Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 26, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/155/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8110211369
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8110211369.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a sudcov JUDr.

Petra Straku a JUDr. Viery Kandrikovej v právnej veci žalobcu: V. Y., bytom B. XX, W., právne zast. JUDr.
Vladimírom Babinom, advokátom sídlom Prešov, Hlavná 29 proti žalovaným: 1/ Q. K., bytom W. XX, W.,
2/ Q. K., bytom F. XX, W., 3/ V. B., bytom F. 1, W., 4/ P. M., bytom Y. XX, W., 5/ P. K., bytom V. XX, W.,
6/ V. C., bytom W. XX, W., 7/ W. A., bytom W. A. 1, W., 8/ V. K., bytom Y. V. XX, W., 9/ J.. V. Q., bytom
M. XX, W., XX/ B. E., bytom B. XX, W., 11/ F. V., bytom M. 4, W., XX/ Q., bytom G., W., 13/ C. V., bytom
T. X, W., XX/ W. H., bytom S. 4, W., 15/ H. B., bytom X.. XX, W., 16/ Q. V., bytom H. XX, W., 17/ A.
B., bytom Q. XX, W., 18/ Q. B., bytom V. N. XX, W., 19/ V. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, XX/

W. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. N. M. XXX, 21/ C. Q., bytom T. XXX, 22/ K. B., bytom N. XXXX/XX,
M., 23/ Q. M., bytom Q. XXXX/X, XXX XX W., R. XX, W., právne zastúpená JUDr. Oľgou Michalíkovou,
advokátkou so sídlom Francisciho 35, Prešov, 24/ J. S., bytom A. XX, W., 25/ Q. B., bytom M. XX, W.,
26/ Q. Q., bytom V. A. X, W., 27/ V. V., bytom V. H. XX, W., 28/ V.. X. S., bytom W. XX, W., v konaní o
vyplatenie nájomného, o odvolaní žalobcu a žalovaných v 21., 22. a 23. rade proti rozsudku Okresného
súdu Prešov, sp.zn. 29C96/2010-566 zo dňa 16.11.2016 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok v napadnutých výrokoch VI., VII. a VIII. a vo výrokoch o náhrade trov konania

X. - XVIII.

II. Náhrada trov odvolacieho konania sa stranám sporu nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len súd prvej inštancie) rozhodol tak, že:
I. zastavuje konanie voči každému zo žalovaných v 1. až 28. rade v časti o zaplatenie 291,22 Eur s
12,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 130,95 Eur od 2.4.2008 do zaplatenia, s 10,5 % úrokom
z omeškania ročne zo sumy 33,85 Eur od 2.4.2009 do zaplatenia a zo sumy 33,85 Eur od 2.4.2010
do zaplatenia,

II. zastavuje konanie voči každému zo žalovaných v 1. až v 28. rade v časti o zaplatenie 5,5 % úroku z
omeškania ročne zo sumy 91,89 Eur od 2.4.2009 do zaplatenia a o zaplatenie 1,5 % úroku z omeškania
ročne zo sumy 91,89 Eur od 2.4.2010 do zaplatenia,

III. žalovaní v 1., 4. až 8., v 10., 12. až 18., v 24., v 26. až 28.rade sú povinní každý žalobcovi zaplatiť
269,07Eurs5%úrokomzomeškaniaročnezosumy78,99Eurod2.4.2009dozaplatenia,s9%úrokom

z omeškania ročne zo sumy 47,95 Eur od 2.4.2010 do zaplatenia, s 9,25 % úrokom z omeškania ročne
zo sumy 45,23 Eur od 2.4.2011 do zaplatenia a zo sumy 47,40 Eur od 2.4.2012 do zaplatenia a 8,75 %
úrokom z omeškania ročne zo sumy 49,50 Eur od 2.4.2013 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku,IV. žalovaný v 2.rade je povinný zaplatiť žalobcovi 31,33 Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od
2.4.2009 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku,

V. žalovaný v 19. rade je povinný zaplatiť žalobcovi 223,50 Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy
78,99 Eur od 2.4.2009 do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 47,95 Eur od 2.4.2010
do zaplatenia, s 9,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 45,23 Eur od 2.4.2011 do zaplatenia a zo
sumy 47,40 Eur od 2.4.2012 do zaplatenia a 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 3,93 Eur od

2.4.2013 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku,

VI. žalovaná v 21. rade je povinná zaplatiť žalobcovi 81,05 Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy
22,12 Eur od 2.4.2009 do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 14,86 Eur od 2.4.2010
do zaplatenia, s 9,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 14,02 Eur od 2.4.2011 do zaplatenia a zo
sumy 14,70 Eur od 2.4.2012 do zaplatenia a 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 15,35 Eur od

2.4.2013 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku,
VII.žalovanáv22.radejepovinnázaplatiťžalobcovi88,89Eurs5%úrokomzomeškaniaročnezosumy
24,26 Eur od 2.4.2009 do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 16,30 Eur od 2.4.2010
do zaplatenia, s 9,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 15,38 Eur od 2.4.2011 do zaplatenia a zo
sumy 16,12 Eur od 2.4.2012 do zaplatenia a 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 16,83 Eur od

2.4.2013 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku,

VIII. žalovaná v 23. rade je povinná zaplatiť žalobcovi 91,50 Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne
zo sumy 24,98 Eur od 2.4.2009 do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 16,79 Eur
od 2.4.2010 do zaplatenia, s 9,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 15,83 Eur od 2.4.2011 do

zaplatenia a zo sumy 16,58 Eur od 2.4.2012 do zaplatenia a 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy
17,32 Eur od 2.4.2013 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku,

IX. v prevyšujúcej časti žalobu zamieta,

X. priznáva každému zo žalovaných v 1., 4. až 8., 10., 12. až 18., 24., 26. až 28.rade voči žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 30 %,

XI. priznáva žalovanému v 2.rade voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 99,92 %,

XII. priznáva žalovanému v 19.rade voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 42 %,

XIII. priznáva žalovanej v 21.rade voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 80 %,

XIV. priznáva žalovanej v 22.rade voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 78 %,

XV. priznáva žalovanej v 23.rade voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 76 %,

XVI. priznáva každému zo žalovaných v 3., 9., 11., 20. a 25..rade voči žalobcovi nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %,

XVII. priznáva štátu voči žalobcovi nárok na náhradu trov v rozsahu 74 %,

XVIII. priznáva štátu voči žalovaným v 1., 2., 4. až 8., 10., 12. až 19., 21. až 24., 26. až 28. rade spoločne
a nerozdielne nárok na náhradu trov v rozsahu 26 %.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie okrem iného odôvodnil tým, že nakoľko v
zmysle predloženého dedičského rozhodnutia nie je možné vyjadriť podiel žalovaného v 20. rade na
čistej hodnote dedičstva z dôvodu neurčenia ceny nehnuteľnosti, ktorú po poručiteľovi nadobudol, súd
v zmysle ust. § 470 Občianskeho zákonníka zaviazal žalovaného v 19.rade, ktorý zodpovedá za dlhy
poručiteľa do sumy zodpovedajúcej jeho podielu na čistej hodnote dedičstva, teda do výšky 18.000 Eur

na zaplatenie vyššie uvedenej sumy, vrátane úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 78,99
Eur (r.2008 - 84,86 Eur mínus úhrady 5,87 Eur) od 2.4.2009 do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania
ročne zo sumy 47,95 Eur (r. 2009 - 53,86 Eur mínus úhrady 5,91 Eur) od 2.4.2010 do zaplatenia, s
9,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 45,23 Eur (r. 2010 - 51,14 Eur mínus úhrady 5,91 Eur) od2.4.2011 do zaplatenia a zo sumy 47,40 Eur (r. 2011 - 53,31 Eur mínus úhrady 5,91 Eur) od 2.4.2012 do
zaplatenia a 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 3,93 Eur od 2.4.2013 do zaplatenia (pomerná
časť nájomného za r. 2012) a v prevyšujúcej časti žalobu voči žalovanému v 19. rade zamietol. Zároveň

z vyššie uvedených dôvodov zamietol žalobu voči žalovanému v 20. rade.

3. Zhodne postupoval aj pri žalovaných v 21. až 23.rade titulom dedičstva po nebohom
otcovi Q. K., nar. X.X.XXXX a zomrelým dňa X.X.XXXX na základe zákonného nájmu k pozemku č. XX,
ktorý vznikol dohodou o prenechaní časti pozemku do užívania uzatvorenej dňa X.X.XXXX.

4. V zmysle osvedčenia o dedičstve zo dňa 11.11.2014 pod sp. zn. 26 D 854/2014 s
dátumom právoplatnosti 27.1.2014 čistá hodnota dedičstva po nebohom poručiteľovi bola určená vo
výške 44.103,66 Eur.

5. Žalovaná v 21.rade titulom dedenia po poručiteľovi nadobudla motorové vozidlo v

hodnote 100 Eur a spoluvlastnícky podiel v 1/3 k hnuteľnostiam vo všeobecnej hodnote 40.420 Eur,
teda jej spoluvlastnícky podiel zodpovedá hodnote 13.473 Eur.

6. Žalovaná v 22. rade po poručiteľovi nadobudla finančné prostriedky na účte vo výške
1500,03 Eur + spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach v rozsahu 1/3, čo zodpovedá peňažnému

vyjadreniu 13.473 Eur a žalovaná v 23. rade nadobudla spoluvlastnícky podiel v rozsahu 1/3 k
nehnuteľnostiam vo všeobecnej hodnote 40.420 Eur, teda vo výške 13.473 Eur a stala sa výlučným
vlastníkom poľnohospodárskej pôdy vo všeobecnej hodnote 2.353,63 Eur.

7. V zmysle ust. § 470 Občianskeho zákonníka, tak podiel žalovanej v 21.rade k čistej

hodnote dedičstva predstavuje 31 %, žalovanej v 22.rade 34 % a žalovanej v 23.rade 35 %, pričom v
rovnakom rozsahu zodpovedajú aj za prípadné dlhy poručiteľa.

8. S poukazom na vznesenú námietku premlčania žalovanou v 23.rade, súd v zmysle ust.
§ 107 OZ, žalobu zamietol v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku v

záhradkárskej osade nad výmeru podľa dohody o prenechaní pozemku do dočasného užívania, t.j. v
rozsahu 144 m2 za obdobie 2 rokov do podania žaloby, t. j. do 3.5.2008, čomu zodpovedá suma 7,63
Eur (144 m2 x 0,156 Eur za 124 dní od 1.1.2008 do 3.5.2008).

9. Po započítaní realizovaných úhrad právnym predchodcom za obdobie rokov 2008 až

2011 tomuto vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom nájmu, resp. bezdôvodného obohatenia sumu
za r. 2008 - 71,36 Eur, r. 2009 - 47,95 Eur, r. 2010 - 45,23 Eur, r. 2011 - 47,40 Eur a r.2012 - 49,50 Eur.

10. Žalovaná v 21.rade zodpovedá za dlhy poručiteľa v podiele 31 %, čomu zodpovedá
suma 81,05 Eur; žalovaná v 22. rade v podiele 34 %, čomu zodpovedá suma 88,89 Eur a žalovaná v

23. rade v podiele 35 %, čomu zodpovedá suma 91,50 Eur.

11. Žalovaná v 21. rade tak zodpovedá za dlh právneho predchodcu za r. 2008 vo výške
22,12 Eur, r. 2009 - 14,86 Eur, r. 2010 - 14,02 Eur; r. 2011 - 14,70 Eur a r. 2012 - 15,35 Eur; žalovaná v
22. rade za r. 2008 - 24,26 Eur, r. 2009 - 16,30 Eur; r.2010 - 15,38 Eur, r. 2011 - 16,12 Eur a r. 2012 -

16,83 Eur a žalovaná v 23.rade za r. 2008 - 24,98 Eur, r. 2009 - 16,79 Eur, r. 2010 - 15,83 Eur, r. 2011
- 16,58 Eur a r. 2012 - 17,32 Eur, vrátane príslušného úroku z omeškania.
12. S poukazom na vznik zákonného nájmu pozemku k záhradkárskej osade v zmysle ust.
§ 3 zák. č. 64/1997 Z.z. dotknutí žalovaní sa nezbavili povinnosti platiť nájomné neužívaním pozemku
v predmete nájmu, pokiaľ nedošlo k ukončeniu nájomného vzťahu v zmysle ust. § 3 ods. 5 citovaného

zákona výpoveďou ku 1. októbru bežného roka.
13. Z uvedeného dôvodu je preto aj právne neúčinná výpoveď žalovanej v 28. rade z
nájomného vzťahu, ktorá nebola adresovaná prenajímateľovi, ale ZO SZZ v rozpore s ust. § 3 ods. 5
zák. č. 64/1997 Z.z.
14. O trovách konania vo vzťahu žalobcu a žalovaných v 1., 4. až 8., 10., 12. až 18.rade, v 24., 26. až

28. rade súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa § 255 CSP, ktorým priznal voči žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v percentuálnom rozdiele úspechu a neúspechu v spore, teda v rozsahu
30 %. Žalobca si voči ním pôvodnou žalobou uplatnil nárok na zaplatenie nájomného za obdobie r. 2007
až 2012 vo výške 766,43 Eur, pričom mu bola priznaná iba suma voči každému z uvedených žalovanýchv sume 269,07 Eur, teda úspech uvedených žalovaných prestavuje 65 % z hodnoty sporu a neúspech
35 % z hodnoty sporu.

15. Vo vzťahu žalobcu a žalovaného v 2.rade, bol žalovanému v 2.rade priznaný nárok na
náhradu trov konania v percentuálnom rozdiele úspechu a neúspechu v spore, teda v rozsahu 99,92 %
(úspech žalovaného v 2.rade 99,96 % a neúspech 0,04 %).

16. Vo vzťahu žalobcu a žalovaného v 19.rade, bol tomuto priznaný nárok na náhradu trov

konania v percentuálnom rozdiele úspechu a neúspechu v spore, teda v rozsahu 42 % (neúspech
žalovaného v 19.rade v rozsahu 223,50 Eur, čo predstavuje 29 % z hodnoty sporu zo sumy 766,43 Eur
a úspech žalovaného v 19.rade - 71 %).

17. Vo vzťahu žalobcu a žalovanej v 21.rade, tejto bol priznaný nárok na náhradu trov
konania v percentuálnom rozdiele úspechu a neúspechu v spore, teda v rozsahu 80 % (neúspech 81,05

Eur - 10 % zo sumy 766,43 Eur); vo vzťahu žalobcu a žalovanej v 22. rade tejto priznal nárok na náhradu
trov konania v percentuálnom rozdiele úspechu a neúspechu v spore, teda v rozsahu 78 % ( neúspech
88,89Eur,teda11%zhodnotysporu766,43Eur)avovzťahužalobcuažalovanejv23.rade,tejtopriznal
nárok na náhradu trov konania v percentuálnom rozdiele úspechu a neúspechu v spore, teda v rozsahu
76 % (neúspech žalovanej v 23.rade - 91,50 Eur, čo predstavuje 12 % z hodnoty sporu 766,43 Eur).

18. Vo vzťahu žalobcu a úspešných žalovaných v 3., 9., 11., 20. a 25. rade, súd týmto
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

19. Na základe uvedeného, preto má štát nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v
súvislosti s predmetným konaním vyplatením odmeny znalca zo štátnych prostriedkov v celkovej výške

251,28 Eur.

20. Žalobca si predmetnou žalobou podanou dňa 4.5.2010 uplatnil voči žalovaným nárok
na zaplatenie nájomného vo výške 766,43 Eur voči 26 žalovaným, teda v rozsahu 19.927,18 Eur. Titulom
nájomného, resp. bezdôvodného obohatenia predmetným rozhodnutím tomuto bol voči uvedeným

žalovaným priznaný nárok vo výške 5.090,46 Eur, čo predstavuje 26 % z celkovej hodnoty sporu.

21. Na základe uvedeného, preto súd zaviazal žalobcu a neúspešných žalovaných na
náhradu trov štátu vo výške zodpovedajúcej ich neúspechu v spore, teda žalobcu v rozsahu 74 % a
žalovaných v 1., 2., 4. až 8.rade, 10., 12. až 19., v 21. až 24. a v 26. až 28.rade spoločne a nerozdielne

na náhradu trov štátu v rozsahu 26 %.

22. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná v 21. rade, a to proti výroku VI. a XVIII. Namietala,
že súd prvej inštancie nebral do úvahy skutočnosť, že jej nebohý otec mal užívať predmetný pozemok
len do roku 2002, a preto žalobca mal preukázať súdu, že tento pozemok nebohý otec užíval v období

ako to uviedol žalobca. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno a súd prvej inštancie sa s uvedeným
nesprávne právne vysporiadal, keď vychádzal len z tvrdení žalobcu. Poukázala na to, že dôkaz z ktorého
by bolo nepochybne zrejmé, že skutočne bol nebohý otec užívateľom pozemku v tom čase, ako vraj
nemá uhradený nájom. Podľa jej názoru nebola povinná platiť nájom po smrti svojho otca, keďže smrťou
zanikol právny vzťah ako nájomcu pôdy, ak vôbec nejaký takýto právny vzťah medzi ním a žalobcom bol.

Právny predchodca odvolateľky ukončil užívanie pozemku v roku 2002 a o tejto skutočnosti by mohol
poskytnúť informácie svedok, bývalý predseda P. F., ktorý doteraz nebol vypočutý. Súd teda nevykonal
všetky potrebné dôkazy potrebné pre správne a spravodlivé rozhodnutie vo veci a žalobcovi v rozsudku
priznalnárokybezopodstatnenéhoprávnehotituluponeúplnomdokazovaní.Žiadala,abybolavypočutá
ako svedkyňa, a aby bol vypočutý svedok P. F.. Ďalej žiadala, aby žalobca predložil dôkazy svedčiace o

tom, že jej otec mal užívať pôdu v období ako to uvádza v žalobe, a že za túto neplatil nájom. V tomto
smere je otázne či k plateniu nájomného aj nedošlo, a to pri osobnom styku, pretože vzhľadom k tomu,
že všetko malo byť postavené na ústnej dohode. Takto mohlo prísť aj k plateniu nájmu. V tomto smere
vo vzťahu k nej žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Navrhla žalobu zamietnuť.

23. Odvolanie proti rozsudku podala žalovaná v 23. rade, a to proti výroku VIII., pričom
namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Súd však pritom neskúmal bližšie platnosť tejto dohody vrátane jej podpísania menovaným
nebohým. Podpis menovaného, otca dotyčných žalovaných, nebol na tejto zmluve úradne overený,takže nie je ani vierohodný. O uzavretí tejto zmluvy žalovaná nemala vedomosť, tak ani o užívaní
dotyčnéhopozemku,čonamietalavosvojichpísomnýchvyjadreniachpodanýchvpredmetnejvecisúdu.
Tým nemala ani možnosť sa bližšie oboznámiť s touto dohodou, najmä posúdiť jej platnosť. Preukázať

platnosť tejto dohody bolo inak povinnosťou žalobcu, na ktorom spočívalo aj dôkazné bremeno, ako
aj súdu pri hodnotení tohto dôkazu, čo nijak nebolo. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej
časti zmenil tak, že žaloba bude v tejto časti zamietnutá a súčasne bude zmenený aj výrok rozsudku o
náhrade trov konania tak, že táto bude priznaná žalovanej v plnej výške a nebude zaviazaná na náhradu
trov štátu.

24. Proti rozsudku podala odvolanie žalovaná v 22. rade, pričom namietala, že súd prvej inštancie nebral
do úvahy skutočnosť, že jej nebohý otec mal užívať predmetný pozemok len do roku 2002, a preto
žalobca mal preukázať súdu, že tento pozemok nebohý otec užíval v období ako to uviedol žalobca.
Žalobcaneuniesoldôkaznébremenoasúdprvejinštanciesasuvedenímnesprávneprávnevysporiadal,
keď vychádzal len z tvrdenia žalobcu. Poukázala na to, že žalobca mal predložiť dôkaz, z ktorého by

bolo nepochybne zrejmé, že skutočne bol nebohý otec užívateľom pozemku a za tento mal platiť nájom.
Podľa jej názoru nebola povinná platiť nájom po smrti svojho otca, keďže smrťou zanikol právny vzťah
ako nájomcu pôdy, ak vôbec nejaký takýto právny vzťah medzi ním a žalobcom bol. Právny predchodca
odvolateľky ukončil užívanie pozemku v roku 2002 a o tejto skutočnosti by mohol poskytnúť informácie
svedok,bývalýpredsedaP.F.,ktorýdoteraznebolvypočutý.Súdtedanevykonalvšetkypotrebnédôkazy

potrebné pre správne a spravodlivé rozhodnutie vo veci a žalobcovi v rozsudku priznal nároky bez
opodstatneného právneho titulu po neúplnom dokazovaní. Žiadala, aby bola vypočutá ako svedkyňa,
a aby bol vypočutý svedok P. F.. Ďalej žiadala, aby žalobca predložil dôkazy svedčiace o tom, že jej
otec mal užívať pôdu v období ako to uvádza v žalobe, a že za túto neplatil nájom. V tomto smere je
otázne či k plateniu nájomného aj nedošlo, a to pri osobnom styku, pretože vzhľadom k tomu, že všetko

malo byť postavené na ústnej dohode. Takto mohlo prísť aj k plateniu nájmu. V tomto smere vo vzťahu
k nej žalobca neuniesol dôkazné bremeno a poukázala na to, že je vedená v evidencii uchádzačov
o zamestnanie, býva v podnájme a jej mesačný príjem sú mesačné dávky vo výške 117,80 eura. Z
dedičstva po otcovi vyrovnala pozdĺžnosti voči štátu. Podotkla, že býva 35 rokov v Martinskom okrese,
takženičbližšieoprenájmenevie,ibato,žebolukončenývroku2002.Žiadala,abyodvolacísúdvyhovel

jej odvolaniu a vo vzťahu k nej žalobu zamietol.

25. Strany sporu vo svojich vyjadreniach zotrvali na dôvodoch uvedených v odvolaní.

26. Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu spolu s konaním, ktoré mu

predchádzalo podľa zásad upravených v ustanovení § 379 a nasl. CSP a zistil, že rozsudok vo výrokoch
VI., VII., VIII. a vo výrokoch o náhrade trov konania X. - XVIII. je vecne správny.
27. Súd prvej inštancie zistil správne skutkový stav, správne z neho vyvodil právne závery, vo veci
samej aj správne rozhodol, pričom odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením súdu
prvej inštancie vo výroku vo veci samej.

28. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o

odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
29. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého v odôvodnení
rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké
prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany
použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty

strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov
vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil,
prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
30. Danáprávnavecjenepochybnevecsporová,vktorejsauplatňujeprejednaciazásada.Stranasporu
má jednak povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne

nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou
tvrdenia a povinnosť označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu
nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným
bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázanéjeho tvrdenia, a že z toho dôvodu muselo byť rozhodnutie vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom
dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli
preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, či už z dôvodu

nečinnosti strany sporu, ktorá nesplnila povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, alebo
preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec.
31. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanietvrdení,jedanýhypotézouhmotnoprávnejnormy,ktoráupravujespornýprávnypomerstrán
sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré museli byť

preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.
32. Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli
účastníci (§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy
hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie
je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý

dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. (uznesenie Najvyššieho súdu SR
zo 14. 9. 2011, sp. zn. 3 Cdo 204/2009.
33. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, je potrebné rozumieť výsledok
hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p. (§ 191
ods. 1 CSP), pretože súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov

nevyplynuli ani inak v konaní nevyšli najavo, pretože súd opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli za konania najavo, alebo pretože v hodnotení dôkazov,
popr.poznatkov,ktorévyplynulizprednesovúčastníkovkonania,aleboktorévyšlinajavoinak,zhľadiska
závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti, je logický rozpor alebo ak
hodnotenie dôkazov odporuje ust. § 133 až 135 O.s.p. (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Českej

republiky vo veci 21Cdo 65/2000).
34. Odvolací súd vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov (§ 132 O.s.p., resp. § 191 ods. 1CSP) poukazuje
na to, že hodnotenie dôkazov môže robiť len súd, ktorý ich vykonal. Základom hodnotiaceho postupu
sudcu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá logického myslenia, ktoré tradičná
logika formuluje do základných logických zásad. Ide o zásadu totožnosti, ktorá vyžaduje, aby sa v určitej

úvahe zachovával rovnaký význam použitých výrazov, zásadu vylúčeného sporu, ktorá vyžaduje, že
v tom istom čase a za tých istých podmienok nemôže zároveň platiť nejaké tvrdenie a jeho protiklad,
zásadu vylúčenia tretieho, podľa ktorej z dvoch protikladných tvrdení musí byť jedno pravdivé, a zásadu
dostatočného dôvodu, ktorá vyžaduje, aby každé pravdivé tvrdenie bolo dostatočne odôvodnené (porov.
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6MCdo 1/2010)

35. Podľa § 153 CSP ods. 1, 2, 3, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana
nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania

alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v
odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
36. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

37. Koncentrácia konania má podľa zákonodarcu predstavovať efektívny nástroj racionálneho
a odôvodneného zrýchlenia sporového konania. Sudca so znalosťou konkrétnej veci vie podľa
zákonodarcu najlepšie posúdiť adekvátnosť a včasnosť uplatnenia prostriedkov procesného útoku a
prostriedkov procesnej obrany, preto je nóvum spočívajúce v zavedení inštitútu sudcovskej koncentrácie
podľa neho plne odôvodnené a žiaduce. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

sú uplatnené včas aj vtedy, ak ich strana predložila ako reakciu na skutočnosti, o ktorých nevedela
ani ich nemohla predvídať a ktoré vyšli najavo až potom, ako mala strana povinnosť označiť a
predložiť skutočnosti a dôkazy. Zákonná koncentrácia konania predstavuje objektívnu časovú hranicu
pre uplatnenie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, ktorá môže byť ešte
sprísnená uplatnením sudcovskej koncentrácie. Uvedená objektívna časová hranica má veľký význam

pre moment viazanosti súdu.
38. V danom prípade je potrebné poukázať na to, že odvolateľky - žalované v priebehu celého konania
nenavrhli a nepreukázali, že by tvrdenia zo strany žalobcu boli nerelevantné. V danej právnej veci
žalované v 21., 22. a 23. rade sa dôkaznými prostriedkami ani len nepokúsili preukázať, že by informáciezo strany bývalého D. boli nepresné, resp. nepravdivé. Napokon odvolateľky nepreukázali ukončenie
nájomného vzťahu podľa § 3 ods. 5 Zákona č. 64/1997 Z.z. a napokon svedok F. bol súdom prvej
inštancie vysluchnutý na pojednávaní dňa 12.06.2013.

39. Samotná záhradkárska organizácia označovala právneho predchodcu žalovaných v 21. - 23. rade
za užívateľa pozemku (č.l. 293, 307, 376, 419 a 426 spisu), a preto námietky žalovaných v odvolaní
sú neopodstatnené.
40. Vo vzťahu k odvolaniu žalobcu proti výroku o trovách konania a trovách štátu odvolací súd poukazuje
na to, súd prvej inštancie pri rozhodovaní o náhrade trov konania správne aplikoval účinné ustanovenie

Civilného sporového poriadku, a nie ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. Ustanovenie § 470
neumožňuje súdu aplikovať ust. § 142 ods. 3 O.s.p. v čase jeho neúčinnosti.
41. Napriek tomu odvolací súd poukazuje na to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo vzťahu k
odvolaniu napadnutému rozsudku zo strany žalobcu je rozhodnutie súdu prvej inštancie presvedčivé,
vecne správne a v zákonných intenciách v zmysle ust. § 251 a 255 CSP, pričom súd jasne pomeroval
úspech a neúspech žalobcu v konaní a z toho aj vychádzal pri určení náhrady trov konania a trov štátu.

42. Za takejto situácie odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP so stotožnením sa s dôvodmi
napadnutého rozsudku v jeho napadnutých výrokoch rozsudok potvrdil.
43. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 CSP s poukazom na ust. § 255
CSP a vzhľadom na neúspech odvolateľov v konaní odvolací súd náhradu trov konania stranám sporu
nepriznal.

44. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).