Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 3, 2019

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 13Csp/54/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216213362
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Aradská

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2019:4216213362.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION

a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692 proti žalovaným: 1. F. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/XX, G., 2. V. D., nar. X.X.XXXX, bytom P.Á. XXXX/XX, G., v konaní
zastúpená JUDr. Gabrielom Szabó, advokátom so sídlom Kostolné námestie 32, Kolárovo, o zaplatenie
2288,56 eur s príslušenstvom a iné

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti vedenej voči žalovanej v 2. rade v celom rozsahu z a s t a v u j e.

Žalovaný v 1.rade je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 843,48 eur s 5,25 % úrokom z omeškania ročne

zo sumy 893,48 eur od 1.5.2016 do 27.3.2018 a s 5,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 843,48
eur od 28.3.2018 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobu v časti prevyšujúcej sumu 843,48 eur ako aj v časti vyčísleného úroku vo výške 311,93 eur,
v časti vyčísleného úroku z omeškania vo výške 682,79 eur, v časti 12,9 % úroku ročne od 1.5.2016 do
zaplatenia, v časti poplatkov vo výške 39,28 eur a v prevyšujúcej časti úroku z omeškania zamieta.

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov celého konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 9.8.2016 si Poštová banka, a.s. ako pôvodný žalobca uplatnila voči
žalovanému (bez bližšej špecifikácie) nárok na zaplatenie sumy vo výške 2.288,56 eur s úrokom vo
výške 311,93 eur, s úrokom z omeškania vo výške 682,79 eur, s 12,9% úrokom ročne zo sumy 2.288,56
eur od 1.5.2016 do zaplatenia, s 5,25% úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.288,56 eur od 1.5.2016
do zaplatenia, poplatkom vo výške 39,28 eur a nárok na náhradu trov konania. Uplatnený nárok Poštová
banka, a.s. odôvodnila tým, že 15.6.2010 uzavrela so žalovaným (bez bližšej špecifikácie) zmluvu
o úvere č. 0758693689, súčasťou ktorej sú Všeobecné obchodné podmienky, Obchodné podmienky

pre úver. Na základe zmluvy bol žalovanému (bez bližšej špecifikácie) zo strany (pôvodného) žalobcu
poskytnutý úver vo výške podľa zmluvy, pričom žalovaný (bez bližšej špecifikácie) sa zaviazal vrátiť
poskytnuté prostriedky v splátkach, vo výškach a s lehotou splatnosti podľa zmluvy. Žalovaný splatil
svoj záväzok len čiastočne, pričom jednotlivé platby a spôsob ich započítania sú uvedené v listine
„Aktuálny stav úveru“ vyhotovenej k 30.4.2016. V dôsledku omeškania žalovaného vzniklo pôvodnému
žalobcovi v zmysle Obchodných podmienok pre úver právo požadovať predčasné splatenie úveru
vrátane príslušenstva. Poštová banka, a.s. ako pôvodný žalobca si toto právo uplatnila na základe

výzvy na úhradu dlžnej sumy adresovanej žalovanému. V súlade s Obchodnými podmienkami vznikla
žalovanému (bez bližšej špecifikácie) povinnosť zaplatiť za poskytnutý úver pôvodnému žalobcovi úrok,
pričom v zmluve je dojednaná sadzba vo výške 12,9% ročne. Dátum začatia úročenia od 1.5.2016 jedátumomnasledujúcimpodnivystavenialistinyAktuálnystavúveruzodňa30.4.2016.Poplatkyvovýške
39,28 eur sú podrobne špecifikované v Aktuálnom stave úveru a vyplývajú zo Sadzobníka poplatkov.

Žalobca za dôkaz označil zmluvu o úvere, Obchodné podmienky pre úver, Všeobecné obchodné
podmienky, listinu Aktuálny stav úveru, výzvu na úhradu dlžnej sumy, Sadzobník poplatkov.

2. Žalovaná v 2. rade napadla odporom platobný rozkaz zo 4.11.2016, ktorým súd oboch žalovaných
zaviazal spoločne a nerozdielne na úhradu uplatnených nárokov.

Súd v súlade s § 267 ods. 3 veta prvá CSP uznesením zo 6.12.2016 zrušil platobný rozkaz zo 4.11.2016
v celom rozsahu.

3. Výzvou z 24.2.2017 súd vyzval žalobcu na doplnenie nezrozumiteľného podania.

4. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok z 13.6.2017, uzavretej medzi Poštovou bankou, a.s.
ako postupcom a spoločnosťou BENCONT COLLECTION a.s. ako postupníkom, postupca postúpil
okrem iného uvedenej spoločnosti postupníka aj pohľadávku voči žalovanému. Súd na návrh postupcu
uznesením z 22.8.2017 rozhodol o pripustení zmeny na strane žalobcu tak, že na miesto pôvodného
žalobcu vstúpila spoločnosť BENCONT COLLECTION a.s. ako nový žalobca.

5. Súd vo veci rozhodol v poradí prvým rozsudkom z 5.4.2018, ktorým uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 895,14 eura s 5,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 895,14 eura od
1.5.2016 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (I. výrok). Žalobu v
časti prevyšujúcej sumu 895,14 eura ako aj v časti vyčísleného úroku vo výške 311,93 eura, v časti

vyčísleného úroku z omeškania vo výške 682,79 eura, v časti 12,9 % úroku ročne od 1.5.2016 do
zaplatenia, v časti poplatkov vo výške 39,28 eura a v prevyšujúcej časti úroku z omeškania zamietol
(II. výrok). O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania
(III. výrok).
Uvedený rozsudok súd právne odôvodnil s poukazom na § 1 ods. 1, 2, § 2, § 9, § 2 písm. h), zákona č.

129/2010 Z. z., § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. OZ , § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi postupcom ako veriteľom a žalovaným
v 1. rade ako dlžníkom a žalovanou v 2. rade ako spoludlžníkom bola dňa 15.6.2010 uzavretá zmluva
o úvere, na základe ktorej postupca poskytol žalovaným ako dlžníkom úver vo výške 3.500 eur, ktorý

sa žalovaní zaviazali splatiť 84 mesačnými splátkami splatnými v 20. deň kalendárneho mesiaca, keď
poplatok za správu a vedenie úv. účtu bol 1,66 eur a výška splátky s poplatkom za správu a vedenie úv.
účtu bola 70,61 eur, pričom termín splatnosti 1. splátky bol 20.7.2010 a konečná splatnosť úveru bola
určená na 20.6.2017, pri úrokovej sadzbe vo výške 12,90%, pri RPMN 15,45% a priemernej RPMN vo
výške 18,59%, pri celkovej výške nákladov 2033,60 eur.

Podaním z 20.8.2014 postupca žalovanú v 2. rade vyzval na úhradu pohľadávky banky zo zmluvy o
úverevovýške355,96eur,ktorápohľadávkapozostávazomeškanejsplátkyvovýške320eur,poistného
vo výške 0,00 eur a poplatkov vo výške 35,96 eur.

Podľa fotokópie obálky na čl. 24, 25 súdneho spisu, Poštová banka, a.s. prijala zásielku 2.10.2014, keď
dátum jej vrátenia poštou je 30.9.2014 z dôvodu, že zásielka nebola žalovanou v 2. rade prevzatá v
odbernej lehote. Podľa fotokópie obálky na čl. 27, 28 súdneho spisu, Poštová banka, a.s. prijala zásielku
17.9.2014, keď dátum vrátenia poštou je 16.9.2014 z dôvodu, že zásielka nebola prevzatá v odbernej
lehote. Z obálky však nie je zistiteľné kto bol adresátom.

Z Aktuálneho stavu úveru na čl. 7 súdneho spisu vyplýva, že žalovaní od 20.7.2010 do 20.9.2013
realizovali úhrady v úhrnnej výške 2604,86 eur.

Prílohou úverovej zmluvy nie sú podľa textu zmluvy ani VOP žalobcu, ani Obchodné podmienky, či

Sadzobník poplatkov, pričom tieto nie sú ani opatrené podpismi zmluvných strán, a preto nemôžu tvoriť
zmluvnú dokumentáciu vzťahu strán sporu (bod 40. - 45. rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo
veci C-42/15 z 9.11.2016 dostupný na www.curia.europa.eu ).V danom prípade v písomnom vyhotovení úverovej zmluvy uzavretej zmluvnými stranami dňa 15.6.2010
absentuje podstatný údaj o dobe trvania zmluvy (§ 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení
účinnomvčaseuzatvoreniazmluvy),aleajúdajocelkovejčiastke(§2písm.h/zákonač.129/2010Z.z.v

zneníúčinnomvčaseuzatvoreniazmluvy),ktorúmusíspotrebiteľzaplatiť,vypočítanejnazákladeúdajov
platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010
Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy), čo s poukazom na § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č.
129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť
žalovanými čerpaného úveru.

Navyše, podľa písomného vyhotovenia úverovej zmluvy podpísanej zmluvnými stranami dňa 15.6.2010,
celkové náklady podľa § 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
žalovaných spotrebiteľov mali byť vo výške 2.033,60 eur. Pokiaľ žalovanými čerpaný úver bol splatný
84 splátkami po 68,95 eur, resp. s poplatkom po 70,61 eur, celkové náklady spotrebiteľa boli vo výške
2.291,80 eur (84 x 68,95 - 3500), resp. vo výške 2.431,54 eur (84 x 70,61 - 3.500), ale určite nie vo výške

2.033,60 eur, ako je to uvedené v zmluve, v ktorej úplne absentuje povinný údaj o celkovej čiastke (§ 9
ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z.), ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť v zmysle § 2 písm. h/ zákona č.
129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť
pričerpaníúveruvovýške3.500eur apri84splátkachpo70,61eurpredstavujesumuvovýške5.931,24
eur, kým po pripočítaní nákladov vo výške uvedenej v úverovej zmluve žalovaného - 2.033,60 eur - k

výške čerpaného úveru - 3.500 eur - by celková čiastka, ktorú by mal žalovaný uhradiť, predstavovala
(len) sumu 5.533,60 eur, čo je pri počte splátok a ich výške matematicky vylúčené. Z uvedeného je
zrejmé, že pri výpočte RPMN neboli s poukazom na § 19 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. použité celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom v zmysle § 2 písm. g/ citovaného zákona, ale
nižšie náklady. Navyše, veriteľ žalovaného v úverovej zmluve, kvôli údajným nižším nákladom, uviedol

RPMN v nižšej výške (15,45%) oproti jej skutočnej výške (17,56% - podľa interaktívnej kalkulačky na
portáliMinisterstvafinanciíSR,pri84splátkachpo70,61eurmesačne),tedauviedolRPMNvnesprávnej
výške, v neprospech spotrebiteľa, čo s poukazom na § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. v
znení účinnom v čase uzavretia zmluvy má za následok taktiež bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.

Pokiaľ úver čerpaný žalovaným vo výške 3.500 eur je bezúročný a bez poplatkov a žalovaný na takto
čerpaný úver uhradil sumu vo výške 2.604,86 eur, dlh žalovaného na bezúročnom a bezpoplatkovom
úvere predstavuje sumu 895,14 eur. S poukazom na uvedené súd žalobe vyhovel v časti 895,14 eur
titulom dlžnej istiny (3.500 - 2.604,86). V časti dlžnej istiny prevyšujúcej sumu vo výške 895,14 eur
ako aj v časti vyčísleného úroku (311,93 eur), v časti vyčísleného úroku z omeškania, či v časti

poplatkov, ako aj v časti ďalšieho - 12,90% úroku ročne od 1.5.2016 do zaplatenia a v prevyšujúcej
časti úroku z omeškania súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Veriteľovi žalovaného totižto
nevznikol nárok ani na úrok, ani na poplatky. Súd nárok žalobcu na vyčíslený úrok z omeškania taktiež
nepovažoval za dôvodný, keď žalobca napriek výzve súdu nedoplnil skutkové tvrdenia v tom zmysle,
aby bolo zrejmé, ako žalobca dospel k sume vyčísleného úroku z omeškania vo výške 682,79 eur.

Totižto pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností v žalobe je prejavom tzv. povinnosti tvrdenia, teda
povinnostisubstancovaťsvojeskutkovétvrdeniatak,abyznichsúdmoholvyvodiťočommározhodovať.
Žalobca musí v žalobe jasne, stručne a zrozumiteľne uviesť skutočnosti, od ktorých odvodzuje porušenie
svojho subjektívneho práva v sporovom konaní. Opísanie rozhodujúcich skutočností má obsahovať
samotná žaloba, ktorá má popisovať nárok po skutkovej stránke a nemožno tieto skutočnosti nahrádzať

odkazom na pripojenú listinu (§ 132 CSP).

Z dlžnej sumy istiny vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania podľa § 517 ods. 1, 2 OZ, v spojení s
§ 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., a to o 8 percentuálnych bodov vyšší ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky. K 1.5.2016, žalobcom v žalobe označený začiatok omeškania žalovaného,

bola základná úroková sadzba ECB vo výške 0,0%, a tak súd s poukazom na § 216 ods. 1, 2 CSP
rozhodol o úroku z omeškania tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku a v prevyšujúcej časti
úroku z omeškania žalobu zamietol. Žalobca nepreukázal existenciu vyhlásenia predčasnej splatnosti
úveru, pričom konečné splatnosť úveru bola podľa zmluvy z 15.6.2010 dňa 20.6.2017, avšak vzhľadom
na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru bol žalovaný nepochybne k 1.5.2016 v omeškaní s úhradou

prísudku v podobe dlžnej istiny úverových prostriedkov.

6. Žalobca až po overení podpisu elektronického podania s autorizáciou dňa 5.4.2018 o 8:40 hod.,
teda až po vyhlásení rozsudku vo veci na pojednávaní konanom dňa 5.4.2018 o 8:00 hod. doručilsúdu späťvzatie žaloby voči žalovanej v 2. rade, na ktoré súd prvej inštancie nemohol prihliadnuť v už
vyhlásenom rozsudku, aj keď do systému ústredného portálu verejnej správy bolo uvedené podanie
doručené 5.4.2018 o 01:07 hod. Obrazne, vtedy akoby žalobca podal na pošte späťvzatie žaloby, keby

ho podával ako poštovú zásielku. Totižto elektronické podanie s autorizáciou sa u jej príjemcu zobrazí
ako doručená pošta až po nejakom čase od overenia autorizácie podpisu (UTC) a adresát zásielky sa
o nej dozvie až keď je v jeho dispozičnej sfére.

Žalobca v rovnakom čase doručil súdu aj vyjadrenie k výzve súdu na odstránenie vád podania, ktorá

bola doručená právnemu zástupcovi žalobcu ešte v predchádzajúcom roku, a to 24.4.2017. V uvedenom
vyjadrení žalobca uviedol, že žalovaný uhradil celkovo sumu vo výške 2.606,52 eur, z ktorej na poplatky
započítal sumu vo výške 172,50 eur, na zmluvné úroky a úroky z omeškania započítal sumu vo výške
1.222,58 eur a na istinu započítal sumu vo výške 1.211,44 eur. Ďalej uviedol, že žalovaný zaplatil po
podaní žaloby sumu 50 eur, avšak žalobca v súvislosti s touto úhradou nezobral žalobu čiastočne späť,
len navrhol text zmieru z dôvodu, že so žalovaným uzatvoril splátkový kalendár, ktorý žalovaný riadne

a včas plní, resp. už plnil niekoľko splátok.

7. Na základe odvolania žalobcu proti zamietajúcej časti rozsudku, teda voči II. výroku, Krajský súd
v Nitre uznesením č.k. 8Co/179/2019-254 z 19.9.2019 ako odvolací súd (celý) rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Vodôvodnenízrušujúcehorozhodnutiaodvolacísúduviedol,žeodvolacísúdzistil,žesúdprvejinštancie
v záhlaví napadnutého rozhodnutie uviedol tak žalovaného v 1. rade ako aj žalovaného v 2. rade,
pričom výrok napadnutého rozsudku ukladal povinnosť len žalovanému, bez špecifikácie, ktorému zo
žalovaných označených v záhlaví rozsudku. V bode 14. napadnutého rozsudku súd prvej inštancie

uviedol, že na späťvzatie žaloby neprihliadol, keď bolo zákonnému sudcovi doručené až po vyhlásení
rozhodnutia vo veci samej, aj keď žalobcom navrhnutý petit v žalobe sa týkal len jedného z dvoch
žalovaných, pričom súd s poukazom na § 216 ods. 1, 2 CSP je viazaný žalobou.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca dňa 05. 04. 2018 o 1.07 hod e-mailovým podaním doručil

súdu späťvzatie žaloby voči Angelike Némethovej (v žalobe označenej ako žalovaná v 2. rade).

Súd prvej inštancie v rovnaký deň vyhlásil rozsudok, ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 895,14 eura s 5,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 895,14 eura od 01.05.2016 do
zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok). Súd žalobu v časti prevyšujúcej

sumu 895,14 eura ako aj v časti vyčísleného úroku vo výške 311,93 eura, v časti vyčísleného úroku
z omeškania vo výške 682,79 eura, v časti 12,90 % úroku ročne od 01.05.2016 do zaplatenia, v časti
poplatkov vo výške 39,28 eura a v prevyšujúcej časti z úroku z omeškania zamietol (II. výrok) a rozhodol,
že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania (III. výrok).

S poukazom na odvolaciu námietku žalobcu, že žaloba bola voči žalovanej v 2. rade zobratá späť,
považujúc rozhodnutie súdu prvej inštancie za nepreskúmateľné, odvolací súd uvádza, že z dôvodu,
že žalobca v žalobe označil na strane žalovaných 2 subjekty, pričom žalobcom navrhovaný a súdom
vyhlásený výrok nekorešponduje s obsahom žaloby a súd si pred vyhlásením rozsudku neustálil okruh
účastníkovodstraňovanímvádpodania,jerozsudokzmätočný.Niejetotižjasné,čižalobcaajsodkazom

na späťvzatie žaloby proti žalovanej v 2. rade, žiadal pôvodne na plnenie zaviazať oboch žalovaných.
Preto až po ustálení okruhu strán sporu konania bude možné rozhodnúť o späťvzatí žaloby a následne
vec opätovne prejednať. O späťvzatí rozhodne súd prvej inštancie, nakoľko k späťvzatiu došlo pred
vyhlásením preskúmavaného rozsudku; nie je právne významné, že súd o tejto skutočnosti v čase jeho
vyhlásenia nevedel.

8. Súd opätovne vo veci pojednával dňa 3.12.2019 v neprítomnosti riadne predvolaného právneho
zástupcu žalobcu ako aj žalovanej v 2. rade.

9. Žalovaný v 1. rade uviedol, že nevie koľko bolo na čerpaný úver doteraz zaplatené. Toho

času je práceneschopný, predtým nemal žiaden príjem, po skrachovaní jeho predchádzajúceho
zamestnávateľa, ktorý nemal papiere pre Sociálnu poisťovňu v poriadku, bol síce evidovaný na úrade
práce, ale bez príjmu.10. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu.

11. Z dôvodu, že žalobca zobral žalobu späť v časti voči žalovanej v 2. rade a konajúci súd sa o

tomto čiastočnom späťvzatí dozvedel až po vyhlásení v poradí prvého rozsudku vo veci, t.j. po overení
autorizácie podpisu na čiastočnom späťvzatí žaloby doručenom súdu ako elektronické podanie žalobcu
s autorizáciou dňa 5.4.2018, pričom odvolací súd o uvedenom čiastočnom späťvzatí žaloby nerozhodol
v uznesení z 19.9.2019, súd konanie v časti vedenej voči žalovanej v 2. rade v celom rozsahu zastavil
v súlade s ustanovením § 145 ods. 2 veta druhá CSP, podľa ktorého O čiastočnom späťvzatí žaloby

rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Žalovaní nemali námietky voči uvedenému čiastočnému
späťvzatiu.

12. Po tom, ako krajský súd v konaní o odvolaní žalobcu proti zamietajúcej časti rozsudku z 5.4.2018
zrušil celý rozsudok, teda aj odvolaním strán sporu nenapadnutý vyhovujúci výrok, pričom žalobca v
súvislosti s úhradou sumy vo výške 50 eur realizovanou po podaní žaloby neurobil žiadny dispozitívny

úkon, predmetom konania vo vzťahu k žalovanému v 1. rade zostal nárok žalobcu na zaplatenie sumy
vo výške 2.288,56 eur s úrokom vo výške 311,93 eur, s úrokom z omeškania vo výške 682,79 eur, s
12,9% úrokom ročne zo sumy 2.288,56 eur od 1.5.2016 do zaplatenia, s 5,25% úrokom z omeškania
ročne zo sumy 2.288,56 eur od 1.5.2016 do zaplatenia ako aj zaplatenie poplatku vo výške 39,28 eur
na tom skutkovom základe, že dňa 15.6.2010 bola medzi stranami sporu uzatvorená zmluva o úvere č.

0758693689 na základe ktorej bol žalovaným poskytnutý úver vo výške 3.500 eur.

Žalovaní sú solidárnymi dlžníkmi žalobcu, a tak pasívne vecne legitimovaným je ktorýkoľvek solidárny
dlžník sám o sebe. Je na žalobcovi, či bude žalovať oboch svojich dlžníkov, alebo len jedného z nich.
Obaja žalovaní tvoria samostatné spoločenstvo v zmysle § 76 CSP, v ktorom každý zo žalovaných koná

sám za seba, na rozdiel od nerozlučného spoločenstva podľa § 77 CSP. Práve pre solidárne dlžníctvo
žalovaných je bez významu skutočnosť tvrdená žalovanou 2 v odpore proti platobnému rozkazu, že
od rozvodu so žalovaným v 1. rade uplynuli viac ako 3 roky, keď voči veriteľovi je dlžníkom každý zo
žalovaných.

13. Súd daný vzťah strán sporu posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 1 ods. 1, 2,
§ 2, § 9 zákona č. 129/2010 Z.z., § 52 a nasl. OZ, § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. O tom, že aj
postupca mal vedomosť o tom, že v danom prípade bol žalovaným poskytnutý spotrebiteľský úver podľa
zákona č. 129/2010 Z.z. nasvedčuje aj text bodu 4.4 zmluvy, podľa ktorého právne vzťahy zmluvných
strán sa riadia zákonom č. 129/2010 Z.z., resp. v bode 4.1 zmluvy sa uvádza, že Celkovú čiastku úveru

predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.

14. Súd dospel k záveru, že pokiaľ v úverovej zmluve uzatvorenej medzi postupcom ako veriteľom
a žalovanými ako dlžníkmi dňa 15.6.2010 nie sú uvedené žiadne poplatky (s výnimkou poplatku za
správu a vedenie úv. účtu 1,66 eur, ktorý je súčasťou mesačných splátok po 70,61 eur, pričom na

poplatok splatný po 9.6.2013 veriteľovi nárok zanikol - § 37 ods. 21 zákona č. 483/2001 Z.z. v znení
účinnom od 10.6.2013 v spojení s § 122s ods. 4 citovaného zákona), veriteľ žalovaného nemôže
od žalovaného ako spotrebiteľa požadovať poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve, ktorá navyše,
podľa textu zmluvy, nemá ani žiadne prílohy. Prílohou úverovej zmluvy nie je ani Sadzobník poplatkov,
ani VOP postupcu, ani Obchodné podmienky pre úver, pričom tieto nie sú ani opatrené podpismi

zmluvných strán, a preto nemôžu tvoriť zmluvnú dokumentáciu vzťahu strán sporu (bod 45. rozsudku
Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 z 9.11.2016 dostupný na www.curia.europa.eu ). Podľa textu zmluvy sa žalovaní s uvedenými dokumentmi len oboznámili,
ale tieto netvoria (neoddeliteľnú) súčasť zmluvy. V zmysle bodu 45. citovaného rozsudku, zmluva
o spotrebiteľskom úvere musí byť podpísaná zmluvnými stranami a táto požiadavka podpísania sa

vzťahuje na všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedené v článku 10 ods. 2 smernice
2008/48.

15. V danom prípade v písomnom vyhotovení úverovej zmluvy uzavretej zmluvnými stranami dňa
15.6.2010 absentuje podstatný údaj o dobe trvania zmluvy (§ 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z.

v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy - do 31.12.2010), ale aj údaj o celkovej čiastke, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť (§ 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy), čo s poukazom na § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť žalovaným čerpaného úveru.Aj podľa bodov 42, 43 rozsudku Súdneho dvora C-42/15, písomne vyhotovená zmluva o úvere musí
zrozumiteľne a presne uvádzať náležitosti upravené v článku 10 ods. 2 smernice 2008/48 (písm. c/ -

zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza dĺžku trvania zmluvy), pričom všetky tieto náležitosti sa
musia povinne zahrnúť do takejto zmluvy.

V zmluve zo 15.6.2010 je síce uvedený dátum konečnej splatnosti úveru aj počet splátok, ktoré však
nemožno stotožniť s (v zmluve neuvedenou) dobou trvania zmluvy, najmä keď doba trvania zmluvy, ale

aj termín konečnej splatnosti či počet splátok, boli samostatnými, no esenciálnymi náležitosťami zmluvy
o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/, k/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v
čase uzatvorenia zmluvy. Preto aj v danej úverovej zmluve mala byť zrozumiteľne uvedená doba trvania
zmluvy.

Podľa názoru Krajského súdu v Nitre však z počtu splátok úveru, vyplýva doba trvania zmluvy, a preto nie

je pravdivé tvrdenie súdu prvej inštancie, že v zmluve o úvere zo dňa 15.06.2010 absentuje podstatný
údajodobetrvaniazmluvy.Ajkeďzákonč.129/2010Z.z.výslovne(vsúladestransponovanousmernice
2008/48) požaduje v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť údaj o dobe trvania zmluvy a nepredpokladá
dedukciu doby trvania zmluvy z počtu splátok, súd prvej inštancie je uvedeným názorom odvolacieho
súdu viazaný, a tak z absencie údaju o dobe trvania zmluvy nevyvodzuje žiadny záver.

16. V zmluve z 15.6.2010 však úplne absentuje ďalšia podstatná náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom
úvere,atoúdajocelkovejčiastke,ktorúmusíspotrebiteľzaplatiť,vypočítanejnazákladeúdajovplatných
v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Nie je zrejmé, prečo by si priemerný spotrebiteľ mal
matematickým úkonom, a to súčtom výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom, vypočítať

celkovú čiastku, najmä keď profesionál dodávateľ tento výpočet do textu formulára úverovej zmluvy
nedal a dať mal (§ 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy),
pod hrozbou bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru.

17. Navyše, pokiaľ žalovanými čerpaný úver bol splatný 84 splátkami po 70,61 eur (z toho suma 1,66

eur pripadla na poplatok za správu a vedenie úv. účtu), celkové náklady spotrebiteľa zmysle § 2 písm.
g/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy boli vo výške 2.431,24 eur [(84 x
70,61) - 3.500], ale určite nie vo výške 2.033,60 eur, ako je to uvedené v zmluve, v ktorej úplne absentuje
údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť v zmysle § 2 písm. h/ zákona č. 129/2010 Z.z.
v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť pri čerpaní

úveru vo výške 3.500 eur a pri 84 splátkach po 70,61 eur, predstavuje sumu vo výške 5.931,24 eur (84
x 70,61), kým po pripočítaní nákladov vo výške uvedenej v úverovej zmluve žalovaného - 2.033,60 eur -
k výške čerpaného úveru - 3.500 eur - by celková čiastka, ktorú by mal žalovaný uhradiť, predstavovala
(len) sumu 5.533,60 eur, čo je pri počte splátok a ich výške matematicky vylúčené a uvedená suma je o
397,64 eur nižšia ako zodpovedá počtu a výške splátok. V zmluve teda absentuje údaj o celkovej čiastke

v zmysle § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, s
poukazom na § 2 písm. h/ citovaného zákona.

Z uvedeného je zrejmé, že pri výpočte RPMN neboli s poukazom na § 19 ods. 2 zákona č. 129/2010
Z.z. veriteľom použité skutočné celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom v

zmysle§2písm.g/citovanéhozákona,alenižšienáklady.Navyše,veriteľžalovanéhovúverovejzmluve,
kvôli uvedeným nižším nákladom, uviedol aj RPMN v nižšej výške (15,45%) oproti jej skutočnej výške
(17,56% - podľa interaktívnej kalkulačky na portáli Ministerstva financií SR, pri 84 splátkach po 70,61
eur mesačne), teda uviedol RPMN v nesprávnej výške, v neprospech spotrebiteľa, čo s poukazom na
§ 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy má taktiež za

následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.

Kalkulačka pre výpočet RPMN vo výške 15,452% predložená žalobcom na čl. 170 v danom prípade
neobstojí, keď žalobca v nej, popri akomsi poplatku za poskytnutie vo výške 70 eur, kalkuloval síce s 84
splátkami, avšak len vo výške po 65,66 eur v prípade 1. až 83. splátky a vo výške 13,83 eur v prípade

84. splátky (úhrnom vo výške 5.463,61 eur, a tak náklady žalovaných spotrebiteľov by boli len vo výške
1.963,61 eur, oproti v zmluve uvedeným 2.033,60 eur). Podľa predmetnej zmluvy bol však úver splatný
84 mesačnými splátkami po 70,61 eur. Tak ako spotrebiteľ- aj súd mohol vychádzať len z tých údajov,ktoré sú zrejmé zo znenia zmluvy a skutočnosti uvedené na čl. 170 súdneho spisu o výškach mesačných
splátok z údajov zmluvy o úvere vôbec nevyplývajú.

18. Pokiaľ úver čerpaný žalovanými vo výške 3.500 eur pre absenciu údaju o celkovej čiastke,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítanú na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere; a z dôvodu uvedenia nesprávnej RPMN (ročná percentuálna miera nákladov) v
neprospech spotrebiteľa, je bezúročný a bez poplatkov (obdobne rozsudky Krajského súdu v Nitre sp.
zn. 15Co/48/2018 zo 7.5.2019, sp. zn. 12Co/122/2018 z 28.5.2019) a žalovaní na takto čerpaný úver

uhradili do podania žaloby sumu vo výške 2.606,52 eur a po podaní žaloby dňa 27.3.2018 uhradili 50
eur (č.l. 168), dlh žalovaného 1 na bezúročnom a bezpoplatkovom úvere predstavuje sumu 843,48 eur.
S poukazom na uvedené súd žalobe vyhovel v časti 843,48 eur titulom dlžnej istiny (3.500 - 2.606,52 -
50). V časti tvrdenej dlžnej istiny prevyšujúcej sumu vo výške 843,48 eur ako aj v časti vyčísleného úroku
(311,93 eur), v časti vyčísleného úroku z omeškania, či v časti poplatkov, ako aj v časti ďalšieho - 12,90%
úroku ročne od 1.5.2016 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti úroku z omeškania súd žalobu žalobcu ako

nedôvodnúzamietol.Veriteľovižalovanýchtotižtonevznikolnárokaninaúrok,aninapoplatky.Súdnárok
žalobcu na vyčíslený úrok z omeškania taktiež nepovažoval za dôvodný, keď žalobca napriek výzve
súdu nedoplnil skutkové tvrdenia v tom zmysle, aby bolo zrejmé, ako žalobca dospel k sume vyčísleného
úroku z omeškania vo výške 682,79 eur. Totižto pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností v žalobe je
prejavom tzv. povinnosti tvrdenia, teda povinnosti substancovať svoje skutkové tvrdenia tak, aby z nich

súd mohol vyvodiť o čom má rozhodovať. Žalobca musí v žalobe jasne, stručne a zrozumiteľne uviesť
skutočnosti, od ktorých odvodzuje porušenie svojho subjektívneho práva v sporovom konaní. Opísanie
rozhodujúcich skutočností má obsahovať samotná žaloba, ktorá má popisovať nárok po skutkovej
stránke a nemožno tieto skutočnosti nahrádzať odkazom na pripojenú listinu (§ 132 CSP).

19. Z dlžnej sumy istiny vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania podľa § 517 ods. 1, 2 OZ, v spojení
s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., a to o 8 percentuálnych bodov vyšší ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky. K 1.5.2016, žalobcom v žalobe označený začiatok omeškania
žalovaného, bola základná úroková sadzba ECB vo výške 0,0%, a tak súd s poukazom na § 216
ods. 1, 2 CSP rozhodol o úroku z omeškania tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku, keď

zohľadnil úhradu sumy 50 eur dňa 27.3.2018 a v prevyšujúcej časti úroku z omeškania žalobu zamietol.
Žalobcanepreukázalexistenciuvyhláseniapredčasnejsplatnostiúverupodľa§565OZ,pričomkonečné
splatnosť úveru bola podľa zmluvy z 15.6.2010 dňa 20.6.2017, avšak vzhľadom na bezúročnosť a
bezpoplatkovosť úveru a výšku splátok, boli žalovaní nepochybne k 1.5.2016 v omeškaní s úhradou
dlžnej istiny úverových prostriedkov vo výške 893,48 eur, ktorá po úhrade sumy vo výške 50 eur klesla

na sumu 843,48 eur.

20. V spore bol žalobca len čiastočne úspešný (25,38%), pričom neúspech žalobcu v časti istiny, ale
aj v časti 12,9 % úroku - vrátane vyčísleného, či v časti úroku z omeškania, či poplatkov je úspechom
žalovaného 1 (64,62%), ktorý sa odrátava od úspechu žalobcu. S poukazom na § 262 ods. 1 CSP a

§ 396 ods. 3 CSP súd o náhrade trov celého konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP tak, že
žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal keď žalobca voči žalovanej 2 zobral žalobu späť bez
uvedenie dôvodu, a tak zavinil zastavenie konania v časti súvisiacej so žalovanou 2, ktorá si v súvislosti
s čiastočným späťvzatím žaloby náhradu trov konania neuplatnila.

21. Lehotu na plnenie súd žalovanému 1 určil v súlade s § 232 ods. 3 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou Okresného súdu Komárno, Pohraničná č. 6, Komárno,
na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli

uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
právneho predpisu.