Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, December 9, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/175/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117223314
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8117223314.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a sudcov

JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Martina Fiľakovského v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom
Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 35 831 154, právne zastúpený: JUDr. Ján Šoltés,
advokát so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Staré Mesto, IČO 37927795, proti žalovanému: V.
M., N.. XX.X.XXXX, A. C.K. XXX, XXX XX C., o zaplatenie 5.320,31 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 19Csp/271/2017-67 zo dňa 13.septembra 2018,
takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobca nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému sa ich náhrada nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„I. Konanie nad sumu 1.393,70 eura s prísl. z a s t a v u j e .

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Náhradu trov konania žalovanému n e p r i z n á v a.“

2. Rozhodnutie právne posúdil okrem iného ustanovením § 39, § 53 odsek 9, § 103, § 107 odsek 1,
2, § 565, zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník§ 5b zákona č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch v znení neskorších predpisov, § 145, § 146 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku, (ďalej len „C.s.p.“). O trovách konania rozhodol podľa § 255 a § 262 C.s.p.

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že na základe Zmluvy o pôžičke Slovenská Požičovňa
uzavretej dňa 6.8.2012 uzavreli právny predchodca žalobcu so žalovaným na formulárovom tlačive
Zmluvu o poskytnutí pôžičky č. XXXXXXX s týmito údajmi uvedenými v časti zmluvy Schválená výška
pôžičky: Schválená výška pôžičky: 5.968,50 eura, počet splátok: 69, termín konečnej splatnosti (mesiac/
rok): 5/2018, celková suma pôžičky: 12.088,80 eura, celkové náklady spotrebiteľa: 6.120,30 eura, výška
mesačnej splátky: 175,20 eura, sadzba poistenia: 0,00 %, mesačná výška poistenia: 0,00 eura, RPMN:

32 %, ročná úroková sadzba: 32 %, priemerná hodnota RPMN: neuvedené, spôsob splácania splátok:
poštovou poukážkou. Podľa bodu III formulára Účel použitia Pôžičky, podpisom zmluvy Klient žiada,
aby sa za poskytnutej pôžičky uhradili podľa nasledujúcej špecifikácie jeho záväzky voči spoločnosti a
záväzky voči VÚB, a. s., kde spoločnosť vystupuje ako správca1. ev. č.: XXXXXXX, spoločnosť: Slovenská požičovňa, dátum podpisu: 24.5.2010, výška záväzku:
2.221,35 eura,
2. ev. č.: XXXXXXXX, spoločnosť: Quatro, dátum podpisu: 7.4.2012, výška záväzku: 747,15 eura,

3. spoločnosť: HT, výška záväzku 3.000 eur.

Žalovaný uhradil sumu 4.294,80 eura. Listom zo dňa 26.11.2014 vyzval právny predchodca žalobcu
o uhradenie dlžných splátok. Suma mesačných splátok v omeškaní bola 560,64 eura. Listom zo dňa
25.1.2015 oznámil právny predchodca žalobcu žalovanému, že jeho dlh zosplatnil a dlžná čiastka

predstavuje v celkovej výške sumu 5.472,63 eura, pričom istina úveru je vo výške 5.399,51 eura. V
danom prípade súd zistil, že žalobca vo formulárovej zmluve uviedol ročnú úrokovú sadzbu 32 %, pričom
podľa štatistických údajov Národnej banky Slovenska v auguste 2012 bola priemerná úroková sadzba
u spotrebiteľských úverov nad 5 rokov 13,52 %. Súd konštatoval, že sa jedná o viac ako dvojnásobné
prekročenie priemernej úrokovej sadzby, a preto tento úver považoval za právny úkon v rozpore s
dobrými mravmi. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný uzavrel úver s tým, že právny

predchodca žalobcu mu navrhol pospájanie úverov a dal mu ponuku, že by zároveň dostal aj hotovosť,
pričom si dodávateľ nezisťoval nič ohľadom jeho príjmu. Z výsluchu žalovaného vyplynulo, že v tom
čase mal viacero úverov v iných nebankových spoločnostiach a keď potom prišiel o prácu nevedel,
čo robiť, lebo na každú stranu platil nejaké úvery. Nakoľko žalovaný uzatváral úverovú zmluvu jednak
vo finančnej tiesni a jednak aj čiastočne finančne závislý od právneho predchodcu žalobcu, ktorému

dlhoval už dva úvery a tento mu za tzv. pospájanie úverov ešte ponúkol hotovosť vo výške 3.000 eur
bez akéhokoľvek logického vysvetlenia a zodpovedného prístupu k celej veci a zistenia, či vôbec bude
môcť splatiť tento úver, v danom prípade sú splnené ako objektívny, tak aj subjektívny znak úžery a
teda súd považoval úverovú zmluvu za absolútne neplatnú. Keďže je úver úžerný a v rozpore s dobrými
mravmi, zmluva je absolútne neplatná, prichádza do úvahy iba vydanie bezdôvodného obohatenia podľa

§ 451 Občianskeho zákonníka, ktoré spočíva v rozdiele medzi poskytnutou sumou 5.968,50 eura a
zaplatenou sumou 4.294,80 eura, čo predstavuje 1.673,70 eura. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa
13.9.2018, pred pojednávaním, uviedol, že s prihliadnutím na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru na
podanej žalobe v časti prevyšujúcej rozdiel medzi poskytnutou sumou úveru 5.968,50 eur a doteraz
zaplatenou sumou na úver vo výške 4.574,80 € (4.294,80 eur v čase do podania žaloby a 280,00 eur po

podaní žaloby) ďalej netrvá. V časti o zaplatenie sumy 280,00 eur s prísl. berie žalobu späť a navrhuje
konanie v tejto časti zastaviť Z oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 25.1.2015 a
z predloženého prehľadu splátok vyplynulo, že prvou splátkou, pre ktorú došlo k zosplatneniu úveru,
bola splátka splatná 20.10.2014, teda trojročná premlčacia lehota začala plynúť 21.10.2014, a keďže
žaloba bola podaná 13.11.2017, všeobecná trojročná premlčacia lehota do podania žaloby uplynula.

Pokiaľžalovanýpopodanížalobyčiastočnedlhsplnil,platilpremlčanýdlh,oktorompremlčanívedomosť
nemal. Keďže v časti nad sumu 1.393,70 eura zobral žalobu späť, súd v tejto časti konanie zastavil podľa
§§ 145,146 C.s.p. a v prevyšujúcej časti žalobu pre premlčanie zamietol.

4. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil

a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Použitie §5b zákona č. 250/2007
Z.z. súdom I. inštancie bolo protiústavné, čím bolo porušené právo žalobcu na spravodlivý proces,
keďže Ústavný súd SR dňa 7.2.2008 vo veci PL. ÚS 11/2016 vyhlásil nález podľa, ktorého predmetné
ustanovenie nie je v súlade s ústavou a stráca účinnosť dňom zverejnenia nálezu v Zbierke zákonov
SR. Postup súdu prvej inštancie, ktorý v prejednávanej veci použil ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007

Z. z. o ochrane spotrebiteľa, bol síce v súlade s vtedy účinným zákonom, avšak v rozpore s ústavou,
konkrétne s ustanoveniami čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Takýto
protiústavný postup (aj keď išlo o postup v zmysle zákona) predstavuje porušenie práva žalobcu na
súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Naviac v uznesení (zjednocujúce
stanovisko) pléna Ústavného súdu Slovenskej republiky z 11.10.2006, sp. zn. PLz. ÚS 1/06, kde bola

riešená otázka okamihu hmotnoprávnych účinkov nálezu ústavného súdu a kde ústavný súd okrem
inéhokonštatoval,žehmotnoprávneúčinkynálezuvovzťahukukonaniam,ktoréešteneboliprávoplatne
skončené, nastávajú ex tunc, teda na ustanovenie zákona, ktoré bolo v nesúlade s ústavou, sa hľadí,
akoby nebolo nikdy súčasťou právneho poriadku.

5. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34
C.s.p.), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mupredchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia
pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

7. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

8. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam uvádza nasledovné:

9. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako
dlžníkom bola uzatvorená zmluva o poskytnutí pôžičky č. XXXXXXX zo dňa 6.8.2012, na základe ktorej
boli žalovanému poskytnuté finančné prostriedky o výške 5.968,50 eur. Podaním zo dňa 25.1.2015
právny predchodca žalobcu zosplatnil dlh vo výške 5.472,63 eur. Žalovaný do podania žaloby uhradil

sumu 4.294,80 eur. Po podaní žaloby uhradil 280 eur. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 13.9.2018
uviedol, že s prihliadnutím na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru na podanej žalobe v časti
prevyšujúcej rozdiel medzi poskytnutou sumou a doteraz zaplatenou sumou na úver ďalej netrvá. V
časti o zaplatenie sumy 280 eur s príslušenstvom berie žalobu späť a navrhuje v tejto časti konanie
zastaviť. Splátka, ktorou došlo k zosplatneniu úveru, je splátka splatná 20.10.2014, trojročná premlčacia

doba začala plynúť 21.10.2014, žaloba bola doručená súdu prvej inštancie dňa 13.11.2017. Žaloba bola
zamietnutá z dôvodu uplynutia objektívnej trojročnej premlčacej doby.

10. Podľa čl.125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky, Ústavný súd Slovenskej republiky
rozhoduje o súlade zákonov s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými

vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom
ustanoveným zákonom.

11. Podľa čl. 125 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že
medzi právnymi predpismi uvedenými v odseku 1 je nesúlad, strácajú príslušné predpisy, ich časti,

prípadne niektoré ich ustanovenia účinnosť. Orgány, ktoré tieto právne predpisy vydali, sú povinné
do šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu uviesť ich do súladu s ústavou, s
ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom, a
ak ide o predpisy uvedené v odseku 1 písm. b) a c), aj s inými zákonmi, a ak ide o predpisy uvedené v
odseku1písm.d),ajsnariadeniamivládyasovšeobecnezáväznýmiprávnymipredpismiministerstieva

ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Ak tak neurobia, také predpisy, ich časti alebo ustanovenia
strácajú platnosť po šiestich mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia.

12.Podľačl.125ods.6ÚstavySlovenskejrepubliky,rozhodnutieústavnéhosúduvydanépodľaodsekov
1, 2 a 5 sa vyhlasuje spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov. Právoplatné rozhodnutie

ústavného súdu je všeobecne záväzné.

13. Podľa čl. 87 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, zákon nadobúda platnosť vyhlásením. Podrobnosti
o vyhlasovaní zákonov, medzinárodných zmlúv a právne záväzných aktov medzinárodnej organizácie
podľa čl. 7 ods. 2 ustanoví zákon.

14. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 400/2015 Z.z o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov
Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, právne predpisy nadobúdajú platnosť
dňom ich vyhlásenia v zbierke zákonov.

15. Podľa čl. 143 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podrobnejšiu úpravu sústavy súdov, ich pôsobnosť,
organizáciu a konanie pred nimi ustanoví zákon.

16. Podľa čl. 16 ods. 1 CSP, súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi
predpismi pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.

17. Podľa ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach,
začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenieniektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565 ), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

18. Odvolací súd na úvod uvádza, že súd prvej inštancie postupoval správne pokiaľ právny vzťah
založený Zmluvou o pôžičke medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu vyhodnotil ako vzťah
spotrebiteľský. Spotrebiteľský charakter sporu nebol žalovaným v konečnom dôsledku spochybnený.
S poukazom na citované články Ústavy Slovenskej republiky, ako aj zákonné ustanovenia, odvolací
súd uvádza, že v čase vyhlásenia rozsudku prvoinštančným súdom dňa 13.09.2018 bolo povinnosťou

prvoinštančného súdu riadiť sa v tom čase platnou a účinnou úpravou obsiahnutou v ustanovení §
5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. V čase rozhodovania o žalobcom uplatňovanom
nároku platný a účinný právny predpis ukladal orgánu rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej
zmluvy prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho
voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania, alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod,
ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo

potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Odvolací súd zároveň dodáva, že nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 11/2016 zo dňa 07.02.2018, bol v Zbierke zákonov
Slovenskej republiky publikovaný dňa 27.09.2018 a to pod č. 271/2018 Z.z.. Do tohto momentu je však
potrebné vychádzať z prezumpcie ústavnosti aplikovaného ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa. Rozhodnutím súdu nedošlo k porušenie Ústavy Slovenskej republiky, ako ani Dohovoru o

ochrane ľudských a základných slobôd, uplatnená odvolacia námietka preto nebola dôvodná.

19. Súd prvej inštancie sa preto správne zaoberal skúmaním premlčania dlhu riadiac sa ust. § 5b zákona
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a správne na vec aplikoval všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu
v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka. Aktiváciou premlčania z úradnej povinnosti došlo k oslabeniu

práva a tento proces už zvrátiť nemožno. Žalobca zosplatnil celý dlh, keď predžalobnou upomienkou zo
dňa 25.01.2015 vyzval žalovaného, s poukazom na predchádzajúce upozornenie, k okamžitej úhrade
všetkýchsplátokjednorázovovcelomrozsahunarazodjejdoručenia.Vsúladesust.§103Občianskeho
zákonníka premlčacia doba plynie odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, teda od 21.10.2014 a uplynula
21.10.2017. Žaloba bola podaná 13.11.2017, po uplynutí objektívnej premlčacej doby.

20. Správnemu výroku o vyhovení žalobe korešponduje aj správny výrok o trovách konania.

21. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil
jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie

za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd v zmysle ustanovenia § 387 C.s.p.
rozsudok potvrdzuje ako vecne správny.

22. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení s § 255 odsek
1 C.s.p. tak, že odvolanie žalobcu nebolo dôvodné, v dôsledku čoho nárok na náhradu trov odvolacieho

konania patrí úspešnému žalovanému. Z obsahu súdneho spisu je však zrejmé, že žalovanému v
priebehu odvolacieho konania žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto mu ich náhrada nebola
priznaná.

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).