Rozsudok Judgement was issued on Monday, November 5, 2018

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 9C/162/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4411212101
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Betáková

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2018:4411212101.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdNovéZámky,sudkyňouMgr.VierouBetákovou,vsporežalobcov:1)E.E.,nar.XX.X.XXXX,

bytom S. XXX, právne zastúpená D.. Iveta Lenčéšová, advokátka so sídlom Nitra, Farská 28, IČO: 42
041 724, 2) E. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX, proti žalovanej: I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom H.,
S. XX, právne zastúpená JUDr. Martin Tomas, advokát so sídlom Poprad, Sokolovská 12, o určenie
vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % oproti žalobkyni

v 1. a 2. rade.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v 1. a 2. rade sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.06.2011
prostredníctvom právnej zástupkyne domáhali, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti
nachádzajúcich sa v kat. úz. S., zapísaných v LV č. XXX, ako parcela registra „C“ evidovaná na
katastrálnej mape pod č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1 113 m2, spolu s domom so
súp. č. XXX. V prípade úspechu žiadali priznať náhradu trov konania.
Žalobu odôvodnili tým, že v roku 1997, bola žalovaná výlučnou vlastníčkou nehnuteľností bližšie
citovaných vo výroku tohto rozsudku a žalobcovia ako manželia mali v tom čase záujem o kúpu

predmetných nehnuteľností a so žalovanou sa ústne dohodli na predaji predmetnej nehnuteľnosti
a neskôr aj písomným potvrdením o prevzatí sumy 300.000,- Sk, dňa 30.01.1997, kedy žalovaná
prenechala na základe tohto potvrdenia a prevzatia kúpnej ceny 300.000,- Sk od žalobcov, nehnuteľnosti
citované vo výroku tohto rozsudku. Žalobcovia vzhľadom na to, že nemali právne vzdelanie, považovali
spísanépotvrdeniezauzavretúkúpnuzmluvuavstúpilidoužívanianehnuteľností,ktoréužívajúdodnes.
Od 30.01.1997, užívajú žalobcovia predmetné nehnuteľnosti ako svoje vlastné. Tiež na danej adrese
od 25.11.1997, majú zahlásení a evidovaní trvalý pobyt a platia Obci S. pravidelne daň z nehnuteľností.

Taktiež investovali značné finančné prostriedky na rekonštrukciu domu.
Žalovaná po predaji nehnuteľnosti a prevzatí kúpnej ceny v sume 300.000,- SK od žalobcov z obce
odišla a jej pobyt žalobcom nie je známy a napriek tejto skutočnosti, že došlo k predaju nehnuteľnosti
žalovaná je stále evidovaná ako výlučná vlastníčka predmetných nehnuteľností.
Žalobcovia majú za to, že boli splnené všetky podmienky vydržania nehnuteľnosti nadobudli ich
zo zákona, uplynutím vydržacej doby k 30.01.2007, do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Naliehavý právny záujem na tejto žalobe odôvodňujú tým, že odporkyňa sa stále zadlžuje a na

nehnuteľnosti od roku 1997, viazne viacero exekučných konaní, z čoho pramení neisté právne
postavenie navrhovateľov, spočívajúce najmä v hrozbe odňatia nehnuteľností počas výkonu exekúcie,
ale aj nemožnosti dispozície s majetkom.2. Žalovaná sa písomne vyjadrila k žalobe prostredníctvom svojho právneho zástupcu a uviedla, že
neuznáva nárok žalobcov v plnom rozsahu a považuje ho za účelový a v rozpore s objektívnou
skutočnosťou. Nepopiera, že chcela dom so súp. č. XXX, stojaci na parc. registra „C“ č. XXX o výmere

1113 m2, ako zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúci sa v kat. úz. S. odpredať žalobcom, avšak
za sumu 450.000,- Sk, a nie ako tvrdia žalobcovia za sumu 300.000,- Sk. Suma 300.000,- Sk, ktorú
žalovaná prevzala dňa 30.01.1997 od žalobkyne v 1. rade mala byť iba časť kúpnej ceny z predaja
uvedenej nehnuteľnosti a pri doplatení sumy 150.000,- Sk sa mala podpísať riadna kúpna zmluva.

3. Súd prvej inštancie vo veci samej rozhodol rozsudkom dňa 23.10.2013 č. k. 9C/162/2011-150 tak, že
žalobcov v 1. a 2. rade určil v podiele 1/1 za podielových spoluvlastníkov nehnuteľností nachádzajúcich
sa v kat. úz. S., zapísaných v Správe katastra F. W., vedených na LV č. XXX, ako parcela registra „C“,
evidovaná na katastrálnej mape pod č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1113 m2, spolu s
domom so súp. č. XXX, počínajúc právoplatnosťou rozsudku. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej,
vec právne posúdil podľa § 129 ods. 1, § 130 ods. 1, 2 a § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej

iba „OZ“). O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa v tom čase platnom § 142 ods. 1 O.S.P.
s tým, že ich náhradu spolu v sume 4.210,80 eur priznal právnej zástupkyni žalobcov v 1. a 2. rade,
pretože títo žalobcovia mali v konaní plný úspech.

4. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná, žiadajúc odvolací súd o zrušenie rozsudku

prvostupňového súdu zo dňa 23.10.2013 č. k. 9C/162/2011-150 s následným vrátením veci tomuto súdu
na ďalšie konanie, resp. žiadala napadnutý rozsudok zmeniť tak, že žaloba žalobcov v 1. a 2. rade
bude zamietnutá a jej bude priznaná náhrada trov prvostupňového konania vo výške 2.156,65 eur a
odvolacieho konania vo výške 261,75 eura. Zo samotného dôkazu potvrdenie o prevzatí sumy 300.000,-
Sknevyplýva,žepredmetompredaja-kúpybymalbyťajpozemokparc.č.XXXovýmere1113m2.Preto

je žaloba žalobcov v 1. a 2. rade k tejto nehnuteľnosti nedôvodná. Nie je možné prisvedčiť názoru súdu
prvej inštancie, že žalobcvoia v 1. a 2. rade splnili podmienky dobromyseľnej držby s tým, že uplynulo 14
rokov od kedy vstúpili do takejto držby. To, že tieto podmienky dobromyseľnej držby nesplnili potvrdzuje
aj to, že už v roku 1998 si žalobcvoia v 1. a 2. rade nechali podpísať od p. H. S. čestné vyhlásenie, čo
znamená, že už v tomto období mali pochybnosti o svojom vlastníckom práve. Žalobcovia v 1. a 2. rade

neboli nielen objektívne, ale ani subjektívne presvedčení o tom, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností. Samotní žalobcovia v 1. a 2. rade sa na pojednávaní dňa 06.05.2013 vyjadrili niekoľkokrát
v tom zmysle, že sa jednak snažili skontaktovať so žalovanou ohľadom spísania riadnej kúpnej zmluvy
a jednak si sami preverovali skutočnosti ohľadom spornej nehnuteľnosti na príslušnom katastrálnom
úrade. V danom prípade dôkazné bremeno ohľadne dobromyseľnosti držby zaťažovalo žalobcov a

nie žalovanú, ako nesprávne uviedol v napadnutom rozsudku súd prvej inštancie. Žalovaná nemusela
mať záujem svoje vlastnícke práva uplatňovať, pretože stále bola v evidencii katastra nehnuteľností
vedená ako vlastníčka spornej nehnuteľnosti. Odôvodnenie napadnutého rozsudku je nepresvedčivé a
arbitrárne. Pokiaľ ide o formu vykonaného právneho úkonu, súd prvej inštancie takisto pochybil, keď sa
priklonil k tvrdeniam žalobcov v 1. a 2. rade, nakoľko v čase uzatvorenia právneho úkonu, t. j. podpísania

potvrdenia zo dňa 30.01.1997 bolo podľa platného Občianskeho zákonníka potrebné dodržať písomnú
formu právneho úkonu, týkajúceho sa nehnuteľnosti.

5. Žalobcovia v 1. a 2. rade v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalovanej uviedli, že žiadajú
odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcom náhradu

trov konania v sume 4.210,80 eur, ako aj náhradu trov odvolacieho konania spolu v sume 777,70
eura, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Doplatenie kúpnej ceny si môže uplatňovať žalovaná
v samostatnom konaní. Žalovaná na podporu svojich tvrdení neuniesla žiaden dôkaz, čím neuniesla
dôkazné bremeno v konaní. Oprávnená držba sa nemusí opierať nevyhnutne o existujúci právny
dôvod, ale postačí i domnelý dôvod. Dobromyseľnosť pri držbe môže nastať aj v tých prípadoch, keď

titul nadobudnutia vlastníctva k nehnuteľnosti nebol realizovaný v písomnej podobe, ako to de facto
vyžadoval zákon.

6. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie, a to uznesením č. k. 5Co/141/2014-181 zo dňa 18.2.2015, keď dospel k záveru, že

odvolanie žalovanej je dôvodné. Poukázal na to, že závery súdu prvej inštancie po právnej stránke,
najmä, pokiaľ ide o posúdenie dobromyseľnosti žalobcov v súvislosti s nimi vykonávanou držbou
predmetnej nehnuteľnosti nekorešpondujú s vykonávaným dokazovaním. Súd prvej inštancie sa po
právno-argumentačnej stránke v rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku vôbec nezaoberal tým, žežalobcovia už v súvislosti s kúpou predmetnej nehnuteľnosti v roku 1997 mali vedomosť o tom, že
predmet kúpy v tom čase ešte nebol vlastníctvom predávajúcej, čo okrem iného táto potvrdila aj v konaní
pred súdom prvej inštancie a aký vplyv mala táto skutočnosť na samotnú dobromyseľnosť žalobcov

pri vstupe do držby. Takisto súd prvej inštancie po objektívnej stránke nevyhodnotil dobromyseľnosť
žalobcov, ktorí už v žalobe uvádzali, že žalovaná je naďalej vedená ako výlučná vlastníčka nehnuteľnosti
zapísanej na LV č. XXX pre kat. územie S., ktorá je predmetom sporu. Vlastníčkou predmetnej
nehnuteľnosti sa stala žalovaná až v júni 1997, čo je takmer pol roka po kúpe tejto nehnuteľnosti
dojednanej medzi stranami sporu. Ďalej sa nezaoberal a nevenoval náležitú pozornosť tomu, prečo

potvrdenie o prevzatí sumy 300.000,- Sk za kupujúcich popri E. E. nepodpísal aj jej manžel, žalobca
v 2. rade. V ďalšom konaní odvolací súd uviedol, že je povinnosťou súdu prvej inštancie ozrejmiť tú
skutočnosť, prečo žalobcovia, ak boli v domnení, že im predmetná nehnuteľnosť vlastnícky patrí už
nasledujúci rok po kúpe, t. j. v roku 1998 iniciovali podpísanie čestného prehlásenia zo strany H. S..
Okrem toho súd prvej inštancie zistí, kedy malo dôjsť k incidentu medzi žalovanou a dcérou žalobcov,
kto bol prítomný pri tomto incidente a čo bolo vlastne dôvodom jeho vzniku.

V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania.

7. Medzičasom v priebehu konania zomrel žalobca v 2. rade dňa 23.11.2015 a na základe tejto
skutočnosti súd prvej inštancie uznesením zo dňa 3.3.2016 č. k. 9C/162/2011-207 prerušil konanie do
právoplatného skončenia dedičského konania po nebohom žalobcovi v 2. rade. Dedičské konanie po

žalobcovi v 2. rade sa viedlo na tunajšom súde pod sp. zn. 16D/731/2016 a bolo skončené právoplatným
uznesením Okresného súdu Nové Zámky č. k. 16D/731/2016-18 zo dňa 29.7.2016, ktoré uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 29.7.2016, keď súd podľa ustanovenia § 175j odsek 2 O.S.P. v tom
čase platnom vydal majetok nepatrnej hodnoty, ktorý poručiteľ zanechal dedičke E. T., rod. E., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XXX, ktorá vystrojila pohreb poručiteľa a dedičské konanie zastavil.

8. Právny zástupca žalobkyne v 1. rade podal dňa 11.11.2016 návrh na zmenu strany sporu tak, aby súd
pripustil do konania namiesto žalobcu v 2. rade E. T., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XXX
podľa ustanovenia § 80 odsek 1, 2 C.S.P. vzhľadom na to, že po právoplatnom skončení dedičského
konania po neb. E. E. sa stala dedičkou.

Súd prvej inštancie uznesením č. k. 9C/162/2011-240 zo dňa 7.9.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 27.9.2017 pripustil zámenu strany na strane žalobcu tak, že vypustil z konania pôvodného žalobcu
v 2. rade: E. E., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom S. XXX, a na miesto neho
pripustil do konania na strane žalobcu pani E. T., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX ako dedičku
po nebohom žalobcovi v 2. rade, počnúc od právoplatnosti uznesenia.

9. Právny zástupca žalobcov podal dňa 22.1.2018 návrh na zmenu petitu žaloby podľa ustanovenia §
139 C.S.P. vzhľadom na právoplatné uznesenie Okresného súdu Nové Zámky č. k. 9C/162/2011-240 zo
dňa 7.9.2017 a navrhoval, aby súd pripustil zmenu žaloby, podľa ktorej žalobkyňa v 1. rade a žalobkyňa
v 2. rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, každá v 1/2 k celku nachádzajúcich sa v kat.

území S., zapísaných na Okresnom úrade F. W., katastrálnom odbore vedených na LV č. XXX ako
parcela reg. „C“, evidovaná na katastrálnej mape pod č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere
1113 m2 spolu s domom so súp. číslom XXX počnúc právoplatnosťou rozsudku. Zároveň poukázal na
to, že výsledky doterajšieho dokazovania môžu byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe.
Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 22.1.2018 č. k. 9C/162/2011-258 pripustil zmenu petitu žaloby,

tak ako je vyššie uvedené a v prípade úspechu zároveň v tomto uznesení II. výrokom rozhodol, že
žalobkyňa v 1. rade a žalobkyňa v 2. rade majú nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Uznesenie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 139, § 140 a § 142 C.S.P. Toto uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 31.1.2018.

10. Súd vykonal dokazovanie prednesmi právnych zástupcov strán sporu, výpoveďami strán sporu,
svedkov a oboznámením sa s nasledovnými listinnými dôkazmi, a to: potvrdením o prevzatí sumy z dňa
30.01.1997, čestným prehlásením svedka S., potvrdením obce S. z čl. 8, výpisom z LV č. XXX, kat. úz.
S., informatívnou kópiou z katastrálnej mapy, čiastočným výpisom LV č. XXX, potvrdením obce S. z
čl. 100, výsluchom odporkyne pred dožiadaným OS v H. zo dňa 12.08.2013, úmrtným listom žalobcu

v 2. rade, uzneseniami súdu prvej inštancie z čl. 207, 240, 258, zápisnicou o predbežnom vyšetrení
dedičstva po žalobcovi v 2. rade, uznesením Okresného súdu Nové Zámky č. k. 16D/731/2016-18,
procesnými návrhmi právneho zástupcu žalobcov na zámenu strany sporu a zmenu petitu, vyjadrením
právneho zástupcu žalovanej zo dňa 24.4.2018 a z 28.5.2018 k veci, vyjadrením žalobkyne v 2. radezo dňa 11.5.2018, odpoveďami na otázky žalobkyne v 1. rade zo dňa 6.6.2018, potvrdením OO PZ R.,
oznámením právneho zástupcu žalobkýň zo dňa 29.6.2018, správou OO PZ v F. W., odbor poriadkovej
polície OO PZ R. zo dňa 9.8.2018, správou OO PZ, odbor kriminálnej polície v H., zo dňa 20.9.2018 a

zistil tento skutkový a právny stav.

11. Právny zástupca žalobcov, pokiaľ žil a stranou sporu bol aj žalobca v 2. rade uviedol, že sa v
plnom rozsahu pridržiava písomne podanej žaloby, tomuto žiadal vyhovieť, keď mal za to, že medzi
stranami sporu bola uzatvorená ústna kúpna zmluva podľa, ktorej žalobcovia ako manželia vyplatili

žalovanej kúpnu cenu za nehnuteľnosť v sume 300.000,- Sk, dňa 30.01.1997, o čom svedčí písomné
potvrdenie o prevzatí tejto sumy, ktoré podpísali ako žalobkyňa v 1. rade, tak aj žalovaná a svedok.
Od okamihu vyplatenia kúpnej ceny žalobcovia predmetnú nehnuteľnosť užívali ako vlastnú, zriadili
si k nej trvalý pobyt, obci platia daň z nehnuteľnosti a takto ju dobromyseľne užívali 14 rokov. V
čase predaja nehnuteľnosti táto bola neobývateľná a bolo potrebné vykonať rozsiahlu rekonštrukciu a
finančné prostriedky, ktoré žalobcovia vložili do tejto rekonštrukcie prevyšujú aj nadobúdaciu hodnotu

celej nehnuteľnosti a okrem toho žalobcovia splnili podmienky dobromyseľnej držby a k 30.01.2007 ju
majú v BSM. Poukázal aj na naliehavý právny záujem žalobcov podľa § 80 písm. c) O.S.P. v tom čase
platnom z dôvodu, že ich vlastnícke právo nie je možné deklarovať iným spôsobom ako rozhodnutím
súdu, aby bolo možné zosúladiť faktický stav so stavom právnym.
Po rozsiahle vykonanom dokazovaní a to výpoveďami strán sporu a výsluchmi svedkov a z listinných

dôkazov a uznesenia odvolacieho súdu, keď už zastupoval iba žalobkyňu v 1. rade mal za to, že je
naďalej nesporne preukázané, že žalobkyňa v 1. rade a žalovaná sa dohodli na predaji nehnuteľností,
ktoré tvoria predmet tohto konania, a to v roku 1997, pričom za tieto nehnuteľnosti žalobkyňa v 1. rade
uhradila v tom čase kúpnu cenu 300.000,- Sk. V uvedenom čase uviedol, že neprišlo k formálnemu
spísaniu riadnej kúpnej zmluvy, podmienky predaja boli dohodnuté ústnou formou, pričom vyplatenie

kúpnej ceny žalovaná svojím podpisom potvrdila, o čom podľa jeho názoru svedčí doklad o prevzatí
kúpnej ceny. Bola to žalovaná ako predávajúca, ktorá sa zaviazala vykonať všetky úkony smerujúce
k prevodu vlastníckeho práva na žalobkyňu v 1. rade a jej manžela. Svedkom tejto dohody bol aj
vypočutý svedok M. T., ktorý potvrdil, že to bola žalovaná, ktorá mala zabezpečiť prepis nehnuteľnosti.
Dôvera žalobkyne bola založená na tom, že ju žalovaná ubezpečila, že aj napriek tomu, že v čase

predaja ešte nie je evidovaná na liste vlastníctva, tento nedostatok odstráni s poukazom na prebiehajúce
dedičské konanie, že sa žalobkyňa a jej manžel nemusia o nič starať a rovnako im bola nehnuteľnosť
odovzdaná do užívania. Podľa jeho názoru žalovaná počas plynutia vydržacej doby nijakým spôsobom
neoslovila ani nenarušila užívanie žalobkyne a jej nebohého manžela v predmetných nehnuteľností, títo
ju v dobrej viere zrekonštruovali, vynaložili nemalé finančné prostriedky na zlepšenie jej technického

stavu, pričom za nehnuteľnosť uhrádzali aj miestnu daň a daň z nehnuteľnosti. Nehnuteľnosti užívali
ako vlastné, pričom sami za seba nemohli podniknúť kroky k zosúladeniu skutkového a právneho stavu,
keďže na zápis do katastra bolo potrebné predložiť kúpnu zmluvu podpísanú žalovanou s overeným
podpisom žalovanej, čo sa sama žalovaná zaviazala urobiť. Nemôže byť na ťarchu žalobkyne, že
táto žalovaná nesplnila dohodu, ktorá bola riadne uzatvorená. Čo sa týka absencie riadnej kúpnej

zmluvy, táto vyplýva zo skutočnosti, že žalobkyňa nemala vedomosť o nevyhnutnosti potreby spísania
a zavkladovania konkrétneho dokumentu. Bola v presvedčení, že postačuje doklad o úhrade kúpnej
ceny a že zo strany žalovanej príde k prepisu nehnuteľnosti. Už pred pôvodným prvostupňovým
rozhodnutím poukazoval na právny názor Najvyššieho súdu, ktorý akceptoval dobromyseľnosť u držiteľa
i v prípade, že riadna kúpna zmluva uzavretá nebola, avšak tento bol dobromyseľný v tom, že

nehnuteľnosť skutočne kúpil a že mu táto patrí. Žalobkyni ochranu poskytuje i ustanovenie § 130 OZ,
kde sa v prípade pochybností o tom, či bola alebo nebola presvedčená o svojom vlastníckom práve
zakladá zákonná domnienka, že dobromyseľná bola a že držiteľkou nehnuteľnosti bola oprávnená.
Opätovne poukázal na to, že žalovaná v priebehu dnes už viac ako 20 rokov, avšak k podaniu
žaloby viac ako 14 rokov nežiadala o doplatenie kúpnej ceny. Je nesporné, že pôvodne dohodnutá

kúpna cena bola vyplatená v plnom rozsahu a žalobkyňa tak splnila svoju časť dohody, ktorú uzavrela
so žalovanou. Súd prvého stupňa vzal argumentáciu žalobkyne na vedomie a rozsudkom zo dňa
23.10.2013 žalobe vyhovel. Voči predmetnému rozhodnutiu podala žalovaná odvolanie, kde krajský súd
uznesením zrušil pôvodné rozhodnutie súdu prvého stupňa a vrátil mu toto na doplnenie dokazovania.
V intenciách tohto rozhodnutia bola zo strany žalobkyne prejavená snaha toto doplniť, pričom žalobkyňa

bola vypočutá formou písomne položených otázok, kde sa vyjadrila, z akých finančných prostriedkov
bola hradená kúpna cena, kedy krajský súd nemal za dostatočne preukázané, či táto pochádzala
z finančných prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vtedajších strán
sporu.Žalobkyňauviedla,žepredmetnásumapochádzalazpredajanehnuteľnosti,ktorápôvodnepatrilaobom manželom a finančné prostriedky boli vynaložené z prostriedkov patriacich do BSM. Nakoľko zo
strany žalovanej táto skutočnosť nebola rozporovaná, v zmysle C.S.P., skutočnosti tvrdené stranou,
ktoré neboli rozporované, by mal súd považovať za nesporné. Ďalším nedostatkom, na ktorý poukázal

krajský súd, bola nejasnosť ohľadne čestného prehlásenia od pána H. S., kde žalobkyňa uviedla, že
tento bol oslovený za účelom, aby žalobkyňa mala istotu, že jej dosvedčí, že bol prítomný pri obhliadke
nehnuteľnosti pred kúpou a pri prezentovaní sľubu zo strany žalovanej, že túto nehnuteľnosť žalobkyni
a jej manželovi skutočne predáva. Nad rámec doplneného dokazovania bol vypočutý aj svedok M. T.,
ktorý sa tiež vyjadril k uzavretiu kúpnej zmluvy. Napriek tomu, že pôvodne boli ako žalobcovia označení

žalobkyňa v 1. rade a jej manžel, v priebehu konania došlo zo strany žalobcu v 2. rade k úmrtiu, pričom v
dôsledkusmrtižalobcuprišlokzánikuBSMatedažalobkyňav1.radesvojnárokvkonaníupravilatak,že
sa domáha určenia vlastníckeho práva v 1/2. Časť nároku žalobcu v 2. rade prevzala aktuálne žalobkyňa
v 2. rade ako dcéra poručiteľa, ktorá jediná spomedzi zákonných dedičov bola právnou nástupníčkou
označenou v dedičskom rozhodnutí, a to aj napriek tomu, že vyjadrila svoj nesúhlas so vstupom do
konania. Mal za to, že od pôvodného rozhodnutia súdu prvej inštancie nedošlo k takej zmene skutkových

okolností, pre ktoré by mohlo byť konštatované, že neboli splnené podmienky, aby sa žalobkyňa v 1.
rade stala vlastníčkou nehnuteľnosti titulom vydržania a to na podklade kúpnej zmluvy z roku 1997,
uhradenia kúpnej ceny a užívania nehnuteľnosti ako vlastník. Preto navrhol žalobe v zmysle poslednej
pripustenej zmeny vyhovieť a zaviazať žalovanú na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

12. Žalobkyňa v 1. rade uviedla, že sa pridržiavala podaného návrhu a prednesu právneho zástupcu,
s tým, že žalovanú spoznala v čase keď bývala s manželom a s dcérou v H. a žalovaná robila dílerku
zdravotnej poisťovne a bola u žalobcov na návšteve, vzhľadom na to, že dcéra žalobcov chcela meniť
zdravotnú poisťovňu a medzi rečou žalovaná spomenula žalobkyni v 1. rade, že má na predaj dom v
S.. Žalobkyňa v 1. rade mala záujem o kúpu nehnuteľnosti a žiť na dedine, preto nehnuteľnosť bola s

manželom pozrieť, táto sa im zapáčila a preto sa najprv ústne dohodli so žalovanou, že dom odkúpia
a potom žalovaná prišla do H. k žalobcom, kde jej žalobcovia odovzdali sumu 300.000,- Sk, lebo na
takejto sa dohodli a to dňa 30.01.1997, a keď žalovaná peniaze prevzala sľúbila žalobcom, že všetko
za nich vybaví, čo sa týka prepisu nehnuteľnosti a tiež odovzdala žalobcom všetky doklady, ktoré mala
v súvislosti s domom, lebo v tom čase ani žalovaná nebola vlastníčkou nehnuteľnosti. Žalobcovia sa do

nehnuteľnosti nasťahovali dňa 01.03.1997 a dom bol v čase kúpy neobývateľný a bolo potrebné na ňom
vykonať rôzne rekonštrukčné práce, na ktoré museli použiť väčšie množstvo finančných prostriedkov.
Od leta 1997 si zriadili trvalý pobyt v obci S. k predmetnému domu a tiež platili pravidelne aj daň z
nehnuteľnosti a od kedy sa do predmetného domu nasťahovali nikto ich nerušil v užívaní tohto domu
a ani ich nikto nevyzýval, aby sa z domu odsťahovali, alebo zaplatili nejaký nedoplatok kúpnej ceny a

žalovaná sa jedenkrát dostavila do predmetnej nehnuteľnosti už v čase, keď tam žalobcovia bývali a
prišla im oznámiť, že zrealizovala prepis nehnuteľnosti na svoju osobu a vtedy sa pohádala so staršou
dcérou žalobcov a uviedla, že dom neprepíše na žalobcov, kvôli tejto hádke. Nikdy však žalovaná
nevyzývala žalobcov, aby jej doplatili 150.000,- Sk ako kúpnu cenu za nehnuteľnosť.
Žalobkyňa v 1. rade písomne podaním zo dňa 4.6.2018 doručeným dňa 6.6.2018 odpovedala na otázky

kladené jej právnou zástupkyňou písomným podaním zo dňa 10.5.2018 doručeným 14.5.2018, a to na
otázku č. 1, či pôvodne vynaložená kúpna cena vo výške 300.000,- Sk bola uhradená z finančných
prostriedkov patriacich žalobkyni v 1. rade a zosnulému manželovi E. E., žalobkyňa v 1. rade odpovedala
„áno, boli to peniaze spoločné s nebohým manželom“. Na otázku č. 2, odkiaľ mala žalobkyňa v 1. rade
finančnéprostriedkyvynaloženénakúpunehnuteľnosti,odpovedala„predalismebytovku,bolaspoločná

s nebohým manželom“. Na otázku č. 3, čo uviedla žalovaná žalobkyni v 1. rade, keď spolu uzatvárali
dohodu o predaji nehnuteľnosti, odpovedala „že pôjde s nami a nám všetko poukazuje a prepíše dom na
nás“. Na otázku č. 4, kto mal zabezpečiť prepis nehnuteľnosti na katastrálnom úrade, odpovedala „J.“.
Na otázku č. 5, aby žalobkyňa v 1. rade uviedla dôvod, prečo iniciovala podpísanie čestného prehlásenia
od H. S., odpovedala „pretože pán S. bol prítomný, keď sme boli pozrieť dom a pred P. S. J. povedala,

že nám predáva dom so záhradou.

13. Žalobca v 2. rade, v čase, keď žil, uviedol, že sa stotožnil s výpoveďou manželky, na návrhu trval,
a potom ako sa nasťahovali do predmetnej nehnuteľnosti s manželkou a približne do 3 mesiacov sa
nič neudialo s prepisom nehnuteľnosti tak, obaja boli na geodézii, ukázali tam všetky svoje dokumenty

súvisiace s domom a tak im bolo povedané, že dom dajú zablokovať, ale blokácia sa neuskutočnila.
Čo sa týka rekonštrukcie domu, tú urobili rozsiahlu a vždy mali záujem o to, aby sa nehnuteľnosť dala
do poriadku po právnej stránke, za tým účelom vycestovali s manželkou do H. za žalovanou, ale v tom
čase už ona bola bezdomovkyňou, a bolo to ešte pred uplynutím 10 ročnej vydržacej lehoty. Uviedol,že nikdy nemal pochybnosť o vlastníckom práve k predmetnej nehnuteľnosti, pretože ju užíval tak, ako
svoju vlastnú na základe skutočnosti, že žalovanej jeho manželka vyplatila dňa 31.01.1997 kúpnu cenu
300.000,- Sk.

14. Po zámene strán sporu a po úmrtí pôvodného žalobcu v 2. rade žalobkyňa v 2. rade uviedla, že v
roku 1997 jej rodičia kúpili nehnuteľnosť od žalovanej, o čom svedčí listinný dôkaz o prevzatí peňazí
pani žalovanou v sume 300.000,- Sk. Žalovaná pôsobila v tom čase dôveryhodne, a preto nebol dôvod
obávať sa prevodu z jej strany. Podľa nej žalovaná si za kúpu nehnuteľnosti vypýtala sumu 300.000,-

Sk, ktorú aj prevzala, čo sama priznáva. Uviedla, že o žiadnej sume 450.000,- Sk reč nikdy nebola, čo
potvrdzuje aj fakt, že o tejto verzii nejestvuje žiaden dôkaz. Pokladala to za účelové tvrdenie, nakoľko
si žalovaná za celé obdobie, odkedy nehnuteľnosť užívali jej rodiča, zvyšnú sumu nikdy nepýtala, a to
ani v čase, keď mala finančné problémy a skončila v azylovom dome. Tvrdila, že rodičia v čase kúpy
nehnuteľnosti mali dostatočnú finančnú hotovosť aj v sume 450.000,- Sk a okrem toho mali ušetrených
100.000,- Sk. Žalovaná si však od nich nepýtala vyššiu sumu ako 300.000,- Sk. Preto považovala za

nepravdivé tvrdenie žalovanej, že rodičia nemali peniaze na doplatenie kúpnej ceny. Poukázala na to,
že žalovaná neplatila nikdy dane k nehnuteľnosti, ani sa o nehnuteľnosť nezaujímala, pokiaľ bola jej
výlučnou vlastníčkou a dom už užívali rodičia žalobkyne v 2. rade. Ďalej uviedla, že jej rodičia doplatili
na nevedomosť a nechali sa slovami žalovanej oklamať, ktorá im prisľúbila, že keď si dá do poriadku
svoje papierové záležitosti ohľadom vlastníctva, tak následne spíšu riadnu kúpno-predajnú zmluvu o

nehnuteľnosti. Celé roky rodičia žalobkyne užívali túto nehnuteľnosť ako vlastnú, platili dane. Čo sa týka
skutočnosti, že otec žalobkyne nebol podpísaný na listine týkajúcej sa preberania hotovosti 300.000,-
Sk, uviedla, že išlo o nevedomosť jej rodičov, ktorí neboli právne znalí, aby vedeli, či mali podpísať túto
listinu obaja alebo iba jeden. S poukazom na všetko vyššie uviedla, že žalovaná si bola plne vedomá
toho, že využila nevedomosť jej rodičov, aby sa obohatila o 300.000,- Sk s prísľubom, že všetko dá do

poriadku, čo sa ale nestalo. Nehnuteľnosť v čase predaja vôbec nemala hodnotu 450.000,- Sk, pretože
v dome nebola zavedená elektrina, plyn ani voda ani sociálne zariadenia, nehnuteľnosť trebalo úplne
zrekonštruovať. Jej rodičia boli presvedčení, že im nehnuteľnosť patrí, nakoľko ju v plnej výške vyplatili
podľa dohodnutej sumy žalovanej. Po dlhšej dobe, keď jej rodičia zistili, že žalovaná ich nenavštívila s
úmyslom uzavrieť riadnu kúpnu zmluvu, začali sa po nej vypytovať, čo je to za ženu, a dozvedeli sa, že

je to podvodníčka, čo potvrdil aj svedok p. S.. Preto mali záujem riešiť kúpnu zmluvu prostredníctvom
katastra nehnuteľností, ale tiež nepochodili. Považovala tvrdenia žalovanej za klamstvá, ktoré nemá
ničím podložené. Navrhovala vykonať vo veci detektor lži pre obe strany na rovnakom mieste.
Nazáveruviedla,žesapridržiavavšetkéhotoho,čohopredniesolprávnyzástupcajejmatkyapoukázala
ešte na to, že žalovaná nemá žiadny dôkaz o tom, že nehnuteľnosť mala byť predaná za kúpnu cenu

450.000,- Sk.

15. Právny zástupca žalovanej uviedol, že počas celého súdneho konania žalobcovia neboli objektívne
dobromyseľní o tom, že im žalované nehnuteľnosti patria. Opätovne poukázal na rozhodnutie Krajského
súdu v Nitre, ktorým bolo zrušené prvostupňové rozhodnutie, kde aj Krajský súd v Nitre uviedol a citoval

výpovede jednak pôvodného žalobcu, nebohého E. E., ktorý vo svojom výsluchu na pojednávaní, ktoré
sa konalo dňa 6.5.2013 uviedol: „Keď sme sa do nehnuteľnosti nasťahovali, asi do troch mesiacov,
keď sa nič nedialo s prepisom nehnuteľnosti, tak sme boli na geodézii, ukázali sme im všetky papiere
a povedali nám, že to dajú zablokovať, avšak blokácia sa neuskutočnila.“ Zároveň uviedol ďalej:
„Za žalovanou sme boli počas 10 rokov odkedy sme užívali nehnuteľnosť, nie po uplynutí desiatich

rokov.“ Týmito svojimi vyjadreniami, ktoré popísal, samotní žalobcovia spochybnili svoju dobromyseľnú
držbu, čo znamená, že počas celej doby 10 rokov, nemohli byť objektívne a podľa jeho názoru ani
subjektívne presvedčení o tom, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti. Žalovaná nikdy
nepoprela skutočnosť, že by bola jednala o kúpe žalovaných nehnuteľností so žalobcami resp. právnym
predchodcom, avšak dohoda znela na 450.000,- Sk. Nakoľko nedošlo k vyplateniu celej kúpnej ceny,

došlo k vyplateniu iba časti kúpnej ceny vo výške 300.000,- Sk, žalovaná nemala dôvod uskutočniť
potrebné kroky k prepisu uvedených žalovaných nehnuteľností. Chcel poukázať aj na skutočnosť, že
judikatúra sa vysporiadala už aj s tzv. neformálnymi kúpnymi zmluvami, ktoré sú označované ako
tituly k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním, a to tým spôsobom, že nie je možné, aby zmluva
týkajúca sa nehnuteľností bola uzatvorená či už teda v ústnej forme resp. v písomnej forme bez

potrebných náležitostí, aby táto bola titulom vstupu do dobromyseľnej držby. Žalovaná má tak isto za to,
že samotný petit žaloby, ktorý žalobcovia navrhli a ktorá zmena bola súdom pripustená, je zmätočný a
nevykonateľný, nakoľko podľa jej názoru v dôsledku smrti právneho predchodcu žalobcov bolo potrebnéžalovať tak, že spoluvlastnícky podiel po neb. E. E. patrí do dedičstva. Preto navrhoval žalobu v plnom
rozsahu zamietnuť, v prípade úspechu si uplatnil proti žalobcom náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

16. Žalovaná uviedla, že so žalobou nesúhlasí, p. žalobkyni v 1.rade nehnuteľnosť predala za 450.000,-
SK, ale žalobkyňa nemala toľko peňazí k dispozícii, takže jej dom predala za 300.000,- Sk, s tým,
že 150.000,- Sk jej doplatia žalobcovia neskôr, keď im ona prinesie papiere od nehnuteľnosti. Neskôr
žalovaná papiere od domu doniesla žalobkyni, s tým, že žalovaná bola už výlučnou vlastníčkou
nehnuteľnosti a vtedy jej žalobkyňa v 1. rade odmietla vyplatiť 150.000,- Sk, z dôvodu, že dom mal

závady, nebola tam zavedená elektroinštalácia, plyn a podobne. Mala za to, že žalobcovia vedeli, v
akom stave nehnuteľnosť kupujú a čo je potrebné vykonať, aby bol dom obývateľný a súhlasili s kúpnou
cenou 450.000,- Sk, a žalovaná trvala na tom, aby jej žalobcovia doplatili 150.000,- Sk. Tiež nesúhlasila
s výpoveďou svedka p. S., ktorý mal potvrdiť, že ona predala dom žalobcom za 300.000,- Sk, lebo ona so
svedkom nikdy nejednala ohľadom kúpnej ceny nehnuteľnosti. Tiež žalovaná uviedla, že ju to nezaujíma
koľko žalobcovia investovali do rekonštrukcie domu, pretože vedeli v akom stave sa dom nachádza a

aká je kúpna cena nehnuteľnosti. Žalovaná uviedla, že žalobcom predala iba dom s dvorom a nie aj
záhradu. Nemala žiadne návrhy na dokazovanie. Uviedla, že od samého začiatku mala záujem predať
nehnuteľnosť v obci S. a sumu 300.000,- Sk prevzala od žalobkyne v 1. rade v jej byte v H.. Od roku
1997, od kedy žalobcovia užívali predmetnú nehnuteľnosť, žalovaná uviedla, že si nikdy neuplatnila
žiadnymspôsobomsvojevlastníckenárokyknehnuteľnostianidoplateniekúpnejcenyaneplatilažiadne

poplatky spojené s užívaním nehnuteľnosti.

17. Svedok p. S. P. uviedol, že bol starostom obce S. od roku 1989 až do roku 2006, a pozná strany
sporu ako aj žalovanú. Mal vedomosti o kúpe nehnuteľnosti žalobcov a vedel o tom, že sa im táto kúpa
nepodarila, lebo mali dočinenia s podvodníčkou, o týchto skutočnostiach vedel, lebo žalobcovia za ním

chodili a hovorili mu aké majú problémy. Potvrdil súdu, že od roku 1997, platili obci všetky poplatky
týkajúce sa predmetnej nehnuteľnosti. Nemal vedomosti o tom, že by žalobcovia mali pochybnosti o
svojom vlastníckom práve k predmetnému domu, jedine to vedel, že problémy im robila žalovaná.

18. Svedok p. H. S., uviedol, že je priamym susedom žalobcov a pozná aj žalovanú. Bol prítomný pri

predaji nehnuteľnosti, keď žalovaná priniesla žalobcov a predaj prebehol tak, ako mal. Podrobnosti
ohľadom predaja nehnuteľnosti nevedel, ani to za akú kúpnu cenu sa nehnuteľnosť predala. Čo sa
týka Čestného prehlásenia zo dňa 08.11.1998, toto napísal aj podpísal z dôvodu, že žalovaná bola
špekulantka, a aby žalobcovia nemali problémy, lebo oni sú čestní ľudia a každý na nich aj v dedine
takto hľadí, tak to urobil. S určitosťou potvrdil, že žalobcovia užívajú nehnuteľnosť nerušene, ako svoju

od roku 1997, a rekonštruovali ju a investovali do nej značné množstvo peňazí.

19. Svedok p. M. T., uviedol, že keď žalobkyňa v 1. rade odovzdávala peniaze pani žalovanej, nepamätal
si kedy to bolo, niekedy pred 20 rokmi dozadu, presný dátum si nepamätal. Videl, že žalobkyňa mala
pri sebe peniaze. Bol vo vedľajšej miestnosti so žalobkyňou v 2. rade, ktorá bola v tom čase malá,

spolu s jej sestrou a bolo to v byte u žalobkyni v H.. On uviedol, že bežne chodil do bytu k žalobkyni,
nebol osobitne zavolaný žalobkyňou ohľadne úkonu, ktorý sa vykonával medzi ňou a žalovanou. Ďalej
uviedol, že počul z rozhovoru medzi žalobkyňou v 1. rade a žalovanou, že má prísť k predaju domu,
ktorý má kúpiť pani žalobkyňa od žalovanej v F. a mala pripravené peniaze, osobne to videl svedok,
ukazovala mu ich žalobkyňa, že ich má vo zväzku a jednalo sa zhruba okolo 300.000,- Sk v tom čase.

Svedok kúpnu zmluvu nepodpisoval, podpisoval iba papiere ako svedok. Bol tiež pozrieť ten dom s
pani žalobkyňou v S., bol trošku zanedbaný. Ohľadom pani J. vedel toľko, lebo ju tiež poznal, že mala
problém s bytom v T., išlo o jednoizbový byt, že tam má nájomníkov a potrebuje ten byt otvoriť, lebo
sa tam nevie dostať a ubezpečovala svedka, že to je byt v jej vlastníctve. Svedkovi sa tak pamätal, že
pani žalovaná bola prítomná pri obhliadke domu v S., lebo potom svedok s ňou išiel do T.. Uviedol, že

pani žalovaná povedala pri obhliadke domu, že je vlastníčkou domu, ktorý predávala pani žalobkyni. S
určitosťou si to pamätal, že cena 300.000,- Sk, ktorú vyplatila pani žalobkyňa v 1. rade žalovanej za
kúpu domu v S., bola konečná. Svedok som bol prítomný aj vtedy, keď žalobkyňa v 1. rade sa sťahovala
do domu v S.. Krátky čas uplynul od tej doby ako boli na obhliadke domu a ako im svedok pomáhal
sťahovať sa. Tie peniaze, čo odovzdávala pani žalobkyňa v 1. rade žalovanej v jej byte v H., boli po

obhliadke domu v S. a pred sťahovaním do domu. Ohľadom vlastníctva domu pani žalobkyňa v 1. rade
nepovedala svedkovi nič, či je vlastníčkou alebo nie, alebo že by boli nejaké problémy s vlastníctvom.
Neriešil a nemal vedomosti o tom, kto mal zabezpečovať prepis bytu na žalobkyňu a manžela. Od tejdoby, ako sa žalobkyňa s manželom presťahovali do S., svedok bol párkrát u nich, asi desaťkrát aj viac
a videl, že nehnuteľnosť bola rekonštruovaná.
Čo sa týka tohto konania, uviedol, že tento spor prebieha preto, že pani žalovaná chce ešte nejaké

peniaze od pani žalobkyni ohľadom domu. Od tej doby, ako sa presťahovala pani žalobkyňa do toho
domu, svedok je presvedčený, že ten dom patrí jej a v čase, keď žil manžel, aj jemu. To isté tvrdil aj v
súvislosti so záhradou, že im tiež patrí spoločne. Uviedol, že podpisoval iba niečo také, že je svedok a že
tam potvrdzoval, že tie peniaze boli vyplatené pani žalobkyňou v 1. rade pani žalovanej. Svedok uviedol,
že čítal ten papier. Obsahom potvrdenia bolo, že ako svedok potvrdil, že tieto peniaze boli vyplatené.

Ďalej povedal k veci, že pani J. hrala celú noc na automaty, lebo bola nabitá peniazmi. Žalobkyňa v 1.
radeavčase,keďžiljejmanžel,munikdynespomínali,ženemajúdotiahnutévlastníctvokpredmetnému
domu resp., že majú ešte nejaké problémy s pani žalovanou. Po odchode žalobcov z H., sa s nimi svedok
stýkal dosť často a potom už menej.

20. Potvrdením o prevzatí sumy 300.000,- Sk, bolo preukázané, že žalovaná týmto potvrdila, že prevzala

sumu 300.000,- Sk, ako vyplatenie domu v S. č. XXX, okres F. W., od žalobkyni v 1. rade, ktorá si
kupuje od nej dom a podpísaná bola žalovaná, žalobkyňa v 1. rade a svedok. Potvrdenie bolo spísané
dňa 30.01.1997.

21. Čestným prehlásením zo dňa 08.11.1998, svedok H. S. prehlásil na svoju česť, že mu osobne

žalovaná povedala, že byt a záhradu, ktoré zdedila po nebom p. A. predávala manželom E. z H..

22. Potvrdením Z. S., zo dňa 21.06.2011, bolo preukázané, že žalobca v 2. rade trvale bytom S. XXX,
platí daň z nehnuteľnosti, parc. č. XXX, XXX, súp. č. XXX a aj všetky ostatné poplatky, ako daň za
psa, smeti, vodu.

23. Výpisom z LV č. XXX, kat. úz. S., pre obec S., bolo preukázané, že ku dňu 22.06.2011 je výlučnou
vlastníčkou nehnuteľnosti a to domu so súp. č. XXX, postavený na parc. č. XXX žalovaná.

24. Informatívnou kópiou z mapy katastrálneho portálu, bolo preukázané, že dom so súp. č. XXX je

evidovaný na parc. č. XXX, a záhrada na parc. č. XXX.

25. Úmrtným listom z čl. 204 Obec S. preukázala, že žalobca v 2. rade zomrel dňa XX.XX.XXXX v Q..

26. Zápisnicou o predbežnom vyšetrení v dedičskej veci 16D/731/2016-7 Okresného súdu Nové Zámky

bolo preukázané, že dedičmi po neb. žalobcovi v 2. rade je manželka, žalobkyňa v 1. rade, deti D. E.,
rod. E., nar. XX.X.XXXX, bytom D., neb. E. E., zomr. XX.X.XXXX, slobodný, bezdetný, I. E., rod. E., nar.
XX.X.XXXX, bytom S., E. E., rod. E., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XX, a čo sa týka nehnuteľností, nie je v
tejto zápisnici uvedená žiadna nehnuteľnosť, že by vlastnil ku dňu smrti. Zároveň je v zápisnici uvedené,
že E. T. vystrojila pohreb žalobcovi.

27. Uznesením Okresného súdu Nové Zámky v dedičskej veci po poručiteľovi E. E., zomr. XX.XX.XXXX,
naposledy bytom S. XXX, sp. zn. 16D/731/2016-18 bolo preukázané, že dedičské konanie bolo
zastavené a majetok nepatrnej hodnoty bol vydaný žalobkyni v 2. rade, ktorá vystrojila pohreb poručiteľa.

28. Potvrdením OO PZ R. zo dňa 13.5.2018 bolo potvrdené, že žalobkyňa v 1. rade učinila dňa 13.5.2018
o 11.35 hod. na OO PZ v R. trestné oznámenie.
Ďalším potvrdením OO PZ v R. potvrdilo súdu, že v trestnej veci ČVS: ORP-414-SU-NZ-2018 bolo
výsluchomžalobkynev1.radeažalovanejzistené,žekukonaniupanižalovanej,atoprevzatiufinančnej
hotovosti 300.000,- Sk ako dohodnutej kúpnej ceny za dom v S. došlo v byte na J. ulici v H. a z dôvodu

miestnej príslušnosti bol spis odstúpený pre ďalšiu služobnú činnosť OO PZ v H..
Správou OR PZ v H., odboru kriminálnej polície bolo preukázané, že vo veci podozrenia z trestného
činu podvodu podľa § 250 odsek 1, 3 písmeno b) Tr. zákona platného a účinného do 31.12.2005 a z
trestného činu krádeže podľa § 247 odsek 1 písmeno a) Tr. zákona platného a účinného do 31.12.2005,
ktorého sa mala dopustiť žalovaná dňa 30.1.1997, bolo dňa 18.9.2008 podľa § 197 odsek 1 písmeno d)

Tr. poriadku odmietnuté. Žalovaná v predmetnej veci nebola vypočutá.29. Právna zástupkyňa žalobkyne v 1. rade oznámila súdu dňa 29.6.2018, že ňou navrhovaná svedkyňa,
pani D. E. jej neoznámila adresu, na ktorej sa zdržiava a z tohto dôvodu berie návrh na vypočutie
svedkyne späť a netrvá na jej vypočutí.

30. Podľa ustanovenia § 129 ods. 1 OZ, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto
vykonáva právo pre seba.
ods. 2 držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.

31. Podľa ustanovenia § 130 ods. 1 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená.
ods. 2, ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké právo ako vlastník, najmä má tiež
právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.

32. Podľa ustanovenia § 134 ods. 1 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite
v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

33. Na základe vykonaného dokazovania a podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení súd dospel
k takému právnemu názoru a záveru veci, že je potrebné žalobu zamietnuť.

34. Súd prvej inštancie postupoval v intenciách uznesenia odvolacieho súdu a skúmal, či žalobcovia,
teda manželia E. v čase, keď žalobkyňa v 1. rade podpisovala potvrdenie o prevzatie sumy 300.000,-
Sk dňa 30.1.1997 so žalovanou, bola spolu so svojím manželom v tom čase dobromyseľná v súvislosti
s ním vykonávanou držbou predmetnej nehnuteľnosti a dospel k tomu, že nie je možné prisvedčiť, že

bola dobromyseľná, pretože veľmi dobre vedela v tom čase, keď vyplatila žalovanej sumu 300.000,-
Sk ako kúpnu cenu, že samotná žalovaná nie je výlučnou vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti a
napriek tejto okolnosti jej žalobkyňa v 1. rade odovzdala kúpnu cenu, a teda vstúpila do neoprávnenej
držby, nakoľko pri dobromyseľnej držbe (bonae fidei possessio) sa predpokladá presvedčenie držiteľa
so zreteľom na všetky okolnosti, že je vlastníkom veci alebo oprávneným vykonávateľom práva. Pri

nedobromyseľnej držbe ide o zlomyseľnú držbu (malae fidei possessio), pretože držiteľ vie, alebo musí
vedieť, že vec mu nepatrí, resp., že právo vykonáva neoprávnene. V danom prípade teda žalobkyňa v
1. rade, keďže mala vedomosť o tom, že žalovaná nie je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti, ktorú ona
od nej kupuje a napriek tejto okolnosti jej vyplatila kúpnu cenu, nemohla v žiadnom prípade vstúpiť do
držby oprávnenej, pretože iba oprávnená držba veci alebo práva môže viesť k vydržaniu vlastníckeho

práva, a to v danom prípade, aj keď od samého začiatku manželia E. užívali nehnuteľnosť ako svoju
vlastnú, bolo iba ich presvedčenie, že sú dobromyseľnými držiteľmi tejto nehnuteľnosti a že ju uplynutím
10 ročnej vydržacej doby nadobudnú tak, že im vlastnícky patrí. K takémuto niečomu zo zákona dôjsť
nemohlo, nakoľko žalovaná v čase predaja nehnuteľnosti nemala vysporiadanú nehnuteľnosť, napriek
tejtookolnostiprevzalaodžalobkynev1.radefinančnúhotovosť300.000,-Skavďalšíchrokochnedošlo

medzi zmluvnými stranami k platnému uzatvoreniu kúpnej zmluvy o kúpe predmetnej nehnuteľnosti,
ktorá by následne bola podkladom k zápisu a k vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v prospech
žalobcov. Žalobcovia sa predmetným konaním domáhali určenia vlastníckeho práva k predmetnej
nehnuteľnosti titulom vydržania v 10 ročnej vydržacej doby v súlade s ustanovením § 134 Občianskeho
zákonníka s tým, že ju mali nepretržite v držbe po dobu 10 rokov. Zároveň si však neuvedomili, že pokiaľ

nehnuteľnosť nadobudli bez platnej kúpnej zmluvy a bez toho, že by žalovaná bola vlastníčkou tejto
nehnuteľnosti, nemohlo ísť o dobromyseľnú držbu a zároveň nemohli nehnuteľnosť vydržať uplynutím
10 rokov, aj keď nehnuteľnosť užívali bez akéhokoľvek rušenia po dobu 14 rokov k dátumu podania
žaloby vo veci samej. Pokiaľ žalobcovia nenadobudli nehnuteľnosť v čase kúpy v roku 1997 od vlastníka
nehnuteľnosti, nemohli ju zároveň dobromyseľne užívať. Dôkazom tejto skutočnosti je samotná výpoveď

žalobcu v 2. rade v čase, keď žil a vypovedal pred súdom, keď sám uviedol, že po 3 mesiacoch, ako
sa nasťahovali s manželkou do nehnuteľnosti, keď sa nič nedialo s prepisom nehnuteľnosti, tak boli
na geodézii, ukázali im všetky papiere týkajúce sa nehnuteľnosti a na katastri im povedali, že to dajú
zablokovať, ale blokácia sa neuskutočnila. Táto jeho časť výpovede je dôkazom toho, že správa katastra
v tom čase nemohla uskutočniť blokáciu, pretože nehnuteľnosť vlastnícky nebola vysporiadaná, a teda

nehnuteľnosť nebola na mene žalobcov, ale ani na mene žalovanej. To znamená, že počas obdobia
14 rokov, keď žalobcovia nepodali žalobu o určenie vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti,
sami spochybnili dobromyseľnú držbu, pretože počas celej doby 10 rokov nemohli byť a ani neboli
nielen objektívne, ale ani subjektívne presvedčení o tom, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi. Napriektejto okolnosti, že vedeli, že nie sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti ju rekonštruovali,
vložili do nehnuteľnosti nemalé investície, hoci vedeli, že tieto vkladajú v prospech žalovanej, nakoľko
nehnuteľnosť nebola ich vlastníctvom ani spoluvlastníctvom.

35. Okrem toho, v dedičskom konaní po neb. žalobcovi v 2. rade bolo preukázané, že ku dňu smrti
žalobca nevlastnil žiadnu nehnuteľnosť. To znamená, že žalobcovia sa po pripustení zmeny žaloby
domáhali určenia vlastníckeho práva takým spôsobom, že žalobkyňa v 1. rade a žalobkyňa v 2.
rade sú podielovými spoluvlastníkmi v spornej nehnuteľnosti každá v 1/2 k celku, avšak takýto petit

je nesúladný s výsledkami doterajšieho konania, nakoľko v dôsledku smrti právneho predchodcu
žalobcov bolo potrebné podľa názoru súdu žalovať tak, že uvedený spoluvlastnícky podiel patrí do
dedičstva.UvedenévyplývanapríkladzrozhodnutiaNSSRsp.zn.5Cdo/133/03,podľaktoréhopreúčely
dedičského konania možno pripustiť len určovaciu žalobu, že zomrelý bol v čase smrti vlastníkom alebo
spoluvlastníkom veci a najmä z novšej českej judikatúry, z ktorej vyplýva, že „ani jediný dedič sa nemôže
s úspechom domáhať žalobou podľa § 80 písmeno c) OSŘ určenia, že je vlastníkom veci patriacej do

dedičstva, pokiaľ táto vec nebola predmetom konania o dedičstve, a ohľadom ktorej nebolo jedinému
dedičovi potvrdené nadobudnutie dedičstva. Z tohto dôvodu má súd za to, že žalobe na určenie, že
spoluvlastníkom nehnuteľností dosiaľ neprejdnaných v dedičskom konaní sú žalobcovia, nemôže byť
vyhovené ani v prípade, že by spoluvlastnícke právo poručiteľa bolo preukázané. Z uvedeného vyplýva,
že k potvrdeniu nadobudnutia dedičstva, teda k potvrdeniu nadobudnutia spoluvlastníckeho práva,

k dedeným veciam patriacim do dedičstva je oprávnený súd iba v konaní o dedičstve. Preto nie je
možné mimo konania o dedičstve deklaratórnym rozhodnutím, teda výrokom rozsudku súdu určiť, že
dedič je spoluvlastníkom veci patriacej do dedičstva, nakoľko v konaní o dedičstve doposiaľ nebola
nehnuteľnosť prejednaná a nebol k nej prejednaný ani podiel, nakoľko deklaratórnym rozhodnutím súdu
by sa legalizovalo nadobudnutie dedičstva bez prejednania a rozhodnutia príslušného súdu v konaní o

dedičstve. Rozhodnutím, ktorým by bolo v sporovom konaní podľa ustanovenia § 137 písmeno c) C.S.P.
určené, že jediný dedič je vlastníkom predmetu dediča, by tak nahradzovalo uznesenie o potvrdení
nadobudnutia dedičstva dedičom v C.M.P., čo nie je možné v súdnej praxi pripustiť. Nemožno totiž
prehliadnuť, že aj v prípade určenia vlastníckeho práva podľa § 137 písmeno c) C.S.P. by muselo
prebehnúť konanie o dodatočnom prejednaní dedičstva podľa ustanovení C.M.P., pričom by nebolo

možné vylúčiť odchylný záver príslušného súdu v konaní o dedičstve o predmete dedičstva.

36. Čo sa týka námietky žalobkyne v 1. rade, že so žalovanou mala ústnu dohodu ohľadom kúpnej ceny,
že nehnuteľnosť má kúpnu cenu 450.000,- Sk sa nepreukázali. Žalovaná tvrdila v tejto súvislosti, že je
pravdou, že 30.1.1997 podľa „Potvrdenia o prevzatí sumy 300.000,- Sk“ prevzala od žalobkyne v 1. rade

sumu 300.000,- Sk ako vyplatenie domu v S. a žalovaná ďalej tvrdila, že okrem toho sa ústne dohodla
so žalobkyňou v 1. rade, že zvyšok ceny 150.000,- Sk jej žalobkyňa vyplatí potom, ako uzavrú riadnu
kúpnu zmluvu, keď už žalovaná bude vlastníčkou predmetných nehnuteľností. Žalovaná aj navštívila
žalobcov v nehnuteľnosti v S. potom, ako bola už výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti s tým, že im prišla
oznámiť, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti a vtedy bola prítomná aj staršia dcéra manželov

E. v nehnuteľnosti, ktorá sa pohádala so žalovanou a preto žalovaná uviedla, že dom neprepíše na
žalobcov kvôli tejto hádke, avšak nikdy žalovaná nevyzývala žalobcov, aby jej doplatili sumu 150.000,-
Sk ako kúpnu cenu. V tomto smere súd konštatuje, že neuniesla dôkazné bremeno, ako žalovaná, tak
ani žalobkyňa, nakoľko súd mal záujem vypočuť svedkyňu, dcéru žalobcov D. E., o ktorej aj odvolací súd
vo svojom uznesení uviedol, že v ďalšom konaní súd prvej inštancie zistí, kedy malo dôjsť k incidentu

medzi žalovanou a dcérou žalobcov, kto bol prítomný pri tomto incidente a čo bolo vlastne dôvodom jeho
vzniku, avšak právna zástupkyňa žalobkyne v 1. rade písomným oznámením zo dňa 29.6.2018 sama
uviedla, že nevie oznámiť adresu svedkyne, z ktorej by ju súd mohol predvolať, lebo nemá vedomosti o
tom, kde sa zdržiava a z tohto dôvodu berie návrh na výsluch svedkyne späť a netrvá na jej vypočutí,
takže skutočnosti ohľadom incidentu, ktorý sa mal stať medzi žalovanou a dcérou žalobkyne v 1. rade

sa žiadne nepreukázali.

37. Čo sa týka žalobkyne v 2. rade a najmä jej vyjadrenia k žalobe, ktoré podala písomne dňa 11.5.2018,
nie je možné s jej pravdivosťou sa celkom stotožniť, nakoľko v čase, keď jej matka, žalobkyňa v 1. rade,
vyplatila žalovanej kúpnu cenu 300.000,- Sk, teda 30.1.1997, žalobkyňa v 2. rade mala necelých 5 rokov,

teda nemôže si pamätať na také skutočnosti, ktoré opísala vo svojom vyjadrení k žalobe. Následne ako
takto maloletá nemohla vedieť, akú finančnú hotovosť vyplatila jej matka žalovanej, na čom sa dohodli a
akú finančnú hotovosť mali k dispozícii jej rodičia v tom čase a ani to, v akom stave bola nehnuteľnosť,
ktorú kupovali jej rodičia. Okrem toho, čo sa týka titulu nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,teda jej spoluvlastnícky podiel, v žiadnom prípade nemohla nadobudnúť titulom vydržania jednak z
tých dôvodov, pre ktoré ich nenadobudla žalobkyňa v 1. rade ako aj z tých dôvodov, že v čase kúpy
bola maloletá a vlastne sa stala dedičkou, teda právnou nástupkyňou po svojom otcovi až na základe

právoplatného dedičského konania počnúc od 29.7.2016 s tým, že sa stala len právnou nástupkyňou,
ale nenadobudla žiadny spoluvlastnícky podiel k predmetnej nehnuteľnosti, lebo nehnuteľnosť nebola
predmetom dedičského konania, pretože ku dňu smrti poručiteľa, táto nehnuteľnosť netvorila jeho
majetok, ani žiadny spoluvlastnícky podiel.

38. Ďalšou pochybnosťou v súvislosti s odovzdaním kúpnej ceny vo výške 300.000,- Sk, ktorú vytkol
odvolací súd súdu prvej inštancie, že nevenoval tejto otázke náležitú pozornosť, bolo prečo na listine
„Potvrdenie o prevzatí sumy 300.000,- Sk“ nie je podpísaný v tom čase aj manžel žalobkyne, teda
žalobca v 2. rade. Je treba uviesť, že aj chýbajúci podpis žalobcu v 2. rade je chybou, ktorá sa na tomto
potvrdení vyskytla, pretože pokiaľ išlo o vyplatenie kúpnej ceny nie malej hodnoty za kúpu rodinného
domu, takýto právny úkon nie je bežnou vecou, pri ktorej by mohol jeden z manželov zastúpiť aj druhého

manžela a teda mal byť na tomto potvrdení prinajmenšom podpísaný aj žalobca v 2. rade ako zákonitý
manžel žalobkyni v 1. rade. Táto skutočnosť tiež tvorí čiastočne neplatnou toto potvrdenie o prevzatí
sumy. Sama žalobkyňa v 1. rade potvrdila, že tieto peniaze sú spoločnými peniazmi s manželom, ktoré
nadobudli predajom za bytovku, v ktorej predtým bývali s manželom. Preto je možné konštatovať, že
pokiaľ predmetná nehnuteľnosť bola subsumovaná pod režim BSM žalobcov ako manželov, takýto

režim potom kúpna cena 300.000,- Sk nezdieľala. Žalobkyňa v 1. rade sa nevyjadrila ani osobitne
ani prostredníctvom právnej zástupkyni, prečo nasledujúci rok po kúpe, t. j. v roku 1998 iniciovali
podpísanie čestného prehlásenia zo strany H. S., že im predmetná nehnuteľnosť patrí. J. H. S. bol
susedom žalobkyne a jej manžela a poznal aj žalovanú. Potvrdil síce súdu, že bol prítomný pri predaji
nehnuteľnosti, keď žalovaná priniesla žalobcov, ale nič podrobnejšie ohľadom predaja nehnuteľnosti

nevedel, ani to, za akú kúpnu cenu sa nehnuteľnosť predávala, ani to, či v čase kúpy vlastnícky patrila
žalovanej. Čestné prehlásenie zo dňa 8.11.1998 podpísal a napísal iba z toho dôvodu, že vedel o
tom, že žalovaná bola špekulantkou a aby žalobcovia nemali problém. Týmto čestným prehlásením
svedka ako aj jeho výpoveďou nebola potvrdená skutočnosť, že došlo k uzavretiu riadnej kúpnej zmluvy
medzi stranami sporu, pretože túto skutočnosť žiadnym spôsobom nepreukázal. Týmto jeho čestným

prehlásením sa žiadnym spôsobom nezmenila nedobromyseľná držba žalobkyne v 1. rade a jej manžela
na dobromyseľnú, keďže sám svedok nevedel a nepotvrdil súdu, že v čase predaja nehnuteľnosti,
nehnuteľnosť nebola vo vlastníctve žalovanej, teda ju ani nemohla predať.

39. S poukazom na všetko vyššie uvedené, ale najmä na najpodstatnejší problém celého sporu, že

žalobkyňa v 1. rade so svojím manželom nadobudla nehnuteľnosť od nevlastníka, ktorá skutočnosť
zakladá sama o sebe nedobromyseľnú a neoprávnenú držbu nehnuteľnosti bez ohľadu na skutočnosť,
že žalobkyňa v 1. rade so svojím manželom predmetnú nehnuteľnosť užívali počas 10 rokov nerušene
bez toho, aby ich v užívaní určitým spôsobom žalovaná rušila, alebo niekto iný, je nepostačujúce
k tomu, aby bolo možné žalobe vyhovieť a tiež aj s poukazom na skutočnosť, že podiel žalobcu v

2. rade nebol predmetom jeho dedičského konania, čiže aj keď sa žalobkyňa v 2. rade stala jeho
právnou nástupkyňou a nadobudla majetok nepatrnej hodnoty v rámci dedičského konania, tiež nemohla
nadobudnúť spoluvlastnícky podiel k predmetnej nehnuteľnosti v podiele 1 z celku. Z týchto dôvodov
súd žalobu zamietol.

40. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 C.S.P. a priznal ich žalovanej v rozsahu 100 %,
keďže bola v konaní úspešná oproti žalobkyniam v 1. a 2. rade podľa § 262 odsek 1 C.S.P. a o výške
náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením podľa ustanovenia § 262 odsek 2 C.S.P.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (§38 odsek 2 ExP).