Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 28, 2019

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 42Ek/694/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118266034
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Baťková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2019:6118266034.2

Uznesenie

OkresnýsúdBanskáBystricavexekučnejvecioprávneného:BKS-Leasings.r.o.,sosídlomPribinova4,
811 09 Bratislava, IČO: 31 644 333, právny zástupca: Dvořák Hager & Partners, advokátska kancelária,
s. r. o., Cintorínska 3/a, 811 08 Bratislava proti povinnému: GR8 auctions a.s., so sídlom Pribinova
30/D913, 811 09 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 35 863 021, právny zástupca: iTRUST Legal, s. r.
o., Seberíniho 2, 821 03 Bratislava, IČO: 36 659 746 o vymoženie 25.345,26 eura s príslušenstvom,

vykonávanej súdneho exekútora: Mgr. Vladimír Cipár, so sídlom exekútorského úradu Vazovova 9, 811
07 Bratislava, IČO: 36 060 577, pod spisovou značkou 18EX 186/18, o návrhu povinného na zastavenie
exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.

II. Povinný je p o v i n n ý oprávnenému uhradiť náhradu účelne vynaložených trov vo výške 263,02

eura vrátane DPH, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 12.04.2018 domáhal
od povinného vymoženia 25.345,26 eura s príslušenstvom na základe exekučných titulov -
Rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 28Cb/9/2017 zo dňa 21.09.2017 a Uznesenie
Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 28Cb/9/2017 zo dňa 15.12.2017. Poverením číslo

ECLI:SK:OSBB:2018:6118266034.1, zo dňa 16.07.2018 poveril súd vykonaním exekúcie súdneho
exekútora Mgr. Vladimír Cipár, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 18EX 186/18.

2. Povinný po uplynutí 15-dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie (doručené
povinnému 03.08.2018) podal u súdneho exekútora návrh na zastavenie exekúcie, ktorý bol doručený
súdnemu exekútorovi dňa 27.08.2018 a ktorý podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku nemá odkladný

účinok. Súdny exekútor doručil súdu dňa 26.09.2018, návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu
s vyjadrením oprávneného.

3. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že sú tu skutočnosti, ktoré bránia
vymáhateľnosti exekučného titulu a zároveň je daný predpoklad, že exekučný titul bude súdom zrušený,
nakoľko neboli splnené podmienky na jeho vydanie. Dôvodom, ktorý bráni vymáhateľnosti exekučného

titulu je podľa povinného skutočnosť, že Uznesenie č.k. 28Cb/9/2017-44 zo dňa 26.04.2017, ktorým
Okresný súd Bratislava I vyzval povinného ako žalovaného na vyjadrenie k žalobe, obsahujúce poučenie
onásledkochzmeškanialehoty,vskutočnostinebolopovinnémuakožalovanémudňa03.05.2017riadne
doručené prevzatím písomnosti a podpisom tzv. doručenky. Uznesenie nebolo doručené žalovanej
strane do vlastných rúk, resp. nebolo doručené vôbec. Neboli tak splnené podmienky pre vydanie
rozsudku pre zmeškanie v zmysle § 273 CSP. Dôvody povinný uviedol v návrhu na zrušenie Rozsudku

(exekučného titulu). Povinný podal dňa 27.08.2018 návrh na zrušenie Rozsudku, a to na základe ust. §
277ods.1CSP,nakoľkoexistujeospravedlniteľnýdôvod,prektorýpovinnýakožalovanástranavkonanízmeškal lehotu na podanie vyjadrenia. Preto povinný navrhol Rozsudok zrušiť a žiada, aby súd vo veci
opäť konal. V dôsledku uvedeného je pravdepodobné, že odpadne aj exekučný titul, na základe ktorého
je vedená exekúcia v prospech oprávneného. Nakoľko existuje dôvodný predpoklad, že rozsudok, ktorý

zároveň predstavuje exekučný titul v exekučnom konaní, bude zrušený, povinný navrhuje, aby súd vydal
uznesenie, ktorým exekúciu zastaví.

4. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa vyjadril aj oprávnený, ktorý uviedol, že nakoľko
povinný je právnická osoba, bola mu dňa 01.08.2016 automaticky aktivovaná elektronická schránka na

doručovanie písomností, ak sa do nej štatutár neprihlásil už skôr. V zmysle prechodných ustanovení
zákona od januára 2017 úrady, štátne orgány a súdy všetkým osobám, ktoré si elektronické schránky
aktivovali alebo im boli automaticky aktivované na základe zákona o e-governmente, úradné dokumenty
doručovali do elektronických schránok, pričom táto forma doručovania sa považuje za rovnocennú
s písomnou formou. Povinnému ako žalovanému bolo do jeho aktivovanej elektronickej schránky
doručované uznesenie, obsahom ktorého bola výzva na vyjadrenie sa k podanej žalobe do vlastných

rúk. Povinný si v úložnej lehote túto úradnú elektronickú správu neprevzal, márnym uplynutím 15-
dňovej úložnej lehoty sa táto elektronická úradná správa, vrátane všetkých elektronických dokumentov
považovala za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel. Nakoľko povinný doručenie
uznesenia v elektronickej schránke nepotvrdil, bolo uznesenie povinnému doručené do vlastných rúk
s fikciou doručenia po uplynutí 15-dňovej úložnej lehoty. Keďže sa povinný nevyjadril k predmetnej

výzve do 15-tich dní od doručenia Uznesenia, súd bol oprávnený vydať rozsudok pre zmeškanie.
Rovnakým spôsobom bol povinnému doručený aj rozsudok pre zmeškanie zo dňa 21.09.2017 č.k.
28Cb/9/2017-58. Oprávnený poukazuje na § 273 CSP. Uvádza, že súd bol pri vydaní rozsudku pre
zmeškanie okrem iného povinný skúmať aj skutkový stav tvrdený žalobcom a iba v prípade jeho
nespornosti vydať rozsudok pre zmeškanie. V zmysle vyššie uvedeného oprávnený uvádza, že boli

splnené všetky podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie voči povinnému vrátane spôsobu
doručenia Uznesenia a samotného Rozsudku pre zmeškanie. Oprávnený uvádza, že nad rámec
vyššie uvedeného bol povinný viackrát vyzvaný oprávneným, ešte pred podaním žaloby, na úhradu
vymáhanej pohľadávky, ktorá tvorí predmet exekúcie. Nečinnosť povinného spočívajúca v ignorovaní
jeho povinností pravidelne kontrolovať poštu doručovanú d jeho zriadenej a aktivovanej elektronickej

schránke nie je podľa oprávneného ospravedlniteľným dôvodom pre zrušenie rozsudku pre zmeškanie
v zmysle § 277 CSP, tým pádom nespôsobí zrušenie rozsudku pre zmeškanie a ani nemôže byť
podkladom pre zastavenie prebiehajúcej exekúcie. Nakoľko boli splnené všetky zákonné predpoklady
na vydanie exekučného titulu a všetky úradné dokumenty boli povinnému doručené do vlastných rúk
s fikciou doručenia oprávnený uvádza, že nepovažuje návrh povinného na zastavenie exekúcie za

dôvodný. Uvádza, že so zastavením exekúcie nesúhlasí, trvá na podanom návrhu a v celom rozsahu sa
stotožňuje s poverením na vykonanie exekúcie. Oprávnený preto žiada návrh povinného na zastavenie
exekúcie zamietnuť. Zároveň uvádza, že si uplatňuje nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za
jeden úkon právnej služby, t.j. vyjadrenie k návrhu na zastavenie exekúcie vo výške 282,94 eura (1x
právny úkon vo výške 226,57 eura, 1x režijný paušál 9,21 eura + 20% DPH).

5. Podľa § 57 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“),
vydané poverenie na vykonanie exekúcie súd odošle poverenému exekútorovi spolu s rovnopisom
návrhu na vykonanie exekúcie alebo spolu s údajmi z návrhu na vykonanie exekúcie. Doručením

poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi sa začína exekúcia.

6. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,

c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2),
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15

dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.8. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie
môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí
ďalšíchnávrhochnazastavenieexekúciemôžepovinnýnamietaťlenskutočnosti,ktorénastalipopodaní

predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia,
ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa

k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

10. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu

zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

11. Podľa § 61o prvej časti vety Exekučného poriadku, ak povinný splnil vymáhaný nárok vrátane trov
exekúcie alebo exekútor vymohol vymáhaný nárok vrátane trov exekúcie, exekútor vydá upovedomenie
o ukončení exekúcie.

12. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 305/2013 o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej
moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente),(ďalej len „zákon o e-
Governmente“), ak ide o postup orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci a ak ide o náležitosti
návrhu na začatie konania, žaloby, žiadosti, sťažnosti, vyjadrenia, stanoviska, ohlásenia alebo iného

obdobného dokumentu, ktoré sa v konaní predkladajú orgánu verejnej moci, a o náležitosti rozhodnutia,
žiadosti, vyjadrenia, stanoviska alebo iného dokumentu, ktoré v konaní vydáva orgán verejnej moci,
použijú sa ustanovenia osobitných predpisov, ak tento zákon v ustanoveniach § 4 až 6, § 10, § 17 a 18 a
v ustanoveniach o identifikácii (§ 19 a 20), autentifikácii (§ 19, 21 a 22), autorizácii (§ 23), elektronickom
podaní (§ 24, 25 a 28), elektronickom úradnom dokumente (§ 26, 27 a 28), elektronickom doručovaní

(§ 11 až 16 a § 29 až 34), zaručenej konverzii (§ 35 až 39) a referenčných registroch a referenčných
údajoch (§ 49 až 55) neustanovuje inak.

13. Podľa § 29 ods. 1 zákona o e-Governmente, elektronické podanie a elektronický úradný dokument
sa doručuje elektronicky, pričom miestom na elektronické doručovanie je elektronická schránka, ktorá

je aktivovaná. Elektronické doručovanie elektronického podania a elektronického úradného dokumentu
sa vykoná spôsobom podľa tohto zákona, ak osobitné predpisy pri spôsobe doručovania elektronickými
prostriedkami neustanovujú inak; ustanovenie prvej vety tým nie je dotknuté.

14. Podľa § 29 ods. 3 zákona o e-Governmente, doručením do vlastných rúk sa na účely elektronického

doručovania rozumie doručenie, pri ktorom sa vyžaduje potvrdenie doručenia zo strany adresáta alebo
osoby, ktorej je podľa osobitných predpisov možné doručovať namiesto adresáta (ďalej len „prijímateľ“),
formou elektronickej doručenky odoslanej odosielateľovi.

15. Podľa § 30 ods. 1 zákona o e-Governmente, elektronickou doručenkou sa rozumie elektronický

dokument obsahujúci údaj o dni, hodine, minúte a sekunde elektronického doručenia, identifikátor osoby
prijímateľa, identifikátor osoby odosielateľa a identifikáciu elektronickej úradnej správy a elektronických
dokumentov, ktoré sa elektronicky doručujú; identifikácia elektronickej úradnej správy a elektronických
dokumentov musí zabezpečiť vytvorenie logickej väzby na túto správu a dokumenty, ktoré obsahuje.

16. Podľa § 30 ods. 3 zákona o e-Governmente, prijímateľ potvrdzuje elektronickú doručenku
prostredníctvom funkcie určenej na tento účel.

17. Podľa § 32 ods. 1 zákona o e-Governmente, uložením elektronickej úradnej správy sa rozumie
okamih, odkedy je elektronická úradná správa objektívne dostupná prijímateľovi v elektronickej schránke

adresáta.

18. Podľa § 32 ods. 2 zákona o e-Governmente, úložnou lehotou na účely tohto zákona je lehota, počas
ktorej je uložená elektronická úradná správa považovaná za nedoručenú. Úložná lehota je 15 dní ododňa nasledujúceho po dni uloženia elektronickej úradnej správy, ak osobitný predpis neustanovuje inú
lehotu.

19. Podľa § 32 ods. 4 zákona o e-Governmente, ak sa elektronicky doručuje do vlastných rúk,
prijímateľ je povinný potvrdiť doručenie elektronickej úradnej správy formou elektronickej doručenky;
potvrdenie doručenia je podmienkou sprístupnenia obsahu elektronickej úradnej správy prijímateľovi v
jeho elektronickej schránke. Elektronická úradná správa sa sprístupní v momente potvrdenia doručenia.

20. Podľa § 32 ods. 5 písm. b) zákona o e-Governmente, elektronická úradná správa, vrátane
všetkých elektronických dokumentov, sa považuje za doručenú, ak nie je adresátom orgán verejnej
moci a doručuje sa do vlastných rúk, dňom, hodinou, minútou a sekundou uvedenými na elektronickej
doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj
vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel.

21. Súd uvádza, že preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení
Exekučného poriadku v účinnom znení a taktiež sa oboznámil s vyjadrením oprávneného.

22. Návrh povinného na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej
exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov

taxatívne ustanovených v zákone. Konanie o návrhu povinného proti exekúcii je zároveň sporom
o začatie exekúcie, kde exekučný súd na základe návrhu povinného rozhoduje o otázke, či sa
exekúcia začala oprávnene. Súd návrhu vyhovie a exekúciu následne zastaví, ak v priebehu exekúcie
zistí neprípustnosť exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj
procesnoprávnych skutočností.

23. Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku
v platnom a účinnom znení a konštatuje jeho nedôvodnosť, a taktiež skutočnosti uvádzané povinným
nepokladá za relevantné pre posudzovanie začatej exekúcie. Povinný sa neopiera o tvrdenia, ktoré
by zakladali jeden z dôvodov zastavenia exekúcie. Neboli doložené žiadne vecné dôkazy, ktoré by

popierali existenciu záväzku povinného voči oprávnenému. K tvrdeniu povinného o skutočnosti, že mu
Uznesenie č.k. 28Cb/9/2017-44 zo dňa 26.04.2017, ktorým Okresný súd Bratislava I vyzval povinného
ako žalovaného na vyjadrenie k žalobe, obsahujúce poučenie o následkoch zmeškania lehoty, v
skutočnosti nebolo povinnému ako žalovanému dňa 03.05.2017 riadne doručené prevzatím písomnosti
a podpisom tzv. doručenky a že podal návrh na zrušenie Rozsudku pre zmeškanie súd uvádza, že

požiadalOkresnýsúdBratislavaIooznámenieakýmspôsobomrozhodolonávrhunazrušenierozsudku
pre zmeškanie Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 28Cb/9/2017 a ak bolo o návrhu na zrušenie
rozsudku pre zmeškanie rozhodnuté a žiadal zaslať predmetné rozhodnutie aj s potvrdením o jeho
právoplatnosti (doložkou právoplatnosti). Dňa 22.11.2019 bola tunajšiemu súdu doručená odpoveď
Okresného súdu Bratislava I spolu s Uznesením č.k. 28Cb/9/2017-118 zo dňa 09.09.2019, ktorým

súd návrh žalovaného (v tomto konaní povinného) na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zamietol,
spolu s doložkou právoplatnosti z ktorej vyplýva, že uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 16.10.2019. Z uvedeného Uznesenia vyplýva, že Rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp.
zn. 28Cb/9/2017 zo dňa 21.09.2017 nebol na základe podaného návrhu na zrušenie Rozsudku pre
zmeškanie zrušený. Všetky uvedené dokumenty tvoria prílohy spisu.

24. Za súčasne platnej právnej úpravy podmienky elektronického doručovania upravuje zákon č.
305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (zákon o e-Governmente), v zmysle ktorého sa elektronické podania a elektronické
dokumenty orgánov verejnej moci doručujú elektronicky do elektronickej schránky aktivovanej na

doručovanie. Ich uložením do elektronickej schránky sa rozumie okamih, odkedy je takto doručovaný
dokument objektívne dostupný prijímateľovi. Ak ide o elektronické úradné rozhodnutia doručovaných
do vlastných rúk, ich doručenie je adresát povinný potvrdiť prostredníctvom elektronickej doručenky,
ktorá obsahuje údaj o dni, hodine, minúte a sekunde elektronického doručenia. Podľa ust. § 32 ods. 5
písm. b) zákona o e-Governmente, sa všetky elektronické dokumenty, ktoré sa doručujú do vlastných

rúk a ktorých adresátom nie je orgán verejnej moci, sa za doručené považujú dňom, hodinou, minútou
a sekundou uvedenou na elektronickej doručenke, alebo okamihom márneho uplynutia úložnej lehoty.
Úložná lehota začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, kedy došlo k uloženiu elektronického dokumentudo elektronickej schránky adresáta, pričom jej dĺžka je zákonom stanovená na 15 kalendárnych dní a to
bez ohľadu na skutočnosť, či sa adresát o doručení dozvedel.

25. K ostatným tvrdeniam povinného uvedeným návrhu na zastavenie exekúcie, súd uvádza, že ide
o skutočnosti, ktoré mal povinný namietať v základnom súdnom konaní. Exekučný súd nemožno za
žiadnych okolností považovať za odvolací súd alebo dovolací súd, teda súd, ktorý bude preskúmavať
vecnú správnosť rozhodnutia v pôvodnom konaní. Exekučný súd je v systéme súdnej moci zaradený v
jej poslednej fáze, ktorá zabezpečuje vymožiteľnosť práva. V exekučnom konaní sa právo nenachádza,

iba sa vykonáva. Návrh na zastavenie exekúcie nemá slúžiť ako opravný prostriedok proti rozhodnutiu,
ktoré je v predmetnej exekúcii exekučným titulom. Exekučný súd je právoplatným a vykonateľným
rozhodnutím viazaný a nie je v jeho kompetencii rozhodnutie vecne posudzovať. Súd poukazuje napr. na
rozhodnutie NS SR pod č. R 9/1996, podľa ktorého, výkon rozhodnutia možno podľa § 268 ods. 1 písm.
b) (§ 57 ods. 1 písm. b) EP) zastaviť, len ak rozhodnutie, o výkon ktorého ide, bolo po nariadení výkonu
zrušené. Povinný sa vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neopiera o tvrdenia, ktoré by zakladali

jeden zo zákonných dôvodov zastavenia exekúcie. Pod zákonný dôvod uvedený v ustanovení § 61k ods.
1 písm. d) Exekučného poriadku („sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu“)
zastavenia exekúcie možno zaradiť také skutočnosti ako napr. exekučný titul sa po začatí exekúcie
stal neúčinným, exekučný titul po začatí exekúcie stratil vykonateľnosť alebo exekúcia postihuje vec,
ktorá je z exekúcie vylúčená. Pre exekučné konanie vedené na Okresnom súde Banská Bystrica bola

v čase rozhodovania o návrhu na vykonanie exekúcie podstatná skutočnosť, že boli splnené všetky
náležitosti stanovené Exekučným poriadkom, a tým aj podmienka vymáhateľnosti exekučného titulu,
nakoľko sa jednalo, a aj naďalej jedná o vykonateľné rozhodnutia, a to po materiálnej aj formálnej
stránke. Týmto bola splnená jedna zo základných podmienok na vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie. Zákonné predpoklady na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie ostali nezmenené,

nakoľko predmetný exekučný titul, nebol zrušený. Súd zároveň dodáva, že povinný sa okrem vyššie
uvedeného neopiera o iné tvrdenia, ktoré by zakladali jeden z dôvodov zastavenia exekúcie. Vzhľadom
na vyššie uvedené, nie je exekučný súd oprávnený rozhodovať o otázkach, ktoré mali byť posudzované
v základnom súdnom konaní, z čoho vyplýva, že nie je oprávnený posudzovať právny a skutkový základ,
ktorý bol podkladom pre vydanie exekučného titulu, ktorým je v tomto prípade rozsudok a uznesenie.

Exekučný súd je viazaný právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, na podklade ktorého je
vedená exekúcia a neprislúcha mu preskúmavať existenciu a obsah hmotnoprávneho vzťahu medzi
oprávneným a povinným, a teda nemôže prihliadať na okolnosti, ktoré mali byť povinným namietané
v základnom konaní. Exekučný súd je oprávnený prihliadať iba na skutočnosti, ktoré nastali po vzniku
exekučného titulu. Tvrdenie povinného o tom, že neboli splnené podmienky pre vydanie rozsudku

pre zmeškanie v zmysle § 273 CSP súd uvádza, že uvedené podmienky nie je oprávnený skúmať.
Zároveň súd uvádza, že skutočnosťami či Uznesenie č.k. 28Cb/9/2017-44 zo dňa 26.04.2017, ktorým
Okresný súd Bratislava I vyzval povinného ako žalovaného na vyjadrenie k žalobe, obsahujúce poučenie
o následkoch zmeškania lehoty, v skutočnosti bolo povinnému ako žalovanému riadne doručené sa
zaoberal Okresný súd Bratislava I v Uznesení č.k. 28Cb/9/2017-118 zo dňa 09.09.2019, ktorým zamietol

návrh žalovaného (v tomto konaní povinného) na zrušenie rozsudku pre zmeškanie a ktoré exekučný
súd rovnako nie je oprávnený vecne preskúmavať.

26. Exekučný súd zdôrazňuje, že nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu,
resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátanie postupu orgánu) vydaného v základnom

konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať,
pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania
neprenášajú. To teda znamená, že nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez
právneho významu. Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“
vykonávaného rozhodnutia. Vo vykonávacom konaní je súd povinný vychádzať z vykonávaného

rozhodnutia, ktoré má povahu exekučného titulu, nakoľko vykonáva len to, o čom bolo už rozhodnuté a
teda, nenahrádza súd, prípadne iný orgán v základnom konaní.

27. Exekučný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené
všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania, a ak kedykoľvek v priebehu konania zistí, že

podmienky núteného vymáhania pohľadávky nie sú splnené, rozhodne o zastavení exekúcie (z
uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.ÚS 86/2010). Z obsahu súdneho spisu a
predložených dokumentov, súd pri preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie nezistil dôvod,
pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená. Súd vychádzal pri rozhodovaní z dokumentov, ktoré súuvedené v tomto odôvodnení, a dospel k právnemu názoru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie
na základe vyššie uvedených dôvodov nie je dôvodný, súd nemal preukázané zo strany povinného, že
bola naplnená podmienka na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, preto návrh

povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

28. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s

podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

29. Podľa§199eExekučnéhoporiadku,kjezástupcomoprávnenéhoalebopovinnéhoadvokát,odmena
za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má
oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej
služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov

právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na
vykonanie exekúcie.

30. Podľa § 13a ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov

(ďalej v texte len ako ,,Vyhláška“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny
patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie
a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na
pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

31. Úprava trov exekúcie oprávneného je osobitne vymedzená v ustanoveniach Exekučného
poriadku, ktoré, okrem iného, ustanovujú, že oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených nákladov, ktoré v exekučnom konaní uhradil, a to v rozsahu, v akom ich súd uviedol v
poverení na vykonanie exekúcie, resp. i v dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie v prípade ak ide o
zastúpenie pri návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Z uvedeného je zrejmé, že Exekučný poriadok

predpokladá vznik trov najmä však na strane oprávneného. V rámci rozhodovania o trovách exekúcie je
vcelku nevyhnutné zachovať a zohľadňovať zásady spravodlivosti súdneho konania.

32. Trovy účastníkov konania musia byť v spore v príčinnej súvislosti s ich procesným postojom k
predmetu konania. Ich vynaloženie musí byť priamo úmerné povahe uplatňovaného nároku či procesnej

ochrany. Účelnosť trov konania sa dá v zásade stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou
vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle článku 47 ods.
2 Ústavy Slovenskej republiky a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelné považujú.
Účelnosť vynaložených nákladov je podmienkou ich priznania, avšak podmienkou je, že ide o výdavky
nevyhnutne potrebné na obranu či uplatňovanie práv účastníka konania.

33. Exekučný súd v rámci rozhodovania o trovách exekúcie v súvislosti s návrhom povinného na
zastavenie exekúcie zohľadňoval predovšetkým mieru úspechu v konaní. Nakoľko povinný nepreukázal
odôvodnenosť svojich tvrdení uvádzaných v návrhu na zastavenie exekúcie, v dôsledku čoho nemal v
konaní žiadny úspech, súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie uznal v plnom rozsahu nárok právneho

zástupcu oprávneného na náhradu trov exekučného konania, ktoré možno nepochybne považovať
za preukázateľné, účelne vynaložené a odôvodnené. Oprávnený si uplatnil nárok na trovy právneho
zastúpenia za tento úkon právnej služby vo výške 282,94 eura (1x právny úkon vo výške 226,57 eura,
1x režijný paušál 9,21 eura + 20% DPH). Uvedený výpočet trov oprávneného však nie je správny.
Oprávnený ma v súvislosti s vyjadrením k návrhu na zastavenie exekúcie povinného nárok na jeden

úkon právnej služby spolu s režijným paušálom a DPH. Uvedené sa v exekučnom konaní znižuje na
polovicu teda pri tarifnej hodnote 25.345,26 eura je výpočet nasledovný: 1 x 419,94 eura / 2 + 9,21 eura
+ DPH, spolu 263,02 eura. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie,
ktoré vznikli v súvislosti s podaným návrhom povinného na zastavenie exekúcie, priznal oprávneným
nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 263,02 eura s DPH, ktoré budú vymáhané na

základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.

Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu
ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa
Exekučného poriadku.