Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 17, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/49/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8217206640
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8217206640.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu
JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Andreja Radomského, v právnej veci žalobkyne: Slovenská kancelária
poisťovateľov, IČO: 36 062 235, so sídlom Bajkalská 19/B, 821 01 Bratislava, právne zastúpenej TOMÁŠ
KUŠNÍR,s.r.o.,IČO:36613843,sosídlomPajštúnska5,85102Bratislava-Petržalka,protižalovaným:
1./ R. V., W.. XX.XX.XXXX, F. V. XXXX/XX, XXX XX F., právne zastúpenej JUDr. Mgr. Drahoslavom

Magdziakom, advokátom, IČO: 42 342 546, so sídlom Dlhý rad 16, 085 01 Bardejov, 2./ Ľ. U., W..
XX.XX.XXXX, F. M. XX, XXX XX F., právne zastúpenému JUDr. Matúšom Hribom, advokátom, IČO: 42
246 237, so sídlom Na hradbách 5, 085 01 Bardejov, o zaplatenie 686,- eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovanej v 1. rade proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov, č. k. 7Csp/172/2017-136 zo dňa 09. mája
2019 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom II. výroku o trovách konania.

Sporovým stranám nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením v I. výroku konanie
zastavil. V II. výroku priznal žalobcovi voči žalovaným v 1. a 2. rade zaviazaným spoločne a nerozdielne
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorého rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu 11.12.2017 domáhala,
aby súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne povinnosť zaplatiť žalobkyni 686,- eur
s príslušenstvom a nahradiť trovy konania, z dôvodov uvedených v žalobe. Žalobkyňa podaním zo

07.05.2019 zobrala žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že žalovaní 25.10.2018 uhradili vymáhanú
čiastku s príslušenstvom a čiastočne aj trovy konania. Nakoľko žalobkyňa zobrala svoju žalobu v celom
rozsahu späť súd konanie zastavil. Keďže k späťvzatiu žaloby došlo pred otvorením pojednávania vo
veci, nebol potrebný súhlas žalovaných so zastavením konania.

3. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že žalovaní dobrovoľnou úhradou žalovanej

pohľadávky s príslušenstvom procesne zavinil trovy konania, ktoré by inak (t. j. podaním žaloby) neboli
vznikli. Preto vznikol žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovaným a tento nárok súd aj
priznal druhým výrokom tohto uznesenia. Na uvedenom nič nemení žalobkyňou tvrdená skutočnosť, že
žalovaní jej súčasne s úhradou žalovanej pohľadávky uhradili čiastočne aj trovy právneho zastúpenia
vo výške 5,86 eur, keďže po právoplatnosti uznesenia vydaného vyšším súdnym úradníkom podľa §
262 ods. 2 CSP, na podklade druhého výroku tohto uznesenia, bude mať právny zástupca žalobkyne

právny titul na náhradu trov konania, pohľadávku z ktorého bude možné započítať na trovy konaniauž dosiaľ žalovanými uhradené. Zároveň bude súdnym úradníkom rozhodnuté aj o vrátení súdneho
poplatku žalobkyni.

4. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1, § 256 ods. 1, 2, § 262
ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok.

5. Proti tomuto uzneseniu, v rozsahu jeho výroku o náhrade trov konania, podala v zákonom stanovenej
lehote odvolanie žalovaná v 1. rade namietajúc, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci, v dôsledku čoho bolo vydané predčasne a v rozpore so
skutočnosťami, ktoré priamo vyplývajú zo súdneho spisu. Poukázala na fakt, že svojím konaním nedala
dôvod na začatie súdneho konania a ani procesne nezavinila trovy konania resp. zastavenie konania.
Škodu spôsobil žalovaný v 2. rade, ktorý ju v celom rozsahu uhradil, vrátane úrokov z omeškania a trov
konania.Napokonodvolateľkanavrhla,abysúdprvejinštancievzmysle§257CSPvýnimočnežalobkyni
proti nej nárok na náhradu trov konania nepriznal a napadnuté uznesenie v rámci autoremedúry zrušil

alebo, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žalobkyni voči žalovanej v 1. rade nárok
na náhradu trov konania nepriznáva.

6.Dňa19.08.2019doručilažalobkyňaprostredníctvomsvojhoprávnehozástupcuvyjadreniekodvolaniu
žalovanej v 1. rade, v ktorom uviedla, že žalovaná v 1. rade a žalovaný v 2. rade v zmysle § 438

Občianskeho zákonníka zodpovedajú za škodu spoločne a nerozdielne, preto im vzniká nepochybne
aj povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalobkyni trovy konania, ktorých vznik v konaní procesne
zavinili. Žalobkyňa popritom prezentovala názor, že v prejednávanej veci neexistujú dôvody hodné
osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo dôvodné aplikovať pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov
konania ust. § 257 CSP, v dôsledku čoho navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne

správne potvrdil.

7.KrajskýsúdvPrešoveakoodvolacísúdvrámcikompetenciívyplývajúcichzustanovení§34Civilného
sporovéhoporiadku(ďalejlen„CSP“),preskúmalnapadnutéuzneseniesúduprvejinštanciepodľazásad
uvedených v ustanovení § 379 CSP bez nariadenia pojednávania, prejednal vec v medziach, v ktorých

sa odvolateľ domáhal jej preskúmania a súčasne viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle ustanovení §
380 CSP a nasl. dospel k záveru, že odvolanie žalovanej v 1. rade nie je dôvodné a rozhodnutie súdu
prvej inštancie v napadnutom rozsahu je potrebné ako vecne správne potvrdiť.

8. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa.

9.Vovecisavdostatočnomrozsahuzistilskutkovýstavazozistenýchskutočnostíbolvyvodenýsprávny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

10. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobkyňa sa žalobou podanou na súde prvej inštancie 11.12.2017
voči žalovaným v 1./ a 2./ rade domáhala od žalovaných zaplatenia 686,- eur spolu s úrokom z
omeškania a zaplatenia trov konania a trov právneho zastúpenia z dôvodu neuhradenia náhrady
poistného plnenia, ktoré za žalovaných vyplatila poškodeným z poistného garančného fondu za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Podaním doručeným súdu prvej inštancie 09.05.2019

zobrala žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobu v celom rozsahu späť. Dôvodom
späťvzatia žaloby bolo uhradenie sumy vo výške 790,- eur žalovanými 25.10.2018, ktorú žalobkyňa
započítala na istinu vo výške 686,- eur, vyčíslené úroky z omeškania vo výške 57,14 eur, súdny poplatok
vo výške 41,- eur a čiastočne na úhradu trov právneho zastúpenia vo výške 5,86 eur. Zároveň týmto
podaním požiadala o vrátenie súdneho poplatku a zaviazanie žalovaných na úradu neuhradených

trov právneho zastúpenia v celkovej výške 430,71 eur. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie
zastavil konanie v celom rozsahu podľa ustanovenia § 144 a 145 ods. 1 CSP z dôvodu späťvzatia
žaloby žalobkyňou. O trovách konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP, keďže zastavenie konaniaz procesného hľadiska zavinili žalovaní dobrovoľnou úhradou žalovanej pohľadávky s príslušenstvom,
súd prvej inštancie uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

11. Odvolací súd na základe uvedeného skutkového stavu ako aj citovaných zákonných ustanovení
právne uzatvára:

12. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu
v konaní (§ 255 ods. 1 CSP) a zásadou zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Ak dôjde k zastaveniu

sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby (§ 256 CSP), potom je povinnosťou súdu pri
rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch
procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobu musel
zobrať späť pre správanie žalovaného, spočívajúce napríklad v úhrade žalovanej sumy po začatí
konania,potomjepotrebnékonštatovať,žežalovanýprocesnezavinilzastaveniekonania.Akbyžalobca
žalobu zobral späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a

teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca.

13. Aplikácia citovaného ustanovenia § 257 ods. CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza
do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania,
avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom

alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite
odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán
sporu. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové,
zárobkové a iné pomery strán sporu, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže
dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom,

a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa. Prípadné
nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a
jedným z rozhodujúcich kritérií je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči
subjektom konania a aby neodporovalo dobrým mravom.

14. S ohľadom na výsledok konania vo vzťahu k náhrade trov konania medzi žalobkyňou a žalovanými
vyplýva, že žalobkyňa bola vo veci procesne úspešná z dôvodu zavinenia na strane žalovaných, čím
žalobkyni vznikol nárok na náhradu jej účelne vynaložených trov konania voči žalovaným.

15. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane konania alebo strane, ktorej

to priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela
alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred
všeobecným súdom.

16. Napriek tomu, že žalobkyňa podaním žaloby voči žalovaným iniciovala začatie súdneho konania

a preto si musela byť vedomá aj zodpovednosti za podanú žalobu, zobrala žalobu späť z dôvodu
dobrovoľnej úhrady žalovanej pohľadávky s príslušenstvom žalovanými a preto žalovaní museli počítať
aj s tým, že v danom prípade budú zaviazaní nahradiť žalobkyni trovy konania.

17. Pre správnosť odvolací súd dodáva, že o nároku na náhradu trov konania rozhoduje súd v zmysle

právnej úpravy aj bez návrhu, a to v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Sudca v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí, rozhodne o nároku na náhradu trov konania, a po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, rozhodne o výške náhrady trov konania súdny úradník samostatným uznesením.
O nároku pritom rozhodne sudca podľa zásad o náhrade trov konania (pozri § 255 CSP a § 256
CSP) a uplatnením týchto zásad určí pomer nároku na náhradu trov konania. Až následne, ako je

vec právoplatne skončená, predloží sa vec na rozhodnutie o výške trov konania súdnemu úradníkovi,
ktorý vydá osobitné uznesenie o výške náhrady trov konania, pričom ohľadom nároku vychádza z
právoplatného rozhodnutia sudcu. Súdny úradník zároveň môže v rámci náhrady priznať len tie výdavky,
ktoré sa v zmysle § 251 CSP považujú za trovy konania, teda musí ísť o stranou preukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vznikli v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo

bránením práva.

18. Dôvody uvádzané žalovanou v 1. rade v odvolaní posúdil odvolací súd ako nedôvodné, v danom
prípade ako nedostatočne preukazujúce procesnú zodpovednosť žalobkyne za zastavenie konania azároveň ako skutočnosti, ktoré nie je možno v zmysle uplatňovaných zásad posúdiť ako dôvody hodné
osobitného zreteľa pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov. Odvolacie
námietky uvádzané žalovanou v 1. rade tak nevyvracajú procesnú zodpovednosť žalovanej v 1. rade zo

zavinenia zastavenia konania pre späťvzatie žaloby.

19. Odvolací súd sa plne stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, preto s prihliadnutím na uvedené,
odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 CSP napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie v jeho II. výroku ako vecne správne potvrdil.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods.
1CSPvspojenís§255ods.1CSPa§262ods.1CSP.Dôvodomtakéhotorozhodnutiabolaskutočnosť,
že žalovaná v 1. rade v odvolacom konaní úspech nemala a nemá právo na náhradu trov odvolacieho
konania a žalobkyni ako úspešnej strane v priebehu odvolacieho konania žiadne preukázateľné trovy
nevznikli, preto odvolací súd nepriznal sporovým stranám nárok na ich náhradu.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).