Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, November 21, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/116/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7217227104
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7217227104.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková,
s.r.o.,Bratislava,Pribinova25,IČO:47233516,protižalovanémuD.J.,T.,J.XXX/X,ozaplatenie355,32
€ s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 11Csp/360/2017-50 z 12.11.2018 Okresného súdu Košice II

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 355,32 € spolu s 5,05 % ročným úrokom
z omeškania od 9.8.2015 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobcovi p r i s u d z u j e náhradu trov konania na súde prvej inštancie a trov odvolacieho konania

v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj súd) rozsudkom rozhodol: Žalobu zamieta. Žalovaný nemá právo na
náhradu trov konania.
2. V odôvodnení rozsudku, o. i., uviedol, čoho sa žalobca žalobou, doručenou mu 19.12.2017,
domáha, čím ju odôvodnil (reprodukoval doslovne jej obsah), vymenoval dôkazné prostriedky, ktorými
vykonal dokazovanie, pričom zistil tento skutkový stav, konkrétne čo zistil zo Žiadosti o poskytnutie
revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere č.850009440901 (ďalej len zmluva), uzavretej
žalobcomažalovaným4.12.2014,zoZmluvnýchdojednaní,ktorébolisúčasťouZmluvyorevolvingovom

úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o. a z oznámenia o zosplatnení z 19.7.2015. Tento
skutkový stav právne posúdil podľa nasledujúcich zákonných ust.: Citoval znenie § 52 ods.1-3,§ 53
ods.1-3.,ods.5,§ 54 ods.1,2,§ 39 O. z.,§ 1 ods.2 prvá veta,§ 2 písm. a),b),d),g),h),i),§ 9 ods.1 prvá
veta,ods.2,6,§ 11 ods.1 zák.č.129/10 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov (účinného do 31.3.2015; ďalej len zák.č.129/10 Z. z. - poznámka súdu),§ 150 ods.1
a § 151 CSP a ďalej uviedol: Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalobca si uplatňoval
voči žalovanému nároky vzniknuté z uzavretej zmluvy. Podľa výpisu z obchodného registra žalobca

má v predmete činnosti, o. i., aj poskytovanie úverov, je teda dodávateľom a veriteľom podľa zák.
o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, ako aj podľa zák. o ochrane
spotrebiteľa, nakoľko túto činnosť vykonáva v rámci svojho podnikania. Žalovaný zmluvu uzatváral ako
spotrebiteľ, keďže „sa jedná“ o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci
svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Ak ide potom o vzťah dodávateľa a spotrebiteľa, ide
o vzťah spotrebiteľský zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý sa riadi ust. zák. o spotrebiteľských
úveroch a vzťahy, ktoré v ňom upravené nie sú, sa riadia zákonnými ust. O. z. Z predloženej zmluvy je

evidentné, že ide o tzv. typovú zmluvu, teda zmluvu, vrátane jej všeobecných obchodných podmienok,
ktoré sú vopred pripravené. Sú pripravené žalobcom bez účasti druhej strany, teda spotrebiteľa, pre
vopred neurčený široký okruh spotrebiteľov, pričom spotrebiteľ nemá právo zásadným spôsobom do
nej zasahovať a príp. meniť jej podmienky, okrem výšky úveru, príp. výšky splátok a doby splatnosti.Ide o formulár zmluvy s vopred pripravenými podmienkami, v ktorej sa len vypĺňajú potrebné údaje. Pri
zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu preto vychádzal z príslušných ust. zák.č.129/10 Z. z. a
dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi žalobcom a žalovaným na základe zmluvy

uzavretej 4.12.2014 je vzťahom občianskoprávnym a na predmetnú zmluvu sa hľadí ako na typovú
spotrebiteľskú zmluvu. Keďže „sa jedná“ o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zák.č.129/10 Z. z.,
najskôr zisťoval, či zmluva o spotrebiteľskom úvere má všetky povinné náležitosti podľa § 9 ods.2
zák.č.129/10 Z. z. Po jej preskúmaní zistil, že zmluva obsahuje tieto náležitosti podľa § 9 ods.2. Dobré
mravy patria medzi všeobecné uznávané zásady konania, na ktoré je povinný zo svojej úradnej moci

prihliadať, či tieto boli v jednotlivých právnych vzťahoch medzi „účastníkmi konania“ dodržané, a pokiaľ
„tomu“ tak nie je, zabrániť aby slabšia zmluvná strana - v tomto prípade spotrebiteľ, bola pred takýmito
praktikami zo strany veriteľov ochránená. Dobré mravy predstavujú pojem, ktorý nie je presne zák.
definovaný, ale môžeme ich považovať za súhrn takých etických hodnôt, ktoré sú všeobecné uznávané
a ktoré sú určitou etickou a morálnou vodiacou linkou pri vzniku, zmene alebo zániku právnych vzťahov v
demokratickej spoločnosti. K problematike dobrých mravov sa vo svojej rozhodovacej činnosti vyjadril aj

Najvyšší súd Slovenskej republike (ďalej len NS SR), a citoval, čo vo svojom rozhodnutí: 3Cdo/173/2003
uviedol. Preto sa ďalej pri svojom rozhodovaní v danom prípade zaoberal výškou dohodnutého úroku z
úveru, ktorý činil za obdobie 42 mesiacov pri sume 1 170 € - 18,09 % ročne, takáto výška je uvedená
v zmluve. Z internetovej stránky NBS preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že
pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou od 1 do 5 rokov v období december 2014 činil úrok 8,91 %

p. a. Z toho je zrejmé, že úrok dohodnutý medzi zmluvnými stranami v danom prípade o viac ako 2 x
prevyšoval úroky, za ktoré banky poskytovali úvery v rozhodnom období. Mal za to, že takáto dohoda o
úroku je podľa § 39 O. z. v rozpore s dobrými mravmi, je zároveň neprijateľnou zmluvou podmienkou.
V tejto súvislosti poukázal aj na rozsudok NS SR 1MCdo 1/2009 z 31.7.2009 (z jeho odôvodnenia
na str.5 citoval). Ak dodávateľ predformuluje v spotrebiteľskej zmluve klauzuly, ktoré sú v rozpore s

§ 54 ods1 O. z., tak sa dostáva do rozporu so zák. a takéto klauzuly sú neplatné (§ 39,§ 53 ods.5
O. z.). Dohoda o úrokoch je preto neplatná a aj na základe uvedeného preto považoval celý úver za
bezúročný. Krajský súd v Prešove v právnej veci 3Co/114/2014 sa vyjadril aj k výške zmluvných úrokov
(citoval z odôvodnenia jeho rozsudku 3Co/114/2014 z 5.11.2014). Úroková miera dohodnutá medzi
účastníkmi viac ako 2 násobne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, preto je takéto dojednanie neplatné

pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 O. z., nakoľko v čase poskytnutia úveru priemerná výška úroku
za novoposkytnuté spotrebiteľské úvery činila 8,91 % a dohodnutá úroková miera medzi účastníkmi
konania činila 18,09 % čo je viac ako dvojnásobok obvyklej úrokovej miery poskytovanej finančnými
inštitúciami v rozhodujúcom období. Vzhľadom na uvedené závery považoval dohodu o výške úrokov
za absolútne neplatnú. Pokiaľ sú úroky neplatné, nemožno ich ďalej moderovať a tým poskytnuté úvery

sú z uvedeného dôvodu bezúročné. Podľa uvedeného skonštatoval, že daný poskytnutý úver je bez
úrokov a bez poplatkov. Z toho dôsledku potom žalobu zamietol, keďže žalovaný v čase podania žaloby
žalobcovi uhradil celkovo 1 198,68 €, čo je o 28,68 € viac ako bola suma úveru, ktorú mu na základe
označenej úverovej zmluvy poukázal. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré
žalobcauviedolvžalobeavovyjadreniach.Cieľomdôkaznejpovinnostijeuneseniedôkaznéhobremena

v rozsahu v ktorom spočíva na strane sporu. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také
rozhodnutie, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranami sporu.
Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu za
výsledok konania, ktorý závisí od zistených a vykonaných dôkazov. Po vykonanom dokazovaní mal za
to, že „žalobcu“ poskytol žalovanému úver v celkovej sume istiny 1 170 €. Žalovaný doposiaľ mu uhradil

1198,68€(podľajehotvrdenia).Vzhľadomnato,žespoukazomnauvedené,považovaltaktoposkytnutý
úver za bezúročný a bez poplatkov, je možné priznať mu iba sumu nesplatenej istiny bez akýchkoľvek
poplatkov a úrokov. Z týchto dôvodov nepovažoval žalobu za dôvodnú, keďže žalovaný už do podania
žaloby uhradil mu výšku poskytnutej istiny (celkovo 1 198,68) a preto žalobu zamietol. Citoval znenie §
517 ods.1 prvá veta,ods.2 O. z. O lehote na splnenie rozhodol v súlade s § 232 ods.3 CSP (jeho znenie

citoval). Poukazujúc na § 255 ods.1,§ 262 ods.1,2 a čl.17 CSP, vo výroku tohto rozsudku rozhodol aj
o náhrade trov konania. Keďže v konaní bol úspešnejší žalovaný, ktorému však v priebehu konania,
žiadne trovy nevznikli, aj s poukazom na zásadu hospodárnosti vyjadrenú v čl.17 CSP rozhodol tak, že
žalovanému nepriznal náhradu trov „konani“.
3. Proti rozsudku podal žalobca včas odvolanie, nakoľko súd vec nesprávne posúdil a dospel k

nesprávnymprávnymzáveromauviedol:1.)Zmluvaorevolvingovomúvereč.8500094409bolauzavretá
4.12.2014. Od 1.6.2014 došlo k zmene ust. O. z., ktoré regulujú maximálnu možnú výšku odplaty za
spotrebiteľský úver. Vykonávacie ust. sú upravené v nar.vl.č.87/95 Z. z. Konkrétne ide o túto úpravu:
§ 53 ods.6 O. z.,§ 1 ods.1,4,§ la ods.1,2,3 nar.vl.č.87/95 Z. z. (ďalej aj NVL č.87/95 Z. z.; poznámkažalobcu). Znenie týchto ust. citoval. Zmluva o revolvingovom úvere bola uzavretá 4.12. 2014. Naposledy
zverejnenou priemernou RPMN bánk a pobočiek zahraničných bánk bol údaj zverejnený za 3.štvrťrok
2014atohodnota15,16%.Postuppristanovenípriemernejhodnotyazverejneníupravujevyhl.č.289/10

Z. z. v znení neskorších zmien. V zmysle cit. ust. bola odplata v maximálnej výške 30,32 %. Táto
hodnota nie je v prípade zmluvy o revolvingovom úvere č.8500094409 prekročená (nižšia je cca.
o 12 % percentuálnych bodov). Uvedené skutočnosti predstavujú prvý dôvod nesprávnosti záverov
súdu. Dôkaz: Súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a
pobočkami zahraničných bánk za 3. štvrťrok 2014. 2.) Druhý dôvod nesprávnych záverov tiež súvisí

so spomenutým § 53 ods.6 O. z. a NVL č.87/95 Z. z. V období od 1.6.2014 do 31.8.2014 bola pre
výšku odplaty zavedené prechodné obdobie a regulácia bola v tomto období upravená v § 10d ods.2
NVL č.87/95 Z. z. (jeho znenie citoval). Aj z tejto prechodnej úpravy vyplýva, že sa používali údaje z
úrokovej štatistiky pre domácnosti za obdobie predchádzajúce obdobiu uzavretiu zmluvy. Prechodnosť
tejto úpravy znamená, že uplynutím 31.8. 2014 sa prestala používať. Súd preto nemal žiadny zákonný
dôvod na to, aby postupoval podľa kritérií, ktoré uvádza v rozsudku. Právna úprava zodpovedajúca

postupu súdu prestala byť účinná 1.9.2014. Túto úpravu nie je možné zo strany súdu obchádzať ani
odkazomnadobrémravyahľadanímichobsahu,akvrozhodnomčaseexistovalaastáleexistujeprávna
úprava, ktorá zreteľne vychádza z iných princípov. Z uvedených dôvodov preto tvrdil, že súd nerozhodol
správne a v súlade s relevantnou právnou úpravou. Odvolanie preto podával z dôvodu nesprávnych
skutkových záverov a pre nesprávne právne posúdenie, teda podľa § 365 ods.1 písm. f) a h) CSP.

Predloženie pripojenej listiny odôvodňuje § 366 písm. c) CSP, pretože jej obsah preukazuje nesprávnosť
postupu súdu z hľadiska zisťovania skutkového stavu a tiež z pohľadu právneho posúdenia. Navrhoval
napádaný rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť, priznať mu nárok na náhradu trov konania pred súdom
prvej inštancie a tiež trov odvolacieho konania.
4. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi

odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, a zistil, že neboli
splnené podmienky na potvrdenie rozsudku, ani na jeho zrušenie, lebo rozhodnutie súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 ods.1 písm. h) CSP], preto ho, podľa § 388 CSP, zmenil
tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 355,32 € spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od

9.8.2015 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
5. Odvolací dôvod § 365 ods.1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom
spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne,
t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je
nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového

zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych
(v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého
zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie
nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods.1
CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich

vzájomnejsúvislosti;pritomstarostlivoprihliadanavšetko,čovyšlopočaskonanianajavo)atovzhľadom
na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení

dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 185-§ 211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti,
ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu

vyplývajú a p. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak
hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods.1 CSP, lebo hodnotil každý dôkaz
len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi
vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý
nesúlad.

6. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného
právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§ 365 ods.1 písm. h) CSP] je jeho omyl pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisovide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale
nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového
stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov

konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k
zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť
výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného
skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto

vec rozhodnutá.
7. Obidva žalobcom uplatnené odvolacie dôvody sú dané.
8. Súd, pokiaľ zamietol žalobu, z podradenia skutkového stavu pod právnu normu nevyvodil správne
závery o právach a povinnostiach strán sporu, čo je zrejmé zo skutočností uvedených v odvolaní, ktoré
odvolací súd považuje v celom rozsahu za opodstatnené a ku ktorým nepovažuje za potrebné nič
dodávať.

9. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.
10. Podľa ods.2 cit. ust. ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.
11. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

12. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
13. Podľa ods.2 cit. ust. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
14. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto mu bola priznaná náhrada trov konania na súde prvej

inštancie a trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie.
15. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.