Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 30, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/216/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7217222578
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Chlebovič Solčányová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7217222578.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Chlebovič Solčányovej

a členiek senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu
o maloletú T. Z. nar. X.XX.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny v Košiciach dieťaťa rodičov H. Z. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na R. ulici č. XX v Q. zastúpenej
advokátkou JUDr. Monikou Kozákovou so sídlom na Werferovej ulici č. 1 v Košiciach a E. T. nar.
XX.X.XXXX bývajúceho na H. ulici č. XX v Q. v konaní o návrhu otca na zníženie výživného o odvolaní
otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 10.6.2019 č.k. 43P 117/2017-188 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh otca na zníženie výživného z dôvodu, že

nenastala taká zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia
o výživnom. Konštatoval, že odôvodnené potreby maloletej od poslednej úpravy preukázateľne vzrástli
v súvislosti s jej fyzickým a psychickým vývinom a v septembri 2019 začne povinnú školskú dochádzku,
v dôsledku čoho sú jej odôvodnené potreby v súčasnosti vyššie. Konštatoval, že pomery otca sa síce od
poslednej úpravy zmenili, ale tieto vyhodnotil v zmysle princípu potencionality, pretože otec si negatívne
zmenu pomerov spôsobil sám, svojím vedomým konaním, tým že sa dopustil úmyselného trestného
činu. Konštatoval, že otcov príjem bol pred nástupom na výkon trestu odňatia slobody 800 Eur mesačne

a vzhľadom na jeho 25 ročnú prax v gastronómii mu nič nebráni nájsť si prácu s príjmom, ktorý mu
umožní prispievať na maloletú určeným výživným.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec, v ktorom uviedol, že vo veci
pojednávala sudkyňa sama, bez ostatných členov senátu, preto je toho názoru, že „pojednávania
neboli oficiálne“. Namietal, že konajúca sudkyňa nesprávnym procesným postupom rozhodla napriek
vedomosti o jeho finančnej situácii v jeho neprospech. Zdôraznil, že predložil dostatočný počet listín

a dôkazov preukazujúcich, že nie je schopný plniť si vyživovaciu povinnosť v určenom rozsahu, ktoré
konajúci súd v rozhodnutí vo veci samej nezohľadnil, preto je toho názoru, že konajúca sudkyňa sa
na pojednávanie riadne nepripravila. Konajúci súd na základe vykonaných dôkazov dospel podľa jeho
názoru k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne vec právne posúdil. Zdôraznil tiež, že nie je v
jeho schopnostiach a možnostiach prispievať na výživu maloletej 150 Eur, pretože bol vo výkone trestu
odňatia slobody, odkiaľ bol prepustený a v súčasnosti je bez príjmu a má niekoľko exekúcií.

3. Matka ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili.

4. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa zák. č.
161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).5. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa § 387 ods. 1, 2 a 3 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní
na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.
Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

7. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu

danom § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil
skutočný stav veci, ktorý posúdil podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a v súlade s § 191 CSP
vyhodnotil všetky dôkazy, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom
starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku
čoho je odôvodnenie napadnutého rozhodnutia presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom

rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa dôsledne vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní,
ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a otec ani v priebehu odvolacieho
konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie vo veci.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva, že výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného

rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Na tieto
skutočnosti prihliada aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania,
zárobku alebo majetkového prospechu. Pri rozhodovaní o výživnom je rozhodujúci príjem, ktorý by
rodič reálne mohol dosahovať, a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality má
prednosť pred princípom fakticity. Konštatuje, že nikto nemá zákonnú povinnosť pracovať, ale každý

rodič maloletého dieťaťa, resp. dieťaťa, ktoré nie je schopné živiť sa samo, má zákonnú vyživovaciu
povinnosť, preto túto skutočnosť musí mať vždy na zreteli pri akomkoľvek rozhodnutí, ktoré by mohlo
ovplyvniť jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Z predloženého spisu je zrejmé, že otec bol
vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin, z ktorého bol prepustený a v čase podania
návrhu na zníženie výživného bol na slobode. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok

Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo 236/2018, podľa ktorého skutočnosť, že otec maloletého dieťaťa
povinný platiť naň výživné sa dopustil úmyselného protiprávneho konania, v dôsledku ktorého mu bol
súdom uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, po výkone ktorého došlo u neho k strate príjmu,
nemôže byť na úkor maloletého dieťaťa. Táto skutočnosť nie je dôvodom, pre ktorý by sa nemal
uplatniť princíp potencionality príjmov, v zmysle ktorého súd neprihliada len na skutočné príjmy osoby

povinnej platiť výživné, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jej potencionálnych
príjmov, to znamená príjmov, ktoré mohla mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň
dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Odvolací súd
tiež zdôrazňuje, že otec ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá, nezaložil si novú rodinu a má 25 ročnú
prax v oblasti gastronómie, preto mu nič nebránilo, aby za účelom nájsť si takú prácu, v ktorej by

dosiahol príjem zodpovedajúci určenému výživnému, vycestoval do iného regiónu, resp. do zahraničia.
K odvolacím námietkam otca odvolací súd dodáva, že žiadnym spôsobom nepreukázal, že vyčerpal
všetky možnosti nájsť si prácu, najmä nespolupracoval s resocializačným pracovníkom, nepožiadal o
resocializačnýpríspevok,nezúčastnilsaresocializačnéhokurzuaninepožiadalozaradeniedoevidencie
uchádzačovozamestnanie,pretomožnokonštatovať,ženevyvinulskutočnúsnahuriadnesazamestnať

a dosahovať príjem zodpovedajúci jeho schopnostiam a možnostiam. K odvolacím námietkam ohľadom
splnenia procesných podmienok konania na súde prvej inštancie dodáva, že po dôslednom oboznámení
sa s predloženým spisom a vykonanými procesnými úkonmi nezistil v konaní procesné pochybenia,
preto táto námietka otca neobstojí. K námietke otca týkajúcej sa zloženia konajúceho súdu konštatuje,
že vo veciach starostlivosti súdu o maloletých na súde prvej inštancie koná a rozhoduje samosudca a

nie senát. Z predloženého spisu je zrejmé, že vo veci riadne konala a rozhodla zákonná sudkyňa, ktorej
bola vec pridelená náhodným výberom prostredníctvom elektronickej podateľne, preto ani táto odvolacia
námietka otca neobstojí. Spôsob, ktorý v danom prípade zvolil súd prvej inštancie pri obstarávaní
podkladovprestanovenievýživnéhosanepriečizákonu,napadnutérozhodnutiejezákonné,spravodlivéa zohľadňuje najlepší záujem dieťaťa a výška priznaného výživného je primeraná skutkovým zisteniam
súdu prvej inštancie. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne
potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP a podľa § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na

skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia
doplnil ďalšie dôvody.

8. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).