Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, August 14, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/35/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7715221165
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7715221165.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a
sudcov JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Jána Slebodníka, vo veci žalobkyne Q. O., G.. X.XX.XXXX, Y.
XXX, zast. JUDr. Ľubošom Kizivatom, advokátom, advokátska kancelária, Michalovce, Kpt. Nálepku 8,
proti žalovanému P. O., G.. X.X.XXXX, Y. XXX, zast. JUDr. Ivetou Fejlekovou, advokátkou, advokátska
kancelária, Michalovce, Nám. osloboditeľov 25, o vrátenie daru, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku

8C/545/2015-56 z 9.9.2016 Okresného súdu Michalovce

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok z 9.9.2016 vo výroku o trovách konania tak, že žalovanému nepriznáva právo na
náhradu trov konania.
Stranám sporu nepriznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol, že I. žalobu zamieta a, že II. žalovaný má

právo na plnú náhradu trov konania.
2.V odôvodnení rozsudku o.i. uviedol, čoho sa žalobkyňa žalobou, podanou uňho 17.12.2015 domáhala
a ako ju skutkovo a právne odôvodnila, čo uviedol žalovaný na svoju obranu, aké dokazovanie vykonal
aký skutkový a právny stav zistil a vzhľadom na to, že dokazovaním nebolo dostatočne preukázané
konanie žalovaného voči žalobkyni a jej dcéram, ktorým mali byť hrubo porušené dobré mravy a naopak
bolo preukázané, že konanie žalovaného nenapĺňa znaky hrubého porušenia dobrých mravov, žalobu

zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods.1 C.s.p. a nakoľko žalovaný mal vo veci plný
úspech, priznal mu plnú náhradu trov konania.
3.Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa vo výroku, ktorým súd rozhodol o trovách
konania. Citovala § 355 ods.1, § 359, § 362 ods.1 prvá veta, § 363, § 365 ods.1 písm. h) CSP a
uviedla, že z odôvodnenia napadnutého Rozsudku viazaného na výrok II o trovách konania je zrejmé,
že súd podľa § 255 ods.1 CSP priznal žalovanému náhradu trov konania, nakoľko mal plný úspech

vo veci samej. Je toho názoru, že súd napadnutým rozsudkom vo výroku II. rozhodol nesprávne a
to pre nesprávne právne posúdenie a to z týchto dôvodov: Z vykonaného dokazovania súdu prvej
inštancie je zrejmé, že žalobou zo 17.12.2015 sa proti žalovanému ona domáhala vrátenia daru na
nehnuteľnostiach uvedených v žalobnom návrhu, pričom ide o rodinný dom s príslušnými pozemkami,
ktorých výlučným vlastníkom bola v minulosti ona, ktorá uvedené nehnuteľnosti darovala. Z vykonaného
dokazovania nebolo sporné, že ona si súčasne v darovacej zmluve vymienila právo doživotného bývania

a užívania predmetných nehnuteľností a žalovaný sa zaviazal, že jej poskytne bezplatné doživotné
bývanie v prevádzaných nehnuteľnostiach. Z dokazovania vyplynulo aj to, že na príslušnom LV č. XX
kat. úz. Y. k rodinnému domu a pozemkom nebola zapísaná ťarcha a to právo vecného bremena
spočívajúca v práve dožitia v jej prospech. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie je
zrejmé, že jediným jej príjmom je jej starobný dôchodok vo výške 362,- €, ktorý je už toho času vo výške
369,10 € mesačne, ktorá okolnosť sporná v konaní nebola. Dôkaz: - Rozhodnutie sociálnej poisťovne

zo dňa 03.12.2015- fotokópia Z odôvodnenia rozhodnutia ako aj z dokazovania súdu prvej inštancie
vyplynulo, že ona je onkologickým pacientom a zo svojho príjmu uhrádza zvýšené výdavky na svojeochorenie a to nákupom liekov, pravidelných kontrol, sama si uhrádza náklady na stravu, náklady na
pevnú linku, pričom jej v prípade potreby finančne vypomáhajú jej dcéry a to dcéra Alžbeta a dcéra
Katarína. Je odkázaná jedine na svoj príjem, z ktorého si všetky svoje náklady na živobytie hradí zo

svojho dôchodku. Z dokazovania je zjavné, že v dôsledku konania žalovaného zaslala svojim listom z
28.12.2014 výzvu na vrátenie daru z dôvodov uvedených v tejto výzve, ktorú žalovaný prevzal 8.1.2015.
Nakoľko žalovaný upustil v krátkom období od doručenia jej výzvy od svojho konania, z uvedeného
dôvodu nepodávala žalobu na vrátenie daru. Nakoľko žalovaný vo svojom konaní proti nej pokračoval
až v následnom období mesiacov marec - apríl 2015, po tom čo ani výzva na vrátenie daru nespôsobila

u žalovaného, aby sa voči nej správal úctivo z uvedeného dôvodu podala žalobu na vrátenie daru až
po incidentoch a následnom negatívnom správaní a teda žalobu podala až 17.12.2015. Z konania a
dokazovania je zrejmé, že v dôsledku správania sa žalovaného, ktoré je popísané v žalobnom návrhu
musela vyhľadať odbornú pomoc a to psychologickú ambulanciu O.. C. a na jej odporúčanie následne
psychiatrickú ambulanciu v Michalovciach, ktorú navštevuje až doteraz, kde absolvuje vyšetrenia u M..
G.. Zo správ M.. G. - psychiatra (z 3.11.2014 a 18.11.2015) je zjavné, že výsledky vyšetrenia poukazujú

na prejavy syndrómu týranej osoby - depr. symptomika ťažkého stupňa a bola jej nasadená liečba. Z
uvedených správ je zjavné, že trpí depresiami spôsobenými správaním sa syna - žalovaného a nevesty
- manželky žalovaného. Nevlastní žiaden majetok vyššej hodnoty, nie je toho času vlastníčkou žiadnych
nehnuteľností a nedisponuje žiadnymi úsporami. Z konania je zrejmé, že žalovaný je zamestnaný
spoločne so svojou manželkou, je v produktívnom veku a dosahuje príjem. Z dokazovania je taktiež

zrejmé, že žalovaný vlastní nehnuteľnosti a to rodinný dom s pozemkami, ktoré mu darovala, ktoré
sú zapísané na LV č. XX, kat. úz. Y.. Počas celého konania sa žalovaný k jednotlivým jej tvrdeniam
žalobkyne staval a iba ako celok popieral svoje konanie a ťažil jedine z toho, že si bol istý, že bola v
dôkaznej núdzi a že neunesie dôkazné bremeno, nakoľko k väčšine konania ktorého sa mal dopustiť
žalovaný voči nej dochádzalo bez svedkov len za prítomnosti jej, ktorá sa iným spôsobom nevedela

brániť ako podaním žaloby na súd. V naznačenom smere týmto chce poukázať na ustálenú súdnu prax
ako aj na § 257 CSP (jeho znenie citovala). Uvedený § 257 CSP je obdoba § 150 OSP, ktoré súdu
umožňovalo nepriznať náhradu trov konania v prípade existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa.
Podľa ustálenej judikatúry NS SR prevláda právny názor, že § 150 O.s.p. a teraz § 257 CSP umožňuje
súdu pri rozhodovaní o náhrade trov konania prihliadnuť výnimočne na zvláštnosti prejednávanej

veci a prispieť tým k odstráneniu prípadnej tvrdosti, ktorú by inak vyvolalo uplatnenie jednotlivých
zásad, na ktorých spočíva rozhodovanie o náhrade trov konania. Úvaha súdu, či sú splnené procesné
predpoklady pre aplikáciu tohto ustanovenia, musí vždy vychádzať z posúdenia všetkých relevantných
okolností konkrétnej veci, vrátane okolností demonštratívne uvedených v druhej vete § 150 ods.1
O.s.p. Predmetné ustanovenie preto nemožno interpretovať tak, že súdu umožňuje kedykoľvek a bez

ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnému
účastníkovi konania. Výnimočnosť aplikácie tohto ustanovenia musí byť daná osobitnými okolnosťami,
ktorých charakteristika musí byť v odôvodnení rozhodnutia vždy náležíte vysvetlená a konkretizovaná.
Pri posudzovaní, či v tej - ktorej veci sú tieto dôvody dané, musí súd prihliadať na majetkové, sociálne,
osobné a ďalšie pomery (treba zdôrazniť, že všetkých) účastníkov konania a vziať do úvahy nielen

to, aké sú pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale to, aký bude dopad aplikácie § 150
ods.1 O.s.p. na (medziiným tiež majetkové) pomery účastníka na opačnej procesnej strane. Významným
z hľadiska aplikácie tohto ustanovenia môže byť v určitej veci tiež to, za akých okolností bol nárok
uplatnený na súde, aký bol postoj účastníkov k veci, ako pristupovali v priebehu konania k plneniu
procesnýchpovinnostíúčastníkaobčianskehosúdnehokonaniaapod.Vuvedenomnaznačenomsmere

je toho názoru, že s ohľadom na jej príjmy (369 € mesačne - starobný dôchodok), majetkové pomery
(nedisponuježiadnymnehnuteľnýmmajetkomanimajetkomvyššejhodnoty),sociálnepomery(starobná
dôchodkyňa), zdravotné pomery (onkologické ochorenie, psychické problémy vzniknuté v dôsledku
správania sa žalovaného) a s ohľadom na okolnosti prípadu a jej pohnútku prečo podala žalobný
návrh (správanie sa žalovaného) je tohto názoru, že sú splnené dôvody na aplikáciu § 257 CSP. V

tejto súvislosti poukázala aj na to, že nepriznanie trov žalovanému a teda aplikácia § 257 nebude
mať nepriaznivé následky pre žalovaného a viac a v negatívnom zmysle by postihla neaplikácia tohto
ust. práve ju, ktorá svoj celoživotný majetok (darované nehnuteľnosti) darovala žalovanému v dobrej
viere, pričom žiaden majetok jej toho času nezostal. Z uvedených dôvodov je toho názoru, že súd prvej
inštancie vec nesprávne právne posúdil keď ohľadne trov konania mal aplikovať § 257 CSP a nie § 255

ods.1 CSP. Z vyššie uvedených dôvodov navrhla, aby odvolací Krajský súd v Košiciach podľa § 388
CSP napadnutý Rozsudok Okresného súdu Michalovce z 9.9.2016 č. k. 8C/545/2015-56 zmenil a to tak,
že žiadnemu účastníkovi neprizná náhradu trov konania podľa § 257 CSP.4.K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný, ktorý považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku
o náhrade trov konania za vecne správne a preto navrhol, aby ho odvolací súd ako také, podľa §
387 ods.1 CSP potvrdil. Ohradil sa voči dôvodom uvedeným v odvolaní, pretože tieto vyjadrenia sú v

podobe, ako keby bola žalobkyňa v konaní úspešná. V konaní nebolo preukázané, že sa on k žalobkyni
zle správal a vyslovene sa ohradzuje voči tvrdeniu, že sa staval k jednotlivým tvrdeniam žalobkyne
laxne a že ťažil z toho, že žalobkyňa bola v dôkaznej núdzi. Žalobkyňa bola predsa v celom konaní
zastúpená advokátom, ktorý už pri prevzatí veci by mal vedieť posúdiť, či a aký úspech vo veci je možné
predpokladať, na základe informácií, ktoré od klienta získa a na základe pomerne širokej judikatúry v

týchto právnych veciach vedieť odhadnúť, či skutočnosti uvádzané klientom majú šancu na úspech.
Už po vypočutí žalobkyne na prvom pojednávaní bolo zrejmé , že sa nachádza v dôkaznej núdzi a ani
následné vypočutie dvoch svedkýň - dcér žalobkyne nepriniesli žiaden zvrat v dôkaznej situácii. Na to
bola žalujúca strana upozornená v závere pojednávania, napriek tomu na výsluchu svedkýň trvali a
navyšovali tak trovy konania. On je otcom štyroch detí, pracuje s manželkou len za minimálnu mzdu.
Spláca pôžičku, ktorú čerpali z dôvodu rekonštrukcie nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom darovacej

zmluvy. Žalobkyňa si na svoje zastúpenie zvolila advokáta, preto nebolo možné, aby on do sporu išiel
sám, preto aj on si zvolil advokáta, bol vo veci úspešný a preto má právo na plnú náhradu trov konania.
5.Rozsudok, okrem výroku o trovách konania, nebol odvolaním napadnutý a ostatné výroky
nadobudli právoplatnosť (§367ods.1,3 CSP), preto neboli v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní
preskúmavané.

6.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a zistil, že
nie sú splnené podmienky na potvrdenie (§ 387 ods.1 CSP) rozsudku v jeho napadnutej časti, ani na
jeho zrušenie (§ 389 ods.1 CSP), preto ho, podľa § 388 CSP, zmenil tak, že žalovanému nepriznal právo

na náhradu trov konania.
7.Žalobkyňa uplatnila odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu
prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje
zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a

nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové
zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal
správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový
stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne
právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba

opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené
posúdenímvecipoprávnejstránketrebarozumieťvýkladotom,zktorýchust.zák.aleboinéhoprávneho
predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o
tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu
konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.

8.Súd pri rozhodovaní o trovách konania neaplikoval § 257 CSP, ktorý na daný skutkový stav aplikovať
mal a z podradenia skutkového stavu pod právnu normu nevyvodil správne závery o právach a
povinnostiach stranách sporu.
9.Podľa § 257 výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa.

10.Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy skutočnosti, na
základe ktorých si vytvoril chybný právny názor a výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 - § 194 CSP.
11.Pre aplikáciu (predtým § 150 ods.1 O. s. p.) § 257 CSP (výnimočne súd neprizná náhradu trov
konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa), boli splnené zákonné predpoklady, ktorým sú

dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane
účastníkov, v ich sociálnej situácii (všetkých) účastníkov (ich osobných, majetkových, zárobkové a iné
pomerov), teda nielen toho, resp. tých účastníkov, ktorých by podľa všeobecných ustanovení postihovala
povinnosť nahradiť trovy konania, ale je potrebné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na
majetkové pomery oprávneného účastníka. Žalobkyňa preukázala, že prejednávaný spor je hodný

osobitného zreteľa, domáhala sa vrátenia daru voči žalovanému synovi. Ide o spor medzi rodinnými
príslušníkmi, pričom žalovaný bol obdarovaný. Pri použití moderačného práva súdu je potrebné mať
na zreteli, že jeho aplikácia musí vždy zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu. Zákon
vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočnéokolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. Z hľadiska jeho použitia žalobkyňa mala za to, že syn
sa voči nej správa v rozpore s dobrými mravmi ale nebolo v jej silách túto skutočnosť preukázať.
Z vykonaného dokazovania možno usúdiť, že spor bol vyvolaný narušeným vzťahmi nielen medzi

účastníkmi ale aj ostatnými členmi rodiny (medzi žalovaným a jeho sestrami).
12.Odvolacísúdzvažoval,čisúsplnenépredpokladyuvedenév§257CSP,keďželenvýnimočnemožno
nepriznať (čiastočne) náhradu trov konania úspešnému účastníkovi konania, ktorému by inak priznal
náhradu trov celkom alebo sčasti. Predmetné ustanovenie tak v nadväznosti na § 1 O.s.p. napomáha
zabezpečiť spravodlivú ochranu práv, ktorú aplikácia zásady zodpovednosti za výsledok vždy dôsledne

neumožňuje.
13.Úvaha súdu, či sú splnené procesné predpoklady pre aplikáciu tohto ustanovenia, vychádzala
z posúdenia všetkých relevantných okolností konkrétnej veci. Predmetné ustanovenie nemožno
interpretovať tak, že súdu umožňuje kedykoľvek a bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o
náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnému účastníkovi konania. Výnimočnosť aplikácie
tohto ustanovenia musí byť daná osobitnými okolnosťami, ktorých charakteristika musí byť v odôvodnení

rozhodnutia vždy náležite vysvetlená a konkretizovaná. Podstata súdom zohľadnených dôvodov
hodných osobitného zreteľa spočívala v charaktere prejednávanej veci - konkrétne tým, že žalobkyňa
vykonala všetky úkony, aby predišla sporu (vyzvala žalovaného, aby jej vrátil dar listom z 28.12.2014) a
podľa názoru odvolacieho súdu žalobkyňa nemala inú možnosť ako brániť svoje práva v súdnom konaní.
Vychádzajúc zo sociálnej, majetkovej ale aj zdravotnej situácie žalobkyne, ktorá je starobná dôchodkyňa

s vážnymi zdravotnými problémami, ako aj postavenia žalovaného, ktorý je nielen majiteľom darovaného
domu ale aj zamestnaný, dospel k záveru, že nepriznanie trov konania neohrozí postavenie žalovaného
a nezhorší jeho finančnú a majetkovú situáciu.
14.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.

15.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
16.Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
17.Žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná, ale vzhľadom na osobitosť prejednávaného sporu a
dôvody uvedené v bode 13 rozhodnutia neboli jej priznané trovy odvolacieho konania.

18.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.