Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, August 28, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/89/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316207747
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:8316207747.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MariannyHraboveckejačleniek

senátu JUDr. Diany Chebovič Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o
maloletého D. D. nar. XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9 dieťaťa rodičov: JUDr. M. D. nar. X.X.XXXX trvale bývajúcej
v E. č. XXX t.č. v U. na J. č. XX zastúpenou Advokátskou kanceláriou Hopferova, s.r.o. so sídlom v
Košiciach na Bajzovej č. 2 a Ing. D. D. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v H. na E. č. XXX na návrh starých
rodičov D. D. nar. X.XX.XXXX a N. D. nar. XX.XX.XXXX obaja bývajúci v H. na E. č. XXXX zastúpených
advokátkou JUDr. Jolanou Fuchsovou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Štúrovej 20 v

konaní o úprave styku starých rodičov s maloletým dieťaťom o odvolaní matky proti rozsudku Okresného
súdu Košice II z 15.10.2018 č.k. 14P 128/2017-121 takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok tak, že návrh zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom z 15.10.2018 č.k. 14P 128/2017-121 rozhodol, že: starí rodičia D.
D. nar. X.XX.XXXX a N. D. nar. XX.XX.XXXX sú oprávnení stretávať sa so svojim vnukom D. D. nar.
XX.X.XXXX každú párnu stredu v miesiaci v čase od 16:00 hod. do 17:30 hod. v priestoroch B. E. pri L.,
H. nábrežie XX, U. za prítomnosti matky maloletého dieťaťa. Matka maloleté dieťa privedie na miesto
stretnutia a starí rodičia maloleté dieťa preberú a odovzdajú matke v určenej hodine vo B. E. pri L., H.

nábrežie č. XX, U.. V prevyšujúcej časti návrh zamietol.

2. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že za danej situácie, keď matka nielen styk, ale aj akýkoľvek
kontakt starých rodičov s maloletým neumožňuje, je jedinou možnosťou pre zachovanie a budovanie
väzieb maloletého D. s blízkymi príbuznými (starými rodičmi zo strany otca), je úprava styku súdom.
Maloletý nemá od septembra 2015 zabezpečenú žiadnu možnosť kontaktu so starými rodičmi a o návrhu
otca na zmenu úpravy styku doposiaľ nebolo rozhodnuté. Konštatoval, že na strane starých rodičov

nebola zistená žiadna prekážka, ktorá by z dôvodu ochrany maloletého bránila v úprave styku starých
rodičov s maloletým D. v rozsahu, ako rozhodol. Dospel k záveru, že v tomto prípade boli splnené
obe zákonné podmienky upravené v Zákone o rodine, a to, že úprava styku maloletého so starými
rodičmi je potrebná v záujme maloletého dieťaťa a vyžadujú si to pomery v rodine. Všeobecne platí,
že je v záujme maloletého dieťaťa, aby si budovalo a rozvíjalo citové väzby nielen vo vzťahu ku svojim
rodičom, ale aj vo vzťahu k ďalším blízkym príbuzným. Je základným právom maloletého poznať svojich
blízkych príbuzných a mať možnosť rozvíjať s nimi citové väzby minimálne do tej miery, aby nedošlo

neumožnením akéhokoľvek kontaktu k ich pretrhnutiu a aby tak bol vytvorený základ pre jeho budúce
rozhodnutie v dospelom veku, či tieto väzby zachová.3. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka dieťaťa s odôvodnením, že s
rozsudkom súdu prvej inštancie sa nie je možné stotožniť a napadnutý rozsudok považuje za nesprávny
z dôvodu nesprávneho zistenia skutkového stavu podľa § 62 CMP v spojení s § 365 ods. 1 písm.

f/ CSP, pričom zistený skutkový stav neobstojí podľa § 365 ods. 1 písm. g/ CSP. Podľa jej názoru
konanie a rozhodnutie trpí aj tzv. inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP a je naplnený aj odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.
b/ CSP. Zdôraznila, že súd sa v tomto prípade nedostatočne zaoberal skúmaním naplnenia zákonom
stanovených predpokladov na rozhodnutie o úprave styku maloletého dieťaťa s blízkymi osobami.

Z napadnutého rozsudku vyplýva len minimum konkrétnych skutočností, o ktoré súd opiera svoje
rozhodnutie, pričom vo veľkej časti sa odvoláva len na všeobecné myšlienky a definície bez ich zrejmej
konkretizácie a individualizácie. Maloletý D. starých rodičov zo strany otca dobre nepozná, stretol sa s
nimi v útlom veku, keď s prihliadnutím na svoj vek reálne svoje okolie ešte nevnímal a neuvedomoval
si súvislosti. Maloletý nemá k starým rodičom vytvorený vzťah a nie je zvyknutý na ich prítomnosť.
Vytkol konajúcemu súdu, že nebral do úvahy skutočnosť, že toho času prebiehajú ďalšie súdne konania,

predmetom ktorých je zmena úpravy styku otca s maloletým dieťaťom vedené pod sp. zn. 43P 24/2017
na Okresnom súde Košice II, ako aj konanie o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a
povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode vedené pod sp. zn. 27P 157/2016 na Okresom súde
Košice II. V konaní o rozvod manželstva bol vypracovaný aj znalecký posudok znalkyňou PhDr. J. X.
Phd. č. 116/2018, ktorá konštatovala, že dieťa pociťuje diskomfort v súčasnom psychickom prežívaní a

silný sociálno-emočný tlak. Vyjadrila názor, že v tomto konkrétnom prípade nie je v záujme maloletého,
aby bol naňho vyvíjaný nátlak, ešte aj z hľadiska styku so starými rodičmi, čo by mohlo ešte viac prehĺbiť
diskomfort maloletého, ktorý je nespokojný aj pri styku so svojím otcom, ktorého pozná a styk sa s ním
realizuje, na rozdiel od starých rodičov, ktorí sú pre neho takmer cudzími osobami. Tiež uviedla, že
rozsudok súdu prvej inštancie nie je dostatočne odôvodnený, čo zakladá aj dôvod na podanie odvolania

podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP a zdôraznila, že nedostatočne odôvodnenie rozhodnutia je zásahom
do práva na spravodlivý proces zakotveného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd
a rovnako je následkom aj jeho nepreskúmateľnosť. Poukázala aj na to, že v priebehu konania na súde
prvej inštancie navrhla aj nariadenie znaleckého dokazovania, keďže obsahom znaleckého posudku
vypracovaného v konaní o rozvod manželstva nebolo posúdenie záujmu maloletého na styku so starými

rodičmi. Súd sa jej návrhom nezaoberal a dostatočne nevysporiadal v súlade s § 220 ods. 2 CSP. V
závere odvolania zdôraznila, že maloletý má ešte len 4 roky a akákoľvek zásadná zmena naňho pôsobí
veľmi negatívne. Ako bolo uvedené, pozitívne neprežíva ani styk s otcom a stykom so starými rodičmi
by sa vzniknutá situácia ešte viac prehĺbila a zhoršila. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie zmenil a návrh starých rodičov zamietol, alternatívne, napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie súdu prvej inštancie.

4. D. a N. D. (starí rodičia zo strany otca dieťaťa) vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedli, že sa
voči rozsudku neodvolali, aj keď je značne obmedzujúci, pretože prioritou pre nich je čo najskoršie
naštartovanie kontaktu s ich jediným vnukom, ktorého videli naposledy pred viac ako tromi rokmi. Matka

im neumožňuje žiadny kontakt s vnukom, a to že podala odvolanie len potvrdzuje, že tento kontakt
nemieni umožniť ani do budúcna. Maloletý ich skutočne nepozná, pretože od septembra 2015 (v tom
čase mal rok a štyri mesiace) im matka neumožnila nijaký kontakt s vnukom. Vzhľadom k tomu, že styk
ich vnuka s otcom (ich synom) je doposiaľ upravený extrémne úzko za prítomnosti matky, pričom do
leta 2017 prebiehal iba v obývačke domu matky v Pčolínnom, nemali možnosť byť s vnukom v čase,

keď je s ním ich syn. Aktuálne sa syn s vnukom stretáva dvakrát do mesiaca (každý raz na dve a pol
hodiny). Nemôžu syna oberať o tento drahocenný čas. Práve z dôvodu, že ich maloletý nepozná, upravil
súd styk za prítomnosti matky, ktorá by ich zblíženiu mala byť nápomocná, aby sa vzťah medzi nimi
mohol vytvoriť. Konanie o rozvod manželstva a konanie o úpravu rodičovských práv a povinností do
rozvodu, sú konaniami týkajúcimi sa styku ich syna s maloletým D.. Aj v týchto konaniach sa matka

snaží o čo najväčšie obmedzenie styku maloletého, v danom prípade s otcom. Napriek odporúčaniam
znalkyne PhDr. H., ktorá upozorňovala na absolútnu nevhodnosť prítomnosti matky pri styku D.a s
otcom, matka naďalej trvá na jej prítomnosti a neváhala za týmto účelom dať si vypracovať znalecký
posudok PhDr. X., ktorý súdu predložila aj v tomto konaní. Predmetný rozsudok je účelový a vysoko
neodborný. Znalkyňa X. použila pri diagnostike maloletého metódy, ktoré nie sú použiteľné na dieťa

jeho veku. Urobila závery o osobnosti maloletého v intenciách neurolability, introverzie, osobnosti bez
psychotickej záťaže a o hodnote lži skóre, čo nie je u štvorročného dieťaťa jednoducho možné, nakoľko
laicky povedané, ešte nemá osobnosť. Nehovoriac o ďalších nedostatkoch tohto posudku. Diskomfort
maloletému vytvára jedine matka, a to tým, že mu neumožňuje rozvíjať sociálne väzby tak s vlastnýmotcom, ako aj so starými rodičmi. Záujem maloletého D.a na úprave styku s ním je daný ich úprimným
záujmom o ich jediného vnuka a ich túžbou zahrnúť ho láskou. City, ktoré túžia D.ovi dať, môžu byť
len v jeho záujme. Potreba jeho styku s nimi vyplýva aj z posudku PhDr. H., kde na strane 18 znalkyňa

uvádza, že „Neodporúčam, aby v priebehu styku otca a syna bola prítomná matka, nakoľko rodičia sú
na seba reagujúci emočne a ľahostajne. Dieťa by malo mať možnosť spoznávať otca bez matkinho
vplyvu, pričom širší kontakt v súčasnej dobe by pre dieťa bol aj žiaduci, aby sa rozšírili jeho socializačné
zručnosti. Je nevyhnutné pre ďalší zdravý psychický vývin dieťaťa, aby sa stabilizovali jeho sociálne
pomery, aby mal pocit sunáležitosti k širšej rodine zo strany oboch rodičov, súčasne aby mu rodina otca

mohla plnohodnotne a bez spochybňovania poskytovať zázemie lásky, bezpečia a istoty v čase, ak by
bol otec so synom sám“ (v prílohe predložili zápisnicu z pojednávania vo veci rozvodu zo 14.11.2018,
na ktorom bola vypočutá znalkyňa PhDr. H.). Na nariadenie znaleckého dokazovania v konaní o úprave
styku neboli nijaké dôvody, pretože matka v konaní nikdy netvrdila, že by neboli normálnymi a slušnými
ľuďmi a netvrdila ani, že by boli pre maloletého nebezpeční. Ich vyšetrenie preto potrebné nebolo.
Maloletý ich nepozná, nemá k nim vybudovaný vzťah a preto ani jeho vyšetrenie v súvislosti so vzťahom

k nim by nič neprinieslo. K potrebe širšej rodiny pre zdravý vývin maloletého sa jasne vyjadrila znalkyňa
PhDr. H. v posudku vypracovanom v konaní o rozvod manželstva, s ktorým sa súd riadne oboznámil.
Matka podaným odvolaním len oddiali vznik vzťahu D.a k nim, čo mu určite nie je na prospech. Je
nepochybné, že v danom prípade je úprava ich styku s vnukom v záujme maloletého (ako vyplýva aj
z posudku PhDr. H.) a vyžadujú to aj pomery v rodine (matka im styk umožniť odmieta a styk otca s

maloletým je minimálny a obmedzený už bez tak dosť). Nemajú inú možnosť, ako sa s ich jediným
vnukom vidieť. Vnuk má štyri roky a z toho tri roky ich nevidel. Sú milujúci starí rodičia a chcú svojho
vnuka zahrnúť láskou, bezpečím a ukázať mu, že sú rodina, ktorá tu je preňho. Z týchto dôvodov navrhli
rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

5. Otec dieťaťa vo vyjadrení k odvolaniu matky sa v plnej miere stotožnil s rozsudkom Okresného súdu
Košice II z 15.10.2018, ako aj s vyjadrením starých rodičov.

6. Matka dieťaťa v stanovisku k vyjadreniu starých rodičov (navrhovateľom) v plnom rozsahu zotrvala na
obsahu svojho odvolania. S poukazom na to, že pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia,

súd nemohol brať do úvahy skutočnosti obsiahnuté v zápisnici z pojednávania v konaní o rozvod
manželstva zo 14.11.2018, ktorú priložili starí rodičia ako prílohu k vyjadreniu, a ani z nich vychádzať.
Na rozdiel od starých rodičov sa práve naopak domnieva, že len znalec z príslušného odboru, ako
profesionál v danej oblasti, sa dokáže relevantne a riadne vyjadriť v otázke záujmu maloletého dieťaťa
a rovnako k prípadnému spôsobu úpravy styku blízkych osôb s maloletým tak, aby ten mal čo najmenší

negatívny dopad na maloleté dieťa. Znalecký posudok by nebol zameraný len na posúdenie osobností
starých rodičov, ale práve na otázku záujmu maloletého dieťaťa, vhodnosti styku a spôsobu realizácie
styku. V závere uviedla, že zotrváva na svojom odvolaní a navrhla rozhodnúť v zmysle jej odvolacieho
návrhu.

7. Ďalšie vyjadrenia zo strany účastníkov konania podané neboli.

8. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa zák. č.
161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

9. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

11. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa
§ 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu danom v § 66 CMP v
spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav,
posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, ale nesprávne vo veci rozhodol,

preto ho podľa § 388 CSP zmenil tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.12. Podľa § 25 ods. 5 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú
pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia odsekov 1-4 sa
použijú primerane.

13. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že dieťa má právo nielen na zachovanie
vzťahov so svojimi rodičmi, ale aj právo na zachovanie svojej totožnosti a rodinných záväzkov v súlade
so zákonom (čl. 8 ods. 1). Zároveň Dohovor o právach dieťa uznáva aj zodpovednosť členov širšej
rodiny dieťaťa pri zabezpečení orientácie dieťaťa a jeho usmerňovaní v súlade s jeho rozvíjajúcimi sa

schopnosťami (čl. 5). Súd môže upraviť aj bez návrhu stretávanie blízkych osôb (v tomto prípade starých
rodičov) s dieťaťom pri splnení dvoch podmienok:

a) je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa (pričom sa už všeobecne akceptuje potreba dieťaťa
rozvíjať pozitívne rodinné vzťahy aj so širšou rodinou, s ktorou má citové väzby),

b) vyžadujú si to pomery v rodine (pri skúmaní tejto požiadavky je potrebné zohľadňovať individuálne
okolnosti konkrétnej rodiny. Úprava prichádza do úvahy napr. vtedy, ak je oprávnený rodič dlhodobo
odcestovanýalebochorýasámnemôžeprávostykurealizovaťaleboakabsentujekontaktmedzirodičmi
a blízkymi osobami dieťaťa).

14. Odvolací súd vychádzajúc z preskúmavaného spisu dospel k odlišnému právnemu záveru ako
súd prvej inštancie a na tomto mieste poznamenáva, že je ústavne prípustné, aby odvolací súd mal
za zhodne zisteného skutočného stavu rozdielny právny názor, ktorý by vyústil v opačné rozhodnutie
oproti rozhodnutiu súdu prvej inštancie. Takýto postup zásadne nie je v rozpore s platnou zásadou
dvojinštančnosti konania.

15. V súčasnosti je predčasné polemizovať o rozsahu a frekvencii styku otca s maloletým D., pretože
konanie o zmene úpravy styku vedené na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 43P 24/2017 a konanie
o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode vedené na Okresnom
súde Košice II pod sp. zn. 27P 157/2016 neboli doteraz skončené. Styk otca s maloletým D. je upravený

právoplatným rozsudkom Okresného súdu Humenné z 8.4.2016 č.k. 19P 3/2016-57, na základe ktorého
je oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny týždeň v sobotu a v nedeľu od 9:30 hod. do 11:00
hod. a od 15:00 hod. do 17:00 hod. , každý párny rok 24.12. od 15:00 hod. do 17:00 hod., každý nepárny
rok 25.12. od 15:00 hod. do 18:00 hod a počas veľkonočných sviatkov každý párny rok v piatok a v
sobotu od 15:00 hod. do 17:00 hod. a každý nepárny rok v nedeľu a v pondelok od 15:00 hod. do 17:00

hod. za prítomnosti matky.

16. Odvolací súd s poukazom na právoplatný rozsudok súdu o úprave styku otca s maloletým D.
považuje za najvhodnejší spôsob nadviazania kontaktu starých rodičov s maloletým ich stretávanie
sa počas styku dieťaťa s otcom, kedy starí rodičia majú príležitosť byť s vnukom kratší časový úsek

(niekoľko minút) nota bene zásadne neodkroja z času otca a práve prítomnosť otca, ktorý je ich
synom a majú s ním dobré vzťahy, vytvorí pokojné zázemie pre zoznámenie sa s maloletým D. a
postupné vytváranie citovej väzby dieťaťa k starým rodičom, čím sa eliminuje eventuálne škodlivý
priebeh stretnutia za prítomnosti matky dieťaťa, ktorá síce najlepšie pozná dieťa, ale javí sa, že má
tendenciu výlučne sama posudzovať, čo je v záujme dieťaťa. V tomto prejednávanom prípade nejde o

obnovenie citovej väzby maloletého k starým rodičom, ale o jej vytvorenie a vzhľadom aj na skutočnosť,
že sa starí rodičia nestretli s vnukom od septembra 2015 (štyri roky) a v čase posledného kontaktu dieťa
malo iba niečo vyše roka, absentuje podmienka rozvíjania pozitívneho rodinného vzťahu dieťaťa so
širšou rodinou, s ktorou má citové väzby, pretože citové väzy nie sú vytvorené. Možnosť starých rodičov
stretávať sa s vnukom v čase styku otca (rozsudok Okresného súdu Humenné z 8.4.2016 č.k. 19P

3/2016-57) dovoľuje záver, že v tomto prípade nebola splnená ani druhá podmienka, ktorou sú pomery
v rodine. Odvolací súd na tomto mieste iba marginálne poznamenáva, že ak starí rodičia doteraz túto
možnosť nevyužili (v prípade, že styk otca s maloletým sa realizoval), hoci na to nemal (nemohol mať)
reálny vplyv odmietavý postoj matky, potom ide o subjektívne vnímanie situácie starými rodičmi, ktoré
nemá prednosť pred záujmom dieťaťa a ich návrh na úpravu styku možno považovať za predčasný.

17. K argumentácii matky vo vzťahu k znaleckému dokazovaniu dodáva, že odvolací súd ani v tomto
štádiu konania nezistil potrebu nariadiť znalecké dokazovanie v súlade s návrhom matky a navyše ak
znalec formuluje svoje závery tak, že priamo odpovedá na to, o čom má rozhodnúť súd, teda ako je v tomktorom prípade potrebné upraviť styk a za akých podmienok, prekračuje rámec odborného posúdenia,
pretože ich posúdenie nie je otázkou odbornou, ale právnym posúdením veci a tieto skutočnosti súd
hodnotí z hľadiska ostatných dôkazov vykonaných v rámci konania.

18. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP
tak, že návrh starých rodičov na úpravu styku s maloletým D. zamietol.

19. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).