Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 9, 2019

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 38C/265/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114227376
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Centková
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2019:7114227376.5

Uznesenie

Okresný súd Košice I v spore žalobcu: S. zastúpený Marják, Ferenci & Partners s.r.o., advokátska
kancelária so sídlom v Košiciach, Tajovského 17, IČO : 50 164 988, proti žalovanému: ŠPRINT, s.r.o.,
so sídlom v Košiciach, Pri Plynárni 3, IČO : 31 719 635 o zaplatenie náhrady mzdy

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e.

II. Stranám sporu nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 3.5.2012 voči žalovanému domáhala určenia, že
skončenie pracovného pomeru okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 29.3.2012 je
neplatné, že žalovaný je povinný upustiť od porušovania práv žalobcu a vykonať nápravu a odstrániť
jej následky a umožniť mu výkon dohodnutej pracovnej činnosti, uhradiť mu náhradu mzdy od apríla

2012 ako aj doplatiť rozdiel v mzde na základe neplatného úkonu do umožnenia pokračovania v práci
a náhrady trov súdneho konania.
2. Konajúci súd rozsudkom pod sp.zn. 38C/65/2012 - 87 zo dňa 17.10.2014 (ktorý nadobudol vo výroku I
právoplatnosťdňa28.5.2018vspojenísrozsudkomKrajskéhosúduvKošiciach,sp.zn.1Co205/2017zo
dňa 11.4.2018) určil, že skončenie pracovného pomeru so žalobcom okamžitým skončením pracovného
pomeru zo dňa 29.3.2012 je neplatné, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, nárok žalobcu o zaplatenie

náhrady mzdy vo výške 492 Eur za apríl 2012 a o doplatenie mzdy do času umožnenia pokračovania
v práci vylúčil na samostatné konanie.
3. Výrok rozsudku o vylúčení predmetného nároku na samostatné konanie nadobudol právoplatnosť
dňa 9.12.2014.
4. Podaním zo dňa 6.7.2018 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu oznámil súdu, že
iniciovali mimosúdne jednania s protistranou, na základe čoho súd uznesením sp.zn. 38C/265/2014 -

76 zo dňa 5.3.2019 konanie prerušil na dobu 3 mesiace od právoplatnosti uznesenia.
5. Na pojednávaní konanom dňa 10.10.2019 právny zástupca žalobcu navrhol odročenie pojednávania
ešte pred jeho otvorením z dôvodu mimosúdnej dohody, nakoľko čakajú už len na faktické vyplatenie
žalovanej sumy na účet žalobkyne a trov konania na účet právneho zástupcu.
6. Dňa 28.10.2019 žalobkyňa zobrala žalobu o zaplatenie náhrady mzdy v celom rozsahu späť a žiadala,
aby súd konanie zastavil a rozhodol tak, že žiadnej zo strán sporu neprizná náhradu trov konania.

Aplikácia z á k o n n ý c h ustanovení :
7. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) žalobca môže vziať žalobu späť.
8. Podľa § 145 ods. 1 ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
9. Podľa § 146 ods. 1 súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím z vážnych dôvodov nesúhlasí.
Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než

sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.10. Podľa ustanovenia § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne
vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
11. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
12. Podľa § 255 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

P r á v n y záver :

13. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu, ktorý urobil po prvom pojednávaní o veci samej, súd
rozhodol tak, ako je uvedené v prvom výroku tohto rozhodnutia a konanie zastavil.
14. Podľa právnej úpravy v Civilnom sporovom poriadku pri náhrade trov zastaveného konania sa
vychádza zo zásady procesného zavinenia (ust. § 256 ods. 1 CSP). Ak dôjde k zastaveniu sporového
konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania
skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda na strane

žalobcu, ako aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobu musel zobrať späť pre správanie
žalovaného, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Ak by
žalobca žalobu vzal späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného,
a teda ak nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, v takom prípade by musel znášať (nahradiť)
trovy žalovaného žalobca.

15.Právnateóriaasúdnapraxsúzajednovtom,žeprocesnézavineniezazastaveniekonaniapodľaust.
§ 256 ods. 1 CSP (rovnako ako pojem zavinenie za zastavenie konania podľa § 146 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku, platného do 30.6.2016) je potrebné hodnotiť výlučne z procesného hľadiska, čo
znamená, že rozhodujúcimi skutočnosťami pre posúdenie zodpovednosti za zastavenie konania sú tie,
ktoré vznikli po začatí konania. Zároveň platí, že zavinenie nie je možné interpretovať v doslovnom

jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu, a
zároveň tiež komplexne a extenzívne v tom smere, že za osobu, ktorá zavinila zastavenie konania je
treba považovať aj žalovaného, ktorý svoj dlh splní po začatí sporu a tým vyvolá u žalobcu nevyhnutnosť
späťvzatia dôvodne podanej žaloby. Pritom i na dôvodnosť žaloby je potrebné nazerať procesne, teda
bez ohľadu na to, aký by bol výsledok konania, keby k späťvzatiu nedošlo, nakoľko o veci nemôže byť

rozhodnuté meritórne a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne.
16. Nepriznanie náhrady trov konania žiadnej zo sporových strán súd odôvodňuje zásadou procesnej
zodpovednosti za zavinenie. Pojem „procesné zavinenie“ použitý v ustanovení § 256 CSP sa posudzuje
výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva,
a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí

konania. Zavinenie je potrebné interpretovať vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je
správanie sa strany sporu ( teda aj prejav vôle spočívajúci napr. v späťvzatí žaloby) a dôsledkom je
vznik trov protistrany, pretože nie je možné pripočítať na ťarchu toho, kto sa iba bránil. Naopak, pokiaľ
jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne
rozhodnuté, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Kritérium

procesného zavinenia je potrebné posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čoho
sa žalujúca strana v konaní domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana vzala žalobu späť.
Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania v spojení s ustanovením § 256 ods. 1 CSP je súd
povinný skúmať, či niektorá zo strán sporu zavinila, že sa konanie muselo zastaviť. Súd poukazuje aj
na skutočnosť, že aj náhrada trov konania priznaných podľa § 256 ods. 1 CSP sa vzťahuje na účelne

vynaložené trovy. Ide o vyjadrenie všeobecného princípu, že nárok na náhradu trov konania je úzko
spätýsúčelnosťouichvynakladaniapriuplatňovaníprávanasúdnuochranu.Vprejednávanomsporesa
žalujúca strana domáhala zaplatenia a doplatenia mzdy a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana vzala
žalobu späť bola tá skutočnosť, že uzavretím mimosúdnej dohody so žalovanou stranou z procesného
hľadiska odpadol predmet sporu.

17. Súd mal za preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného
(uzavretie mimosúdnej dohody), ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej
požiadavky, a teda je možné nachádzať súvislosť, a teda aj procesné zavinenie medzi jeho správaním
vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania
žalovaný v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle

spočívajúci v späťvzatí návrhu, čo zodpovedá aj ustálenej judikatúre (viď R 49/1993, tiež bod 15 nálezu
ÚS SR sp.zn. I. ÚS 196/09).18. Preto súd návrhu žalobkyne v zmysle mimosúdnej dohody o urovnaní medzi stranami sporu vyhovel,
a toto súdne konanie zastavil. O nepriznaní náhrady trov konania žiadnej zo strán sporu súd rozhodol
na základe návrhu žalobkyne zo dňa 25.10.2019.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods.. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné
uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v
odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa §365 ods. 3 dovolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.