Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, September 20, 2019

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 42Ek/735/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118270090
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Barbora Lašútová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2019:6118270090.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., so
sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava-Petržalka, IČO: 35 937 874, proti povinnému: G.. U. O., A..
XX. XX. XXXX, S. W. E. I. XXX/XX Y., XXX XX P., G.: XX XXX XXX o vymoženie peňažného nároku
oprávneného vo výške 84,01 EUR s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Bronislava
Pračková, so sídlom exekútorského úradu ul. Cyrila a Metoda 22, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 37 889

125, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.

II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť trovy exekúcie poverenému súdnemu exekútorovi vo výške 72,-
EUR do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 04. 05. 2018 domáhal od
povinného vymoženia peňažného nároku vo výške 84,01 EUR s prísl., na základe exekučných titulov
- výkaz nedoplatkov č. - 1721165213 zo dňa 17. 10. 2018 ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 08. 11.
2017 a platobný výmer Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. k. PV 301/00317/2017 zo
dňa 11. 09. 2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07. 10. 2017 a vykonateľnosť dňa 23. 10. 2017.

2. Poverením zo dňa 26. 05. 2018 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Bronislava
Pračková, so sídlom exekútorského úradu ul. Cyrila a Metoda 22, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 37 889
125, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 244Ex 213/18.

3. Povinný podal u súdneho exekútora návrh na zastavenie exekúcie, ktorý mu bol doručený dňa
02. 07. 2018. Povinný sa vo svojom podaní domáhal zastavenia exekúcie podľa § 61k ods. 1

písm. a) Exekučného poriadku, nakoľko po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili
zánik vymáhaného nároku. Povinný uviedol, že výsledky ročného zúčtovania publikovala Všeobecná
zdravotnápoisťovňa,a.s.verejnedňa25.05.2018,podľapovinnéhopredpodanímnávrhunavykonanie
exekúcie ako aj vydaním poverenia na vykonanie exekúcie.

4. Dňa 25. 07. 2018 súdny exekútor predložil Okresnému súdu Banská Bystrica „Návrh na zastavenie

exekúcie“ povinného, vyjadrenie oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie povinného spolu s
doručenkami a prílohami. Súdny exekútor sa k návrhu na zastavenie exekúcie nevyjadril.

5. Oprávnený vo svojom podaní uviedol, že evidovaný dlh povinného bol vykázaný právoplatnými a
vykonateľnými exekučnými titulmi, preplatok z ročného zúčtovania zdravotného poistenia síce účtovne
existoval,avšakkudňupodanianávrhunavykonanieexekúciehonebolomožnépoužiťnakompenzáciu

vymáhaného dlhu, nakoľko neuplynula lehota na podanie nesúhlasného stanoviska. Nakoľko ku dňu
začatia exekúcie nedošlo ku márnemu uplynutiu lehoty na podanie nesúhlasného stanoviska od jehodoručenia a povinný takéto podanie neuskutočnil, nebolo možné tieto vzájomné pohľadávky v súlade
s § 19 ods. 12 zákona NR SR č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o ZP“) započítať. Vzhľadom na uvedené, oprávnený vo svojom vyjadrení navrhuje

návrh povinného pre jeho neopodstatnenosť v celosti zamietnuť.

6. Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“), exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený

súdu.

7. Podľa § 57 ods. 1 druhej vety Exekučného poriadku, doručením poverenia na vykonanie exekúcie
exekútorovi sa začína exekúcia.

8. Podľa § 61 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti,

ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku.

9. Podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v
časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

10. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa ods. 1 podať do 15 dní
od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu
podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

11. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie

exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

12. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu
zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátanie určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

13. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný
vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov
vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu bola priznaná
vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a dobrovoľne sa nesplnila.

14. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia
exekúcie a návrh na zastavenie exekúcie sa posudzuje v čase začatia exekučného konania, t.j. dňom, v
ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených
v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Ustanovenie § 61k
ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a

to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie
citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí
byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania
návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili
zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti

bránia.

15. Vzhľadom na vyššie uvedené súd uvádza, že základným materiálnym predpokladom exekúcie je
vykonateľné rozhodnutie, nakoľko len takéto rozhodnutie pripúšťa vykonanie exekúcie (exekučný titul).
Súd mal z predloženého návrhu na vykonanie exekúcie oprávneného za preukázané, že oprávnený sa

domáhal vymoženia peňažného nároku na základe právoplatných a vykonateľných rozhodnutí a teda
exekúcia bola začatá dôvodne. Súd dospel k záveru, že oprávnený sa len domáha toho, čo mu priznáva
právoplatný a vykonateľný exekučný titul.16. Povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonnej 15-dňovej lehote, čím bola splnená zákonná
podmienka na posudzovanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom. Súd sa oboznámil s obsahom
spisu,snávrhompovinnéhonazastavenieexekúcieasvyjadrenímoprávnenéhoknávrhunazastavenie

exekúcie.Nazákladezistenýchskutočnostívsúlades§61kods.1Exekučnéhoporiadkusúdkonštatuje,
že návrh povinného na zastavenie exekúcie je nedôvodný.

17. Súd po preskúmaní návrhu na zastavenie povinného a vyjadrenia oprávneného k tomuto návrhu
mal za preukázané, že ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným dňa 04. 05.

2018 dlh povinného existoval. Tvrdenie povinného, že výsledky ročného zúčtovania boli publikované
pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie ako aj vydaním poverenia na vykonanie exekúcie sú
zavádzajúce, nakoľko lehota na márne uplynutie zákonnej 15-dňovej lehoty na nesúhlasné vydarenie
sa k ročnému zúčtovaniu (teda možného započítania vzájomných pohľadávok) uplynula dňa 31. 08.
2018, t.j. po podaní návrhu na začatie exekúcie ako aj po vydaní poverenia súdnemu exekútorovi.
Zánik vymáhaného nároku počas trvania exekučného konania nie je dôvodom na vyhovenie návrhu

na zastavenie exekúcie, nakoľko toto konanie je sporom o tom, či sa exekučného konanie začalo
oprávnene, či boli na podanie návrhu na začatie exekučného konania splnené všetky zákonné
predpoklady. Skutočnosť, že pohľadávka, ktorá je predmetom exekúcie bola uhradená z preplatku
ročného zúčtovania vzájomným započítaním dňom nasledujúcim po uplynutí márnej lehoty na podanie
nesúhlasného stanoviska, môže byť dôvodom na vyhovenie návrhu na zastavenie exekúcie len v

prípade, ak k úhrade predmetného dlhu došlo v časovom rozmedzí od vydania exekučného titulu, až po
deň predchádzajúci dňu začatia exekučného konania, čo je v danom prípade dňa 03. 05. 2018.

18. Dôvody (okolnosti), ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku (tak ako má na mysli ustanovenie §
61 k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku), ku ktorým došlo po vydaní exekučného titulu sú upravené

v základných predpisoch súkromného práva (Občiansky zákonník, Obchodný zákonník), napr. ide o
splnenie, započítanie, dohodu, splynutie atď.,. Najčastejším dôvodom zániku dlhu je jeho splnenie. Je
si však potrebné uvedomiť, že splnenie je dôvodom zániku práva a nadväzne na to aj dôvodom na
zastavenie exekúcie len vtedy, ak k plneniu došlo mimo exekučného konania, t. j. ešte pred podaním
návrhu na vykonanie exekúcie. V opačnom prípade, teda ak povinný plní v prospech oprávneného po

začatí exekučného konania (bez ohľadu na to, či bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie alebo
upovedomenie o jej začatí), pôjde vždy o vymoženie, resp. čiastočné vymoženie pohľadávky.

19. Nemožno vylúčiť, že povinný kedykoľvek po podaní návrhu na vykonanie exekúcie dobrovoľne
splní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (exekučný titul). Ak by však súd mal plnenie povinného

po začatí exekučného konania považovať za dôvod opodstatnenosti návrhu na zastavenie exekúcie,
vážnym spôsobom by tým bol spochybnený nárok oprávneného na výkon exekúcie datovaný už odo
dňa podania samotného návrhu na vykonanie exekúcie a zároveň by bol tým spochybnený i nárok
oprávneného na prípadnú náhradu trov exekučného konania spočívajúcich najmä v súdnom poplatku
za návrh na vykonanie exekúcie a trovách právneho zastúpenia.

20. Súd taktiež poukazuje na to, že v uznesení, v ktorom súd rozhoduje o návrhu na zastavenie
exekúcie,bymalvplnejmierezohľadňovaťexistenciu,čineexistenciuzavinenianastraneoprávneného,
t. j. či bol návrh na začatie exekúcie podaný oprávnene, či v čase začatia exekučného konania trval
nárok oprávneného, teda či samotná exekúcia bola v čase jej začatia prípustná. Dobrovoľné splnenie

dlhu povinným počas exekučného konania jednoznačne vylučuje zavinenie oprávneného na zastavení
exekúcie a v plnej miere priznáva jeho oprávnenie uplatňovať svoje nároky prostredníctvom exekúcie.

21. Na základe zistených skutočností súd mal za to, že ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie
dňa 04. 05. 2018 nárok oprávneného nepochybne jestvoval a oprávnený mal právo podať návrh

na vykonanie exekúcie. Následkom toho oprávnenému vznikli počiatočné trovy exekúcie. Nakoľko
pohľadávka oprávneného ako aj trovy exekúcie oprávneného boli uhradené až po začatí exekúcie,
súd návrh na zastavenie exekúcie v súlade s citovaným ustanovením 61l ods. 3 Exekučného poriadku
zamietol.

22. Podľa § 196 Exekučného poriadku, trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov
ustanovených týmto zákonom.23. Podľa § 197 ods. 1,2 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí
exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením
konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie

práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku
vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie. Ak je exekútor
platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada
výdavkov o daň z pridanej hodnoty.

24.Podľa§199cods.2Exekučnéhoporiadku,akpovinnýuhradípohľadávkuoprávnenéhopredzačatím
exekúcie, odmena ani náhrada výdavkov exekútorovi nepatrí; to neplatí, ak je tu dôvod, ktorý možno
oprávnenému pričítať.

25. Podľa § 7 ods. 1, 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z. ktorou
sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o

súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v
znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), odmena exekútora je 20 % zo základu na jej určenie;
Ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má
podľa zákona odkladný účinok, patrí exekútorovi odmena vo výške 10 % zo základu na jej určenie.

26. Podľa § 22 ods. 1, 2 vyhlášky, exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 eur; ak
sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa
zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí
exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50 %.

27. Súd mal z obsahu návrhu povinného na zastavenie exekúcie, vyjadrenia exekútora a podania
oprávneného preukázané, že povinný splnil vymáhaný nárok až po začatí exekučného konania, čo
znamená že návrh na vykonanie exekúcie bol zo strany oprávneného podaný dôvodne. Nakoľko tu nie
je dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať a povinný uhradil peňažný nárok až po začatí exekúcie,

Okresný súd Banská Bystrica v súlade s ustanovením § 199c ods. 4 Exekučného poriadku zaviazal
povinného na úhradu trov súdneho exekútora tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu

možné a účelné.