Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 23, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/433/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7513207896
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7513207896.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o, Bratislava, Pajštúnska
5, IČO: 36 613 843, proti žalovanej V. Č., P. M. L. XXX, o zaplatenie 2 982,21 € s prísl., o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie 11C/187/2013-71 z 9.6.2014 v znení opravného
uznesenia 11C/187/2013-111 z 2.7.2018 a dopĺňacieho rozsudku 11C/187/2013-120 z 9.7.2018

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.
Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj súd) rozsudkom rozhodol: Žalobu v celom rozsahu zamieta. Žiaden z

účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení rozsudku, o. i., uviedol, čoho žalobca sa žalobou zo 6.5.2013, doručenou mu 21.8.201,
proti žalovanej domáhal, čím žalobný návrh odôvodnil, že vykonal dokazovanie oboznámením sa so
Žalobou zo 6.5.2013, Zmluvou o postúpení pohľadávok s prílohou, Zmluvou o poskytnutí spotrebného
úveru č.1859LCL08200208 zo 17.10.2007, Všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB, a.s. na
poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom, Dohodou o uznaní záväzku a o
úhrade pohľadávky v splátkach, Zmluvou o postúpení pohľadávok z 8.12.2011 a ostatnými listinnými

dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise a zistil tento skutkový stav, konkrétne: Aktívnu legitimáciu
žalobcu mal za preukázanú tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 8.12.2011 došlo k
postúpeniu pohľadávok medzi pôvodným veriteľom - postupcom VÚB, a.s. na postupníka - žalobcu.
Právny predchodca žalobcu VÚB, a.s., uzavrel so žalovanou Zmluvu o poskytnutí spotrebného úveru
č.1859LCL08200208 17.10.2007, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov v celkovej
sume pôvodne 59 100 Sk, t.j. 1 961,76 €, bez poplatku za poskytnutie úveru, poplatku za vedenie
úverového účtu v sume pôvodne 55 SK mesačne, pri dohodnutej úrokovej sadzbe 21,24 % p. a.,

výške splátok pôvodne 2 233,89 Sk, t.j. 74,15 € mesačne, so splatnosťou prvej splátky 20.3.2008 a
konečnou splatnosťou úveru 20.2.2011. Ročná percentuálna miera nákladov bola 25,53 %. VÚB, a.s.
listomz24.2.2009oznámilažalovanejpredčasnúsplatnosťúveruvrátaneprísl.k24.2.2009.Pohľadávka
bola voči žalovanej „bola“ vyčíslená na 2 982,21 €, ktorá pozostáva z neuhradenej istiny 1 352,58
€, z riadneho úroku 1 306,53 €, z úroku z omeškania 251,23 € a ostatného prísl. 71,87 €. Dospel k
záveru, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy, pričom v uvedenom prípade „sa
jedná“ o poskytnutie spotrebiteľského úveru. Na základe uvedeného je na daný právny vzťah potrebné

aplikovať zák.č.258/01 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v platnom znení. Ďalej, citujúc znenie § 497,§
502 ods.1,§ 503 Obch. zák.,§ 2 písm. a),b),§ 4 ods.1 zák.č.258/01 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v
znení zák.568/07 Z. z.,§ 52 O. z. a § 5b zák.č.250/07 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení platnom od
1.5.„5014“, uviedol: Vzhľadom na uvedené zákonné ust. mal za to, že nárok žalobcu na úhradu všetkýchdohodnutých splátok je premlčaný. Žalobca totiž podal žalobu 21.5.2013, pričom právny predchodca
žalobcu oznámil žalovanej predčasnú splatnosť úveru vrátane prísl. k 24.2.2009. Z uvedeného vyplýva,
že nárok žalobcu je premlčaný v súlade s § 101 O. z., a preto ho nemožno priznať. Od 1.5.2014 súd

ex offo aj bez námietky účastníka konania v spotrebiteľských veciach musí prihliadnuť na premlčanie
nároku žalobcu, a preto žalobu v celom rozsahu zamietol. Podľa § 142 ods.1 O. s. p. žalobca v konaní
nebol úspešný, teda náhrada trov konania mu neprislúcha. Žalovaná, ktorá bola v konaní úspešná,
nežiadala priznať trovy konania.
3. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu nesprávneho

právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu, ktoré odôvodnil nasledovne: Súd
na daný prípad aplikoval § 5b zák.č.250/07 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zák. SNR č.372/90 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len ZoOS; poznámka žalobcu). Nemôže súhlasiť s
tým, aby v danom prípade súd postupoval v zmysle uvedeného ust., ktoré nadobudlo účinnosť 1.5.2014.
Citoval znenie čl.1 ods.1,čl.125 ods.1 písm. a),čl.152 ods.4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len SR),
časť odôvodnenia Nálezu Ústavného súdu (ďalej len ÚS) SR PL.ÚS 16/95 z 24.5.1995, Nálezu ÚS SR

PL.ÚS 36/95 z 3.4.1996 a Nálezu ÚS SR III.ÚS 348/06-42 zo 17.1.2008. Zastával názor, že aplikáciou
§ 5b ZoOS dochádza k značnému narušeniu princípov právneho štátu podľa čl.1 ods.1 a čl.1 ods.2
Ústavy SR, k porušeniu zákazu diskriminácie podľa čl.12 ods.1 a 2 Ústavy SR a čl.3 ods.1 Listiny
základnýchprávaslobôd,kporušeniuochranypredsvojvoľnýmzásahomštátnejmocizakotvenejvčl.13
ods.4 Ústavy SR, k narušeniu práva na majetok a ochranu vlastníckeho práva podľa čl.20 ods.1 Ústavy

SR,čl.11ods.1Listinyzákladnýchprávaslobôdačl.1.Dodatkovéhoprotokoluoochraneľudskýchpráva
základných slobôd, k porušeniu práva na prístup k nezávislému a nestrannému súdu podľa čl.46 Ústavy
SR,čl.36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl.6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd a k porušeniu zásady rovnosti účastníkov súdneho konania garantovanej čl.47 ods.3
Ústavy SR a čl.37 ods.3 Listiny základných práv a slobôd. Právna úprava platná v SR do 30.4.2014

umožňovalaspotrebiteľombrániťsaprotipohľadávkeuplatnenejpouplynutípremlčacejdobyvznesením
námietky premlčania. Za účelom zvýšenia ochrany spotrebiteľa prijala Národná rada SR § 5b ZoOS,
v ktorom prikázala orgánom rozhodujúcim o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (vrátane súdov) ex
offo prihliadať na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,
vrátane jeho premlčania alebo inú prekážku, a to bez stanovenia jasných pravidiel obsiahnutých v

prechodných ust., ktoré by zabezpečili plynulý prechod z doposiaľ platného a účinného režimu právnej
úpravy do ich nového režimu. Aplikáciou § 5b ZoOS na prebiehajúce súdne konania bez ohľadu na to,
za akého právneho stavu došlo k nadobudnutiu pohľadávok veriteľom a za akého právneho stavu došlo
k podaniu žaloby, došlo k zotretiu princípu právnej istoty, ako jedného zo znakov právneho štátu, ktorého
súčasťou je aj požiadavka predvídateľnosti konania orgánov verejnej moci (Uznesenie PL.ÚS 15/1998

ÚS SR) a závažnému zásahu do majetkových práv veriteľa. Ústava SR priznáva každému z účastníkov
súdneho konania rovnaké postavenie. Odhliadnuc od skutočnosti, že možnosť zbaviť sa dlhu vznesením
námietky premlčania už sama o sebe znamená zásah do majetkových práv a zásad dobrých mravov,
prijatím § 5b ZoOS zákonodarca zašiel ešte ďalej a uložil súdom a iným orgánom povinnosť vyhľadávať
dôvody, pre ktoré by mohol nárok veriteľa zamietnuť, či pre ktoré by nemusel priznať veriteľom uplatnený

nárok v plnej výške a skúmať dôkazy v tomto svetle, čím zákonodarca de facto zlegalizoval postavenie
súdu ako advokáta dlžníka. Porušil tým Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami garantované právo
prístupu k nestrannému súdu a narušil tiež zásadu rovnosti účastníkov konania a nestrannosti súdu,
ktorá sa v civilnom procese prejavuje vytváraním rovnakých procesných podmienok a procesného
postavenia subjektov, o ktorých právach a povinnostiach rozhoduje občianskoprávny súd (Nalez PL.ÚS

43/95 ÚS SR). Nedovoleným spôsobom tak zasiahol do princípov právneho štátu. V plnej miere sa v
tejto súvislosti stotožnil s názorom sudcu ÚS SR Milana Ľalíka, že zákonodarca a súdy SR v oblasti
ochrany spotrebiteľa zašli už tak ďaleko, že sa dotýkajú samej podstaty a primeranosti práva a absolútne
nevýchovne, paternalisticky a v rozpore so zásadou rovnosti a zásadou, podľa ktorej právo patrí bdelým,
ktoré by mali platiť aj pre „privilegovaného spotrebiteľa“ (úvodzovky žalobca), spotrebiteľa neprípustne

zvýhodňujú v porovnaní s veriteľom, ktorému reálne hrozí riziko nevymoženia ani len elementárneho
nároku bez prísl. Spotrebiteľovi tak umožňujú legálne sa obohatiť na úkor veriteľa za asistencie súdov
(odlišné stanovisko sudcu ÚS SR M. Ľalíka k nálezu I. ÚS 547/2012). Má za to, že priamym aplikovaním
§ 5b ZoOS súd taktiež porušil zásadu stanovenú v čl.152 ods.4 Ústavy SR (jeho znenie citoval). Navyše
vzniká reálna hrozba, že súd by tak spôsobil mu škodu. Vzhľadom na uvádzané skutočnosti s poukazom

na to, že si v konaní uplatnil svoj nárok žalobným návrhom 6.5.2013, pričom predmetný § 5b ZoOS
nadobudol účinnosť až 1.5.2014, nemôže súhlasiť s rozhodnutím súdu a právnym posúdením veci. Na
základe uvedeného navrhol rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmať a v zmysle § 220 O. s. p. ho
zmeniť tak, že sa vyhovie jeho žalobe, resp. v zmysle § 221 ods.1 a 3 O. s. p. ho zrušiť a vrátiť vec súduprvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil voči žalovanému trovy konania a právneho zast.
v prvostupňovom i odvolacom konaní, pričom trovy právneho zast. odvolacieho konania pozostávajú z
1 úkonu právnej služby vo výške 133,45 € s DPH a režijného paušálu k úkonu právnej služby vo výške

9,65 € s DPH, spolu 143,10 € s DPH (podanie odvolania).
4. Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.
5. Podľa § 474 CSP tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2016.
6. Podľa § 378 ods.1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní

pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Podľa § 217 ods.1 CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o
sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.
8. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP a rozsudok potvrdil

podľa § 387 ods.1 CSP, lebo je vecne správny, na čom nič nemení ani odvolanie.
9. Ani jeden z uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.
10. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je
nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a

ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami
skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191

ods.1 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo) a to
vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán
sporunevyplynuli,aniinaknevyšlipočaskonanianajavo,aleboopomenulrozhodujúceskutočnosti,ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové

zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 185-§ 211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti,

ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu
vyplývajú a p. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak
hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods.1 CSP, lebo hodnotil každý dôkaz
len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi
vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý

nesúlad.
11. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného
právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci (§ 365 ods.1 písm. h) CSP) je jeho omyl pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov

ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale
nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového
stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov
konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k
zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť

výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného
skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto
vec rozhodnutá.
12. Súd (vyjmúc § 5b ZoOS) použil správne právne predpisy, správne ich aj vyložil a na daný skutkový

stav ich správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne
závery o právach a povinnostiach strán sporu.
13. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku (§ 387 ods.2 CSP) možno doplniť:14. Podľa § 100 ods.1 O. z. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

15. Žalovaná ako strana sporu na pojednávaní 12.5.2014 (zápisnica o pojednávaní na č.l.46) vo svojej
výpovedi výslovne vzniesla námietku premlčania.
16. Súd preto správne zamietol žalobu pre premlčanie práva žalobcu, lebo v odvolaní neuviedol žiadnu
skutočnosť spochybňujúcu záver súdu o premlčaní jeho práva.
17. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie.
18. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
19. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
20. Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na náhradu jeho trov a žalovanej v
ňom žiadne trovy nevznikli.

21. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení.Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. Proti
rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.