Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 16, 2019

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 15T/5/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3518010242
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Odnoga

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2019:3518010242.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdNovéMestonadVáhom,samosudcomMgr.JánomOdnogom,vtrestnejveciobžalovaného

R. U., U.. XX.X.XXXX H. F., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona
v súbehu s prečinom nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. a), b), c) Trestného
zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 16.5.2019 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: R. U., U.. XX.X.XXXX H. F., trvale bydliskom L.. Z. XXXX/X, U. G. U. H., na slobode

j e v i n n ý , že

od presne nezisteného dňa mesiaca máj 2017 do 31.07.2017 do 14.35 hod. v Novom Meste nad Váhom
a na iných miestach kontaktoval poškodenú K. F. formou SMS správ i telefonických hovorov v denných
i nočných hodinách, hoci ho žiadala, aby prestal a nechal ju žiť, pričom len v priebehu mesiaca júl
2017 obžalovaný poslal na telefónne číslo poškodenej K. F. XXXX XXX XXX zo svojho telefónneho
čísla XXXX XXX XXX celkovo 50 SMS správ a telefonicky ju kontaktoval 383-krát, v telefonátoch i SMS
správach ju osočoval a vulgárne jej nadával a to aj: „skap ty piča, ty kurva vyjebaná, nenávidím ťa,

zničím ťa, skántrim ťa, si obyčajná chudera, otočím ti život naruby“, tiež jej povedal, že ju zabije, pričom
agresívne sa správal aj pod vplyvom alkoholu, keď mu poškodená povedala, že jeho správanie bude
riešiť prostredníctvom polície, obžalovaný hrozil, že nech skúsi a „uvidí ako sa to skončí“, hovorieval,
že ak si niekoho nájde, zabije aj jeho, v predmetnom období poškodenú opakovane kontaktoval proti jej
vôli aj prostredníctvom sociálnych sietí, tiež dal poškodenej ultimátum, aby si vymazala osobu W. L. zo
sociálnej siete, pričom jej povedal, že ju zabije, hrozil, že ak si ho nepridá medzi priateľov na sociálnej
sieti, otočí jej život a bude ľutovať každý deň, vyhrážal sa jej, že jej otrávi psa, ak mu nepovie, kde sa
nachádza, sledoval jej pohyb aj s použitím svojho osobného motorového vozidla, zdržiaval sa pri mieste

jej bydliska a chodil vozidlom okolo jej bydliska a to aj v nočných hodinách, pričom dňa 31.07.2017
poškodenú prenasledoval osobným motorovým vozidlom z Nového Mesta nad Váhom až do Čachtíc,
takisto sa domáhal toho, aby ho poškodená vpustila do svojho bytu v nočných hodinách, pričom dňa
12.07.2017 v nočných hodinách u poškodenej v byte na ulici L. X, U. G. U. H. pod vplyvom alkoholu
obžalovaný zasa použil voči poškodenej vulgarizmy, túto urážal, pričom uviedol aj, že taká kurva ako
poškodená nemá na tomto svete čo existovať, opakovane na ňu pľul, drgal do nej, chytil ju za ruku,
roztrhol jej župan a spôsobil jej modrinu a to napriek tomu, že poškodená žiadala obžalovaného aby

odišiel preč, pričom v dôsledku celého uvedeného správania obžalovaného R. U. poškodená K. F. mala
obavu o svoj život a zdravie, pociťovala stres a to aj takým spôsobom, že potom ako si ráno našla
zmeškané hovory od obžalovaného a viacero vulgárnych SMS, hneď sa jej celé telo roztriaslo, mala
tiky, mala problém fungovať v bežnom živote, mala problém fungovať v práci a to aj tým, že musela aj
odvolávať svoje zákazníčky, bála sa stretávať s ľuďmi z obavy, že jej obžalovaný spôsobí ďalšiu hanbu,
mala poruchy spánku a v stave opitosti obžalovaného mala poškodená K. F. obavu, že obžalovaný R.
U. svoje vyhrážky vyslovované v opilosti naozaj uskutoční,

t e d a-iného dlhodobo prenasledoval takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu o jeho život a

zdravie a podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu jeho života, tým, že sa mu vyhrážal ublížením na zdraví a
inou ujmou, vyhľadával jeho osobnú blízkosť a sledoval ho, kontaktoval ho prostredníctvom elektronickej
komunikačnej služby proti jeho vôli,

č í m s p á c h a l

prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. a), b), c) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 360a ods. 1 Trestného zákona, s prihliadnutím na § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, § 37
písm. g) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, § 51 ods. 1 Trestného zákona obžalovanému výkon
trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň ukladá probačný dohľad nad jeho správaním
v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona obžalovanému určuje skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť)

mesiacov.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 3 písm. f) Trestného zákona obžalovanému zakazuje kontaktovať poškodenú
K. F., U.. XX.XX.XXXX H. F.U., trvale bytom L. XXXX/X, U. G. U. H. akoukoľvek formou vrátane
kontaktovaniaprostredníctvomelektronickejkomunikačnejslužbyaleboinýmiobdobnýmiprostriedkami.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. a) Trestného zákona obžalovanému ukladá povinnosť nepriblížiť sa k
poškodenej K. F., U.. XX.XX.XXXX H. F., trvale bytom L. XXXX/X, U. G. U. H. na vzdialenosť menšiu
ako 5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodenej.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. i) Trestného zákona obžalovanému ako súčasť probačného dohľadu
ukladá povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom
poradenstve.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom podal na tunajšom súde obžalobu sp.

zn. Pv 600/17/3304-51 zo dňa 29.5.2018 na obžalovaného R. U., U.. XX.X.XXXX H. F., pre prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom nebezpečného
prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. a), b), c) Trestného zákona, ktorých sa mal obžalovaný
dopustiť na skutkovom základe, že od presne nezisteného dňa mesiaca máj 2017 do 31.07.2017 do
14.35 hod. v Novom Meste nad Váhom a na iných miestach kontaktoval poškodenú K. F. formou SMS

správ i telefonických hovorov v denných i nočných hodinách, hoci ho žiadala, aby prestal a nechal ju tak,
pričom len v priebehu mesiaca júl 2017 obvinený poslal na telefónne číslo poškodenej K. F. XXXX XXX
XXX zo svojho telefónneho čísla XXXX XXX XXX celkovo 50 SMS správ a telefonicky ju kontaktoval
383-krát, v telefonátoch i SMS správach ju osočoval a vulgárne jej nadával, a to aj pod vplyvom alkoholu,
keď mu povedala, že jeho správanie bude riešiť prostredníctvom polície, obvinený sa jej vyhrážal, že sa

budú diať iné veci a že ju zabije, tiež jej hovorieval, že ak si niekoho nájde, zabije aj jeho, v predmetnom
období poškodenú intenzívne kontaktoval i na sociálnych sieťach a takisto kontaktoval viaceré osoby,
ktoré boli jej kontaktom na sociálnych sieťach a takýmto spôsobom zisťoval informácie o jej živote, tiež
dával poškodenej ultimáta, aby si vymazala niektoré osoby zo sociálnej siete, hrozil, že ak si ho nepridá
medzi priateľov na sociálnej sieti, otočí jej život a bude ľutovať každý deň, vyhrážal sa jej, že jej otrávi

psa, sledoval jej pohyb aj s použitím svojho osobného motorového vozidla, pričom dňa 31.07.2017poškodenú prenasledoval osobným motorovým vozidlom z Nového Mesta nad Váhom až do Čachtíc,
takisto sa domáhal toho, aby ho poškodená vpustila do svojho bytu v nočných hodinách, pričom dňa
16.07.2017 pod vplyvom alkoholu obvinený zasa použil voči poškodenej vulgarizmy, túto urážal, pľul na

ňu, drgal do nej, až jej roztrhol župan a spôsobil jej modrinu, pričom v dôsledku uvedeného správania
obvineného R. U. poškodená K. F. pociťovala stres, mala problém fungovať v bežnom živote, v práci,
bála sa stretávať s ľuďmi z obavy, že jej obvinený spôsobí ďalšiu hanbu, mala poruchy spánku a v
stave opitosti obvineného mala poškodená K. F. obavu, že obvinený R. U. svoje vyhrážky vyslovované
v opilosti naozaj uskutoční.

Súd vydal dňa 13.6.2018 trestný rozkaz, ktorým obžalovaného uznal za vinného v zmysle obžaloby
z prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a Trestného zákona a prečinu nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu uložil podmienečný 6-mesačný trest odňatia
slobody a primerané povinnosti a obmedzenia.

Proti trestnému rozkazu podal obžalovaný v zákonnej lehote odpor.

Súd na hlavnom pojednávaní v dňoch 8.1.2019, 15.2.2019, 29.3.2019, 23.4.2019, 14.5.2019 vykonal
dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodenej K. F., svedkov G. F., K. F., F. D., C. U., G. Č.,
znalkyne G.. E. M., prehratím zvukového záznamu predloženého poškodenou pri trestnom oznámení a

oboznámenímlistinnýchdôkazovtakakotovyplývazozápisnícohlavnompojednávaní.Napojednávaní
dňa 16.5.2019 vyhlásil rozsudok.

Obžalovaný R. U. na hlavnom pojednávaní dňa 8.1.2019 uviedol, že to, čo je uvedené v obžalobe nie je
pravda. Ich komunikácia bola vzájomná. Nevyhrážal sa jej, neosočoval ju. Aj keď bol v jej byte, to bolo

vtedy, keď to aj ona chcela. S poškodenou sa zoznámil v roku 2011 na rodinnej oslave. Chodili spolu,
fungovali, sem tam bola nejaká hádka. Asi v mesiaci marec, apríl roku 2017 sa rozišli. Dôvodom bolo,
že poškodená mu hovorila, že má iné ženy. S poškodenou sa rozišli predtým viac krát, aj v roku 2016.
Obžalovaný aj povedal poškodenej, že má novú priateľku, že nechce, aby sa to dozvedela od iných
ľudí. Po rozchode zostali v poškodenou v kontakte. Nevie sa vyjadriť ako často kontaktoval telefonicky

poškodenúodmája2017,bolinormálnekamaráti,ajsastretli,ajmaliintímnystyk.Poprečítanívýpovede
z prípravného konania, obžalovaný uviedol, že môže byť pravda, že volal poškodenej aj 20 krát za deň,
aj súčasnej priateľke toľko krát volá, je to normálne. Potvrdil, že volal aj z utajeného čísla. Obžalovaný
uviedol, že si nepamätá, že by vulgárne nadával poškodenej. Po prečítaní výpovede z prípravného
konania potvrdil, že sa mohol z hnevu vulgárne vyjadrovať na poškodenú. Obžalovaný ďalej uviedol,

že nenútil poškodenú, aby si vymazávala niekoho zo sociálnej siete, ale uviedol, že na jeho žiadosť si
mala poškodená vymazať osobu W. L. zo sociálnej siete. Bolo to tak, že ona chcela, aby si on niečo
vymazal, tak aj on ju žiadal aby si vymazala. Obžalovaný pripustil, že mohol mať nejaké machrovské
reči voči poškodenej ale nevie do detailov ako to presne bolo. Stalo sa raz, dátum si nepamätá, že spal
u poškodenej na byte, nejako v noci sa mu dostala do telefónu, kde našla nejaké správy a pohádali

sa, nenechala si to vysvetliť, tak išiel preč, stál pred panelákom, volal bratovi aby pre neho prišiel. Brat
prišiel pre neho, obžalovaný zistil, že nemá doklady. Obžalovaný chcel od brata, aby zavolal poškodenej,
lebo jemu nedvíhala, a on chcel doklady, lebo ráno šiel na cesty. Brat jej volal. Vyšli hore, obžalovaný
povedal bratovi, aby šiel s ním, že si to chce s ňou vysvetliť. Obžalovaný chcel aby k nemu poškodená
išla, ona nešla, on ju chytil, že jej to chcel vysvetliť, pri tom sa vtedy roztrhol župan poškodenej, bolo to

nevedomky, ten sa v tom roztrhol, na to brat povedal, že on toto nebude počúvať, že on ide preč, tak šiel
preč. Poškodená vyhadzovala obžalovaného, ona volala zasa bratovi nech príde pre obžalovaného. Brat
už bol u otca, vyzlečený, tak hovoril otcovi, nech ide on po obžalovaného, otec ráno skoro vstáva. Otca
čakal už pri dverách. Ten pre neho prišiel. Pri tejto hádke padali aj vulgarizmy, z obidvoch strán. Nevie o
tom, či mala poškodená modrinu, ale rozhrnutý župan jej nahradil, doniesol jej potom nový. Poškodenú

kontaktovalzosvojhotelefónnehočíslaXXXXXXXXXX,nevie,čijukontaktovalajzinéhočísla.Pripustil,
že ju mohol kontaktovať tak, že mal skryté číslo, nevie z akého dôvodu to robil. Ona mu telefón dvíhala,
normálne niekedy keď pracovala, tak nedvíhala, aj mu odpisovala na správy. Obžalovaný uvádzal, že
komunikácia medzi ním a poškodenou bola bežná, on si aj tisíc správ s niekým napíše. Komunikovali
aj cez sociálne siete. K motívom poškodenej a trestného oznámenia obžalovaný uviedol, že si myslí,

že je to zo žiarlivosti, že si našiel inú priateľku. Tú si našiel niekedy v období marca, apríla, možno
mája 2017, nepamätá si to presne. Z ich rozchodom sa zle nevyrovnával, tak normálne, každý rozchod
bolí, aj jeho, aj poškodenú. Dňa 31.7.2017 keď šiel obžalovaný s kamarátom F., zbadali poškodenú,
tak šli za ňou, obžalovaný chcel vedieť, čo bolo v správach z ich víkendového chatu, v Čachticiach sapoškodená otočila na Višňové, kde majú chalupu, už za ňou nešli, obžalovaný viezol aj kamaráta a
Čachtice sú ďaleko, tak sa rozhodol ďalej za poškodenou neísť. Na poškodenú aj blikal, keď za ňou
šiel. Obžalovaný jej aj telefonoval, nedovolal sa. Neblokoval poškodenú vozidlom. Nevedel, či ho vidí.

Poškodenú kontaktoval v denných aj nočných hodinách, vždy bol triezvy. Alkohol pil iba príležitostne
a decentne. Mohlo sa stať, že si niekedy aj niečo nepamätal ale iba výnimočne. Poškodená mu nikdy
nepovedala, že ak neprestane, bude to musieť riešiť cez políciu. Obžalovaný poprel, že by sa vyhrážal
poškodenej so psom, to sa mu zdá choré. Poprel aj, že by sa stretol s rodičmi poškodenej, že by
mu niekto dohováral. Otec obžalovaného mu hovoril, že by mal vzťah ukončiť, nech sa na poškodenú

vykašle, že vidí ako to je. Aj po incidente so županom mu otec hovoril, nech sa na poškodenú vykašle.
Obžalovaný chcel aby mu poškodená ukázala telefón pri ich stretnutí, to isté chcela aj poškodená od
neho, aby ukázal telefón. Aj v mesiaci júl 2017 s ním komunikovala poškodená, kontaktovala ho aj
sama. Aj okolo 20teho júla 2017 iniciovala stretnutie na zelenej vode poškodená, stretli sa, normálne sa
bavili o všetkých sms-kách, druhých ženách, tam si aj vypýtal telefón, ona mu nechcela ukázať telefón,
nebol tam žiadny konflikt medzi nimi. Obžalovaný uviedol, že si nepamätá, že by niekedy autom odstavil

otca poškodenej na aute. Dodal, že možno niekedy kontaktoval aj matku poškodenej, keď nedvíhala
poškodená, nevedel, čo je s poškodenou, tak sa chcel uistiť. Nevie, či tak robil aj v noci. Nevie o tom,
či si ho niekedy poškodená nahrávala.

Poškodená K. F. na hlavnom pojednávaní dňa 8.1.2019 uviedla, že stojí si za tým, čo vypovedala. K

obžalovanému už nemá žiadny vzťah. Zoznámila sa s obžalovaným na rodinnej grilovačke asi v roku
2012. Najskôr kamaráti, pracovala vtedy v Bratislave. Už na začiatku badala žiarlivostné prejavy u
obžalovaného. Žiadal, aby sa z Bratislavy vrátila do Nového Mesta, čo spravila, lebo jej záležalo na
ňom. Nikdy nežili v spoločnej domácnosti. Vzťah bol divoký, lebo obžalovaný žiarlil úplne na všetko.
Vadilo jej to ,rozchádzali sa a schádzali opakovane, asi 6 krát za obdobie 6 rokov, čo spolu chodili, s

obžalovaným sa dala dokopy vždy lebo mu naletela, že už budú veci inak, a že už nebude tak strašne
žiarliť. Obžalovaný si myslel, že poškodená stále niekoho má niekoho iného. Posledné dva roky boli už
najhoršie, zisťovali navzájom, že už nevedia spolu fungovať. Zapájali sa do toho aj rodičia. Asi v rokoch
2016-2017 bolo také horšie obdobie, ani spávať nemohla, videli to na nej aj rodičia, nechala aj štúdium,
lebo ho nezvládala. Všetko sa tak nakoniec vyhrotilo, že už mala strach o svoj život a obavu, preto sa

rozhodla podať trestné oznámenie. V období uvádzanom v obžalobe už s obžalovaným netvorili pár,
obžalovaný jej aj povedal, že už má novú priateľku, vtedy sa to však v obžalovanom nejako zlomilo.
Vtedy už bola ich komunikácia iba jednostranná zo strany obžalovaného. Poškodená nemala prečo
s obžalovaným komunikovať. Poškodená si tiež našla priateľa krátkodobo, ale obžalovanému sa to
podarilo pokaziť. V žalovanom období boli zo strany obžalovaného vulgárne nadávky. Obžalovaný žiadal

poškodenú ,aby sa s ním stretla, kedy sa na jeho naliehanie s ním stretla pod mostom, tvrdil, že jej chce
povedať už iba niečo a potom jej už dá pokoj. Chcel však vidieť jej telefón s čím poškodená nesúhlasila
a povedala obžalovanému, že ak v tom bude pokračovať, pôjde na políciu. Na to jej obžalovaný uviedol,
že vyhrážať sa jej nechce, ale že keď pôjde na políciu „uvidí ako sa to skončí“. Potom to bolo na báze
sms-iek, stále jej posielal správy aj zo svojho, aj z iných telefónnych čísiel, ktoré nepoznala, posielal jej

správy ako, „už si spokojná?“, „skap ty piča“, takéto správy boli denne. Raz v minulosti (mimo obdobia
skutku) išla s kamarátkou do Piešťan na zmrzlinu a našla si za stieračom odkaz „mne sa neschováš“,
poškodená vedela, že to bolo od obžalovaného, spoznala jeho písmo. To bolo deň čo deň. Poškodená
sa už bála niekam chodiť aj von, lebo sa bála, že bude zasa nejaká ostuda s obžalovaným. Aj keď
chodila autom, stále sa bála a obzerala do spätného zrkadla, či ju zasa nesleduje, čo zasa spraví, takto

sa bála od incidentu z Čachtíc. Išla od rodičov z L. Č.. X U. G. U. H., sadla do auta, išla za rodičmi
na chalupu do Višňového z Nového Mesta nad Váhom. Všimla, že za ňou ide obžalovaný na svojej
audine,celúcestujejobžalovanýtelefonoval,onanedvíhala,poškodenázatelefonovalapocestebratovi,
nech jej príde na pomoc, nech to brat obžalovanému vysvetlí, že celú noc jej telefonoval a ona už na
neho nemala silu a energiu, brat jej povedal, že jej ide na proti, obžalovaný ju sledoval celú cestu do

Čachtíc, pred Čachticami skrížil jej auto, videl potom oproti idúci autobus, tak pokračoval v ceste, kde
ho poškodená obehla a pozerala sa do spätného zrkadla, či ide stále po nej, stále išiel, pokračovala do
Čachtíc do dediny, popadol ju už amok z obžalovaného, tak vyletela na obrubník, keby sú tam ľudia,
tak ich pozráža, obžalovaného zablokovalo smetiarske auto, poškodená sa z chodníku dostala opäť na
cestu, obžalovaný išiel stále po nej, následne jej dával znamenie, že či je normálna, čo toto robí, ďalej

už keďže ju nemohol obehnúť pre úzku cestu, tak už za ňou nepokračoval. Keď sa stretla s bratom,
ten povedal, že pôjdu za obžalovaným a brat mu to vysvetlí, poškodená nechcela nikoho počúvať, už
chcela svoje, jej pohár trpezlivosti už pretiekol, vtedy sa už definitívne rozhodla, nabrala odvahu, že
pôjde podať trestné oznámenie a keby to neurobila, myslí si, že by to stále pokračovalo. Mala pri tomobavu o život a zdravie, bála sa čo od nej zasa chce, čo jej chce spraviť, keď by zastavil jej vozidlo a
vytiahol ju z auta, to mala v hlave, na to myslela, prečo sa rúti za ňou takou rýchlosťou, a keď vidí, že
nemá záujem dvihnúť mu telefón. Išla vyše 100km/ho rýchlosťou. Obava mala preto, lebo už v minulosti

sa dva krát stalo na ceste „z“ a „do“ Piešťan. Odstavil ju autom. Zastavil ju tak, že predbehol jej vozidlo
a prinútil ju zastaviť sa. Vystúpil z auta a pýtal sa agresívne, kde sa bola kurviť. Bolo to asi tri roky
dozadu. Aj druhý raz to bolo na ceste do Piešťan. Odstavil vozidlo a pýtal sa kam ide. Preto aj incident
zo dňa 31.7.2017 vzbudil u nej dôvodnú obavu o život a zdravie. Trestné oznámenie podala preto, lebo
konanie obžalovaného vzbudilo u nej obavu o život a zdravie, uvedomila si, že už to na nej zanecháva

následky, že nedokáže fungovať v živote, nedokáže pracovať ani nič, mala stále nejaké tiky, neverila
absolútne nikomu, stále odvolávala svoje zákazníčky, čím prichádzala o svoje financie, stále mala v
hlave, čo bude na druhý deň, či a kam môže ísť so svojimi kamarátkami, aby zasa obžalovaný niečo
nespravil. To, že nedokázala fungovať v bežnom živote sa prejavovalo tak, že telefón mala na tichý režim
stále, lebo telefonáty aj SMS obžalovaného posielal aj v noci, a keď si čítala tie SMS-sky, v ktorých písal:
skap ty piča, ty kurva vyjebaná, nenávidím ťa, zničím ťa, skántrim ťa, si obyčajná chudera, otočím ti

život naruby, keď čítala takéto správy, ktoré jej obžalovaný posielal denne, pričom to bolo od človeka,
ktorý tvrdil predtým, že ju ľúbi, tak nechápala ako môže toto robiť, keď si našla ráno takéto SMS-ky
a zmeškané hovory od obžalovaného, potom sa jej hneď celé telo roztriaslo, nemala chuť ani žiť a
ani pracovať, vôbec nič a zasa čakala, aký exces bude zo strany obžalovaného, kde jej zazvoní, kde
zabúcha, čo spraví, toto bolo na dennom poriadku. V období skutku robila poškodená v práci u svojej

mami. V práci ju to vyrušovalo telefonátmi, keď si obžalovaného aj zablokovala, volal z utajených čísel.
Bála sa niekam chodiť, lebo sa bála excesov, zažila viacero v minulosti takých situácii, že obžalovaný
robil excesy, keď niekde s niekým išla. Od času, keď prišiel obžalovaný aj so svojím bratom k nej domov,
čo bolo dňa 12.7.2017), mávala poruchy spánku, najskôr to zahrali, že obžalovaný si zabuchol kľúče,
poškodená ich najskôr nechcela pustiť, že ide ráno do práce, po prehováraní, že obžalovaný jej chce

iba niečo dôležité povedať a pôjde ich pustila, bolo možno 4 hodiny ráno, keď videla obžalovaného,
jeho výraz tváre, hneď jej došlo, že urobila chybu, videla, že obžalovaný nebol triezvy, obžalovaný bol
agresívny, stále poškodenú opľúval, vulgárne jej nadával, obžalovaný stále riešil jednu osobu, W. L., s
ktorým si myslel obžalovaný, že poškodená niečo má, potom povedal, nech ide k nemu poškodená, ona
povedala, že nie a opakovane viac krát poškodená vyzvala obžalovaného a jeho brata, aby išli preč, že

nech jej dajú pokoj, že chce spať, vtedy sa obžalovaný dostal sa do afektu, kedy jej povedal, že taká
kurva mu určite nebude rozkazovať, drgal do nej, do ruky ale nebil ju, chytil ju za ruku a roztrhol jej pri
tom rukáv na župane a ťahal ju k sebe. Zasa ju opľúval a následne povedal, že asi najlepšie bude, keď
ona zabije jeho alebo on ju a bude medzi nimi svätý pokoj. Ale že taká kurva ako je poškodená nemá na
tomto svete čo existovať. Vtedy poškodená zakročila tak, že povedala bratovi obžalovaného, aby zavolal

otcovi obžalovaného. Brat obžalovaného vtedy už naznačoval a šepkal poškodenej nech je kľudná, že
otec už ide pre obžalovaného. Boli to asi najhoršie tri minúty v živote poškodenej. Mala strach o svoj
život, takého obžalovaného predtým nikdy nevidela. Obžalovaný sa pokúšal ešte vyťahovať kuchynský
nožík, čo mu nedovolila, vtedy poškodená na všetko obžalovanému pristupovala, hrala na neho divadlo,
len nech sa ukľudní, že ho má rada, len aby sa ukľudnil. Asi za 5 minút prišiel jeho otec, ktorý sa ho

pýtal, čo zasa chce povedať poškodenej, nato obžalovaný povedal, že je to kurva, ešte ju opľul, potom
ho otec zobral a odišli z jej bytu. Následne, keď sa obžalovaný z toho vyspal, ospravedlňoval sa a
hovoril, že mu je to ľúto. Poškodená sa cítila veľmi zle, nemohla ten deň pracovať, zasa porušila svoje
zákazníčky, jej psychika išla dole vodou, srdce jej búšilo, išla na pohotovosť nech jej pichnú injekciu
na ukľudnenie, bála sa, lebo bola aj sama doma. Pri tom ako ju ťahal za ruku, urobil jej obžalovaný

modrinu na ruke, ktorú mu išla poškodená ukázať, keď sa potom stretli, obžalovaný sa ospravedlňoval,
hovoril, že mu to je ľúto, plakal a plakali už obaja, poškodená sa ho pýtala, že kam až má dôjsť toto
jeho správanie. Obžalovaný vybral z auta následne nový župan a tento jej dal a povedal prepáč. Určite
ešte mala po tomto incidente s obžalovaným telefonický kontakt a mala z jeho kontaktovania obavu, že
by sa niečo podobné mohlo zopakovať. Napriek obave, mala s obžalovaným ďalší kontakt hoci sama

nechcela preto, lebo keď nedvíhala, vedel prísť aj za ňou osobne a zvonil na zvončeku. Políciu po tomto
incidente nevolala preto, lebo sa bála ako poškodený zareaguje. Poškodená uviedla, že obžalovaný
keď požíval alkohol, tak bol veľmi agresívny, čo si aj sám priznal, lebo vtedy bol veľmi agresívny a
agresivita sa u neho stupňovala. Keď bol obžalovaný triezvy bol niekedy ako rozdvojená osobnosť, raz
bol kľudný a inokedy zasa nie a potom sa ospravedlňoval. Poškodená ďalej uviedla, že sa stalo za

obdobie skutku aj inokedy, že jej obžalovaný povedal, že ju zabije. Napríklad v telefonáte, presný dátum
nevie uviesť jej obžalovaný povedal, aby si odstránila z facebooku W. L., ona mu povedala, nech sa
do toho nestará, že ona už nie je jeho priateľka, obžalovaný bol najskôr pokojný, že povedal ok, ako
myslíš, ale vzápätí začal strašne kričať po nej do telefónu, že „hovorím ti naposledy ty kurva vyjebaná,zabijem ťa, okamžite si ho vymažeš.“ To vnímala ako ultimátum od obžalovaného. Vyhrážal sa jej aj
tým, že keď si niekoho nájde poškodená, tak jeho zastrelí, zničí jej život, nebude šťastná. To, že ju
zabije jej obžalovaný nehovoril často, to sa stalo možno tri krát za obdobie skutku. Poškodená z týchto

vyhrážok za triezva z obžalovaného, keď jej povedal, že ju zabije nemala strach, ale keď mal obžalovaný
vypité, vtedy mala z neho skutočný strach. Uviedla, že iba jedenkrát sa za obžalobné obdobie stalo,
že obžalovaný v opitosti vulgarizmami vystupoval, útočil proti poškodenej a to bol ten incident kedy jej
roztrhol župan. Vyhrážky zabitím vnímala poškodená zo strany obžalovaného skôr ako bezmocnosť.
Hrozbu, keď obžalovaný hovoril, aby si vymazala W. L. z Facebooku, a že ju zabije vnímala poškodená

zo strany obžalovaného ako žiarlivosť. Obavu o seba nemala. Mala v hlave, či nepôjde obžalovaný
za L.. Toto by poškodená vnímala zasa ako nejakú ostudu. Stalo sa asi tri krát za obdobie skutku, že
obžalovaný prišiel nad ránom, resp. v noci okolo 4tej, to bola jeho hodina, k jej bydlisku, na ulici L. X,
kde vtedy bývala u rodičov a začal trúbiť a kričať nech otvorí, lebo rozkope dvere. Keď sa poškodená
na to zobudila a videla auto obžalovaného, zasa si povedala, že prišiel vystrájať. Obžalovaný si aj
vytvoril na facebooku falošný účet ako iná osoba, ktorá mala byť bývalým spolužiakom poškodenej,

lebo s ňou chcel komunikovať a pýtal sa jej, či má nejakého priateľa, ona potom zistila, že to je on.
Keďže poškodená si ho na facebooku zablokovala. Obžalovaný tiež trval na tom, aby si ho poškodená
pridala medzi priateľov na facebooku s tým, že ak si ho nepridá, otočí jej život a bude ľutovať každý deň.
Poškodená ďalej uviedla, že obžalovaný vedel ako má rada svojho psa, a v jeden deň to použil, pričom
chcel vedieť, kde sa poškodená nachádza a že keď mu to nepovie, kde sa nachádza, pôjde jej otráviť

psa. Keď poškodená chodila s kamarátkami cez víkend von, vždy išlo okolo auto obžalovaného a hneď
jej prišla od obžalovaného SMS-ka, že „no čo, kde ideš ty kurvička, zasa sa ideš kurviť?“ Poškodená
v čase, keď ju obžalovaný kontaktoval bývala v Novom Meste nad Váhom alebo bola na Chalupe u
rodičov vo Višňovom. Poškodená výslovne uviedla, že viac krát obžalovanému za obdobie skutku, keď
jej telefonoval hovorila, aby jej už dal pokoj, že už každý má svoj život, veci sú ukončené, že už nemá

energiu ani chuť všetko riešiť. Toto bolo na dennom poriadku. Poškodená nemala záujem nejako s
obžalovaným komunikovať, resp. rozvíjať vzťah. Toto mu dávala najavo jednak v telefóne, pričom mu
hovorila, že každý už má svoj vlastný život, nech ju už nechá žiť. Obžalovaný jej volal aj z iných
telefónnych čísiel, keď zistila že je to on, hovorila mu, že toto už nie je normálne, koľko má telefónov, že
sasnímnechcestretnúť.Poškodenápoprela,žebyvobdobískutkusobžalovanýmmalaintímnypomer.

Uviedla, že mala vždy iba telefónne číslo XXXX XXX XXX. Poškodená uviedla, že keď obžalovanému
povedala, aby ju prestal kontaktovať, že ho udá na polícii, obžalovaný jej asi dva krát povedal, že keď to
urobí, že jej otočí život naruby a uvidí ako sa to skončí. Vyhrážal sa jej aj tak, že keď si niekoho nájde,
tak toho dotyčného zastrelí. Obžalovaný kontaktoval aj jej kamarátky, na sociálnych sieťach aj osobne,
hovoril im, aby sa s poškodenou nekamarátili, nechodili s ňou nikam, aby ju neťahali za cudzími kokotmi.

Počasskutkusasosprávanímobžalovanéhozdôverovalaväčšinousvojejkamarátke,ktoráakopodpora
je v pojednávacej miestnosti. Najskôr nežiadala o pomoc ale neskôr už začala žiadať o pomoc najskôr
svojho otca a potom aj otca obžalovaného. Mimo rodinu nežiadala pomoc. Svojmu otcovi hovorila, nech
sa s obžalovaným porozpráva ako chlap s chlapom lebo správanie obžalovaného už zasahuje ďaleko.
Otec jej povedal, že telefonoval s obžalovaným, že obžalovaný mu sľúbil, že už to viac nespraví a

že už ju nebude kontaktovať a že mu to je ľúto, čo robí. Otec obžalovaného poškodenej povedal, že
už nevie čo má s obžalovaným robiť, že si poškodenú zidealizoval, je ňou posadnutý, že ju ľúbi, že
nech sa nehádajú, nech si to vysvetlia spolu. Poškodená uviedla, že po prepustení z väzby obžalovaný
poškodenú nekontaktoval ani nič nerobil, nevozil sa popri nej. Poškodená dodala, že v súčasnosti je už
lepšie na tom psychicky ale ešte stále sa jej v noci stane niekedy, že sa budí o 4tej hodine v noci, čo je

čas, kedy ju chodil obžalovaný v noci budiť. Poškodená nemá žiadny motív si niečo na obžalovaného
vymýšľať. Ohľadom zvukovej nahrávky poškodená uviedla, že obžalovaného si nahrala na nahrávku,
ktorú predložila aby mala dôkaz ako sa ku nej obžalovaný správa. Kedysi na začiatku vzťahu, asi 6
rokov dozadu ju obžalovaný fyzicky napadol, odvtedy nie. Poškodená uvádzala, že sama obžalovaného
nekontaktovalazaobžalobnéobdobie,žebyniečoonasamachcela.Stalosa,žehokontaktovalapotom

ako mala zmeškané hovory alebo jej písal SMS-ky, že čo chcel. Poškodená si blokovala telefónne číslo
obžalovaného veľa krát za rozhodné obdobie, hlavne v nočných hodinách. Stávalo sa, že obžalovaný jej
písal aj s cudzích čísiel, tým neodpisovala, ale vtedy si ho napr. odblokovala a písala mu, či jej to písal
on, že či je zasa nejaký problém. Rovnako aj na Viberi. Za obdobie žalované sa stretla s obžalovaným
osobne 3 krát, stretnutie bolo stále ohľadom toho istého - žiarlivostných scén obžalovaného. Vždy, keď

si poškodená niekoho pridala na sociálnu sieť, vždy sa pýtal kto to je, prečo si ho tam dala a najviac
mu vadil L.. Poškodená zopakovala, že odmietanie kontaktu dala obžalovanému jasne najavo ústne,
sms-kou aj cez sociálne siete viber. Poškodená uvádzala, že nechápe ako vždy obžalovaný vedel, kde
sa nachádza, on povedal, že vie o nej všetko. Konkrétny spôsob sledovania si všimla, keď išiel za ňouvozidlom. V období obžaloby si všimla obžalovaného aj keď bol pri jej baráku, alebo sa vozil okolo neho.
Poškodená dňa 29.3.2019 uviedla, že nedala súhlas so žiadnym jej nahrávaním zo strany G. Č. a na
použitie takejto nahrávky, ani nevedela, že si menovaná ich rozhovor nahráva.

Svedok G. F., otec poškodenej, na hlavnom pojednávaní dňa 8.1.2019 uviedol, že zo začiatku bol vzťah
obžalovaného s poškodenou normálny. Neskôr počul od susedov, že je tam nejaký problém, aj mu
volali. Raz prišiel a zistil, že plávajúca podlaha je rozbitá. Vyhrážky a likvidácie tam boli na dennom
poriadku. To mu povedali susedia, on to sám nepočul, ale oni by si to nevymýšlali, to sú starí ľudia.

Od poškodenej sa nakoniec, keď to vyvrcholilo dozvedel o problémoch a bol veci riešiť viac krát aj s
obžalovaným, ktorý mu hovoril, že je to v poriadku. Svedok hovoril obžalovanému, že ak má problém,
nech sa ide dať liečiť, k čomu mu povedal obžalovaný, že sa bol dať liečiť ale dali mu lieky po ktorých iba
spal. Poškodená mu povedala o vyhrážkach, vulgárnych smskách. Obžalovaný hovoril, že ju zlikviduje,
mal kamarátov, ktorí sledovali jej pohyb. Raz sa stalo aj to, že si s poškodenou vymenili autá a jeho
predbehli a zablokovali mu auto. Šoféroval obžalovaný. Tak sa svedok pýtal, čo sa deje a že nič v

poriadku. Svedok uvádzal, že auto sledoval preto, lebo si myslel, že v ňom sedí poškodená, nevedeli, že
si auto vymenili. Takto to svedok vnímal. Svedok šiel do práce, smerom do Višňového, bolo to za novým
mestom. Na dcére spozoroval zmeny, videl ju viac krát uplakanú večer, povedala mu, nech to nerieši.
On potom chodil za obžalovaným, ktorý mu vždy povedal, že je to v poriadku, že už to nikdy neurobí a
na druhý deň sa to stalo znova. Naposledy obžalovanému dohováral nejako v lete. Potom raz prišiel za

svedkom obžalovaný aj do práce a hovoril, že sa to už viac nestane. Potom sa skontaktoval aj s jeho
otcom, nech ho dá liečiť, nech sa to neopakuje, inak to bude riešiť sám svedok. Svedok uviedol, že videl
aj priamo na telefóne, keď poškodenej prišla SMS-ka od obžalovaného, kde bolo napísané, ty kurva,
ťa zlikvidujem a takéto veci. Obžalovaný telefonoval a sms-koval poškodenej aj v noci. Obžalovaný
používal viaceré čísla. Obžalovaný svedkovi hovoril, že on pozná políciu, že tí mu nič nemôžu. Svedok

vie od poškodenej, že obžalovaný jej chcel zlikvidovať psa. Vie to preto, lebo poškodená mu volala, že
obžalovaný ide do Višňového a chce psa zlikvidovať nech dá pozor. Svedok uviedol, že má vedomosť, že
obžalovaný sledoval poškodenú a to na každom kroku. Pri baráku mal kamarátov, ktorí sledovali, kedy
auto poškodenej odíde. To sa stalo aj samotnému svedkovi, že išiel aj s poškodenou v aute a sledovali aj
jeho,onjeNovomešťanatýchchlapcovpozná,lebochodiliajkunim,pretoichpozná.Totoboloposledné

asi tri mesiace pred zadržaním. Vie aj, že kamaráti obžalovaného postávali pred barákom. Svedok to
najskôr neriešil, až nakoniec poškodená začala rozprávať. Svedok má vedomosť, že sa odohral nejaký
incident, kedy obžalovaný roztrhal župan poškodenej, ale nevie, čo sa dialo, lebo pri tom nebol. Keď
auto svedka bolo pri paneláku, obžalovaný tam nechodil, vtedy by si to nedovolil, ale svedok niekedy
prespáva na chalupe v období jar až jeseň, niekedy spáva tam, niekedy v byte. Svedok uviedol, že z

toho čo vedel sa bál, že by sa mohlo niečo stať poškodenej. Nevedel ako sa obžalovaný môže zachovať,
na jednej strane čítal sms-ky, pričom na druhej strane hovoril, že je všetko v poriadku ale nebolo. Ďalej
uviedol, že bol osobne prítomný pri niektorých kontaktovaniach poškodenej obžalovaným, kedy ona
kontakt odmietala. Dala obžalovaného aj na hlasitý odposluch. Na otázku, prečo teraz svedok rozpráva
obšírne ,keď v prípravnom konaní pri výsluchu uviedol menej vecí, svedok uviedol, že vyšetrovateľ mu

jednoznačne povedal, aby všetko povedal v skratke, že nech to nerozpitváva, tak to svedok povedal v
skratke. Teraz vypovedá podrobnejšie. Vtedy ho vyšetrovateľ naháňal, aby to nehovoril podrobne ale
iba v skratke, svedok to chcel pritom povedať podrobne všetko už vtedy.

Svedkyňa K. F., matka poškodenej na hlavnom pojednávaní dňa 8.1.2019 uviedla, že celý vzťah

boli hádky. Poškodená chodila uplakaná domov, matka to nechcela moc riešiť. Dcéra bola dospelá.
Obžalovaný jej vyvolával, aj v noci, aj svedkyni vyvolával. V období skutku sa stalo, že obžalovaný
volával v noci a keď mu nedvihla poškodená, tak obžalovaný zavolal svedkyni v noci, s tým, že sa pýtal,
že kde je poškodená, že kde sa kurví. Povedala, že dcéra už spí, a zložila telefón. Svedkyňa videla
na dcére, že sa niečo deje, našla ju aj v izbe plakať. Vážnejšie problémy si všimla tak posledné tri

mesiace pred zadržaním obžalovaného. Poškodená sa jej moc nezdôverovala, nechcela to s ňou riešiť.
Podľa svedkyne príčinou konfliktov bola žiarlivosť obžalovaného. Nevie o tom, či jej obžalovaný písal
vulgarizmy. Svedkyňa uviedla, že raz išla autom s poškodenou smerom z Nového Mesta na Piešťany,
pričom oproti šiel obžalovaný, ten ako videl auto poškodenej, tak sa otočil a sledoval ich, nevedel, že
v aute je aj svedkyňa, ony volali aj manželovi, nech zavolá obžalovanému, báli sa. Svedkyňa nevedela

uviesť presné obdobie. Vie, že sa stalo, že obžalovaný prišiel za poškodenou k nim domov, ona doma
nebola a že jej potom poškodená ukazovala aj modrinu na ruke, vtedy im obžalovaný zničil aj plávajúcu
podlahu. Svedkyňa uviedla, že poškodená jej spomínala, že išla autom do Višňového a že ju obžalovaný
prenasledoval,viacotomnevie,poškodenájejtelefonovala,keďbolaužnapolícii.Svedkyňadohováralaobžalovanému, nech si nájde niekoho iného. Svedkyňa videla na svojej dcére aj že má problémy so
spánkom, lebo sa trápila, čo bude zasa na ďalší deň v súvislosti s obžalovaným. V roku 2017 poškodená
pracovala u svedkyne, bola u nej zamestnaná.

Svedok F. D., kamarát obžalovaného, na hlavnom pojednávaní uviedol, že dňa 31.7.2017 bol asi od
8mej rána s obžalovaným, boli spolu na raňajkách a na káve, potom šli spolu do servisu. Svedok
obžalovaného požiadal, aby ho zaviezol na samoty. Po ceste stretli poškodenú, išla autom, oni išli autom
za ňou. Obžalovaný jej po ceste volal a to viac krát. Obžalovaný mal hovoriť, že nechápe, prečo mu

nedvíha. Nedával jej iné znamenia. Takto išli až do Čachtíc, tam asi v strede dediny ona odbočila na
Višňové, oni odbočili smerom na Nové Mesto. Po prečítaní rozporu výpovede svedka z prípravného
konania uviedol, že je možné, že obžalovaný na poškodenú aj blikal. Pokiaľ ide o rýchlosť, svedok
uviedol, že išli tak normálne, poškodená rovnako. Svedok uviedol, že obžalovaný nerobil nijaké manévre
autom, nepredbiehal poškodenú ani ju neblokoval. Svedok vtedy nevedel, či obžalovaný je vo vzťahu s
poškodenou, vie, že v minulosti boli partneri. Svedok sa v súčasnosti moc nestretáva s obžalovaným,

svedok je pracovne vyťažený a nemá čas.

Svedok C. U., otec obžalovaného, na hlavnom pojednávaní uviedol, že poškodená je bývalá priateľka
obžalovaného, jeho syna. Nesúhlasí so žiadnym zo skutkov, pokladá to za vykonštruovanú záležitosť,
nebol svedkom žiadnych skutkov, ktoré boli popisované celý proces je založený na nezákonných

dôkazoch lebo nahrávka je nezákonná. Obžalovaný nikdy poškodenej nič neurobil. Svedok uviedol, že
sa raz stalo, že bol v byte poškodenej, prišiel tam pre syna, nič sa nedialo. Stalo sa to 12.7.2017 asi
okolo piatej ráno, mladší syn svedka prišiel za svedkom a povedal, aby išiel pre obžalovaného, že je u
poškodenej. Svedok uviedol, že žiadny osobitný dôvod nemal, obžalovaný bol pešo, tak šiel pre neho,
nepotrebuje žiadny špeciálny dôvod, ak syn potrebuje, odvezie ho, aby nešiel sám domov. Svedok tam

prišiel, je to byt rodičov poškodenej, zazvonil, syn s ním odišiel a išli spolu domov. Svedok uviedol,
že tam bol len pár sekúnd, obžalovaný stál medzi dverami. Na mieste sa nič nedialo. Nebola tam ani
žiadna komunikácia medzi obžalovaným a poškodenou. Obžalovaného svedok zaviezol do jeho bytu.
Potom išiel spať k sebe do bytu. Ani obžalovaný ani poškodená nemali žiadnu ujmu viditeľnú, nevie
uviesť, či boli opití. Svedok si myslí, že išlo zasa o to, že sa nevedeli rozísť, zísť tak debatovali. Vzťah

obžalovaného a poškodenej začínal dobre, boli ako zaľúbené hrdličky. Potom sa to nejako zvrtlo, ich
povahysaasinezhodnú,názorovosazačalirozchádzať.Svedokuviedol,ženebolsvedkomkonfrontácie
medzi obžalovaným a poškodenou, tak by to nepovedal, bol svedkom skôr vysvetľovania si vzťahu tak
ako je to bežné v každom vzťahu. Niekedy sa mu obžalovaný aj poškodená zdôverovali, svedkovi sa
to zdalo ako malichernosti, svedok hovoril, že buď buďte spolu alebo sa rozíďte. Svedok uviedol, že sa

mu poškodená nezdôverovala o veciach uvedených v obžalobe. Svedok uviedol, že nebol svedkom,
že by bol obžalovaný opitý, vie, že nie je úplný abstinent, ale nepije. Stala sa aj situácia dňa 4.7.2017
nadránom, že mu volala poškodená, aby si prišiel pre obžalovaného, asi sa s ním už nechcela rozprávať.
Nevie povedať, či bol vtedy obžalovaný opitý, bol unavený, bolo nadránom. Obžalovaný ho vtedy
už čakal pred vchodom. Svedok uviedol, že dohováral obžalovanému viac krát, aby sa buď rozišli s

poškodenou alebo správali ako normálni dospelí ľudia a budovali si trvalý vzťah. Otec poškodenej ho
nekontaktoval ohľadom správania obžalovaného.

Svedkyňa G. Č. na hlavnom pojednávaní dňa 29.3.2019 uviedla, že ku skutku v obžalobe sa nevie
vyjadriť. K nahrávke uviedla, že si ju nahrala na mobilný telefón. Na strednej škole mala problémy, liečila

sanastratupamäti,depresiu.Potrebovalasiujasniťnejakévecispoškodenou,videlajupodvochrokoch
a bolo pre ňu dôležité si to nahrať. Poškodená o tom nevedela ani jej nedala súhlas. Svedkyňa sa vrátila
k bratovi poškodenej. Toto bežne nerobila. Nahrávku poskytla obžalovanému v roku 2017 v auguste,
dobrovoľne. Nahrávku bol od nej pýtať najskôr otec obžalovaného, dávala ju potom už obžalovanému.
Nebola vtedy v žiadnom vzťahu ku poškodenej, s jej bratom bola rozídená, teraz už sú zasa spolu.

Obžalovaný od nej žiadal nahrávku a nemala dôvod mu ju nedať. Súhlasila vtedy s jej použitím, ale v
súčasnosti nesúhlasí s tým, aby sa nahrávka použila.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutú znalkyňa z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
psychiatria G.. E.H. M., ktorá sa odvolala na závery znaleckého posudku č. 70/2017 zo dňa

21.8.2017. V danom čase po vyšetrení obžalovaného zistila u neho zmiešanú poruchu osobnosti a
abúzus alkoholu, pričom uvádzala, že v čase skutku trpel zmiešanou poruchou osobnosti, ktorá sa
prejavovala impulzivitou, nízkou frustračnou toleranckiou, afektívnou inkontinenciou, konfliktogénnosťoua agresívnym správaním. Navrhla mu uložiť ochrannú ambulantnú psychiatrickú liečbu na zníženie
impulzivity, afektívnej lability a kontroly jeho nadužívania alkoholu.
Vzhľadom k tomu, že od vypracovania znaleckého posudku a vyšetrenia obžalovaného uplynul značný

časový odstup, znalkyňa vypracovala dňa 6.4.2019 dodatok č. 1 k znaleckému posudku č. 70/2017,
ktorý bol za súhlasu strán prečítaný na hlavnom pojednávaní v zmysle § 268 ods. 2 Trestného poriadku.
Znalkyňa u obžalovaného zistila rovnako zmiešanú poruchu osobnosti - emočne nestabilné a impulzívne
rysy, v anamnéze abúzus alkoholu, aktuálne v kompletnej abstinencii. Znalkyňa uviedla, že prejavy
poruchy osobnosti sú u obžalovaného miernejšie. Zažil korektívnu skúsenosť (väzba, trestné stíhanie),

ktoré malo na neho pozitívny vplyv v tom zmysle, že sa v súčasnosti agresívne neprejavuje. Jeho
správanie je dlhodobo spoločensky adekvátne, preto znalkyňa reviduje svoj názor na liečenie. Liečba
by bola v tomto aktuálnom stave obsolentná. Nedopúšťa sa trestnej činnosti, priestupkovej, dlhodobo
abstinuje. Znalkyňa však odporúčala obžalovanému psychoterapeutické sedenia so psychológom, ktoré
by pôsobili edukatívne na schopnosť zvládať stres a frustráciu.

Z výpisov údajov z telekomunikačnej prevádzky prečítaných na hlavnom pojednávaní vyplýva, že v
priebehu mesiaca júl 2017 obžalovaný poslal na telefónne číslo poškodenej K. F. XXXX XXX XXX zo
svojho telefónneho čísla XXXX XXX XXX celkovo 50 SMS správ a telefonicky ju kontaktoval 383-krát.
Išlo o kontakt v denných ako aj nočných hodinách.

Zo zápisu o dychovej skúške zo dňa 31.7.2017 o 17:59 vyplýva, že u obžalovaného bola zistená nulová
hladina alkoholu v krvi.

Zo zvukovej nahrávky prehratej na hlavnom pojednávaní postupom podľa § 270 ods. 2 Trestného
zákona, ktorú predložila poškodená pri podávaní trestného oznámenia vyplýva, že na nej muž vulgárne

a s krikom nadáva inej osobe (žene), okrem iného aj že je kurva, vyjebaná, piča, skurvená pojebaná
žumpa smradľavá nakazená, s nakazenou pičou, pýta sa, či jej má otočiť život, hovorí danej osobe,
aby držala piču, inak že ju zabije, pýta sa, či ju má zabiť a nechce jej dať k telefónu otca, hovorí nech
ide do piče, a že má nakazenú piču.

Podľa § 278 ods. 2 Trestného poriadku súd ďalej pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti,
ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané.

Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia,
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od

toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa§360aods.1písm.a),b),c)Trestnéhozákonaktoinéhodlhodoboprenasledujetakýmspôsobom,
že to môže vzbudiť dôvodnú obavu o jeho život alebo zdravie, život alebo zdravie jemu blízkej osoby
alebo podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu jeho života, tým, že

a) sa vyhráža ublížením na zdraví alebo inou ujmou jemu alebo jemu blízkej osobe,
b) vyhľadáva jeho osobnú blízkosť alebo ho sleduje,
c) ho kontaktuje prostredníctvom tretej osoby alebo elektronickej komunikačnej služby, písomne alebo
inak proti jeho vôli, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

Podľa § 122 ods. 11 Trestného zákona za hromadný trestný čin sa považuje jeho spáchanie viacerými
činmi, ktoré samostatne ešte nie sú trestným činom. Trestnosť všetkých takých činov sa posudzuje
spoločne.

Podanou obžalobou sa obžalovanému kládlo za vinu spáchanie prečinu nebezpečného vyhrážania

podľa§360ods.1Trestnéhozákonavsúbehusprečinomnebezpečnéhoprenasledovaniapodľa§360a
ods. 1 písm. a), b), c) Trestného zákona, ktorých sa mal obžalovaný dopustiť na skutkovom základe, že
„od presne nezisteného dňa mesiaca máj 2017 do 31.07.2017 do 14.35 hod. v Novom Meste nad Váhom
a na iných miestach kontaktoval poškodenú K. F. formou SMS správ i telefonických hovorov v denných
i nočných hodinách, hoci ho žiadala, aby prestal a nechal ju tak, pričom len v priebehu mesiaca júl 2017

obvinený poslal na telefónne číslo poškodenej K. F. XXXX XXX XXX zo svojho telefónneho čísla XXXX
XXX XXX celkovo 50 SMS správ a telefonicky ju kontaktoval 383-krát, v telefonátoch i SMS správach
ju osočoval a vulgárne jej nadával, a to aj pod vplyvom alkoholu, keď mu povedala, že jeho správanie
bude riešiť prostredníctvom polície, obvinený sa jej vyhrážal, že sa budú diať iné veci a že ju zabije,tiež jej hovorieval, že ak si niekoho nájde, zabije aj jeho, v predmetnom období poškodenú intenzívne
kontaktoval i na sociálnych sieťach a takisto kontaktoval viaceré osoby, ktoré boli jej kontaktom na
sociálnych sieťach a takýmto spôsobom zisťoval informácie o jej živote, tiež dával poškodenej ultimáta,

aby si vymazala niektoré osoby zo sociálnej siete, hrozil, že ak si ho nepridá medzi priateľov na sociálnej
sieti, otočí jej život a bude ľutovať každý deň, vyhrážal sa jej, že jej otrávi psa, sledoval jej pohyb
aj s použitím svojho osobného motorového vozidla, pričom dňa 31.07.2017 poškodenú prenasledoval
osobným motorovým vozidlom z Nového Mesta nad Váhom až do Čachtíc, takisto sa domáhal toho, aby
hopoškodenávpustiladosvojhobytuvnočnýchhodinách,pričomdňa16.07.2017podvplyvomalkoholu

obvinený zasa použil voči poškodenej vulgarizmy, túto urážal, pľul na ňu, drgal do nej, až jej roztrhol
župan a spôsobil jej modrinu, pričom v dôsledku uvedeného správania obvineného R. U. poškodená
K. F. pociťovala stres, mala problém fungovať v bežnom živote, v práci, bála sa stretávať s ľuďmi z
obavy, že jej obvinený spôsobí ďalšiu hanbu, mala poruchy spánku a v stave opitosti obvineného mala
poškodená K. F. obavu, že obvinený R. U. svoje vyhrážky vyslovované v opilosti naozaj uskutoční“.

Základnými všeobecnými predpokladmi pre uznanie obžalovaného vinným zo spáchania skutku
uvedeného v obžalobe je samotné preukázanie, že sa skutok, pre ktorý bola na obžalovaného podaná
obžaloba stal, že je trestným činom, a že bolo preukázané, že skutok spáchal obžalovaný. Obžalovaný
zároveň musí byť trestne zodpovedný subjekt z hľadiska veku a príčetnosti. V tomto prípade súd
vykonaným dokazovaním pri hodnotení dôkazov jednotlivo ako aj súhrnne vo všetkých súvislostiach

nadobudol jednoznačné a nespochybniteľné presvedčenie, že skutok sa stal, že je trestným činom -
prečinom nebezpečného prenasledovania a že ho spáchal práve obžalovaný ako trestne zodpovedná
osoba a to na tom skutkovom základe ako je uvedené v skutkovej vete výroku rozsudku pri zachovaní
totožnosti skutku.

Objektom trestného činu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a Trestného zákona je primárne
ochrana medziľudských vzťahov s právom človeka na pocit bezpečného a kvalitného života. Toto
ustanovenie trestného zákona chráni pred obťažovaním tak intenzívnym, že ohrozuje psychickú alebo
fyzickú integritu poškodeného. Objektívna stránka spočíva v dlhodobom prenasledovaní, ktoré je
tvorené viacerými útokmi, ktoré samé osobe ešte nie sú trestnými činmi, v niektorých prípadoch

ani priestupkami, avšak vo svojom súhrne sú spôsobilé podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu života
alebo vyvolať dôvodnú obavu o život alebo zdravie. Toto ustanovenie bolo do trestného zákona
zavedené práve pre množiace sa prípady pravidelného alebo aspoň opakovaného prenasledovania
vo forme aj menej závažných útokov. Jedná sa preto o hromadný trestný čin v zmysle § 122 ods. 11
Trestného zákona, kde trestnosť všetkých činov, ktoré samostatne nie sú trestným činom, sa posudzuje

spoločne. Následok trestného činu nebezpečného prenasledovania sa musí vždy premietnuť v možnosti
vzbudenia dôvodnej obavy o život alebo zdravie poškodeného alebo jemu blízkej osoby alebo možnosti
zhoršenia kvality života poškodeného podstatným spôsobom. Jednotlivé útoky, činy musia pritom spĺňať
charakteristiku aspoň jedného z konaní § 360a ods. 1 písm. a) až e) Trestného zákona. Páchateľ nesmie
prejavmi prenasledovania požadovať žiadne protiplnenie za to, aby prestal, pretože by sa jednalo už o

závažnejší trestný čin vydierania. Zhoršenie kvality života predstavuje taký posun v kvalite života, ktorý
osoba subjektívne vníma ako negatívum, môže spočívať v psychickej traume alebo nepokoji z toho, že
prenasledovanie môže pokračovať alebo sa môže vyvinúť do tvrdších následkov alebo sa môžu narušiť
rodinné či iné vzťahy poškodeného, poškodiť ho v spoločnosti, v zamestnaní. Tato trestná činnosť býva
často spojená aj s konaním bývalého manžela, partnera alebo druha, ktorý sa nevie zmieriť s rozchodom

alebo rozvodom a nechce si pripustiť, že by danú osobu mohol mať niekto iný a prejavy svojej žiarlivosti
nevie udržať na uzde, čo ho vedie k agresívnemu správaniu a prenasledovaniu svojej bývalej partnerky.

Obžalovaný spáchanie skutku tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní poprel. Jeho
obrana spočívala v tom, že hoci pripustil nejaké vulgarizmy voči poškodenej, nevyhrážal sa jej,

neosočoval ju, nekontaktoval ju proti jej vôli ale naopak s jej súhlasom, aj u nej v byte bol s jej súhlasom.
Motívom poškodenej malo byť, že on si našiel inú novú priateľku. Poukázal na to, že množstvo kontaktov
a sms správ z jeho strany napríklad za mesiac júl považuje za normálny, s niekým si napíše aj viac
správ. Nejednalo sa o kontakt proti vôli poškodenej. Taktiež spochybnil, že by jeho konanie malo byť
trestným činom, malo by sa jednať maximálne o priestupok a to aj z ohľadom, že mali spolu dlhodobý

niekoľko ročný partnerský vzťah. Stretli sa aj na odľahlých miestach a aj intímne sa stýkali. Namietol,
že by u poškodenej došlo k podstatnému zhoršeniu kvality života, komunikovali spolu aj na sociálnych
sieťach. Poškodená ani nikdy nemala dôvodnú obavu o život a zdravie. Namietol zákonnosť dôkazu -
zvukovej nahrávky, ktorú predložila poškodená, taktiež uviedol, že z nej nie je možné zistiť dátum a čas.Poukázal na to, že nahrávku nemožno použiť aj keď by tým utrpela materiálna pravda. Neprimeranú
výhodu aj s poukázaním na zásadu proporcionality by získala poškodená, ktorá sama porušila právo
pri nahrávke. Nejedná sa o spontánne získaný dôkaz ale o plánovanú nahrávku. Namietol aj, že nebol

dodržaný základný znak trestného činu nebezpečného prenasledovania, ktorým je dlhodobosť, ktorú je
potrebné podľa súdnej praxe vykladať tak, že sa musí jednať aspoň o 6 mesačné konanie, pričom zo
skutkovej vety obžaloby vyplýva, že sa jedná o kratšie konanie. Namietol tiež, že poškodená neudelila
súhlas s trestným stíhaním.

Súd po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní pri hodnotení dôkazov jednotlivo aj v súhrne
dospel k záveru, že obžalovaný spáchal skutok ako je uvedené v skutkovej vete výroku rozsudku a týmto
svojímkonanímnaplnilvšetkyznakyskutkovejpodstatyprečinunebezpečnéhoprenasledovaniapodľa§
360a ods. 1 písm. a), b), c) Trestného zákona. Obžalovaný je usvedčovaný najmä priamym dôkazom a to
výpoveďou poškodenej, ktorá jednoznačne popísala konanie obžalovaného voči nej a ktoré je podrobne
uvedené v skutkovej vete výroku rozsudku. Okrem výpovede poškodenej, konkrétny počet kontaktov v

mesiaci júl 2017 zo strany obžalovaného na poškodenú vyplýval aj z výpisov údajov telekomunikačnej
prevádzky. Súd v podstate v prípade dvoch osôb, pri ktorých jedna pácha trestnú činnosť na druhej a
ich výpovede nie sú zhodné a rozchádzajú sa (tvrdenie proti tvrdeniu), musel posudzovať hodnovernosť
ich výpovedí, pričom dospel k záveru, že uveril výpovedi poškodenej. Poškodená jednak vypovedala
ako svedok, pričom bola riadne poučená o následkoch krivej výpovede a krivej prísahy, naproti tomu

obžalovaný v podstate môže v rámci svojej obrany zvoliť akúkoľvek taktiku, inak povedané, zákon mu
neprikazuje hovoriť pravdu. Pri rozdielnych výpovediach súd musí zvážiť dôvod, prečo uveril jednému a
neuveril druhému. Súd pritom uveril poškodenej aj z toho dôvodu, že jej výpoveď bola vnútorne logická,
konštantná a najmä bola podporená aj ďalšími dôkazmi, výpoveďami jej rodičov G. F. a K. F. ale aj
znaleckým posudkom na duševný stav obžalovaného, kde znalkyňa G.. E. M.Á. zistila u obžalovaného

zmiešanú poruchu osobnosti s impulzívnymi rysmi a emočne nestabilnú so sklonom k agresívnemu
správaniu. Tento dôkaz zapadá do vzorca správania obžalovaného, ktoré správanie popisuje poškodená
a nepriamo usvedčuje obžalovaného zo spáchania trestnej činnosti. Pokiaľ ide o výpovede G. F. a K.
F., títo podporne utvrdili súd v presvedčení o pravdivosti výpovede poškodenej. Na jednej strane je
potrebné uviesť, že sa síce jedná o rodičov poškodenej, na druhej strane súd nezistil dôvod, prečo by

si mali pri svojej výpovedi čokoľvek vymýšľať. Svedok G. F. pritom uvádzal na hlavnom pojednávaní
(rovnako ako v prípravnom konaní), že jeden krát, keď si s poškodenou vymenil vozidlo, ho obžalovaný
predbehol svojím vozidlom a zablokoval. Obžalovaný si pritom myslel, že vozidlo vedie poškodená.
Obžalovaný toto výslovne nepoprel, uviedol len, že si to nepamätá. Je preto jednoznačne uveriteľné, že
obžalovaný mohol sledovať poškodenú svojím vozidlom a mohol sa snažiť ju aj predbiehať a zastavovať

a to aj pri jej prenasledovaní do Čachtíc, z takéhoto konania, ktoré poškodená popisovala mohla mať
reálne aj obavu a strach, čo v konečnom dôsledku sa prejavilo v tom, že to bola pre ňu definitíva pre
podanie trestného oznámenia. Pokiaľ ide o výpoveď svedka D., súd mu neuveril, svedok je kamarátom
obžalovaného, bol s ním od rána na káve a raňajkách, následne spolu išli v aute a svedok uvádzal,
že v podstate ani nešli rýchlo iba tak normálne, naproti tomu poškodená popisovala, že išla aj 100km/

hod rýchlosťou, lebo chcela pred obžalovaným uniknúť a musela nakoniec robiť aj manévre až vyletela
na obrubník. Výpoveď svedka je preto podľa názoru súdu účelová s cieľom nepriťažiť obžalovanému,
svedok napriek tomu popísal, že poškodenú sledovali autom. Svedok G. F. popísal, že bol svedkom aj
toho, ako poškodenej prišla sms správa, v ktorej jej obžalovaný nadáva, že je kurva a že ju zlikviduje.
Taktiež videl poškodenú viac krát uplakanú a išiel to riešiť aj s obžalovaným, ktorý mu vždy povedal,

že to je v poriadku a už sa to viac nestane. Obžalovaný mu mal povedať, že sa aj skúšal liečiť, ale
po liekoch spal. Svedok taktiež popísal, že vie, že obžalovaný sa vyhrážal poškodenej, že jej zlikviduje
psa, čo vie preto, lebo mu poškodená volala ihneď potom aby dával na psa pozor a povedala, že ho
chce obžalovaný zlikvidovať, že ide do Višňového. Uveriteľnosť správania obžalovaného popisovaného
poškodenou vyplývala pre súd aj z výpovede K. F., ktorá popísala, že obžalovaný jej a to aj v období

skutku v noci telefonoval, keď mu nedvíhala telefón poškodená, pričom sa pýtal svedkyne, kde sa
poškodená kurví. Taktiež svedkyňa popísala konanie obžalovaného ako ju a poškodenú keď zbadal na
ceste, otočil svoje vozidlo a sledoval ich, mali strach a volali pomoc manželovi. Súd pritom nezistil dôvod,
prečo by si rodičia obžalovanej mali tieto skutočnosti vymýšľať a to ešte pod prísahou. Pokiaľ teda aj iné
osoby popisovali konanie obžalovaného charakteru popísaného v skutkovej vete výroku rozsudku, súd

uveril aj výpovedi poškodenej, pretože zistil, že obžalovaný je takéhoto správania sa voči poškodenej
schopný. Pokiaľ ide o svedka C. U., otca obžalovaného, tento neuvádzal, že by bol svedkom konania
obžalovaného, keď 12.7.2017 v noci prišiel pre obžalovaného, bolo už po incidente, ktorý sa odohral
predtým. V tejto súvislosti však súd uvádza, že iba otec obžalovaného mal na neho dostatočný vplyva preto bol aj zavolaný, aby obžalovaného z bytu poškodenej odviezol, nakoľko dobrovoľne nechcel
odísť. Nepriamo uveriteľnosť výpovede poškodenej vyplýva aj zo zvukového záznamu, nahrávky, ktorú
poškodená predložila spolu s trestným oznámením a ku ktorej uviedla, že si obžalovaného nahrala aby

mala dôkaz jeho správania. Nahrávka síce nie je priamym dôkazom na správanie sa obžalovaného
počas obdobia uvádzaného v skutku, pretože neobsahuje identifikáciu času a dátumu jej vytvorenia,
vytvára však pre súd presvedčenie, čoho je obžalovaný vo vzťahu k poškodenej schopný, resp. ako sa
k nej dokáže správať. Z nahrávky pritom jednoznačne vyplýva, že dochádza k opakovaným vulgárnym
nadávkam, kričaniu a vyhrážkam zabitím, čo korešponduje s vyjadreniami poškodenej o správaní sa

obžalovaného k jej osobe.
K zákonnosti tejto zvukovej nahrávky v nadväznosti aj na vznesené námietky nezákonnosti súd uvádza,
že názor na možnosť použitia takéhoto dôkazu vyjadril napríklad Krajský súd v Trenčíne v rozhodnutí sp.
zn. 23To/126/2015 zo dňa 8.3.2016, kde uviedol, že „Podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd (ďalej len Dohovor) každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného
a rodinného života, obydlia, korešpondencie. V danom prípade išlo jednoznačne o komunikáciu medzi

dvomi súkromnými osobami, teda možno aplikovať iba čl. 8. Dohovoru v súvislosti s tým, akú ochranu
tento poskytuje korešpondencií. Právo na rešpektovanie korešpondencie je právom na nerušenú a
necenzurovanúkomunikáciusinými.Zmyselslova„korešpondencia“pôvodnezahŕňalmateriályzaslané
poštou. V súlade s technickým pokrokom sa výklad korešpondencie rozšíril na akúkoľvek komunikáciu,
napr. aj telefónnu, SMS, MMS, faxovú a internetovú. Právo na ochranu súkromného a rodinného života,

obydlia a korešpondencie však nie je absolútne. Pokiaľ však ide o zásah do tohto práva zo strany
súkromnej osoby (ods. 1 čl. 8 Dohovoru), je neprijateľné, aby páchateľ trestného činu, ktorým hrubo
porušuje právo na ochranu súkromného a rodinného života iného, nárokoval beztrestnosť dovolávaním
sa ochrany svojho práva na ochranu korešpondencie. Je všeobecne známe, že telefón môže byť
vybavenýniekoľkýmitechnickýmifunkciami,okreminéhoajnahrávanímhovoru.Telefonujúci,tedaspolu

komunikujú za všeobecnej vedomosti o možnosti, že hovor môže byť technickou cestou jedným z nich
zaznamenávaný. Z toho je vyvoditeľné, že komunikujúce osoby konkludentne súhlasia i s možným
vyhotovením zvukového záznamu telefonátu, pričom ide o privolenie v zmysle § 12 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Z uvedeného vyplýva, že každý má právo zaznamenávať svoje vlastné telefonické hovory,
čo platí aj pre SMS, MMS a chatovú komunikáciu, ktoré sa do pamäte telefónu zaznamenávajú dokonca

automaticky. Obhajobou, podľa názoru súdu, namietané dôkazné prostriedky teda neboli získané v
rozpore so zákonom ani s ustanoveniami § 114, § 115, § 116 Trestného poriadku, pretože tieto upravujú
zásah do práva na ochranu súkromia (korešpondencie) zo strany orgánov verejnej moci a nie súkromnej
osoby.“ Rovnako na pôde Krajského súdu v Žiline bol prijatý judikát trestnoprávneho kolégia tohto
súdu, rozhodnutie sp. zn. 1To/42/2010 zo dňa 22.4.2010, kde Krajský súd vyjadril nasledovný názor:

„Každá súkromná osoba má dispozičné práva k záznamu o svojej korešpondencii. Zvukový i obrazový
(videohovor) záznam telefonického hovoru a záznam o korešpondencii medzi súkromnými osobami,
zabezpečenýjednouzkomunikujúcichosôbibezvýslovnéhosúhlasuďalšejkomunikujúcejosoby,môže
byť v trestnom konaní použitý ako dôkazný prostriedok na dokumentovanie a preukazovanie porušenia
ustanovení Trestného zákona. Prípustnosť takého dôkazného prostriedku je potrebné posudzovať s

ohľadom na rešpektovanie práva na súkromie zakotveného v čl. 8 Dohovoru a s ohľadom na čl. 6
Dohovoru o práve na spravodlivé súdne konanie. V trestnom konaní sa nemôže súkromná osoba
domáhať beztrestnosti s odkazom na porušenie svojho práva na súkromie - korešpondenciu, ak
táto osoba sama v rámci korešpondencie porušila oprávnené záujmy inej osoby chránené Trestným
zákonom,pretožeochranajejsúkromiakončítam,kdezačínaochranasúkromiaaoprávnenýchzáujmov

druhej osoby. Korešpondenciou v zmysle čl. 8 ods. 1 Dohovoru treba na účely trestného konania
rozumieť právo na nerušenú a necenzurovanú komunikáciu s inými, uskutočňovanú prostriedkami
slúžiacimi na komunikáciu, napr. telefónom (hlasový prenos, videohovor, písomný prenos - SMS,
písomný i obrázkový prenos - MMS, mailový prenos), faxom, internetom (mail, chat, Skype, ICQ...),
ale i osobne (napr. záznam hlasu na diktafón...)“. Súd sa stotožňuje z názorom vyššie uvedených

Krajských súdov v možnosti vykonania dôkazu, prehratia zvukovej nahrávky a jeho zákonnosti. K obrane
obžalovaného, že poškodená, ktorá sama porušila zákon, keď vyhotovila takúto nahrávku, bude v
podstate vo výhodnejšej pozícii, súd vyslovuje názor, že pri prihliadnutí aj na zásadu proporcionality pri
strete dvoch práv a to práva na súkromie páchateľa a práva poškodeného na ochranu, ktoré poskytuje
trestný zákon pri trestnom čine (v tomto prípade § 360a Trestného zákona), prevažuje záujem na

ochrane poškodeného pred páchaním trestnej činnosti. Trestný zákon pritom pri určovaní, čo je trestný
čin poskytuje ochranu poškodeným pred v podstate najzávažnejším správaním páchateľov v spoločnosti
tým, že určuje, čo trestný čin ako najzávažnejšie protispoločenské konanie je a aký trest zaň súd môže
uložiť. Osobitne dôležitá je táto skutočnosť aj pri trestnom čine, kde páchanie trestnej činnosti je vpodstate medzi dvomi osobami pri sťaženej situácii s dokazovaním trestnej činnosti, kde ide o dve
vzájomne protichodné tvrdenia. Súd preto vyjadruje presvedčenie, že práva na ochranu súkromia sa
nemôže dovolávať ten, kto sám porušuje ochranu, ktorý poskytuje trestný zákon. Opačným výkladom

by podľa názoru súdu spoločnosť neprimerane chránila páchateľov trestných činov a zbavovala by
možnosti poškodených na ochranu ich práv pred páchaním trestnej činnosti (zbavovala by ich možnosti
samostatne sa brániť). Nahrávka pritom nebola bez príslušného povolenia vyhotovená orgánom činným
v trestnom konaní. Preto aj súd prehral zvukový záznam predložený poškodenou pri podávaní trestného
oznámenia, ktorým chcela dokázať ako sa k nej obžalovaný vulgárne správal a ako sa jej vyhrážal.

Keďže súd po hodnotení dôkazov jednotlivo aj v ich súhrne uveril výpovedi poškodenej, ktorá popísala
skutkové okolnosti ako ich súd následne prevzal do skutkovej vety výroku, posudzoval, znaky akého
trestného činu konanie obžalovaného voči poškodenej naplnilo. Prokurátor podal obžalobu nielen za
prečin nebezpečného prenasledovania ale aj nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného
zákona. Súd pritom dospel k záveru, že obžalovaný naplnil svojím aktívnym správaním všetky znaky
iba jedného trestného činu a to nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. a), b), c)

Trestného zákona, teda obžalovaný poškodenú dlhodobo prenasledoval takým spôsobom, že to mohlo
vzbudiť dôvodnú obavu o jej život a zdravie a podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu jeho života, tým, že
sajejvyhrážalublíženímnazdravíainouujmou,vyhľadávaljejosobnúblízkosťasledovalju,kontaktoval
ju prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby proti jej vôli. Ide o jedno celistvé, komplexné
konanie obžalovaného vykonané prostredníctvom viacerých samostatných činov s rovnakým motívom.

Podľa názoru súdu týmto bola neschopnosť obžalovaného vyrovnať sa s rozchodom s poškodenou
(nevydržanie pocitu toho, že by ju mohol mať niekto iný alebo že nebude s ňou) a pri vplyve aj jeho
zmiešanej poruchy osobnosti na jeho správanie. Súd pritom uvádza, že pre spáchanie tohto trestného
činu sa vyžaduje pojem dlhodobosť (prenasledovania), ktorého nenaplnenie napádal aj obžalovaný
v rámci svojej obrany. Súd sa nestotožnil s názorom obžalovaného, že sa musí bez akýchkoľvek

pochybností jednať o dobu dlhšiu ako 6 mesiacov. Súd uvádza, že trestný zákon presne nedefinuje
pojem dlhodobo pri trestnom čine nebezpečného prenasledovania. Napríklad Krajský súd v Trenčíne v
rozhodnutí sp. zn. 3To/111/2012 vyjadril názor, že „pojem dlhodobosť nie je možné vykladať v každom
prípade rovnako ale záleží aj na intenzite prenasledovania, ktorá má značný vplyv na dôsledky pre
poškodenú osobu, najmä z hľadiska narastajúcich psychických problémov vedúcich bezprostredne k

zhoršeniu kvality života“. V danom prípade išlo o konanie v skutkovej vete od presne nezisteného dňa
novembra 2011 do dňa 24.2.2012, teda tiež obdobie kratšie ako 6 mesiacov. Právna teória (komentár
C.H.Beck, 1.vydanie roku 2011, str. 1204, autori Kolesár/Burda) napríklad zaujala stanovisko, že pojem
dlhodobosť je potrebné posúdiť v každom prípade samostatne. Minimálnou podmienkou podľa ich
názoru je spáchanie aspoň niekoľkých útokov (najmenej troch) v priebehu niekoľkých dní, pretože už

takéto obdobie núti poškodeného byť neustále v strehu s vyhliadkou, že útoky môžu pokračovať. Pri
poukazovaní na článok JUDr. Mateja Izakoviča v rámci obrany obžalovaného pri záverečnej reči možno
uviesť, že okrem toho, že v článku uviedol, že možno hovoriť o období 6 mesiacov, v tom istom článku
uvádza že pojem dlhodobo možno vykladať aj približne 10-timi útokmi v priebehu mesiaca s tým, že
je potrebné skúmať každý prípad individuálne. Súd je preto toho názoru, že pojem „dlhodobo“ nie je

presne ohraničený konkrétnym časovým období a je potrebné ho vykladať v každom prípade jednotlivo
aj vzhľadom na intenzitu správania páchateľa. V tomto konaní poškodená okrem najzávažnejších útokov
obžalovaného - incident so županom a prenasledovanie do Čachtíc, uvádzala, že vulgárne sms správy,
aleajsprávynasociálnejsietiakoichpopisovalabolivpodstatenadennomporiadku,taktiežvyvolávanie
obžalovaného, pričom sa to dialo cez deň aj v noci. Keď si aj zablokovala číslo obžalovaného, tento volal

z iných čísiel alebo z utajeného čísla. Komunikácia bola pritom jednostranná zo strany obžalovaného,
poškodená uviedla, že ona sama s ním nechcela komunikovať. Pripustila, že sa ozvala aj ona, ale z
dôvodu, že keď si našla zmeškané hovory, bála sa čo zasa vyvedie, keď jej nezavolá alebo príde za
ňou osobne. Obžalovaný okrem tejto komunikácie, sa vyhrážal, že jej otrávi psa, že ak jeho správanie
oznámi polícii, uvidí, ako sa to skončí, hovoril, že jej otočí život naruby, aby si vymazala osobu W. L.

zo sociálnej siete, že ak si obžalovaného nepridá na sociálnu sieť, že jej otočí život a bude ľutovať
každý deň, niekoľko krát jej povedal, že ju zabije. Poškodená pritom uvádzala, že takéto správanie
obžalovaného negatívne vplývalo na jej psychiku, mala obavu o svoj život a zdravie, pociťovala stres
a to aj takým spôsobom, že potom ako si ráno našla zmeškané hovory od obžalovaného a viacero
vulgárnych SMS, hneď sa jej celé telo roztriaslo, mala tiky, mala problém fungovať v bežnom živote,

mala problém fungovať v práci a to aj tým, že musela aj odvolávať svoje zákazníčky, bála sa stretávať
s ľuďmi z obavy, že jej obžalovaný spôsobí ďalšiu hanbu, mala poruchy spánku. Súd mal preto za to,
že obžalovaný svojím správaním spôsobil u poškodenej také následky, ktoré možno vyhodnotiť tak,
že podstatným spôsobom zhoršili kvalitu jej života a vzbudili u nej dôvodu obavu o život a zdravie.Obavu o život a zdravie u poškodenej spôsobil incident dňa 12.7.2017 s roztrhnutým županom, kedy sa
obžalovaný domáhal, aby ho poškodená pustila do bytu v noci, pričom pod vplyvom alkoholu ju vulgárne
urážal, roztrhol jej župan, spôsobil jej modrinu, pľul na ňu, uvádzal jej, že taká kurva ako ona nemá čo na

svete existovať a to napriek tomu, že ho opakovane žiadala aby išiel z jej bytu preč. Uvedené konanie
pritom možno hodnotiť ako konkludentnú vyhrážku ublížením na zdraví, pričom obžalovaný vtedy určitú
ujmu na zdraví (modrinu) poškodenej aj skutočne spôsobil, čo vyplýva nielen z výpovede poškodenej ale
aj z ňou predloženej fotografie. Taktiež prenasledovanie poškodenej vozidlom dňa 31.7.2017 vzbudilo
u poškodenej obavu o jej život a zdravie, bála sa obžalovaného a v rýchlosti mu unikala, pričom sa

bála aj, čo jej urobí, keď ju odstaví autom, pričom jej toto urobil už aj v minulosti, čomu súd uveril aj
v nadväznosti na vyjadrenie svedka G. F. o zablokovaní auta autom obžalovaného a tiež vyjadrenie
svedkyne K. F., že ich v minulosti s dcérou obžalovaný prenasledoval autom. Taktiež sa poškodenej
vyhrážal inými ujmami (otrávi psa, otočí život naruby, uvidí ako sa to skončí, bude ľutovať každý deň),
vyhľadával jej blízkosť, kedy jej v noci trúbil pri byte a vyzváňal (najmenej tri krát za obdobie skutku)
a vozil sa okolo jej domu. Obžalovaný tak týmto správaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty

daného prečinu. Pokiaľ ide o presvedčenie súdu, že obžalovaný nespáchal aj prečin nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 Trestného zákona, súd uvádza, že pri tomto trestnom čine musí ísť o také
vyhrážanie, ktoré musí byť spôsobilé vzbudiť dôvodnú obavu, ktorou sa rozumie vyšší stupeň tiesnivého
pocitu zo zla, ktorým je vyhrážané. Je nepochybné a je aj v skutkovej vete výroku rozsudku uvedené, že
obžalovaný povedal poškodenej aj slová, že ju zabije. Poškodená uviedla, že sa tak stalo asi tri krát za

predmetnéobdobie.Poškodenávšakvypovedalanaotázkyvtomsmere,ževyhrážkyzabitímpociťovala
zo strany obžalovaného skôr ako bezmocnosť alebo žiarlivosť (ohľadom W. L.), pričom výslovne uviedla,
že o seba strach nemala. Bála sa, že aká bude ostuda, keď obžalovaný pôjde za L.. Z obžalovaného
mala strach o život iba vtedy, keď bol pod vplyvom alkoholu, pričom poškodená neuviedla pri svojej
výpovedi, že by jej mal pod vplyvom alkoholu uvádzať slová, že ju zabije. Z uvedených dôvodov súd

neuzavrel konanie obžalovaného aj ako nebezpečné vyhrážanie, pretože vyhrážky zabitím, ktoré síce
obžalovaný adresoval poškodenej ale v triezvom stave, nespôsobili u poškodenej dôvodnú obavu o
jej život a zdravie. V tomto smere je súd toho názoru, že je potrebné prihliadať aj na vzájomný vzťah
obžalovaného a poškodenej, jeho individuálnosť, poškodená obžalovaného poznala viac rokov a preto je
dôležité ako táto konkrétna osoba vnímala konkrétnu hrozbu zabitím. Súd preto vyslovuje presvedčenie,

že práve konanie obžalovaného tvorené viacerými činmi s jedným motívom je potrebné vnímať ako
jeden celok a vyhodnotiť ho v kontexte trestného činu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a
ods. 1 písm. a),b),c) Trestného zákona, pričom konkrétne vyhrážky zabitím pokiaľ podľa poškodenej
nespôsobili obavu o život, spadajú pod prenasledovanie, ktoré u poškodenej podstatným spôsobom
zhoršilo kvalitu jej života.

Súd skúmal konanie obžalovaného aj z pohľadu materiálneho korektívu v § 10 ods. 2 Trestného zákona,
avšak dospel k záveru, že závažnosť konania obžalovaného vzhľadom na spôsob jeho vykonania
popísaný v skutkovej vete výroku rozsudku, následky, okolnosti, mieru zavinenia a pohnútku, nie je
nepatrná. Pokiaľ ide o námietku, že poškodená nedala súhlas s trestným stíhaním, súd má za to,
že v tomto prípade sa jej súhlas nevyžadoval. Poškodená nebola osobou, ktorá by bola vo vzťahu

k obžalovanému osobou, ktorá by mohla odoprieť vypovedať, obžalovaný a poškodená nikdy neboli
manželia, neboli ani druhom a družkou, pretože nikdy nebývali spolu v spoločnej domácnosti. Napriek
tomu, pred podaním trestného oznámenia bola poškodená poučená v tomto smere a chcela trestné
oznámenie podať, taktiež bola poučená v rámci výpovede v prípravnom konaní a opätovne sa k celej
veci chcela sama vyjadriť.

Pokiaľ ide o odmietnutie vykonania dôkazov, súd odmietol vykonať dôkaz tak prokurátorovi ako aj
obžalovanému. Prokurátor chcel čo do obsahu čítať trestného oznámenie, ktoré čítanie by znamenalo
porušenie zásady kontradiktórnosti - ako sa k tomu vyjadril napr. Krajský súd v Trenčíne v uznesení
3To/4/2019, kde uviedol, že „zápisnicu o výpovedi poškodeného ako oznamovateľa trestného činu
podľa § 62 ods. 2 Tr. por., ktorá zápisnica o poškodeným opisovaných okolnostiach, ktoré mal vnímať

vlastnými zmyslami, celkom zjavne nespĺňa atribúty vykonania výsluchu kontradiktórnym spôsobom.
Absencia kontradiktórnosti vykonania tohto úkonu pred začatím trestného stíhania podľa právneho
názoru tohto senátu odvolacieho súdu predstavuje prekážku, pre ktorú nie je možné použiť za dôkaz
pred súdom obsah toho, čo poškodený pri tomto zázname jeho vyjadrení k veci uviedol. Tento právny
záver odvolacieho súdu je aj v úplnom súlade so zákonom ustanoveným účelom zápisnice o oznámení

skutočností,žebolspáchanýtrestnýčin,podľa§62ods.2Tr.por.,ktorýmzákonnýmúčelomtohtoúkonu
v štádiu pred začatím trestného stíhania je získať podklady na ďalšie konanie. Z uvedených dôvodov
podľa názoru odvolacieho súdu oboznámenie tvrdení poškodeného, ako oznamovateľa trestného činuo okolnostiach, ktoré vo vzťahu ku skutku mal vnímať vlastnými zmyslami, je v trestnom stíhaní v štádiu
konania pred súdom nepoužiteľným dôkazom“.
Pokiaľ ide o nevykonanie dôkazu zvukového záznamu so znaleckým posudkom, ktoré predložil

obžalovaný, súd bol toho názoru, že takýto dôkaz je nadbytočný, pretože sa časovým obdobím nedotýka
skutku (bol vyhotovený viac ako rok pred skutkom), taktiež na použitie takejto nahrávky nedala v
konaní pred súdom súhlas tak poškodená ako ani svedkyňa Č., ktorá nahrávku bez súhlasu poškodenej
vyhotovila a uviedla, že pokiaľ môže, nechce aby sa nahrávka použila v konaní pred súdom.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä

na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 37 písm. g) Trestného zákona priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ spáchal trestný čin na
mieste požívajúcom podľa všeobecne záväzného právneho predpisu predpisu osobitnú ochranu, najmä

v dome alebo byte iného.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 38 ods. 8 Trestného zákona zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice trestnej
sadzby podľa odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby; základom na

zníženiealebozvýšenietrestnejsadzbyjerozdielmedzihornouadolnouhranicouzákonomustanovenej
trestnej sadzby. Zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej
sadzby sa nepoužije v prípadoch, keď v osobitnej časti zákona je ustanovený iba trest odňatia slobody
na dvadsaťpäť rokov alebo doživotie.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia
slobody neprevyšujúceho dva roky, ak
vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a
pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu
páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona súd môže za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 podmienečne
odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho tri roky, ak páchateľovi zároveň uloží probačný
dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

V súvislosti s rozhodovaním o treste je vždy potrebné zohľadniť základné pravidlá pre ukladanie trestu
uvádzané v § 34 Trestného zákona. Toto ustanovenie v odseku 1 zakotvuje účel trestu, podľa ktorého
trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od
páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Trest je pritom jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho
funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom
trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok
individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom
spoločnosti - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné

pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti).
Ochrana spoločnosti sa tak uskutočňuje dvoma základnými prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a
prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli
dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou.Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol
riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov
od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov

spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie,
za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti
a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a
generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi
jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na

páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.
Ďalšou nevyhnutnou zásadou pri ukladaní trestu je aj zásada proporcionálnosti (úmernosti) trestu, z
ktorej vyplýva, že trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Úmernosť trestu okrem iného
určuje aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd
vytvárazveľkejčastiužnazákladehodnoteniapovahyazávažnostispáchanéhotrestnéhočinu(t.j.čiide
o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy

páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie
prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností
a ich spojitostí so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska
posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie
pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu

o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom
poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a
výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.
Pri ukladaní trestu pritom treba vždy vychádzať zo spojenia a vzájomnej vyváženosti dvoch princípov, a
to z princípu zákonnosti trestu a z princípu individualizácie trestu.

Podľa odpisu registra trestov, obžalovaný má dva zápisy. Jeden krát schválený zmier na Okresnej
prokuratúre v Trenčíne rozhodnutím zo dňa 7.5.2008 a raz bol odsúdený za trestný čin ublíženia na
zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona, v ktorom prípade sa na neho hľadí ako na
neodsúdeného.

Zo správy Sociálnej poisťovne vyplýva, že obžalovaný je od 1.10.2014 zamestnaný v spoločnosti
BORMA s.r.o., Nové Mesto nad Váhom.

Z výpisu z centrálnej evidencie priestupkov a správnych deliktov vyplýva, že obžalovaný pred spáchaním
trestného činu bol 21 krát postihnutý za priestupky za porušenie pravidiel cestnej premávky.

V intenciách vyššie uvádzaných základných zásad pre ukladanie trestu súd pri prihliadnutí na spôsob
spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy uložil obžalovaného ako druh trestu trest odňatia slobody a
to výmere 6 mesiacov so skúšobnou dobou 18 mesiacov s probačným dohľadom.
Pri obligatórnom skúmaní pomeru a miery závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd u

obžalovaného zistil jednu priťažujúcu okolnosť a to podľa § 37 písm. g) Trestného zákona, že obžalovaný
spáchal trestný čin aj v byte poškodenej, kde bol proti jej vôli, poškodená ho na opakované nočné
naliehanie pustila, avšak keď videla ako vyzerá a správa sa, opakovane ho žiadala aby šiel preč,
obžalovaný napriek tomu nechcel ísť preč, uvádzal poškodenej, že taká kurva ako ona mu nebude
rozkazovať, v byte sa správal obťažujúcim spôsobom popísaným vyššie a odišiel až keď pre neho

prišiel otec. Jeden z útokov teda obžalovaný spáchal na mieste požívajúcom osobitnú ochranu, v byte
poškodenej.
Obžalovaného súd odsúdil za prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 Trestného
zákona, kde je základná trestná sadzba v rozmedzí 0 až 1 rok. Vzhľadom na prevahu priťažujúcich
okolností sa v zmysle § 38 ods. 4 Trestného zákona postupom podľa § 38 ods. 8 zvyšovala dolná hranica

trestnej sadzby o jednu tretinu. V takom prípade prichádzalo do úvahy uloženie trestu po úprave v
trestnej sadzbe 4 mesiace až 1 rok (rozdiel trestnej sadzby 12 mesiacov/3 = 4, potom 0 mesiacov + 4 = 4
mesiace). Súd mal potom za to, že pri prihliadnutí ku všetkým zásadám pri ukladaní trestu, trest odňatia
slobody vo výmere 6 mesiacov je trestom zákonným ale aj spravodlivým s prihliadnutím aj na následky,
ktoré obžalovaný dlhodobo spôsoboval poškodenej ako aj na predchádzajúci život obžalovaného

s veľkým množstvom spáchaných priestupkov a sklonom k nerešpektovaniu noriem spoločenského
správania. Pri ukladaní trestu ako to súd uviedol vyššie, sa vždy prihliada aj na samotný postoj páchateľa
k spáchanému trestnému činu a prípadnú ľútosť na jeho spáchaním. I na túto skutočnosť a postoj
obžalovaného súd pri ukladaní trestu prihliadol.Zároveň bol súd toho názoru, že vzhľadom na osobu obžalovaného s prihliadnutím na jeho doterajší
život (predchádzajúce odsúdenie má zahladené) a prostredie, v ktorom žije a pracuje a vzhľadom
na možnosti jeho nápravy, na zabezpečenia ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu

odňatia slobody nie je nevyhnutý a preto postupom podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona,
§ 51 ods. 1 Trestného zákona obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a
zároveň mu uložil probačný dohľad nad jeho správaním v primeranej 18-mesačnej skúšobnej dobe.
Pre lepšie dosiahnutie účinkov trestu súd obžalovanému uložil aj povinnosť podrobiť sa v skúšobnej
dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve a to na odporúčanie znalkyne G..

E. M., čo môže obžalovanému pomôcť v zmierňovaní príznakov zistenej poruchy osobnosti s emočne
nestabilnými a impulzívnymi rysmi. Zároveň podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. a) Trestného zákona
uložil pre ochranu poškodenej obžalovanému aj povinnosť nepriblížiť sa k poškodenej na vzdialenosť
menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti jej obydlia a taktiež zákaz kontaktovať poškodenú
akoukoľvek formou vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby alebo
inými obdobnými prostriedkami. Súd na odporúčanie znalkyne neukladal už obžalovanému ochranné

psychiatrickéliečenie,pričommalzato,žeuobžalovanéhoniejepotrebnéukladaťužanizákazužívania
alkoholických nápojov, nakoľko obžalovaný dlhodobo abstinoval, abstinenciu neporušoval a znalkyňa u
neho nezistila závislosť na alkoholických nápojoch.
Takto uložený trest podľa názoru súdu napĺňa prvok individuálnej ako aj generálnej prevencie a
je spôsobilý nielen ochrániť spoločnosť pred páchaním ďalšej trestnej činnosti ale aj pôsobiť na

obžalovaného a viesť ho k tomu aby v budúcnosti viedol riadny život a nedopúšťal sa trestnej činnosti
a ani inej protispoločenskej činnosti, nakoľko podmienečný odklad výkonu trestu ho bude nútiť k tomu,
aby sa nedopúšťal ani páchania priestupkov s čím mal vo svojom doterajšom živote zjavný problém.
S trestným konaním nebolo spojené konanie o náhrade škody a preto ani výrok rozsudku neobsahuje
výrok o náhrade škody.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží
tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až

doručenie rozsudku.

Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech
obžalovaného.

Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka.

Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní
obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného.

Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca
obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak
je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný

zástupca alebo jeho obhajca.

Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka
mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli.

Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o
náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže
podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.

Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.