Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 23, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/214/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116205063
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6116205063.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice

Kočičkovej a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Amy Odalošovej, v právnej veci žalobkyne: O.
U., rod. Z., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom XXX XX N. N., A. M., zastúpenej JUDr. Pavlom Porubským,
advokátom so sídlom advokátskej kancelárie v Banskej Bystrici, Robotnícka 6, proti žalovanému: M. U.,
nar. XX. N. XXXX, trvale bytom XXX XX N. A.M., zastúpenému JUDr. Karínou Uhrínovou, advokátkou
so sídlom advokátskej kancelárie v Banskej Bystrici, Nám. Š. Moysesa 4, o určenie neplatnosti dohody o
vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného
súdu Banská Bystrica č. k. 10C/72/2016-65 zo dňa 07. 03. 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne
súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala určenia
neplatnosti dohody o vyporiadaní BSM zo dňa 26. 05. 2011, zamietol. O trovách konania rozhodol
okresný súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku
(ďalej v texte len „CSP“) tak, že žalovaný má voči žalobkyni nárok na plnú náhradu trov konania.

2. V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že žalobkyňa podala žalobu počas
platnosti a účinnosti zákona č. 99/1963 Zb., Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte len „OSP“),
v zmysle ktorého sa posudzoval naliehavý právny záujem na požadovanom určení podľa § 80 písm.
c). Po zmene procesného predpisu (ktorý nadobudol účinnosť 1. 7. 2016 a ktorý sa aktuálne aplikuje
podľa § 470 ods. 1 CSP) mal súd za to, že sa jedná o žalobu v zmysle § 137 písm. d) CSP, ktorá by
mala byť odmietnutá, pretože určenia neplatnosti právneho úkonu (ktorý je podľa teórie práva právnou

skutočnosťou) sa možno domáhať len ak to vyplýva z osobitného právneho predpisu (napr. určenie
neplatnosti skončenia pracovného pomeru podľa Zákonníka práce), čo nie je tento prípad. Vzhľadom
k tomu však, že žalobkyňa podala žalobu v čase účinnosti OSP, okresný súd v záujme zachovania
právnej istoty žalobu neodmietol ale pokračoval v konaní a rozhodol o merite veci.

2.1. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že je zrejmé, že
žalobkyňa sa domáha určenia neplatnosti dohody o vyporiadaní BSM zo dňa 26. 05. 2011 preto, lebo

sa ňou zaviazala na vyrovnanie podielov uhradiť žalovanému do 31. 12. 2011 sumu 24 000 € za to,
že sa stala výlučnou vlastníčkou členského podielu v stavebnom bytovom družstve. Túto sumu mu
však nevyplatila napriek tomu, že na základe predmetnej dohody o vyporiadaní BSM uzatvorili strany
sporu zmluvu o zriadení záložného práva, pričom Správa katastra Banská Bystrica rozhodnutím číslo: VXXXX/XX zo dňa 25. 07. 2012 povolila vklad záložného práva na byt žalobkyne v prospech žalovaného
do katastra nehnuteľností. V uvedenej súvislosti okresný súd uviedol, že za tohto stavu sa tvrdenie
žalobkyne, že je v stave právnej neistoty javí z hľadiska Čl. 2 ods. 1 CSP ako problematické, pretože

je nesporné, že na základe predmetnej dohody o vyporiadaní BSM získala žalobkyňa de facto byt a
zaviazala sa žalovanému vyplatiť jeho podiel na spoločnom majetku, čo neurobila. V nadväznosti na
uvedené okresný súd uviedol, že ani prípadné rozhodnutie o neplatnosti dohody o vyporiadaní BSM by
na povinnosti žalobkyne „vyplatiť“ žalovaného nič nezmenilo, len by sa titul, na základe ktorého by mal
žalovaný nárok na výplatu jeho podielu zmenil na bezdôvodné obohatenie, čo znamená, že žaloba o

určenie neplatnosti dohody o vyporiadaní BSM spor neodstraňuje, ale vyvoláva.

2.2. Argumentáciu žalobkyne, že dohoda o vyporiadaní BSM zo dňa 26. 05. 2011 je neplatná, lebo bola
uzatvorená po uplynutí troch rokov od rozvodu manželstva, a preto odporuje § 149 ods. 4 zákona č.
40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka v aktuálnom znení (ďalej len „OZ“), okresný súd vyhodnotil ako
nedôvodnú. Vychádzal pritom nielen zo zásady zmluvnej voľnosti a potreby právnej istoty, ale najmä z

faktu, že trojročná lehota v zmysle § 149 ods. 4 OZ bola prerušená podaním žaloby o vyporiadanie
BSM a že dohodu o vyporiadaní BSM uzatvorili strany sporu pred právoplatnosťou uznesenia o
zastavení konania o vyporiadanie BSM dňa 4. 06. 2011, t. j. v čase, keď by mohol žalovaný odvolaním
podaným proti uzneseniu o zastavení konania podľa platnej judikatúry dosiahnuť pokračovanie v konaní
o vyporiadanie BSM. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobkyne, že sa domáha určenia neplatnosti dohody o

vyporiadaní BSM, pretože nie je v súlade s dôvodmi späťvzatia žaloby, okresný súd uviedol, že dôvody
späťvzatia žaloby, ktoré žalobkyňa súdu oznámila nie sú pre určenie neplatnosti dohody o vyporiadaní
BSM dôležité, pretože žalobkyňa ich súdu ani nemusela oznamovať a tiež preto, že takýto dôvod
neplatnosti právneho úkonu nevyplýva z ustanovenia § 37 ods. 1 OZ. Rovnako neakceptoval okresný
súd ani argumentáciu žalobkyne o tom, že uplynutím troch rokov od rozvodu manželstva automaticky

nastáva režim podľa § 149 ods. 4 OZ a preto na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov dospel
k záveru, že dohoda o vyporiadaní BSM zo dňa 26. mája 2011 neodporuje zákonu a je platná, preto
žalobu zamietol.

3. Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa žalobkyňa odvolala a v odvolaní uviedla, že podáva

odvolanie podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, pretože odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zdôraznila, že okresný súd oprel svoje
rozhodnutie o ustanovenie § 137 písm. d) CSP s odôvodnením, že pokiaľ sa žalobkyňa domáha
určenia, že právny úkon - dohoda o vyporiadaní BSM zo dňa 26. 05. 2011 je neplatná, tak ide o žalobu
podľa § 137 písm. d) CSP a nie podľa § 137 písm. c) CSP a preto sa určenia neplatnosti právneho

úkonu možno domáhať len ak to vyplýva z osobitného právneho predpisu. V nadväznosti na uvedené
žalobkyňa v odvolaní uviedla, že s týmto právnym názorom okresného súdu sa nie je možné stotožniť
a preto trvá na tom, že ide o žalobu podľa § 137 písm. c) CSP (v čase podania žaloby podľa § 80
písm. c) OSP). Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem podľa § 137 písm. c) CSP, žalobkyňa v odvolaní
uviedla, že tento vidí v tom, že v danom prípade ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu podľa

§ 39 OZ, pretože na základe tohto právneho úkonu (dohody o vyporiadaní BSM) strany tohto sporu
uzavreli pre žalobkyňu nevýhodnú zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti - bytu, ktorého
je žalobkyňa aktuálne výlučnou vlastníčkou, v prospech žalovaného ako záložného veriteľa, ktorej
vklad bol povolený do katastra nehnuteľností rozhodnutím vydaným v tom čase Správou katastra v
Banskej Bystrici zo dňa 25. 07. 2012 pod č.: V XXXX/XX. Z uvedeného je podľa žalobkyne zrejmé,

že ak by sa nedomáhala určenia neplatnosti dohody o vyporiadaní BSM vznikla by jej povinnosť plniť
z absolútne neplatného právneho úkonu podľa § 39 OZ, pričom existuje hrozba realizácie výkonu
záložného práva k predmetu zálohu, teda k bytu č. XX na ul. A. č.X v N. R.N. R., že zmyslom tejto
žaloby je ochrana žalobkyne pred jej povinnosťou plniť žalovanému z neplatného právneho úkonu, ako
aj následne zabrániť možnému plneniu z premlčaného práva žalovaného na vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva a predísť realizácii výkonu záložného práva. Žalobkyňa v odvolaní ďalej namietala
právny záver súdu prvej inštancie, v rámci ktorého neakceptoval argumentáciu žalobkyne, že dohoda
o vyporiadaní BSM zo dňa 26. 05. 2011 je neplatná, lebo bola uzatvorená po uplynutí troch rokov od
rozvodu manželstva. V uvedenej súvislosti žalobkyňa v odvolaní uviedla, že rozsudkom Okresného
súdu Banská Bystrica č k. 8C/181/2007 zo dňa 27. 11. 2007, ktorý nadobudol právoplatnosť 20. 12.

2007, bolo rozvedené manželstvo účastníkov konania, takže BSM bolo možne vyporiadať dohodou
len do 20. 12. 2010, kedy uplynula trojročná zákonná prekluzívna lehota na vyporiadanie BSM medzi
účastníkmi konania. Konanie o vyporiadaní BSM, vedené na Okresnom súde Banská Bystrica na
základe žaloby, ktorú podala dňa 01. 06. 2010 bolo skončené na základe späťvzatia žaloby zastavenímkonania uznesením č. k. 14C/94/2010 zo dňa 09. 05. 2011, čo bolo 4 mesiace a 15 dní po uplynutí
trojročnej prekluzívnej lehoty na vyporiadanie BSM od jeho zániku rozvodom manželstva. V nadväznosti
na uvedené žalobkyňa v odvolaní uviedla, že nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že ak bola

dohodaovyporiadaníBSMpodpísanádňa26.05.2011,t.j.predprávoplatnosťouuzneseniaozastavení
konania o vyporiadanie BSM, tak trojročná lehota na vyporiadanie BSM stále spočívala. V uvedenej
súvislosti poukázala žalobkyňa v odvolaní na ustanovenie § 112, veta prvá OZ, kde sa uvádza, že
„ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom
konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. Základnou

podmienkou, aby premlčacia doba neplynula, však podľa dikcie tohto ustanovenia je podľa žalobkyne
riadne pokračovanie v začatom konaní. Strana sporu riadne pokračuje v konaní, ak svojimi procesnými
úkonmi nebráni riadnemu priebehu konania, takže toto konanie sa môže skončiť vydaním rozhodnutia
vo veci samej alebo súdnym zmierom. Ak však strana sporu v začatom konaní riadne nepokračuje,
napr. tým, že podanú žalobu zoberie späť, premlčacia doba sa týmto jej prejavom vôle voči súdu skončí
bez ohľadu na to, že právo už bolo na súde uplatnené. V súvislosti s uvedeným názorom poukázala

žalobkyňa v odvolaní na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 MCdo 12/2005, podľa ktorého, v začatom
konaní riadne pokračuje tá strana sporu, ktorá svojimi procesnými úkonmi nebráni jeho náležitému
priebehu tak, aby sa toto konanie mohlo skončiť meritórnym rozhodnutím. Riadne preto podľa žalobkyne
nepokračuje v konaní tá strana sporu, ktorá vzala žalobu späť alebo nepodala návrh na pokračovanie v
prerušenomkonaní,pripadneinýmobdobnýmúkonomalebonečinnosťounapriekvýzvesúduspôsobila,

že konanie nemohlo skončiť meritórnym rozhodnutím. V závere odvolania žalobkyňa uviedla, že podľa
jej názoru dňom 22. 12. 2010 došlo k premlčaniu možnosti vyporiadať BSM dohodou, zároveň nastali
právne účinky zákonnej domnienky podľa § 149 ods. 4 OZ, čím došlo ku zmene právneho režimu
tejto majetkovej hodnoty (členského podielu v stavebnom bytovom družstve) z BSM na podielové
spoluvlastníctvo a zároveň týmto dňom už nebolo možné uzavrieť platnú dohodu o vyporiadaní BSM,

ale žalovaný sa mohol po uplynutí tejto lehoty domáhať len výplaty polovice hodnoty členského podielu v
stavebnom bytovom družstve, avšak od tohto okamihu mu „zároveň začala plynúť všeobecná trojročná
premlčacia doba uvedená v § 101 OZ pre uplatnenie práva na majetkové vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva za použitia ustanovenia § 142 OZ. Keďže sa žalovaný tohto práva na majetkové
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nedomáhal, ale hmotnoprávne aj obsahovo jednoznačne

uzavrel dohodu o vyporiadaní BSM, ktorú už nebolo možné z dôvodu premlčania platne uzavrieť,
premlčalo sa mu aj právo na majetkové vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktoré si včas v
premlčacej dobe neuplatnil“. Z uvedených dôvodov žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd odvolaním
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil a podľa § 392 CSP rozhodol tak,
že určuje, že právny úkon - dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzavretá

dňa 26. 05. 2011 medzi M. U., nar. XX. XX. XXXX a O. U., rod. Z., nar. XX. XX. XXXX, je neplatná a aby
zaviazal žalovaného nahradiť žalobkyni trovy konania a trovy právneho zastúpenia prvoinštančného a
odvolacieho konania.

4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že pokiaľ žalobkyňa namieta, že súd prvej

inštancie nesprávne posúdil podanú žalobu podľa § 137 d) CSP, pričom mala byť táto žaloba posúdená
podľa § 137 písm. c) CSP a zároveň odôvodňuje naliehavý právny záujem na podanej žalobe tak,
že strany sporu uzatvorili pre žalobkyňu nevýhodnú zmluvu o zriadení záložného práva k bytu, ktorý
je v jej výlučnom vlastníctve, podľa ktorej je žalobkyňa povinná uhradiť žalovanému sumu 24 000
€, ktorá povinnosť jej vyplýva z dohody o vyporiadaní BSM, tak žalovaný poukazuje na odsek. 7

odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia okresného súdu, kde okresný súd zrozumiteľne
poukazuje na procesné posúdenie žaloby podľa § 137 písm. d) CSP argumentujúc tým, že právny
úkon (dohoda o vyporiadaní BSM) je podľa teórie práva právnou skutočnosťou a preto ide o žalobu
v zmysle § 137 písm. d) CSP a nie v zmysle § 137 písm. c) CSP, avšak vzhľadom k tomu, že k
podaniu žaloby došlo v čase účinnosti OSP v záujme právnej istoty súd žalobu neodmietol ale meritórne

o nej rozhodol. Žalovaný ďalej vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že v plnom rozsahu súhlasí
s právnym názorom súdu prvej inštancie, že žalobu na určenie právnej skutočnosti je možné podať
výlučne podľa § 137 písm. d) CSP za splnenia predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu. Keďže
podanie žaloby o určenie neplatnosti dohody o vyporiadaní BSM nevyplýva zo žiadneho osobitného
právneho predpisu, podľa názoru žalovaného nie je možné uvedenú žalobu podať. Nesúhlasí preto s

argumentáciu žalobkyne, že žaloba mala byť posúdená podľa § 137 písm. c) CSP, t. j. súd mal určiť,
či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Dôvodom, pre ktorý súd nemohol
rozhodnúť podľa § 137 písm. c) CSP je aj ten, že súd rozhoduje podľa žalobcom navrhovaného petitu, v
ktorom žalobca nežiadal určiť právo, ale neplatnosť právneho úkonu, čo je podstatný rozdiel. Bez ohľaduna námietky žalobcu ohľadne aplikácie ustanovenia § 137 písm. c), d) CSP, súd sa vecou zaoberal
a žalobu zamietol z iných dôvodov, ako z tých, že by nebol preukázaný naliehavý právny záujem.
Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne ďalej uviedol, že žalobkyňa v odvolaní nesúhlasí s právnym

názorom súdu prvej inštancie vyjadreným v odseku 9 odôvodnenia jeho rozhodnutia a poukazuje na
rozhodnutia NS ČR v iných súdnych konaniach, kde sa riešila otázka riadneho pokračovania v konaní v
súvislosti s uplynutím premlčacej doby. Zároveň poukazuje na to, že žalovanému uplynula aj lehota na
prípadné vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a jeho nárok je tak premlčaný. V uvedenej súvislosti
žalovaný uviedol, že na rozdiel od žalobcu súhlasí s argumentáciou súdu prvej inštancie uvedenou

v odsekoch 8 až 10 odôvodnenia jeho rozhodnutia v celom rozsahu a naviac dodáva, že sporové
strany sa v konaní o vyporiadanie BSM vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod spis. zn.
14C/94/2010eštepredspäťvzatímžalobyústnedohodlinavyporiadaníichspoločnéhomajetku,akeďže
predmetom vyporiadania nebola nehnuteľnosť, dohoda nemusela mať písomnú formu. Až po uzatvorení
ústnej dohody o vyporiadaní BSM zobrala žalobkyňa svoj žalobný návrh späť, preto nemohlo dôjsť
k vyporiadaniu ich BSM uplynutím času tak, ako to prezentuje právny zástupca žalobkyne. Pokiaľ by

sa strany nedohodli na vyporiadaní BSM, žalobkyňa by žalobu nezobrala späť a o predmete konania
by autoritatívne rozhodol súd. Sama žalobkyňa v späťvzatí žaloby, ktoré bolo spísané v informačnom
centre okresného súdu dňa 09. 05. 2011, ako dôvod späťvzatia žaloby uviedla, že so žalovaným sa
mimosúdne dohodli, byt budú spoločne odkupovať od bytového družstva a následne žalovaného vyplatí.
V uvedenej súvislosti poukázal žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne na Zbierku stanovísk NS

a rozhodnutí súdov SR č. 2/2008 a v nej konkrétne na rozhodnutie č. 22, kde NS SR uviedol, že
„zákon preferuje dohodu o vyporiadaní BSM a ako ústavou zaručenú a zákonom chránenú možnosť
dispozície vlastníckeho práva navrhovateľka mala možnosť uzavrieť platnú dohodu o vyporiadaní svojho
zaniknutého BSM aj počas konania pred súdom o návrhu na vyporiadanie BSM, v ktorom riadne
pokračovala až do uzavretia dohody“. Z uvedeného je podľa žalovaného zrejmé, že k vyporiadaniu BSM

strán sporu došlo na základe ich ústnej dohody, ktorú obe strany rešpektovali, v dôsledku tejto dohody
žalobkyňa zobrala žalobu o vyporiadanie BSM späť s tým, že dohoda v písomnej forme bola podpísaná
dňa 26. 05. 2011. Žalobkyňa v konaní nepoprela, že by sa na vyporiadaní so žalovaným nebola dohodla,
resp. neuviedla, že dôvodom späťvzatia žaloby o vyporiadanie BSM bola iná skutočnosť ako tá, že
so žalovaným uzatvorila dohodu o vyporiadaní BSM. Na základe dohody o vyporiadaní BSM žalovaný

súhlasil s tým, aby výlučne na žalobkyňu prešli členské práva k družstevnému bytu, čo sa stalo dňom
30. 05. 2011 a následne si žalobkyňa dňa 27. 09. 2011 odkúpila byt do svojho výlučného vlastníctva.
V dohode o vyporiadaní BSM zo dňa 26. 05. 2011 sa žalobkyňa zaviazala, že uhradí žalovanému z
titulu vyporiadania sumu 24 000 €, a to v lehote do 31. 12. 2011. Keďže stratila zamestnanie, požiadala
žalovaného o predĺženie uvedenej lehoty do 30. 06. 2012, s čím žalovaný súhlasil; neskôr sa táto

lehota opäť z iniciatívy žalobkyne predĺžila až do 31. 12. 2016. Pred úhradou dohodnutej sumy podala
žalobkyňa dňa 18. 03. 2016 žalobu o určenie neplatnosti dohody o vyporiadaní BSM a argumentovala
tým, že nie je povinná žalovanému vyplatiť nič, pretože ich dohoda je neplatná a nárok žalovaného
na výplatu dohodnutej sumy z iného titulu je už premlčaný. Dôvod, pre ktorý sa žalobkyňa domáha
vyslovenia neplatnosti dohody o vyporiadaní je tak zrejmý. Na základe uvedeného žalovaný navrhol,

aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobkyne v rozsahu danom
ustanovením § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 385
ods. 1 CSP (a contrario) a odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa

ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

6. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti záverov súdu prvej inštancie z hľadiska
odvolacích námietok žalobkyne, ktorá v odvolaní namietala, že súd prevej inštancie vec nesprávne
právne posúdil, keď dospel k záveru, že dohoda o vyporiadaní BSM, uzatvorená medzi stranami sporu

dňa 26. 05. 2011 neodporuje zákonu a teda nie je neplatná.

7. Pokiaľ ide o žalobkyňou namietané nesprávne právne posúdenie otázky naliehavého právneho
záujmu na podaní žaloby o určenie neplatnosti dohody o vyporiadaní BSM súdom prvej inštancie, keď
súd prvej inštancie dospel k záveru, že ide o žalobu podľa ustanovenia § 137 písm. d) CSP a nie

o žalobu podľa ustanovenia § 137 písm. c) CSP, odvolací súd poukazuje na odsek 7 odôvodnenia
odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, kde súd prvej inštancie výslovne uviedol, že
keďže bola žaloba podaná ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku v zmysle § 80 písm. c)
OSP, v záujme zachovania právnej istoty ju posúdil podľa ustanovenia § 80 písm. c) OSP a teda juz procesných dôvodov neodmietol, ale meritórne o nej rozhodol. Všetky ostatné právne úvahy súdu
prvej inštancie týkajúce sa druhu žaloby v zmysle novej právnej úpravy uskutočnenej Civilným sporovým
poriadkom nemali teda žiadny vplyv na závery súdu prvej inštancie premietnuté do zamietnutia žaloby,

pričom z obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku je zrejmé, že vyhodnotenie žaloby ako
žaloby (ak by bola podaná už za účinnosti CSP) podanej podľa ustanovenia § 137 písm. d) CSP, nebolo
dôvodom zamietnutia žaloby, preto uvedenú odvolaciu námietku žalobkyne nepovažoval odvolací súd
za opodstatnenú.

8. Rovnako nepovažoval odvolací súd za opodstatnenú ani odvolaciu námietku žalobkyne týkajúcu
sa interpretácie ustanovenia § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka súdom prvej inštancie (v spojení
so žalobkyňou tvrdeným uzatvorením dohody o vyporiadaní BSM po uplynutí lehoty v citovanom
ustanovení ustanovenej), pretože a) žalobkyňa na jednej strane správne uvádza, že lehota uvedená
v ustanovení § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka je lehota prekluzívna, na strane druhej však
pokiaľ ide o jej plynutie nesprávne poukazuje na ustanovenie § 112, veta prvá Občianskeho zákonníka,

ktoré upravuje plynutie premlčacej doby a teda neprípustným spôsobom spája vo vzťahu k jednej a
tej istej otázke súvisiacej s interpretáciou ustanovenia § 149 ods. 4 CSP preklúziu s premlčaním,
b) žalobkyňa v odvolaní poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 3
MCdo 12/2005) a na rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky (sp. zn. 22Cdo 2574/1998 a sp.
zn. 25Cdo 1256/2016), ktoré riešia plynutie premlčacej doby (nie prekluzívnej) avšak z iného hľadiska

ako je nepokračovanie v konaní pre späťvzatie žaloby, a teda nie sú na tento spor aplikovateľné, ale
najmä c), čo je z hľadiska správnosti záverov súdu prvej inštancie podstatné, okresný súd správne v
odôvodnení svojho rozhodnutia vysvetlil, že pokiaľ podala žalobkyňa počas trojročnej prekluzívnej lehoty
uvedenej v ustanovení § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, (ktorá začala plynúť 20. 12. 2007) žalobu o
vyporiadanieBSM(dňa01.06.2010),behtejtolehotysaprerušilaždoprávoplatnéhoskončeniakonania

o vyporiadanie BSM dňa 04. 06. 2011 (bez ohľadu na to, akým rozhodnutím sa konanie o vyporiadanie
BSM skončilo, či meritórnym rozhodnutím alebo uznesením o zastavení konania na základe späťvzatia
žaloby),pričompoprávoplatnomskončeníkonaniaovyporiadanieBSMeštedobehladovtedyprerušená
prekluzívna lehota, z ktorej zostalo neuplynutých 6 mesiacov a 19 dní, čo prakticky znamená, že pokiaľ
stany sporu uzatvorili dohodu o vyporiadaní BSM dňa 26. 05. 2011, tak k uzatvoreniu uvedenej dohody

došlo ešte v rámci trojročnej prekluzívnej lehoty vyplývajúcej z citovaného ustanovenia (§ 149 ods. 4
OZ), a teda súd prvej inštancie správne rozhodol, keď argumentáciu žalobkyne, že predmetná dohoda
o vyporiadaní BSM je v zmysle ustanovenia § 39 OZ absolútne neplatná, pretože bola uzatvorená v
rozpore s ustanovením § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neakceptoval.

9. Pokiaľ ide o ostatné žalobkyňou tvrdené dôvody neplatnosti dohody o vyporiadaní BSM zo dňa 26.
05. 2011 a ich posúdenie súdom prvej inštancie, čo žalobkyňa v odvolaní tiež namietala, odvolací súd
uvádza, že z obsahu žaloby vyplýva, že žalobkyňa sa určenia neplatnosti dohody o vyporiadaní BSM
zo dňa 26. 05. 2011 domáhala v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, kde sa uvádza:
„neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza

alebo sa prieči dobrým mravom.“ Dohoda o vyporiadaní BSM, ktorou sa žalobkyňa zaviazala uhradiť
žalovanému na vyrovanie podielov (§ 150 OZ) určitú konkrétnu sumu (24 000 €), nie je z dôvodov
uvádzaných žalobkyňou neplatná, pretože to, že strany sporu následne uzavreli záložnú zmluvu v
prospech žalovaného ako záložného veriteľa, s tým, že predmetom zálohu sa stal byt, ktorý nadobudla
žalobkyňa po rozvode manželstva do svojho výlučného vlastníctva, nezakladá dôvod neplatnosti dohody

o vyporiadaní BSM zo dňa 26. 05. 2011. V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že pokiaľ mala
žalobkyňa za to, že zmluva o zriadení záložného práva bola uzatvorená v rozpore so zákonom alebo
zákon obchádza, v dôsledku čoho sa ocitla v právnej neistote, pretože sa obáva výkonu záložného
práva, mala sa domáhať určenia neplatnosti záložnej zmluvy, čo však neurobila, preto v tomto konaní nie
je možné absenciu tohto kroku žalobkyne nahradiť určením neplatnosti iného právneho úkonu, pokiaľ

na to nie sú splnené podmienky.

10.Nazákladeuvedenýchskutočnostíodvolacísúdodvolanímnapadnutýrozsudoksúduprvejinštancie
ako vecne správny podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaný má nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %, o výške
ktorej (náhrady) rozhodne súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP samostatným
uznesením.12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods.
2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).