Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 21, 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Cob/96/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5609204682
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5609204682.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny

Nemravovej, členiek senátu JUDr. Ivany Nemčekovej, JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci žalobcu:
RTC plus, s.r.o., so sídlom Nábr. J. Kráľa 4359, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 44 512 104, zastúpeného
právnym zástupcom JUDr. Ľubošom Rackom, PhD., advokátom, so sídlom H. X. XX, XXX XX F. Z.,
proti žalovanému: S. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXXX, XXX XX K., zastúpenému právnym
zástupcom JUDr. Miroslavom Korchom, advokátom, so sídlom E. XXXX/XX,XXX XX D., v konaní o
zaplatenie 23.703,59 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/166/2009-330 zo dňa 07.12.2011, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/166/2009-330 zo dňa 07.12.2011 v napadnutom
výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 11.693,91 Eur s príslušenstvom a vo výroku o trovách
prvostupňového konania p o t v r d z u j e s tým, že dátum narodenia žalovaného v záhlaví rozsudku
správne znie: „XX.XX.XXXX“.

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v sume 493,16 Eur za trovy
právneho zastúpenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu

JUDr. Ľuboša Racka, PhD., advokáta, so sídlom H. X. XX, XXX XX F. Z..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd I. zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi 11.693,91
Eur spolu s úrokmi z omeškania zo sumy 12.492,93 Eur od 08.12.2006 do 31.12.2006 vo výške 14 %
ročne, zo sumy 12.492,93 Eur od 01.01.2007 do 15.01.2007 vo výške 14,75 % ročne, zo sumy 5.661.84
Eur od 16.01.2007 do 30.06.2007 vo výške 14,75 % ročne, zo sumy 5.661.84 Eur od 01.07.2007 do
31.12.2007 vo výške 14,25 % ročne, zo sumy 5.661,84 Eur od 01.01.2008 do 30.06.2008 vo výške
14,25 % ročne, zo sumy 5.661,84 Eur od 01.07.2008 do 31.12.2008 vo výške 14,25 % ročne, zo
sumy 5.661,84 Eur od 01.01.2009 do 30.06.2009 vo výške 12,5 % ročne, zo sumy 5.661,84 Eur od

01.07.2009 do 31.12.2009 vo výške 11 % ročne, zo sumy 5.661,84 Eur od 01.01.2010 až do zaplatenia
vo výške o 10 % vyššej než je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v prvý
kalendárny deň kalendárneho polroka, vždy k 01.01. a 01.07. počas celého tohto polroka; zo sumy
6.032,07Eurod11.05.2007do30.06.2007vovýške14,75%ročne,zosumy6.032,07Eurod01.07.2007
do 31.12.2007 vo výške 14,25 % ročne, zo sumy 6.032,07 Eur od 01.01.2008 do 30.06.2008 vo výške
14,25 % ročne, zo sumy 6.032.07 Eur od 01.07.2008 do 31.12.2008 vo výške 14,25 % ročne, zo sumy
6.032,07 Eur od 01.01.2009 do 30.06.2009 vo výške 12,5 % ročne, zo sumy 6.032,07 Eur od 01.07.2009

do 31.12.2009 vo výške 11 % ročne a zo sumy 6.032,07 Eur od 01.10.2010 až do zaplatenia vo výške
o 10 % vyššej než je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v prvý kalendárny
deň kalendárneho polroka, vždy k 01.01. a 01.07. počas celého tohto polroka, všetko do troch dní odprávoplatnosti rozsudku. II. vo zvyšnej časti istiny 12.009,68 Eur s príslušenstvom žalobu zamietol. III.
žiaden účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Okresný súd s poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu v § 262 ods. 1, 2 Obchodného
zákonníka zák. č. 513/1991 Zb. (ďalej len „OBZ“), § 263 ods. 2 OBZ, § 272 ods. 1, 2 OBZ, § 324 ods.
1, 3 OBZ, § 369 ods. 1 OBZ v znení účinnom do 31.12.2008, „§ 369 v znení účinnom od 01.01.200
do 14.01.2009“, § 536 ods. 1, 3 OBZ, § 546 ods. 1, 2 OBZ, § 547 ods. 1, 2, 3, 4, 6 OBZ, § 548
ods. 1 OBZ, § 549 ods. 1, 2 OBZ, § 554 ods. 1 OBZ, § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zák. č.

40/1964 Zb. (ďalej len „OZ“), § 526 ods. 1, 2 OZ, dospel k záveru, že žaloba bola čiastočne dôvodná. V
odôvodnení uviedol, že žalobou doručenou okresnému súdu dňa 15.06.2009 sa pôvodný žalobca RTC,
s.r.o., so sídlom v Liptovskom Mikuláši 031 01, Nábr. Janka Kráľa 4359, IČO: 36 430 757, domáhal,
aby okresný súd platobným rozkazom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 23.703,59 Eur
s príslušenstvom. Žalobca dôvodil tým, že dňa 01.07.2006 uzavreli žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný
ako objednávateľ zmluvu o dielo, predmetom ktorej boli stavebné práce v rozsahu uvedenom v čl. III.

bod 3.1. zmluvy. V nadpise zmluvy bolo uvedené, že je uzavretá podľa § 536 a nasl. zák. č. 513/1991
Z.z. Obchodného zákonníka v znení neskorších zmien a doplnkov. Toto ustanovenie zmluvy možno
považovať za písomnú dohodu zmluvných strán o tom, že právny vzťah založený touto zmluvou sa
má spravovať ustanoveniami OBZ (§ 262 ods. 1 OBZ ). Cena diela bola účastníkmi dohodnutá v čl. V.
zmluvy podľa rozpočtu, ktorý je prílohou zmluvy. Výška ceny bola dohodnutá na 4.793.000,- Sk s DPH.

Podkladom pre vypracovanie rozpočtu a následnej dohody o cene bol výkaz výmer, ktorý zabezpečil
objednávateľ (žalovaný). Z výkazu výmer vychádzali zmluvné strany pri určení rozsahu prác, ktoré treba
na diele vykonať, cene a množstve materiálu, ktoré mali byť na diele použité. V čase rokovaní
o obsahu zmluvy a jej uzavretia stavebný projekt zhotoviteľovi predložený nebol. Bol predložený až
neskôr, keď bolo treba pristúpiť k realizácii diela. Žalobca zistil, že výkaz výmer na základe ktorého bola

zmluva dojednaná, ani z časti nezodpovedal projektu pre stavebné povolenie. Objednávateľ (žalovaný)
o týchto nezrovnalostiach vedel a bol uzrozumený s tým, že je potrebné vykonať naviac práce, ktoré
neboli zahrnuté v pôvodnom rozpočte. Tieto práce boli s objednávateľom konzultované a schválené
telefonicky a boli preberané a následne odsúhlasované stálym stavebným dozorom objednávateľa
p. E. a boli tiež zapísané do stavebného denníka. Za vykonané práce žalobca vystavil žalovanému

jednu zálohovú a päť riadnych faktúr. Každá zo súm, ktoré boli fakturované, pozostávala z ceny diela
podľa písomnej Zmluvy o dielo z 01.07.2006 a ceny za práce, ktoré boli vykonané naviac. Zálohová
faktúra č. Z2-RTC-07072006 vo výške 600.000,- Sk bola splatná 04.07.2006. Žalovaný na jej úhradu
dňa 11.07.2006 zaplatil 350.000,- Sk, dňa 26.07.2006 zaplatil 150.000,- Sk a dňa 07.08.2006 zaplatil
100.000,- Sk. Záloha mala byť podľa pôvodného čl. 6.3. zmluvy o dielo odpočítaná až z konečnej

faktúry. Žalovaný trval na zrušení tohto ustanovenia zmluvy. Keďže žalobca už započal so stavebnými
prácami a do diela investoval finančné prostriedky, bol nútený požiadavku žalovaného prijať a záloha
bola započítaná na úhradu prvej faktúry. Žalovaný žalobcovi vyplatil tzv. tiché zálohy bez vystavenia
zálohovej faktúry vo výške 903.916,- Sk. Prvá faktúra (1) č. 23-RTC-07082006 vo výške 1.834.908,-
Sk bola splatná 05.09.2006. Na úhradu bola započítaná záloha 600.000,- Sk zaplatená na základe

zálohovej faktúry. Žalovaný 08.09.2006 zaplatil 600.000,- Sk, dňa 25.09.2006 zaplatil 300.000,- Sk, dňa
03.10.2006 zaplatil 234.908,- Sk a dňa 05.10.2006 zaplatil 100.000,- Sk. Túto faktúru žalovaný zaplatil
v celom rozsahu. Druhá faktúra (2) č. 32-RTC-07102006 vo výške 1.176.618,- Sk bola splatná dňa
14.10.2006. Na jej úhradu bola započítaná tichá záloha vo výške 300.000,- Sk. Žalovaný zaplatil dňa
24.10.2006 sumu 300.328,- Sk, dňa 26.10.2006 sumu 300.000,- Sk a dňa 03.11.2006 sumu 300.000,-

Sk. Žalovaný spolu zaplatil 1.200.328,- Sk, viac o 23.710,- Sk. Tretia faktúra (3) č. 35-RTC-07112006
vo výške 1.288.916,- Sk bola splatná 13.11.2006. Na jej úhradu bola započítaná tichá záloha vo výške
303.916,- Sk, tichá záloha vo výške 600.000,- Sk, preplatok z druhej faktúry vo výške 25.710,- Sk,
zo zostávajúcej časti vo výške 361.290,- Sk žalovaný zaplatil 205.793,40 Sk zodpovedajúcu DPH.
Zvyšok vo výške 155.496,60 Sk nezaplatil. Štvrtá faktúra (4) č. 39-RTC-07122006 vo výške 425.766,-

Sk splatná 07.12.2006, nebola zaplatená ani z časti. Piata faktúra (5) č. 14- RTC- 07/2006-052007 vo
výške 181.722,- Sk splatná 10.05.2007 nebola zaplatená ani z časti. Žalobca žalovanému vyfakturoval
práce naviac vo výške 65.736,- Sk (2.182,04 Eur), ale vyzval žalovaného na ich zaplatenie pred podaním
žaloby, ktorú sumu žalovaný nezaplatil. Žalobca tiež uviedol, že žalovaný namietal rozsah prác a
materiálov vyúčtovaných vo faktúre č. 3. a 4., hoci rozsah vykonaných prác bol zápisnične odsúhlasený

stavebným dozorom žalovaného a zapísaný do stavebného denníka. Žalobca listom zo dňa 13.03.2007
akceptoval nezrovnalosti vo fakturácii vo výške 114.626,51 Sk (3.804.807,- Eur) a túto sumu žalobca
započítal na skôr splatný dlh z faktúry č. 3. V súhrne rozdiel medzi žalobcom fakturovanými sumami
a žalovaným zaplatenými sumami po zarátaní sumy 65.736,- Sk, na zaplatenie ktorej žalobca vyzvalžalovaného a po zohľadnení výhrad žalovaného k fakturácii vo výške 114.626,41 Sk bol celkový dlh
žalovaného podľa žalobcu 714.094,41 Sk, teda 23.703,59 Eur.

Okresný súd rozhodol vo veci dňa 21.07.2009 vydaním platobného rozkazu č.k. 1Rob 409/2009-40,
ktorý bol žalovanému doručený 03.09.2009 (č.l. 40 rub spisu), proti ktorému podal žalovaný dňa
17.09.2009 odôvodnený odpor (č.l. 43-44 spisu). V dôvodoch odporu uvádzal, že pri návštevách stavby
zistil nedostatky, nedodržanie zmluvy o dielo zámenou materiálov, svojvoľnou zmenou projektovej
dokumentácie, nevedenie stavebného denníka a podobne, nekvalitne prevedené stavebné práce a

iné nedostatky. Zástupca firmy RTC, s.r.o., pri osobných stretnutiach priznal nedostatky a sľúbil,
že ich odstráni, čo neurobil. Žalovaný prevažnú časť faktúr uhradil aj napriek tomu, že nedostatky
neboli odstránené. Pri poslednom stretnutí 11.12.2008 sa dohodli, že žalobca odstráni všetky zistené
nedostatkyapoichodstránení,poodpočítanívšetkýchžalovanémuspôsobenýchškôd,žalovanýdoplatí
dlžnú čiastku. Žalobca neodstránil zistené nedostatky. Po odstránení všetkých nedostatkov bol žalovaný
ochotný uhradiť žalobcovi sumu, ktorá bude presne vyčíslená.

Uznesením zo dňa 17.03.2010 č.k. 9Cb/l66/2009-77 okresný súd pripustil, aby na miesto doterajšieho
žalobcu RTC. s.r.o., vstúpil RTC plus, s.r.o., so sídlom Nábrežie J. Kráľa č. 4359, Liptovský Mikuláš, IČO:
44 512 104, lebo po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod
práv, o ktorých sa koná, v dôsledku zmluvy o postúpení pohľadávok medzi pôvodným žalobcom RTC,
s.r.o., ako postupcom a novým žalobcom RTC plus, s.r.o. ako postupníkom. Po začatí súdneho konania

uzavrel pôvodný žalobca ako postupca so súčasným žalobcom RTC plus, s.r.o., ako postupníkom
zmluvu o postúpení pohľadávok dňa 10.02.2010 (č.l. 75 spisu), ktorou postupca postúpil pohľadávky
vyplývajúce zo zmluvy o dielo č. 1/2006 uzatvorenej medzi postupcom ako zhotoviteľom a žalovaným
ako objednávateľom dňa 01.07.2006 (a teda žiadne iné pohľadávky, vzniknuté z iných nárokov, hoci
aj ústne uzavretej zmluvy o dielo, či bezdôvodného obohatenia). Následne dňa 11.05.2011 uzavreli

postupca a postupník dodatok č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 10.02.2010, ktorou bol
zmenený článok III., ktorého prílohou bolo aktualizované znenie zmluvy o postúpení pohľadávok (práv
a povinností č.l. 288-291 spisu). Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému ako dlžníkovi preukázané
predložením fotokópie zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej dňa 10.02.2010, jej doručením do
súdneho spisu 09.03.2010 (č.l. 75 spisu) a predložením originálu dodatku č. 1 k zmluve o postúpení

pohľadávok zo dňa 10.02.2010 s aktualizovaným znením zmluvy o postúpení pohľadávok (č.l. 288-291
spisu). Oznamovanie postúpenia pohľadávky pôvodným veriteľom - postupcom a preukazovanie
postúpenia pohľadávky novým veriteľom -postupníkom má význam z hľadiska ochrany práv dlžníka
(žalovaného), lebo do takéhoto oznámenia postupcom a preukázania postupníkom sa dlhu zbaví
plnením pôvodnému veriteľovi a po takomto oznámení postupcom a preukázaní poukazníkom sa dlhu

zbaví plnením novému veriteľovi, t.j. postupníkovi. Predložením zmluvy o postúpení pohľadávok v znení
jej dodatku č. 1 postupník (RTC plus, s.r.o.) preukázal svoju aktívnu legitimáciu v konaní.

Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalovaný ako objednávateľ a postupca
(RTC, s.r.o.) ako zhotoviteľ uzavreli dňa 01.07.2006 písomnú zmluvu o dielo č. 03/2006 podľa

§ 536 a nasl. zák. č. 513/1991 Zb. (Obchodného zákonníka) v znení neskorších zmien a doplnkov.
Právnym následkom takejto dohody je fakultatívna pôsobnosť OBZ na záväzkový vzťah žalovaného
ako objednávateľa a zhotoviteľa - podnikateľa (spoločnosť s ručením obmedzeným podľa
§ 2 ods. 2 písm. a) OBZ). Z obsahu zmluvy vyplývalo, že išlo o individuálne uzavretú zmluvu,
ktorá bola prejavom autonómnej vôle zmluvných strán, prispôsobená potrebám a okolnostiam na strane

zhotoviteľa a najmä objednávateľa, ktorý mal možnosť obsah zmluvy podstatným spôsobom ovplyvniť,
čo preukazovali aj následne uzatvárané dodatky č. 1 a 2 k zmluve o dielo (26.09.2006 a 11.10.2006 ),
čo okresný súd uviedol len z dôvodov ochrany spotrebiteľa do 31.06.2007 upravenej v § 23a Zákona
o ochrane spotrebiteľa a § 52 OZ. V zmluve o dielo sa zhotoviteľ zaviazal v rámci inžinierskej činnosti
zabezpečiť kompletnú stavebnú časť stavby: dostavba a rekonštrukcia rodinného domu, XXX XX D.

č.d. X, v rozsahu prác: búracie práce, zemné práce, základné murivá, stropné konštrukcie, omietky,
zateplenie obvodového plášťa, strešná krytina, izolácie, klampiarske práce, stolárske práce, obklady,
dlažby, nátery, maľby atď. s tým, že rozpisy jednotlivých prác sú podľa poskytnutého výkazu výmer,
ktorý spracoval investor ako príloha č. 1 k zmluve. Zhotoviteľ sa zaviazal vykonať dielo podľa projektovej
dokumentácie a rekapitulácie rozpočtu, ktorú mu objednávateľ odovzdá v zmysle zmluvy (čl. III. zmluvy

o dielo, ďalej iba „zmluvy“). V prípade rozdielu ceny za materiál bude cena upravená po výbere
objednávateľa (čl. III. bod 3.1. zmluvy). Cena za zhotovenie diela bola dohodnutá vo výške 4.793.000,-
Sk (čl. V. bod 5.1. zmluvy). Podkladom pre vypracovanie ceny bol výkaz výmer, ktorý objednávateľ
zabezpečil pre zhotoviteľa (bod 5.2. zmluvy). Pre prípad výskytu prác neobsiahnutých v rozpočte, tietopráce naviac budú dopočítané podľa skutočne prevedených prác a bude vypracovaný dodatok k tejto
zmluve (bod 5.3. zmluvy). Objednávateľ (žalovaný) sa zaviazal, že v prípade zmeny predmetu zmluvy
bez zavinenia zhotoviteľa alebo zväčšenom rozsahu dodávky bude zmena ceny upravená dodatkom k

tejto zmluve (bod 5.6. zmluvy). V čl. XIII. bod 13.2. sa zmluvné strany dohodli, že zmeniť alebo doplniť
túto zmluvu je možné len po vzájomnej dohode zmluvných strán písomnou formou, čo urobili dodatkom
č. 1 (26.09.2006), v ktorom sa dohodli, že uhradená záloha vo výške 600.000,- Sk bude odpočítaná v
nasledujúcej faktúre, ktorú zhotoviteľ vystaví na základe prevedených prác po podpise dodatku č. 1 (6.3.
zmluvy). Objednávateľ zašle faktúru zhotoviteľovi k úhrade až po jeho odsúhlasení stavebným dozorom

Ing. E. a Mgr. A. E. zápisom v stavebnom denníku. Lehota splatnosti faktúry je 10-dní od doručenia
objednávateľovi. Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy sú aj zmluvy uzavreté medzi objednávateľom a
Ing. Z. E. a Mgr. A. Q. E. „zmeniť alebo doplniť túto zmluvu je možné len po vzájomnej dohode zmluvných
strán písomnou formou (13.2. zmluvy)“. Dodatkom č. 2 (uzavretým dňa 11.10.2006) sa zmluvné strany
dohodli, že funkciu stavby vedúceho bude vykonávať U. M. s právom zápisu do stavebného denníka
(čl. I. zmluvy) a zmenil sa čas plnenia, vzhľadom k tomu, že pre výstavbu nebol k dispozícii realizačný

projekt a výkaz výmer bol v nesúlade s projektovou dokumentáciou pre stavebné povolenie, z čoho
vznikli práce nad rámec predmetnej zmluvy. Platobné podmienky boli dohodnuté v čl. VI. zmluvy tak,
že do dvoch dní od uzavretia zmluvy o dielo vystaví zhotoviteľ zálohovú faktúru na 600.000,- Sk, ako
preddavok na nákup materiálu, ktorá bude uhradená do troch dní po obdržaní daňového dokladu (6.1.
zmluvy). Materiál na prevedenie prác je majetkom zhotoviteľa až do uhradenia všetkých faktúr (6.2.

zmluvy). Po ukončení stavby zhotoviteľ vyhotoví konečnú faktúru na základe prevedených prác, v ktorej
bude odpočítaná zálohová platba (6.3 zmluvy). Faktúry za jednotlivé ukončené práce bude zhotovovateľ
vystavovať v pravidelných intervaloch v počte maximálne 6-krát počas realizácie diela vrátane zálohovej
faktúry, suma poslednej faktúry nesmie byť menšia ako 10 % z celkovej ceny za dielo (6.5. zmluvy ).
Lehota splatnosti faktúr je 10 dní od doručenia objednávateľovi (6.6. zmluvy).

V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd tiež uviedol, že výkaz výmer bol prílohou č. 1 zmluvy
s tým, „že podľa systematického členenia zmluvy (článok 111) je rozsah predmetu diela určený odkazom
na výkaz výmer“. Cena diela bola dohodnutá v čl. V. zmluvy vo výške 4.793.000,- Sk na podklade výkazu
výmer. Na výšku ceny nemá vplyv, že bola určená na základe rozpočtu, ktorý je súčasťou zmluvy (§

547 ods. 1 OBZ) ako pevná cena. Takýto rozpočet sa považoval za záväzný. Zo zmluvy vyplývalo, že v
prípade potreby prác neobsiahnutých v rozpočte, budú tieto práce kvalifikované ako práce naviac,
ktoré budú dopočítané podľa skutočne prevedených prác a na tieto práce bude vypracovaný dodatok k
tejto zmluve. Zhotoviteľovi vzniká právo na zaplatenie zvýšenej ceny diela, ak si to písomne dohodnú
v zmluve a zmluvu bolo možné meniť len písomne (§ 263 ods. 2, § 272 OBZ). Ani jeden z dodatkov

k zmluve (1.2 zmluvy) neobsahoval písomnú zmenu zmluvy vo výške ceny. Zhotoviteľ je podnikateľ a
mal postupovať s vynaložením odbornej starostlivosti. Prejavil autonómiu svojej vôle, keď sa zaviazal
pri uzavretí zmluvy vykonať dielo za dohodnutú cenu, v rozsahu podľa výkazu výmer a projektovej
dokumentácie predloženej žalovaným. Pristúpil k zmenám rozsahu diela (materiál a práce naviac)
bez toho, aby uzavrel písomné dodatky k zmluve o dielo (§ 263 ods. 2, § 272 OBZ) v časti ceny

diela. Požiadavky objednávateľa nie je možné považovať za nepredvídateľné a zhotoviteľ na ne nemusel
pristúpiť, kým neuzavrie s objednávateľom dodatky k zmluve a mal pokračovať vo vykonávaní diela
podľa zmluvy, tak ako bolo písomne dohodnuté. Ust. § 549 OBZ je dispozitívne a zmena rozsahu diela
nebola písomne dohodnutá podľa § 272 OBZ, čo je podmienka platnosti zmeny zmluvy (nielen o cene,
ale aj o rozsahu). Pre iné prípady bola zmluva dvakrát účastníkmi písomne menená dodatkami č. 1 a 2.

Okresný súd dospel k záveru, že žalobca nemá právo na zaplatenie titulom ceny diela vyššej, ako bolo
v zmluve dohodnuté (spôsob platenia bol dohodnutý priebežne) „v pravidelných intervaloch v počte
maximálne šesťkrát počas realizácie diela, vrátane zálohovej faktúry, pričom suma poslednej faktúry
nesmie byť menšia ako 10 % z celkovej ceny za dielo". Žalobca žalobou vymedzil predmet sporu -

zaplatenie ceny diela (priebežná fakturácia podľa zmluvy o dielo) pred vykonaním diela, a to skutkovo i
právne. Právnym posúdením okresný súd nebol viazaný, „ale skutkovým áno.“ Žalobca žaloval plnenie
len z konkrétnej písomne uzavretej zmluvy o dielo, ktorú bolo možné zmeniť iba písomne. Skutkovo
žalobca netvrdil uzavretie „ústnej zmluvy o dielo (právna argumentácia na právne posúdenie veci
súdom, prvýkrát v záverečnej reči nie je takýmto tvrdením) a nežiadal plnenie z ústne uzavretej zmluvy

o dielo v spojení s procesným návrhom na zmenu návrhu na začatie konania (§ 95 ods. 1 OSP).“ Za
zmenu žaloby sa považuje aj procesný úkon, ktorým žalobca požaduje rovnaké plnenie a robí tak na
základe iných skutkových okolností, než ktoré uviedol v žalobe. „Čo je závažné z hľadiska uplatňovania
procesných práv protistrany, ale má to vplyv aj na vedenie pojednávanie, keď sudca rozhoduje, ktorédôkazy vykoná, ktoré nie a prečo (§ 118 ods. 2 OSP)“. Žalované boli nároky na zaplatenie ceny diela
pred jeho vykonaním „priebežným fakturovaním“ podľa písomne uzavretej zmluvy o dielo. Takýto
nárok aj pre ,,ústnu zmluvu o dielo“, (ktorá nebola tvrdená) nevznikol (na zaplatenie ceny diela pred jeho

vykonaním). „Predmetom „ústnej zmluvy o dielo“ zrejme vymedzenej tak, že zahŕňa všetko, čo zhotoviteľ
vykoná naviac, ako bolo dohodnuté v písomne uzavretej zmluve o dielo s odkazom na výkaz výmer.“ To
isté dielo nemôže byť súčasne predmetom dvoch zmlúv o dielo (ústnej a písomnej), najmä ak písomne
uzavretú zmluvu bolo možné meniť iba písomne a táto písomne uzavretá zmluva bola uzavretá skôr ako
„ústna zmluva o dielo“, potom by úplne stratila význam aplikácia § 547 OBZ a všetko, čo presahuje pevnú

cenu, respektíve cenu podľa záväzného rozpočtu by bolo možné uplatňovať ústnou zmluvou o dielo.

Okresný súd zdôraznil v odôvodnení napadnutého rozsudku, že medzi účastníkmi nebolo sporné,
že dielo vykonané nebolo (§ 554 OBZ) v celom zmluvne (písomne) dohodnutom rozsahu. Dielo
nebolo riadne ukončené a ani odovzdané. Preto záväzok zhotoviteľa nezanikol, lebo neplnil riadne (v
dohodnutom rozsahu, bez vád) a včas (§ 263 ods. 1, § 324 ods. 1, 3 OBZ). Cena diela je splatná

v čase dohodnutom v zmluve, inak vzniká nárok na cenu až vykonaním diela (§ 548 ods. 1
OBZ), v tomto prípade ako bolo dohodnuté v čl. 6.5. zmluvy (tzv. priebežná fakturácia). Žalobca netvrdil
vydanie bezdôvodného obohatenia (okrem právnej argumentácie v záverečnej reči na právne posúdenie
veci okresným súdom) a nežiadal plnenie vydaním bezdôvodného obohatenia procesným návrhom
na zmenu návrhu na začatie konania, čo je závažné z hľadiska uplatňovania procesných a hmotných

práv protistrany, či vedenia pojednávania. Skutkové okolnosti vzniku nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia a skutkové okolnosti vzniku nároku na zaplatenie ceny diela sú rozdielne, hoci by aj žalovaná
suma bola rovnaká. Skutkovým vymedzením žaloby žalobcom bol okresný súd viazaný. Akékoľvek
schvaľovanie faktúr stavebným dozorom nemohlo nahradiť a ani nebolo písomnou zmenou zmluvy o
dielo. Zhotoviteľ vystavil zálohovú faktúru č. Z2-RTC-07/072006 na 600.000,- Sk splatná 04.07.2006 na

ktorú žalovaný - objednávateľ plnil 11.07.2006 - 350.000.- Sk, 26.07.2006 - 150.000.- Sk. 07.08.2006
- 100.000,- Sk, spolu 600.000.- Sk. Okrem toho žalovaný zaplatil zhotoviteľovi ,,tichú zálohu“ bez
vystavenia zálohovej faktúry vo výške 900.000, - Sk.

V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd konštatoval, že zhotoviteľ vystavil prvú faktúru 23-

RTC-07 082006 na 1.834.908,- Sk splatnú 05.09.2006 na práce podľa zmluvy o dielo 238.420,18
Sk, za nakúpený materiál 1.203.915.50 Sk a práce nad rámec zmluvy o dielo 392.572.26 Sk, (ktorá
bola uhradená podľa žalobcu celkom 08.09.2006 sumou 600.000.- Sk zo zálohovej faktúry, 25.09.2006
sumou 300.000,- Sk, 03.10.2006 sumou 234.908.- Sk a 05.10.2006 sumou 100.000,- Sk).

K vystaveniu druhej faktúry č. 32-RTC-07 102006 na sumu 1.176.618,- Sk splatnej 14.10.2006
zhotoviteľom podľa zmluvy o dielo na sumu 588.898,29 Sk, nad rámec zmluvy o dielo na
sumu 587.719,63 Sk (ktorá bola uhradená podľa žalobcu z tichej zálohy vo výške 300.000,- Sk a ďalej
úhradami 24.10.2006 o výške 300.328,- Sk. 26.10.2006 vo výške 300.000,- Sk, 03.11.2006 vo výške
300.000,- Sk, spolu 1.200.328,- Sk) okresný súd uviedol, že táto faktúra bola uhradená celkom a navyše

bolo na jej úhradu zaplatené 23.710,- Sk.

K vystaveniu tretej faktúry č. 35-RTC-07112006 na sumu 1.288.916,- Sk splatnej 13.11.2006 za práce
podľa zmluvy o dielo vo výške 654.598,14 Sk a za práce nad rámec zmluvy o dielo 634.318,09 Sk
zhotoviteľom, (ktorá bola uhradená podľa žalobcu z tichej zálohy vo výške 303.916.- Sk, z tichej zálohy

vo výške 600.000,- Sk, z preplatku z druhej faktúry 23.710,- Sk, t.j. 361.290,- Sk, „znížená o 205.793,40
t.j. zostatok dlhu 155.496,60 Sk, ktorý znížil na základe rozporovania faktúry odporcom o 114.626,51
Sk“, okresný súd uviedol, že dlh zodpovedá 40.870,14 Sk.

Okresný súd ďalej konštatoval, že zhotoviteľ vystavil štvrtú faktúru 39-RTC-07122006 na 425.766,- Sk

splatnú 07.12.2006 podľa zmluvy na sumu 304.911,56 Sk (dofakturovaním z faktúry č. 3 vo výške
139.767,61 Sk a pred fakturovaním prác Z. E. vo výške 26.537,- Sk, spolu teda 471.216,17 Sk, z ktorej
urobil zhotoviteľ odpočet za krádež okien vo výške 45.450,- Sk). Štvrtá faktúra vo výške 425.766,- Sk
nebola podľa žalobcu uhradená vôbec.

Zhotoviteľ vystavil piatu faktúru „14-RTC-007/2006-05/2007“ na sumu 181.722,- Sk splatnú 10.05.2007
podľa zmluvy o dielo - kamenné a soklové murivo, ktorá nebola podľa žalobcu uhradená vôbec.
Okrem toho si žalobca nárokoval, hoci nefakturoval sumu vo výške 65.736,32 Sk, teda si ju neuplatnil
dohodnutým spôsobom. Išlo o plnenie za kamenný obklad, práce po vyzvaní p. E. a práce od 04.12. do06.12.2006. Žalobca teda žaloval istinu 714.094,41 Sk t.j. 23.703,59 Eur ako súčet zostatku neuhradenej
tretej faktúry 40.870,19 Sk, zostatok štvrtej faktúry 425.776,- Sk t.j. 14.132,84 Eur a neuhradený zostatok
piatej faktúry 181.722,- Sk t.j. 6.032,07 Eur a nefakturovanú položku zo sumy 65.736,- Sk, spolu

714.094,41 Sk, t.j. 23.703,59 Eur.

Okresný súd ustálil, že žalobca si priebežnými faktúrami uplatnil voči žalovanému nielen cenu prác
dohodnutých podľa zmluvy o dielo, ale aj práce vykonávané nad rámec zmluvy o dielo, ktoré
nebolo vykonané, pričom žalovaný rozporoval oprávnenosť nároku žalobcu na zaplatenie zhotoviteľom

požadovanej ceny, čo vyplývalo aj zo stavebného denníka - zápis z rokovania v Snine 25.09.2006
č.l. 120 spisu, za prítomnosti konateľa zhotoviteľa a žalovaného, najmä však zo zápisu z rokovania
z 11.12.2008 v Prešove za prítomnosti žalovaného i konateľa zhotoviteľa, kedy sa dohodli, že do
31.01.2009 si navzájom oznámia výsledky znaleckého zisťovania, aby znalec určil a ocenil hodnotu
stavebných prác, s ktorými nebolo uvažované v rozpočte a ktoré boli realizované, ale neboli nevyhnutné
na realizáciu diela, ďalej určil cenný rozdiel v cene materiálu a technológií, ktoré boli plánované oproti

skutočne použitým a určil rozdiel medzi fakturovanou hodnotou prác, s ktorými nebolo uvažované v
rozpočte a hodnotou týchto prác podľa krycieho rozpočtu na základe výkazu výmer k zmluve. Znalec
mal tiež zistiť vady a určiť príčiny a predpokladané náklady na ich odstránenie. Po zistení ocenení prác
mimo rozpočtu a účelnosti realizácie diela a po zistení a odsúhlasení zodpovednosti za vady „budú“
objednávateľ a zhotoviteľ postupovať tak, že zo sumy, ktorá ostáva ako záväzok objednávateľa na

úhradu nároku zhotoviteľa sa odpočíta odsúhlasená hodnota: prác nezahrnutých v rozpočte vykonaných
zhotoviteľom bez objednávky objednávateľa, bezúčelne vynaložených na zhotovenie diela, rozdiel ceny
materiálu a technológií, ktoré boli plánované oproti skutočne použitým a rozdiel medzi fakturovanou
hodnotou prác a hodnotou týchto prác podľa krycieho rozpočtu. Následne objednávateľ a zhotoviteľ
odsúhlasia, či a za akých podmienok, po úhrade nároku zhotoviteľa objednávateľom pristúpi žalobca

k odstráneniu vád, za ktoré zodpovedá, resp. ďalšej realizácii diela. Zápisnicu vlastnoručne podpísali
žalovaný i konateľ zhotoviteľa Ing. Miroslav Vrbacký, čo nebolo medzi účastníkmi sporné (č.l. 121-122
spisu). Zhotoviteľ svoj záväzok nesplnil a znalecký posudok nepredložil. Žalovaný predložil znalecký
posudok č. 38/2009 zo dňa 05.10.2009, v ktorom znalec zodpovedal na otázky v zmysle rokovania
zmluvných strán zo dňa 11.12.2008 v Prešove. Zmluvné strany dohodu neplnili a žiadnym spôsobom

nezmenili obsah písomne uzavretej zmluvy o dielo. Predmetom konania bolo zaplatenie pohľadávky,
ktorej časť vychádzala zo zmluvy o dielo (písomne uzavretej), ktorú bolo možné meniť iba písomne,
k čomu v časti ceny diela a spôsobu platenia dohodnutého priebežne v priebehu vykonávania diela
nedošlo a v časti žaloval žalobca pohľadávky, ktoré zhotoviteľ vykonal nad rámec písomne uzavretej
zmluvy o dielo, len na základe ústnych pokynov, respektíve ústnej dohody so žalovaným, ale bez

písomnej zmeny zmluvy o dielo, najmä v časti rozsahu, výkazu výmer, ktorý bol prílohou zmluvy, či ceny
diela. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že dielo nebolo dokončené, nedošlo k zrušeniu zmluvy, či už
dohodou alebo jednostranným právnym úkonom jednej zo zmluvných strán, napríklad odstúpením od
zmluvy.

Podľa § 548 ods. 1 OBZ je objednávateľ povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v
zmluve, pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním
diela. Okresný súd uviedol, že dielo vykonané nebolo, ale v zmluve o dielo si účastníci dojednali
priebežne platenie na základe vykonaných prác podľa zmluvy o dielo, preto mal žalobca právo na
zaplatenie peňažných položiek ním uplatnených (vystavených faktúr), ale len v časti, keď boli tieto práce

vykonávané podľa písomne uzavretej zmluvy o dielo. Všetky ostatné práce, ktoré vykonal nad rámec
písomne uzavretej zmluvy sa neriadia režimom splatnosti podľa písomne uzavretej zmluvy o dielo, lebo
v tejto časti sa podľa zmluvy o dielo neplnilo. Pokiaľ by (podľa žalobcu) išlo o plnenie na základe „ústne
uzavretej zmluvy o dielo“, pri ktorej nedošlo k dohode o priebežnom platení, (čo však žalobca netvrdil),
cena diela by bola splatná až vykonaním diela, k čomu nedošlo, čo ani nebolo medzi účastníkmi sporné.

Okresný súd poukázal na to, že zmluvne dohodnutá cena diela v písomnej forme bola 4.793.000,-
Sk a zhotoviteľ má právo na zaplatenie ceny diela pred jeho vykonaním na základe zhotoviteľom
vystavených maximálne 6 faktúr (čl. 6.5 zmluvy o dielo a čl. 6.3 dodatku č. 1 zmluvy o dielo). Suma
poslednej, t.j. šiestej faktúry nesmie byť menšia ako 10 % z celkovej ceny za dielo. Žalobca vystavil

5 faktúr na plnenie, z toho výlučne na plnenie v rozsahu písomne uzavretej zmluvy o dielo vo výške
3.293.320,11 Sk (1. 1.442.335,70 Sk; 2. 588.898,29 Sk; 3.654.598,14 Sk; 4. 425.766,- Sk, 5.
181.722,- Sk), 10 % z ceny diela 4.793.000,- Sk je 479.300,- Sk. Rozdiel medzi písomne dohodnutou
cenou diela 4.793.000,- Sk a cenou diela uplatnenou zhotoviteľom za vykonávanie diela v rozsahupísomne dohodnutej zmluvy o dielo 3.293.320,11 Sk je 1.499.679,90 Sk, čo je viac ako 10 % z písomne
dohodnutej ceny v zmluve o dielo). Celkom žalovaný zaplatil zhotoviteľovi 2.941.029,40 Sk (dňa
11.07.2006 sumu 250.000,- Sk, dňa 26.07.2006 sumu 150.000,- Sk, dňa 07.08.2006 sumu 100.000,- Sk,

dňa08.09.2006sumu600.000,-Sk,dňa25.09.2006sumu300.000,-Sk,dňa03.10.2006sumu234.908,-
Sk, dňa 05.10.2006 sumu 100.000,- Sk, dňa 24.10.2006 sumu 300.328,- Sk, dňa 26.10.2006 sumu
300.000,- Sk, dňa 03.11.2006 sumu 300.000,- Sk, dňa 15.01.2007 sumu 205.793,40 Sk). Výška úhrady
žalovaného 2.941.029,40 Sk nebola medzi účastníkmi sporná, čo potvrdzoval aj Zápis z rokovania v
Prešove zo dňa 11.12.2008, ktorý podpísali konateľ zhotoviteľa a žalovaný (objednávateľ) S. O. (č.l.

121-122 spisu). Žalovaný nerozporoval ani výšku a dátum jednotlivých čiastočných úhrad uvádzaných
žalobcom. Na základe písomne uzavretej zmluvy o dielo z dôvodov uvedených vyššie v odôvodnení
rozsudku mal žalobca právo pred vykonaním diela iba na cenu dohodnutú v písomne uzavretej zmluve o
dielo v rozsahu podľa písomne uzavretej zmluvy o dielo, t.j. 3.293.320,11 Sk, z ktorých žalovaný uhradil
zhotoviteľovi 2.941.029,40 Sk. „ Neuhradených ostalo 352.290.71 Sk, to je 11.693.91 eur.
1/ F.č. 23-RTC-07-08 2006 splatná 5.9.2006 - istina podľa písomne uzavretej ZoD

Omeškanie 6.9.2006 1.442.335,70 Sk (uhradená celkom)
Úrok z omeškania nežalovaný úhrady na cenu diela podľa ZoD
11.7.2006-350.000,-Sk
26.7.2006-150.000.-Sk
07.8.2006-100.000,-Sk

08.9.2006 - 600.000,- Sk (spolu 1.200.000,- Sk)
25.9.2006-300.000,-Sk“
„(1.442.335,70 - 1.200.000 = 242.335.70
300.000 - 242.335,70 = +57.664,30 Sk)
2/ F.č. 32-RTC-07-10 2006 splatná 14.10.2006 - istina podľa písomne uzavretej ZoD

Omeškanie 15.10.2006 588.898,29 Sk (uhradená celkom)
úhrady na cenu diela podľa ZoD
Úrok z omeškanie nežalovaný
25.09.2006 -57.664,30 Sk
03.10.2006-234.908,-Sk

05.10.2006 - 100.000,- Sk (spolu 392.572,30 Sk)
24.10.2006-300.328. Sk„
„(588.898,29 - 392.572,30 = 196.325,99
300.328 - 196.325,99 = +104.002,01 Sk)
3/ F.č. 35-RTC-07-11 2006 splatná 13.11.2006 - istina podľa písomne uzavretej ZoD

Omeškanie 14.11.2006 654.598,14 Sk (uhradená celkom)
úhrady na cenu diela podľa ZoD
24.10.2006 -104.002,01 Sk = 550.596,13
26.10.2006 - 300.000,- Sk = 250.596,13
03.11.2006- 250.596,13 Sk„

„(3.11.2006 úhrada 300.000 Sk - 250.596,13 = +49.403,87)
4/ F.č. 39-RTC-07-12 2006 splatná 7.12.2006 - istina podľa písomne uzavretej ZoD
Omeškanie 8.12.2006 425.766,- Sk (uhradená celkom)
úhrady na cenu diela podľa ZoD
03.11.2006 - 49.403,87 Sk = 376.362,13 Sk

15.01.2007 - 205.793,40 Sk = 170.568,73 Sk

5/ F.č. 14-RTC-07- 2006 - 05 2007 splatná 10.5.2007 - istina podľa písomne uzavretej ZoD
Omeškanie 11.5.2007 181.722 Sk (uhradená celkom)
úhrady na cenu diela podľa ZoD žiadne“.

Vzhľadom na právne posúdenie veci ohľadom práva na zaplatenie istiny ceny diela pred jeho vykonaním
má žalobca právo na zaplatenie úrokov z omeškania (príslušenstva) z dlžnej istiny zníženej o výšku
úhrad žalovaného „(viď tabuľka)“. Žalobca žiadal úroky z omeškania z neuhradenej istiny ,,3.
faktúry" (zo sumy 1.356,64 Eur od 14.11.2006 do zaplatenia). V tejto časti okresný súd žalobu zamietol,

lebo žalovaný ešte pred splatnosťou istiny ceny diela pred jeho vykonaním zaplatil (už k 03.11.2006
„viď tabuľka“). Keďže aj výška úroku z omeškania nebola zmluvne dohodnutá, mal žalobca právo na
úrok z omeškania v zákonom určenej výške (§ 369 ods. 1 OBZ v znení účinnom do 31.12.2008
a v znení účinnom do 15.01.2009, pre omeškanie ktoré vzniklo do 15.01.2009). Žalobca žiadal úrokyz omeškania z neuhradenej istiny „4 faktúry“ (zo sumy 14.132,84 Eur od 08.12.2006 do zaplatenia).
K 08.12.2006 dlhoval žalovaný z istiny ceny diela pred jeho vykonaním 376.362,13 Sk, t.j. 12.492,73
Eur („viď tabuľka“) a k 15.01.2007 iba 170.568,73 Sk, t.j. 5.661,84 Eur, preto mal nárok na úrok z

omeškania,ktoréokresnýsúdšpecifikovalvovýrokovejčastinapadnutéhorozsudku.Úrokyzomeškania
požadované žalobcom prevyšujúce okresným súdom priznané úroky z omeškania okresný súd zamietol.
O trovách prvostupňového konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP.

Proti tomuto rozsudku, jeho výrokom I. a III., v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný

prostredníctvom právneho zástupcu v podaní zo dňa 31.01.2012. Žalovaný namietal, že rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a že súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázal na to, že žalobca
predložil Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa „01.12.2011 (č.l. 322 spisu)“. „Toto oznámenie však
okresnému súdu predložil až po vyhlásení uznesenia o skončení dokazovania súdom (09.05.2011)“.
Vyhotovenímapredloženímtakéhotooznámeniaopostúpenípohľadávkyokresnémusúduvšakžalobca

žiadnym spôsobom nepreukázal, či sa takéto oznámenie dostalo aj do právnej sféry žalovaného „(napr.
či bolo odoslané na poštovú prepravu, či mu bolo doručené a pod.). Len holá existencia takéhoto
oznámenia neznamená jeho účinnosť voči odporcovi.“ „Zo skutočnosti, že dlžník nie je pred notifikáciou
povinný plniť postupníkovi vyplýva, že postupník v tejto dobe nie je oprávnený žiadať od dlžníka plnenie
z postupovanej pohľadávky, ani ju vymáhať súdnou cestou (Fiala, Kindl a kolektív: Občiansky zákonník,

Komentár, H. diel, str. 965, Walters Kluwer, 2009).“

Žalovaný v odvolaní namietal, že napriek tomu, že po vyhlásení uznesenia o skončení dokazovania
žalobca vykonal okresnému súdu predloženie ďalšieho listinného dôkazu (predmetné oznámenie o
postúpení pohľadávky), okresný súd aj na základe neho odôvodnil aktívnu legitimáciu žalobcu vo svojom

rozsudku. Okresný súd nemal na takýto predložený dôkaz prihliadať (§ 120 ods. 4 OSP) a mal sa vo
svojomrozhodnutívysporiadaťsaktívnoulegitimácioužalobcutedatým,čivôbecbolžalobcaoprávnený
vymáhať túto pohľadávku súdom.
V zmysle § 526 ods. 1 (prvá veta) OZ, postúpenie pohľadávky musí pôvodný veriteľ oznámiť bez
zbytočného odkladu dlžníkovi. Prípustné je aj preukázanie postúpenia postupníkovi zmluvou o

postúpení pohľadávky. „Doposiaľ však“ nebolo dlžníkovi - žalovanému postúpenie pohľadávky právnym
predchodcom žalobcu (ako postupcom) preukázané zmluvou o postúpení pohľadávky. Obidva úkony
(t.j. oznámenie o postúpení alebo preukázanie postúpenia zmluvou) je potrebné považovať za
hmotnoprávne úkony, a to jednostranné adresované právne úkony, ktorých účinnosť nastáva, ak
sa dostanú do právnej sféry adresáta, ktorému sú určené. „Oznámenie o postúpení pohľadávky

je adresovaným úkonom, preto musí byť dlžníkovi riadne doručené, bez doručenia dlžníkovi nie je
oznámenie perfektné a nevyvoláva žiadne právne následky" (Fiala, Kindl a kolektív: Občiansky
zákonník, Komentár, 11. diel, str. 965 Walters Kluwer, 2009). Takéto oznámenie nebolo v čase skončenia
dokazovania, ani v čase rozhodnutia vo veci účastníkom naplnené. Len zo samotnej skutočnosti, že
predmetná zmluva ako aj oznámenie o postúpení boli pravdepodobne založené v súdnom spise, ešte

nemožno dôjsť k záveru, že s ich obsahom boli účastníci aj oboznámení (v tomto smere
opakovane poukázal na právne úvahy uvedené v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 29.04.2008, sp.zn. 3 Cdo 140/2007). Nemožno teda konštatovať, že ich doručenie bolo žalovanému
preukázané doručením do súdneho spisu.

Žalovaný v odvolaní zdôraznil, že okresnému súdu relevantne preukázal, že žalovaný si voči právnemu
predchodcovi žalobcu uplatnil vady diela, a to na základe „Znaleckého posudku č. 38/2009 zo
05.10 229“ vyhotoveného znalcom Ing. A. O. - znalcom v odbore stavebníctvo, odvetvie: pozemne
stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, pričom odhad hodnoty stavebných prác, bol žalovaným následne
vyčíslený na sumu 12.972,96 Eur (390.823,32 Sk). Žalovaný preto nie je povinný zaplatiť cenu diela za

dielo v častiach, ktoré nie sú kvalitatívne bez chýb. Ak dielo obsahuje takéto vady, nemožno dielo, resp.
jeho časť považovať za bezvadné a odovzdané. Takéto časti diela teda nepožívajú právnu ochranu v
tom, aby vadné dielo musel žalovaný zaplatiť v hodnote, ktorú by vynaložil za rovnakú časť diela, ktorá
by bola bez vád. Žalovaný poukázal na § 560 ods. 1 OBZ, § 554 ods. 1 veta prvá OBZ a dospel k záveru,
že pretože žalobca mal vedomosť o tom, že žalovaný mu vytýkal vady diela existujúce už v čase ich

vykonania, nemožno považovať takého stavebné práce za riadne vykonané. Z tohto dôvodu nemôže
žalobca žiadať od žalovaného ich zaplatenie. Takéto právo by mu vzniklo až vtedy, keby si splnil svoje
zmluvné povinnosti tým, že by žalovanému odovzdal dielo - konkrétne časť stavebných prác, bez vád.
Až vtedy by sa jednalo o riadne ukončenie a odovzdanie diela resp. časti diela. Či sa v skutočnostijedná o odstrániteľné alebo neodstrániteľné vady, s touto skutočnosťou sa žalobca „do dnešného dňa
nezaoberal ani nevysporiadal napriek tomu, že má dlhú dobu vedomosť o vadách, ktoré si odporca voči
nemu uplatnil“.

Žalovaný konštatoval, že predloženým znaleckým posudkom preukázal, že žalobca vykonal dielo v
rozpore s dohodnutým spôsobom, keď zamenil pri výkone diela materiál a technológie, na základe čoho
dielo nevykazuje dohodnutú kvalitu a vlastnosti, čo preukázal i „Znaleckým posudkom č. 38/2009 zo
05.10.229 vyhotoveným znalcom Ing. A. O. - znalcom v odbore stavebníctvo, odvetvie: pozemné stavby,

odhad hodnoty nehnuteľností, odhad hodnoty stavebných prác, kde znalec túto zámenu vyčíslil na sumu
vovýške15.795,22EUR(475.846,86Sk),“nároknazaplateniektorejsižalobcavočižalovanémuuplatnil
neoprávnene, nakoľko bez vôle žalovaného alebo ním zmluvne poverenej osoby (architekta) zamenil
použité materiály a technológie za iné, menej kvalitné, následkom čoho dielo nevykazuje kvalitu a
vlastnosti,ktorébolimedzizmluvnýmistranamidohodnuté.Žiadal,abyodvolacísúdrozsudokokresného
súdu v napadnutých výrokoch zmenil tak, že žalobu zamietne v celom rozsahu.

K doručenému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v podaní zo
dňa 21.02.2012. Poukázal na to, že žalovaný v podanom odvolaní namietal aktívnu legitimáciu žalobcu
z dôvodu, že mu nebolo riadne oznámené postúpenie pohľadávky a že okresný súd neprihliadol na vady
predmetu diela a údajnú svojvoľnú zámenu materiálov a technológií na stavbe. K námietke žalovaného

v časti týkajúcej sa oznámenia postúpenia pohľadávky, žalobca poukázal na to, že okresný súd sa k
tejto námietke jednoznačne vyjadril, a to na strane 13 napadnutého rozsudku, s ktorým odôvodnením sa
žalobca v celom rozsahu stotožnil a súčasne poukázal na § 41 ods. 3 OSP, podľa ktorého hmotnoprávny
úkon účastníka urobený voči súdu je účinný aj voči ostatným účastníkom od okamihu, keď sa o ňom v
konaní dozvedeli. Súčasný žalobca oznámil okresnému súdu a preukázal postúpenie pohľadávky, ktorá

je predmetom konania, voči okresnému súdu písomným podaním zo dňa 05.03.2011. O tomto úkone
sa žalovaný v konaní nepochybne dozvedel, minimálne z uznesenia súdu o pripustení zmeny v osobe
žalobcu. Tento hmotnoprávny úkon žalobcu bol teda účinný aj voči žalovanému a námietka žalovaného
bola podľa žalobcu nedôvodná.

K námietke žalovaného týkajúcej sa vád diela žalobca uviedol, že predmetom žaloby nebola cena
diela, ktorá sa stala splatnou riadnym vykonaním diela, ale cena diela, ktorá sa podľa zmluvy stala
splatnou priebežne, na základe fakturácie zhotoviteľa diela. Z tohto hľadiska bola preto námietka
žalovaného týkajúca sa vád diela nepodstatná. K tvrdeniu žalovaného, že na stavbe došlo k svojvoľnej
zámene materiálov a technológií, poukázal žalobca na výpoveď svedka Ing. E., z ktorej vyplývalo,

že všetky zámeny boli vykonávané so súhlasom objednávateľa - žalovaného. Cena diela, ktorá bola
objednávateľovi priebežne fakturovaná, tieto zmeny rešpektovala, t.j. vychádzala z tých materiálov a
technológií, ktoré boli pri zhotovení predmetu diela skutočne použité. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok
okresného súdu v napadnutých výrokoch potvrdil ako vecne správne rozhodnutie.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec v medziach podľa § 212 ods.
1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP, s verejným vyhlásením rozsudku podľa
§ 156 ods. 1, 3 OSP v spojení s § 211 ods. 2 OSP a rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku
o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 11.693,91 Eur s príslušenstvom a vo výroku o trovách
prvostupňového konania potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne rozhodnutie. Rozhodnutie

bolo odvolacím súdom prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

V procesnej rovine krajský súd uvádza, že v odvolacej právnej veci rozhodol bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP. V súlade s § 156 ods. 1, 3 OSP a § 211 ods. 2 OSP došlo na
základe uznesenia Krajského súdu v Žiline č.k. 14Cob/96/2012-365 zo dňa 14.03.2013 v zákonnej

lehote k oznámeniu verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli krajského súdu a o termíne
verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci konania upovedomení i písomnosťou krajského súdu zo
dňa 14.03.2013 na č.l. 366 spisu.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.Prejednaním veci podľa § 212 ods. 1 OSP len v rámci a na základe tých dôvodov, ktoré žalovaný
vymedzil v odvolaní a z nich len tých relevantných dôvodov, ktoré boli predmetom obrany žalovaného

pred súdom prvého stupňa, za konštatovania uzavretého skutkového stavu veci tak, ako ho zistil súd
prvého stupňa, v zmysle § 213 ods. 1 OSP, krajský súd uvádza, že okresný súd vo veci vykonal
v intenciách návrhov účastníkov dostatočné dokazovanie, z neho vyvodil správne skutkové závery
a rovnako správne vec právne posúdil. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti meritórneho
výroku napadnutého rozsudku okresného súdu o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi

11.693,91 Eur s príslušenstvom a stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení
rozsudku okresným súdom, krajský súd podľa § 219 ods. 2 OSP odkazuje primárne na odôvodnenie
napadnutého rozsudku okresného súdu.

Na zdôraznenie vecnej správnosti rozsudku okresného súdu krajský súd poukazuje na skutkové a
právne vymedzenie žalobou uplatneného nároku, ako žalobca produkoval v rámci podanej žaloby a

v priebehu celého prvostupňového konania, kedy nárok uplatnil titulom zmluvného plnenia. V rámci
vymedzených tvrdení, uplatňovanej žaloby, v skutkovej i právnej rovine vo vzťahu k časti žalovanej
sumy 11.693,91 Eur, tak vo väzbe na tieto skutočnosti bolo vykonávané okresným súdom dostatočné
dokazovanie, z ktorého okresný súd správne zistil a vyhodnotil tak skutkový a následne i právny stav
vo veci.

Nosným odvolacím dôvodom bolo posúdenie (ne)existencie povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi
11.693,91 Eur titulom plnenia zo zmluvy.
Krajský súd zhodne s okresným súdom konštatoval, že nespornou v konaní zostala skutočnosť, že k
riadnemu ukončeniu a odovzdaniu diela nedošlo.

V súvislosti s argumentáciou žalovaného v odvolaní doplnenou poukazom na rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3 Cdo 140/2007 zo dňa 29. apríla 2008, krajský súd považuje
za podstatné poukázať na rozdielnosť vyhodnocovanej skutkovej situácie, v rozsudku Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky s prejednávanou vecou odvolacím súdom. V predmetnom rozsudku

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky boli nosnými dôvodmi dovolacieho súdu skutočnosti, v zmysle
ktorých: „Z obsahu zápisnice o pojednávaní konanom 3. septembra 1996 pred Okresným
súdom Vranov nad Topľou vo veci sp.zn. 4C 1032/1993 však nevplýva, či bol list vlastníctva č.
X. prečítaný alebo konštatovaná len jeho existencia. Zo spôsobu, akým bol list vlastníctva č. X.
oboznámený nemožno vyvodiť záver, že žalobca sa dozvedel o skutočnosti, ktorá objektívne musela

vyvolať u neho pochybnosti, že mu sporný spoluvlastnícky podiel k rodinnému domu patrí, keď naviac
tento list vlastníctva bol oboznamovaný v rámci ďalších 16 listov vlastníctva, znaleckého posudku
znalca Ing. G. a jeho dodatku, ako i 8 rôznych písomných podaní zo strany účastníkov konania,
Mesta P. Z vyššie uvedeného (nepresného, nejasného) postupu súdu pri oboznamovaní listín (listov
vlastníctva), znaleckého posudku s dodatkom a písomných prejavov účastníkov konania nemohli s

ohľadom na okolnosti a povahu danej veci u žalobcu vzniknúť pochybnosti, že užíva nehnuteľnosť
(rodinný dom), ktorého vlastníctvo v celosti nenadobudol, že prestal byť dobromyseľným a stal držiteľom
neoprávneným.“ V prejednávanej veci odvolacím súdom však takéto pochybnosti nenastali. Odvolací
súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že vedomosť o postúpení pohľadávky, nepochybne
napriek argumentácii žalovaného v odvolaní tento získal už pri doručení návrhu na pripustenie zmeny

v osobe žalobcu zo dňa 05.03.2010, ktorý bol doručený okresnému súdu dňa 09.03.2010 (č.l. 53 spisu
po oprave č.l. 73 spisu), z ktorého vyplývali skutočnosti o postúpení pohľadávky pôvodným žalobcom
na nového žalobcu. Na č.l. 55 spisu po oprave č.l. 75 spisu sa nachádza Zmluva o postúpení práv
a povinností zo dňa 10.02.2010, ktorá bola žalovanému doručovaná spolu s návrhom na pripustenie
zmeny v osobe žalobcu, o čom svedčí doručenka na č.l. 57 rub spisu, po oprave č.l. 77 rub spisu.

Žalovaný teda získal vedomosť o postúpení pohľadávky, z predmetných listinných dôkazov, k čomu
následne pristupuje aj vedomosť žalovaného o postúpení pohľadávky z uznesenia okresného súdu
zo dňa 17.03.2010, ktorým bola pripustená zmena v osobe žalobcu na základe predmetnej zmluvy o
postúpení práv a povinností. Tento záver je dotvrdený i skutočnosťami, ktoré uviedol sám žalovaný v
odvolaní (č.l. 65 spisu po oprave č.l. 85 spisu) proti uzneseniu okresného súdu zo dňa 17.03.2010,

ktorým bola pripustená zmena v osobe žalobcu, a to aj napriek tvrdeniu žalovaného, že okresným súdom
mu bola zaslaná „len prvá strana tejto zmluvy“ (č.l. 65 spisu po oprave č.l. 85 spisu).Len pre úplnosť krajský súd poukazuje na vyjadrenia žalovaného v odvolaní proti uzneseniu okresného
súdu o pripustení zmeny v osobe žalobcu (č.l. 65 spisu po oprave č.l. 85 spisu), v ktorom uvádzal,
že zákon neupravuje ani formu ani obsah tohto oznámenia, preto postačí, ak sa postúpenie oznámi aj

ústne, k čomu v danom prípade podľa krajského súdu došlo, vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti.
Krajský súd v tejto rovine precizuje, že kým postupca dlžníkovi neoznámil postúpenie pohľadávky alebo
mu to postupník nepreukázal, dlžník môže svoj dlh splniť postupcovi a dosiahnuť tak zánik záväzku (§
559). Postupca je povinný takéto plnenie prijať, inak by sa dostal do omeškania (§ 522). Po prijatí plnenia
je pôvodný veriteľ povinný vydať ho novému veriteľovi (postupníkovi) - pozri § 527 ods. 1 písm. b). Ak

teda okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval, že k oboznámeniu žalovaného so
zmluvou o postúpení pohľadávky došlo doručením do súdneho spisu a predložením originálu dodatku
č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 10.02.2010 s aktualizovaným znením zmluvy o postúpení
pohľadávok č.l. 288-291 spisu, k čomu podľa krajského súdu nevyhnutne pristupujú vyššie uvedené
skutočnosti, ktoré spolu s poukazom na § 41 ods. 3 OSP, potom nemohli viesť krajský súd k záveru,
že žalovaný nezískal relevantnú vedomosť o predmetnom postúpení pohľadávok. Len pre úplnosť

krajský súd poukazuje aj na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu, v zmysle ktorého
oznamovanie postúpenia pohľadávky pôvodným veriteľom - postupcom a preukázanie postúpenia
pohľadávky novým veriteľom - postupníkom má význam z hľadiska ochrany práv dlžníka, lebo do takého
oznámenia postupcom a po takomto oznámení postupcom a preukázaní postupníkom sa dlhu zbaví
plnením novému veriteľovi, s ktorým sa krajský súd stotožnil.

V súvislosti s odvolacou námietkou žalovaného, že žalobca predložil Oznámenie o postúpení
pohľadávky zo dňa 01.12.2011 (č.l. 322 spisu) až po vyhlásení uznesenia o skončení dokazovania
okresným súdom (09.05.2011), preto nepreukázal, že sa dostalo do sféry žalovaného, sa krajský súd
oboznámil s obsahom zápisnice z pojednávania zo dňa 09.05.2011(č.l. 281 - 283 spisu ), z ktorej

vyplývalo, že bola spísaná na Okresnom súde v Liptovskom Mikuláši dňa 09.05.2011. Pojednávať sa
začalo 13.00 hod., za prítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu a právneho zástupcu žalovaného. Z
predmetnej zápisnice však nevyplývalo, že by došlo práve na tomto pojednávaní k vyhláseniu uznesenia
o skončení dokazovania okresným súdom. Pojednávanie bolo skončené o 14.06 hod. s tým, že bolo
uznesením odročené na 08.06.2011. Pre úplnosť krajský súd uvádza, že k vyhláseniu uznesenia, ktorým

bolo dokazovanie vyhlásené za skončené, došlo pred okresným súdom na pojednávaní dňa 07.12.2011,
po ktorom nasledovalo vyhlásenie rozsudku (č.l. 324 až 327 spisu). Pojednávanie sa začalo o 13.20 hod.
a skončilo o 14.49 hod. Prítomní na tomto pojednávaní boli žalobca a jeho právny zástupca. Žalovaný
ani jeho právny zástupca sa tohto pojednávania nezúčastnili, pričom predvolanie na pojednávanie
bolo doručené právnemu zástupcovi žalovaného dňa 20.10.2011 (č.l. 307 rub spisu). Zo zápisnice o

pojednávanípredokresnýmsúdomzodňa08.06.2011(č.l.299až301spisu)bolozistené,žepojednávať
sa začalo o 13.22 hod. a skončilo o 14.00 hod. Na pojednávaní boli prítomní žalobca, jeho právny
zástupca zastúpený advokátskym koncipientom JUDr. Z. D. (poverenie č.l. 287 spisu) a právny zástupca
žalovaného, ktorý bol zastúpený povereným advokátskym koncipientom JUDr. Z. E. - osobne (poverenie
č.l. 286 spisu). Z obsahu tejto zápisnice vyplývalo, že povereným advokátskym koncipientom právneho

zástupcu žalobcu bol predložený okresnému súdu na pojednávaní aj Dodatok č. 1 k zmluve o postúpení
práv a povinností zo dňa 10.02.2010 spolu so Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 11.05.2011,
pričom okresný súd v tejto súvislosti v zápisnici uviedol „ktorých obsah sa oboznamuje a ktorá sa
zakladá do spisu na č.l. 288-291 spisu“. Až po tomto oboznámení s obsahom predmetných listinných
dôkazov došlo k vyhláseniu uznesenia, ktorým bolo dokazovanie vyhlásené za skončené. Okresný súd

toto pojednávanie odročil na 29.06.2011, za účelom vyhlásenia rozsudku. Nariadené pojednávanie na
29.06.2011 bolo okresným súdom zrušené a bolo nariadené pojednávanie na 07.12.2011.

Žalovaný v odvolaní namietal, že si uplatnil voči právnemu predchodcovi žalobcu vady diela, pričom
okresnému súdu predloženým Znaleckým posudkom č. 38/2009 zo dňa 05.10.2009 žalovaný vyčíslil

odhad stavebných prác v sume 12.972,96 Eur. Podľa žalovaného ak dielo obsahuje vady, nemožno
ho považovať za bezvadné a odovzdané, právo na zaplatenie by žalobcovi vzniklo až vtedy, ak by
odovzdal žalovanému dielo, pretože až vtedy by sa jednalo o riadne ukončenie a odovzdanie diela,
resp. časti. Žalovaný v odvolaní namietal, že „žalobca sa nezaoberal či sa v skutočnosti jedná o
odstrániteľné alebo neodstrániteľné vady“, a tiež, že žalobca zamenil použité materiály a technológie

za menej kvalitné, následkom čoho dielo nevykazuje kvalitu a vlastnosti, ktoré boli zmluvnými stranami
dohodnuté. V súvislosti s týmito odvolacími námietkami považuje krajský súd za rozhodnú medzi
účastníkmi nespornú skutočnosť, že dielo nebolo riadne ukončené a ani odovzdané. Nespornou bola
aj skutočnosť, že k fakturácii zo strany žalobcu došlo na základe zmluvy čl. VI. 6.5 v zmysle ktoréhofaktúry za jednotlivé ukončené práce bude zhotoviteľ vystavovať v pravidelných intervaloch v počte max.
6-krát počas realizácie diela vrátané zálohovej faktúry, pričom suma poslednej nesmie byť menšia ako
10 % z celkovej ceny za dielo. Podľa čl. VI. bod. 6.6. lehota splatnosti faktúr je 10 dní od doručenia

objednávateľovi. Okresný súd v tejto súvislosti poukázal na § 548 ods. 1 OBZ v zmysle ktorého je
objednávateľ povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve, pokiaľ zo zmluvy alebo z
tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela. Krajský súd na tomto mieste
akcentuje, že dielo vykonané, odovzdané a ukončené v zmysle zmluvy nebolo, ale účastníci si v zmluve
v čl. VI. 6.5 dohodli tzv. priebežnú fakturáciu. Ak okresný súd za tejto situácie dospel k záveru, že

žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť peňažné plnenie žalobcovi, na základe ním vystavených faktúr,
v časti, ktoré boli vykonávané v súlade so zmluvou, tak s týmto záverom sa krajský súd stotožnil. Len
pre úplnosť krajský súd práve v súvislosti s touto odvolacou námietkou žalovaného poukazuje na to,
že medzi účastníkmi bol v zmluve dohodnutý postup pre prípad zodpovednosti za vady diela v čl. VII.
zmluvy, ktorý však nie je možné stotožniť so skutočnosťami obsiahnutými v odvolaní žalovaného. V
tomto smere obzvlášť za stavu, ak žalovaný namietal vady diela, sa javí krajskému súdu za dôležité

poukázať na to, že sám žalovaný síce argumentoval vadami diela, z čoho odvodzoval neexistenciu
povinnosti zaplatiť faktúry za jednotlivé ukončené práce, avšak sám tieto vady nekonkretizoval a ani
nešpecifikoval v rovine zodpovednostných nárokov, len uviedol, že žalobca sa nezaoberal tým, „či sa v
skutočnosti jedná o odstrániteľné alebo neodstrániteľné vady“. Za tohto stavu nemohli byť jeho námietky
relevantnými vo vzťahu ku správnosti napadnutého rozsudku okresného súdu.

Na dotvrdenie správnosti prijatých záverov vzhľadom na eurokonformný prístup krajský súd podporne
poukazuje i na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 32 Odo 980/2005 zo dňa
28.02.2007, v zmysle ktorého v zmysle § 548 ods. 1 OBZ, je objednávateľ povinný zhotoviteľovi zaplatiť
cenu v dobe dojednanej v zmluve. Predmetné ustanovenie je veľmi všeobecné a má dispozitívnu

povahu. Vyplýva z neho, že primárne je pre posúdenie okamžiku splatnosti ceny diela rozhodujúce
dojednanie zmluvných strán v zmluve o dielo. V zmluvách o dielo, obzvlášť v tých prípadoch, keď ide
o zložitejšie diela, ktorých zhotovenie vyžaduje dlhšie časové obdobie, sú preto obvyklé dojednania
o postupnom platení ceny diela, napr. v závislosti na dokončovaní jednotlivých etáp diela, poprípade
vykonaní určitých prác. Takúto povahu malo aj dojednanie zmluvných strán v spornom prípade. Článok

v zmluve o dielo upravoval pravidlá pre postupné platenie ceny diela.

Krajský súd považuje za nevyhnutné poukázať i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn. 1 Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, v zmysle ktorého odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi
súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval správnosť

dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.

KrajskýsúdpovažujezapodstatnépoukázaťvovzťahukobranežalovanéhoinauznesenieNajvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.11.2010, sp.zn. 5 Cdo 218/2010, s ktorým sa stotožnil a v zmysle
ktorého „Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť

v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné
konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí
právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a
hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na
to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s

jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním
navrhnutýchdôkazovsúdom,prípadnesadožadovaťnímnavrhnutéhospôsobuhodnoteniavykonaných
dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných

predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03)“.

V súvislosti s dostatočne vykonaným dokazovaním a jeho následným vyhodnotením, v súlade s ust. §
132 OSP, podporne krajský súd poukazuje i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
14.09.2011, sp.zn. 3 Cdo 204/2009, v zmysle ktorého „Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to

každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 OSP). Hodnotením dôkazov je
činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre
rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako as akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného
hodnotenia dôkazov“. V danom prípade okresný súd nevychádzal výhradne z listinného dôkazu - zo
zmluvy, pretože z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplývalo, že pri rozhodovaní zhodnocoval tento

nosný dôkaz okresný súd tak jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi
a v súvislosti so všetkým, čo v prvostupňovom konaní vyšlo najavo.

Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že ťažisko dokazovania a z neho vyvodených skutkových záverov
okresného súdu v danej veci spočívalo v dôkazoch priamo účastníkmi produkovaných a predkladaných v

danom konaní. Z úpravy v § 153 ods. 1 OSP tiež vyplýva, že súd rozhoduje o veci na základe skutkového
stavu zisteného z vykonaných dôkazov.

Z uvedeného dôkazného stavu, z neho vyvodených záverov, bolo opodstatnené žalobe vyhovieť a
uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 11.693,91 Eur s príslušenstvom. Nebolo preukázané, že
rozhodnutím okresného súdu došlo k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci samej pre nesprávne právne

posúdenie veci a ani z iných, odvolateľom vytýkaných dôvodov. Z týchto dôvodov došlo k potvrdeniu
napadnutého rozsudku okresného súdu ako vecne správneho rozhodnutia podľa § 219 ods. 1, 2 OSP.

Výrok o trovách prvostupňového konania nebol odvolaním osobitne napadnutý a ako závislý výrok od
výroku v merite veci, pri potvrdení prvostupňového rozhodnutia vo výroku o veci samej, bol potvrdený

ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 OSP, tiež za situácie, že vo vecnej rovine rozhodnutie o náhrade
trov prvostupňového konania nebolo žalovaným osobitne napadnuté.

Za aplikácie ust. § 222 ods. 3 OSP v spojení s § 164 OSP bola odvolacím súdom vykonaná oprava
zrejmej nesprávnosti a chyby v písaní v písomnom vyhotovení rozsudku okresného súdu, kde dátum

narodenia žalovaného bol nesprávne uvedený „XX.XX.XXXX“, pričom správne má byť „XX.XX.XXXX“.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s ust. § 142 ods.
1, § 151 ods. 1, 8 OSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorý uskutočnil návrh na náhradu
trov odvolacieho konania vo vyjadrení zo dňa 21.02.2012 (č.l. 360 spisu) a zároveň ich vyčíslil. Priznaná

náhrada odvolacích trov pozostávala z odmeny za dva úkony právnej služby podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov,
1 x 403,34 Eur (tarifná odmena za podanie vyjadrenia k odvolaniu žalovaného) + 1 x 7,63 Eur + 20 %
DPH Eur. Celkom priznané dôvodné trovy odvolacieho konania predstavujú súčtom 493,16 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.