Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 29, 2019

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 7Csp/58/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2619201415
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Sláviková

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2019:2619201415.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Vierou Slávikovou v spore žalobcu: J., R..K..S.., R. R. J. XX, XXX

XX L., A.: XX XXX XXX, právne zastúpený: E.. F. P., C. R. R.Í. H. XXXX/XA, XXX XX L., proti žalovanej:
U. Y., X.. XX.XX.XXXX, L. S. XX, štátna občianka SR, o zaplatenie 300 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 300,- €, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne
zo sumy 300,- € od 06.07.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu z a m i e t a .

III. Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou na tunajší súd dňa 08.07.2019 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú
zaplatiť mu sumu 300 €, odplatu vo výške 84 €, zmluvný úrok vo výške 68 %, úrok z omeškania vo
výške 5% ročne, poplatok za upomienky vo výške 180 €, zmluvnú pokutu vo výške 33 € a náhradu trov
konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX
zo dňa 06.07. 2015 poskytol žalobca žalovanej úver vo výške 300 €. Odplata pri poskytnutí peňažných
prostriedkov bola vo výške 84,- € a úrok vo výške 68,00 % ročne z poskytnutého úveru. Termín konečnej
splatnosti poskytnutého úveru bol dohodnutý na 06.07.2016. Taktiež bolo dohodnuté, že ak spotrebiteľ

neuhradícelkovúčiastkuúveruvlehotedohodnutejvzmluveospotrebiteľskomúvere,jepovinnýzaplatiť
zmluvnú pokutu vo výške 33,- €. V zmysle všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru,
ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa žalovaná zaviazala uhradiť za
každú zaslanú upomienku čiastku 30,- €, teda spolu sumu 180,- €. Vzhľadom k tomu, že žalovaná
neplnila riadne a včas svoj záväzok, stratila výhodu splátok, a preto žalobca vyzval žalovanú na úhradu
jej záväzku. Žalovaná ku dňu podania žaloby uhradila žalobcovi sumu 0,- €.

2. Nakoľko sa jedná o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú
sporné a predmetom konania je zaplatenie sumy 300,00 €, ktorá suma neprevyšuje 1.000,- €, podľa
ust. § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku v takomto prípade nie je potrebné na prejednanie veci
nariadiť pojednávanie. Rozhodnuté tak bolo vo veci bez nariadenia pojednávania.

3. Žalovaná sa k žalobe prísomne nevyjadrila žiadnym spôsobom, hoci jej bola doručená listinne dňa
25.09.2019 žaloba s prílohami, výzva, aby sa k žalobe vyjadrila a tiež poučenie pre spotrebiteľa.

4. Vo veci bolo vykonané dokazovanie, keď boli oboznámené listiny predložené žalobcom, a to
zmluva o spotrebiteľskom úvere, výpis z obchodného registra a všeobecné podmienky poskytnutiaspotrebiteľského úveru. Na základe takto vykonaného dokazovania bol zistený nasledovný skutkový
stav veci:

5. Súd zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 06.07.2015 zistil, že na základe uvedenej zmluvy
poskytol žalobca ako veriteľ žalovanej ako dlžníkovi úver vo výške 300,- €. Žalovaná sa zaviazala
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť mu odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov
a úrok, spojený so spotrebiteľským úverom, čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom
termíne predstavuje sumu 288,- €, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 588,- €. Odplata pri poskytnutí peňažných

prostriedkov je 84,- €, čo predstavuje ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN) vo výške 28 %.
Úrok je vo výške 68,00 % ročne z poskytnutého úveru a teda predstavuje čiastku 204,- €. Spotrebiteľ
sa teda zaviazal zaplatiť celkovo sumu 588,- € do 06. 07. 2016. V zmluve dlžník vyhlásil, že súhlasí
so všeobecnými podmienkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a potvrdil prevzatie. Bolo
dojednané, že ak dlžník neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote podľa zmluvy, zaväzuje sa zaplatiť
veriteľovi zmluvnú pokutu 33,- €. Spotrebiteľ sa zaviazal uhradiť veriteľovi za každú zaslanú upomienku

čiastku 30,- € a to do 5 dní od doručenia písomnej výzvy na úhradu. V časti „Potvrdenie o spôsobe
poskytnutia úveru“ je označená kolónka - zmenkou (spotrebiteľ svojím podpisom potvrdzuje prevzatie
zmenky). K zmluve žalobca doložil aj Všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru.

6. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ,

že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

7. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského

úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených
s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

8. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia

zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno
poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

9. Podľa § 2 písm. a/, b/,d/, g/, i/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
ku dňu uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,

d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
g)celkovýminákladmispotrebiteľaspojenýmisospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátaneúrokov,
provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o

spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä
poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal
spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,
i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským

úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.

10. Podľa § 19 ods. 1, 2, 3 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku
dňu uzavretia zmluvy, ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru sa vypočíta podľa
vzorca uvedeného v prílohe č. 2. Na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú

celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí
spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom
úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo
uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. Náklady navedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady na používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie sa
zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a

náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo
v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom. Pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov
sa vychádza z predpokladu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zostane platná dohodnutý čas a že
veriteľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách ustanovených v zmluve
o spotrebiteľskom úvere.

11. Podľa § 9 ods.1, 2 písm. k/, l/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu,
ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

12. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto
zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou

schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru.

13. Podľa § 11 ods. 1 písm. b/, d/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom

ku dňu uzavretia zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa),
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

14. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený
vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia
povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie
povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez

akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do
príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

15. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ

nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré podľa písm. k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy

je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú
možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o
stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací
predpis.16. Podľa § 53d Občianskeho zákonníka, spotrebiteľská zmluva, ktorá obsahuje neprijateľnú zmluvnú
podmienku v znení, ako je uvedená vo výroku rozhodnutia súdu a jej uzavretie bolo dosiahnuté za

použitia nekalej obchodnej praktiky alebo úžery, je neplatná.

17. Podľa § 39a Občianskeho zákonníka (úžera), neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou
nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie,
dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá

sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné
plnenie v hrubom nepomere.

18. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

19. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

20. Podľa § 1 ods. 1, 4 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., odplatu pri poskytnutí peňažných

prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady,
ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných
prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Na účely stanovenia najvyššej
prípustnej výšky odplaty podľa §1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov
bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novo poskytnutých spotrebiteľských úverov

zverejnená podľa osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej
zmluvy.

21. Podľa § 1a ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata
pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej

percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely
tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou
povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.

22. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

23.Podľa§3ods.1nariadeniavládySRč.87/1995Z.z.výškaúrokovzomeškaniajeo5percentuálnych

bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

24. Súd na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil ten právny
záver, že žalobe žalobcu nemožno vyhovieť v celom rozsahu. Je nepochybné, že medzi sporovými

stranami bol uzavretý záväzkový vzťah na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý sa spravuje
právnym režimom Občianskeho zákonníka, čiastočne Obchodného zákonníka, najmä zákonom č.
129/2010 Z.z. v znení, platnom v rozhodnom čase. Preskúmaním úverovej zmluvy súd zistil, že
bol dojednaný ročný úrok z úveru vo výške 68,00 %. V čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy
boli úroky poskytované bankami v obdobných úverových vzťahoch vo výške 9,74 % a RPMN

činila 25,88 %. Súd konštatuje, že dojednaný ročný úrok je 7 násobok priemernej úrokovej sadzby
zverejnenej NBS. Už Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. XCdo XX/XXXX z 26. 04. 2012 stanovil,
že neprimeranou a odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje
úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám
uplatňovaných bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Hoci sa nebankové subjekty spravidla

bránia uvedenému porovnaniu s poukazom na rozdiely, či už v zabezpečení pohľadávok z úverov
a teda aj rozdiel v riziku splácania úverov pri nebankových subjektoch, súd do istej miery môže
akceptovať vyššie náklady pri úveroch poskytovaných nebankovými subjektmi, ale aj táto výška odplaty
za poskytovanie úverov nebankovými subjektmi je limitovaná najmä všeobecnými ustanoveniamivyplývajúcimi z občiansko-právnych vzťahov a to § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi. Hoci Občiansky zákonník, ani iné právne predpisy výslovne neustanovujú, do akej výšky

je možné dojednať úroky, z tejto skutočnosti samo o sebe nemožno vyvodiť, žeby výška úrokov
závisela výslovne len od dohody účastníkov zmluvy. Dobrými mravmi sa v občiansko-právnych vzťahoch
v súdnej praxi rozumie súbor spoločenských, kultúrnych a mravných pravidiel správania sa, ktorý
je v súlade so všeobecne uznávanými vzťahmi medzi ľuďmi a mravnými princípmi spoločenského
zriadenia, a ktorý v historickom vývoji osvedčil istú nemennosť vystihujúc podstatné historické tendencie,

ktoré sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných noriem. Možno bez
akýchkoľvek pochybností vysloviť, že neprimerane vysoké úroky dojednané pri peňažných pôžičkách sú
vo všeobecnosti považované za odporujúce uznávaným pravidlám správania sa a vzájomným vzťahom
medzi ľuďmi ako mravným princípom spoločenského poriadku a teda sú v rozpore s dobrými mravmi.
Hoci zákon výslovne neurčuje, z akých hľadísk má súd vychádzať pri posudzovaní dobrých mravov,
závisí v každom prípade na posúdení všetkých rozhodujúcich okolností. Pri dojednávaní úrokov pri

peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok
bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými
mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke uspokojí bez ohľadu na to, v
akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty za užívanie požičanej sumy, a ktorý
svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Je zrejmé, že dlžník spravidla

uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke práve z dôvodov svojej nepriaznivej finančnej situácie. Nemôže
potom zodpovedať všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval
veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Práve pod vplyvom neprimerane žiadaných vysokých
úrokových sadzieb zo strany nebankových subjektov a to najmä žalobcu, bola nevyhnutná zákonná
úprava, kedy do civilného práva bola zavedená úžera a to v § 39a zákonom č. 106/2014 účinným

od 1.6.2014, ktorým bol novelizovaný Občiansky zákonník. Súd konštatuje s poukazom na uvádzané
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, že neprichádza do úvahy moderácia neprimerane vysokých úrokov
súdom, pretože s poukazom na § 41 Občianskeho zákonníka možno oddeliť od zmluvy dojednanie o
úroku, avšak obsah tohto dojednania tvorí nedeliteľný celok, preto dohodu o úroku súd považuje za
absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko je výška úroku dojednaná

v rozpore s dobrými mravmi. Vzhľadom na uvedené závery má súd za to, že v súlade so zákonom o
spotrebiteľských úveroch pri absencii dojednania úroku sa predmetná zmluva považuje za bezúročnú
a bez poplatkov.

25. Preskúmaním zmluvy súd ďalej zistil, že v zmluve bola vyčíslená RPMN vo výške 28 % s použitím

výlučne odplaty vyčíslenej na 84,- €. Do uvedenej RPMN nebol zahrnutý dojednaný úrok z úveru.
Takýto postup žalobcu pri vyčíslení RPMN je zjavne v rozpore so zákonom a možno ho hodnotiť ako
nekalý postup, preto uvedené vyčíslenie RPMN súd hodnotí ako nezákonné, podľa § 39 Občianskeho
zákonníka neplatné. V zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch, pri výpočte RPMN sa majú použiť
celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom tak, aby spotrebiteľovi celkom jasne dávali informáciu

o tom, čo ho uvedený spotrebiteľský úver bude stáť, t.j. akú celkovú odplatu je povinný veriteľovi
zaplatiť. Uvedený údaj sa uvádza v percentách a slúži pre účely porovnania s obdobnými produktmi
pre spotrebiteľa. Pokiaľ žalobca použil nesprávne údaje pre výpočet RPMN a uviedol zjavne nižšiu
mieru nákladov spojenú s poskytnutým úverom, uvedený údaj je vyčíslený v neprospech spotrebiteľa,
je zavádzajúci, nakoľko navádza dojem, že poskytnutý úver z hľadiska odplatnosti je pre spotrebiteľa

výhodný. Pokiaľ žalobca ako veriteľ nepostupoval v súlade so zákonom, súd je toho názoru, že v
predmetnej zmluve absentuje údaj o RPMN a rovnako v súlade so Zákonom o spotrebiteľských úveroch
sa preskúmavaná zmluva považuje za bezúročnú a bez poplatkov.

26. V ďalšom nároku si žalobca uplatnil poplatok za upomienky v celkovej výške 180,- €, o zasielaní

ktorých žalobca nepredložil súdu žiadne dôkazy. V zmysle všeobecne dohodnutých podmienok sa
žalovaná zaviazala za každú upomienku uhradiť 30,- €. Uvedené dojednanie bolo súčasťou samotnej
úverovej zmluvy. Súd zastáva názor, že uvedená pokuta presahuje náklady, ktoré môže mať veriteľ
so zasielaním upomienok a vo vzťahu k poplatkovému úkonu ju súd považuje za neprimeranú, čím
sú nedôvodne zaťažovaní klienti veriteľa vysokými pokutami za úkony, s ktorými nie sú spojené také

náklady, ako sú dojednané v zmluve. Takto stanovená pokuta z hľadiska výšky je potom spôsobilá
privodiť nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa. Súd
takéto dojednanie hodnotí ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a teda neplatnú. Z neplatnej zmluvnej
podmienkyžalobcanemôžeuplatňovaťsvojnároknazaplateniepokutyzaupomienky.Jetrebapovedať,že uvedená pokuta za upomienku nie je účtovaná za službu vyžiadanú zákazníkom, t.j. spotrebiteľom,
ale je účtovaná výlučne v záujme žalobcu v súvislosti s porušením povinnosti žalovanej riadne uhrádzať
dlh. Účelom tejto pokuty preto nemá byť získavanie majetkového prospechu vo forme akejsi „finančnej

sankcie“ voči spotrebiteľovi ako dlžníkovi, ale jej výška by mala odrážať reálne náklady dodávateľa
spojené s realizáciou tohto úkonu. Na sankcionovanie účastníka, ktorý poruší zmluvnú povinnosť slúžia
inéprávneinštitúty.Vtomtokonkrétnomprípadežalobcaúčtovalpoplatokzaupomienkyvcelkovejvýške
180,-€,pričomsamotnáistinaúveru,ktorýbolposkytnutýdlžníkovi,bola300,-€.Okremtohožalobcaani
nepreukázalvykonaniepoplatkovýchúkonov.Zmyslomupomienkymábyťupozornenieasúčasnávýzva

dlžníkovi, aby si dodatočne splnil svoju povinnosť, splnením ktorej je v omeškaní. Ak dlžník nereaguje
na upomienku, je na mieste prijať iné opatrenia a nie opakovane neúčelne vyzývať dlžníka na zaplatenie
ďalšími upomienkami, pretože prípadné náklady spojené s opakovaným upomínaním nepredstavujú
účelne vynaložené náklady súvisiace s vymáhaním splatnej pohľadávky. Preto takéto konanie veriteľa
možno hodnotiť aj ako neúčelné.

27. Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že žalobca a to spoločnosť
POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorej nároky už v minulosti boli v podstatnej časti hodnotené ako neoprávnené s
poukazom na vysoké úroky a neprijateľné zmluvné podmienky, opätovne poskytuje spotrebiteľom úvery
za úroky, ktoré možno označiť za úžernícke a to nekalým postupom, kedy nesprávne uvádza výšku
RPMN bez zohľadnenia všetkých nákladov spojených so spotrebiteľským úverom, t.j. v neprospech

spotrebiteľa, vo svojich zmluvách uvádza neprijateľné podmienky akou je napr. dojednanie o poplatku
za upomienku vo výške 30,- €, preto súd uvedené konanie žalobcu ako veriteľa pri poskytnutí úveru
posudzuje ako konanie v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 Občianskeho zákonníka pri poskytovaní
úveru aj v tomto konkrétnom prípade a Zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 06.07.2015 súd hodnotí
ako absolútne neplatnú zmluvu, ako celok. To znamená, že žalobcovi nepatrí ani nárok na dojednanú

zmluvnú pokutu, ktoré dojednanie bolo súčasťou takto neplatnej zmluvy. Pre neplatnosť zmluvy aj pre jej
bezúročnosť a bezpoplatnosť vo vzájomnom vzťahu disjunkcie je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi
iba zvyšok istiny poskytnutého úveru. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaná
z istiny úveru 300,- € nezaplatila ani časť. Súd preto zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi istinu 300,-
€, a keďže úver mal byť splatený do 06.07.2016, aj s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne od

06.07.2016 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti súd podanú žalobu ako nedôvodnú zamietol.

28. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
Žalobca mal v konaní úspech len čiastočný, a to v časti istiny vo výške 300,- € a úroku z omeškania.
V časti odplaty, zmluvnej pokuty, pokuty za upomienky a zmluvného úroku súd žalobu zamietol, teda

v tejto časti mala úspech žalovaná. V tomto konaní mala teda väčšinový úspech žalovaná, a preto by
jej mala patriť náhrada trov konania, súd jej však náhradu trov konania nepriznal, nakoľko jej v konaní
žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia na

súde, proti ktorého rozsudku smeruje, v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.