Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 10, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/142/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115223879
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6115223879.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej

a sudkýň JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Evy Dzúrikovej, v právnej veci žalobcu: B. M., nar. XX.
XX. XXXX, bytom S. S., B. XX, zastúpený Lion Law Partners s. r. o., 974 01 Banská Bystrica,
Komenského 14A, IČO: 36 862 461, proti žalovanej: Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., 815 74
Bratislava, Dostojevského rad 4, IČO: 00 151 700, pobočka 960 47 Zvolen, Nám. SNP 98/2, o zaplatenie
sumy 249,48 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica
č. k. 10C/400/2015 - 157 zo dňa 29. 05. 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 10C/400/2015 - 157 zo dňa 29. 05. 2018 p o t

v r d z u j e .

II. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom (v poradí druhým)
zamietol žalobu v časti o zaplatenie sumy 131,60 Eur s príslušenstvom, o trovách konania rozhodol
tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie rozhodoval po
tom, čo krajský súd v odvolacom konaní potvrdil výrok rozsudku súdu prvej inštancie v tejto veci zo
dňa 21. 06. 2016 pod číslom konania 10C/400/2015 - 93, ktorým bolo uložené žalovanej zaplatiť

žalobcovi zaplatiť sumu 117,88 Eur s 5,05 % úrokom z omeškania a vo zvyšnej časti, v ktorej súd
prvej inštancie žalobu zamietol, rozsudok zrušil a v tomto rozsahu vrátil veci súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň bol zrušený aj závislý výrok o náhrade trov konania. Súd prvej
inštancie po doplnení dokazovania (ods. 4 napadnutého rozsudku) a jeho vyhodnotení konštatoval,
že žalobca mal u žalovanej uzatvorené havarijné poistenie, ktorého súčasťou sú všeobecné poistné
podmienky pre poistenie motorových a prípojných vozidiel - KASKO a osobitné poistné podmienky
ku KASKO poistenie vozidiel - moje auto. Po tom, čo žalobca spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej

bolo poškodené jeho poistené auto, uplatnil si na základe havarijnej poistky poistné plnenie vo výške
ceny opravy auta v sume celkom 1.458,95 Eur. Nespornou skutočnosťou bolo, že servis, v ktorom si
žalobca nechal auto opraviť, nebol zmluvným partnerom žalovanej. Z uplatnenej sumy 1.458,95 Eur
žalovaná poskytla žalobcovi poistné plnenie vo výške 1.043,50 Eur, okrem 5 % spoluúčasti (165,97
Eur) mu nepriznala „nadhodnotenú prácu“ (cenu práce priznala len v sume 23,- Eur za normohodinu) v
sume 131,60 Eur a lakovací materiál v cene 117,88 Eur (o ktorom už bolo v tomto konaní právoplatne
rozhodnuté a táto suma bola žalobcovi priznaná). Ako nespochybňovaný fakt bolo uvedené zistenie,

že cena normohodiny opravy servisom LAKOVŇA s. r. o. bola v sume 30,- Eur s DPH. Z porovnania
kalkulácie opravy autorizovaného servisu (tiež zmluvného servisu žalovanej) spoločnosti AUTONOVO,
a. s., bola konštatovaná mzda za hodinovú prácu v sume 25,- Eur (bez DPH). Z predložených kalkulácií
cien prác za lakovanie v neautorizovaných servisoch bola zistená cena - normohodiny v rozsahu 15,94Eur až po 22,90 Eur, čo vzhľadom na znenie všeobecných poistných podmienok a osobitných poistných
podmienok poistenia motorových vozidiel, vyhodnotil tak, že nebola vykonaná v súlade s VPP a OPP,
nespĺňa teda definíciu primeranosti a účelnosti nákladov na opravu. Preto žalobu v časti o zaplatenie

sumy 131,60 Eur, ako rozdielu medzi žalovanou priznanou cenou normohodiny a vyúčtovanou cenou
opravy, zamietol. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 2 CSP s tým, že každá zo
strán v konaní uspela čiastočne, preto nepriznal ani jednej právo na náhradu trov konania.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie.

Poukázal na to, že súd prvej inštancie nespochybňoval právo výberu autoservisu, prislúchajúce
žalobcovi ako poškodenému, na druhej strane však pri preskúmavaní oprávnenosti uplatneného
rozsahu poistného plnenia za dôležitý faktor považoval skutočnosť, či si poškodený nechá
opraviť auto v autorizovanom alebo neautorizovanom servise. V tom smere vytýka odôvodneniu
napadnutého rozsudku nepresvedčivosť a nepreskúmateľnosť v otázke rozlišovania autorizovaného
či neautorizovaného servisu. Z pohľadu žalobcu, ako objednávateľa služieb autoservisu, pri výbere

vhodného servisu dochádza ku kolízii s požiadavkou rentability opravy, keď autorizované servisy sú
obvykle drahšie. Preskúmavanie kvality požiadaviek autoservisov je zložitým procesom, efektivita a
účelnosť opravy, t. j. na základe fakturovanej ceny práce, je nedostatočná a nemôže byť vykladaná
na ťarchu poisteného. Vytýka, že žalovaná na podporu svojich tvrdení o nadmerne účtovanej cene
za normohodinu práce predložila prehľad cien autorizovaných či neautorizovaných servisov v regióne,

pričom predložené prehľady možno považovať za neaktuálne, všetky boli vystavené pred vznikom
samotnej škody, neboli predložené prehľady autoservisov sídliacich v Banskej Bystrici, kde vzhľadom na
to, že ide o krajské mesto, sú ceny vyššie ako v okolitých mestách, ktoré boli predmetom porovnávania.
Vzhľadom na dynamickosť rozvoja trhu a cien je aj takéto porovnávanie účtovanej ceny bezpredmetné.
Zdôrazňuje, že žalobca sa na autoservis LAKOVŇA s. r. o. obrátil v dobrej viere, pretože bol pre neho

najdostupnejší. Využil ten autoservis, s ktorým mal dobré skúsenosti, zvolil teda najvhodnejší variant,
na čo mal ako spotrebiteľ právo. Namieta, že na jeho argumentáciu v tomto smere nebola v odôvodnení
napadnutého rozsudku daná presvedčivá a preskúmateľná odpoveď.

3. S poukazom na spotrebiteľské právo (citácia ustanovení § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 52a ods. 1, § 54

ods. 1, 2 a § 799 Občianskeho zákonníka) žalobca uviedol, že ako spotrebiteľ má postavenie slabšej
zmluvnej strany, ktorej patrí zvýšená ochrana. Obrátil sa na autoservis jemu najdostupnejší, na opravu
vozidla vynaložil vlastné finančné prostriedky, na ktoré má podľa ust. § 799 Občianskeho zákonníka
(ďalej len „OZ“) nárok, nakoľko mal so žalovanou uzavretú poistnú zmluvu v čase škodovej udalosti, čo
súd prvej inštancie posúdil ako nesporné. Spolu s ustanoveniami Občianskeho zákonníka o ochrane

spotrebiteľa je nepochybné, že žaloba má nárok na doplatok poistnej výšky tak, aby korešpondoval s
celousumou,ktorúžalobcavynaložilnaopravusvojhovozidlaanielenčasťoudoplatkutak,akorozhodol
súd prvej inštancie. Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok tak, že žalovaná bude zaviazaná na povinnosť
zaplatiť žalobcovi aj sumu 131,60 Eur spolu s príslušným úrokom z omeškania a nahradiť žalobcovi
trovy konania v rozsahu 100 %.

4. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu označila napadnutý rozsudok za správny,
vychádzajúci z vykonaných dôkazov. Pri posudzovaní nároku žalobcu súd správne vychádzal z
príslušných ustanovení všeobecných poistných podmienok pre poistenie motorových a prípojných
vozidiel - KASKO, v súlade s ktorými je žalovaný povinný postupovať pri poskytovaní poistného plnenia

a s ktorými je žalobca oboznámený, keďže tvoria neoddeliteľnú súčasť poistnej zmluvy. Poukázal
na príslušné ustanovenia všeobecných poistných podmienok, v zmysle ktorých pri poškodení alebo
zničení predmetu poistenia sú poistným plnením účelne vynaložené a primerané náklady na opravu v
nových cenách, ak nie je dojednané inak. Podľa osobitných poistných podmienok účinných od 25. 05.
2015 (článok V. ods. 1) nákladmi na opravu sa rozumejú účelne vynaložené a primerané náklady na

opravu poškodeného predmetu poistenia. Podľa čl. V. ods. 3 písm. b/ OPP po oprave poškodeného
predmetu poistenia v opravovni a predložení účtovného dokladu za opravu poisťovňa hradí náklady
vynaložené na opravu poškodeného predmetu poistenia, najviac však náklady na prácu stanovené na
základe časových noriem a technologických postupov dodávaných výrobcami pre danú značku a typ
predmetu poistenia a hodinovej sadzby za opravu účtovanej autoopravovňou, v ktorej bol poškodený

predmet poistenia opravený, maximálne do výšky obvyklej hodinovej sadzby účtovanej opravovňami
obdobnej technologickej výbavy a rozsahu opravárenských služieb pre danú značku a typ predmetu
poistenia v mieste opravy poškodeného predmetu poistenia v Slovenskej republike, ak nie je dojednané
inak. Okresný súd sa teda stotožnil s postupom žalovaného, ktorý pri poskytnutí poistného plneniapostupoval striktne v zmysle príslušných ustanovení poistnej zmluvy, akceptoval žalobcom predloženú
faktúru na opravu, avšak v zmysle prv citovaných ustanovení maximálne do výšky obvyklej hodinovej
sadzby účtovanej opravovňami obdobnej technologickej výbavy a rozsahu opravárenských služieb pre

danú značku a typ predmetu poistenia v mieste opravy poškodeného predmetu poistenia v Slovenskej
republike, to je neautorizovaných servisov. V priebehu prvoinštančného konania žalovaný predložil
súdu hodinové sadzby účtované opravovňami obdobnej technologickej výbavy pre danú značku a typ
poisteného vozidla, ktoré súd akceptoval a správne rozhodol, keď žalobcovi nepriznal „predraženú“
opravu poškodeného motorového vozidla. Žalovaný navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny

potvrdiť.

5. Žalobca v replike na podané vyjadrenie uviedol, že sa nemôže stotožniť s názorom žalovaného,
podľa ktorého okresný súd vychádzal správne zo všeobecných poistných podmienok a osobitných
poistných podmienok vozidiel - KASKO účinných od 25. 05. 2011 pri riešení poistnej udalosti. Ako
vyplýva z jednotlivých článkov VPP aj OPP, predstavujú náklady na opravu poškodeného predmetu

poistenia len tie, ktoré boli primerane a účelne vynaložené na jeho samotnú opravu. Poisťovňa po oprave
a predložení účtovného dokladu za opravu hradí najviac náklady spojené s opravou poškodeného
predmetu poistenia, „maximálne“ do výšky obvyklej hodinovej sadzby účtovanej opravovňami obdobnej
technologickej výbavy a rozsahu opravárenských služieb pre danú značku a typ predmetu poistenia v
mieste opravy poškodeného predmetu poistenia v Slovenskej republike, ak nie je dojednané inak. Podľa

žalobcu, žalovaným predložené hodinové sadzby účtované autoopravovňami obdobnej technologickej
výbavy pre danú značku, ktorú akceptoval aj prvoinštančný súd, nemožno považovať za dôkazy
spôsobilé potvrdiť neekonomickosť samotnej opravy. Ako už bolo uvedené v odvolaní, predložené
hodinové sadzby vzhľadom na deň ich vyhotovenia a deň vzniku poistnej udalosti sú neaktuálne, až na
jednu výnimku preukazovali všetky predložené listiny hodinové sadzby servisov sídliacich mimo Banskej

Bystrice, teda mimo trvalého pobytu žalobcu. Žalobca má postavenie spotrebiteľa a je slabšou zmluvou
stranou, preto od neho nemožno požadovať, aby za účelom opravy musel cestovať do vzdialenejších
miest z dôvodu nižšej účtovanej ceny za normohodinu práce. Tento aspekt súd prvej inštancie
nezohľadnil pri svojom rozhodnutí. V ďalšom sa žalobca venuje definícií prívlastkov „autorizovaný“ alebo
„neautorizovaný“ s tým, že tento nemá oporu v právnych predpisoch, ani v zmluvných dojednaniach VPP

A OPP, ktoré tvoria súčasť poistnej zmluvy. Samotný žalobca nevychádza z tohto termínu, ale poukazuje
na ustanovenia, v ktorých sa uvádza „autoopravovňa obdobnej technologickej výbavy a rozsahu
opravárenských služieb pre danú značku“. Preto, aby bolo možné posúdiť tento aspekt, musela by byť
posudzovaná technologická výbava a rozsah opravárenských služieb toho-ktorého servisu, aby bolo
možné s istotou povedať, že oprava nebola vykonaná v súlade so zásadami primeranosti a účelnosti.

Žalobca teda nevidí žiadny dôvod pre krátenie poistného plnenia s poukazom na neekonomickosť
opravy z dôvodu, že si žalobca nechal poškodené vozidlo opraviť v neautorizovanom servise. Tvrdí, že
bol dostatočne obozretný pred pristúpením k samotnej oprave, vybral lacnejší servis z tých, ktoré boli
preň najdostupnejšie. Zameral sa na výslednú cenu opravy, keďže ako bežný zákazník nemá reálnu
šancu ovplyvniť účtovanú cenu za normohodinu práce. Preto nie je spravodlivé tvrdiť, že by svojím

konaním porušil princípy vzťahujúce sa na náklady opravy predmetu poistenia. Podľa žalobcu žalovaný
nepreukázal dôvodnosť svojej obrany, túto nepresvedčivo a nepreskúmateľne zdôvodnil v napadnutom
rozsudku súd prvej inštancie.

6. Žalovaný v duplike na stanovisko žalobcu uviedol, že žalobca žiadne nové skutočnosti

prostredníctvom svojho právneho zástupcu v uvedenom písomnom vyjadrení neuvádza, a preto
navrhuje napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej CSP),
preskúmal vec v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP bez nariadenia pojednávania v súlade s §

385 ods. 1 CSP a contrario, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387
ods. 1, 2 CSP potvrdil.

8. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodoval o nároku žalobcu na poistné plnenie podľa
havarijného poistenia č. 7050000723/05235 poistenie vozidiel - havarijné poistenie zo dňa 26. marca

2012, ktorej súčasťou sú poistné podmienky pre poistenie motorových a prípojných vozidiel - KASKO a
osobitné poistné podmienky ku KASKO poistenie vozidiel - moje auto. Žalovaný - poisťovňa z uplatnenej
a preukázanej ceny opravy auta neuznala položku za lakovací materiál v cene 117,88 Eur, a ďalej
nepriznala takzvanú „nadhodnotenú prácu“ v sume 131,60 Eur, keď namiesto vyúčtovanej a uplatnenejceny za normohodinu 30,- Eur s DPH priznala len sumu 23,- Eur s DPH za normohodinu. Práve
tento rozdiel v sume 131,60 Eur ostal predmetom sporu. Ako je zrejmé, súd prvej inštancie aj svojím
prvým rozsudkom zamietol v tejto časti žalobu žalobcu, rozsudok bol zrušený odvolacím súdom s

konštatovaním, že odôvodnenie v tejto zamietajúcej časti nespĺňalo základné predpoklady riadneho
odôvodnenia rozsudku v zmysle § 157 ods. 2 OSP platného a účinného v čase rozhodovania okresného
súdu tak, ako to vyplýva konkrétnejšie z ods. 7 uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.
14Co/535/2016-135 zo dňa 27. 03. 2018. Konkrétnejšie odvolací súd prikázal súdu prvej inštancie
zaoberať sa uplatneným nárokom v zmysle podanej žaloby a vysporiadať sa s obranou žalovaného tak,

„aby bolo dostatočne jasné, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal a ako ich vyhodnotil, a tiež, ako
vec posúdil právne tak, aby rozsudok a jeho odôvodnenie bol dostatočne jasný výstižný a presvedčivý (§
220 ods. 2 CSP). Okresný súd uviedol tiež, že nie je sporné, že servis, v ktorom si žalobca nechal auto
opraviť, nie je zmluvným partnerom žalovaného a tento fakt zohľadnil pri nepriznaní časti uplatneného
nároku. Žiadnym spôsobom však túto skutočnosť právne neposúdil. Nie je preto vôbec zrejmé, na
základe čoho bol žalobca povinný využiť služby zmluvného autoservisu žalovaného, rovnako chýba

záver, prečo podľa názoru súd je cena normohodiny autorizovaného autoservisu vyššia ako v prípade
neautorizovaného servisu a aké sú v tomto smere možnosti spotrebiteľa. Odvolací súd považuje tieto
skutočnosti, či okolnosti za dôležité pre posúdenie, či bolo dôvodné zo strany žalovaného postupovať
spôsobom, ktorý urobil, to znamená krátiť poistné plnenie s poukazom na neúčelnosť ceny opravy.“

9. Ako je zrejmé z obsahu spisu a z odôvodnenia napadnutého rozsudku, zmluvným servisom žalovanej
bol autorizovaný servis spoločnosti AUTONOVO, a. s., so sídlom v Banskej Bystrici, tento servis účtoval
cenu normohodiny opravy v sume 25,- Eur bez DPH. Ďalej bolo konštatované, že neautorizovaný servis
MT CAR, s. r. o., v Slovenskej Ľupči účtoval cenu normohodiny 20,- Eur, neautorizovaný servis Marián
Juhás - MRJ vo Zvolene v sume 18,50 Eur, neautorizovaný servis Gabriela Krkošková - GIMEX v Detve

v sume 22,90 Eur, Automobilové opravovne Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, a. s., prevádzka
Banská Bystrica v sume 20,- Eur a zmluvný servis AZ - autoservis, s. r. o., vo Zvolen v sume 15,94 Eur.

10. Podľa článku XI. ods. 1 všeobecných poistných podmienok pre poistenie motorových a prípojných
vozidiel - KASKO (ďalej VPP) ak vznikla povinnosť plniť, je poisťovateľ povinný vyplatiť poistné plnenie

vypočítané podľa týchto VPP, osobitných poistných podmienok k nim a podmienok dojednaných v
poistnej zmluve poistníkovi, ak nie je týmito VPP stanovené inak alebo ak nie je dojednané inak.

11. Podľa článku XVIII. ods. 2 VPP pri poškodení alebo zničení predmetu poistenia sú poistným plnením
účelne vynaložené a primerané náklady na opravu v nových cenách, ak nie je dojednané inak.

12. Podľa článku V. ods. 1 osobitných poistných podmienok k poisteniu motorových a prípojných
vozidiel - KASKO (OPP) nákladmi na opravu sa rozumejú účelne vynaložené a primerané náklady
na opravu poškodeného predmetu poistenia. Podľa ods. 3 písm. b) OPP pri oprave poškodeného
predmetu poistenia v opravovni a predložení účtovného dokladu za opravu poisťovateľ hradí náklady

vynaložené na opravu poškodeného predmetu poistenia, najviac však náklady na prácu stanovené na
základe časových noriem a technologických postupov dodávaných výrobcom pre danú značku a typ
predmetupoisteniaahodinovejsadzbyzaopravuúčtovanejopravovňou,vktorejbolpoškodenýpredmet
poistenia opravený, maximálne do výške obvyklej hodinovej sadzby účtovanej opravovňami obdobnej
technologickej výbavy a rozsahu opravárenských služieb pre danú značku a typ predmetu poistenia v

mieste opravy poškodeného predmetu poistenia v Slovenskej republike, ak nie je dojednané inak.

13. Vzhľadom na uvedený skutkový stav možno konštatovať, že súd prvej inštancie správne posúdil
postup žalovaného pri krátení poistného plnenia v tejto časti (cena práce pri oprave poškodeného
vozidlo) ako správny a uznal dôvodnosť krátenia poistného plnenia s poukazom na dohodnuté

všeobecné poistné podmienky a osobitné poistné podmienky a osobitné poistné podmienky k
predmetnému typu havarijného poistenia. Odvolací súd považuje za dostatočne jasné a výstižné
vysvetlenie súdu prvej inštancie v otázke autorizovaného servisu tak, ako sa s touto vysporiadal v ods.
12 napadnutého rozsudku.

14. Z vykonaného dokazovania potom vyplýva záver, že pokiaľ si žalobca zvolil neautorizovanú
opravovňu, mohol v zmysle dohodnutých VPP a OPP žalovaný ako poisťovateľ posudzovať účelnosť a
primeranosť nákladov na opravu a vychádzať z maximálnej výšky obvyklej hodinovej sadzby účtovanej
opravovňami obdobnej technologickej výbavy a rozsahu opravárenských služieb pre danú značku a typpredmetu poistenia v mieste opravy poškodeného predmetu poistenia v Slovenskej republike (článok
V. ods. 3 písm. b) OPP) a poskytnúť teda plnenie do výšky obvyklej hodinovej sadzby účtovanej
opravovňami obdobnej technologickej výbavy v tomto prípade takzvaných neautorizovaných servisov.

Na tento svoj postup predložil aj dôkazy, ktoré súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku uviedol
a porovnal a z ktorých vyplýva aj priemerná cena normohodiny práce v takzvanom neautorizovanom
servise.

15. Pokiaľ žalobca v odvolaní namieta nepresvedčivosť a nepreskúmateľnosť odôvodnenia

napadnutého rozsudku najmä v otázke rozlišovania autorizovaných, resp. neautorizovaných servisov
konštatujúc zložitosť procesu, pri ktorom by bola preskúmaná otázka kvalitatívnych požiadaviek
autoservisov, odvolací súd konštatuje, že je síce pravda, že náš právny poriadok nerieši definíciu
statusu autorizovaného či neautorizovaného servisu, je však bez akýchkoľvek pochybností, že pojem
autorizovaný (či už predajca alebo servis) je pojem všeobecne zaužívaný a známy a v prípade
autoopravovní ho treba vykladať ako opravovňu (servis), disponujúcu oprávnením vykonávať opravy

so súhlasom výrobcu daného motorového vozidla, pričom práve takáto autoopravovňa disponuje práve
takými technológiami, ktoré sú pre daný typ vozidla najvhodnejšie.

16. Pokiaľ žalobca vytýka rozhodnutiu a tiež žalovanému, že predložil prehľady cien normohodín,
ktoré neboli aktuálne vzhľadom na čas, resp. neboli predložené prehľady cien autoservisov sídliacich

v Banskej Bystrici, ktorú sú podľa neho vyššie, než v okolitých okresných mestách, odvolací súd musí
konštatovať, že žalobca na podporu svojich tvrdení nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by spochybnil alebo
vyvrátil správnosť dôkazov predkladaných žalovaným na otázku určenia priemernej ceny normohodiny
práce v takzvaných neautorizovaných servisoch.

17. Žalobca v odvolaní poukazuje na svoj spotrebiteľský status s akcentom na to, že má postavenie
slabšejzmluvnejstrany,apretomupatrízvýšenáochrana.Odvolacísúdtotopostavenienespochybňuje,
musí však zároveň konštatovať, že toto nemožno vykladať takým spôsobom, že by vzhľadom na svoje
postavenie spotrebiteľa nebol viazaný všeobecnými poistnými podmienkami, resp. osobitnými poistnými
podmienkami v zmysle dohodnutej poistnej zmluvy a z dôvodu, že je slabšou zmluvnou stranou, má

zásadnenároknadoplatokcelejsumyvynaloženejnaopravuvozidlaajzasituácie,žebudepreukázané,
že táto nie je v súlade s dohodnutými podmienkami, v tomto konkrétnom prípade nespĺňa atribút účelne
vynaložených a primeraných nákladov v zmysle vyššie citovaných VPP a OPP (najmä článok XVIII. ods.
2 VPP a článok V. ods. 1, ods. 3 písm. b/ OPP).

18. Odvolací súd preto konštatuje, že odvolanie žalobcu nie je spôsobilé privodiť zmenu napadnutého
rozsudku, rozsudok súdu prvej inštancie považuje za správny, a to ako po skutkovej, tak aj právnej
stránke a za dostatočne jasne a zrozumiteľne odôvodnený v súlade s ust. § 220 CSP.

19. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil, a to ako vo výroku vo veci samej,

tak aj v závislom výroku o náhrade trov konania, pretože tento korešponduje zásade úspechu v konaní
v zmysle ust. § 255 ods. 2 CSP.

20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255
ods. 1 CSP, v zmysle ktorého by žalovaná, ako úspešná strana v tomto odvolacom konaní, mala nárok

na náhradu trov odvolacieho konania, zo spisu však vyplýva, že jej žiadne trovy v súvislosti s týmto
odvolacím konaním nevznikli, preto odvolací súd žalovanej náhradu trov tohto odvolacieho konania
nepriznal.

21. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).