Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, November 27, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/36/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116214877
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8116214877.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov
JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Martina Barana, v právnej veci žalobcu: Z. C., P.. X.X.XXXX, bytom
C. XX, Prešov, zastúpeného Mgr. Marcelom Kandrikom, advokátom, so sídlom v Prešove, Grešova
7, proti žalovaným: 1./ Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Trnavská cesta 82, Bratislava,
2./ Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 26, Bratislava, zastúpeného JUDr. Miroslavou

Slovinskou, advokátkou so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Štefánikovo námestie č. 13, o zaplatenie
2.483,40 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 3.1.2019 č. k.
17Csp/23/2016 - 181 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok vo výrokoch II. a IV. a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému 1. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 1.241,70 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu voči žalovanému v 2. rade zamietol.
Vyslovil, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v 1. rade v rozsahu 100 % a
žalovanému v 2. rade náhradu trov konania nepriznal.

2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že dňa 26.4.2011 uzavrel žalobca so

žalovaným v 2. rade poistnú zmluvu so začiatkom poistenia od 1.5.2011, predmetom ktorej bolo povinné
zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Nebolo sporné,
že v období od 1.5.2011 do 6.5.2011 mal žalobca uzavreté povinné zmluvné poistenie na predmetné
motorové vozidlo aj u iného poisťovateľa, a to v ČSOB poisťovni, a.s.. V čase uzatvorenia zmluvy bolo
účinné ust. 11 ods.
12 zákona o povinnom zmluvnom poistení, podľa ktorého poistnú zmluvu na to isté poistné obdobie

nemožnouzavrieťuinéhopoisťovateľa.Následnedňa7.2.2013došlokvznikupoistnejudalosti,priktorej
bolo poškodené motorové vozidlo poškodeného G. C. a škodcom bol žalobca. Listom zo dňa 15.10.2013
oznámil žalovaný v 2. rade poisťovni poškodeného, že vybavil poistnú udalosť a skutočnú škodu vo
výške 1.241,70 eur poukázal na účet poisťovne poškodeného a na adresu poškodeného. O pár dní, a to
listom z 22.10.2013 však oznámil žalovaný v 2. rade žalobcovi, že poistnú zmluvu považuje za absolútne
neplatnú od počiatku. Z toho plynie, že po tom, čo v roku 2011 došlo k uzavretiu poistnej zmluvy, v súlade

s ktorou žalobca riadne platil poistné, žalovaný v 2. rade minimálne raz prolongoval poistnú zmluvu
a bez akýchkoľvek pochybností prijímal platby poistného od žalobcu. Zlom nastal vtedy, keď došlo k
vzniku poistnej udalosti 7.2.2013 a keď v súlade s touto zmluvou malo dôjsť zo strany žalovaného v 2.
rade k poskytnutiu poistného plnenia poškodenému. Po prvotnej informácii, že žalovaný v 2. rade bude
poškodenému plniť, pár dni na to zmenil názor a oznámil žalobcovi, že z dôvodu absolútnej neplatnosti
poistnej zmluvy plniť odmieta. Súd prvej inštancie zdôraznil, že duplicitné poistenie, ktoré bolo dôvodom

neplatnosti zmluvy mal žalobca počas piatich kalendárnych dní v roku 2011, pričom poistné plnenie z
dôvodu poistnej udalosti odmietol žalovaný v 2. rade plniť v roku 2013.3. Súd prvej inštancie skonštatoval, že poistná zmluva bola v čase vzniku poistnej udalosti platná
a bolo zákonnou a zmluvnou povinnosťou žalovaného v 2. rade plniť poisťovni poškodeného titulom

povinného zmluvného poistenia v zmysle zmluvy a zákona o PZP. Pretože nebol daný zákonný dôvod
na jednostranné vymedzenie neplatnosti poistnej zmluvy zo strany žalovaného v 2. rade, neexistoval
ani platný zákonný dôvod pre uplatnenie nárokov zo strany žalovaného v 1. rade voči žalobcovi. So
zreteľom na to je potrebné považovať všetky plnenia žalobcu žalovanému v 1. rade za bezdôvodné
obohatenie, a to titulom plnenia bez právneho dôvodu. Súd prvej inštancie sa ďalej vyporiadal aj s

uplatnenou námietkou premlčania.

4. Pokiaľ ide o nárok na primerané finančné zadosťučinenie, podľa súdu prvej inštancie pre priznanie
tohto práva je predpokladom existencia právoplatného rozhodnutia súdu v prospech spotrebiteľa, ktorým
súd rozhodne, že konkrétne právo ustanovené zákonom č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa bolo
porušené alebo konkrétna povinnosť ustanovená uvedenými právnymi predpismi nebola splnená.

Požiadavka predchádzajúceho úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinností na súde
nepochybne vyplýva z gramatického a logického výkladu znenia § 3 ods. 5 zákona o ochrane
spotrebiteľa. Predpokladá sa teda dvojfázovosť uplatnenia práva. V prvej fáze sa predpokladá, že
spotrebiteľ si uplatní na súde právo, o ktorom tvrdí, že bolo porušené alebo povinnosť, o ktorej tvrdí, že
nebola splnená. Až ak súd skončí túto fázu konania právoplatným rozsudkom v prospech spotrebiteľa,

môže nastať druhá fáza, v ktorej si spotrebiteľ novou žalobou podanou z dôvodu, že súd jeho žalobe
v prvej fáze vyhovel, uplatní právo na primerané finančné zadosťučinenie. Z toho logicky aj plynie, že
premlčanie tohto majetkové práva začína plynúť až od momentu právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo
na súde úspešne uplatnené porušenie práva alebo povinnosti. Preto žalobu žalobcu voči žalovanému
v 2. rade ako predčasne podanú zamietol. O trovách konania strán sporu rozhodol podľa § 255 a nasl.

CSP.

5. Proti tomuto rozsudku, a to proti výrokom o zamietnutí žaloby proti žalovanému v 2.rade a o trovách
konania podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol v napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie
zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie, alternatívne navrhol rozsudok v tejto časti zmeniť tak, aby jeho

žalobe na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia bolo v celom rozsahu vyhovené. Práve
posúdenie ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. zo strany súdu prvej inštancie žalobca považuje
za nesprávne. Úvaha súdu je v rozpore so známou zásadou procesného práva o prednosti žaloby
na plnenie pred určovacou žalobou, nakoľko tam, kde možno žalovať na plnenie, je vylúčená žaloba
na určenie a v rámci konania o plnenie sa porušenie práva alebo povinnosti skúma ako prejudiciálna

otázka. Naviac v tomto prípade žalobca ani voči žalovanému v 2. rade žiaden iný nárok nevzniesol,
nakoľko pasívne legitimovaným na vydanie bezdôvodného obohatenia bol žalovaný v1. rade a taktiež
poistná zmluva žiadne nekalé zmluvné podmienky neobsahuje, tieto súd nezistil. Jediný nárok, ktorý
žalobcavočižalovanémuv2.radeuplatnil,jenároknaprimeranéfinančnézadosťučineniezanezákonný
postup žalovaného ako dodávateľa pri jednostrannom určení absolútnej neplatnosti poistnej zmluvy a

toto konanie žalovaného v 2. rade aj súd vyhodnotil ako nesprávne, nezákonné, nemajúce oporu ani
zmluve ani vo VPP. Ak by zákonodarca mal na mysli, že je najprv nevyhnutné právoplatné rozhodnutie
o porušení práva spotrebiteľa a až následne je namieste žaloba na plnenie primeraného finančného
zadosťučinenia, nepochybne by sa to v texte zákona odzrkadlilo v presnej formulácii. Výklad slova
„uplatnil“ by mohlo smerovať k výkladu o predchádzajúcom právoplatnom rozsudku súdu týkajúcom sa

porušenia práva alebo povinnosti. Gramatický a logický výklad podľa žalobcu znamená, že pre právo
na primerané finančné zadosťučinenie postačuje úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti
v ktoromkoľvek konaní, kde súd posudzuje práva spotrebiteľa alebo povinností dodávateľa a spotrebiteľ
vznesie nárok na primerané finančné zadosťučinenie. O finančnom zadosťučinení možno rozhodovať
len v prípade zistenia porušenia práva alebo povinností a toto porušenie práv žalobcu a povinností

žalovaného v 2. rade súd v konaní spoľahlivo zistil a sám v odôvodnení skonštatoval. Okolnosť, že
sa toto porušenie neobjavilo aj vo výroku rozsudku súvisí s viazanosťou súdu žalobným návrhom a aj
z prednosti žaloby na plnenie pred žalobou o určenie porušenia práva alebo povinností. Z rozsudku
naviac vyplýva, že žalobca ako spotrebiteľ úspešne uplatnil porušenie jeho práv aj porušenie povinností
žalovaného v 2. rade ako dodávateľa. Ako inak by mu súd priznal právo na zaplatenie bezdôvodného

obohatenia proti žalovanému v 1. rade, ak nie na podklade porušenia povinnosti žalovaného v 2. rade,
ktorý nesprávne a v rozpore so zákonom a zmluvou subjektívne posúdil neplatnosť poistnej zmluvy.
Napokon, v deň, keď bolo toto odvolanie podané, žalovaný v 1. rade už žalobcovi sumu 1.241,70 eur
zaplatil. Súd si teda odporuje, ak žiada najprv právoplatné rozhodnutie o porušení práva spotrebiteľa aaž potom žalobu na plnenie, ak sám v rozsudku porušenie práva žalobcu alebo povinnosti žalovaného
v 2. rade nevyslovil. Aký úspešný výrok by mal žalobca ako spotrebiteľ predložiť súdu v druhej fáze pri
uplatňovaní primeraného finančného zadosťučinenia, ak jediný rozsudok, ktorým voči žalovanému v 2.

rade disponuje, znamená jeho procesný neúspech. Určite nebolo podľa žalobcu zámerom zákonodarcu,
aby boli spotrebitelia najprv úspešní v odôvodneniach rozsudkov a až na základe toho si uplatňovali
majetkové práva na plnenie v lehote viac ako 5 rokov od porušenia ich práv, alebo porušenia povinností
dodávateľov. Z dokazovania tiež vyplynulo, že žalovaný v 2. rade oznámil žalobcovi, že jeho poistnú
zmluvu považuje za absolútne neplatnú od počiatku, čiže fakticky oznámil žalobcovi, že poistné plnenie

poisťovni poškodenému nepoukáže. Týmto konaním žalovaný v 2. rade zasiahol do práv žalobcu
ako poisteného, poistníka a spotrebiteľa v jednej osobe, a teda deň nasledujúci po tom, ako bol
tento list žalobcovi doručený, bol dňom vzniku žalobného práva. Súd v tomto konaní neposudzoval
existenciu nekalej zmluvnej podmienky, porušením práva žalobcu bol výlučne postoj žalovaného v
2. rade týkajúci sa odmietnutia poskytnutia poistného plnenia na podklade jeho listu z roku 2013.
Jediným predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva

alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Úspešné uplatnenie porušenia
práva podľa žalobcu nemožno stotožňovať výlučne len s predchádzajúcim právoplatným rozhodnutím o
porušenom práve. Predmetom tohto konania nebolo porušenie práv žalobcu, ale nárok na bezdôvodné
obohatenie od žalovaného v 1. rade, s ktorým nebol žalobca v žiadnom zmluvnom vzťahu a nárok na
finančné zadosťučinenie na podklade nesprávneho a účelového subjektívneho postupu žalovaného v 2.

rade,ktorésaajvkonanípreukázalo.Úspešnéuplatnenieprávavsúlade sdikciouust.§3ods.5zákona
o ochrane spotrebiteľov neznamená podľa žalobcu nič iné, ako jeho úspech v konaní proti dodávateľovi
v podobe preukázania porušenia práva alebo povinností ustanovených zákonom č. 250/2007 Z.z. alebo
inými osobitnými právnymi predpismi. Predovšetkým takýto náhľad na znenie zákona napĺňa ciele
ochrany spotrebiteľov v podmienkach SR a noriem európskeho práva. Žalobca sa s dôverou obrátil na

žalovaného v 2. rade ako dlhodobo pôsobiaceho v poisťovníctve s požiadavkou poistenia. Zodpovedne
a včas platil po dobu niekoľkých rokov poistné a v čase, kedy on sám a jeho rodina očakávali náhradu
škody tvoriacu predmet poistenia, tak žalovaný v2. rade, najprv ubezpečil žalobcu o tom, že plniť bude
a neskôr to bezdôvodne odmietol, využijúc dôvod absolútnej neplatnosti zmluvy, ktorý nemá oporu v
zákone o povinnom zmluvnom poistení. Takéto konanie podľa žalobcu nemožno tolerovať, naopak sa

javí ako účelové a ľstivé, ktorého jediným cieľom zo strany žalovaného v 2. rade bolo vyhnúť sa plneniu
svojej povinnosti. Žalobca legitímne očakával poistné plnenie v nemalej výške. Malo to nepochybne
nepriaznivý predovšetkým psychický následok aj pre rodinu žalobcu za stavu, kedy s manželkou na
rodičovskej dovolenke vychovávali tri maloleté deti pri jeho nepravidelnom príjme ako živnostníka.
Poukazuje na to, že po počiatočnom ubezpečení o likvidácii poistnej udalosti a neskoršom vymyslenom

dôvode ako neposkytnúť poistné plnenie zo strany žalovaného v 2. rade trpel žalobca nedostatkom
finančných prostriedkov a musel si dokonca peniaze požičať. To malo nepochybne nepriaznivý dôsledok
pre celú jeho rodinu. Poukazuje na preukázaný postoj poisťovne, ktorá po počiatočnom ubezpečení
žalobcu o plnení mu neskôr oznámila svoje odmietnutie plniť, a to iracionálneho a účelového dôvodu,
ktorý nemal oporu v zákone ani v poistnej zmluve, čo súd spoľahlivo zistil. Podľa žalobcu je poukázať

nielen na okolnosti, za ktorých došlo k uzavretiu poistnej zmluvy, výšku plnenia, ktoré odmietol žalovaný
v 2. rade poskytnúť, a ktorá vzhľadom na pomery žalobcu nebola malá. Napriek svojej úspešnosti bol
žalovaný v 2. rade schopný najprv každoročne vydávať žalobcovi potvrdenie o poistení, v čase likvidácie
poistnej udalosti mu ale oznámil, že jeho škodová udalosť bola zlikvidovaná a následne bez rozumného
a legitímneho dôvodu uviedol žalobcovi, že vlastne nikdy poistený nebol, lebo zmluva je neplatná. V

kontexte všetkých týchto dôvodov navrhol žalobca podanému odvolaniu vyhovieť.

6. Žalovaný v 2. rade navrhol rozsudok potvrdiť ako vecne správny.

7. Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu, a teda vo výrokoch o zamietnutí žaloby

voči žalovanému v 2. rade a o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade v
zmysle zásad vyjadrených v § 379 a nasl. zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej
len CSP) spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP) a dospel k záveru, že nie sú dané podmienky pre potvrdenie ani pre zmenu preskúmavanej
časti rozhodnutia, keď súd prvej inštancie sa nevyporiadal so všetkými okolnosťami podstatnými pre

správne rozhodnutie vo veci.

8. Predmetom daného štádia konania je nárok žalobcu voči žalovanému v 2. rade plynúci z ust. §
3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa (zákona č. 250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov).Citované zákonné ustanovenie upravuje právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie
v prípade, ak na súde úspešne uplatní porušenie svojho práva, a to od toho, kto za toto porušenie práva
zodpovedá. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom,

ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom pre uplatnenie práva na
primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a
osobitnými predpismi. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená
nejaká ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde.

9. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že z citovaného ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.
nevyplýva, aby predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie malo byť
podanie žaloby na súde, keďže spotrebiteľ sa ochrany svojich práv môže domáhať tiež formou obrany
proti uplatnenému nároku. Rovnako takáto ochrana spotrebiteľovi môže byť poskytnutá i orgánom
rozhodujúcim o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy.

10. Samotné ustanovenie § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa viaže vznik práva na finančné
zadosťučinenie na úspešné uplatnenie porušenia práva spotrebiteľa a takýmto nepochybne môže byť
aj požadovanie vydania bezdôvodného obohatenia. Takáto situácia nastala aj v prejednávanej veci, keď
žalobca sa vo vzťahu k žalovanému v 1. rade v danom konaní úspešne domohol vydania bezdôvodného
obohatenia, a to titulom plnenia bez právneho dôvodu po predchádzajúcom zistení, že nebol daný

zákonný dôvod pre jednostranné vymedzenie neplatnosti poistnej zmluvy zo strany žalovaného v 2. rade
a neexistoval tak ani platný a zákonný dôvod pre uplatnenie nárokov zo strany žalovaného v 1. rade
voči žalobcovi. Súd prvej inštancie preto skonštatoval, že všetky plnenia žalobcu realizované vo vzťahu
k žalovanému v 1. rade je potrebné kvalifikovať ako bezdôvodné obohatenie, a to titulom plnenia bez
právneho dôvodu a v danom štádiu konania tieto skutočnosti a závery vyjadrené súdom prvej inštancie

medzi stranami sporné nie sú. Žalobca sa teda nepochybne úspešne domohol svojich nárokov voči
žalovanému v 1. rade titulom vydania bezdôvodného obohatenia. V tomto konaní súd prvej inštancie
správne poukázal na nelegitímny postup žalovaného v 2. rade, ktorý po tom, čo v roku 2011 došlo k
uzatvoreniu poistnej zmluvy, v súlade s ktorou žalobca riadne platil poistné, po poistnej udalosti, ku ktorej
došlo dňa 7.2.2013 a kedy mal žalovaný v 2. rade poskytnúť poistné plnenie poškodenému v zmysle

zákona o povinnom zmluvnom poistení, tento oznámil žalobcovi, že z dôvodu absolútnej neplatnosti
poistnej zmluvy plniť odmieta, a to v dôsledku porušenia ust. § 11 ods. 12 zákona o povinnom zmluvnom
poistení, keď duplicitné poistenie mal žalobca iba počas 5 kalendárnych dní v roku 2011.

11. Ako už bolo uvádzané, podmienky vzniku nároku na primerané finančné zadosťučinenie sú

formulované v ust. § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa a z tohto ustanovenia nie je možné vyvodiť
záver, že finančné zadosťučinenie možno spotrebiteľovi priznať len v prípade, ak porušenie práva
nie je možné napraviť inak, rovnako nevylučuje možnosť ho žiadať popri iných nárokoch spotrebiteľa
predpokladaných zákonom a vychádzajúcich z porušenia jeho práv. Na rozdiel od súdu prvej inštancie
odvolací súd zastáva názor, že úspešné uplatnenie porušenia práva nemožno stotožňovať výlučne

len s predchádzajúcim právoplatným rozhodnutím súdu o porušenom práve. Žalobca opodstatnene
argumentuje tým, že predmetom daného konania bol jeho nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
od žalovaného v 1. rade, s ktorým nebol v žiadnom zmluvnom vzťahu a nárok na finančné
zadosťučinenie súvisel s nesprávnym postupom žalovaného v 2. rade, ktorý bol v danom prípade aj
preukázaný.Zust.§3ods.5zákonaoochranespotrebiteľanevyplývapožiadavkatvrdenejdvojfázovosti

uplatneniapráva,dôsledkomktorejbymalabyťexistenciapredchádzajúcehoprávoplatnéhorozhodnutia
súdu v prospech spotrebiteľa. Citovaný právny predpis nevylučuje, aby v jednom konaní si spotrebiteľ
uplatnil nároky voči konkrétnemu dodávateľovi, ktoré súvisia s porušením práv alebo povinností, a aby
zároveň žiadal aj primerané finančné zadosťučinenie. Okrem toho súd prvej inštancie v danom konaní
neposudzovalexistenciunekalejzmluvnejpodmienkyvsúvislostispoistnouzmluvouuzatvorenoumedzi

žalobcomažalovanýmv2.rade,aleporušenímprávažalobcuboloneopodstatnenékonaniežalovaného
v 2. rade súvisiace s odmietnutím poskytnutia poistného plnenia.

12. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť
požiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Práve inštitút relutárnej náhrady

nemajetkovej ujmy môže byť prostriedkom ochrany na doplnenie o preventívne účinky pred
diskrimináciou. V zmysle judikatúry ESD a antidiskriminačných smerníc musia byť sankcie za
diskriminačné správanie účinné, primerané a odradzujúce.13. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o
nároku žalobcu vo vzťahu k žalovanému v 2. rade vec nesprávne právne posúdil, a preto bolo potrebné
rozsudok v napadnutých výrokoch II. a IV. zrušiť s poukazom na ust. § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP a

v rozsahu zrušenia vrátiť vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v zmysle predpokladov § 391 ods.
1 CSP. V ďalšom konaní je potrebné vychádzať zo situácie, že žalobca je oprávnený v tomto konaní
požadovať od žalovaného v 2. rade primerané finančné zadosťučinenie, súd prvej inštancie preto posúdi
dôvodnosť tohto nároku s tým, že jeho konkrétna výška závisí od úvahy súdu s ohľadom na všetky
okolnosti vecí. V novom rozhodnutí o veci sa rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396

ods. 3 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).