Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, November 28, 2019

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Asan/7/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3016200640
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Benczová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:3016200640.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Kataríny Benczovej a členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Marty Molnárovej, v právnej veci
žalobcu: Miro computers, s.r.o., IČO: 46 907 165, so sídlom Sládkovičova 573/9, Považská Bystrica,
právne zastúpený: Mgr. Dávid Štefanka, advokát, so sídlom Povoznícka 18, Bratislava, proti žalovanému
(sťažovateľovi): Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie
so sídlom v Bratislave, so sídlom Bajkalská 21/A, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. SK/0481/99/2015 zo dňa 18. júla 2016, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku
Krajského súdu v Trenčíne č. k. 25Sa/5/2016-52 zo dňa 21. februára 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.

II. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.
1. Kasačnou sťažnosťou napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „krajský súd") podľa
§ 191 ods. 1 písm. d/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP") zrušil žalobou
napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný napadnutým
rozhodnutím rozhodol o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu Inšpektorátu Slovenskej

obchodnej inšpekcie so sídlom v Prievidzi (ďalej aj ako „prvostupňový orgán") č. P/0098/03/2015 zo dňa
24. júna 2015 tak, že účastníkovi konania (žalobcovi) uložil podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku a § 24
ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č.
372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej aj ako „zákon o ochrane spotrebiteľa" alebo „zákon č. 250/2007 Z.z.")
peňažnú pokutu vo výške 200 Eur pre porušenie povinností predávajúceho zistených dňa 24. apríla
2015 pri došetrení kontroly internetového obchodu www.mirocomputers.sk zo dňa 03. februára 2015 v
prevádzke Servis a predaj výpočtovej techniky Miro computers, s.r.o., Sládkovičova 573/9, Považská

Bystrica, a to:
- pre porušenie zákazu predávajúceho ukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu, nakoľko
v Obchodných podmienkach na stránke www.mirocomputers.sk v článku VI. Dodanie tovaru, bod 6.6.
bola uvedená podmienka, ktorá ukladá spotrebiteľovi povinnosť nad rámec zákona, a to povinnosť v
prípade poškodenia tovaru vyhotoviť záznam o rozsahu a povahe poškodenia tovaru, čím bol porušený
§ 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z.,
- pre porušenie zákazu predávajúceho používať nekalé obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v

spotrebiteľských zmluvách, nakoľko v Obchodných podmienkach na stránke www.mirocomputers.sk v
článku VII. Záručné podmienky, reklamačný poriadok, bod 7.28 bola uvedená podmienka, ktorá mohla
uviesť priemerného spotrebiteľa do omylu v nasledovnom znení: ,,...Lehotu 30 dní je možné po uplatneníreklamácie predĺžiť po dohode so spotrebiteľom - takéto predĺženie nesmie byť na dobu neurčitú alebo
neprimerane dlhú...", čím bol porušený § 4 ods. 2 písm. c/ zákona č. 250/2007 Z.z..

II.
2. V odôvodnení napadnutého rozsudku krajský súd uviedol, že prvostupňový orgán rozhodnutím č.
P/0098/03/2015 zo dňa 24. júna 2015 podľa § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. uložil žalobcovi pokutu
vo výške 300 Eur pre porušenie povinností predávajúceho zistených dňa 24. apríla 2015 pri došetrení
kontroly internetového obchodu www.mirocomputers.sk zo dňa 03. februára 2015 v prevádzke Servis a

predaj výpočtovej techniky Miro computers, s.r.o., Sládkovičova 573/9, Považská Bystrica, a to:
- pre porušenie zákazu predávajúceho ukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu, nakoľko
v Obchodných podmienkach na stránke www.mirocomputers.sk v článku VI. Dodanie tovaru, bod 6.6.
bola uvedená podmienka, ktorá ukladá spotrebiteľovi povinnosť nad rámec zákona, a to povinnosť v
prípade poškodenia tovaru vyhotoviť záznam o rozsahu a povahe poškodenia tovaru, čím bol porušený
§ 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z.,

- pre porušenie zákazu predávajúceho používať nekalé obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v
spotrebiteľských zmluvách, nakoľko v Obchodných podmienkach na stránke www.mirocomputers.sk
- v článku III. Záväznosť VOP, bod 3.1. bola uvedená neprijateľná podmienka, ktorá spôsobuje
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v nasledovnom
znení: „Kupujúci zaslaním objednávky potvrdzuje, že sa zoznámil s týmito VOP a že s nimi súhlasí...",

- v článku VII. Záručné podmienky, reklamačný poriadok, bod 7.4. bola uvedená neprijateľná podmienka,
ktorá spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v
nasledovnom znení: „Uzavretím kúpnej zmluvy a prevzatím tovaru od predávajúceho kupujúci súhlasí
s týmto Reklamačným poriadkom.",
- v článku VII. Záručné podmienky, reklamačný poriadok, bod 7.28. bola uvedená podmienka, ktorá

mohla uviesť priemerného spotrebiteľa do omylu v nasledovnom znení: "...Lehotu 30 dní je možné
po uplatnení reklamácie predĺžiť po dohode so spotrebiteľom - takéto predĺženie nesmie byť na dobu
neurčitú alebo neprimerane dlhú...",
- v článku X. Záverečné ustanovenia, bod 10.6. bola uvedená neprijateľná podmienka, ktorá spôsobuje
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v nasledovnom

znení: „Kupujúci zaslaním objednávky potvrdzuje, že si tieto VOP prečítal a v celom rozsahu s nimi
súhlasí...",
čím bol porušený § 4 ods. 2 písm. c/ zákona č. 250/2007 Z.z.

3. Ďalej krajský súd poukázal na to, že proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu podal žalobca

odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný v úvode tohto rozsudku napadnutým rozhodnutím, ktorým
žalobcovi uložil peňažnú pokutu vo výške 200 Eur. Dôvodil, že žalovaný doručil krajskému súdu dňa
17. októbra 2016 podanie označené ako ,,Oprava zrejmých nesprávností v písomnom vyhotovení
napadnutého rozhodnutia" podľa § 47 ods. 6 Správneho poriadku, nakoľko pri administratívnom
vyhotovovaní rozhodnutia došlo podľa žalovaného k zrejmej nesprávnosti výrokovej časti rozhodnutia

- k vypadnutiu časti textu ,,napadnuté rozhodnutie mení tak, že:". K uvedenej oprave došlo až po
podaní žaloby na súd a jej doručení na vyjadrenie žalovanému, keď žalobca namietal zmätočnosť
a nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného okrem iného i z dôvodu, že z výroku napadnutého
rozhodnutia nie je zrejmé, ako bolo o podanom odvolaní rozhodnuté.

4. Krajský súd konštatoval, že podľa výroku napadnutého rozhodnutia žalovaný preskúmavaným
rozhodnutím rozhodol o podanom odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu podľa § 59 ods.
2 Správneho poriadku tak, že žalobcovi uložil za spáchanie iného správneho deliktu sankciu podľa
príslušných ustanovení zákona č. 250/2007 Z.z. V zmysle § 27 cit. zákona sa na konanie podľa zákona
č. 250/2007 Z.z. (s taxatívne vymedzenými výnimkami) podporne aplikujú ustanovenia všeobecného

predpisu o správnom konaní, ktorým je Správny poriadok. Preto aj rozhodnutie o inom správnom delikte
musí mať náležitosti podľa § 47 Správneho poriadku.

5. S poukazom na § 47 ods. 2 Správneho poriadku zdôraznil, že výrok rozhodnutia správneho orgánu
predstavuje najdôležitejšiu časť rozhodnutia. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci, je teda jadrom celého

rozhodnutia, preto len výrok je záväzný, schopný nadobudnúť právoplatnosť a byť vykonateľný. Musí
byť preto jednoznačný a určitý, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo bolo predmetom konania. Z výroku
musí byť zrejmé, komu je určený, čo bolo predmetom rozhodovania, na základe akého právneho
predpisu a ktorého ustanovenia správny orgán rozhodol a musí úplne vyjadrovať vyriešenie veci,ktorá je predmetom správneho konania. Túto zásadu musí rešpektovať i odvolací orgán. Neurčitý či
nejednoznačný výrok je dôvodom na zrušenie rozhodnutia, ak dôjde k jeho preskúmavaniu.

6. Zastával názor, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí rozhodol o podanom odvolaní podľa § 59 ods.
2 Správneho poriadku, avšak vo výroku svojho rozhodnutia neuviedol, akým spôsobom podľa tohto
ustanovenia rozhodol. Vo výroku rozhodnutia žalovaného tak absentovala jeho podstatná náležitosť.
Žalovaný sa preto snažil túto neúplnosť výroku odstrániť opravou zrejmých nesprávností v písomnom
vyhotovení rozhodnutia v zmysle § 47 ods. 6 Správneho poriadku. Z uvedeného dôvodu krajský súd

považoval za potrebné posúdiť, či pochybenie v písomnom vyhotovení rozhodnutia, ktorého sa mal
správny orgán dopustiť, má z právneho hľadiska charakter zrejmej nesprávnosti, ako uvádza žalovaný,
alebo tento charakter nemá.

7. Uviedol, že pod inou zrejmou nesprávnosťou treba rozumieť technické chyby formálneho charakteru,
ktoré nemenia zmysel a obsah rozhodnutia, ako napríklad absencia niektorých identifikačných údajov

účastníkov konania. Môže ísť len o zrejmé rozpory a omyly, ktoré majú charakter skutkový a ich opravou
nedôjde k zmene obsahu a zmyslu rozhodnutia. Vada výroku správneho rozhodnutia, spočívajúca v
opomenutí uvedenia, ako odvolací orgán rozhodol o odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu, nie
je inou zrejmou nesprávnosťou. Preto podľa názoru krajského súdu nemožno takúto vadu opraviť
postupompodľa§47ods.6Správnehoporiadku,akotourobilžalovanývdanejveci.Postupžalovaného,

ktorým sa usiloval opraviť taký nedostatok v písomnom vyhotovení svojho rozhodnutia, a to v jeho
výroku, ktorý nie je z právneho hľadiska inou zrejmou nesprávnosťou, bol preto podľa krajského súdu
v rozpore so Správnym poriadkom.

8. Na základe uvedeného mal krajský súd za to, že výrok rozhodnutia žalovaného z dôvodu chýbajúcej

podstatnej náležitosti nebol formulovaný úplne, a teda dostatočne jasne a určite. Táto skutočnosť pritom
bola podstatnou námietkou žalobcu v správnej žalobe. Postup žalovaného, keď po podaní žaloby
a oboznámení sa s námietkami žalobcu, svoje pochybenie napráva postupom podľa § 47 ods. 6
Správneho poriadku krajský súd považoval za postup nesúladný so zákonom, naviac ak ide o podstatnú
časť výroku rozhodnutia, z ktorej musí byť jednoznačné, ako bolo o podanom odvolaní rozhodnuté.

9. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a vzhľadom na úspech žalobcu v
konaní mu priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

III.

10. Žalovaný podal riadne a včas proti rozhodnutiu krajského súdu kasačnú sťažnosť, ktorou sa domáhal
zrušenia rozhodnutia krajského súdu a vrátenia veci krajskému súdu na ďalšie konanie.

11. Uviedol, že pri písomnom vyhotovení rozhodnutia sa môžu vyskytnúť chyby v písané rôzneho
charakteru, ako aj rad iných nesprávností, ktoré zákonodarca označil ako inú zrejmú nesprávnosť.

Poukázal na to, že v predmetnom prípade k zrejmej nesprávnosti (k vypadnutiu časti textu: „napadnuté
rozhodnutie mení tak, že..") došlo pri administratívnom vyhotovovaní rozhodnutia žalovaného. Daný
nedostatok bol odstránený, keď v zmysle § 47 ods. 6 Správneho poriadku pristúpil k oprave zrejmých
nesprávností v písomnom vyhotovení rozhodnutia. V tejto súvislosti zdôraznil, že správny orgán je
povinný chyby alebo nesprávnosti kedykoľvek aj bez návrhu opraviť. Oprava sa vykonáva neformálne

bez toho, aby o tom bolo potrebné vydávať rozhodnutie. Mal za to, že nedostatok týkajúci sa formálnej
náležitosti písomného vyhotovenia rozhodnutia sa vždy posúdi ako zrejmá nesprávnosť. Vykonanie
opravy nie je časovo limitované, tzn. opravu možno vykonať aj po právoplatnosti rozhodnutia. Zastával
názor, že oprava v uvedenom rozsahu sa môže týkať aj enunciátu rozhodnutia. Podľa žalovaného
je relevantné len to, že takýto výrok je jednoznačne krytý odôvodnením predmetného rozhodnutia.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia jednoznačne vyplýva spôsob rozhodnutia žalovaného v
predmetnej veci, keď na str. 3 je vyslovene uvedené, že z dôvodov uvedených v rozhodnutí žalovaný
pristúpil k zmene rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti rozhodnutia. Z uvedeného podľa žalovaného jednoznačne vyplýva, že žalobca bol v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia jasne a zrozumiteľne oboznámený so zmenou rozhodnutia prvostupňového

orgánu.

12. Ďalej dal žalovaný do pozornosti zásadu správneho práva, podľa ktorej je rozhodnutia nutné
chápať ako univerzálny celok. V tejto súvislosti uviedol, že o zrejmej nesprávnosti možno hovoriťvtedy, ak nesprávnosť je z obsahu celého rozhodnutia zrejmá a bez ďalšieho problému zistiteľná.
Zrejmé nesprávnosti v danom kontexte predstavujú také zrejmé chyby, ktoré majú charakter skutkový
a ich opravou nedôjde k zmene obsahu a zmyslu rozhodnutia. Namietal, že krajský súd sa v

danom prípade nevenoval rozhodnutiu ako celku, neposudzoval obsah odôvodnenia rozhodnutia v
spojitosti s jeho výrokovou časťou, vychádzal výlučne z obsahu výroku rozhodnutia, na základe ktorého
vyhodnotil, že nedostatok v písomnom vyhotovení rozhodnutia nepredstavoval z právneho hľadiska
zrejmú nesprávnosť.

13. Konštatoval, že nedostatok v písomnom vyhotovení napadnutého rozhodnutia predstavoval zrejmú
nesprávnosť, ktorú žalovaný opravil podľa § 47 ods. 6 Správneho poriadku, a teda jeho procesný postup
považoval za súladný so zákonom. Zároveň uviedol, že žalobca nebol konaním žalovaného žiadnym
spôsobom ukrátený, keďže z obsahu celého rozhodnutia presne vedel, akým spôsobom žalovaný
rozhodol, t. j. pristúpil k zmene rozhodnutia prvostupňového orgánu podľa § 59 ods. 2 Správneho
poriadku. Záverom žalovaný zdôraznil, že aj keby v danom prípade nešlo o inú zrejmú nesprávnosť,

v kontexte odôvodnenia rozhodnutia nejde o taký nedostatok, výlučne kvôli ktorému by malo byť také
rozhodnutie zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie. Odstránenie daného nedostatku by nemohlo
privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre žalobcu.

14. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti žalovaného nevyjadril.

IV.
15. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný podľa § 21 písm. a/ SSP v spojení s § 438
ods. 2 SSP, po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444
SSP), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti

ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti (§
445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov a v rozsahu uvedenom v
podanej kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP a postupom podľa § 455 SSP
bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovaného nie je dôvodná.

16. Predmetom konania pred kasačným súdom je rozhodnutie o podanej kasačnej sťažnosti žalovaného
proti rozsudku krajského súdu, ktorým krajský súd zrušil v úvode tohto rozsudku opísané rozhodnutie
žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

17. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a

inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb
a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

18. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a

musí obsahovať predpísané náležitosti.

19. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia
právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy
konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí

pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.
20. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

21. Podľa § 47 ods. 6 Správneho poriadku chyby v písaní, v počtoch a iné zrejmé nesprávnosti v
písomnom vyhotovení rozhodnutia správny orgán kedykoľvek aj bez návrhu opraví a upovedomí o tom
účastníkov konania.

22. Podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo
zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

V.23. Výrok rozhodnutia správneho orgánu je jadrom celého rozhodnutia, ktorým sa určujú konkrétne
práva a povinnosti účastníkov správneho konania. Musí v presnej, stručnej a úplnej formulácii vyjadriť
záver správneho orgánu o otázke, ktorá je predmetom rozhodnutia. Požiadavku určitosti, presnosti a

zrozumiteľnosti výroku treba dôsledne rešpektovať aj pri vydávaní rozhodnutia odvolacieho orgánu (viď
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. septembra 1998, sp. zn. 5Sž/66/98).

24.Kasačnýsúdvprvomradepoukazujenanázorvyslovenývrozsudkusp.zn.7Sžo/60/2016zodňa14.
decembra2017,podľaktoréhozustanovenia§47ods.6Správnehoporiadkuvyplýva,žechybyvpísaní,

v počtoch a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia správny orgán kedykoľvek aj
bez návrhu opraví a upovedomí o tom účastníkov konania. Zmyslom tohto inštitútu je odstrániť zrejmé
chyby a nesprávnosti, ku ktorým došlo nedopatrením zamestnanca správneho orgánu, ktorý vypracoval
písomné vyhotovenie rozhodnutia. Chyby, ktoré sa vyskytujú v správnych rozhodnutiach, majú rôzny
charakter, pričom môžu byť v jeho obsahovej časti, ako aj vo forme rozhodnutia. Z tohto hľadiska treba
rozlišovať medzi obsahovo materiálnymi chybami správnych rozhodnutí, ktorých odstránenie vyžaduje

zásadnú zmenu alebo zrušenie správneho rozhodnutia a obsahovo formálnymi chybami správnych
rozhodnutí, ktoré spočívajú vo formálnych nedostatkoch rozhodnutia, akými sú chyby v písaní, počtoch
alebo iných zrejmých nesprávnostiach rozhodnutia, ktoré sú označované ako opraviteľné (§ 47 ods. 6
Správneho poriadku).

25. Absenciu uvedenia spôsobu rozhodnutia žalovaného o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu
prvostupňového orgánu nemožno kvalifikovať ako chybu v písaní (formálny nedostatok), ale ako
obsahovo materiálnu chybu, ktorá mala zásadný vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu
nemožno list č. SK/0481/99/2015 zo dňa 21. septembra 2016 považovať za opravu napadnutého
rozhodnutia žalovaného z dôvodu inej zrejmej nesprávnosti, pretože týmto listom došlo k podstatnej

zmene výroku rozhodnutia žalovaného. Oprava výroku rozhodnutia tak, ako to urobil žalovaný, nie je
v súlade so zákonom, keďže nedostatok výroku rozhodnutia vo vzťahu k tomu, ako odvolací orgán
rozhodol podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku t. j. či zmenil rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu alebo ho zrušil, nemožno považovať za inú zrejmú nesprávnosť a túto formálne odstrániť
postupom podľa § 47 ods. 6 Správneho poriadku. Týmto postupom žalovaný nemohol zhojiť materiálnu

chybu výroku jeho rozhodnutia, v ktorom na základe uvedeného absentuje podstatná náležitosť, a to
jasný a dostatočne určitý výrok rozhodnutia vo veci odvolania žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového
orgánu.

VI.

26. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku
Krajského súdu v Trenčíne po tom, ako sa oboznámil s obsahom súdneho a administratívneho
spisu a s prihliadnutím na ustanovenie § 461 SSP dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa
odchýlil od relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem
obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie

výroku rozsudku. S týmito sa kasačný súd stotožňuje v celom rozsahu, a preto kasačnú sťažnosť ako
nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol.

27. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že žalovanému, ktorý nemal
v konaní o kasačnej sťažnosti úspech, nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal (§ 467 ods. 1

v spojení s § 168 a contrario SSP). Úspešnému žalobcovi kasačný súd nárok na náhradu trov kasačného
konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy kasačného konania nevznikli a žiadne si ani neuplatnil (§ 467
ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP).

28. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.

9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.