Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, November 28, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/37/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115226914
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová-Poláková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4115226914.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej
a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v právnej veci žalobcu:
K. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom X., Na E. XXX/X, zastúpený Advokátskou kanceláriou BIZOŇ &
PARTNERS, s. r. o., so sídlom Bratislava, Hviezdoslavovo námestie 25, IČO: 36 833 533, proti
žalovanému: Poľnohospodárska Pôda s. r. o., so sídlom Bratislava, Sibírska 55, IČO: 44 138 369,

zastúpený Advokátskou kanceláriou LawService, s. r. o., so sídlom Zvolen, Stráž 3/223, IČO: 36 861
723, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného
súdu Nitra zo dňa 26. apríla 2017 č. k. 17C/482/2015-113 vo výroku o náhrade trov konania, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku týkajúcom sa náhrady trov konania
m e n í tak, že stranám sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

Žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením zo dňa 26. 04. 2017 č. k. 17C/482/2015-113 súd prvej inštancie zastavil
konanie a o trovách konania rozhodol tak, že žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu
100%. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1, § 256 ods.
1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) a uviedol, že dňa 04. 09. 2015

bola súdu doručená žaloba, ktorou sa žalobca domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,
nachádzajúcich sa v k. ú. X., obec X.. Dňa 14. 10. 2016 bolo súdu doručené podanie právneho zástupcu
žalobcu, ktorým vzal žalobu v plnom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť, nakoľko v období po
podaní žaloby došlo k podaniu protestu prokurátora proti rozhodnutiu Okresného úradu Nitra, katastrálny
odbor zo dňa 24. 07. 2015, č. V 5227/2015, ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva v prospech
žalovaného na základe kúpnej zmluvy. Okresný úrad odbor opravných prostriedkov v konaní č. V

5227/2015 protestu prokurátora vyhovel rozhodnutím zo dňa 02. 11. 2015 č. UP 49/2015-9, ktoré bolo
potvrdené rozhodnutím Okresného úradu Nitra odboru opravných prostriedkov zo dňa 27. 01. 2016 č.
UPo34/2016-4/Br.Správnyorgándospelkzáveru,ževlastníckeprávokpozemkunebolonažalovaného
platne prevedené a do katastra nehnuteľností opätovne zapísal žalobcu ako vlastníka predmetných
nehnuteľností. Dôvodom bolo posúdenie kúpnej zmluvy ako absolútne neplatného právneho úkonu.
Na základe uvedeného žalobca zobral žalobu v celom rozsahu späť. Dňa 12. 04. 2017 bolo súdu

doručené podanie právneho zástupcu žalobcu označené ako doplnenie späťvzatia žaloby, v ktorom
navrhol, aby súd konanie zastavil a aby mu priznal náhradu trov konania v celom rozsahu. Pretože
žalobca využil svoje dispozičné oprávnenie a vzal žalobu späť v celom rozsahu skôr, ako sa začalo
predbežné prejednanie sporu podľa §168 alebo pojednávanie, súd akceptoval späťvzatie žaloby a
konanie zastavil. Súd za účelom rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania zisťoval zavinenie
niektorej zo strán na zastavení konania, keďže vznik konania spôsobí vždy žalobca podaním žaloby.

Žalobca v čase podania žaloby nemal inú možnosť, ako domáhať sa určenia svojho vlastníckeho práva
súdnym rozhodnutím. Rozhodnutie Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru bolo v danom časeprávoplatné, pričom hrozilo, že žalovaný prevedie vlastnícke právo k pozemku na tretiu osobu, na
základe čoho súd vydal predbežné opatrenie, ktorým zakázal žalovanému s pozemkami disponovať.
K späťvzatiu žaloby však prišlo vplyvom konania prokurátora (vstúpil do katastrálneho konania, podal

protest) a správnych orgánov, na ktoré nemal žalobca žiadny vplyv. Žalovaný neuznal, že kúpna zmluva
bola uzatvorená v rozpore so zákonom, čo vyplýva z jeho postupu v katastrálnom konaní, keďže sa proti
rozhodnutiu o vyhovení protestu odvolal, ako aj z jeho pasivity v doterajšom súdnom konaní. Súd prvej
inštancie dospel k záveru, že žalovaný zavinil existenciu konania a úkonov v ňom vykonaných, z ktorého
dôvodu má žalobca právo na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie, proti výroku o
náhrade trov konania, domáhajúc sa ním jeho zmeny a priznania mu nároku na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %. Zároveň žiadal priznať trovy odvolacieho konania. Namietal, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného
útoku, ktoré neboli uplatnené, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci a namietal tiež nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Uviedol, že zavinenie účastníka pri
zastavení konania je nutné posudzovať len z procesného hľadiska. Procesné zavinenie spočíva vo
vzťahu výsledku chovania žalovaného k požiadavkám žalobcu. Ak späťvzatie nemožno odôvodniť
výsledkom správania žalovaného vo vzťahu k žalobným požiadavkám, tak nie je možné odvodiť
súvislosť, a teda ani procesné zavinenie vo vzťahu k žalobe. V tomto smere je irelevantné len samotné

správanie žalovaného, keďže súd sa hmotno-právnymi otázkami nezaoberal. Poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5M Cdo 12/2008 a uznesenia Krajského súdu v Ústí nad
Labem sp. zn. 25Co/550/2005 a sp. zn. 14Co/317/2008. Uviedol, že správny orgán dospel k záveru (po
podaní protestu prokurátora), že vlastnícke právo k pozemku nebolo na žalovaného prevedené platne
a vkladové konanie zastavil. Následne bol ako vlastník na list vlastníctva zapísaný žalobca. Protest

prokurátorabolpodanýnatomprávnomzáklade,ževprípadenerešpektovaniapredkupnéhoprávaštátu
je právny úkon - kúpna zmluva medzi žalobcom a žalovaným - úkonom absolútne neplatným. Osobou
povinnou z predkupného práva však bol predávajúci, čiže žalobca. Namietal tiež, že odôvodnenie
uznesenia je nepostačujúce a uznesenie trpí vadou nepreskúmateľnosti. Protest prokurátora nie je
rozhodnutím, ktorým by bol súd viazaný a ak súd na toto rozhodnutie poukázal, je v zmysle ustanovenia

§ 194 ods. 2 CSP povinný vysporiadať sa aj s dôvodmi v ňom uvedenými. Poukázal na to, že súd
prvej inštancie posudzoval aj hmotno-právne súvislosti. Zdôraznil, že relevantné hmotno-právne otázky
neboli dosiaľ vyriešené s konečnou platnosťou a protest prokurátora bol podaný na inom právnom
základe. Súd prvej inštancie len konštatoval podanie protestu prokurátora bez skúmania dôvodov v
ňom uvedených. Bez prejednania merita veci a bez vykonania dokazovania nemožno dôjsť k záveru o

zavinení žalovaného. Upriamil pozornosť na skutočnosť, že žalobca sa neplatnosti domáhal z viacerých
dôvodov. Je predčasné vyhodnotiť postup žalovaného, spočívajúci v bránení sa záveru o neplatnosti
kúpnej zmluvy v katastrálnom konaní, v súdnom konaní o určenie neplatnosti a v konaní o správnej
žalobe ako neuznanie, že zmluva bola v rozpore so zákonom. V konaní sp. zn. 11S/35/2016, vedenom
na Krajskom súde v Nitre o správnej žalobe proti rozhodnutiu o vyhovení protestu prokurátora môže

dôjsť k zrušeniu rozhodnutia. Tiež na Okresnom súde Nitra sa vedie konanie o určenie vlastníckeho
práva, kde vystupuje žalovaný v procesnom postavení žalobcu. Záver súdu ohľadne platnosti, resp.
neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy mohol byť odlišný, než bol záver prokurátora. V tomto smere
súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav,
nakoľko z dôkazov vyplýva, že zastavenie konania späťvzatím žaloby procesne zavinil žalobca. Súd

prvej inštancie podľa žalovaného tiež nezobral do úvahy, že na strane žalovaného by neboli vznikli ďalšie
trovy právneho zastúpenia, pokým by došlo k späťvzatiu žaloby bez zbytočného odkladu po tom, čo sa
o existencii dôvodov na späťvzatie žalobca dozvedel.
3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že po zrušení rozhodnutia o vklade bol v
evidencii katastra nehnuteľností obnovený zápis vlastníckeho práva k pozemku v jeho prospech. Z

objektívneho hľadiska teda procesne nastal výsledok, ktorého sa domáhal v tomto konaní, a preto z
dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu vzal žalobu späť. V čase podania žaloby nemal inú
možnosť ako domáhať sa súdnej ochrany svojich práv. Nemohol sa spoliehať na to, že sa celá vec
vyrieši v správnom konaní, keďže na konanie prokurátora nemal vplyv. Je tak irelevantné, že v tomto
konaní nedošlo k prejednaniu veci samej, keďže túto skutočnosť nezavinil. Jeho práva boli chránené

v inom konaní na základe postupu prokurátora, pričom bol dosiahnutý výsledok, ktorého sa v tomto
konaní domáhal. Z tohto hľadiska je nesporné, že žaloba bola podaná dôvodne, a teda, že existenciu
tohto konania a trov v ňom vzniknutých zapríčinil žalovaný tým, že ho podvodne primäl uzavrieť
neplatnú zmluvu, pričom túto musel následne protestovať prokurátor z dôvodu ochrany zákonnosti.Žalovaný v podanom odvolaní najprv argumentuje tým, že zavinenie strany sporu na zastavení konania
je potrebné posudzovať z procesného hľadiska a následne ďalej v odvolaní prechádza z procesných
dôvodov na výlučne hmotnoprávne dôvody neplatnosti kúpnej zmluvy. Je pritom právne irelevantné,

na akom hmotnoprávnom základe vstúpil do katastrálneho konania prokurátor. Žalovaný síce správne
uviedol, že otázku, kto zavinil zastavenie konania, je potrebné posudzovať z procesného hľadiska, no
na druhej strane ignoruje ustálený výklad predmetného ustanovenia, v zmysle ktorého je procesné
zavinenie dané objektívnym posúdením vzťahu medzi žalobcom požadovaným výsledkom konania
a dôvodom späťvzatia žaloby. Poukázal na skutočnosť, že úplne vo všetkých skutkovo totožných

veciach (s výnimkou sudcov JUDr. Heinricha, Mgr. Heinrichovej) vedených na Okresnom súde Nitra
(napr. pod sp. zn. 16C/97/2015 alebo pod sp. zn. 19C/482/2015) súd priznal žalobcom v rovnakom
procesnom postavení nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom v odôvodnení oboch
rozhodnutí konštatoval, že žalovaný z dôvodu rozhodnutia o proteste prokurátora procesne zavinil
zastavenie konania. K samotnému podaniu žaloby pristúpil výhradne z dôvodov spočívajúcich v povahe
správania žalovaného a v danom čase nemal inú možnosť ako chrániť svoje práva. Nesúhlasil so

zjavne nepravdivým tvrdením žalovaného v II. časti jeho odvolania, podľa ktorého súd posudzoval
aj hmotnoprávne otázky, ktoré nemali byť vyriešené s konečnou platnosťou. Rozhodnutie Okresného
úradu Nitra, katastrálny odbor zo dňa 18. 03. 2016 č. V 5227/2015-20, ktorým správny orgán zastavil
vkladové konanie k pozemku, nakoľko Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov referát
katastra nehnuteľností, vyhodnotil kúpnu zmluvu ako absolútne neplatný právny úkon, je právoplatné

a vykonateľné. Mal za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa všetky náležitosti rozhodnutia
ustanovené zákonom. Z hľadiska vzniku trov konania na strane žalovaného uviedol, že žalovaný bol
takmer počas celého konania zastúpený iným právnym zástupcom, a to advokátskou kanceláriou
AKAK s. r. o. Právnym zástupcom žalovaného Law Service s. r. o. okrem prípravy a prevzatia
právneho zastúpenia neboli vykonané žiadne úkony právnych služieb, za ktoré by mu prináležala

odmena, pričom len samotné zaslanie oznámenia o prevzatí právneho zastúpenia, resp. vyhotovenie
splnomocnenia bez ďalšieho naň nadväzujúceho písomného podania týkajúceho sa veci samej sa
nepovažuje za kvalifikovaný úkon právnych služieb. Navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť a priznať mu
trovy odvolacieho konania.
4. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že z protestu prokurátora vyplýva, že prokurátor

podal protest z dôvodu porušenia predkupného práva štátu k dotknutým nehnuteľnostiam. Toto údajné
predkupné právo mohol porušiť jedine žalobca ako predávajúci a ako subjekt povinný z predkupného
práva, nie žalovaný ako kupujúci. Mal za to, že podanie protestu prokurátora zavinil žalobca. Poukázal,
že žalobca vzal žalobu späť (14. 10. 2016) až takmer po roku po podaní protestu prokurátora (október
2015) a po rozhodnutí katastrálneho orgánu, ktorým bolo protestu vyhovené (02. 11. 2015). Žalobca

bol po doručení rozhodnutia o vyhovení protestu, teda najneskôr v mesiaci október 2015 v katastri
nehnuteľností evidovaný ako vlastník predmetných nehnuteľností. Podľa jeho názoru mohol žalobca
vziať žalobu späť už vtedy, keď sa dozvedel o podaní protestu prokurátora (najneskôr v októbri 2015),
nakoľko vyhovením protestu katastrálnym orgánom bol podľa neho naplnený aj účel podanej žaloby
o určenie vlastníckeho práva, a tým zároveň zanikol žalobcovi naliehavý právny záujem na takomto

určení. Namietal, že žalobca vzal žalobu späť z dôvodu, že stratil aktívnu vecnú legitimáciu po tom, ako
kúpnouzmluvouč.30203/5033/2015/Lužianky/007/JulEvzodňa02.03.2016previedolvlastníckeprávo
k dotknutej nehnuteľnosti na spoločnosť MH Invest, s. r. o. ako to vyplýva z priloženej zmluvy uverejnenej
v Centrálnom registri zmlúv. Žalobca žalobu nevzal späť ani po takmer dvanástich mesiacoch, odkedy
bolo vyhovené protestu prokurátora. Podľa jeho názoru tak žalobca učinil iba v dôsledku informácie o

právnom zastúpení žalovaného a s tým súvisiacim rizikom vzniku povinnosti nahradiť žalovanému trovy
právneho zastúpenia. Žalobca tak zbytočne zavinil vznik ďalších trov právneho zastúpenia žalovaného,
ktoré by neboli vznikli, ak by žalobca vzal žalobu späť bez zbytočného odkladu.
5. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že pre priznanie práva na náhradu trov
konania sa dôvodnosť žaloby posudzuje výhradne z procesného hľadiska, pričom žaloba bola z

procesného hľadiska podaná dôvodne. Opätovne poukázal, že bol to práve žalovaný, kto ho z dôvodu
nadobudnutia zisku, opakovane oslovoval a presviedčal na uzatvorenie absolútne neplatnej kúpnej
zmluvy, predmetom ktorej bol prevod jeho vlastníckeho práva k pozemku, kto mu navrhol, v snahe získať
neprimeraný zisk, uzatvoriť s ním ako kupujúcim, absolútne neplatnú kúpnu zmluvu, pričom vlastnícke
právo k predmetnému pozemku predtým nemal v úmysle na nikoho prevádzať, kto mu predložil

na podpis vopred pripravenú absolútne neplatnú kúpnu zmluvu k pozemku. Prokurátorka Okresnej
prokuratúry Nitra musela v záujme zachovania zákonnosti absolútne neplatnú kúpnu zmluvu protestovať
v katastrálnom konaní, pričom bol to práve žalovaný, kto nesúhlasil s rozhodnutiami správnych orgánov,
ktorými došlo k zastaveniu uvedeného konania o návrhu na vklad pre absolútnu neplatnosť kúpnejzmluvy. Mal za to, že vznik súdneho konania, ako aj ďalších správnych konaní, či správnych súdnych
konaní zavinil výlučne žalovaný. Zo strany žalovaného jednoznačne išlo o zjavné zneužívanie práva.
Poukázal, že všetky tvrdenia žalovaného sa v katastrálnom konaní ukázali ako nepravdivé, protiprávne

a vyslovene účelové. Argumentoval tiež dôvodmi uvedenými v náleze Ústavného súdu Slovenskej
republiky zo dňa 17. 08. 2016 sp. zn. I. ÚS 263/2016.
6. O odvolaní žalovaného rozhodol Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 29. marca 2018 č. k.
9Co/41/2018-185, ktorým uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku týkajúcom sa náhrady
trov konania zmenil tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. O trovách odvolacieho

konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd
vodôvodneníuzneseniapoukazujúcnazistenéskutočnostiuviedol,žekzastaveniukonaniavdanejveci
došlo v dôsledku späťvzatia žaloby žalobcom, čomu predchádzalo rozhodnutie Okresného úradu Nitra,
katastrálny odbor zo dňa 02. 11. 2015 č. UP 49/2015-9, ktorým bolo protestu prokurátora vyhovené a
rozhodnutie Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru č. V 5227/15 zo dňa 24. júla 2015 o povolení
vkladu vlastníckeho práva v prospech žalovaného do katastra nehnuteľností zrušené. V dôsledku tohto

bol žalobca opätovne zapísaný ako vlastník predmetnej parcely, teda dosiahol rovnaký následok, aký
by nastal, ak by bol úspešný v predmetnom konaní. Na druhej strane, k tomuto nedošlo pričinením
žalovaného, ale v dôsledku vyhovenia protestu prokurátora a následnému zrušeniu rozhodnutia o
povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech žalovaného. Odvolací súd mal za to, že je potrebné
zohľadniť aj špecifické okolnosti danej veci spočívajúce v tom, že dôvody, pre ktoré bolo protestu

prokurátora vyhovené a rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva žalovaného zrušené, boli iné,
ako uvádzal žalobca v žalobe. Práve v týchto špecifických okolnostiach danej veci odvolací súd, na
rozdielodsúduprvejinštancie,videldôvodypreaplikáciuustanovenia§257CSPazanajspravodlivejšie
v danej veci videl to, aby každá zo strán znášala svoje trovy. Preto odvolací súd uznesenie súdu prvej
inštancie v napadnutom výroku týkajúcom sa náhrady trov konania zmenil a rozhodol, že žiadna zo strán

nemá nárok na náhradu trov konania.
7. Žalovaný, majúc za to, že boli porušené jeho základné práva a slobody uznesením Krajského súdu
v Nitre zo dňa 29. marca 2018 č. k. 9Co/41/2018-185, doručil dňa 07. 08. 2018 Ústavnému súdu
Slovenskej republiky ústavnú sťažnosť, ktorou sa domáhal vydania nálezu, ktorým by ústavný súd
vyslovil porušenie ním označených základných práv a slobôd napadnutým uznesením krajského súdu

a súčasne žiadal napadnuté uznesenie krajského súdu zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie
konanie.
8. Ústavný súd Slovenskej republiky o podanej sťažnosti rozhodol Nálezom zo dňa 28.
novembra 2018 č. k. III. ÚS 298/2018-33, ktorým rozhodol, že základné právo obchodnej spoločnosti
Poľnohospodárska Pôda s. r. o. na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a

čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 9Co
41/2018-185 z 29. marca 2018 porušené boli. Uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k. 9Co 41/2018-185 z
29. marca 2018 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajskému súdu v Nitre uložil povinnosť uhradiť
trovy konania obchodnej spoločnosti Poľnohospodárska Pôda s. r. o. v sume 585,75 eura (slovom

päťstoosemdesiatpäť eur a sedemdesiatpäť centov) na účet advokátskej kancelárie LawService, s. r. o.,
Stráž 3/223, Zvolen, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
9. V odôvodnení Nálezu ústavný súd s poukazom na ustanovenie § 257 CSP uviedol, že ak má
súd v úmysle použiť moderačné právo alebo ak ho niektorá zo strán navrhne, musí súd umožniť
protistrane, aby sa k tomu vyjadrila (k zámeru aj k dôkazom). Nie je možné, aby súd dospel k vnútornému

presvedčeniu, že je potrebné aplikovať ustanovenie § 257 a strane, ktorá by inak trovy získala, to
neoznámil a táto by sa to dozvedela až z rozhodnutia. Súd v prípade použitia ustanovenia § 257 je
povinný „vytvoriť procesný priestor“ umožňujúci stranám sporu vyjadriť svoje stanovisko k prípadnému
použitiu tohto ustanovenia. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok ESĽP Čepek proti Českej republike
(sťažnosť č. 9815/10), ako aj nálezy Ústavného súdu ČR sp. zn. PL. ÚS 46/13 a sp. zn. I. ÚS 1593/15.

Strana má právo byť explicitne vyzvaná, aby včas k prípadnej aplikácii § 257 vyjadrila svoje stanovisko.
Výrok rozhodnutia v prípade úplnej moderácie by mal podľa názoru ústavného súdu znieť „stranám
sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva,“ resp. „súd stranám nárok na náhradu trov konania
nepriznáva“. Výrok, že „žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania“ už nemá v CSP oporu.
10. Ústavný súd konštatoval, že napadnuté uznesenie krajského súdu nie je vo vzťahu k aplikácii § 257

CSP presvedčivo odôvodnené a táto skutočnosť v konečnom dôsledku zakladá nepreskúmateľnosť a
ústavnú neudržateľnosť ním vydaného rozhodnutia. Krajský súd v napadnutom uznesení nezohľadnil
citované východiská ochrany základných práv a slobôd, preto jeho prístup pri rozhodovaní o podanom
odvolaní nemožno hodnotiť inak ako prísne formalistický, odporujúci obsahu základného práva na súdnuochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie
zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru. Krajský súd sťažovateľku, ale ani žalobcu, k prípadnej aplikácii §
257 CSP explicitne nevyzval, a teda o podanom odvolaní rozhodol spôsobom, ktorý je arbitrárny, a

tým ústavne nesúladný, pretože nevytvoril procesný priestor umožňujúci stranám sporu vyjadriť svoje
stanovisko k prípadnému použitiu tohto ustanovenia.
11. Ústavný súd zároveň ako ústavne nesúladnú vníma existenciu rozhodnutí krajského súdu vydaných
v skutkovo identických prípadoch, v ktorých rozhodol odchylným spôsobom a sťažovateľke priznal
nárok na náhradu trov prvostupňového, ako aj odvolacieho konania. Zo svojej rozhodovacej činnosti (II.

ÚS 569/2017) má však ústavný súd vedomosť aj o existencii rozhodnutia, ktorým krajský súd potvrdil
uznesenie okresného súdu o priznaní náhrady trov konania žalobcovi v rozsahu 100% a zároveň
rozhodol o priznaní nároku žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania. V tejto súvislosti ústavný
súd už v minulosti vyslovil, že aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v rozhodnutiach
vo veci samej nemajú charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných
veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch

neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty, ani k dôvere v spravodlivé súdne
konanie (III. ÚS 300/06). Pokiaľ súd rieši právnu otázku (tú istú alebo analogickú), ktorá už bola
právoplatne vyriešená podstatne odlišným spôsobom, bez toho, aby sa argumentačne vyrovnal so
skoršími súdnymi rozhodnutiami, nekoná v súlade s princípom právnej istoty v zmysle čl. 1 ods. 1
ústavy a môže tým porušiť aj právo účastníka súdneho konania na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.

1 ústavy (III. ÚS 192/06). Potreba vysporiadať sa so známym rozhodnutím súdu v obdobnej veci z
hľadiska jeho dôvodov, pokiaľ súd dospeje následne k opačnému názoru, je súčasťou požiadavky na
dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia (II. ÚS 426/2012). Právna istota spolu s požiadavkou
ochrany legitímnych očakávaní principiálne neznamená právo účastníka konania na rovnaké právne
posúdenie jeho veci. Nesporne však znamená právo na vysvetlenie dôvodov, pre ktoré sa konajúci orgán

verejnej moci od stabilného, doteraz zastávaného právneho názoru odchyľuje (III. ÚS 51/2014).
12. Ústavný súd uložil krajskému súdu opätovne rozhodnúť o odvolaní sťažovateľky, majúc na zreteli,
že spravodlivosť, ktorá je osobitne zvýraznená v čl. 2 CSP (ako aj v čl. 6 ods. 1 dohovoru), je kritériom
ukladajúcim každému všeobecnému súdu povinnosť hľadať také riešenie ním prejednávanej veci, ktoré
nebude možné vyhodnotiť ako popierajúce zmysel a účel príslušných zákonných ustanovení.

13. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlenCSP),viazanýprávnymnázoromústavnéhosúdu,opätovnevec
preskúmal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§379, § 380 CSP) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom

výroku týkajúcom sa náhrady trov konania je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť, keďže neboli splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
14. Podľa § 133 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a
doplneníniektorýchzákonov,akústavnýsúdústavnejsťažnostivyhovie,vnálezeuvedie,ktorézákladné
práva a slobody boli porušené, ktoré ustanovenia ústavy, ústavného zákona alebo medzinárodnej

zmluvy boli porušené a akým právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené
základné práva a slobody.
15. Podľa § 133 ods. 2 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene
a doplnení niektorých zákonov ústavný súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, ktorým boli porušené
základné práva a slobody sťažovateľa. Ústavný súd zruší aj iný zásah, ktorým boli porušené základné

práva a slobody sťažovateľa, ak to pripúšťa povaha zásahu.
16. Podľa § 133 ods. 3 písm. b) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže vrátiť vec na
ďalšie konanie.
17. Podľa § 134 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a

doplnení niektorých zákonov, ak ústavný súd zruší právoplatné rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah
a vec vráti na ďalšie konanie, ten, kto vo veci vydal rozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal iný
zásah, je povinný vec znova prerokovať a rozhodnúť. V tomto konaní alebo postupe je viazaný právnym
názorom ústavného súdu.
18. Podľa § 134 ods. 2 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov ten, kto vo veci vydal rozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal
iný zásah, je viazaný rozhodnutím ústavného súdu podľa § 133 ods. 3 písm. a) až d); toto rozhodnutie
ústavného súdu je vykonateľné doručením.19. Podľa § 193 CSP súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je
v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je
Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu

pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo
zániku spoločnosti.

20. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

21. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

22. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

23. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

24. Náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia.
Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu
nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP vychádza
pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania

v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať
procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu,
aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobu musel zobrať späť pre správanie žalovaného, potom je
potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Ak by žalobca žalobu zobral
späť bez udania dôvodu alebo toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno pričítať

procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca. Istou výnimkou v tomto smere je
ustanovenie§257CSP,podľaktoréhovýnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujúdôvody
hodné osobitného zreteľa.

25. Z právneho hľadiska platí, že § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku je z obsahového hľadiska v

podstate zhodný so skorším § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý stratil účinnosť 30. júna
2016. Niet preto dôvodu neaplikovať ustálenú judikatúru všeobecných súdov, ktorá sa týka § 146 ods. 2
Občianskehosúdnehoporiadku(nálezÚstavnéhosúduSRzodňa20.03.2018sp.zn.ÚS569/2017-46).
Pri použití § 146 ods. 2 prvej vety OSP treba otázku, či účastník konania zavinil zastavenie konania,
posudzovať podľa procesného výsledku. Ak došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia návrhu,

možno odporcovi uložiť povinnosť nahradiť trovy zastaveného konania v prípade, ak pre jeho správanie
bol vzatý späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne. Vo všeobecnosti možno uviesť, že odporca procesne
zaviní potrebu späťvzatia návrhu a následného zastavenia konania spravidla vtedy, keď sa po podaní
návrhu rozhodne navrhovateľov nárok uspokojiť (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.
03. 2006 sp. zn. II. ÚS 569/2017).

26. Úvodom je potrebné poznamenať, že pojem „procesné zavinenie“, použitý v ustanovení § 256
CSP, sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom
procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré
vznikli po začatí konania. Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle,

ale vo vzťahu k príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu, t. j. aj jej prejav vôle
spočívajúci v späťvzatí žaloby a dôsledkom je vznik trov protistrany (uznesenie Ústavného súdu ČR sp.
zn. II. ÚS 563/01, sp. zn. I. ÚS 469/04). Pojem „procesné zavinenie“ je tak potrebné vykladať komplexne
a extenzívne, čo zodpovedá aj ustálenej judikatúre, t. j. nie v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo
vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie účastníka konania. Pri zastavení sporového

konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno,
ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného zavinenia
potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní
požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzalažalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14. 09.
2011 sp. zn. 7M Cdo 4/2010).

27. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že je výlučným
vlastníkom nehnuteľností, nachádzajúcich sa v kat. úz. X., obec X. okres J., evidovaných na LV č. XXXX,
vedenom Okresným úradom Nitra ako pozemky parcela registra „C“ č. 2839 - orná pôda o výmere
937 m2. V priebehu konania žalobca písomným podaním zo dňa 14. 10. 2016 vzal žalobu v celom
rozsahu späť z dôvodu, že po podaní žaloby došlo k podaniu protestu prokurátora proti rozhodnutiu

Okresného úradu Nitra, katastrálny odbor zo dňa 24. 07. 2015 č. V 5227/2015, ktorým bol povolený vklad
vlastníckeho práva v prospech žalovaného na základe kúpnej zmluvy. Okresný úrad Nitra, katastrálny
odbor v konaní č. V 5227/2015 protestu prokurátora vyhovel rozhodnutím zo dňa 02. 11. 2015 č. UP
27/2015-9, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov
zo dňa 27. 01. 2016 č. UPo 32/2016-4/Br. Správny orgán dospel k záveru, že vlastnícke právo k
pozemku nebolo na žalovaného platne prevedené a do katastra nehnuteľností opätovne zapísal žalobcu

ako vlastníka predmetných nehnuteľností. Dôvodom bolo posúdenie kúpnej zmluvy ako absolútne
neplatného právneho úkonu. Žalobca nie je vlastníkom predmetného pozemku, nakoľko si štát k nemu
uplatnil predkupné právo a pozemok je evidovaný v katastri nehnuteľností ako vlastníctvo spoločnosti
MHInvestIIs.r.o.naLVč.XXXXprek.ú.X..Otrováchkonanianavrholrozhodnúťpodľa§256U.tak,že
žalovanýbudezaviazanýknáhradetrovkonania.Uviedol,žeprocesnézavineniezastaveniakonanianie

je možné vzťahovať len na konkrétny úkon účastníka konania, ale je potrebné ho posudzovať komplexne
a extenzívne v celkovom kontexte v konaní uplatnených skutočností. V dôsledku toho môže aj v prípade
späťvzatia žaloby žalobcom byť dôvodom pre tento úkon konanie žalovaného, príp. ďalšie skutočnosti
mimo vôle žalobcu. Uviedol, že v čase podania žaloby nemal inú možnosť, ako domáhať sa určenia
svojho vlastníckeho práva súdnym rozhodnutím. Rozhodnutie Okresného úradu Nitra, katastrálneho

odboru o povolení vkladu vlastníckeho práva k pozemku v prospech žalovaného bolo v danom čase
právoplatné, pričom hrozilo, že žalovaný prevedie vlastnícke právo k pozemku na tretiu osobu, na
základe čoho súd vydal predbežné opatrenie, ktorým zakázal žalovanému s pozemkami disponovať.
Žalovaný neuznal, že kúpna zmluva bola uzavretá v rozpore so zákonom, čo vyplýva z jeho postupu v
katastrálnom konaní, keďže sa proti rozhodnutiu o vyhovení protestu odvolal, ako aj z jeho postupu v

doterajšom súdnom konaní. V prípade, ak by žalobca žalobu vo veci nepodal, nemohol by žiadať súd,
aby mu prostredníctvom predbežného opatrenia priznal ochranu pred ďalšími scudzovacími úkonmi zo
strany žalovaného. O tom, že súd považoval za potrebné predbežne ochrániť práva žalobcu, svedčí aj
skutočnosť, že na návrh predbežné opatrenie vydal. Žalobca teda podal žalobu dôvodne. Skutočnosť, že
do katastrálneho konania vstúpi prokurátor a na základe jeho protestu bude žalobcovi vlastnícke právo

k pozemkom náležať opäť aj podľa zápisu v katastri nehnuteľností, nemohol predpokladať, ani sa na to
spoliehať. Z tohto dôvodu mu nemôže byť pričítané procesné zavinenie zastavenia konania, keď teraz z
tohto dôvodu žalobu berie späť. S ohľadom na uvedené mal za to, že existenciu konania a úkonov v ňom
vykonaných zavinil žalovaný, keďže žaloba bola podaná dôvodne. K odpadnutiu dôvodov pre vedenie
tohto konania došlo vplyvom konania prokurátora a správnych orgánov, na ktoré nemal žalobca žiadny

vplyv. Preto je dôvodné, aby trovy konania, ktoré žalobcovi vznikli, znášal žalovaný, ktorý vytrvalo, hoci
zjavne bezúspešne popieral neplatnosť kúpnej zmluvy a vyvolával tým ďalšie konania. Následne súd
prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením, pričom predmetom odvolacieho konania je výrok o
trovách konania.

28. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu, napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu
predchádzalo, viazaný právnym názorom ústavného súdu v intenciách ustanovenia § 134 ods. 1 zákona
č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov
dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorý o náhrade trov konania rozhodol tak, že
žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%, je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť,

keďže neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. Súd prvej inštancie o trovách
konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP, konštatujúc, že žalobca v čase podania žaloby nemal
inú možnosť ako domáhať sa určenia svojho vlastníckeho práva súdnym rozhodnutím. Rozhodnutie
Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru bolo v danom čase právoplatné, hrozilo že žalovaný
prevedie vlastnícke právo k pozemku na tretiu osobu, na základe čoho súd vydal predbežné opatrenie,

ktorým zakázal žalovanému s pozemkami disponovať. Mal za to, že k späťvzatiu žaloby prišlo vplyvom
konania prokurátora (vstúpil do katastrálneho konania, podal protest) a správnych orgánov, na ktoré
nemal žalobca žiadny vplyv. Žalovaný neuznal, že kúpna zmluva bola uzatvorená v rozpore so zákonom,
čovyplývazjehopostupuvkatastrálnomkonaní,keďžesaprotirozhodnutiuovyhoveníprotestuodvolal,ako aj z jeho pasivity v doterajšom súdnom konaní. Dospel k záveru, že žalovaný zavinil existenciu
konania a úkonov v ňom vykonaných a žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
V danom prípade dôvodom späťvzatia žaloby žalobcom bola skutočnosť, že rozhodnutím Okresného

úradu Nitra, katastrálny odbor zo dňa 02. 11. 2015 č. UP 49/2015-9, ktorým bolo protestu prokurátora
vyhovené a rozhodnutím Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru č. V 5227/15 zo dňa 24. júla
2015 o povolení vkladu bolo vlastníckeho právo v prospech žalovaného do katastra nehnuteľností
zrušené. V dôsledku tohto bol žalobca opätovne zapísaný ako vlastník predmetnej parcely, teda dosiahol
rovnaký následok, aký by nastal, ak by bol úspešný v predmetnom konaní. K späťvzatiu žaloby teda

nedošlopričinenímžalovaného,alevdôsledkuobjektívnehodôvodu-protestuprokurátoraanásledného
zrušenia rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech žalovaného. Žalovaný nezavinil
zastavenie konania, pretože nesplnil to, čoho sa žalobca domáhal v žalobnom petite. Dôvodom
späťvzatia žaloby žalobcom tak nebolo správanie žalobcu a ani správanie žalovaného, ktorí procesne
nezavinili zastavenie konania, a preto nie je možné konštatovať procesné zavinenie na zastavení
konania žiadnej z uvedených strán. Ako už bolo vyššie uvedené, ustanovenie § 256 ods. 1 CSP vyžaduje

zodpovednosť za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania,
pričom zavinenie je možné posudzovať len z procesného hľadiska, nie podľa hmotného práva, keďže
v takom prípade by išlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej tak, že by po zastavení
konania súd neprípustne ďalej skúmal dôvodnosť uplatneného nároku. Z rozhodujúceho hľadiska, t.
j. hľadiska procesného výsledku, je preto nepochybné, že zastavenie predmetného konania v tomto

smere nezavinil žalobca a ani žalovaný, z ktorého dôvodu nie je možné procesné zavinenie na zastavení
konaniapričítaťnaťarchužiadnejzuvedenýchprocesnýchstrán.Odvolacísúdvtomtosmerepoukazuje
na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. augusta 2019 č. k. IV. ÚS 614/2018-36, v
ktorom ústavný súd konštatoval, že z procesného aspektu je potrebné urobiť záver, že žaloba bola
podaná dôvodne (to sa ale nemusí vzťahovať na hmotnoprávnu dôvodnosť žaloby, ktorá sa však v

takomto prípade neskúma a neposudzuje), pretože v čase podania určovacej žaloby žalobca nemal inú
právnu možnosť domôcť sa ochrany svojich práv. K späťvzatiu žaloby viedli objektívne dôvody - protest
prokurátora, na ktorý žalobcovia a ani sťažovateľka ako žalovaná nemali dosah, ale v dôsledku ktorého
bola zabezpečená ochrana vlastníckeho práva žalobcov, čím odpadol predmet žaloby. Vzhľadom na to
je v danom prípade opodstatnený záver, že stranám sa nárok na náhradu trov predmetného konania

nepriznáva. Odvolací súd po opätovnom preskúmaní uznesenia súdu prvej inštancie v napadnutom
výroku, týkajúcom sa náhrady trov konania nevzhliadol v danej veci dôvod na aplikáciu ustanovenia
§ 257 CSP, v intenciách ktorého súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa, z ktorého dôvodu ani nevyzýval strany sporu, aby vyjadrili svoje stanovisko
k prípadnému použitiu predmetného ustanovenia.

29. Slovenská republika je v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky právnym štátom.
Jedným z typických znakov právneho štátu je predvídateľnosť súdnych rozhodnutí a rovnaká aplikácia
práva všeobecnými súdmi v právne a skutkovo podobných veciach. Vychádzajúc z nálezu Ústavného
súdu Slovenskej republiky v tejto veci, ktorým je odvolací súd viazaný, ako aj z ostatných rozhodnutí

Ústavného súdu SR (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. augusta 2019 č. k. I.
ÚS 225/2019-4, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 10. októbra 2018 č. k. I. ÚS
168/2018-22) v obdobných veciach, berúc do úvahy okolnosti prejednávanej veci, dôvody späťvzatia
žaloby žalobcom, ako i princíp právnej istoty vyjadrený v článku 2 CSP a tiež záujem na zosúladení
rozhodovania Krajského súdu v Nitre ako odvolacieho súdu v obdobných veciach, dospel odvolací súd

k záveru, že je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku
týkajúcom sa náhrady trov konania tak, že stranám sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

30. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku týkajúcom
sa náhrady trov konania podľa § 388 CSP zmenil tak, že stranám sa nárok na náhradu trov konania

nepriznáva.

31. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s
ustanovením § 396 ods. 1 CSP a podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
odvolacieho konania právo, keďže žalobca, ani žalovaný nemali v odvolacom konaní plný úspech, resp.

každý z nich mal v zásade rovnaký čiastočný úspech.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).