Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, November 18, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/92/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119200414
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8119200414.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu

JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so
sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: O. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom P. XX, XXX XX P., o zaplatenie 1.169,34 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Prešov, č.k. 16Csp/7/2019-53 zo dňa 06. júna 2019, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku II. a III..

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 1.169,34 eur, kapitalizovaný zmluvný úrok vo výške 51,84
eur, kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 1,21 eur a úrok z omeškania vo výške 8 % ročne z
nezaplatenej istiny 1.169,34 eur od 30.11.2018 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 53 ods. 9, § 565, § 121 ods. 3, § 517 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník, § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), d), § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 písm. a), b), d)
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým

sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, § 255 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok.

3. Vychádzal zo zistenia, že dňa 26.10.2012 bola uzatvorená písomná úverová zmluva medzi žalobcom
ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške
2.000,- Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť a zaplatiť celkovo 3.836,40 Eur. Listom zo dňa 26.09.2018
označeným ako opakované upozornenie žalobca žiadal žalovaného o zaplatenie dlžnej sumy vo výške

59,42 Eur najneskôr do 01.10.2018. Listom zo dňa 29.11.2018 žalobca úver predčasne zosplatnil a
vyzval žalovaného na úhradu jeho dlhu vyčísleného na sumu 1.282,39 Eur spolu s poplatkom za výzvu
vo výške 30,- Eur. Z výpisu splátok a prehľadu úhrad žalovaného vyplýva, že tento na istinu doposiaľ
uhradil 830,66 Eur, na úroky 1.238,71 Eur a na poistnom 0,- Eur.4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že po preskúmaní predmetnej spotrebiteľskej zmluvy konštatoval,
že táto má všetky náležitosti tak, ako to predpokladá zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských

úveroch účinný v čase uzatvorenia zmluvy, preto vyhovel žalobe v časti zaplatenia istiny 1.169,34 Eur,
kapitalizovaného zmluvného úroku vo výške 51,84 Eur, kapitalizovaného úroku z omeškania vo výške
1,21 Eur, úroku z omeškania vo výške 8% ročne z nezaplatenej istiny 1.169,34 Eur od 30.11.2018.
Žalovaný sa dostal do omeškania po zosplatnení úveru dňa 29.11.2018, pričom k zosplatneniu úveru
došlo v súlade so zákonom a dohodnutými zmluvnými podmienkami. Ku dňu 30.11.2018 výška úrokov

z omeškania činila 8 % ročne, preto súd prvej inštancie priznal aj úroky z omeškania v uplatnenej výške.
Žalobu v časti zmluvného úroku vo výške 12,90% z istiny 1.169,34 Eur po zosplatnení zamietol, pretože
bol toho názoru, že veriteľ nemá právo požadovať od dlžníka príslušenstvo z príslušenstva, pretože
ani Občiansky ani Obchodný zákonník mu túto možnosť nepriznávajú. Uviedol, že úročí (úrokom z
omeškania) sa teda len istina, nie príslušenstvo pohľadávky. V opačnom prípade by sa vytvorila nová
kategória príslušenstvo z príslušenstva, čo by aj napriek prípadnej dohode zmluvných strán bolo v

rozpore s dobrými mravmi a navyše citovaný § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka presne definuje, že
príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej
uplatnením, teda nie úroky z omeškania z úrokov.

5. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to proti výroku II.. Odvolanie právne

odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“).
K nároku na zmluvný úrok po zosplatnení uviedol, že popri absencii právnych noriem obmedzujúcich
predmetný nárok veriteľa existuje množstvo zákonných ustanovení z ktorých priamo, resp. výkladom,
resp. cez analogiu legis vyplýva záver, podľa ktorého nárok veriteľa na dohodnutý zmluvný úrok nie
je viazaný na zosplatnenie dlhu, ale na vrátenie v rámci úveru poskytnutých peňažných prostriedkov.

Poukázal pritom na ust. § 467 Obchodného zákonníka, § 16 ods. 1 a § 13 ods. 3 zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch ako aj na dôvodovú správu k zákonu č. 106/2014 Z. z. a rozhodnutia
krajských súdov, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho súdu Českej republiky. Navrhol,
aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil a vyhovel žalobe
žalobcu v celom rozsahu. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

6. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie
§ 34 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad

vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p.
a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu
v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné.

8. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo

argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

10. K námietke nesprávneho právneho posúdenia odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je
činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu

normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkovýchzáverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Tento
odvolací dôvod však naplnený nebol.

11. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

12. Odvolací súd osvojujúc si závery súdu prvej inštancie na zdôraznenie vecnej správnosti a v súvislosti
s odvolacími námietkami žalobcu dopĺňa nižšie uvedené.

13. V zhode so súdom prvej inštancie, ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti
o tom, že predmetný vzťah medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským v zmysle ust.
Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v

čase uzatvorenia zmluvy. Úverová zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je štandardnou
formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde žalobca vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri
uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti a žalovaný je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. K námietke žalobcu, že po zosplatnení mu patrí aj úrok z istiny odvolací súd uvádza, že by nemali
byť pochybnosti o tom, že úver je odplatným právnym úkonom, za ktorý možno dohodnúť úroky a že
možno dohodnúť aj obdobie na užívanie finančných prostriedkov (úverové obdobie). Zákon umožňuje
dodávateľovi na určitú dobu (do splatnosti) podľa jeho predstáv poskytnúť úver a vypýtať si za to

dohodnuté úroky. Od začiatku sa prirodzene sledujú úroky na dohodnutú dobu, ktorej koniec završuje
tzv. splatnosť úveru.

15. Žalobca sa dovoláva nárokov na odplatné úroky, ktoré by mu patrili v prípade, ak by bol zachovaný
stav zákonnej domnienky, a teda trvanie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy za stavu, že veriteľ aj

spotrebiteľ budú plniť podľa podmienok a v termínoch dohodnutých v zmluve. Keďže tento stav netrvá, je
zrejmé,žedošlokzmenezáväzku,ktorábolaprivodenáomeškanímspotrebiteľaasúčasnepredčasným
zosplatnením úveru zo strany veriteľa. Zmena záväzku logicky prináša aj zmenu pomerov plnenia a
aktivuje režim omeškania v spojení s využitím práva podľa a za podmienok § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka. V tejto súvislosti je však potrebné rovnako uviesť, že k predčasnému zosplatneniu záväzku

spotrebiteľa došlo konaním veriteľa, a teda, bol to veriteľ, ktorý v súvislosti so zmenou (obsahu) záväzku
určil aj režim ďalšieho plnenia záväzku svojím jednostranným adresovaným právnym úkonom.

16. Ako už správne uviedol súd prvej inštancie, predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej
podstate jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať

jednorazové, okamžité vrátenie celej úverovej istiny. Teda podstatný rozdiel stavu výhody splátok a stavu
jednorazového zosplatnenia úveru spočíva v tom, že spotrebiteľ nemá povinnosť vrátiť celú požičanú
sumu naraz. Splácanie úveru v splátkach teda na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy
istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí
veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej

príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať
zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime
dojednaného záväzku.

17. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako

cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich
úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a
teda výhody splátok. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde
veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných
ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom

má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho
strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s
peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto kruciálnom rozdiele
spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkovod spotrebiteľa za obdobie po zosplatnení. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ
záujem vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu
po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo

zosplatnenej pohľadávky (úveru).

18. Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto
užívať,nietdôvoduaninato,abyveriteľinkasovalúroky,ktorébymupatrilivýhradnezastavuoprávnenej
držby prostriedkov spotrebiteľom. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky

veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval, ako keby k zmene záväzku
nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy
pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku.

19. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády
dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa

domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké
obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

20.Vzhľadomnavyššieuvedenépretoodvolacísúdpovažovalrozhodnutiesúduprvejinštancietýkajúce
sa nepriznania požadovaných zmluvných úrokov vo výške 12,90% ročne z nezaplatenej istiny po

zosplatnení za správny.

21. Odvolací súd sa takisto stotožnil aj so zamietnutím požadovaného úroku z omeškania vo výške 8 %
ročne z nezaplatených kapitalizovaných úrokov, pričom v tejto súvislosti je potrebné ešte poukázať na
to, že úrok z omeškania predstavuje majetkovú hodnotu za oneskorené splatenie peňažnej pohľadávky,

pričom zákonná definícia príslušenstva pohľadávky je obsiahnutá v § 121 ods. 3 Občianskeho
zákonníka, a táto platí i pre obchodné záväzkové vzťahy. Zo žiadneho ustanovenia Občianskeho, či
obchodného zákonníka však nemožno vyvodiť právo veriteľa na príslušenstvo z príslušenstva. Úroky
z omeškania tak nie je možné priznať z úrokov z omeškania, pretože v prípade ak by žalobcovi bolo
priznané aj príslušenstvo, teda úroky z omeškania z príslušenstva (úrokov), bolo by to v rozpore s §

121 ods. 3 Občianskeho zákonníka a v právnej teórii sa takýto postup označuje ako anatocizmus. Úroky
z omeškania sú tak príslušenstvom pohľadávky, pričom samotný zákon rozlišuje medzi pohľadávkou a
úrokmi, úrokmi z omeškania, ktoré sú tak zahrnuté v rámci jej príslušenstva. Zákona tak nepredpokladá
uplatnenie si príslušenstva pohľadávky (úrokov z omeškania) z príslušenstva pohľadávky. Z uvedeného
dôvodu preto odvolací súd považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie aj v tejto časti za správne.

22. Ak odvolateľ poukazuje vo svojom odvolaní na názory vyslovené v iných rozhodnutiach krajských
súdov, odvolací súd uvádza, že v predmetnej veci nie je názor vyslovený v iných rozhodnutiach záväzný.

23. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny

súvisiaci výrok o trovách konania.

24. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v zmysle § 387 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

25. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. v spojení
s stanovením § 262 ods. 2 CSP tak, že stranám sporu nebol priznaný nárok náhrady trov odvolacieho
konania. V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, ktorej však zo spisu žiadne preukázateľné trovy
odvolacieho konania nevyplývajú, ani si ich neuplatnila. V odvolacom konaní neúspešnému žalobcovi
nemohla byť priznaná náhrada trov odvolacieho konania. Súd preto vyslovil, že stranám sporu nárok na

náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Správnosť takého rozhodnutia vyplýva aj z rozhodnutia
NS SR sp. zn. 6Cdo/544/2015.

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).