Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 19, 2019

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 6C/7/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616200367
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Ondrejáková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2019:1616200367.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Katarínou Ondrejákovou, v právnej veci žalobcu: TELERVIS

PLUS a.s., IČO: 35 717 769, so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, zastúpená advokátom JUDr.
Vratislavom Šteffekom, AK so sídlom Nám. Martina Benku 6, Bratislava, proti žalovanému: Q., o
zaplatenie sumy 637,50 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 492,50 Eur s úrokom z omeškania 5% ročne z tejto
sumy od 14.05.2019 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi súd p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 54,50 %, o výške ktorej rozhodne súd
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.01.2016 domáhal zaplatenia
sumy 637,50,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 18.04.2015 do
zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 27.09.2014 bola medzi žalobcom a
žalovaným uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere č. K., ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru v
sume 500,- Eur, za úrok vo výške 20% z istiny, t.j. 100,- Eur a servisný poplatok vo výške 9% z istiny

t.j. 45,- Eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť celkovú čiastku v sume 645,- Eur v 13 mesačných splátkach,
a to prvých troch v sume 2,50 Eur a ďalej v 10 mesačných splátkach po 63,75 Eur. Žalovaný uhradil
len sumu 7,50 Eur. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil riadne a včas v zmysle splátkového kalendára,
žalobca upozornil žalovaného v pred žalobnej upomienke zo dňa 16.03.2015 na uplatnenie práva žiadať
o zaplatenie celej pohľadávky. V oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 20.04.2015 žalobca oznámil
žalovanému, že celý dlh sa stal splatným ku dňu 17.04.2015. Dlžná suma 637,50 Eur predstavuje rozdiel
medzi poskytnutým úverom spolu s odplatou v sume 645,- Eur a sumou uhradenou žalovaným v sume

7,50 Eur.

2. Žalovanému bola žaloba s výzvou na vyjadrenie k žalobe a poučením o procesných
právach s poukazom na citované ustanovenie § 116 ods. 2 CSP doručené zverejnením oznámenia o
podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 14.05.2019. Žalovaný sa k žalobe
nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobcu žalovaný nijako nerozporoval.

3. Podľa § 297 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je
potrebné nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, ide iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu
bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.4. V prejednávanej veci súd podľa § 297 CSP vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania. Podľa §
219 CSP miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli a webovej

stránke súdu dňa 30.08.2019.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, zmluvou o spotrebiteľskom
úvere č. K120142910 zo dňa 27.09.2014, pred žalobnou upomienkou zo dňa 16.03.2015, oznámením
o zosplatnení záväzku zo dňa 20.04.2015, poštovými podacími hárkami ako aj ostatným spisovým

materiálom a zistil tento skutkový a právny stav.

5. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 27.09.2014 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným (ďalej
len „zmluva“) súd zistil, že žalobca poskytol žalovanému úver v sume 500,- Eur za odplatu v sume 145,-
Eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť žalobcovi spolu sumu v sume 645,- Eur v 13-tich mesačných splátkach,
ktorých splatnosť prvých troch bola dojednaná v sume 2,50 Eurá a ostatných 10-tich v sume 63,75 Eur

s dátumom splatnosti prvej splátky 10. dňa po uzavretí zmluvy a ďalších splátok k 30. dňu po splatnosti
predchádzajúcej splátky. V zmluve bolo dojednané, že úver je poskytnutý za celkový úrok vo výške 20
% z istiny, odmena za poskytnutie úveru bola dohodnutá vo výške 9 % z istiny (úrok a
servisný poplatok ďalej spolu len odpata). V časti III. bod 2 zmluvy vyplýva, že termín poslednej splátky
úveru, t.j. konečná splatnosť úveru je 380. deň po uzatvorení zmluvy, pričom doba trvania tejto zmluvy

je od uzatvorenia zmluvy do termínu konečnej splatnosti úveru, t.j. 380 kalendárnych dní. V časti III.
bod 1. zmluvy je obsiahnuté oprávnenie veriteľa žiadať od dlžníka vrátenie celej dlžnej sumy po
uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením ktorejkoľvek splátky v jej plnej výške. Priemerná
RPMN je ku dňu podpisu zmluvy 44,06%.

6.Zvýzvykúhradedlžnejsumyzodňa16.03.2015súdzistil,žežalobcavyzvalžalovanéhonazaplatenie
dlžnej sumy titulom riadne a včas neuhradených splátok, pričom ho upozornil, že ak dlh nevyrovná po
uplynutí 15 dňovej lehoty bude v súlade s § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka žiadať zaplatenie celej
pohľadávky.

7. Písomným oznámením zo dňa 20.04.2015 žalobca žalovanému oznámil zosplatnenie
celej pohľadávky zo zmluvy o úvere ku dňu 17.04.2015 a vyzval ho na zaplatenie dlžnej sumy úveru.
Doručenie zosplatbnenbia žalovanému žalobca súdu nepreukázal.

8. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,

zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné
prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

9. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom.

10. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo

dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

11. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

13. Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských
úveroch“), v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace
s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienkyposkytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia
na ochranu spotrebiteľa.

14. Podľa § 1 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom na účely
tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

15. Podľa § 1 ods. 8 Zákona o spotrebiteľských úveroch ustanoveniami tohto zákona nie
sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov.

16. Podľa § 2 písm. a), b) a c) Zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona
sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na

inýúčelakonavýkonzamestnania,povolaniaalebopodnikania,veriteľomfyzickáosobaaleboprávnická
osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti a iným
veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky,
ktoré nie sú spotrebiteľským úverom, v rámci svojej podnikateľskej činnosti, s výnimkou banky, pobočky
zahraničnej banky a finančnej inštitúcie podľa osobitného predpisu.

17. Podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

18. Podľa § 9 ods. 6 Zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv,

ktoré mu vyplývajú z tohto zákona.

19. Podľa § 11 ods. 1 písm. a), b), d) Zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú
formu podľa § 9 ods. 1, neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), v zmluve

o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech
spotrebiteľa,

20. Podľa § 53 ods. 2 Obč. zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol

ovplyvniť ich obsah.

21. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Obč. zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho

záväzku.

22. V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná
lenčiastočne.Zvykonanéhodokazovaniamalsúdpreukázané,žežalobcauzavrelsožalovanýmzmluvu
o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol žalovanej úver v sume 500,- Eur za odplatu v sume

145,- Eur s tým, že žalovaný sa zaviazal vrátiť žalobcovi celkovú sumu 645,- Eur v 13-tich mesačných
splátkach, z ktorých prvé 3 boli splatné v sume 2,50 Euro a zvyšných 10 v sume 63,75 Eur. Konečná
splatnosť úveru bola stanovená ako 380. deň po uzatvorení zmluvy, pričom doba trvania tejto zmluvy
je od uzatvorenia zmluvy do termínu konečnej splatnosti úveru, t.j. 380 kalendárnych dní. Zmluva
o úvere má formulárový charakter (ide o vopred pripravené tlačivo) s nemožnosťou zmeny jeho obsahu

s výnimkou uvedenia identifikačných údajov zmluvných strán, sumy úveru a podmienok jeho splácania.
Formulárový charakter majú aj Obchodné podmienky, ktoré sú imanentnou súčasťou zmluvy o úvere.23.Keďžežalovanýsasplatenímpravidelnýchmesačnýchsplátokúverudostal doomeškania,
žalobca s poukazom na čl. III bod 1 zmluvy po márnej výzve na úhradu dlžnej sumy zosplatnil úver ku
dňu 17.04.2015 a požadoval jeho vrátenie. Žalovaný uhradil len sumu 7,50 Eur. I keď zmluva o úvere

predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka)
je zrejmé, že predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovanú je potrebné hľadieť
ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej podnikateľskej obchodnej
alebo podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj
príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho

zákonníka). Ustanovenie § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia
predmetnej zmluvy) je potrebné vykladať v súlade s obsahom smernice 93/13/EHS v zmysle princípu
tzv. nepriameho účinku smernice, podľa ktorého súd je povinný vykladať vnútroštátne právo v súlade
s cieľmi, ktoré boli sledované touto smernicou - táto sa nevzťahuje len na zmluvy podľa Občianskeho
zákonníka (ako to vyplýva z uvedeného § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ale na všetky zmluvy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ. Uzavretú zmluvu súd zároveň podriadil aj pod právny režim zákona č.

129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia spornej zmluvy, nakoľko
spotrebiteľským úverom sa na účely tohto zákona považuje (o. i.) aj dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru (§ 1 ods. 2 zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch). Pokiaľ ide o spornú zmluvu, žalovaný má s poukazom na § 2 písm.
a) postavenie spotrebiteľa, keďže nebolo v konaní preukázané (a ani samotným žalobcom tvrdené), že

úver bol žalovanému poskytnutý na účel zamestnania, povolania, resp. podnikateľskú činnosť a žalobca
má s poukazom na § 2 písm. b) postavenie veriteľa, keďže do právneho vzťahu so žalovanou vstupoval
ako právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

24. Vyhodnotením vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere

neobsahuje všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak, ako tieto určuje ustanovenie § 9 ods.
2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí
zmluvy, súd zistil, že zmluva neobsahuje základnú obsahovú náležitosť v zmysle ustanovenia § 9 ods.
2 písm. j) Zákona o spotrebiteľských úveroch, a to ročnú percentuálnu mieru nákladov - RPMN, keďže
táto nie je uvedená v zmluve v časti, ktorá upravuje náklady spojené s čerpaním úveru a cenu úveru (v

tejto časti zmluvy je uvedený iba údaj o priemernej RPMN) a nie je uvedená ani v časti III. zmluvy, ktorá
obsahuje len spôsob výpočtu RPMN. Rovnako chýba v zmluve aj obsahová náležitosť v zmysle § 9 ods.
2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch, a síce termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
V zmluve nie je jednoznačným a zrozumiteľným spôsobom dojednané kedy nastane konečná splatnosť
úveru, keď zmluva ustanovuje splatnosť prvej splátky na 10. deň po uzavretí zmluvy a splatnosť ďalších

splátok k 30. dňu po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom takto dojednaná splatnosť
jednotlivých splátok vždy pripadne na iný kalendárny deň v mesiaci. Okrem toho zmluva obsahuje aj
ustanovenie o konečnej splatnosti úveru ako 380 deň po uzavretí zmluvy. Uvedené dva spôsoby určenia
dátumov splatnosti si navzájom odporujú, a teda nie je jednoznačne dojednané, kedy (ktorým dňom)
nastane konečná splatnosť úveru.

25. Uvedené obsahové nedostatky zmluvy majú za následok, že spotrebiteľský úver
poskytnutý žalobcom žalovanej sa považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) Zák. o
spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného vyplýva, že žalobca
nemá nárok na zaplatenie úroku z úveru ani odmeny za poskytnutie úveru, t.j. odplaty v sume

145,- Eur. Keďže žalovaný zaplatil z poskytnutého úveru v sume 500,- Eur časť v sume 7,50 Eur, súd
mu uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi zvyšnú časť poskytnutých peňažných prostriedkov v sume 492,50
Eur (500,- Eur - 7,5 Eur ).

26. Keďže žalovaný bol v omeškaní s plnením peňažného dlhu, uložil mu súd aj povinnosť zaplatiť

žalobcovi i úroky z omeškania v sume 5% ročne zo sumy 492,50 Eur a to od 14.05.2019 do zaplatenia.
Pri určení výšky úrokov z omeškania vychádzal súd zo základnej úrokovej sadzby
Európskej centrálnej banky, ktorá ku dňu 14.05.2019 predstavovala 5 % (0,00 % + 5% = 5 %). Úroky z
omeškania súd priznal žalobcovi od 14.05.2019, kedy bola žaloba doručená žalovanému a
kedy mohol plniť dlh po prvýkrát, keďže žalobca súdu nepreukázal doručenie oznámenia o zosplatnení

záväzku žalovanému v súlade s čl. III bod 12. predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Vo zvyšku
preto žalobu čo do uplatneného úroku z omeškania zamietol.

27. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd považoval nárok žalobcu za odôvodnenýlen v časti o zaplatenie sumy 492,50 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z tejto sumy od
14.05.2019 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol.

28. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

29. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

30. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

31. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, vo veci bol úspešnejší
žalobca, ktorému vzniklo právo na náhradu pomernej časti trov konania. Pri rozhodovaní o náhrade

trov konania súd vychádzal z uplatnenej istiny. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 637,50 Eur,
žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 492,50 Eur, t. j. 77,25 %. Žalovaný bola úspešný v časti
o zaplatenie sumy 145,- Eur, t.j. 22,75, % (neúspech žalobcu je úspechom žalovaného). Žalobcovi tak
vzniklo právo na pomernú náhradu jeho účelne vynaložených trov v rozsahu 54,50 % (77,25% - 22,75%).

32. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok.