Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 23, 2019

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 13C/11/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4418200787
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Garaj

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2019:4418200787.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky samosudcom Mgr. Petrom Garajom v právnej veci žalobcu: Z. B., nar.

XX.X.XXXX, bytom O. K., N. XX, zast. Advokátskou kanceláriou Timoranská & Štefková s.r.o., Nové
Zámky, Podzámska 32, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou voči žalovanému domáhal náhrady škody v sume 9359,82 €, ktorá mala
žalobcovi vzniknúť nesprávnym úradným postupom exekučného súdu vo veci Okresného súdu Košice

II. Er 1Er/62/1997 a nezákonným rozhodnutím ( vydaním poverenia v uvedenej exekučnej veci dňa
23.1.1997 ) a to podľa zákona č. 514/2003 Zb., resp. zákona č. 58/1969 Zb. a tiež sa domáhal zaplatenia
úroku z omeškania, nakoľko je žalovaný s platením peňažného dlhu v omeškaní. Tvrdil, že uvedená
exekúcia bola neprípustná, o čom svedčí i skutočnosť, že okresný súd ju za takú vyhlásil uznesením zo
dňa 2.5.2013 v spojení s uznesením KS Košice zo dňa 19.10.2016 a zastavil ju z dôvodu, že notárska
zápisnica, na podklade ktorej bola exekúcia vedená, nie je spôsobilým exekučným titulom. Tvrdil, že v
rámci tejto exekúcie mu bola zúčtovaná suma 9359,82 € titulom trov exekúcie a v tejto výške mu tým

vznikla škoda, ktorú si voči žalovanému uplatňuje titulom nesprávneho úradného postupu exekučného
súdu od vydania poverenia do zastavenia exekúcie a z titulu vydania nezákonného rozhodnutia, ktorým
je vydanie poverenia na vykonanie exekúcie exekučným súdom, ku ktorému by nebolo došlo keby bol
exekučný súd postupoval dôsledne a nespôsobilosť exekučného titulu by bol vyslovil v čase vydania
nezákonného rozhodnutia, nakoľko už i v tom čase existovala.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a uviedol, že nie sú splnené podmienky pre vznik nároku na náhradu

škody, pretože žalobca nevyužil všetky možnosti proti rozhodnutiu súdu podať opravné prostriedky
tak ako to vyžaduje § 3 zákona č. 58/1969 Zb., keď nepodal námietky proti upovedomeniu o začatí
exekúcie a tiež nepreukázal vznik škody. Taktiež vzniesol námietku premlčania, keď tvrdil, že k
vydaniu upovedomenia o začatí exekúcie došlo dňa 23.1.1997, dňa 3.3.1997 bolo žalobcovi doručené
upovedomenie o začatí exekúcie a od tohto dňa najneskôr došlo k začatiu plynutia 10 ročnej objektívnej
lehoty na uplatnenie nároku na náhradu škody, ktorá lehota uplynula v roku 2007 a teda žaloba je
podaná oneskorene. Uviedol, že žalobca si svoj nárok voči nemu uplatnil prvý raz žiadosťou o predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 11.5.2017, ktorú žalovaný prevzal 12.5.2017 ( až v deň
nasledujúci sa žalovaný prípadne tiež mohol dostať do omeškania ). Taktiež poukázal na to, že žalobca
si svoj nárok mal uplatniť voči exekútorovi a to prednostne, až potom voči nemu ako žalovanému a tiežna to, že keby si žalobca ako dlžník bol voči veriteľovi riadne plnil svoje povinnosti, nebolo by k exekúcii
vôbec došlo.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením ku spisu pripojených dokladov a správ a zistil tento skutkový
a právny stav:

4. Z obsahu spisu Okresného súdu Košice II. 1Er/62/1997 a obsahu exekučného spisu 1Ex/0027/1997
súd zistil, že exekučné konanie sa na základe notárskej zápisnice N27/96, Nz27/96 zo 6.6.1996 začalo

dňa 3.1.1997 na základe návrhu oprávneného, dňa 23.1.1997 bolo Okresným súdom Košice II. vydané
poverenie na začatie exekúcie, dňa 3.3.1997 vydal súdny exekútor upovedomenie o začatí exekúcie,
ktoré dňa 7.3.1997 doručil povinnému, dňa 16.6.1997 mu doručil upovedomenie o spôsobe vykonania
exekúcie ( voči nim žalobca ako povinný nepodal námietky ), následne dňa 20.6.1997 bol vydaný
exekučný príkaz, neskôr exekúcia prebiehala predajom nehnuteľnosti, žalobca prvé námietky podal proti
dražobnejvyhláškedňa11.11.1997,ďalšienámietkypodávaldňa14.11.1997protiznaleckémuposudku,

neskôr podal odvolanie dňa 23.4.2001 proti rozvrhu výťažku. Neskôr dňa 27.3.2002 podal žalobca
námietky proti rozvrhu výťažku dražby, ten však bol dňa 2.12.2002 súdom schválený. Dňa 24.2.2005
podal žalobca námietky proti exekúcie, ktoré boli súdom zamietnuté, dňa 27.9.2012 podal ďalšie
námietky proti exekúcii a dňa 27.9.2012 návrh na jej zastavenie. Dňa 28.9.2012 podal žalobca návrh
na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú, exekučný súd uznesením z 2.5.2013 v spojení s uznesením KS

Košice z 19.10.2016 exekúciu vyhlásil za neprípustnú a konanie zastavil.

5. Rovnaké skutočnosti konštatuje i nález ÚS SR III.ÚS 117/02-27 z 6.11.2002.

6. Zo žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie nároku zo dňa 11.5.2017 súd zistil, že si ním žalobca

uplatnil totožný nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným
postupomakovtomtokonaní,ktorýnárokbolpostavenýnazhodnýchskutkovýchaprávnychtvrdeniach.

7. Zo stanoviska žalovaného k žiadosti predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody z 3.11.2017
súd zistil, že žalovaný ju posúdil ako nedôvodnú a nevyhovel jej pre nesplnenie kumulatívnych

predpokladov pre vznik nároku na náhradu škody.

8. Z konečného vyúčtovania exekúcie 1EX 0027/97 vyhotoveného súdnou exekútorkou Judr. Lenkou
Borovskou ( č.l. 37 spisu ) súd zistil, že trovy exekúcie predstavovali celkovo sumu 9359,82 €.

9. Podľa 27 ods. 1 zákona č. 514/2003 Zb. zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré
boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.

10. Podľa § 1 ods. 1) zákona č. 58/1969 Zb. Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným

rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom
konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o
rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len „štátny
orgán“). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej
organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli.

11. Podľa § 2 zákona č. 58/1969 Zb. Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
majú tí, ktorí sú účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní.

12. Podľa § 3 zákona č. 58/1969 Zb. Ak nejde o prípady hodné osobitného zreteľa, možno nárok na

náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím priznať len vtedy, ak účastník využil možnosť
podať proti nezákonnému rozhodnutiu odvolanie, rozklad, námietky, odpor alebo sťažnosť.

13. Podľa § 4 ods. 1) zákona č. 58/1969 Zb. Nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ
právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán.

Rozhodnutím tohto orgánu je súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný.14. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 58/1969 štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh
štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným
postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia.

15. V nadväznosti na čl. 46 Ústavy SR a čl. 36 ods. 3, 4 Listiny základných práv a slobôd ( zák.
č. 23/1991 Zb. ) je zákon č. 514/03 Zb. osobitným zákonom, ktorý upravuje podmienky a spôsob
náhrady škody, ktorá vznikla pri výkone verejnej moci. Na to, aby štát zodpovedal za škodu spôsobenú
orgánom vykonávajúcim verejnú moc, musia byť splnené podmienky zodpovednosti za škodu podľa

tohto zákona. Základnou podmienkou je, aby škoda bola spôsobené pri výkone verejnej moci orgánom,
ktorý vykonáva verejnú moc niektorým zo spôsobov v zákone špecifikovaných, druhým predpokladom
je vznik škody alebo nemajetkovej ujmy a tretím predpokladom je aby medzi nimi bola príčinná
súvislosť. Dôkazné bremeno na preukázanie splnenia týchto predpokladov znáša poškodený a ak
preukáže ich splnenie, štát sa svojej zodpovednosti nemôže zbaviť ( § 3 ods. 2 ). I keď zákon
explicitne nedefinuje pojem „ nesprávny úradný postup „, za takýto možno považovať porušenie pravidiel

predpísaných právnymi normami pre konanie štátneho orgánu pri jeho činnosti súvisiacej s výkonom
verejnej moci. Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je závislé od
posúdenia príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich
predpokladov pre vznik škody. Pôjde najmä o objasnenie príčin, ktoré viedli k určitému výsledku a o
zváženie všetkých príčinných súvislostí. Z hľadiska objektívnej zodpovednosti štátu ide o vzťah príčinnej

súvislosti vtedy, ak škoda vznikla následkom škodovej udalosti, a preto nesprávny postup orgánu štátu
musí byť vždy so vznikom škody vo vzťahu príčiny a následku.

16. Pre vznik škody, resp. zodpovednosti za škodu sa vyžadujú nasledovné predpoklady: a) nezákonné
rozhodnutie, nezákonné zatknutie, zadržanie alebo iné pozbavenie osobnej slobody, rozhodnutie o

treste alebo ochrannom opatrení, rozhodnutie o väzbe alebo nesprávny úradný postup. V prípade, že
sa jedná o nezákonné rozhodnutie sa požaduje, aby bolo rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda,
neskôr zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Je potrebné, aby poškodený
podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok, avšak toto neplatí, ak sa jedná o
prípady hodné osobitného zreteľa podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., v znení neskorších

predpisov. „Pre správnu interpretáciu tohto ustanovenia nestačí vychádzať len z jeho jazykového znenia,
teda z doslovného gramatického výkladu, ale je nevyhnutné uplatniť výklad systematicky a teleologicky.
V prípade uvedeného zákona je základným zmyslom ochrana základného práva na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom v zmysle čl. 46 ods. 3
Ústavy SR, nemožno preto vyžadovať formálne zrušenie ( zmenu ) tvrdeného nezákonného

rozhodnutia, ale splnenie tejto podmienky treba vykladať extenzívne. Nemajetkovou ujmou je určitá
náhrada za protiprávny stav, ktorý spôsobil nenapraviteľnú ujmu vo sfére fyzickej osoby. Je dôležité
tu prihliadať na to, v akom rozsahu bola znížená česť, dôstojnosť a postavenie fyzickej osoby. Výška
náhrady v peniazoch je voľne vyjadriteľná súdom, ktorý sa musí opierať o preskúmateľné hľadiská. c)
príčinná súvislosť medzi a) a b) ( obdobné platí i v prípade posúdenia nároku podľa zákona č. 58/1969

Zb. ).

17. Osobitosťou náhrady škody je to, že pred uplatnením nároku na náhradu škody na súde treba
spravidla nárok vopred prerokovať s príslušným orgánom podanou písomnou žiadosťou. Tento nárok
má uspokojiť predovšetkým orgán príslušný na prerokovanie nároku. V prípade, že kompetentný orgán

v lehote do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti neuspokojil nárok poškodeného čo i len sčasti,
poškodený sa môže domáhať uspokojenia nároku na súde a tiež môže podať sťažnosť za prieťahy v
konaní.

18. Existencia príčinnej súvislosti (vzťah príčiny a následku) medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom

škody je jedným z nevyhnutných predpokladov zodpovednosti za škodu. O vzťah príčinnej súvislosti
sa jedná, ak vznikla škoda následkom nezákonného rozhodnutia, teda ak je nezákonné rozhodnutie
a škoda vo vzájomnom pomere príčiny a následku. To znamená, že príčinná súvislosť medzi škodou
a nezákonným rozhodnutím je daná len vtedy, ak by škoda pri absencii nezákonného rozhodnutia
nevznikla, teda musí teda ísť o priamu ( nie len sprostredkovanú ) príčinu vzniku škody. Zároveň treba

uviesť, že otázka príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a konkrétnou škodou je síce v
prvom rade otázkou skutkovou, pričom súd zisťuje jej existenciu, avšak záver, či v konkrétnom prípade,
je či nie je daná príčinná súvislosť, je súčasne otázkou právnou, pretože súd tak robí záver o existencii
jedného z predpokladov zodpovednosti štátu za škodu, pričom tento právny záver je samozrejmezávislý na skutkovom zistení. Ak by príčinou vzniku škody bola iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu
nenastane. Pritom nemusí ísť o príčinu jedinú, ale stačí ak ide o jednu z príčin, ktorá sa podieľa na
nepriaznivom následku, o ktorého odškodnenie ide, a to o príčinu podstatnú.

19. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že žaloba nie je dôvodná a ako takú ju z nižšie
uvedených dôvodov zamietol.

20. Z obsahu exekučného spisu Okresného súdu Košice II. 1Er/62/1997 a tiež spisu súdnej exekútorky

Judr. Lenky Borovskej 1Ex/0027/1997 je nesporne preukázané, že exekučné konanie sa na základe
notárskej zápisnice N27/96, Nz27/96 zo 6.6.1996 začalo dňa 3.1.1997 na základe návrhu oprávneného,
dňa 23.1.1997 bolo Okresným súdom Košice II. vydané poverenie na začatie exekúcie, dňa 3.3.1997
vydal súdny exekútor upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré dňa 7.3.1997 doručil povinnému, dňa
16.6.1997 mu doručil upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie ( voči nim žalobca ako povinný
nepodal námietky ), následne dňa 20.6.1997 bol vydaný exekučný príkaz, neskôr exekúcia prebiehala

predajom nehnuteľnosti, žalobca prvé námietky podal proti dražobnej vyhláške dňa 11.11.1997, ďalšie
námietky podával dňa 14.11.1997 proti znaleckému posudku, neskôr podal odvolanie dňa 23.4.2001
proti rozvrhu výťažku. Neskôr dňa 27.3.2002 podal žalobca námietky proti rozvrhu výťažku dražby, ten
však bol dňa 2.12.2002 súdom schválený. Dňa 24.2.2005 podal žalobca námietky proti exekúcie, ktoré
boli súdom zamietnuté, dňa 27.9.2012 podal ďalšie námietky proti exekúcii a dňa 27.9.2012 návrh na jej

zastavenie. Dňa 28.9.2012 podal žalobca návrh na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú, exekučný súd
uznesením z 2.5.2013 v spojení s uznesením KS Košice z 19.10.2016 exekúciu vyhlásil za neprípustnú
a konanie zastavil. Rovnaký priebeh exekúcie konštatoval i ÚS SR vo svojom náleze III.ÚS 117/02-27
z 6.11.2002.

21. Z uvedeného je nesporné, že žalobca v uvedenej exekúcii nevyužil všetky prostriedky obrany svojich
práv. Nie je relevantné tvrdenie žalobcu o tom, že síce nepodal námietky proti exekúcii, proti ktorým
i tak nie je prípustné odvolanie a že využil iné, vyššie možnosti ochrany svojich práv a podával iné
opravné prostriedky a návrhy. Je tomu tak preto, že zákon nepozná opravné prostriedky vyššej a nižšej
sily, exekučný poriadok stanovuje možnosti kedy proti rozhodnutia súdu, prípadne súdneho exekútora je

možné podať námietky alebo odvolanie. Jedným z takýchto prípadov a to základným z nich ( a prvým v
poradí ) je i možnosť podať námietky proti upovedomeniu o začatí exekúcie. Tento opravný prostriedok
žalobca nevyužil, čím nesplnil požiadavku stanovenú v § 3 zákona č. 58/69 Zb.. Je tomu tak napriek
tomu, že proti rozhodnutiu súdu o jeho námietkách by odvolanie prípustné nebolo, pretože prípustnosť
podania námietok je otázkou, ktorú súd skúma až následne po podaní námietok a pokiaľ tie podané

neboli, je nepodstatné zaoberať sa tým, či proti rozhodnutiu súdu o nich je alebo nie je možné podať
odvolanie. Navyše, pokiaľ by žalobca ako povinný bol tieto námietky podal a bol by už v nich tvrdil
skutočnosti, ktoré nakoniec viedli k vyhláseniu exekúcie za neprípustnú a k jej zastaveniu ( ktoré už i
v čase vydania poverenia na začatie exekúcie trvali, nakoľko nimi bol nespôsobilý exekučný titul ) bol
by sa súd musel ex offo nimi zaoberať a po ich posúdení by bol musel exekúciu zastaviť. Toto svoje

zákonné právo žalovaný však nevyužil.

22. Z obsahu exekučného spisu je zrejmé, že žalobca ako povinný proti exekúcii samotnej nenamietal
až do 24.2.2005, jeho námietky sa týkali výlučne vedenia exekučného konania, príklepu, a rozvrhu
a konania týkajúceho sa týchto otázok, nie však samotného základu exekúcie, ktorým bola notárska

zápisnica ako exekučný titul a jej nedostatky žalobca nenamietal.

23. Súd konštatuje, že exekučný súd síce v rámci uvedenej exekúcie nepostupoval správne, keď
vydal poverenie na vykonanie voči žalobcovi ako povinnému v situácii, keď exekučný titul nebol titulom
spôsobilým na vykonanie exekúcie ( ako to vo svojich uzneseniach konštatoval OS Košice II. a KS

Košice ), avšak žalobca ako povinný v nej nepostupoval s dostatočnou opatrnosťou a nedostatočne
hájil svoje práva, čím sám prispel k tomu, že exekúcia vôbec prebiehala a za tejto situácie nemôže
zavinenie za vznik škody, ktorá by mu prípadne bola vznikla, pripisovať nesprávnemu úradnému postupu
a nezákonnému rozhodnutiu. Navyše, pokiaľ by bol žalobca v postavení dlžníka voči oprávnenému z
exekúcie svoje povinnosti podľa zmluvy medzi veriteľom a dlžníkom bol riadne plnil, nebolo by k exekúcii

vôbec došlo, z čoho je zrejmé, že jej začatie zavinil výlučne žalobca sám.

24. Pokiaľ ide o premlčanie nároku na náhradu škody, ktorú námietku vzniesol žalovaný, súd ju
nepovažuje za dôvodnú. Je tomu tak preto, že exekúcia síce začala v roku 2007, kedy dňa 23.1.1997bolo Okresným súdom Košice II. vydané poverenie na začatie exekúcie, avšak premlčacia lehota
nezačala plynúť dňom po vydaní tohto poverenia nasledujúcim. Predmetná exekúcia totiž trvala ďalej
a skončila až zastavením 6.12.2016 ( dňom právoplatnosti rozhodnutia KS Košice o jej zastavení ) a

až dňom nasledujúcim, teda 7.12.2016 začali podľa § 106 OZ plynúť premlčacie lehoty ( subjektívna i
objektívna ). Žalobca svoju žalobu podal 15.2.2018, t.j. pred ich uplynutím a teda včas.

25.Pokiaľideopoužitie§3zákonač.58/1969Zb.vsmereskúmania,činastalidôvodyhodnéosobitného
zreteľa, súd žiadne takéto dôvody nevzhliadol. Takým nie je ani časové hľadisko, na ktoré žalobca

poukazoval a to skutočnosť, že od začatia exekúcie prešlo 20 rokov a ani to, či žalobca mohol predvídať
budúcu rozhodovaciu prax súdov alebo nie. Táto skutočnosť je celkom irelevantná, pretože bez toho,
či žalobca mohol alebo nemohol predvídať budúcu rozhodovaciu prax súdov a bez ohľadu na to, že od
začatia exekúcie prešlo 20 rokov, platí, že to bol práve žalobca, ktorý tak ako je to vyššie v odôvodnení
tohto rozsudku uvedené, neplnil podmienky zmluvy s oprávneným z exekúcie dohodnuté, čím exekúciu
ako takú zavinil a tiež nedostatočne sa zaujímal o možnosti ochrany svojich práv.

26. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému v konaní plne úspešnému
priznal súd nárok na plnú náhradu trov konania. O výške jeho nároku na náhradu trov konania súd
rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou podpísaného súdu na Krajský súd Nitra. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
( označenie toho, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis
odvolateľa ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.