Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 27, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/270/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217219161
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Vacková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4217219161.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a členiek senátu

JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1. U. W., nar. XX.XX.XXXX,
bytom M. XXX/XXX, XXX XX F., 2. N. Q. (predtým K.), nar. XX.XX.XXXX, bytom U.a Q. XXXX/X, XXX
XX N., o zaplatenie sumy 5.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej v 2. rade proti rozsudku
Okresného súdu Komárno zo dňa 9. augusta 2018 č.k. 13Csp/211/2017-2XX v spojení s opravným
uznesením Okresného súdu Komárno zo dňa 25. septembra 2018 č.k. 13Csp/211/2017-232, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením p o t v r d
z u j e .

Žalobca má voči žalovanej v druhom rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %,
o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
5.000 eur s 8,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 5.000 eur od 21.11.2014 do zaplatenia v
pravidelných mesačných splátkach po 50 eur splatných vždy do 25. dňa každého mesiaca počnúc

mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku až do úplného zaplatenia s tým, že omeškanie
s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Vyslovil, že plnením jedného zo
žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť ďalšieho žalovaného. Žalovaným v 1.rade a
2.rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 100 % náhradu trov konania do 3 dní od právoplatnosti
rozhodnutia vo výške, o ktorej rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením s tým,
že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť ďalšieho žalovaného. Svoje
rozhodnutieprávnezdôvodnilustanoveniami261ods.6písm.d)a§497anasl.Obchodnéhozákonníka,

§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
1.2. Konštatoval, že žalobca nadobudol na základe zmluvy o postúpení z 21.10.2016 pohľadávku voči
žalovaným vo výške 41.243,06 eura, z ktorej istina, aj po výkone záložného práva dňa 13.01.2016
a po úhradách žalovanej v 2. rade z 24.05.2016, 20.06.2016, 15.07.2016, 12.08.2016, 14.09.2016 a
14.10.2016 v úhrnnej výške 300 eur, predstavovala sumu vo výške 29.359,44 eura, pri čerpaní úveru vo
výške 45.600 eur. Preto nárok žalobcu na zaplatenie pohľadávky z úverovej zmluvy č. 0213193985 (len)
vo výške 5.000 eur považoval za dôvodný. Uviedol, že žalovaný v 1. rade sa vyjadril, že si je vedomý

existencie dlhu voči žalobcovi a žalovaná v 2. rade v konaní nepreukázala akúkoľvek úhradu v prospech
žalobcu po tom, ako tento nadobudol pohľadávku voči žalovaným vo výške 41.243,06 eura.
1.3. Z tvrdení žalovanej v 2. rade v odpore voči platobnému rozkazu a s poukazom na listiny pripojené
k odporu mal za zrejmé, že žalovaná v 2. rade plnila rôznym veriteľom. Avšak, s výnimkou úhrad z24.05.2016, 20.06.2016, 15.07.2016, 12.8.2016, 14.09.2016 a 14.10.2016 v úhrnnej výške 300 eur v
prospech úverového účtu č. XXXXXXXXX v SLSP, nepreukázala súvislosť medzi svojimi úhradami a
pohľadávkou z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX. Uzavrel, že z uvedených dôvodov žalovaná v 2. rade

neuniesla dôkazné bremeno o dôvodnosti svojej obrany v danej veci.
1.4. Uviedol, že z dlžnej sumy istiny vo výške 5.000 eur vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania
od 21.11.2014 do zaplatenia, keďže žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru k 20.11.2014, v
dôsledku čoho dlh žalovaných k uvedenému dňu predstavoval sumu vo výške 50.450,25 eura. Podľa
§ 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb., priznal žalobcovi úrok z

omeškania o 8 percentuálnych bodov vyšší ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky,
ktorá k 21.11.2014 bola 0,05 %.
1.5. O náhrade trov konania rozhodol s poukazom na § 262 ods. 1 CSP podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že
v konaní procesne úspešnému žalobcovi priznal 100 % náhradu trov celého konania.
1.6. Lehotu na plnenie žalovaným, ktorí síce úver čerpali spoločne, počas trvania manželstva, avšak
ich manželstvo bolo rozvedené ešte v roku 2014, určil v súlade s § 232 ods. 3 CSP, pričom vzhľadom

na výšku príjmu žalovaného v 1. rade a výšku jeho nevyhnutných výdavkov, aj v súvislosti s osobnou
starostlivosťou o maloletú (16 ročnú) dcéru, povolil každému zo žalovaných plniť prísudok v pravidelných
mesačných splátkach, pod hrozbou straty výhody splátok s tým, že plnením jedného zo žalovaných
zaniká voči veriteľovi povinnosť ďalšieho žalovaného, v rozsahu tohto plnenia.
1.7. Opravným uznesením Okresného súdu Komárno zo dňa 25. septembra 2018 č.k.

13Csp/211/2017-232 opravil rozsudok tak, že v úvodnej časti má byť uvedené identifikačné číslo žalobcu
35 724 803. Zároveň návrh žalobcu na opravu výroku rozsudku o doplnenie textu spoločne a nerozdielne
zamietol.

2. Žalovaná v 2. rade podala v zákonnej lehote odvolanie a navrhovala, aby súd určil žalovanému v

1. rade vyplatiť celú dlžnú sumu vo výške 5.000 eur s úrokom z omeškania a náhradu trov konania.
Dôvodila, že si je vedomá dlžnej sumy, ale jej mesačný príjem je 603 eur mesačne a má náklady na
bývanie v ubytovni a vyživovaciu povinnosť na dcéru. Tvrdila, že dlhodobo spláca ďalší úver KRUK a
platila žalobcovi. Má snahu platiť dlžoby, ktoré nadobudli počas manželstva so žalovaným v 1. rade,
zatiaľ čo žalovaný v 1. rade nespláca nič.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie v spojení s
opravným uznesením stotožňuje a navrhuje ho ako vecne správne potvrdiť.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v

zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti
§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom
tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP) vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP). Dospel k záveru, že
odvolanie žalovanej v 2. rade nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení

s opravným uznesením podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

6.1. V danej veci sa žalobca domáhal voči žalovaným v 1. a 2. rade zaplatenia sumy 5.000 eur s úrokom
z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 21.11.2014 do zaplatenia a trov konania.
6.2. Z obsahu spisu vyplýva, že Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Suché Mýto 4, 816 07 Bratislava,
IČO: 00 151 653, ako banka, a žalovaní v 1. a 2. rade, ako dlžníci, uzavreli dňa 09.02.2011 zmluvu
o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie splátkového úveru vo výške

45.600,- Sk, úrokovou sadzou 6,69 % ročne fixovanou na 5 rokov. Spracovateľský poplatok bol 399
eur, poplatok za správu úveru bol 3,49 eur mesačne. Úver bol poskytnutý na kúpu domu. Zmluvou o
postúpení pohľadávok uzavretou dňa 21.10.2016 medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s., ako postupcom a
žalobcom, ako postupníkom, bola pohľadávka zo zmluvy o splátkovom úvere voči žalovaným postúpená
na žalobcu. Slovenská sporiteľňa, a.s., postúpenie pohľadávky oznámila žalovaným listami zo dňa

07.11.2016. Pohľadávka ku dňu postúpenia predstavovala sumu 41.243,06 eura, z toho istina bola
29.359,44 eura.
6.2. Žalovaná v 2. rade v odpore voči platobnému rozkazu namietala, že pohľadávku žalobcu od mája
do októbra 2016 platila v dohodnutej sume 50 eur mesačne a naďalej ju aj platí. Preto neexistuje právnydôvod,abyplatilažalovanúsumu,úrokzomeškaniaatrovykonania.Žalovanýv1.radenapojednávanie
uviedol, že si je záväzku vedomý. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel. Na základe odvolania žalovanej
v 2. rade bol rozsudok súdu prvej inštancie predmetom skúmania odvolacím súdom.

7. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

8. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

9. Odvolací súd posudzujúc napadnutý rozsudok z hľadiska uvedených skutočností a zákonných
ustanovení dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci v dostatočnom rozsahu dokazovanie
potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností a z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny

záver. Súd prvej inštancie považoval v danej veci za rozhodujúce, že aj po výkone záložného práva a po
úhradách žalovanej v 2. rade predstavovala nesplatená istina úveru sumu 29.359,44 eura, pri čerpaní
úveru vo výške 45.600 eur. Ma základe uvedeného dospel k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie
pohľadávky z úverovej zmluvy č. 0213193985 (len) vo výške 5.000 eur spolu s úrokom z omeškania je
dôvodný. Odvolací súd s uvedeným záverom súdu prvej inštancie stotožnil, preto napadnutý rozsudok,

ako vecne správny, potvrdil. Zároveň odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie svoj rozsudok v
dostatočnej miere po právnej aj skutkovej stránke odôvodnil, keď uviedol svoje úvahy, ktorými sa pri
rozhodovaní riadil a danú vec správne právne posúdil a preto na správnosť dôvodov napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie ďalej iba poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

10. Žalovaná v 2. rade v odvolaní namietala len to, že dlhodobo spláca ďalší úver KRUK a platila aj
žalobcovi. Tvrdila, že mala snahu platiť dlžoby, ktoré nadobudli počas manželstva so žalovaným v
1. rade, zatiaľ čo žalovaný v 1. rade nesplácal nič preto žiadala, aby bol na zaplatenie zaviazaný len
žalovaný v 1. rade. Odvolací súd námietku žalobkyne v 1. rade nepovažoval za dôvodnú. Žalovaní v 1. a
2. rade obaja prevzali na seba záväzok splatiť poskytnutý úver, preto súd prvej inštancie správne obom

uložil povinnosť zaplatiť žalovanú sumu spolu s príslušenstvom. Skutočnosti tvrdené žalovanou v 2. rade
o jej splácaní a na druhej strane o nesplácaní žalovaným v 1. rade, nemali na právo žalobcu žiadny vplyv.

11. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným
uznesením podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

12. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s
ustanovením § 396 ods. 1 CSP a podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov
odvolacieho konania voči žalovanej v 2. rade v rozsahu 100 % z dôvodu, že žalobca bol v odvolacom
konaní úspešný. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným

vyšším súdnym úradníkom podľa § 262 ods. 2 CSP.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jejzamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).