Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 14, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/210/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6210206486
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6210206486.1

Uznesenie

KrajskýsúdvBanskejBystricivexekučnejvecioprávneného:Unionzdravotnápoisťovňa,a.s.,sosídlom
Karadžičova10, 814 53 Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnému: H. V., nar. XX. Z. XXXX, bytom
P. H. XXX/XX, XXX XX G., občan Slovenskej republiky, o vymoženie 1 057,05 Eur s prísl., vykonávanej
súdnym exekútorom JUDr. Ing. Karolom Mihalom, Exekútorský úrad so sídlom Moyzesova 34 040 01
Košice pod sp. zn. EX 2409/2010, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš

č. k. 3Er/503/2010-14 zo dňa 11. apríla 2019, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 3Er/503/2010-14 zo dňa 11. apríla 2019 vo výroku I. p
o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdVeľkýKrtíš(ďalejlen„exekučnýsúd“alebo„súdprvejinštancie“)napadnutýmuznesením
č. k. 3Er/503/2010-14 zo dňa 11. apríla 2019 výrokom I. exekúciu zastavil a výrokom II. rozhodol,

že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 78,65 Eur v lehote
troch dní od právoplatnosti daného uznesenia. Exekučný súd napadnuté uznesenie odôvodnil tým,
že dňa 29. januára 2018 doručil súdny exekútor exekučnému súdu podnet na zastavenie exekúcie z
dôvodu nemajetnosti povinného. Exekučný súd z predloženého exekútorského spisu zistil, že povinný je
dlhodobo nezamestnaný a nie je evidovaný v Sociálnej poisťovni. Podľa lustrácie motorových vozidiel
nie je vlastníkom žiadneho motorového vozidla a podľa súčinnosti s katastrálnym úradom je vlastníkom

nehnuteľností, na ktorých je však zriadených 16 záložných práv so skorším poradím. V rámci lustrácie
účtov povinného v bankách súdny exekútor zistil, že povinný nemá zriadený žiadny účet v banke. Z
uvedených skutočností vyplýva, že povinný nevlastní žiadny majetok, ktorý by stačil aspoň na úhradu
trov exekúcie, a preto exekučný súd exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) zastavil a zároveň rozhodol
o náhrade trov exekúcie.

2. Proti uzneseniu exekučného súdu v časti týkajúcej sa výroku o zastavení exekúcie podal v zákonom
stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Namietal, že u tvrdenej nemajetnosti je potrebné vychádzať
z charakteru nemajetnosti ako stavu prechodného, pričom zastavenie exekúcie pre nemajetnosť v

tomto štádiu konania považoval oprávnený za predčasné. Zákon výslovne neupravuje situácie, keď v
súčasnosti povinný síce nemá žiaden majetok, ale v budúcnosti nejaký majetok mohol získať. Takéto
situácie však rieši judikatúra v tom zmysle, že pre zastavenie exekúcie je potrebné nielen preukázanie
aktuálnehonedostatkumajetku,aleajzistenie,žeideodlhodobý,prípadnetrvalýstavaniejepredpoklad
nadobudnutia majetku v budúcnosti. Namietal, že v danom prípade je povinný fyzickou osobou v
produktívnom veku (XX rokov), čo svedčí v prospech argumentu a reálneho predpokladu, že povinný

v budúcnosti nadobudne majetok, či už prostredníctvom zamestnania, podnikateľskej činnosti alebo
na základe inej právnej skutočnosti. Oprávnený uviedol, že podľa jeho názoru ani súdny exekútor,ani exekučný súd nezistili majetkové pomery povinného dôkladne, pričom uviedol, že povinný môže
vlastniť hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo prísť k uspokojeniu pohľadávky oprávneného,
pričom túto skutočnosť nie je možné zistiť vykonaním lustrácií. Ďalej namietal, že v prípade, ak by bola

predmetná exekúcia zastavená, hrozí, že právo oprávneného na zaplatenie pohľadávky vymáhanej v
tomto exekučnom konaní bude premlčané, čím sa zmarí úspešné vymáhanie predmetnej pohľadávky.
Oprávnený ďalej uviedol, že pohľadávka predstavuje neuhradené poistné, pričom zdravotné poistenie je
povinné a vzťahuje sa na každú fyzickú osobu, ktorá má trvalý pobyt v Slovenskej republike. Na základe
uvedeného oprávnený navrhol, aby bolo napadnuté uznesenie exekučného súdu zmenené tak, že návrh

súdneho exekútora na zastavenie exekúcie bude zamietnutý, prípadne aby odvolací súd napadnuté
uznesenie zrušil a vec vrátil exekučnému súdu na ďalšie konanie.

3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril. K odvolaniu oprávneného sa vyjadril podaním zo
dňa 24. mája 2019 súdny exekútor, ktorý uviedol, že odvolanie oprávneného je len účelové a zaťažuje
tak súd, ako aj súdneho exekútora, pretože neakceptuje jednoznačnú zákonnú úpravu v § 57 ods. 4

Exekučného poriadku a ustálenú judikatúru súdov. Napriek tomu, že povinný vlastní rodinný dom, na
ktorom je ale zriadených 16 exekučných záložných práv, pričom voči povinnému sa vedie ďalších 19
exekúcií okrem tejto, nemožno predpokladať ani v prípade predaja nehnuteľností na dražbe uspokojenie
pohľadávky a trov exekúcie v tomto exekučnom konaní. Ďalšími nehospodárnymi úkonmi navrhovanými
oprávneným by sa len neustále navyšovali trovy exekúcie. Súdny exekútor poukázal na skutočnosť,

že oprávnený je oslobodený od zaplatenia preddavku na exekúciu a zisťovanie majetku povinného je
vykonávanéodroku2011zmajetkusúdnehoexekútoraaniezpreddavkuoprávneného.Súdnyexekútor
má za to, že iba on a exekučný súd posudzujú a rozhodujú o nemajetnosti povinného. Konštatovanie a
závery oprávneného o tom, že právo posúdiť, či je ďalšie pokračovanie v exekúcii hospodárne, prislúcha
iba oprávnenému, je scestné, nelogické a neopodstatnené, keďže oprávnený neposkytol súdnemu

exekútorovi preddavok a ani nevynaložil žiadne náklady súvisiace zo zisťovaním majetku povinného
počas doterajšieho trvania exekúcie. Úvahy oprávneného o budúcom možnom zlepšení majetkových
pomerov povinného nezakladajú dôvod pre nerešpektovanie § 57 ods. 1 písm. ) Exekučného poriadku.
Rozhodujúca je skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, čoho dôkazom
je skutočnosť, že počas 8 a pol roka sa majetkové pomery povinného nezmenili. Súdny exekútor preto

žiadal odvolací súd, aby napadnuté uznesenie exekučného súdu potvrdil.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 380 ods. 1 CSP bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.1 (a contrario) CSP a uznesenie okresného súdu podľa § 387

ods. 1, 2 CSP potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa odseku 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konania začaté pred 1. novembrom
2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

7. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

8. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

9. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že exekučný súd dňa 28. októbra 2010 udelil súdnemu
exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5610 019617 * proti povinnému. Podkladom na
udelenie poverenia bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu
s návrhom na vykonanie exekúcie od oprávneného a exekučným titulom, ktorým je Výkaz nedoplatkov č.
XXXXXXXXXX zodňa24.februára2010,ktorýnadobudolprávoplatnosťavykonateľnosťdňa14.marca

2010. Súdny exekútor doručil exekučnému súdu dňa 29. januára 2018 podnet na zastavenie exekúcie.
Z podnetu na zastavenie exekúcie vyplynulo, že lustráciou majetkovej podstaty povinného nebol zistený
žiadny majetok, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie. Spolu s podnetom predložil súdnyexekútor exekučnému súdu aj svoj exekútorský spis, z ktorého vyplývalo vykonanie príslušných lustrácií
majetkových pomerov povinného.

10. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku je nemajetnosť povinného dôvodom, keď súd musí
exekúciu zastaviť. Nemajetnosť povinného má vychádzať zo zistení predovšetkým súdneho exekútora a
má za následok vznik povinnosti oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného
poriadku. Inak povedané, súd zisťuje, či boli splnené podmienky na zastavenie exekúcie z podkladov
predložených súdnym exekútorom, nakoľko do kompetencie exekútora v rámci výkonu exekúcie patrí

zisťovanie majetku povinného. Z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. I. ÚS 398/2012,
III. ÚS 185/2012) vyplýva, že súdny exekútor poverený exekučným súdom na vykonanie exekúcie
tvorí súčasť súdnej moci a má postavenie orgánu verejnej moci. Poverený súdny exekútor doručil
exekučnému súdu oznámenie o tom, že vykonaným šetrením zistil, že u povinného nebol zistený
žiadny taký majetok, z ktorého by mohol byť uspokojený nárok oprávneného, pričom pripojil aj svoju
kompletnú spisovú dokumentáciu, z ktorej exekučný súd vychádzal pri svojom rozhodnutí. Odvolací súd

je toho názoru, že toto oznámenie vzhľadom na vyššie uvedené postavenie exekútora je dostatočným
podkladom pre exekučný súd o nemajetnosti povinného. Exekučný súd si nemusí overovať tvrdenia inej
zložkyjustičnéhosystému.Opačnýprístupbyviedolkabsurdnýmzáveromabolbyvrozporesozásadou
hospodárnosti súdneho konania. Postavenie exekútora si nie je možné zamieňať s výkonom slobodných
povolaní, ako je napr. advokát. Exekútor síce nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je

oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu
ako orgán verejnej moci predkladá.

11. Exekučný súd považoval skutočnosti uvádzané súdnym exekútorom za preukázané a zistil, že sú
splnené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Za takto

zisteného skutkového stavu sa i odvolací súd stotožňuje so záverom o nemajetnosti povinného. Navyše
tento záver oprávnený žiadnym spôsobom v podanom odvolaní nespochybnil, nakoľko v podaní uviedol
len svoje predpoklady a domnienky, ktoré neboli spôsobilé vyvrátiť záver o nemajetnosti povinného.

12. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku oprávneného v tom, že nemajetnosť povinného je len prechodná,

pričom nie je vylúčené, že povinný v budúcnosti bude mať príjem, resp. nadobudne majetok, odvolací
súd túto vyhodnotil ako irelevantnú. Je totiž potrebné uviesť, že pre exekučný súd je rozhodujúci
skutkový a právny stav v čase vydania rozhodnutia o zastavení exekúcie. Ak teda v uvedenom čase
mal exekučný súd preukázanú nemajetnosť povinného, ktorá zakladala súdu povinnosť takúto exekúciu
zastaviť, exekučný súd postupoval vecne správne. Súdny exekútor je povinný predložiť vec súdu

bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie (§
57 ods. 4 Exekučného poriadku). Súd je povinný aj ex offo v každom štádiu exekúcie skúmať, či sú
splnené podmienky na jej pokračovanie (§ 57 ods. 1 v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku).
Ak teda čo i len jedna z podmienok na pokračovanie exekúcie splnená nie je, ako tomu bolo aj v
prejednávanom prípade, exekučný súd nemá inú možnosť, ako prebiehajúcu exekúciu zastaviť. Musí

vychádzať zo skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu, nie zo skutočností domnelých. Inak povedané,
súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na domnienkach, naopak je povinný rozhodnúť na základe
zistených skutočností.

13. Exekučný poriadok neoprávňuje súdneho exekútora, aby potom, ako zistí nemajetnosť povinného,

vyčkával na prípadné zlepšenie jeho majetkových pomerov. Rovnako Exekučný poriadok nevyžaduje k
zastaveniu exekúcie pre nemajetnosť povinného ani súhlas oprávneného.

14. V súvislosti s rozhodnutím súdu prvej inštancie odvolací súd súčasne poznamenáva, že právoplatné
rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nezakladá prekážku res

iudicata pre začatie exekučného konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými
účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. IV. ÚS 452/2011 zo dňa 20. októbra 2011).

15. Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací

súd preto s poukazom na § 387 ods. 1, 2 CSP napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

16. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).