Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 20, 2018

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 13C/208/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213209541
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Aradská

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2018:4213209541.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdKomárnosudkyňouJUDr.DagmarAradskouvsporežalobcov:1.H..E.J.,nar.XX.X.XXXX,

bytom L. - J., Z. XXXX/X, 2. H. Y., rod. B., nar. XX.X.XXXX, bytom X., F. XX/XXX, v konaní obe
žalobkyne zastúpené advokátkou Mgr. Elena Szabóová, so sídlom Nové Zámky, Hlavné námestie 7
proti žalovanému: D. J., nar. X.X.XXXX, bytom A. XXX, v konaní zastúpený spoločnosťou Advokátska
kancelária JUDr. Natália Borsosová, s.r.o., so sídlom Ul. biskupa Királya č. 6, Komárno, o zaplatenie
sumy po 4316,16 eur s príslušenstvom každej žalobkyni

r o z h o d o l :

1. Súd pripúšťa zmenu žaloby jej rozšírením aj o nárok v znení: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni v
1.rade sumu 2.396,16 eur s 8,05 % úrokom z omeškania ročne od 1.5.2017 do zaplatenia. Žalovaný je

povinný zaplatiť žalobkyni v 2.rade sumu 2.396,16 eur s 8,05 % úrokom z omeškania ročne od 1.5.2017
do zaplatenia.

2. Súd návrh žalovaného z 1.6.2016 na spojenie veci s vecou Okresného súdu Komárno vedenou pod
sp.zn. 6C/251/2013 z a m i e t a .

3. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

4.Obežalobkynesúpovinnézaplatiťžalovanému100%náhradutrovkonaniado3dníodprávoplatnosti
rozhodnutia o výške náhrady trov konania, o ktorej súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením.

5. Obe žalobkyne sú povinné zaplatiť na účet Okresného súdu Komárno súdny poplatok za rozšírenie
žaloby, každá vo výške po 143,50 eur, podľa položky 1a/ Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č.
71/1992 Zb., do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia v časti poplatkovej povinnosti.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkynesispoločnoužaloboudoručenousúdu2.5.2013uplatnilinároknazaplateniesumyvovýške
po 1920 eur s 5,75% úrokom z omeškania ročne od 1.5.2013 do zaplatenia pre každú z nich, a to titulom
náhrady za užívanie spoluvlastníckych podielov každej zo žalobkýň na nehnuteľnostiach zapísaných
v LV č. XXX a č. XXXX pre k.ú. A. žalovaným. Podľa žaloby, v LV č. XXX pre k.ú. A. je zapísaný
pozemok parc.č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, ktorý je v podielovom
spoluvlastníctve žalobkyne v 1. rade s podielom 1 z celku, žalobkyne v 2. rade s podielom 1 z celku
a žalovaného s podielom 1 z celku. Podľa žaloby, v LV č. XXXX je zapísaná stavba - rodinný dom so

súp. číslom XXX na parcele XXX/X, ktorá stavba je v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne v 1. rade
s podielom X/X z celku, žalobkyne v 2. rade s podielom X/X z celku, žalovaného s podielom X/X z celku
a Magdalény Zimanovej, rod. Pastorekovej s podielom X/X z celku. Žalobkyňa v 2. rade je dedičkou
podieluH.B.nazákladerozhodnutiavdedičskejveci5D/249/2012.Podľažalobyježalovanýpolovičnýmspoluvlastníkom pozemku a je menšinovým spoluvlastníkom domu. Podľa žalobkýň, žalovaný ako
menšinový spoluvlastník im bráni v reálnom výkone ich spoluvlastníckych práv, odmieta ich do domu,
ktorý užíva so svojou rodinou, vpustiť. Žalobkyňa v 1. rade sa svojich práv domáhala aj prostredníctvom

KomisienaochranuverejnéhoporiadkupriRadeMNVvImeli,ktorážalovanémurozhodnutímz1.6.1982
uložila povinnosť pustiť ju do nehnuteľnosti, ktorú odporca neplnil. Stalo sa, že pri pokuse žalobkyne v
1. rade vstúpiť do nehnuteľnosti ju napadli príbuzní žalovaného. Žalobkyne sa svojich práv domáhali aj
v konaní Okresného súdu Komárno sp. zn. 13C/66/2004, ktoré bolo zastavené z procesných dôvodov.
Dňa 30.11.2012 žalobkyne písomne vyzvali žalovaného, aby im vyčlenil na užívanie ich spoluvlastnícky

podiel na nehnuteľnostiach, resp. na uzavretie dohody o reálnom užívaní nehnuteľností a prejavili
záujem o odkúpenie spoluvlastníckeho podielu žalovaného na spoločných nehnuteľnostiach. Požiadali
žalovaného, aby prípadne sám formuloval svoju predstavu ohľadom vyporiadania nehnuteľnosti a
hodnoty spoluvlastníckych podielov. Zároveň vyzvali žalovaného na sprístupnenie nehnuteľností za
účelom znaleckého ocenenia a na uhradenie finančnej náhrady za užívanie ich spoluvlastníckych
podielov. Žalovaný na ich výzvu nereagoval. Žalobkyne listom z 9.4.2013 vyzvali žalovaného na

uhrádzanie náhrad za užívanie ich spoluvlastníckych podielov na spoločných nehnuteľnostiach a výšku
požadovanej náhrady konkretizovali na XXX eur mesačne. Žalovaný nereagoval ani na túto výzvu, a tak
si každá zo žalobkýň uplatnila nárok na náhradu za užívanie jej spoluvlastníckeho podielu žalovaným
na dome so súpisným č. XXX a pozemku parc. č. XXX/X v k.ú. A. zo obdobie od 1.5.2011 do podania
žaloby vo výške XXXX eur (XXX eur mesačne).

2. Žalobkyne za dôkaz označili LV pre k.ú. A. č. XXX, č. XXXX, rozhodnutie o dedičstve, uznesenie
Okresnej prokuratúry Komárno z 2.11.1981, lekársky nález, rozhodnutie Komisie pre ochranu verejného
poriadku pri Rade MNV Imeľ z 1.6.1982, podanie žalobkyne v 1. rade Komisii pre ochranu verejného
poriadku pri MNV Imeľ z 13.9.1982, listiny súvisiace s konaním Okresného súdu Komárno sp. zn.

13C/66/2004, list žalobkyne v 1. rade z 5.5.2004, výzvu z 30.11.2012 s podacím lístkom, list z 9.4.2013,
výzvu advokáta adresovanú žalobkyni v 1. rade z 24.7.1981, žiadosť žalobkyne z 13.11.1991, správa
Obvodného úradu životného prostredia Hurbanovo z 9.4.1992 a rozhodnutie zo 17.11.1992, výzvy zo
14.10.1988 a 3.5.1995.

3. Na pojednávaní vo veci dňa 5.11.2013 právny zástupca žalovaného uviedol, že žalovaný do
nehnuteľností investoval, tieto udržiava a platí za ne dane, a preto by bolo v rozpore s dobrými mravmi
priznať žalobkyniam akúkoľvek náhradu za užívanie.

Právny zástupca žalobkýň v reakcii uviedol, že žalovaný zhodnotil predmetné nehnuteľnosti bez súhlasu

žalobkýň a bez ich vedomia a hodnota investícií žalovaného sa bude deliť pri vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva strán sporu. Žalobkyne konanie žalovaného ako menšinového vlastníka považujú za
konanie v rozpore s dobrými mravmi, keď žalobkyne vyslovili nesúhlas s rozsahom užívania spoločných
nehnuteľností. Právny zástupca žalobkýň nebol schopný špecifikovať v akom rozsahu požadujú
žalobkyne náhradu za užívanie pozemku a v akom rozsahu požadujú náhradu za užívanie stavby.

Uviedol, že porovnali nájmy nehnuteľností na realitnom trhu z verejne dostupných realitných portálov.

Žalobkyňa v 1. rade uviedla, že stavba ešte v roku 1986, dokedy tam mala trvalý pobyt, mala 4 izby,
zimnú záhradu, kúpeľňu, špajzu, letnú kuchyňu, garáž a celá bola podpivničená.

4. Na ďalšom pojednávaní právny zástupca žalovaného uviedol, že súbežne s daným konaním prebieha
na tunajšom súde medzi totožnými stranami, v opačnom procesnom postavení, konanie o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, v ktorom žalobkyne v postavení žalovaných žiadajú vyplatiť
na svoj podiel pripadnuvší žalovanému ako žalobcovi každá po 18.000,- eur. Podľa znaleckého posudku
zabezpečeného žalovaným, hodnota celej nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve strán sporu je

vo výške 12500 eur. Ďalej uviedol, že necháva na zváženie, či nárok žalobkýň nie je v rozpore s dobrými
mravmi, keď dedičským rozhodnutím po nebohom otcovi žalobkyne v 1. rade a žalovaného, pričom
nebohý bol starým otcom žalobkyne v 2. rade, celý podiel nebohého nadobudol žalovaný s povinnosťou
výplaty oboch žalobkýň sumou po 11.825,- Kčs. Na preukázanie splnenia uloženej povinnosti založil do
spisu poštové poukazy, vrátane ďalších poštových poukazov s úhradou sumy po 1.147,- Sk žalovaným s

vysvetlením, že vzhľadom na to, že žalobkyňa v 1. rade nesúhlasila s pôvodným dedičským rozhodnutím
D-733/79-15 zo 17.7.1979, toto napadla a rozhodnutím D 1348/82 zo 6.8.1997 bola žalovanému uložená
povinnosť vyplatiť obom žalobkyniam sumu po 1.147,- Sk.Podľa právneho zástupcu žalobkýň, úhrady realizované žalovaným boli započítané na náhradu
hnuteľných veci, pričom poukázal na exekučný spis Okresného súdu Komárno E 360/99. Podaním
zo 17.6.2014 právny zástupca žalobkýň oznámil, že dňa 28.4.2014 bola za účasti strán sporu

vykonaná znalecká obhliadka nehnuteľností zakladajúcich nárok žalobkýň, aj za účelom vypracovania
znaleckého posudku pre vyporiadanie podielového spoluvlastníctva aj určenia výšky primeranej náhrady
za užívanie. Podľa oznámenia právneho zástupcu žalobkýň z 10.12.2014 sa znalecký posudok ešte len
finalizoval.

5. Podaním doručeným súdu 30.4.2015 žalobkyne rozšírili uplatnený nárok s tým, že navrhli, aby
žalovaný každej z nich zaplatil aj 2396,16 eur za obdobie od 1.5.2013 do 30.4.2015 s 8,05% úrokom z
omeškania od 1.5.2015 do zaplatenia. Rozšírenie žaloby odôvodnili tým, že znaleckým posudkom A.. H.
č. XX/XXXX bola vyčíslená hodnota nájmu stavby vo výške 3594,24 eur/ročne, a tak na spoluvlastnícky
podiel každej zo žalobkýň pripadá 1198,08 eur ročne, čo je za žalované obdobie 2396,16 eur. Žalobkyne
predložili aj časť uvedeného znaleckého posudku v rozsahu 5 strán.

6. Súd na pojednávaní vo veci dňa 19.1.2016 uznesením pripustil zmenu žaloby v znení: Žalovaný je
povinný zaplatiť žalobkyni v 1.rade sumu 4316,16 eur s 5,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy
1920,- eur od 1.5.2013 do zaplatenia a s 8,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2396,16 eur od
1.5.2015 do zaplatenia ako aj náhradu trov konania. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni v 2.rade

sumu 4316,16 eur s 5,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1920,- eur od 1.5.2013 do zaplatenia
a s 8,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2396,16 eur od 1.5.2015 do zaplatenia ako aj náhradu
trov konania.

Právny zástupca žalovaného uviedol, že žalobkyne v rámci vyporiadania podielového spoluvlastníctva

nesúhlasia so širším vyporiadaním a nechcú zohľadniť investície žalovaného, avšak trvajú na
vyporiadaní podľa súčasneho stavu nehnuteľností. Taktiež uviedol, že žalobkyňa v 1. rade robí na
žalovanéhonátlakazaložildospisulistžalobkynev1.radeadresovanýžalovanému,vktoromžalobkyňa
v 1. rade vyzýva žalovaného na opätovné prehodnotenie jeho rozhodnutia pokračovať v konaní o
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a na zhodnotenie reálnej šance na výhru. V liste

žalobkyňa v 1. rade uviedla, že by nechcela byť v koži žalovaného, ktorý (podľa nej) má malú šancu
na výhru sporu a viacnásobne zaplatí ako by získal o 15 rokov. Žalobkyňa v 1. rade žalovanému v liste
predpovedala minimum do 15 rokov psychickej neistoty, stresy, nervy, platenie nájomného. Taktiež v liste
uviedla, že tentokrát to bude mať žalovaný ťažšie než v minulosti, vďaka ním vedenému 20 ročnému
súdnemu sporu s tým, aby odrátal svoje konexie, ktoré sú stratené. Upozornila ho, aby počítal s tým, že

je v značnej nevýhode (čierna stavba, nájomník). V ďalšom mala poznámku k advokátovi žalovaného s
tým, že žalovaný sa už mohol viackrát presvedčiť, že nepôjdu do sporu prehry, má to dôkladne ošetrené
od kvalitných odborníkov. V závere uviedla, že ich ponuku žalovaný pozná, prípadne nech on definuje
svoje požiadavky reálne, korektne, pozitívne, spravodlivo.

Právny zástupca žalovaného založil do spisu aj svoju odpoveď žalobkyni v 1. rade z 22.10.2015 s tým,
aby so žalovaným uvedená žalobkyňa komunikovala výhradne prostredníctvom jeho právneho zástupcu
a prestala robiť nátlak na žalovaného na základe dezinformácií získaných od jej právnych expertov.

7. Keďže medzi stranami nedošlo k mimosúdnemu, resp. zmierlivému vyriešeniu predmetu sporu súd

dňa 19.1.2016 otvoril vo veci pojednávanie.

Právny zástupca žalobkýň zotrval na podanej žalobe v znení jej rozšírenia s tým, že medzi stranami nie
je možné dospieť k dohode o spôsobe užívania spoločnej nehnuteľnosti, ktorú žalovaný užíva, robí na
nej stavebné úpravy bez súhlasu žalobkýň a je otázne, či ide o zhodnocovanie alebo znehodnocovanie

spoločnej nehnuteľnosti. Žalobkyne sú vylúčené z užívania spoločných nehnuteľností a nie je im
umožnené ich užívanie v rozsahu spoluvlastníckych podielov. Žalovaný znemožnil prístup znalca do
spoločnýchnehnuteľnostíažalobkyniv1.radevzniklináklady.Prepretrvávajúcerozporymedzistranami
nie je možný žiadny spôsob komunikácie medzi nimi, pričom ide o stav dlhodobý. Stavebné úpravy
vykonáva žalovaný bez stavebného povolenia, a tak ide o porušenie zákona a čiernu stavbu.

Právny zástupca žalovaného uviedol, že žaloba nie je dôvodná. Bola podaná účelovo, po zistení
žalobkýň, že žalovaný má záujem usporiadať si vlastnícke vzťahy k predmetným nehnuteľnostiam. V
spoluvlastníckom vzťahu k parcele zapísanej na LV č. XXX je väčšinovým spoluvlastníkom žalovanýa pokiaľ ide o rodinný dom, tam spoluvlastnícke podiely sú rovnocenné, resp. niet väčšinového
spoluvlastníka. Pripomenul, že žalovaný pôvodne v celosti nadobudol predmetné nehnuteľnosti do
svojho výlučného vlastníctva v dedičskom konaní vedenom po nebohom E. J., zomrelom X.X.XXXX,

na základe právoplatného dedičského rozhodnutia zo 17.7.1979. V rámci uvedeného dedičského
konania titulom vyporiadania spoluvlastníckych podielov žalobkyne v 1.rade a právnej predchodkyne
žalobkyne v 2. rade, žalovaný vyplatil každej z nich po 11.825,- Sk. V uvedenom dedičskom konaní
nikto z dedičov, okrem žalovaného, neprejavil záujem užívať predmetné nehnuteľnosti. Žalobkyňa v
1. rade žije v L. a žalobkyňa v 2. rade žije v X.. Je pravdou, že uvedené právoplatné dedičské

rozhodnutie z roku 1979 bolo rozhodnutím najvyššieho súdu zrušené a predmetná dedičská vec bola
prejednávaná pod sp. zn. D 1348/82 a ukončená bola až rozhodnutím zo 6.8.1997, podľa ktorého všetky
strany sporu nadobudli predmetné nehnuteľnosti v spoluvlastníckych podieloch tak, ako ich vlastnia po
dnes. Ani v uvedenom dedičskom konaní, s výnimkou žalovaného, neprejavili ostatní dedičia záujem
predmetné nehnuteľnosti užívať. Dňa 6.2.1984 bol vyhotovený znalecký posudok G. H., podľa ktorého
je nepochybný stav predmetných nehnuteľností v čase ich nadobudnutia stranami. Právny zástupca

žalovaného zdôraznil, že pokiaľ by žalovaný nebol nainvestoval do spoločných nehnuteľností, tieto
by dnes neboli užívaniaschopné, keďže aj v čase ich nadobudnutia do podielového spoluvlastníctva
stranami, tieto boli opotrebované a jedine žalovaný sa podujal so súhlasom ostatných spoluvlastníkov
zotrvať v predmetných nehnuteľnostiach a udržiavať ich. Žalobkyne s predmetnými nehnuteľnosťami
nemali žiadne výdavky. Nijako sa nestarali o ich udržiavanie a neprejavili skutočný záujem nehnuteľnosti

užívať. Podanie žaloby o zaplatenie nájomného je účelové, najmä po zhodnotení nehnuteľnosti
žalovaným. Keby nehnuteľnosti nebol žalovaný zhodnotil, nebolo by čo užívať, nehnuteľnosti by boli
úplne schátrali. V danej veci je potrebné ustanoviť znalca za účelom posúdenia, či stavebnými úpravami
žalovaného na predmetných nehnuteľnostiach došlo k ich zhodnoteniu alebo došlo k ich znehodnoteniu.
Otázkouznaleckéhoposudku bybolaajodpoveďnato,vakomstavebybolanehnuteľnosťodroku1979

bez investícií žalovaného a nech znalec, bez zohľadnenia investícií žalovaného, vypočíta nájomné z
nehnuteľností, ktoré by žalobkyne mohli oprávnene požadovať od žalovaného. Priznaním akéhokoľvek
plnenia žalobkyniam by, podľa právneho zástupcu žalovaného, došlo k ich bezdôvodnému obohateniu.
Preto navrhol žalobu zamietnuť. Poukázal aj na skutočnosť, že v rámci dedičského konania D 1348/82
došlo k dohode dedičov, v rámci ktorej dedičia súhlasili s tým, že všetky hnuteľné veci nachádzajúce

sa v nehnuteľnostiach preberá žalovaný, čo považuje za dôkaz, že žalobkyne prejavili svoj súhlas, aby
žalovaný užíval predmetné nehnuteľnosti výlučne, keďže bez kotla na vykurovanie, bojlera, vodného
čerpadla by nebolo možné kúriť a nehnuteľnosť by zostala bez vody.

Právny zástupca žalobkýň v reakcii na prednes protistrany uviedol, že pokiaľ žalovaný tvrdí, že vyplatil

ostatných dedičov, je dôkazné bremeno na ňom. Žalobkyne tvrdia, že ide o náhradovú pohľadávku
titulom vyporiadania BSM poručiteľa a hnuteľností. Tým, že došlo k dohode o hnuteľných veciach
medzi dedičmi, žalobkyne sa ničoho nevzdali, vymenili hnuteľnosti za peniaze, ale nevzdali sa svojich
spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach. Žalobkyne sú súčtom svojich spoluvlastníckych
podielov väčšinovými spoluvlastníkmi. Ohľadne výhrady, že žalobkyne sa nestarali o spoločné

nehnuteľnosti, uviedol, že ťažko sa starať o niečo kam vás ani nevpustia. Žalovaný nikdy žalobkyne
nevyzval na zaplatenie príspevku na udržiavanie spoločných nehnuteľností. K tvrdeniam o účelovosti
žaloby poukázal na rozhodnutie Komisie pre ochranu verejného poriadku pri Rade MNV v Imeli z
1.6.1982, na konanie tunajšieho súdu pod sp.zn. 13C/66/2004, na list žalobkyne v 1. rade z 5.1.2004,
na výzvu z 30.11.2012 a 9.4.2013. Žalobkyne mali v úmysle predmetné nehnuteľnosti užívať, v čom

im bolo bránené a v súvislosti s tým poukázal na konania tunajšieho súdu sp. zn. 4C/150/1982,
4C/77/1982. Vo všetkých týchto konaniach sa riešili vzťahy medzi stranami. Žalobkyňa v 1.rade mala
od svojho narodenia do XX.XX.XXXX trvalý pobyt v obci A. aj podľa potvrdenia Obce A. z 15.4.2013.
Obe žalobkyne potvrdeniami (z 27.11.2013 vo vzťahu k žalobkyni v 2.rade, z 15.1.2013 vo vzťahu k
žalobkyni v 1.rade) preukázali, že od roku 1993 až po dnes platili a platia daň z nehnuteľností. Právny

zástupca žalobkýň súčasne založil do spisu oznámenie Obce Imeľ zo 14.8.2013 a 15.8.2013. Pokiaľ
ide o navrhnutý rámec znaleckého dokazovania, tento by bol hypoteticky opodstatnený, pokiaľ by
išlo o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. V danom prípade však ide o náhradu za užívanie
spoluvlastníckych podielov a vo vzťahu k tejto náhrade je opodstatnený stav spoločných nehnuteľností,
ktorý existoval v žalovanom období. Žalovaný zhodnocoval celú nehnuteľnosť, a preto je povinný znášať

všetky dôsledky. Stotožnil sa s požiadavkou na vykonanie znaleckého dokazovania, ale jeho rozsah
vymedzil tak, aby znalec určil aká je náhrada za užívanie spoločných nehnuteľností z LV č. XXX a
XXXX pre k.ú. A. obvyklá v mieste a v čase vo vzťahu k obom nárokom žalobkýň za žalované obdobie.Právnyzástupcažalovanéhouviedol,žededičskýmrozhodnutímD773/79-15zo17.7.1979bolžalovaný
zaviazaný zaplatiť ostatným dedičom po 11.825,- Sk, ktoré žalovaný dňa 12.12.1979 zaplatil obom
žalobkyniam, čo súdu preukázal. Poukázal na prednes právneho zástupcu oboch žalobkýň, podľa

ktorého tieto majú preukazovať vzťahy medzi stranami, ale nie vážny záujem žalobkýň o užívanie. Pokiaľ
sa žalobkyne považujú za väčšinových spoluvlastníkov spoločných nehnuteľností, mohli rozhodnúť ako
väčšinoví spoluvlastníci o spôsobe užívania, ktoré rozhodnutie by žalovaný musel rešpektovať, avšak
takéto rozhodnutie v danom prípade nebolo. Žalobkyne nepodali ani žalobu o určenie spôsobu užívania
spoločných nehnuteľností a ani inú žalobu, z ktorej by bol zrejmý ich vážny záujem užívať spoločnú

nehnuteľnosť. K tvrdenej duplicite uviedol, že pokiaľ by žalovaný mal platiť nájomné aj z hodnoty
vlastných investícií, platil by za svoje. Preto tvrdenie o duplicite považuje za nezmyselné.

8. Žalovaný podaním doručeným súdu 1.6.2016 navrhol spojiť dané konanie o zaplatenie s konaním
Okresného súdu Komárno sp. zn. 6C/251/2013 o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.

Žalobkyne so spojením veci nesúhlasili a aj súd dospel k záveru, že dané veci sa na spojenie podľa §
166 ods. 1 CSP nehodia, a tak návrh žalovaného na spojenie veci zamietol.

9. Žalobkyňa v 1. rade v podaní doručenom súdu 7.4.2017 v súvislosti s tvrdeniami žalovaného
zrekapitulovala dovtedy žalobkyňami tvrdené skutočnosti a doplnila ich novými skutkovými tvrdeniami,

aj o matke žalovaného ako chamtivej macoche. Poukazovala na výzvu z 30.6.2015 na sprístupnenie
nehnuteľnosti na okamžitú rekonštrukciu zničenej, devastovanej budovy.

10. Na pojednávaní vo veci dňa 11.4.2017 po výzve súdu, aby žalobkyne vzhľadom na rozdielnu
úžitkovosť stavby a parcely vyšpecifikovali mesačnú výšku každou zo žalobkýň požadovanej náhrady v

súvislosti so stavbou a v súvislosti s parcelou, na ktorej stavba stojí, žalobkyne prostredníctvom svojho
právneho zástupcu navrhli vykonať dôkaz - ich výsluch - na preukázanie skutočností, či sa ako podielové
spoluvlastníčky domáhali užívania svojho spoluvlastníckeho podielu, akým spôsobom sa domáhali a či
im bolo umožnené ich spoluvlastnícky podiel užívať. Súd návrhu na doplnenie dokazovania výsluchom
žalobkýň vyhovel.

11. Žalobkyňa v 1. rade uviedla, že na základe dedičského rozhodnutia D 278/1952 sa stala dedičkou
predmetných nehnuteľností. Išlo o dedičstvo po jej nebohej matke P. J.. Otec zomrel náhle v roku XXXX
a za 42 dní bolo vydané dedičské rozhodnutie D 733/79, proti ktorému nebolo prípustné odvolanie.
Podávali nekonečný rad podaní a korešpondovali. K tvrdeniu žalovaného, že žalobkyne neprejavili
vážny záujem o užívanie žalobkyňa v 1. rade uviedla, že sa obrátila na rôzne inštitúcie, keďže bola

žalovaným ignorovaná a bolo im bránené v užívaní domu a záhrady. Vyše 20 ročný súdny spor ju
vyčerpal, aj finančne. Trvalý pobyt mala v A. do roku 1986. Žalovaný realizoval rekonštrukciu, na
ktorú potreboval stavebné povolenie. Žalovaný veľmi dobre vedel, že podala návrh na zastavenie
rozostavanej stavby v roku 1991 a navrhovala, aby žalovanému bolo uložené stavbu zbúrať. Kým
nenadobudlo právoplatnosť dedičské rozhodnutie 9Co 20/1998 vo veci dedičstva D 1348/82, nemohla

nič robiť. Komisia verejného poriadku jej uznala, že žalovaný je povinný ju pustiť do domu, no aj tak
ju nepustil na nehnuteľnosť, ani za asistencie polície. Žalovaný rozširoval po dedine, že mu patrí celá
nehnuteľnosť. Videla schátranie vedľajšej stavby na nehnuteľnosti a toto je zadefinované aj v znaleckom
posudku A.. H., že táto stavba vyžaduje okamžitú rekonštrukciu. Na výzvu, aby im žalovaný umožnil
pristúpiť k rekonštrukcii uvedenej vedľajšej stavby nedostali odpoveď. Užívania spoločnej nehnuteľnosti

sa domáhali písomne aj osobne, ale stále bola arogantne odmietnutá. Takto to bolo od roku 1981
- až do roku 2013. Naposledy žalovaného vyzývala koncom novembra roku 2012, aby im odpredal
svoj podiel alebo odkúpil ich, alebo jej sprístupnil nehnuteľnosť. Žalovaný ju vysmial. Keď žalovaný
s ňou nekomunikoval, obrátila sa na inštitúcie - komisiu na ochranu verejného poriadku, požiadala o
asistenciu polície a na žalovaného podala aj sťažnosť Krajskej vojenskej správe, ktorej bol žalovaný

zamestnancom. Odtiaľ dostala odpoveď, že žalovaný prisľúbil nápravu. Až okresná prokuratúra uznala
dôvodnosť jej sťažnosti, ale všetko bolo ignorované do konca dedičského konania po nebohom E.X. J..
OnavrokuXXXX porodilaapotrebovaladomovpresebaasvojudcéru,ataksaprihlásilanatrvalýpobyt
vL..VrokuXXXXkeďposmrtimatkyprišladomovzistila,žejejosobnévecibolivymenené,rozkradnuté.
Bola šokovaná, išla sa posťažovať k sesternici a keď sa domov vrátila, v dome boli rodičia manželky

žalovaného a ďalší jej nevlastný brat - Z., ktorý ju dotiahol do letnej kuchynky, kde ju týrali a držali celú
noc do rána. Po smrti otca X.X.XXXX mala zakázané vstúpiť do predmetnej nehnuteľnosti. V roku XXXX
v novembri pozvali znalca, žalovaný nehnuteľnosť nesprístupnil a nesprístupnil ju ani druhý krát, keď sa
tam so znalcom nedostali, až na tretí raz sa konala obhliadka v apríli XXXX. V roku XXXX zistila v akomdezolátnom stave je hospodárska budova. Žalovaný jedno postavil a druhé nechal zdevastovať. Teraz
má 2 kúpeľne, 2 garáže, 2 kuchyne. Podozrieva ho, že tam pestoval rastliny, je to veľmi zaplesnené,
čo videla v roku XXXX pri ohliadke znalca, ktorý vypracoval znalecký posudok až nasledujúci rok. Bola

aj na streche, kde videla tenké laty. Žalovaný podkladá kýble, lebo strecha zateká. Bola aj v pivnici,
ktorá je celá zaplesnená, rovnako aj letná kuchynka a kúpeľňa v hospodárskej budove, ktorú nazývala
letnou kuchyňou, pričom uviedla, že ide o samostatnú stavbu. Bola to novostavba z roku XXXX,
vykachličkovaná kúpeľňa s umývadlom a vaňou a prívodom teplej vody, WC, ako aj plynovým vedením.
Vkuchynibolakuchynskálinka,skombinovanýmplynovýmsporákom,ktorýmalelektrickútrúbu,boltam

dres, chladnička, stôl, stoličky, ďalej špajza vykachličkovaná s poličkami a schodmi do pivnice. Garáž
bola zastrešená, no chýbali hlavné dvere, lebo otec náhle zomrel. Plánovala sa študentská izba nad
garážou, resp. nad letnou kuchyňou. Stavba letnej kuchynky bola celá podpivničená, pričom pivnica
bola zo železobetónu ako úkryt pred chemickými a biologickými zbraňami. Na pozemku sa nachádzajú
dve budovy, okrem rodinného domu, je tam samostatná stavba hospodárskej budovy - letná kuchyňa.
V L. pracuje od roku XXXX a do smrti ich otca mali so žalovaným úžasný vzťah. Ten sa narušil po

smrti otca. No napriek narušeným vzťahom so žalovaným, by bola ochotná bývať so žalovaným v
spoločnej nehnuteľnosti. Celú rodinu má v A., preto žalovaného žiadala, nech jej vyčlení aspoň jednu
izbu. Z množstva žalôb, ktoré podávali na súd, nebola ani jedna o určenie spôsobu užívania spoločnej
nehnuteľnosti.

Žalobkyňa v 2. rade uviedla, že právoplatnou spoluvlastníčkou sa stala na základe dedičského
rozhodnutia9Co20/1998.Keďstarýoteczomrel,onamala10rokovajejotcovi,ktorýjuzastupoval, bolo
oznámené, že celé dedičstvo po starom otcovi z matkinej strany preberie žalovaný. Žalovaný sa k nej
nikdy nesprával ako rodinný príslušník, správal sa ako výlučný vlastník a to šíril aj v dedine. Manželka jej
starého otca kedysi vlastnila pozemok 24 árov, z ktorého starý otec kúpil 1/3, na ktorom stojí predmetný

spoločný rodinný dom a ona zdedila časť za domom a časť zdedila žalobkyňa v 1.rade. Rodičia oplotili
ich pozemok za predmetným domom a žalovaný rozobral tento plot. V roku 2004 žalovaného spolu
so žalobkyňou v 1.rade vyzývali, aby im umožnil užívať nehnuteľnosť, no odpoveď nedostali. Preto
podali žalobu, o ktorej sa konalo na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 13C/66/2004. Neboli v konaní
úspešné, lebo nemali dostatok financií na advokáta a nemohli vymôcť ani pohľadávku voči žalovanému

z právoplatného rozhodnutia D 1348/82, keď žalovaný sa bránil, že im priznanú pohľadávku už vyplatil.
Keď v roku 2013 žalovaný nereagoval na ich spoločnú výzvu so žalobkyňou v 1. rade, obrátili sa na
advokáta a podali žalobu vo veci. Žalovaný bez ich súhlasu dal vypracovať znalecký posudok, s ktorým
ona nesúhlasí. Žalovaný 38 rokov nakladá s ich spoluvlastníctvom, za ktoré platia daň z nehnuteľnosti.
V roku 1996 žiadala žalovaného, aby platil nájomné. Ona tam nemohla vstúpiť, lebo tam nemala trvalý

pobyt a nemala financie na to, aby to riešila. Dom bol v roku XXXX obývateľný, no žalovaný ho prestaval
do podoby, že sa jej vôbec nepáči. Škridle vymenil za azbest. Do prestavby domu investoval bez jej
súhlasu, na dome robil nielen bežné úpravy, ale aj pristaval bez stavebného povolenia. Žalovaný účelovo
investoval do časti spoločnej nehnuteľnosti a časť nechal zdevastovať, nestaral sa o ňu. Žalovaný
vymenil strechu, vymenil plot, pristaval garáž, prerobil izby - pristaval kúpeľňu, kuchyňu, pivnicu, vybral

nejaké steny. V roku XXXX sa v dome kúrilo plynovými gamatkami, kuchyňa bola v letnej kuchyni ako
v samostatnej stavbe, ktorú žalovaný nechal zdevastovať. Bol tam asi aj splachovací záchod. Letná
kuchyňa bola celá podpivničená a bola tam aj garáž. Celá stavba bola z tehál, nevie, či rodinný dom bol
tiež z tehál, to si už nepamätá. Zvonka bol na dome brizolit. V letnej kuchyni bola aj kúpeľňa, v ktorej
bola vaňa, umývadlo, bola vykachličkovaná a bola tam aj špajza. Na dome boli kvalitné škridle, tie boli

aj na letnej kuchynke. Dom napriek tomu, že došlo k výmene strechy za azbest, zateká. Nevie či zateká,
vidí tam diery. V súvislosti s výzvami žalovaného nechala všetko na žalobkyňu v 1. rade.

Právny zástupca žalobkýň špecifikoval uplatnený pôvodný nárok ako náhradu za užívanie vo výške 80
eur, z ktorej suma vo výške 78 eur pripadá na náhradu za stavby a suma vo výške 2 eur pripadá na

náhradu za pozemky. V súvislosti s rozšírením žaloby, v ktorom každá zo žalobkýň požadovala náhradu
vo výške po 99,84 eur mesačne, z tejto náhrady pripadá na stavby - 97,34 eur a 2,50 eur pripadá
na pozemky podľa koeficientu, ktorý vyjadruje pomer ceny stavieb a ceny pozemku na celkovú cenu
nehnuteľnosti určenú A.. H. v znaleckom posudku č. 39/2015, ktorý následne právny zástupca žalobkýň
založil do spisu uvedený znalecký posudok v rozsahu 39 strán.

12. Podaním doručeným súdu 2.5.2017 žalobkyne rozšírili uplatnený nárok tak, aby každej z nich
žalovaný zaplatil aj po 2396,16 eur za obdobie od 1.5.2015 do 30.4.2017 s 8% úrokom z omeškania od
1.5.2017 do zaplatenia. Rozšírenie žaloby odôvodnili tým, že znaleckým posudkom A.. H. č. XX/XXXXbola vyčíslená hodnota nájmu vo výške 3594,24 eur/ročne, a tak na spoluvlastnícky podiel každej zo
žalobkýň pripadá 1198,08 eur ročne, čo je za žalované obdobie 2396,16 eur.

13. Žalobkyne v prílohe podania doručeného súdu 4.2.2017 predložili listinné dôkazy, niektoré opätovne,
za účelom preukázania dlhoročného trvania sporu o vlastníctvo a užívanie nehnuteľnosti ako aj
preukázania snahy žalobkýň doriešiť vec mimosúdne, vrátane rozhodnutí súdov a iných orgánov
týkajúcich sa spoluvlastníckych a užívacích vzťahov. Uvedenými dôkazmi žalobkyne tiež hodlali
preukázať, že stavebné úpravy na nehnuteľnostiach vykonal žalovaný bez ich súhlasu, ale aj v rozpore

s ich vôľou. Do dnešného dňa nie je ukončené správne konanie o odstránení neoprávnenej stavby.

14. Žalovaný sa, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, podaním doručeným súdu 22.5.2017
vyjadril vo veci a aj k ostatnému rozšíreniu žaloby s tým, že sa na úkor žalobkýň neobohatil a
žalobu navrhol v celom rozsahu zamietnuť. Zopakoval, že na základe dedičského rozhodnutia sp. zn.
D 733/79-15 zo dňa 17. júla 1979 nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto sporu, nadobudol do

svojho výlučného vlastníctva v celosti a každej žalobkyni titulom finančného vyporiadania uhradil dňa
12.12.1979 sumu po 11.825,- Sk. Žalobkyne napadli toto rozhodnutie sťažnosťou pre porušenie zákona
a Najvyšší súd SR rozhodnutím sp. zn. 2Cz 79/82 toto dedičské rozhodnutie zrušil a dedičské konanie po
nebohom E. J. bolo právoplatne vyporiadané až na základe dedičského rozhodnutia sp. zn. D 1348/82
zo dňa 6. 8. 1997. Žalovaný sa stal vlastníkom a aj faktickým užívateľom nehnuteľností na základe

právoplatného dedičského rozhodnutia. Nehnuteľnosť chátrala a bolo potrebné ju zrekonštruovať tak,
aby bola riadne užívaniaschopná. Žalovaný s rekonštrukciou domovej nehnuteľnosti začal v roku 1984,
kedy stav nehnuteľnosti bol taký, ako je to presne popísané v znaleckom posudku znalca G. H. zo dňa
X. X. XXXX, ktorý je pripojený k znaleckému posudku A.. R.. V čase, keď sa žalobkyne stali podielovými
spoluvlastníkmi, rekonštrukčné práce už boli ukončené. Bez zhodnotenia predmetu spoluvlastníctva by

v súčasnosti bola nehnuteľnosť znehodnotená a nepoužiteľná na bývanie. Podľa znaleckého posudku
A.. R., hodnota predmetu podielového spoluvlastníctva v stave, v akom sa nachádzal v roku XXXX
pred rekonštrukciou, bola XXXXX eur a podľa znaleckého posudku A.. H. po rekonštrukcii je XXXXX
eur. Hodnota investícií žalovaného je XXXXX eur. Žalobkyne sa o predmet spoluvlastníctva nezaujímali
vážne, ale len formálne, pretože bývanie mali a majú zabezpečené. Zo správania žalobkýň a z obsahu

písomností pripojených k rozšíreniu žaloby je evidentné, že voči žalovanému prechovávajú negatívny
vzťah až nenávisť. Nie je pravdou, že žalobkyniam ide o spravodlivosť, ide im len o šikanovania
žalovaného, zneužívajúc postavenie podielových spoluvlastníkov. Dôkazom sú sústavné sťažnosti,
výhražné listy. Žalobkyňa v 1. rade je notorickou sťažovateľkou, čo vyplýva aj z obsahu spisov
Okresného súdu Komárno. Od roku 2013 žalobkyne naliehajú, aby ich žalovaný vyplatil z hodnoty

zrekonštruovanej nehnuteľnosti, ale jeho investície neakceptujú. Jediným záujmom žalobkýň je dostať
sa k neprimerane vysokým náhradám za ich spoluvlastnícke podiely, hoci do nehnuteľnosti nikdy
neinvestovali, o nehnuteľnosť sa nestarali a namiesto podieľania sa na udržiavaní a rekonštrukcii
nehnuteľností, podávali sústavne sťažnosti v snahe deštruovať nehnuteľnosti a negatívne zasahovať
do života žalovaného s rodinou. Takéto konanie žalobkýň je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle §

3 ods. 1 OZ. Žalobkyne boli na základe dedičského rozhodnutia D 733/79-15 zo 17.7.1979 vyplatené
z ich podielov na predmete dedičstva a tieto plnenia žalovaného boli až takmer po 20 rokoch
započítané na základe dedičského rozhodnutia z roku 1997 na hnuteľnosti, ktoré pripadli žalovanému.
Žalobkyne akceptovali užívanie spoločnej nehnuteľnosti žalovaným, odhlásili sa z trvalého pobytu.
Ak by mali skutočný záujem predmet podielového spoluvlastníctva užívať, mohli spolurozhodnúť o

spôsobe hospodárenia so spoločnou vecou alebo sa domáhať určenia spôsobu hospodárenia na súde.
Žiadne právne účinné kroky žalobkyne neurobili, ich správanie smerovalo k šikanovaniu žalovaného, o
čom svedčí aj sťažnosť adresovaná zamestnávateľovi žalovaného, ktorý s predmetom spoluvlastníctva
nič nemal. Ak by nebol žalovaný zhodnotil nehnuteľnosť vlastnými investíciami, bola by rovnako
schátrala ako letná kuchyňa, ktorú žalovaný už nezhodnocoval. Žalobkyne neprodukovali žiadny dôkaz

o svojom záujme o zhodnocovanie, či udržiavanie predmetu podielového spoluvlastníctva, ktorý je v
užívaniaschopnom stave len vďaka žalovanému, pričom žalobkyňa v 1. rade nepoprela, že navrhla,
aby bolo žalovanému uložené stavbu zbúrať. Keby kompetentné úrady návrhu žalobkyne v 1. rade
vyhoveli, predmet podielového spoluvlastníctva by už neexistoval, resp. by bol schátral rovnako ako
letná kuchyňa. Žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

15. Na pojednávaní konanom dňa 20.3.2018 súd v súlade s § 142 ods. 1 CSP rozhodol o pripustení
ostatného rozšírenia žaloby, pričom v súvislosti s výškou uplatneného rozšírenia právny zástupca
žalobkýň uviedol, že nárok žalobkýň je nižší ako vypočítal znalec. Uviedol, že nájom vyjadrujenáhradu obvyklú za užívanie nehnuteľnosti v obvyklom mieste a v čase, resp. náklad, aby podobnú
nehnuteľnosť dostali do užívania. Žalobkyňa v 1. rade uviedla, že pod podobnou nehnuteľnosťou
rozumejú nehnuteľnosť v súčasnom stave, vrátane prístavby.

K predstave žalobkýň o spôsobe užívania spoločnej nehnuteľnosti žalobkyňa v 2. rade uviedla, že by to
nechala na žalovaného a žalobkyňa v 1. rade uviedla, že do roku 2004 si myslela, že by sa jej hodila
1 izba, no nebolo jej to umožnené, napriek stanovisku komisie pre ochranu verejného poriadku. Potom
mali predstavu o platení nájomného, keď nebolo nič, nech žalovaný platí aspoň nájomné. V roku 2004

žalovali náhradu na súde, ale bolo to zastavené. Po narodení dcéry získala byt v L., kde sa prihlásila
na trvalý pobyt a nábytok si odsťahovala v roku XXXX, dovtedy bol nábytok stále v jednej izbe domu.
Do roku XXXX bývala na slobodárni v L., kde robila až do svojho odchodu do dôchodku.

16. Súd popri výsluchoch žalobkýň vykonal dokazovanie aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi
tvoriacimi obsah súdneho spis, vrátane obsahu pripojených súdnych spisov E 360/99 a 13C/66/2004,

keď žalovaný z dôvodu svojho onkologického ochorenia upustil od vykonania dokazovania jeho
výsluchom.

Právny zástupca oboch žalobkýň navrhol doplniť dokazovanie nariadením znaleckého dokazovania
znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľnosti a to znaleckou

organizáciou alebo znaleckým ústavom za účelom určenia hodnoty nehnuteľností a určenia výšky
nájomného za takúto nehnuteľnosť, keďže náhrada za užívanie spoluvlastníckeho podielu by mala
zodpovedať hodnote nájomného za obdobnú nehnuteľnosť. Predloženie ďalšieho súkromného posudku
by bolo v tomto konaní kontraproduktívne. Taktiež uviedol, že žalobkyne preukázali, že dlhodobo,
žalobkyňa v 1.rade od roku 1981 a obe žalobkyne od roku 2012, sa snažili, aby im bolo umožnené

užívanie nehnuteľnosti alebo vysporiadanie spoluvlastníctva alebo im bola platená náhrada. Pre tento
účel žalovaný neumožnil vstup znalca na spoločné nehnuteľnosti za účelom určenia ich hodnoty a
dlhodobo bránil žalobkyniam užívať nehnuteľnosť, a to voči žalobkyni v 1.rade takým intenzívnym
spôsobom, že túto viedol k podávaniu oznámení, či už správnym orgánom, zamestnávateľovi
žalovaného a pod. Dlhodobý stav je taký, že nie je možné dohodnúť na spôsobe užívania spoločných

nehnuteľností, či nakladaní s nimi, či finančnej náhrade. Pri výkone stavebného dozoru žalovaný
neumožnil jeho dokončenie spísaním záznamu o výkone, ktorý musel byť nakoniec spísaný na obecnom
úrade. Bez stavebného povolenia, bez projektu a bez súhlasu žalobkýň, žalovaný robil zmeny stavby.
Žalovaný nehnuteľnosti sám dlhodobo užíva, bez akejkoľvek náhrady a takéto konanie žalovaného je
v rozpore s dobrými mravmi. Žalobkyne sa nedomáhali súdneho určenia spôsobu hospodárenia so

spoločnou nehnuteľnosťou, keďže z ich prejavov vyplýva aký spôsob hospodárenia si predstavovali
ony. Žalobkyniam náleží náhrada za užívanie spoločných nehnuteľností žalovaným nad rozsah jeho
spoluvlastníckeho podielu, preto navrhol žalobe, v znení pripustených zmien, v celom rozsahu vyhovieť
a žalobkyniam priznať požadovanú náhradu za obdobie od 1.5.2011 do 30.4.2017. Súčasne navrhol,
aby súd neprihliadal na dôkaz - znalecký posudok A.. R., keďže žalobkyniam nebolo umožnené

zúčastniť sa ohliadky znalcom, ním určená hodnota nehnuteľností je značne znehodnotená a posudok
je vypracovaný podľa znaleckej doložky z roku 2013.

17. Žalobkyňa v 1. rade uviedla, že v čase smrti otca v roku XXXX existovala aj 4. izba, v ktorej býval
žalovaný s manželkou a túto postavil otec pre žalovaného s jeho manželkou z maštale, teda prerobil

maštaľ na izbu. Oproti rodinnému domu postavenému v tvare L bola postavená vedľajšia stavba, v ktorej
bola letná kuchyňa, garáž, kúpeľňa, špajza, išlo o novostavbu postavenú v roku XXXX, pričom žalovaný
pristavoval na inom mieste k rodinnému domu, ktorý v dôsledku toho má tvar U. Stavba letnej kuchyne,
teda vedľajšej stavby postavenej za života otca je o niečo menšia ako rodinný dom. Od roku XXXX bola
právoplatnou dedičkou spoluvlastníckeho podielu 1/6, kdežto žalovaný sa stal dedičom od roku XXXX.

Prestavbu, či rekonštrukčné práce robil už aj predtým. V A. nemala trvalý pobyt od roku XXXX. Od roku
XXXX namietala voči stavebným prácam, ktoré vykonával žalovaný.

18. Žalobkyňa v 2. rade uviedla, že spolu so žalobkyňou v 1.rade boli za žalovaným, no on ich ignoroval
a nechcel s nimi vôbec komunikovať. Nemali iný spôsob ako sa domáhať svojich práv. Keď sa žalovaný

dozvedel, že sa chcú domáhať náhrady za škodu, teda nájomného, tak podal žalobu o zrušenie
podielovéhospoluvlastníctva. Zatiaľchcúbyťnaďalejpodielovéspoluvlastníčkyspoločnejnehnuteľnosti
so žalovaným.19. Právny zástupca žalovaného zopakoval, že na základe právoplatnej dedičskej dohody vo veci D
733/79 zo dňa XX.X.XXXX sa žalovaný stal výlučným vlastníkom predmetu sporu a titulom finančného
vyporiadania vyplatil každej zo žalobkýň protihodnotu dedičských podielov. Žalobkyne túto protihodnotu

užívali až do nadobudnutia právoplatnosti dedičského rozhodnutia vo veci D 1348/82 zo 6.8.1997,
kedy sa tieto sumy započítali ako protihodnota hnuteľných vecí poručiteľa nadobudnuté žalovaným.
Žalobkyne tvrdia, že bránili žalovanému v zhodnocovaní nehnuteľností, ale náhrady za užívanie sa
domáhajú z nehnuteľností zhodnotených investíciami žalovaného. Stanoviská a tvrdenia žalobkýň sú
protichodné, plné rozporov. Keď napríklad tvrdia, že žalovaný znehodnotil spoločné nehnuteľnosti,

avšak zo znaleckých posudkov A.. H. a A.. R. vyplýva, že predmet sporu žalovaný zhodnotil o XXXXX
eur. Žalobkyne akceptovali užívanie spoločnej nehnuteľnosti žalovaným, keďže neboli odkázané na
užívanie spoločnej nehnuteľnosti. Žalobkyňa v 1.rade sa odhlásila z trvalého pobytu, ktorý mala v
spoločných nehnuteľnostiach, ani žalobkyňa v 2.rade nebola odkázaná. Žalobkyne nemali vážny záujem
oužívaniespoločnýchnehnuteľností,naopakzlistinnýchdôkazovvyplýva,žemalizáujemnašikanovaní
žalovaného. Keď tvrdia, že sú väčšinovým spoluvlastníkom , mohli rozhodnúť o spôsobe hospodárenia

alebo požiadať súd o určenie spôsobu hospodárenia so spoločnou nehnuteľnosťou. Žalobkyne mohli
užívať aj tú časť spoločných nehnuteľností, ktorú žalovaný neužíval a neužíva. No žalobkyne vyčítajú
žalovanému, že hospodárska budova s letnou kuchyňou, špajzou, kúpeľňou nebola nikým užívaná.
Čiže žalovaný neužíval celý predmet spoluvlastníctva a žalobkyniam nebránilo nič v užívaní ani v
podaní žaloby o zrušenie podielového spoluvlastníctva reálnou deľbou, keď na parcele v podielovom

spoluvlastníctve stoja dve samostatné budovy. Žalobkyne neurobili konštruktívne kroky, nepreukázali
vážny záujem predmet podielového spoluvlastníctva užívať. Ich správanie smerovalo k šikanovaniu
žalovaného k znepríjemňovaniu života žalovaného a jeho rodiny. Žalobkyňa v 1.rade kontaktovala
aj zamestnávateľa žalovaného, ktorý s predmetom spoluvlastníctva strán sporu nemal nič spoločné.
Žalobkyne neponúkli žiadny dôkaz, že prejavili vážny záujem o užívanie a zhodnocovanie nehnuteľností,

ich údržbu. Ak by žalobkyniam bola priznaná akákoľvek náhrada, táto by mohla byť vyplácaná len z
dôvodu, že žalovaný udržiaval spoločný rodinný dom, zhodnocoval ho, inak by bol v rovnakom stave
ako letná kuchyňa postavená v roku XXXX. Z výpovede žalobkyne v 1.rade z 11.4.2017 je zrejmé, že
táto sa obrátila na rôzne inštitúcie s návrhom na zastavenie stavebných prác, ba až odstránenie stavby.
Ak by oslovené inštitúcie boli vyhoveli návrhu žalobkyne 1, rodinný dom by neexistoval, alebo by schátral

ako spomínaná vedľajšia stavba s letnou kuchyňou, ktorej súčasný stav je vytýkaný žalovanému.
Žalobkyne nemali skutočný záujem užívať predmet podielového spoluvlastníctva, ide o zneužitie ich
postavenia podielových spoluvlastníkov s cieľom vyplatenie finančnej náhrady za užívanie. Bolo by
to však v rozpore s dobrými mravmi, lebo žalovaný a jeho rodina neužívali a neužívajú celý predmet
podielového spoluvlastníctva, žalobcovia toto nepreukázali, rovnako ako nepreukázali skutočný záujem

o užívanie predmetu podielového spoluvlastníctva. Ak by žalovaný spoločnú nehnuteľnosť neudržiaval a
nezhodnocoval, tieto by boli znehodnotené. S poukazom na uvedené žalobca navrhuje žalobu v celom
rozsahu zamietnuť a rozhodnúť o náhrade trov konania.

20. Medzi stranami nebolo sporné, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej na LV č.

XXX pre k.ú. A. - parcela registra C č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, každá
zo žalobkýň s podielom po X/X z celku, ako aj podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej
na LV č. XXXX pre k.ú. A.ľ - rodinný dom so súpisným číslom XXX na parcele XXX/X, s podielom
X/X každej strany sporu. Ako titul nadobudnutia je v uvedených listoch vlastníctva uvedené dedičské
rozhodnutie D 1348/82 , Z-308/99, až na podiel 1/6 žalobkyne v 1. rade v LV XXXX, pri ktorom je ako

titul nadobudnutia, po oprave chýb na základe protokolu, uvedený rozsudok 4C 337/84, 2cz 79/82 a
až na podiel 1/3 žalobkyne v 2. rade v LV XXXX, pri ktorom je popri dedičskom rozhodnutí D 1348/82,
Z-308/99 ako titul nadobudnutia uvedené aj Osvedčenie o dedičstve 5D/249/2012 zo dňa 14. 03. 2013,
Z-1424/2013.

Medzi stranami nebolo sporné ani to, že žalobkyňa v 2. rade na základe Osvedčenia o dedičstve
5D/249/2012 zo dňa 14. 03. 2013 JUDr. Leily Baštrnákovej ako súdnej komisárky nadobudla
spoluvlastnícky podiel 1/6 zo stavby rodinného domu so súpisným číslom 335 na parcele 376/1 (LV
XXXX pre k.ú. A.) v hodnote XXXX eur po svojej nebohej matke H. B., zomrelej XX.XX.XXXX.

V konaní žalovaný preukázal, že na základe rozhodnutia Štátneho notárstva v Komárne D-733/79-15
zo 17.7.1979, ktoré nadobudlo právoplatnosť 6.12.1979, v dedičskej veci po nebohom E. J., zomrelom
X.X.XXXX, ktorý bol podľa zhodných tvrdení strán otcom žalobkyne v 1. rade ako aj žalovaného,
nehnuteľnosti (vtedy) vedené v celosti na mene zomrelého na LV č. XXX pre k.ú. A., a to parc. č. XXX/X,dom č. XXX, nadobudol žalovaný spolu s vdovou P. J., ktorá bola matkou žalovaného, každý v podiele
1. Žalovaný bol zaviazaný vyplatiť spoludedičkám - obom žalobkyniam - po XX.XXX,- F..

Uznesením Krajského súdu v Nitre 9 Co 20/98 z 29.5.1998 bolo preukázané, že rozhodnutia bývalého
Štátneho notárstva v Komárne D-733/79-13 a D-733/79-15 zo 17.7.1979 boli pre porušenie zákona
zrušené rozhodnutím Najvyššieho súdu SSR z 26.10.1982 č.k. 2 Cz 79/82 a o dedičstve po nebohom E.
J., zomrelom X.X.XXXX bolo rozhodnuté Okresným súdom Komárno v konaní D 1348/82 dňa 6.8.1997
tak, že schválil dohodu dedičov, podľa ktorej dedičstvo pozostávajúce z hnuteľností - náhradovej

pohľadávky titulom vyporiadania BSM za hnuteľnosti v sume XX.XXX,XX R. prevzal žalovaný, ktorý bol
povinný zaplatiť každej žalobkyni po XX.XXX,- R.. Nehnuteľnosti z LV XXX pre k.ú. A. parc. č. XXX/
X zast. plocha XXX m2 v celosti prevzali strany sporu, žalobkyne po 1 a žalovaný v 2/4. Nadstavbu
rodinného domu v k.ú. Imeľ č. XXX na parcele č. XXX/X na základe D 278/52 v podiele 4/6 prevzali obe
žalobkyne po 1 a žalovaný v podiele 2/4. Uvedeným uznesením Krajského súdu v Nitre bolo odvolaním
žalovaného napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdené. Uznesenie Krajského súdu v Nitre

nadobudlo právoplatnosť XX.X.XXXX.

Žalovaný poštovými poukazmi preukázal, že každej zo žalobkýň poukázal dňa XX.X.XXXX po X.XXX,-
Sk a ešte dňa XX.XX.XXXX po XX.XXX F..

21. Podľa § 123 OZ vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 136 ods. 1 OZ vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

Podľa § 137 ods. 1 OZ podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Podľa § 460 OZ Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

Podľa§483OZvzneníúčinnomdo31.3.1983Aknedôjdekdohode,vykonávyporiadaniemedzidedičmi
štátne notárstvo.

Podľa § 3 ods. 1 OZ Výkon práv a povinností
vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a

oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

22. Nárok spoluvlastníka na náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho
podielu vyplýva z ustanovenia § 137 ods. 1 OZ. Jeho nevyhnutným predpokladom je užívanie tejto veci
druhým spoluvlastníkom (ostatnými spoluvlastníkmi) nad rozsah jeho (ich) spoluvlastníckeho podielu.

Neužívanie veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom musí byť dôsledkom jej užívania
druhým spoluvlastníkom nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Len v takomto prípade sa
spoluvlastník užívajúci spoločnú vec nad rozsah spoluvlastníckeho podielu podieľa na prisvojovaní si
úžitkovej hodnoty veci vo väčšej miere, než zodpovedá jeho podielu. Nie je pritom rozhodujúce, či tento
stav vyplýva z dohody spoluvlastníkov (okrem ak by jej súčasťou bola aj dohoda o bezplatnom užívaní

celej veci alebo jej časti), alebo z rozhodnutia väčšinového spoluvlastníka, alebo či ide o faktický stav.
Je zrejmé, že ak by spoločná vec vôbec nebola spoluvlastníkmi užívaná, žiaden nárok na náhradu za
jej neužívanie by medzi nimi nevznikol. Rovnako takýto nárok nevzniká ani v prípade, ak spoluvlastník
užíva len časť veci v rozsahu neprevyšujúcom jeho spoluvlastnícky podiel, pretože v takomto prípade nič
nebráni druhému spoluvlastníkovi, aby sa tiež podieľal na svojom užívacom oprávnení v rozsahu svojho

podielu a to užívaním zostávajúcej časti veci. Dôvod pre ktorý tento spoluvlastník prípadne spoločnú vec
neužíva, nie je právne významný a rovnako tak nie je významné ani prípadné užívanie časti veci treťou
osobou. Pri posudzovaní rozsahu užívania spoločnej veci však nemusí byť rozhodujúca len veľkosť
užívanej časti veci (napr. výmera časti pozemku), ale rozhodujúca môže byť úžitková (hospodárska)
hodnota užívanej časti veci, ak je táto hodnota, vzhľadom na konkrétne okolnosti, u jednotlivých častí

veci rozdielna. (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 184/2010)

23. Žalobkyne sa v danej veci domáhajú peňažného plnenia voči žalovanému po XXXX,XX eur s
príslušenstvom pre každú žalobkyňu z dôvodu, že neužívali spoločné nehnuteľnosti v rozsahu svojhospoluvlastníckeho podielu v období od 1.5.2011 do 30.4.2017. Uplatnili si teda nárok, ktorý sa opiera o
ustanovenie § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

24. Listinnými dôkazmi žalobkyne preukázali, že vzťahy žalobkyne v 1. rade so žalovaným, teda vzťahy
súrodencov,ktorímalispoločnéhootcaE.J.,zomreléhovrokuXXXX,boliminimálneodmájarokuXXXX
narušené, keď žalobkyňa v 1. rade sa Komisii na ochranu verejného poriadku pri MNV A. sťažovala,
že ju nevlastný brat - žalovaný do bytu nepúšťa, aj keď je spoluvlastníčkou domovej nehnuteľnosti č.
XXX v A.. Žalobkyňa v 1. rade na základe uznesenia Štátneho notárstva v Hurbanove D 278/1952 z

11.6.1952 zdedila spolu s matkou žalobkyne v 2. rade a ich otcom E. J. po svojej nebohej matke P. J.,
zomrelej XX.X.XXXX parc.č. XXX/X v k.ú. A. spolu s domovou nehnuteľnosťou postavenou na parcele
č. XXX/X v k.ú. A., každý dedič po 1/3.

Žalobkyňa v 1. rade sa listom z 23.11.1984 obrátila aj na zamestnávateľa žalovaného so sťažnosťou
na obmedzovanie jej osobnej slobody, keď jej žalovaný od 24.7.1981 bránil vstúpiť do bytu jej trvalého

bydliska, v ktorom má svoje osobné veci.

Žalobkyňa v 1. rade listom z 13.11.1991 žiadala Okresný úrad životného prostredia Komárno o
zakročenie proti stavebným prácam vykonávaným žalovaným s tým, aby dožiadaný správny orgán s
okamžitou platnosťou pozastavil akékoľvek stavebné práce do ukončenia dedičského konania. Súčasne

uviedla, že kópiu žiadosti zaslala aj Okresnej prokuratúre Komárno.

Žalobkyňa v 1. rade podaním z 18.2.1992 požiadala Obecný úrad A. o určenie výšky nájomného v
rodinnom dome v A. XXX, ktorú dňa 13.3.1992 mala doručiť Obecnému úradu v A..

Podľa správy Obvodného úradu životného prostredia Hurbanovo z 9.4.1992 adresovanej Okresnej
prokuratúre Komárno sa vo veci prístavby k RD bez stavebného povolenia na parc.č. XXX/X v k.ú. A.
viedlo proti žalovanému priestupkové konanie, pričom žalovaný ako stavebník uviedol, že dom opravil
na vlastnom pozemku z dôvodu, aby neschátral a aby sa úplne nezničil. Žalovanému ako stavebníkovi
bola uložená pokuta X.XXX,- F..

Obvodný úrad životného prostredia Hurbanovo rozhodnutím zo 17.11.1992 č. 341/91 prerušil správne
konanie vo veci odstránenia stavby: prístavba a rekonštrukcia RD v k.ú. A. na pozemku parc. č. XXX/X.

Podľa správy Okresnej prokuratúry v Komárne z 22.12.1992 sa na „tunajšom“ súde pod sp.zn. 4C

337/84 viedlo konanie o určenie predmetu dedičstva, keď ŠN rozhodnutím z 5.11.1984 D 1348/82
prerušilo dedičské konanie po nebohom E. J. z dôvodu potreby vyriešenia predbežnej otázky predmetu
dedičstva.Jezrejmé,žekurčeniu,ktosúvlastnícinehnuteľnostinaparc.č.XXX/Xvk.ú.A.aakájevýška
jednotlivýchvlastníckychpodielovjepotrebnéprávoplatnérozhodnutiesúduurčujúcepredmetdedičstva
po nebohom a následne rozhodnutie vydané v dedičskom konaní. Podľa okresnej prokuratúry, stavebný

úrad postupoval správne, keď konanie o dodatočné povolenie stavby vykonávanej žalovaným prerušil z
dôvodu, že súd koná o predbežnej otázke - určenie predmetu dedičstva - ako podkladu ku konečnému
usporiadaniu vlastníckych vzťahov (vrátane prípadného vyporiadania podielového spoluvlastníctva k
spornej nehnuteľnosti za okolnosti, že sa viacerí podieloví spoluvlastníci nedohodnú v takej zásadnej
otázke ako je otázka prístavby a opravy rodinného domu).

25.Predpokladompriznaniapožadovanéhonárokujeskutočnosť,žedruhýspoluvlastníkužívaspoločnú
vec nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Žalobkyne nie sú väčšinovým spoluvlastníkom, najmä
keď každá z nich vlastní svoj spoluvlastnícky podiel, či už rovnaký, resp. menší ako spoluvlastnícky
podiel žalovaného. Preto tvrdenie žalobkýň o tom, že sú väčšinovými spoluvlastníkmi je pri neexistencii

rozhodnutia spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou v zmysle § 139 ods. 2 OZ bez
právneho významu. Žalovaný poprel, že by zo spoločných nehnuteľností užíval aj spoluvlastnícky podiel
niektorej zo žalobkýň. Podľa názoru súdu, ani jedna zo žalobkýň so samostatným spoluvlastníckym
podielom v danom prípade nepreukázala, že žalovaný užíval aj jej spoluvlastnícky podiel na spoločných
nehnuteľnostiach. Žalobkyne zhodne tvrdili, že žalovaný nechal stavbu „letnej kuchyne“, o niečo menšej

ako rodinný dom, schátrať, teda túto neužíval, rovnako ako neužíval pozemok pod ňou. Keďže žalovaný
spoluvlastník užíval len časť spoločných nehnuteľností v rozsahu neprevyšujúcom jeho spoluvlastnícky
podiel, ani jednej zo žalobkýň nič nebránilo, aby sa tiež podieľala na svojom užívacom oprávnení vrozsahu svojho podielu, a to užívaním zostávajúcej časti spoločných nehnuteľností. Dôvod pre ktorý
žalobkyne spoločnú nehnuteľnosť neužívali, nie je právne významný.

26. Žalobkyne špecifikovali uplatnený nárok tak, že z pôvodného nároku na náhradu za užívanie vo
výške po 80 eur mesačne pripadá suma vo výške po XX eur na náhradu za stavby a suma vo výške
X eur pripadá na náhradu za pozemky. V súvislosti s rozšírením žaloby, v ktorom každá zo žalobkýň
požadovala náhradu vo výške po XX,XX eur mesačne, podľa žalobkýň pripadá na stavby - po XX,XX eur
a po X,XX eur pripadá na pozemky. Podľa LV č. XXXX pre k.ú. A. je však predmetom spoluvlastníctva len

jedna stavba, pričom žalobkyne požadujú náhradu aj za vedľajšiu, v katastri nehnuteľností neevidovanú
stavbu, ktorá je podľa žalobkyne v 1. rade o málo menšia od v katastri nehnuteľností evidovaného
rodinného domu. Navyše, medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný vykonával udržiavacie stavebné
práce na rodinnom dome, voči ktorým žalobkyňa v 1. rade intenzívne brojila začiatkom deväťdesiatych
rokov minulého storočia, rovnako ako brojila voči prístavbe rodinného domu s tým, že dokonca stavbu
navrhovala odstrániť.

27. Žalobkyne si uplatnili nárok na náhradu za užívanie aj z prístavby rodinného domu, ku ktorej
(spolu)vlastníctvo nepreukázali, keď v konaní nepreukázali, že prístavba stavebníka, ktorým bol
nepochybne len žalovaný, a za ktorú bol aj na podnet žalobkyne v 1. rade priestupkovo postihnutý,
bola takou súčasťou stavby (§ 120 ods. 1 OZ), že jej oddelením od veci hlavnej by bola vec

hlavná, v tomto prípade rodinný dom, znehodnotená. Znehodnotením nemusí byť len strata na
finančnej hodnote, ale aj funkčné znehodnotenie. Inými slovami povedané, znehodnotením sa chápe
stav, kedy hlavná vec v porovnaní so stavom pred oddelením jej súčasti slúži svojmu účelu menej
alebo nemôže slúžiť vôbec. Riešenie otázky vzniku stavby ako samostatnej veci je nutné odvíjať z
občianskoprávneho hľadiska, nemožno to zakladať na existencii rozhodnutia z oblasti správneho práva.

Prípadné pochybenie správneho orgánu v otázke zámeny „prístavby“ majúcej charakter samostatnej
veci za súčasť nehnuteľnej veci, ale aj naopak, a od toho sa odvíjajúce rozhodnutie, s dôsledkami
premietnutými i vo vzťahu ku katastru nehnuteľností, nepredstavuje právnu skutočnosť, ktorá by mohla
mať právny vplyv na vznik stavby z pohľadu občianskeho práva. Predmetom dedičstva po nebohých
predkoch strán sporu mohli byť len nehnuteľnosti, ktoré jestvovali v čase ich smrti, a tak dedičia mohli

nadobudnúť dedením len spoluvlastnícke podiely k tomu, čo jestvovalo v čase smrti poručiteľov a nie
aj k tomu, čo vzniklo až po smrti právnych predchodcov strán sporu, najmä keď spôsoby nadobudnutia
vlastníctva sú upravené v § 132 ods. 1 OZ a žalovaný popieral nárok žalobkýň na náhradu z jeho
investícií, voči ktorým žalobkyňa v 1. rade brojila od roku 1991.

Súd poznamenáva, že keby prístavba vybudovaná len žalovaným ako stavebníkom aj bola súčasťou
spoločného rodinného domu strán sporu, s poukazom na § 139 ods. 1 OZ by prípadná povinnosť
odstránenia (prí)stavby zaťažovala aj obe žalobkyne so žalovaným, a to spoločne a nerozdielne.

28. Pokiaľ nie je doriešená otázka vlastníctva tzv. „prístavby“ rodinného domu, je nehospodárne

vykonať vo veci znalecké dokazovanie, či už v rozsahu návrhu žalobkýň, za účelom určenia
hodnoty nehnuteľností a určenia výšky nájomného, keď podľa žalobkýň má náhrada za užívanie
spoluvlastníckeho podielu zodpovedať hodnote nájomného za obdobnú nehnuteľnosť; či v rozsahu
žalovaným navrhnutého znaleckého dokazovania za účelom posúdenia, či stavebnými úpravami
žalovaného na predmetných nehnuteľnostiach došlo k ich zhodnoteniu alebo došlo k ich znehodnoteniu

a zodpovedania, v akom stave by bola nehnuteľnosť od roku 1979 bez investícií žalovaného a
vypočítania nájomného z nehnuteľností, bez zohľadnenia investícií žalovaného. Vlastníctvo sa neurčuje
na základe posúdenia zhodnotenia či znehodnotenia stavby.

Aj keď metodika na určenie náhrady za užívanie spoločnej veci nad rozsah spoluvlastníckeho podielu

neexistuje, je zrejmé, že znalec A.. H. v znaleckom posudku č. 39/2015 určoval výšku nájomného,
avšak nie výšku náhrady. Nájomné určoval zo spoločných nehnuteľností strán sporu ako celku,
bez zohľadnenia existencie podielového spoluvlastníctva a užívania spoločnej nehnuteľnosti všetkými
jestvujúcimi spoluvlastníkmi, ktoré skutočnosti sú nepochybne „závadou“ spoločnej nehnuteľnosti a mali
byť podľa názoru súdu zohľadnené v znaleckom posudku, najmä keď znalec výšku nájomného určoval

porovnávacou metodikou, kedy jestvujúce spoločné nehnuteľnosti strán sporu porovnával s inými
inzerovanými nehnuteľnosťami ponúkanými na nájom, pričom z ponuky inzerovaných nehnuteľností
nevyplýva, že k nájmu ponúkané nehnuteľnosti by mali byť (tiež) v podielovom spoluvlastníctve troch
spoluvlastníkov a nevyplýva, že nájomné uvedené v inzerátoch zohľadňuje, že nájomník bude užívaťnehnuteľnosť len obmedzene - v rozsahu spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníka, ktorý spoločnú
nehnuteľnosť neužíva, resp. že v inzerátoch je zohľadnená skutočnosť, že nehnuteľnosť budú užívať
aj spoluvlastníci spoločnej nehnuteľnosti, kým nájom je určený len k spoluvlastníckemu podielu iného

spoluvlastníka, ktorý spoločnú nehnuteľnosť neužíva. V takto znalcom určenom nájomnom nie sú
premietnuté ani náklady na služby - dodávka a odvod vody, dodávka elektriny, dodávka plynu, čistenie
žumpy, či kúpa a montáž kotla, či bojlera, radiátorov, vane a podobne, ktoré zabezpečoval žalovaný,
ako to vyplýva z uvedeného znaleckého posudku.

Priposudzovanívýškynáhradyprevylúčenéhospoluvlastníkaniejepreurčenienáhradyzaobmedzenie
práva rozhodujúce to, čo spoluvlastník užívajúci vec nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu
získava, ale podstatná je ujma, ktorá vznikne vylúčenému spoluvlastníkovi. Ani jedna zo žalobkýň v
danom prípade ani nespomenula, čo by ako spoluvlastník pri obvyklom užívaní spoločnej veci v rámci
svojho podielu získala v období, za ktoré sa domáha náhrady. Teda aj v danom prípade by za splnenia
podmienky na priznanie náhrady bolo potrebné vychádzať z úžitku, ktorý by tá ktorá zo žalobkýň

pri obvyklom užívaní spoločnej veci dosiahla, s prihliadnutím na skutočnosť, že nehnuteľnosti sú v
podielovom spoluvlastníctve.

29. Keďže každá zo žalobkýň si uplatňuje svoj samostatný nárok voči žalovanému, v zmysle § 76
CSP tvoria obe žalobkyne samostatné spoločenstvo. Tvrdenie žalobkýň o tom, že sú väčšinovými

spoluvlastníkmi je pri neexistencii rozhodnutia spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou bez
právneho významu. Z prednesu žalobkyne v 1. rade a aj z jej konania, resp. z prednesu žalobkyne v 2.
rade vyplynulo, že obe žalobkyne hodlajú zotrvať v podielovom spoluvlastníctve so žalovaným napriek
tomu, že žalobkyňa v 1. rade nemá od roku 2004 záujem o užívanie spoločných nehnuteľností a má
záujem len o „nájomné“ za obdobie od 1.5.2011 a žalobkyňa v 2. rade ani len neuvažovala o spôsobe

užívania spoločných nehnuteľností, toto by ponechala na žalovaného, pričom žalobkyňa v 2. rade hodlá
naďalej zotrvať v podielovom spoluvlastníctve so žalovaným.

30. Aby mohla byť každá zo žalobkýň vylúčená z užívania svojho spoluvlastníckeho podielu, musí v
prvom rade o jeho užívanie prejaviť záujem a v druhom rade musí druhý spoluvlastník užívať spoločnú

vecnadsvojspoluvlastníckypodiel.Pokiaľžalobkyňav1.radeposvojomodchodezpredmetnéhodomu
v roku XXXX, kedy sa odhlásila z trvalého pobytu, žiadala žalovaného o platenie nájomného, nárok na
nájomné nepreukázala. Pokiaľ obe žalobkyne si voči žalovanému v roku 2004 uplatnili na Okresnom
súde Komárno nárok na nájomné z neoprávneného obohatenia, o tomto návrhu rozhodol Okresný súd
Komárnouznesenímč.k.13C66/2004-53z27.8.2004vzneníuzneseniaKrajskéhosúduvNitreč.k.7Co

237/2004-59 z 30.11.2004 tak, že návrh žalobkýň odmietol. Po právoplatnosti uvedeného rozhodnutia
odvolacieho súdu žalobkyne boli nečinné v súvislosti s užívaním, ale aj udržiavaním spoločných
nehnuteľností a až podaním z 30.11.2012 vyzvali žalovaného na vyčlenenie ich podielu na užívanie
nehnuteľností, a to napriek tomu, že s poukazom na § 139 ods. 1 OZ sú všetci spoluvlastníci z právnych
úkonov týkajúcich sa spoločnej veci oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne. Teda nie je zrejmé,

prečo im mal žalovaný jednostranne niečo vyčleňovať. Súčasne žalobkyne vo výzve uviedli, že ako
väčšinové spoluvlastníčky domu so súp. č. 335 majú záujem nehnuteľnosti užívať pre potreby svojho
bývania, a preto by bolo účelné dohodnúť sa o tom, kto bude reálne užívať konkrétne priestory v dome.
Žalobkyne súčasne vyzvali žalovaného, aby sa vyjadril k možnosti spoločného užívania domu.

Žalobkyne boli však do 1.12.2012, kedy uvedenú výzvu podali na pošte, nečinné a nepochybne
neprejavili záujem o užívanie spoločných nehnuteľností od roku XXXX. Preto im ani nemohol vzniknúť
nárok na náhradu od 1.5.2011. Pokiaľ žalovaný nereagoval na výzvu žalobkýň z 30.11.2012, ktorá však
nie je rozhodnutím v zmysle § 139 ods. 2 OZ, žalobkyne pri vážnom záujme o užívanie spoločných
nehnuteľností sa mali domáhať určenia spôsobu hospodárenia so spoločnými nehnuteľnosťami, či už

dohodou, väčšinou, či súdom v zmysle § 139 ods. 2 OZ, čo však nespravili. Naopak, žalobkyne si
uplatnili nárok na peňažné plnenie, aj keď pri rozhodovaní o spoločnom hospodárení podľa citovaného
ustanovenia by nepochybne dosiahli väčšinu, najmä keď aj v priebehu súdneho konania sa považovali
za väčšinového spoluvlastníka.

31. Keďže žalobkyne sú dve spoluvlastníčky s rovnakým podielom, ani jedna z nich nie je väčšinovým
spoluvlastníkom, bez rozhodnutia v zmysle § 139 ods. 2 OZ. Žalobkyne v priebehu konania
odprezentovali, že majú záujem (len) o platenie žalovaným. Ani jedna z nich nemá konkrétnu predstavu
o spoločnom užívaní spoločných nehnuteľností všetkými tromi spoluvlastníkmi, ale majú predstavu ovýške požadovanej náhrady. Preto aj tvrdenie žalobkyne v 1. rade, že by jej postačovala jedna izbička
v rodinnom dome, v ktorej by prespala v súvislosti s návštevou cintorína, pri jej tvrdenom strachu
zo žalovaného je nepresvedčivé. Žalobkyňa v 1. rade súd nepresvedčila o svojom vážnom záujme

zdieľať spolu so žalovaným spoločnú strechu nad hlavou, keď tvrdí, že sa žalovaného bojí, avšak na
druhej strane žalovaného vyzýva, aby zvážil trvanie konania o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, ktoré sa vedie na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 6C/251/2013 na základe žaloby
žalovaného. Po tom, ako žalobkyňa v 1. rade sa na žalovaného v osemdesiatych a deväťdesiatych
rokoch minulého storočia sťažovala a sťažovala sa aj na postup správneho orgánu, či postup okresnej

prokuratúry, prípadný negatívny postoj žalovaného voči nej by nebol prekvapujúci, najmä keď sa
žalobkyňa v 1. rade sťažovala zamestnávateľovi žalovaného aj na ňou tvrdené obmedzovanie jej
osobnej slobody žalovaným, ktoré nepochybne predstavovalo pre žalovaného hrozbu trestného
stíhania. Ani dôvod uvedený vo výzve žalobkýň z 9.4.2013 na platenie nájomného od roku 2010
do apríla 2013 z dôvodu, že dňa 12.12.2012 žalovaný v čase od 8.30 do 8.45 hod. nesprístupnil
nehnuteľnosť, nie je prejavením vážneho záujmu žalobkýň o (trvalé) užívanie spoločných nehnuteľností,

najmä keď žalovaný nemusel byť v uvedenej dobe ani doma. Žalobkyne neuniesli dôkazné bremeno
preukázania,žekaždáznichjezužívaniavylúčenýmspoluvlastníkom,keďnadruhejstranežalovanému
vytkli, že sa nestará o všetky spoločné nehnuteľnosti. Ani jedna zo žalobkýň navyše ani netvrdila,
že by sa pokúšala zabezpečiť kľúč k spoločným nehnuteľnostiam, čo podľa názoru súdu svedčí o
absencii vážneho záujmu žalobkýň spoločné nehnuteľnosti užívať. Žalobkyne ani rozumne nevysvetlili,

prečo spoločné nehnuteľnosti nezačali užívať (žalobkyňa v 2. rade), resp. prečo žalobkyňa v 1. rade
v roku 1986, do kedy spoločnú nehnuteľnosť užívala minimálne ako sklad nábytku, si nábytok, ktorý
mala v spoločnom rodinnom dome roky uložený, odsťahovala. Pri absencii záujmu o užívanie strácajú
žalobkyne postavenie z užívanie vylúčeného spoluvlastníka.

32. Z hľadiska posúdenia oprávnenosti a odôvodnenosti žaloby je nevyhnutné, aby sa táto posúdila
aj z hľadiska zásad občianskoprávnych vzťahov - základného a zásadného interpretačného pravidla
obsiahnutého v § 3 ods. 1 OZ. Subjekt
vykonávajúciprávomusíjehovýkonrealizovaťvsúladesozákonom.Jehorealizáciamusíbyťprimeraná
s ohľadom na cieľ, ktorý má byť dosiahnutý, t. j. nesmie ísť o šikanózny výkon práva a musí byť

v súlade s dobrými mravmi. Súlad konania strán sporu s dobrými mravmi sa posudzuje vždy od
prípadu k prípadu. Zneužitie práva je konanie zdanlivo dovolené, ale usilujúce o nedovolený výsledok,
napr. šikanózny výkon práva. V tomto smere mal súd za to, že konanie žalobkýň je voči žalovanému
šikanózne a v rozpore s dobrými mravmi, keď žalobkyne svoj vážny záujem o užívanie svojho podielu na
spoločných nehnuteľnostiach nepreukázali, o udržiavanie nehnuteľností v užívaniaschopnom stave do

začatia daného súdneho konania od smrti nebohého otca žalobkyne v 1. rade a žalovaného, ktorý bol
starým otcom žalobkyne v 2. rade, neprejavili ani záujem. Je potrebné prisvedčiť žalovanému, že len
vďaka jeho úsiliu rodinný dom strán sporu je v užívaniaschopnom stave, na rozdiel od vedľajšej stavby
letnej kuchyne, ktorú žalovaný neužíva a táto je podľa žalobkyne v 1. rade celá pokrytá plesňou.

33.Spoukazomnavšetkyuvedenédôvodyaichvzájomnésúvislostimalsúdzato,žežalovanýúspešne
poprel skutkové tvrdenia žalobkýň podľa § 151 ods. 2 CSP, a tak súd žalobu zamietol v celom rozsahu
ako nedôvodnú.

34. Súd za rozšírenie žaloby nad pôvodne zmenenú žalobu vo výške 4316,16 eur do sumy 6712,32 eur

uložil každej zo žalobkýň povinnosť doplatiť súdny poplatok podľa položky 1 a/ Sadzobníka súdnych
poplatkov zákona č. 71/1992 Zb.

35. Súd s poukazom na § 262 ods. 1 CSP rozhodol o náhrade trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP
tak, že v konaní procesne úspešnému žalovanému priznal 100% náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti 1., 2. a 5. výroku tohto rozhodnutia odvolanie nie je prípustné.

Proti 3. a 4. výroku tohto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo
dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Komárno, Pohraničná č. 6,

Komárno, na Krajský súd v Nitre.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov

sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky

procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.