013-10 zo dňa 19.6.2013 skonštatoval, že prednostným uplatnením Občianskeho
zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku

nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č.
102/2014 Z. z. definitívne normatívne vyriešila (doplnením ust. § 52 ods. 2 OZ), že na všetky právne
vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia OZ, aj keď by sa
inak mali použiť normy obchodného práva. Z autentického výkladu zákonodarcu vyplýva, že OZ bude
použitý, pokiaľ ide o posudzovanie otázky premlčania, otázky úpravy ručenia, zmluvnej pokuty, uznania

záväzku a podobne, aj keby sa na právny režim mala použiť právna úprava ObZ. Hoci účinnosť tohto
ustanovenia bola posunutá až na 01.04.2015, predmetné ustanovenie poníma výkladový status a jeho
cieľom je iba expressis verbis vyjadriť aj doposiaľ platné pravidlo prednostného použitia režimu OZ na
spotrebiteľské záväzky.

17. Odvolací súd upriamuje pozornosť aj na rozsudok NS SR z 21.4.2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014,
podľa ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety OZ, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia OZ, aj keď by sa inak mali použiť
normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou. Najvyšší súd
SR v tomto rozhodnutí zamietol mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora, ktorý namietal postup

prvostupňového súdu aj odvolacieho súdu, ktoré oba zhodne v spore zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
aplikovali ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 01.05.2014 a
na premlčanie aplikovali § 101 OZ. Rovnaký právny názor vyslovil NS SR aj v rozhodnutí z 26.11.2015
sp. zn. 4 MCdo 17/2014.

18. Na základe vyššie uvedeného preto možno uzavrieť, že súd I. inštancie postupoval správne pokiaľ
aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka a nárok žalobcu považoval za premlčaný a preto odvolací
súd rozhodnutie súdu I. inštancie vrátane vecne správneho výroku o náhrade trov konania podľa § 387
ods. 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

19. V časti späťvzatia odvolania voči žalovanému 2. v zamietajúcej časti, potom po vydaní doplňujúceho
rozsudku, odvolací súd s poukazom na ust. 369 ods. 1 ) a 3) CSP odvolacie konanie v tejto časti zastavil.

20. V odvolacom konaní úspešným žalovaným 1/, 2/ vznikol nárok podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396
ods. 1 CSP na náhradu trov konania voči v odvolaní neúspešnému žalobcovi. Z dôvodu, že žalovaní

ale preukázateľne a účelne nevynaložili žiadne výdavky v súvislosti s týmto odvolacím konaním, ako
to predpokladá § 251 CSP, odvolací súd im náhradu trov odvolacieho konania nepriznal s poukazom
na čl. 4 ods. 2 CSP.

21. Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku
a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).