Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, June 24, 2019

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 21C/154/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116218378
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lenka Kvasnicová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2019:3116218378.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Lenkou Kvasnicovou v právnej veci žalobcu Q. Y., nar.

XX.XX.XXXX, bytom G. XX, štátneho občana SR, proti žalovanému Obec Selec, so sídlom Selec 73,
IČO 00311952, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrej Jaroš, spol. s r. o., so sídlom Nám.
sv. Anny 361/20, Trenčín, IČO 36839132, o náhradu škody takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Žalovanému sa voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o
ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa pôvodne podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 3.000 eur ako

odškodnéhozavyprojektovanieverejnéhoosvetleniaobceschybamiazajehorealizáciucezpozemokv
jeho vlastníctve a tiež za stratu dôvery v spravovanie obce a za hospodárenie v podobe daní za majetok.
Svoju žalobu odôvodnil tým, že je vlastníkom parcele č. XXX. Ponad túto parcelu vedie elektrické
zariadenie, kde sú dve vedenia po 380 V bez izolácie. Pred asi 3 rokmi musel začať platiť popri platbe
za elektrinu aj za distribúciu elektrickej energie. Uvedomil si, že ak je rozvod elektriny vedený ponad
jeho pozemok, stáva sa distribútorom, a preto požiadal Západoslovenskú distribučnú o riešenie vecného
bremenatromispôsobmi,avšakbezúspechu.Vie,ženovoprojektovanéosvetleniemáprojektovéchyby.

Poukázal na ustanovenia zákona č. 79/1957 Sb. a vyjadril názor, že prechod elektrického zariadenia
cez jeho pozemok, aj keď na jestvujúcom zariadení, musí byť riešený v projektovej dokumentácii,
vo výkrese aj v technickej správe, s riešením odškodnenia alebo znárodnenia, či vecného bremena
aj s podmienkami pre údržbu. Tiež poukázal na ustanovenia §§ 22 - 33 uvedeného zákona s tým,
že si myslí, že v prvom rade musí byť dohoda medzi vlastníkom nehnuteľnosti a investorom a nie
výhovorka, ktorou starosta obce posúva zodpovednosť na energetický podnik. Na jeho parcele č. 183
bolo uvedené osvetlenie zrušené na začiatku roku 2016 a následne nainštalované novoprojektované

elektrické osvetlenie a rozvody, pričom toto bolo namontované o 1 meter nižšie ako pôvodné. Krátko po
uvedení do skúšobnej prevádzky porast pred obraním úrody orezal, čím mu i do budúcna vzniká škoda z
dôvodu ochranného pásma. Je jednoduchšie toto vykonávať vtedy, keď porast a stromovie nedosahuje
už ochranné pásmo, aby nemusela byť odstavovaná dodávka energie. Alebo si nemusel hľadať voľno,
keď by energetická spoločnosť chcela vstupovať na jeho pozemok za účelom odstraňovania stromovia.
Teda nenastane prípad, že by bolo stromovie odstraňované na náklady energetického podniku. Aj preto
trvá na dohode o odškodnení od majiteľa a investora elektrického zariadenia a nie od Západoslovenskej

distribučnej, ktorá je vlastníkom rozvodov nad novými svetelnými rozvodmi a stĺpov. Navrhoval riešenie
v podobe vecného bremena a odškodnením 300 eur, ale nebolo mu vyhovené. Zdôraznil, že zlé
technické riešenie môže viesť až k dodatočnému odňatiu eurofondov na elektrické osvetlenie. Žalobca
opakovane uvádzal, že jeho práva boli porušené v 3 prípadoch: a) v projektovej dokumentácii nebolvyprojektovaný rozvod osvetlenia ponad jeho pozemok. Ale projekt bol odsúhlasený stavebným úradom,
čo je nezákonné, b) keď verejné osvetlenie bolo namontované fyzicky nad jeho pozemok, bolo opätovne
narušené jeho vlastnícke právo, c) má právo sa dohodnúť o výške odškodnenia voči investorovi za

narušenie jeho vlastníckych práv v projekte i fyzicky jeho realizáciou. Nesúhlasil, že rekonštrukcia
verejného osvetlenia je v súlade s právnymi predpismi, lebo vecné bremeno vzniklo vyprojektovaním
nového elektrického rozvodu nového osvetlenia na jestvujúcich podperných stĺpoch za zmluvného
súhlasu Západoslovenskej distribučnej, a. s., bez fyzickej kontroly skutkového stavu, za účasti všetkých
dotknutých strán, pred vyhotovením svetelno - technickej štúdie. Tento stav mal byť riešený takým

spôsobom, aby sa k tomu vyjadril i stavebný úrad. Ak sa to nestalo a technické riešenie bolo riešené
ako nová stavba riešená ponad pozemky fyzických osôb, mal stavebný úrad na to prísť a rozporovať
to. Štúdia bola vyhotovená od stola, čo dokazuje nedoloženie situácie podperných bodov v pôdoryse,
čím nebolo možné na prvý pohľad vidieť, že ak sú podperné body v zákrute, ide svetelný rozvod po
cudzom pozemku. Zo zmluvy vyplýva, že kto osvetlenie užíva, musí byť zodpovedný za odstraňovanie
porastu pod elektrickým osvetlením, v tomto prípade na jeho pozemku. Alebo v prípade nebezpečného

náklonu podpery opravu financuje obec. Žalobca ďalej vyjadril ľútosť, že technická štúdia nedodržala
podmienky Západoslovenskej distribučnej, a. s., lebo keby ich dodržala a konzola by mala 1 meter dĺžky,
vedenie osvetlenia by šlo mimo jeho pozemok. Musel orezať dva stromy sliviek, lebo na nich mu viedol
izolovaný kábel osvetlenia. Poznamenal, že pôvodné vedenie osvetlenia nebolo doposiaľ odstránené a
je pod napätím a slúži jemu neznámemu účelu. Zdôraznil, že stĺp je nahnutý do jeho parcely, a to tak,

že i elektrické vedenie 380 V vedie a zasahuje nad jeho dom vo veľkosti asi 10 cm. Podotkol, že stĺp je
nahnutý, vyosený a na takomto stĺpe je neesteticky a netechnicky zavesené vedenie.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a túto žiadal v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že v rámci výkonu
správy obce a jeho majetku mal vo svojom územnom obvode zriadené verejné osvetlenie, ktoré slúžilo

obyvateľom už niekoľko desiatok rokov. Pôvodné osvetlenie bolo už technicky zastarané, a preto sa
rozhodol obnoviť toto osvetlenie. Bola vypracovaná svetelno - technická štúdia a následne požiadal
Západoslovenskú distribučnú, a. s., o súhlas na rekonštrukciu a modernizáciu verejného osvetlenia
ako vlastníka podperných bodov distribučného vedenia, na ktorom bolo osvetlenie umiestnené. Dňa
11.06.2015ohlásilnapríslušnomstavebnomúrade-B.uskutočneniestavebnýchúprav.Dňa12.06.2015

stavebný úrad oznámil, že proti uskutočneniu stavebných úprav nemá žiadne námietky. F. distribučná,
a. s., listom zo dňa 15.06.2015 udelila súhlas s využívaním podperných bodov pre navrhované účely
a vyjadrila súhlas s rekonštrukciou verejného osvetlenia. Dodal, že so F. distribučnou, a. s., uzavrel
zmluvu o užívaní časti podperných bodov za účelom úpravy užívania podperných bodov elektrického
vedenia vo vlastníctve Západoslovenskej distribučnej, a. s., v súvislosti s umiestneným verejným

osvetlením, pričom táto zmluva nahradila všetky predchádzajúce dohody týkajúce sa umiestnenia
verejného osvetlenia. Záväzkový vzťah bol uzavretý na dobu neurčitú s účinnosťou od 01.11.2015. Má
preto za to, že postupoval v súlade s príslušnými právnymi predpismi a stanoviskami oprávnených
subjektov, so zachovaním odbornej starostlivosti verejného subjektu a v rámci jeho dostupných
možností. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že pôvodné osvetlenie bolo zrušené v roku 2016 a nové

nanovo naprojektované osvetlenie bolo umiestnené na pôvodné elektrické rozvody. Rekonštrukciu
obecného osvetlenia nemožno považovať za dva samostatne existujúce systémy osvetlenia, nakoľko
rekonštrukciou došlo len k modernizácii pôvodného systému osvetlenia v súlade s platnými technickými
a legislatívnymi požiadavkami, ktoré boli zapracované do projektovej dokumentácie. Nová projektová
dokumentácia však neznamená zavedenie nového systému obecného osvetlenia. Zdôraznil, že žalobca

doteraz nemal k osvetleniu, ktoré bolo umiestnené na podperných betónových bodoch niekoľko desiatok
rokov, žiadne výhrady a v súvislosti s ním sa ani do roku 2016 nedomáhal žiadneho odškodnenia.
Preto sa mu javí žaloba účelová a umelo vykonštruovaná. V zmysle § 32 Elektrizačného zákona má
za to, že i v prípade vzniku nároku na primerané finančné odškodnenie bol žalobca oprávnený na
jeho žiadanie len do 3 mesiacov odo dňa, keď sa obecné osvetlenie v minulosti uviedlo do trvalej

prevádzky. V prípade neuplatnenia si nároku v stanovenej lehote dochádza k jeho zániku v zmysle jeho
preklúzie. Žalovaný ďalej uviedol, že tvrdenia žalobcu o nerešpektovaní ochranných pásiem v rámci
vypracovanej projektovej dokumentácie a namietanie umiestnenia nového vedenia o 1 meter nižšie ako
bolo pôvodné, sú úplne bezpredmetné, nakoľko ustanovenia platných právnych predpisov o ochranných
pásmach sa nevzťahujú na zriadenie verejného elektrického osvetlenia a o umiestnení elektrického

vedenia v tej ktorej výške rozhoduje Západoslovenská distribučná, a. s., ako vlastník elektrického
vedenia. Pokiaľ sa žalobca domáhal zriadenia vecného bremena, k tomu žalovaný poznamenal, že
vecné bremeno na umiestnenie verejného osvetlenia vzniklo Západoslovenskej distribučnej, a. s., už
povolením stavby vedenia umiestnením týchto stĺpov. Dal do pozornosti, že bolo vykonané skutkovépolohopisné zameranie plotov, domov, elektrických stĺpov, vedenia verejného osvetlenia a krajných
vodičov nadzemného vedenia, z ktorého vyplynulo, že ponad pozemok žalobcu nevedú ani vodiče
verejného osvetlenia umiestnené na elektrických stĺpoch. Meraním bolo zistené, že žalobcovo oplotenie

stavby je umiestnené na obecnom pozemku. S poukazom na uvedené má za to, že žalobca nie je
osobou oprávnenou na uplatňovanie práva na náhradu škody. Žalovaný ďalej dodal, že čo sa týka
tvrdenia žalobcu, že podperný stĺp je nahnutý nad pozemok žalobcu, podperné stĺpy sú vo vlastníctve
F. distribučnej, a. s., a v zmysle zmluvy o užívaní časti podperných bodov, môžu s prvkami distribučnej
sústavy manipulovať a vykonávať na nich práce výlučne pracovníci F. distribučnej, a. s..

3. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 13.06.2019 zmenil pôvodne podanú žalobu tak, že žiadal
od žalovaného vyrovnanie vyoseného stĺpa, a to i v prípade, že jeho parcela bude mimo pôdorysného
vedenia elektriny a 30 kg ovocia za každý rok čakania na súdne konanie.

4. Žalovaný sa so zmenou žaloby oboznámil, pričom sa vyjadril, že nemá výhrady proti zmene žaloby.

5. Súd uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 24.06.2019 pripustil zmenu žaloby v navrhovanom
znení.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením zmluvy o užívaní časti podperných bodov, listu zo dňa

15.06.2015, skutkového polohopisného zamerania stĺpov, vodičov elektrických vedení a okolia, listu zo
dňa 06.06.2019 a takto zistil nasledovný skutkový stav:

7. Zmluvou o užívaní časti podperných bodov prenechal vlastník, F. distribučná, a. s., žalovanému do
užívania časti podperných bodov elektrických vedení nízkeho napätia. Zmluva je podpísaná zástupcom

žalovaného. Zástupcami F. distribučnej, a. s., podpísaná nie je.

8. Listom zo dňa 15.06.2015 udelila Západoslovenská distribučná, a. s., súhlas s využitím podperných
bodov.

9. Zo skutkového polohopisného zamerania stĺpov, vodičov elektrických vedení a okolia geodeta V..
I. I. vyplýva, že stĺpy elektrického vedenia sa nenachádzajú na pozemku žalobcu a vodiče verejného
osvetlenia nie sú vedené ponad pozemok žalobcu.

10. Listom zo dňa 06.06.2019 oznámila F.., žalobcovi, že podperný bod č. XX existujúcej distribučnej

siete NN v obci G. je vyosený minimálne a v súčasnosti neohrozuje bezpečnosť ani spoľahlivosť dodávky
elektrickej energie.

11. V zmysle § 2 písm. b) bod 5 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých
zákonov,súčasťoudistribučnejsústavysúajmeracie,ochranné,riadiace,zabezpečovacie,informačnéa

telekomunikačné zariadenia a elektronické komunikačné siete potrebné na prevádzkovanie distribučnej
sústavy

12. Podľa § 31 ods. 2 písm. a) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, prevádzkovateľ distribučnej sústavy je povinný zabezpečiť spoľahlivé, bezpečné a

účinné prevádzkovanie sústavy za hospodárnych podmienok pri dodržaní podmienok ochrany životného
prostredia a energetickú účinnosť,

13. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.
Žalobca sa po zmene žaloby domáhal od žalovaného vyrovnania vyoseného podperného bodu.

Podperné body sú súčasťou distribučnej sústavy. Súd sa na prvom mieste zaoberal vecnou legitimáciu
strán sporu. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jedna strana je
subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide a druhá strana je subjektom hmotnoprávnej
povinnosti. Ako vyplýva z vyššie citovaného zákonného ustanovenia povinnosť zabezpečiť bezpečné,
spoľahlivé a účinné prevádzkovanie sústavy má prevádzkovateľ distribučnej sústavy. Je preto úlohou

prevádzkovateľa distribučnej sústavy udržiavať distribučnú sústavu a jej súčasti v stave, v ktorom
môžu bezpečne slúžiť svojmu účelu. Inak povedané, pri zistení vyosenia podperného bodu distribučnej
sústavy len prevádzkovateľ distribučnej sústavy je povinný tento nedostatok odstrániť. Žalovaný nie
je oprávnený nijakým spôsobom zasahovať do distribučnej sústavy; toto oprávnenie mu nevyplýva zožiadneho právneho predpisu, či vzájomnej dohody s prevádzkovateľom distribučnej sústavy, a preto
možno konštatovať, že žalovaný v danom spore nie je subjektom hmotnoprávnej povinnosti, a teda nie
je pasívne vecne legitimovaný.

14. Žalobca sa ďalej od žalovaného domáhal 30 kg ovocia za každý rok čakania na súdne konanie. V
tejto súvislosti súd poznamenáva, že žalovaný nezodpovedá za dĺžku súdneho konania, ktoré je plne v
dispozícii konajúceho súdu, a preto nie je ani povinný na akési odškodnenie žalobcu či už v naturálnej
alebo inej podobe. Žalovaný teda ani v tejto časti žaloby nie je pasívne vecne legitimovaný.

15. S poukazom na uvedené, keď súd konštatoval nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane
žalovaného, zamietol žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú.

16. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

17.Žalovanýbolvkonanístranousplnýmúspechomvspore,pretomusúdpriznalnároknanáhradutrov
konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto uznesenia (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohoto práva po vyhlásení rozsudku
účastníci výslovne nevzdali.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 132 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.