Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 4, 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 4T/105/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117012008
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Mačura

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8117012008.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Mariánom Mačurom na hlavnom pojednávaní konanom dňa

4. júna 2019 v Prešove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

K. A., nar. XX. XX. XXXX v N., trvale bytom N.,
ul. K. Č. č. XX,

je vinný, že

- dňa XX. X. XXXX v čase okolo XX.XX hod. vo svojom byte na 3. poschodí, v N. na ul.
K. Č. č. XX privolanej hliadke OO PZ N. sever X.. N. Ž., X.. N. Q.i a svojej manželke počas
zákroku vulgárne nadával, na výzvu X.. Ž. sa postavil, zovrel ruky v päsť a dal si ich pred hrudník a kričal

na hliadku, že ich oboch „rozjebe“ a naznačil úder, pričom X.. Ž. sa uhol, použil proti nemu donucovacie
prostriedky, zvalil ho na zem a za spolupráce X.. Q. mu priložili putá, pri ktorom sa snažil ich oboch
udrieť päsťou a lakťom a počas odvádzania k služobnému vozidlu im vulgárne nadával a vyhrážal sa
zabitím a pred služobným vozidlom kopol kolenom X.. Ž. do brucha, avšak k zraneniu vyžadujúcemu
lekárske ošetrenie X.. Ž. a X.. Q. nedošlo,

teda

- použil násilie v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa a vyhrážal sa ublížením na
zdraví v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa,

čím spáchal

- prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a §
324 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :Podľa § 323 ods. 1 Trestného zákona za použitia § 36 písm. j) Trestného zákona a § 37
písm. h) Trestného zákona v spojení s § 41 ods. 1 Trestného zákona a § 42 ods. 1 Trestného zákona
súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon tohto trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona stanovuje skúšobnú dobu v trvaní 4 (štyroch) rokov.

Podľa 42 ods. 2 Trestného zákona ruší výrok o treste uložený mu rozsudkom Okresného súdu N., sp. zn.
XT/XX/XXXX zo dňa XX. X. XXXX vo výroku o treste, ako aj ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Prešove podal dňa 9.10.2017 na obžalovaného K. A. obžalobu na
tom skutkovom a právnom základe ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Uznesením Okresného súdu Prešov z XX.X.XXXX bola trestná vec vedená proti obžalovanému K. A.
postúpená Okresnému úradu N., pretože súd mal za to, že nešlo o trestný čin, ale tento skutok by mohol
byť posúdený ako priestupok.

Proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť prokurátor, na podklade ktorej sťažnostný súd uznesenie
prvostupňového súdu dňa XX.XX.XXXX zrušil a uložil súdu prvého stupňa, aby
vo veci znova konal a rozhodol, pričom vo svojom rozhodnutí mimo iné uviedol, že je úlohou okresného
súdu znova svedka X.. N. predvolať a vyzvať ho, aby doplnil svoje vysvetlenie rozporov vo svojich
výpovediach, rovnako vykonať konfrontáciu medzi svedkyňou U. F. a svedkom K. A. na to, kde sa v čase

skutku na mieste činu nachádzali a ako mali výhľad na to, čo sa udialo medzi poškodeným X..
Ž. a obžalovaným.

Na základe uvedeného súd doplnil dokazovanie o výpoveď svedka X.. N., čítanie listinných dôkazov
- trestného spisu Okresného súdu N., sp. zn. XT/XX/XXXX. Konfrontáciu medzi svedkami K. A. a

svedkyňou K.. U. F. nebolo možné vykonať, keďže svedok K. A. ako syn obžalovaného využil svoje
zákonné pravo nevypovedať v trestnej veci vedenej proti jeho otcovi.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný, následne súd vykonal dokazovanie
výsluchom obžalovaného, svedkov poškodených X.. N. Ž. O. X.. N. Q., I. K. A., K.. U. F., X.. W. N.

a prečítaním listinných dôkazov.
Obžalovanýnahlavnompojednávaníuviedol,ževnovembri2016utrpelúrazchrbtice,kdemupopraskali
platničky. Po návrate domov z nemocnice sa mu zhoršili vzťahy s manželkou, s ktorou mali opakovane
vzájomné konflikty a dňa 4.XX.XXXX boli právoplatne rozvedení. Dňa XX. X. XXXX bol doobeda na
kontrolu, pričom bol v stave, že sa pohyboval s pomocou bariel. Počas dňa sa pohádali s manželkou tak,

že ušla z domu a zavolala naňho policajtov. Do dverí obývačky vošiel ako prvý Ž., pričom obžalovaný
sedel na gauči a pozeral televízor. Policajti ho vyzvali, aby predložil občiansky preukaz, ktorý im dal a
opäť si sadol načo mal naňho policajt zvýšeným hlasom kričať, aby sa postavil, čo on odmietol s tým,
že policajtovi uviedol, že je po operácii chrbtice, že sa môže s ním rozprávať aj v sede, ale policajt
zvýšeným hlasom opäť trval na tom, aby sa postavil a keďže sa obžalovaný napriek tomu nepostavil,

tak mu povedal, aby sa postavil v mene zákona. Následne sa už obžalovaný šiel postaviť a popri tom,
ako sa chcel postaviť, pribehol k nemu policajt a kopol ho do pravého členka, zhodil ho na zem, priľahol
mu ľavé ucho a dostával údery päsťami do hlavy. Následne mu dali putá, dvihli ho spôsobom,
že ruky mal takmer pri hlave, a bol v hlbokom predklone, pričom kričal, že je to policajná brutalita, že nič
neurobil, že nie je terorista, a ani manželke sa nevyhrážal. Uviedol, že policajtom ani nenadával, a ani

im nepovedal, že ich rozjebe do magickej kocky, alebo poskladá. Obaja policajti ho chytili a vyviedli von
bosého v krátkom tričku a teplákoch a predviedli ho na policajnú stanicu. Keď prechádzali cez
dvere bytu ku výťahu, tak vo výťahu ho Žec opäť bil stále päsťami do hlavy, a lakťom do tela,
pričom Q. ho nebil. Takto ho vyviedli aj z bytovky v hlbokom predklone bosého, a ho takto vliekli cca 150
metrov k autu. Išli chodníkom a keď obžalovaný už nevládal, tak spadol na zem. Ž. pri aute povedal, že

toto ho bude stáť uniformu, že takto sa nesmie správať, ale tento ešte i cestou na policajnústanicu ho udieral do hlavy a aj ho škrtil tak, že mu pritom roztrhol retiazku. Na policajnej stanici
ho mal Ž. strčiť do otvorených dverí a mal narazený hrudník a ako spadol na zem, ešte
do neho kopol. Keď prišli na policajnú stanicu, žiadal sa na lekárske ošetrenie. Mohlo byť

okolo 21.30 hod. - 22.00 hod. Do rána do 3.00 hod. - do 4.00 hod. sedel pripútaný
o stenu na chodbe na lavičke. Na vyšetrenie ho zobrali okolo 04.00 hod. ráno. Lekárovi
uviedol pri ošetrení, že ho zbili policajti. Zlomené nemal nič, ale narazenú mal nohu, hrudník,
mal opuchy na hlave a pod. Zle videl, preto boli aj na očnom. Zuby ho boleli, sánka, celý bol doudieraný,
stále ho napínalo na zvracanie. Podal aj trestné oznámenie na oboch policajtov, na Q. preto, že bol so

Ž. a nič neurobil, pričom tento sa mu nevyhrážal, nenadával. Ž. sa mu vyhrážal, že skončil, že skončí v
base a vulgárne mu nadával. V ten večer nič nepil, keďže berie 13 druhov liekov.
Poškodený X.. N. Ž. vypovedal, že bol spolu s poškodeným Q. vyslaný operačným dôstojníkom do
predmetného bytu s tým, že manželka oznamovala problémy s manželom. Pred vchodom sa stretli s
oznamovateľkou, ktorá im v skratke uviedla, čo sa stalo na mieste, pričom podstata jej oznámenia bola
v tom, že ju mal manžel zavrieť v byte, a mal ju nútiť pozerať nejaké video o šikane s tým, že

keď mu táto povedala, že zavolá políciu, tak jej povedal, že pokojne nech zavolá, že si to vybaví aj s ňou
aj s policajtami. Keď prišli pred vchod, žena plakala a bola v objatí syna. Po vojdení do bytu, šiel prvý
svedok a za ním kolega Q.. Obžalovaný sedel na gauči v obývačke. Začali s ním komunikovať,
avšak obžalovaný im povedal, že tam nemajú čo robiť. Policajti ho mimo iné vyzvali na
preukázanie totožnosti. Celý čas ich posielal preč až pokiaľ ho v mene zákona nevyzval, aby preukázal

svojutotožnosť.Vtedysaobžalovanýpostavilaprešielnaopačnústranuizbyavybralobčianskypreukaz
a podal im ho. Svedok poškodený bol na úrovni dverí v obývačke, a kolega Q. za ním. Potom bolo aj
nejaké slovné napádanie obžalovaného na nich, ďalej vykrikoval, že tam nemajú čo robiť, že porušujú
jehopráva,vykrikovalajnamanželku,žečosivymýšľaapodobne.Zozadunaobžalovanéhovykrikovala
aj manželka a možno aj syn. Svedok uviedol, že si už nepamätá dobre, ale vie, že obžalovaný i nadával.

Oboch niekoľkokrát vyzvali, aby prestali kričať, ale prioritne a opakovane obžalovaného, keďže s ním
komunikoval a k nemu bol otočený. Obžalovaný sa stále ku nemu približoval bližšie a keď prišiel do
tesnej blízkosti, na vzdialenosť 0,5 alebo až 1,5 metra a postavil sa do bojového boxerského postoja s
trhnutímvpredhornoučasťoutela,vtedypoužildonucovacieprostriedkyatotak,žezhodilobžalovaného
na zem, dal mu páku na ruku a zozadu sa Lysina snažil mu nasadiť putá, ale keďže obžalovaný držal

ruky pod telom a hýbal celým telom, tak ho udieral päsťou do oblasti chrbta a ramena, aby mu
uvoľnil ruky zo zovretia pre nasadenie pút päsťou a skúšali mu dať páku tak, aby
mu dostali ruky za chrbát s tým, že na nich kričal, aby mu prestali robiť zle. Následne sa im
podarilo mu nasadiť putá, dvihli ho a začali ho vyvádzať z bytu von. Z bytu išli do výťahu a následne
cez zadný vchod z bloku vyšli ku autu. Auto mali zaparkované cca 50 metrov od vchodu, z ktorého vyšli.

Počas toho, ako ho vliekli ku vozidlu, držal obžalovaného svedok za jeho ľavú ruku a kolega Lysina
za pravú. Obžalovaný nebol obutý. Predtým ako prišli k autu, obžalovaný urobil pohyb dopredu tak, že
dostal svedka do predklonu, čím sa zohol v páse a pritom ho kopol ľavým kolenom do brucha. Celý
čas odkedy ho predvádzali sa im vyhrážal, nadával, že im zoberie pištole, že ich postrieľa. Celý čas
museli dávať pozor, lebo nevedeli, že čo sa stane, keďže všade bol problém. Svedok si nepamätal ako

silno ho obžalovaný kopol. Počas cesty autom bol problém i v aute, kde sa obžalovaný celý čas mykal,
hádzal so sebou. Počas celého prevážania im obžalovaný nadával, vyhrážal sa, že skončia. Celý čas to
bolo o tom, že im opakoval, že má vojenský výcvik, že im zoberie pištole. Nestalo sa mu za šesť rokov
čo pracuje ako policajt, že by ho niekto kopol alebo takýmto spôsobom s ním komunikoval, ale nadávať
mu nadávali i v minulosti pri služobných zákrokoch. V čase služobného zákroku v byte im obžalovaný

nijakým spôsobom neuvádzal nijaké zdravotné problémy, dokonca jeho pohyb v miestnosti pri podávaní
občianskeho preukazu bol plynulý a rýchly. Prvýkrát spomenul svoje zdravotné problémy až na oddelení.
Obžalovaný mu kopnutím nespôsobil žiadne zranenie, ani také, ktoré by si vyžadovalo ošetrenie.
Poškodený na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaného vyzýval, aby sa postavil, pretože to
považoval za potrebné z bezpečnostného hľadiska, lebo mohol mať pri sebe niečo, napr. zbraň, čím by

jeho útok urobil voči nim dôraznejším. Na druhej strane v prípravnom konaní poškodený vypovedal, že
vyzýval obžalovaného, aby sa postavil preto, že je to slušnosť pri rozprávaní s inou osobou sa postaviť
a pozerať si do očí a nie sedieť na gauči a navyše ak ide o policajnú hliadku. Uvedený rozpor
poškodený nijakým hodnoverným spôsobom neodstránil.
To, že by mohol obžalovaný na nich zaútočiť mu vyšlo z toho, čo im hovorila pani manželka, avšak

si už nespomínal, že či manželka im spomínala, že na ňu fyzicky zaútočil. Vždy, keď prídu na zákrok,
vždy žiadajú od osoby vo vzťahu, ku ktorej komunikujú, aby im preukázala totožnosť, aby vedeli ako ju
oslovovať, a to aj v prípadoch keď vedia i od inej osoby totožnosť danej osoby.Svedok poškodený X.. N. Q. zo svojej perspektívy v zásadných okolnostiach totožne s poškodeným X..
Ž. popísal okolnosti skutku, s tým že si už nepamätal aké vyhrážky im hovoril obžalovaný,
ale niečo v tom zmysle, že má vojenský výcvik a ich môže napadnúť, pričom tam boli i vulgarizmy.

Po odovzdaní občianskeho preukazu, už si obžalovaný nešiel sadnúť. Poškodený X.. Ž. niekoľkokrát
vyzýval obžalovaného, aby sa postavil, ale svedok nevedel uviesť koľkokrát. Na rozdiel V. X.. Ž. svedok
uviedol, že pri nasadzovaní pút boli nasadené hmaty a chvaty, avšak údery neboli. Pri vychádzaní z
bytovky išli tak, že obžalovaný bol v strede, poškodený X.. Q. ho držal za pravú ruku a kolega X.. Ž. za
ľavú. V kuse sa im vyhrážal, že má vojenský výcvik a že keby chcel tak ich tam pozabíja. Na to, že im

ľudia nadávajú sú zvyknutí, a pokiaľ ide o vyhrážky, tam vždy závisí do akej miery má akú minulosť a aké
má osoba fyzické predispozície. Strach pri zákroku nepociťoval, ale musel byť zvýšene ostražitý, keďže
tam padali vyhrážky a správanie a fyzické napádanie. Pri eskorte obžalovaného na obvodné oddelenie,
svedok šoféroval vozidlo avšak počas eskorty nenastala taká situácia, že by musel zastaviť vozidlo,
zároveň priznal, že v čase, keď vystupovali z auta, sa hľadala retiazka, ktorá mala byť roztrhnutá v aute
a aj ju našli.

Na hlavnom pojednávaní vypovedala i U. F. (v čase skutku bola referentom na Obvodnom oddelení N.
- sever a členkou druhej hliadky, ktorá prišla na miesto činu). Svedkyňa vypovedala, že
prišla do bytu v čase, keď už tam bola prvá hliadka V byte bola i pani A. a jej syn avšak tento odišiel do
inej miestnosti. Cez kolegu N., ktorý stál pred ňou videla obžalovaného ležať na gauči a pred ním stál
kolega Ž., ktorý stál od neho asi vo vzdialenosti meter od gauča. Ž. stál pred gaučom, vedľa neho stál Q.,

za Q. N. a za ním svedkyňa, ktorá stála na chodbe. S obžalovaným komunikoval Ž. avšak obžalovaný
stále niečo vykrikoval, niečo v takom zmysle, že majú odísť, že nikto ich tam nevolal, a že by s nami vedel
narobiť poriadky. Po celú dobu komunikácie obžalovaný ležal na gauči. V jeden moment obžalovaný
prudkovstalapredložilobčianskypreukaz. Vistommomentesadostalprudkýmpohybomdoblízkosti
Ž., pred jeho tvár, čo už videla, akokeby ho išiel napadnúť a vtedy Ž. použil donucovacie prostriedky.

Údery Ž. s Q. nepoužívali, ale všetko použili na to, aby ho spútali a vyviedli ho z bytu. Svedkyňa ostala
v byte s poškodenou s tým, že majú ísť na obvodné oddelenie podať trestné oznámenie. Obžalovaný
sa na obvodnom oddelení sťažoval na bolesti chrbtice, že má dlhodobé bolesti s chrbticou a že bol
operovaný. Nebola si istá, že by to hovoril aj v byte.
Obžalovaný sa správal tak, že provokoval policajtov, a to tým, že mal reči, že bol na vojenskom

výcviku a že ich rozjebe a že im ukáže, neuposlúchol výzvy (svedkyňa okrem výzvy, aby sa upokojil
neuviedla žiadnu inú výzvu, ktorú neuposlúchol). Nesprával sa k policajtom slušne, zvyšoval intenzitu
hlasu a urážal ich. Vypovedala, že vie, že mal ruky zovreté pred sebou a takmer sa nosom dotýkal nosa,
na čo Ž. použil donucovacie prostriedky.
V inej časti výpovede svedkyňa priznala, že samotný priebeh zakladania pút nevidela, lebo pred ňou

stál N.. Na zem obžalovaného dali Ž. s Q.. Obžalovaný sa hádzal ešte keď stál. Ž. na odvrátenie útoku
použil hmaty, chvaty, no na druhej strane nevedela uviesť aký hmat, či chvat použil Ž., keďže to nevidela.
Zároveň v závere výpovede uviedla, že nevie odkiaľ obžalovaný vybral občiansky preukaz,
ale vybral ho a dal ho.
Svedok N.. X.. W. N. vypovedal, že s kolegyňou F. slúžil ten večer nočnú službu, pričom boli vyslaní do

bytu na K. Č.. Po príchode do bytu stál syn obžalovaného v predsieni a bola tam aj pani A.. Kolegu Ž.
nevidel a za ním stál Q. a za ním svedok N.É.. S obžalovaným komunikoval Ž. a podľa toho kam pozeral
Q. tak obžalovaný sedel asi na nejakej sedačke. Počul ako kolega Ž. si pýtal občiansky preukaz od
pána A., pričom komunikácia bola napätá. Kolega Ž. sa snažil upozorniť obžalovaného, aby si normálne
sadol, keď s ním komunikuje. Obžalovaný mal výhrady, že on je vo svojom byte a môže si robiť čo on

chce. Padli tam nejaké vulgarizmy zo strany obžalovaného, ale vyslovene policajtovi
nenadával. Potom sa pán obžalovaný postavil a išiel si po občiansky preukaz cez izbu a to už videl.
Tomuto následne dal občiansky preukaz a vrátil sa naspäť tam, kde bol predtým. Tam sa tá komunikácia
medzi Ž. a obžalovaným vyhrotila pre arogantné správanie obžalovaného. A. uvádzal, že má nejaký
vojenský výcvik, keďže bol dva roky v P. a že by ich mohol kedykoľvek ako policajtov spacifikovať

keby chcel. Obžalovaný nerešpektoval výzvu Ž., aby sa správal slušne a aby nenadával. Posledným
impulzom bolo, že obžalovaný sa rýchlo postavil (svedok videl už tú rýchlu chôdzu) a pristúpil ku kolegovi
Ž. niekoľko centimetrov pred jeho tvár. Tým ako sa rýchlo k nemu priblížil, tak kolega vyhodnotil situáciu,
že mu hrozí bezprostredné nebezpečenstvo a použil hmaty a chvaty. Kolega Ž. ho chytil za ruku a snažil
sa mu dať páku, načo obžalovaný kládol odpor aktívny ešte keď stál a kolega Q. sa mu snažil pomôcť.

Následne sa s ním dostali na zem a tam sa mu snažili dať ruky za chrbát. Dosť to bolo namáhavé, lebo
obžalovaný kládol odpor. Nakoniec sa im to podarilo, pričom svedok si na podrobnosti už nepamätal.
Dali mu putá a išli s obžalovaným von z bytu. Obžalovaný pri vyvádzaní stále nejakým
spôsobom mykal so svojim telom, nechcel ísť s hliadkou, nespolupracoval. Obžalovaný kričal, niečo takéako „policajný štát“ a „pomóc“. Celé to správanie obžalovaného ako celok nevyhodnocoval ako útok, ale
ako zdráhanie sa výkonu policajta. Nespomínal si na žiadne vyhrážky.
Na hlavnom pojednávaní po vrátení veci okresnému súdu bola svedkovi prečítaná časť jeho výpovede z

prípravného konania z XX.X.XXXX, kde uviedol, že obžalovaný na výzvy nereagoval až nakoniec prišiel
k N. Ž. skoro až na kontakt a vtedy ho N. vyzval, aby ustúpil, načo obžalovaný nereagoval, zaťal ruky v
päsť a zdalo sa, že zdvihol pravú ruku, pričom uvedené svedok videl z boku, kde následne N. Ž. použil
chvat cez pravú ruku.
K uvedenému sa svedok vyjadril, že s odstupom času si to nepamätá, ale že vždy sa snaží hovoriť

pravdu a keď tak vypovedal vtedy, tak to bola pravda.

V konaní vypovedal i syn obžalovaného K. A., ktorý uviedol, že v byte žije spoločne s mamou a otcom,
ale vzťahy sú rozvrátené. S otcom nevychádza dobre. Keď prišiel domov zistil, že mamka nie je doma a
že ušla, a tak vyšiel ju hľadať. Stretol ju vonku, pričom mu povedala, že nemá nič riešiť, že to má nechať
tak, a že o chvíľu príde polícia. Po príchode polície, mama hliadke popísala, čo sa stalo. Následne prišli

s hliadkou hore a policajti šli za otcom. Policajti sa mu predstavili, a následne ho vyzvali, aby sa
legitimoval. Svedok stál na rohu chodby s priamym výhľadom na otca aj na políciu. Medzi ním a otcom
bol vtedy policajt, ktorý bol pri otcovi, zárubňa a druhý policajt, ktorý bol vedľa toho prvého policajta.
Mama nevidela do izby. Videl ako sa v istom momente otec postavil z gauča, a dal im občiansky preukaz,
potom tam niečo riešili. Potom len videl, ako jeden z príslušníkov zložil otca na zem, a to tak, že ho kopol

do lýtka, a zložil ho hmatom dole. Otec určite nemal ruky v päsť pred hrudníkom. On, keď ležal na zemi,
tak začal kričať, že okuliare, lebo nechcel, aby sa rozbili a tým pádom, keď si ich chcel dať dole s rukou,
tak sa nechcel spútať. Oni mu pritom hovorili to, že si má dať ruky za chrbát a že sa má ukľudniť. Otec
na nich niečo kričal, že je to policajná brutalita. Je pravda, že ho viackrát vyzvali, aby predložil občiansky
preukaz, lebo ho nepredložil na prvýkrát. Následne ho vyvádzali von a keď mu začali rapídne tlačiť ruky

hore, v tom momente začal kričať policajná brutalita. Druhá hliadka prišla najskôr v čase tesne pred
zákrokom. Policajtka skôr nevidela, čo sa stalo, lebo pred ňou stál pán Pém.
Je pravdou, že otec uvádzal ohľadne vojenského výcviku, že má vojenský výcvik a keby chcel, tak ich
všetkých spacifikuje. Nepamätal si, že by niekto otca kopal alebo päsťou udieral. Otec im povedal, keď
ešte sedel, že je po operácii, lebo im hovoril, že sa nemôže postaviť, lebo je po operácii chrbtice. On

to hovorí vždy a všade. Keď otec ležal na zemi, nijakým spôsobom na policajtov neútočil. Otec si po
odovzdaní občianskeho preukazu sadol a policajt naňho začal kričať, aby sa postavil, keď s ním hovorí
a vtedy sa otec postavil, podišiel k policajtovi bližšie a on ho vtedy zvalil na zem. Na otcovi i v ten večer
bolo badať, že mal problémy s chôdzou. Svedok zároveň uviedol, že si nemyslí, že sa otec správal k
policajtom slušne. Zo začiatku sa policajti k otcovi správali slušne, ale potom pritvrdili, keď

museli. Svedok zároveň uviedol, že keď otec sa druhýkrát priblížil k policajtom, že títo sa báli, že ich
chce napadnúť a asi im narušil osobný priestor, a tak ho policajt zložil v sebaobrane.
Súd po doplnení dokazovania najmä odstraňovaním rozporov vo vyššie uvedenom rozsahu vo vzťahu
k výpovedi svedka X.. W. N. vo vzťahu k jeho výpovedi z prípravného konania v zmysle pokynu
nadriadeného súdu, mal za preukázané bez dôvodných pochybností, že obžalovaný dňa XX. X. XXXX

v čase okolo XX.XX hod. vo svojom byte na 3. poschodí, v N. na ul. K. Č. č. XX privolanej hliadke OO
PZ N. sever X.. N. Ž., X.. N. Q. a svojej manželke počas zákroku vulgárne nadával, na výzvu X.. Ž.
sa postavil, zovrel ruky v päsť a dal si ich pred hrudník a kričal na hliadku, že ich oboch „rozjebe“ a
naznačil úder, pričom X.. Ž. sa uhol, použil proti nemu donucovacie prostriedky, zvalil ho na zem a za
spolupráce X.. Q. mu priložili putá, pri ktorom sa snažil ich oboch udrieť päsťou a lakťom a

počas odvádzania k služobnému vozidlu im vulgárne nadával a vyhrážal sa zabitím a pred služobným
vozidlom kopol kolenom X.. Ž. do brucha, avšak k zraneniu vyžadujúcemu lekárske ošetrenie X.. Ž.
a X.. Q. nedošlo.
Na tomto mieste je potrebné uviesť, že skutočnosť, že obžalovaný rýchlo pristúpil k poškodenému Ž.
v postoji so zdvihnutými rukami, z čoho bolo možné vyvodiť, že sa ho snaží obžalovaný napadnúť,

potvrdzovali nielen Ž., Q., ale ako správne Krajský súd upozornil i samotný svedok N. v jeho prvotnej
výpovedi, kedy ako sám uvádzal, si na uvedené skutočnosti pamätal lepšie. Uvedenému v zásade
zodpovedá i výpoveď syna obžalovaného K. A., ktorý vypovedal, že zasahujúci policajt si pohyb jeho
otca mohol vyložiť ako útok na jeho osobu. V konečnom dôsledku i svedkyňa K.. F. vypovedala v časti
svojej výpovede, že videla ako v jednom momente sa obžalovaný dostal prudkým pohybom do blízkosti

X.. Ž., pred jeho tvár, ruky mal zovreté pred sebou, ako keby ho išiel napadnúť, a vtedy
poškodený X.. N. Ž. použil donucovacie prostriedky.Keďžeobžalovanýpoprel,žebydávalrukyvpäsťpredsebaažebyzaujalbojovýpostoj,pričomuvedené
bolo vyššie uvedenými svedkami nepochybne za preukázané, rovnako poprel, že by sa manželke
vyhrážal, čo bolo tiež nepochybne preukázané výpoveďami vyššie uvedených svedkov o správaní

obžalovaného pri preverovaní oznámenia jeho bývalej manželky, súd vyhodnotil výpoveď obžalovaného
ako nedôveryhodnú a tak ustaľoval skutok na základe svedeckých výpovedí poškodených Q. a Ž., ako
i svedkov N., K.. F. a v neposlednom rade i K. A., keďže v podstatných okolnostiach
skutku boli tieto výpovede konzistentné a vzájomne sa doplňujúce. Súd nemohol nebrať do úvahy pre
vyhodnocovanie dôveryhodnosti obžalovaného, i jeho vyjadrenie k už právoplatnému odsúdeniu vo veci

vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. XT/XX/XXXX, kde napriek tomu, že týmto rozsudkom
bol odsúdený za nebezpečné vyhrážanie svojej manželke, označil ako klamstvo.
Na základe uvedených úvah o nedôveryhodnosti výpovede obžalovaného o priebehu skutku a
dôveryhodnosti výpovedí svedkov Ž. a Q., súd ustálil aj priebeh skutku po použití donucovacích
prostriedkov, kedy mal obžalovaný počas odvádzania k služobnému vozidlu poškodeným ďalej vulgárne
nadávať a vyhrážať sa zabitím a pred služobným vozidlom kopnúť kolenom X.. Ž. do brucha.

Súd mal za to, že obžalovaný kládol agresívne odpor voči zasahujúcim policajtom a správal sa tak, že
zasahujúcemu policajtovi vznikol dôvod pre použitie hmatov a chvatov sebeobrany k ochrane svojej
osoby a k použitiu donucovacích prostriedkov na zaistenie obžalovaného pre potreby ďalších úkonov
na príslušnom policajnom oddelení.
Okresný súd sa stotožnil nakoniec i s právnym názorom Krajského súdu v jeho zrušovacom uznesení,

kde sťažnostný súd uviedol, že verbálny vulgárny prejav obžalovaného voči poškodeným, že ich
„rozjebe“ v kontexte slovných vyhrážok aj v prítomnosti ďalších osôb počas zákroku a po ňom v spojení
so zaujatím bojového postoja a kladením aktívneho odporu pri predvádzaní je možné považovať za
správanie vymykajúce sa pravidlám riadneho občianskeho spolunažívania a zásad občianskej morálky
a uvedené je možné považovať za vyhrážanie sa ublížením na zdraví príslušníkom polície.

Na základe uvedených skutkových a právnych úvah súd posúdil konanie obžalovaného, ako prečin
útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a § 324 ods. 1 písm. a)
Trestného zákona, keďže obžalovaný použil násilie v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného
činiteľa a vyhrážal sa ublížením na zdraví v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa.

Obžalovaný konal v priamom úmysle podľa § 15 ods. 1, písm. a) Trestného zákona, pretože chcel
spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem chránený týmto zákonom.

Trest má byť vyvážený, aby zabezpečil náležitú ochranu našej spoločnosti a prevýchovu páchateľa,

pričom súčasne iných odradí od páchania trestných činov a vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa.

K osobe obžalovaného K. A. súd zistil, že je rozvedený, nezamestnaný, invalidný dôchodca. Doposiaľ
bol 5 krát súdne prejednávaný, avšak v 4 prípadoch sa na neho hľadí akoby nebol súdený.
Posledné odsúdenie bolo rozsudkom Okresného súdu N., sp. zn. XT/XX/XXXX z XX.X.XXXX, ktorým bol

uznaný za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného
zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov s podmienečným odkladom na 3 roky.

Na základe uvedeného prichádzalo do úvahy uloženie súhrnného trestu podľa § 42 ods. 1 Trestného
zákona (spáchal skutok skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný

jeho trestný čin - rozsudok Okresného súdu N., sp. zn. XT/XX/XXXX z XX.X.XXXX) podľa zásad pre
ukladanie úhrnného trestu uvedených v § 41 ods. 1 Trestného zákona (ak súd odsudzuje páchateľa
za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa
vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný).

Obžalovanému K. A. bol ukladaný trest odňatia slobody vo vzťahu k prečinu útoku na verejného činiteľa
podľa § 323 ods. 1 Trestného zákona, kde zákon ukladá uloženie trestu odňatia slobody v rozmedzí
od 1 do 5 rokov. Obžalovanému súd priznal poľahčujúcu okolnosť, že pred spáchaním skutku viedol
riadny život, a jednu priťažujúcu okolnosť, že spáchal viac trestných činov, a tak pomer poľahčujúcich
a priťažujúcich okolností ustálil v pomere 1:1.

Súd berúc do úvahy osobné pomery obžalovaného (hľadí sa na neho akoby nebol súdne trestaný a
doterajší život obžalovaného, že nebol vo výkone trestu odňatia slobody) mal za to, že účel trestu je
možné v danom prípade dosiahnuť i trestom odňatia slobody v prvej polovici trestnej sadzby v trvaní 2rokov. Zároveň mal súd za to, že okamžitý výkon trestu odňatia slobody nie je nateraz u obžalovaného
nevyhnutný, a tak mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 4
rokov.

Zároveň mu podľa 42 ods. 2 Trestného zákona zrušil i výrok o treste uložený mu rozsudkom Okresného
súdu N., sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa XX. X. XXXX, ako aj ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.
Na základe vyššie rozvedených úvah súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom

súde Prešov. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný
pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,

poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku
o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania
výslovne vzdať.
V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom
rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh, pokiaľ to nie je proti jeho vôli. Odvolanie je

treba podať na súde, proti ktorému rozsudok smeruje, a to v štyroch vyhotoveniach.