Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, May 12, 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 41C/348/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116224802
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Augustínová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5116224802.3

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Augustínovou, v právnej veci žalobkyne:
U. občan SR, zastúpenej právnym zástupcom: JUDr. Karol Gordík, advokát, so sídlom Pivovarská 20,
010 01 Žilina, proti žalovanej: E., občan SR, zastúpenej právnym zástupcom: Mgr. Robert Kutiš, PhD.,
LL.M, advokát, so sídlom Slovenských partizánov 1130/50, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 42 282 641,
v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Žalobu žalobcu v celom rozsahu z a m i e t a.

Žalovaný m á nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou, Okresnému súdu Žilina doručenou dňa 30.09.2016, domáhala určenia, že
do dedičstva po poručiteľovi C., zomrelom dňa XX.XX.XXXX. patrí aktívum - parcela podľa registra

E KN č. XXX o výmere 787 m2, druh pozemku: orná pôda, nachádzajúca sa v katastrálnom území
P., okres L., v podiele 1 a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že žalovaná je zapísaná
na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom L.a, katastrálny odbor ako vlastníčka parcely registra
E KN č.. o výmere 787 m2, druh pozemku orná pôda v katastrálnom území P. obec P. okres L. v
podiele 1/1. Zápis bol vykonaný na základe osvedčenia N XXX/XXXX., NZ XXXXX/XXXX. Za obec
P. podpísal osvedčenie starosta obce Dušan Pinčík, ktorý bol podľa jeho vyjadrenia pri podpisovaní

osvedčenia uvedený do omylu. Všetky podstatné skutočnosti ohľadne podpísania osvedčenia i okolnosti
za akých k tomu došlo sú popísané v liste, ktorý starosta obce zaslal žalovanej. Notárska zápisnica
neosvedčuje existenciu podmienok vydržania, najmä podmienku oprávnenej držby (len vyhlásenie o
týchto podmienkach). Uviedol, že hore uvedenú parcelu EKN č. XXX nadobudol C.n P., zosnulý manžel
žalobkyne, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, v dedičskom konaní po nebohom E., zomrelom XX.XX.XXXX
v podiele 1. Táto nehnuteľnosť nebola predmetom dedičského konania po zosnulom C., ktorý bol

manželom žalobkyne. Parcela je rozdelená starým pôvodným plotom, ktorý určoval kto ktorú polovicu
parcely užíva, čo spoluvlastníci vždy rešpektovali. Predmetnú časť parcely rodina žalobkyne dlhé roky
užívala a doposiaľ užíva. Až v roku 2015, keď ju navštívila žalovaná za účelom vyplatenia podielu
zo spornej parcely, sa žalobkyňa dozvedela o skutočnosti, že predmetná parcela je v celosti zapísaná
ako vlastníctvo žalovanej. Za účelom vymedzenia a identifikácie pozemku bol na sporný pozemk
vyhotovený geometrický plán Ing. Milanom Kubáňom, číslo XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa 18.01.2016

narozdelenieaurčenieprávknehnuteľnostiam,úradneoverenýmdňa22.01.2016.Týmtogeometrickým
plánom bola pôvodná, sporná parcela č. XI. o výmere 787 m2 rozdelená a boli vytvorené nové parcely.
Parcelu č. CKN XXX podľa uvedeného geometrického plánu o výmere 385 m2 užívala a užíva
žalobkyňa. Usporiadanie vlastníckych vzťahov k tejto parcele sa žalobkyňa snažila riešiť mimosúdne,
avšak bezvýsledne. Žalobkyňa, ako jedna z dedičiek po poručiteľovi C. má v zmysle § 137 písm. c) CSP,
naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti, pretože stav zapísaný

na LV č. XXXX pre katastrálne územie P. obec P. okres L. nezodpovedá skutočnosti a domôcť sa
zmeny údaju v katastri nehnuteľností môže iba listinou, ktorá bude relevantná pre iný zápis do katastra.Vzhľadom k tomu, že po poručiteľovi C., zosnulom manželovi žalobkyne, ktorý zomrel dňa 01.09.2013,
okrem žalobkyne prichádza do úvahy viac dedičov, navrhol, aby súd určil, že do dedičstva po tomto
poručiteľovi patrí aktívum špecifikované v petite žaloby.

2. Žalovaná vo vyjadrení k podanej žalobe, doručenom Okresnému súdu Žilina dňa 02.01.2017,
namietala nedostatok vecnej legitimácie na strane žalobkyne. Uviedol, že za stavu, že v pôvodnom
dedičskom konaní nebola vec predmetom dedičstva a nebola v konaní o dedičstvo prejednaná, sú až do
vyporiadania dedičstva ohľadom tejto veci všetci dedičia považovaní za vlastníkov tejto veci. Z právnych

úkonov týkajúcich sa tejto veci sú tak oprávnení a povinní voči iným osobám spoločne a nerozdielne
ako nerozluční spoločníci. Z uvedených dôvodov sa konania o predmetnej žalobe musia zúčastniť všetci
dedičia a nie len žalobkyňa. So žalobou nesúhlasila tiež z dôvodu, že je oprávnenou a legitímnou
vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti. Ako vlastníčka predmetného nehnuteľného majetku je vedená
od roku 2008, kedy došlo k osvedčeniu o vydržaní vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti
parcela KN E parc. č. XXX o výmere 787 m2, k.ú. P. Mala za to, že jej vlastnícke právo je v plnom

rozsahu legálne a legitímne. Uviedla, že nie je pravdou, že by rodina žalobkyne užívala predmetnú
nehnuteľnosť. Nebolo jej zrejmé, aké osvedčenie starosta Dušan Pinčík ako zástupca obce podpisoval,
keď v zmysle toho času platného zákona mohol na účely vydania notárskej zápisnice osvedčujúcej
vyhlásenie o vydržaní poskytnúť len vyjadrenie obce, že obec nemá k vzniku vlastníckeho práva
výhrady v zmysle § 63 zákona č. 323/1992 Zb. Takéto vyjadrenie starosta obce aj poskytol. Mala za

to, že údajný omyl starostu obce neobstojí. Zdôraznila, že starosta obce v čase poskytnutia vyjadrenia
musel vedieť a aj vedel, že predmetom vydržania je aj sporná parcela v celosti. Predmetný list
starostu obce považovala za súkromnú listinu, ktorá obsahuje ničím nepodložené tvrdenia starostu
obce. Ďalej konštatovala, že Notárska zápisnica X. zo dňa 04.11.2008 je verejnou listinou a potvrdzuje
pravdivosť toho čo sa v nej osvedčuje alebo potvrdzuje. Mala za to, že predmetná notárska zápisnica

dosvedčuje splnenie podmienky oprávnenej držby prostredníctvom písomných vyjadrení dotknutých
osôb, ktoré tvorili podklad pre vyhotovenie predmetnej notárskej zápisnice osvedčujúcej vyhlásenie o
vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Uviedla, že sporná parcela ani nemohla byť predmetom
dedičstva po poručiteľovi nakoľko vlastníkom tohto pozemku sa stala žalovaná, a to vkladom do
katastra nehnuteľnosti na základe osvedčenia X. zo dňa 04.11.2008 a tak v čase smrti poručiteľa

nebol tento pozemok viac jeho vlastníctvom. Poručiteľ naviac počas života vyjadril, že nemá námietky
k vysporiadaniu vlastníctva práva osvedčením pre žalovanú. V závere žalobu žalobkyne považovala
za zmätočnú. Uviedla na absenciu akéhokoľvek odôvodnenia a označenia právneho titulu, na základe
ktorého by mala predmetná nehnuteľnosť v 1 patriť do dedičstva po poručiteľovi C.3. Žalobkyňa v replike,
doručenej Okresnému súdu Žilina dňa 01.02.2017, uviedla, že názor žalovanej o nedostatku aktívnej

vecnej legitimácie neobstojí, pretože žalobkyňa nežiada určiť, že predmetná nehnuteľnosť patrí do jej
vlastníctva, ale patrí do dedičstva po poručiteľovi. Pokiaľ žalovaná uviedla, že sa poručiteľ C.yjadril, že
nemal námietky
k vysporiadaniu vlastníckeho práva osvedčením pre žalovanú podotkla, že takýto spôsob vyporiadania
a nadobudnutia vlastníckeho práva „osvedčením" náš právny poriadok nepozná.

Notárska zápisnica o osvedčení vyhlásenia o vydržaní osvedčuje iba pravdivosť toho, že
listinu spísala notárka a že dotknuté osoby urobili toto vyhlásenie. Nebola ňou osvedčená aj existencia
oprávnenej držby. Tvrdila, že vlastníkom veci sa stal z titulu dedenia
poručiteľ C. popiera tým vlastnícke právo protistrany, ktorá tvrdí, že nadobudla vlastníctvo vydržaním.
V prejednávanej veci má žalobkyňa bremeno tvrdenia, že vlastníkom sporného pozemku sa stal

zosnulý manžel žalobkyne C. a že tento stav stále trvá. Z tohto bremena tvrdenia má preukázať
nadobúdací vlastnícky titul. Táto skutočnosť je preukázaná, keďže je nesporné, že dedičom po nebohom
E. , ktorý bol zapísaný v pozemkovej knihe ako vlastník predmetných pozemkov v 1/2, sa stal
zosnulý manžel žalobkyne C. a tieto počas života na iný subjekt nepreviedol (ako sa mylne domnieva
žalovaná). Pokiaľ sa žalovaná proti žalobe bráni tvrdením, že nadobudla vlastnícke právo k tým istým

pozemkom vydržaním, je jej povinnosťou toto svoje tvrdenie preukázať, teda preukázať existenciu
zákonom stanovených podmienok pre vydržanie vlastníckeho práva, t.j. oprávnenú (dobromyseľnú)
držbu, trvajúcu po stanovenú dobu, a spôsobilý predmet vydržania. Ak žalovaná preukazuje nadobúdací
titul predložením zápisnice o osvedčení vyhlásenia o vydržaní, osvedčuje táto listina iba pravdivosť toho,
že ju spísala notárka a že dotknuté strany urobili vyhlásenie. Neosvedčuje však existenciu podmienok

vydržania, najmä podmienku oprávnenej držby (len vyhlásenie o týchto podmienkach). (Najvyšší súd SR
- Uznesenie 6M Cdo 17/2010). Preto navrhla, aby súd na základe žaloby, hore uvedeného vyjadrenia a
po vykonaním dokazovaní žalobe v celom rozsahu vyhovel.4. Žalobkyňa v duplike, doručenej Okresnému súdu Žilina dňa 14.03.2017, opätovne poukázala na
nedostatok vecnej legitimácie vo vzťahu k samotnej žalobe žalobkyne a to s ohľadom na nerozlučné
spoločenstvo dedičov. Poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 14. marca 2011. sp. zn 3

Cdo 222/2010. Mala za to, že konania o predmetnej žalobe sa musia zúčastniť ako účastníci konania
všetci dedičia, inak je daný nedostatok vecnej legitimácie. Žalovaná k bodu III. predmetného vyjadrenia
žalobkyne opätovne uviedla, že sa nedomnieva, že by C. počas života predmetný pozemok previedol,
ale tento bol zjavne ešte pred tým, ako došlo k dedeniu po poručiteľovi Jozefovi Hvorečnom vydržaný
oprávnenou osobou na tom základe, že pozemky uvedené v Notárskej zápisnici N 1XX/XXXX, NZ

XXXXX/XXXX zo dňa 04.11.2008 teda vrátane parcely KN-E XXX si medzi sebou reálnou deľbou
vysporiadali ešte pôvodní vlastníci pozemkovoknižnej vložky č. XX, pôvodne k.ú. P. a to tak, že sa
pozemky vydelili do celkov a predmetné pozemky (vrátane pozemku parc. KN-E XXX.) užívali najskôr
právnipredchodcoviapaniU.anásledneichužívalaU.nakoľkodružstvovP.nebolozaložené.Vovzťahu
k parcele KN-E XXX taktiež uviedla, že v dobromyseľnej, pokojnej, nerušenej a nepretržitej, držbe,
neskôr po U. pokračovala jej dcéra E. F.. Vo vzťahu k dobromyseľnej, pokojnej, nerušenej a nepretržitej

držbe právnych predchodcov U., pani U. žalovanej v minulosti opakovane uviedla že si pamätá, že
predmetné nehnuteľnosti (vrátane pozemku parc. KN-E XXX) užíval dobromyseľne, pokojne, nerušene
a nepretržite ako vlastné ešte pred svojou smrťou v roku 1947 jej otec - H.ý, spolu s jej matkou H., rod.
X., a to na základe vyššie uvedenej reálnej deľby. Do tejto držby bezprostredne po svojich právnych
predchodcoch vstúpila pani U. pričom vo vzťahu k tejto skutočnosti žalovaná opätovne poukázala na to,

žeuvedené-najmäpokojnú,nerušenúadobromyseľnúdržbusamotnoupaniU.potvrdilivšetkydotknute
osoby prostredníctvom svojich písomných vyhlásení s osvedčením ich podpisov, vrátene samotného
pána C.. Na základe vyššie uvedeného mala za zrejmé, že žalovaná resp. jej právni predchodcovia
(vrátane právnych predchodcov pani U. užívali predmetnú parcelu KN-E XXX nepretržite, nerušene a
dobromyseľnetak,žekjejvydržaniudošlovsúladesreálnymstavomapožiadavkamitohočasuplatných

a účinných všeobecne záväzných predpisov oprávnenou osobou zjavne pred 27.09.1983, v dôsledku
čoho bolo v roku 2008 na základe preukázania všetkých relevantných skutočností vydané osvedčenie
o vydržaní vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, ktoré uvedený právny stav „zoficiálnilo".

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 12.05.2017, na ktorom súd vo veci rozhodol.

6. Strany sporu v zásade po celý čas konania, aj pred súdom, zotrvali na svojej argumentácii v spore,
ako ich uviedli v žalobe, vo vyjadrení k žalobe, či v replike alebo duplike. Právny zástupca žalovanej
trval na nedostatku aktívnej vecnej legitimácie. Právny zástupca žalobkyne ani po predbežnom právnom
posúdení zo strany súdu vo vzťahu k nedostatku vecnej legitimácie nepredniesol žiadne procesné
návrhy.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi produkovanými stranami sporu, a to
žalobou vo veci samej (č.l.1-2 spisu), výpisom z LV č. XXXX (č.l. 4 spisu), listinou s názvom „Žiadam Vás
o rozdelenie pozemku p.č. X-XXX., ktorý ste neoprávnene osvedčili, čím ste si prisvojili podiel v polovici
C.7“ zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 5-6 spisu), Rozhodnutím Štátneho notárstva v Žiline č.k. 6D 1594/83-11
zo dňa 03.11.1983, právoplatným a vykonateľným dňa 28.11.1983 (č.l.7 spisu), Osvedčením o dedičstve

sp. zn. 17D/162/2013, Dnot 140/XXXX XXXXXXXXXX zo dňa 04.03.2014 právoplatným a vykonateľným
dňa 20.03.2014 (č.l.8-10 spisu), geometrickým plánom č. 1X/XXXX zo dňa 22.01.2016 vyhotoveným
Ing. H. (č.l. 11-13 spisu), vyjadrením k žalobe zo dňa 30.12.2016 (č.l. 23-26 spisu), listinou s názvom
„Vyjadrenie k osvedčeniu nehnuteľnosti“ zo dňa 04.07.2008 (č.l. 27 spisu), čestným vyhlásením U.o dňa
16.03.2016 (č.l. 28 spisu), Notárskou zápisnicou N XXX/XXXX NZ XXXXX/XXXX NCRIs XXXXX/XXXX

(č.l. 29 spisu), vyjadrením dotknutého vlastníka C. bez uvedenia dátumu (č.l. 30 spisu), replikou zo dňa
30.01.2017 (č.l. 35 - 36 spisu), duplikou zo dňa 10.03.2017 (č.l. 39 spisu).
8. Z Rozhodnutia Štátneho notárstva v Žiline č.k. 6D XXXX/XX-X1 zo dňa 03.11.1983, právoplatného a
vykonateľného dňa 28.11.1983 (č.l.7 spisu) mal okresný súd za preukázané, že v dedičskej veci po E. P.,
ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, štátny notár vydal rozhodnutie, ktorým bola schválená dedičská dohoda

uzavretá dňa 25.10.1983 pod č. XD XXXX/XX-X, na základe ktorej potvrdil nadobudnutie dedičstva
synovi poručiteľa C. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 28.11.1983. Parcela E
KN XXX . v podiele 1 bola predmetom prejednania dedičstva.
9. Z Osvedčenia o dedičstve sp. zn. XXD/XXX/XXXX, Dnot 140/2013 XXXXXXXXXX zo dňa 04.03.2014
právoplatného a vykonateľného dňa 20.03.2014 (č.l.8-10 spisu) súd vzal za nesporné, že v dedičskej

veci po C., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, notár ako súdny komisár vydal osvedčenie o dedičstve.
Podľa údajov účastníkov a na zákalde lustrácie v Notárskom centrálnom registri závetov bolo zistené,
že poručiteľ závet ani listinu o vydedení nezanechal. Ako dedičia zo zákona v I. dedičskej skupine v
zmysle § 473 ods. 1 OZ boli zistení manželka a deti poručiteľa U. nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, .H. rod. P. nar. XX.XX.XXXX, bytom R., C. bytom P., R. každý z nich rovnakým dielom. Osvedčenie o
dedičstve nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 20.03.2014. Parcela E KN č. XXX. zapísaná
na LV č. XXXX pre katastrálne územie Hlboké nad Váhom nebola predmetom prejednania dedičstva.

10. Z výpisu LV. Č. XXXX pre katastrálne územie Hlboké nad Váhom zistil, že ku pozemku EKN parc. č.
XX.X o výmere 787 m2 orná pôda je ako vlastník zapísaná žalovaná v podiele 1/1 - titul nadobudnutia
osvedčenie N XXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX, NCRIs 4XXXX/XXXX zo dňa 04.11.2008 - V, ťarchy bez
zápisu (č.l. 4 spisu).

Podľa§137písm.c)CSPžaloboumožnopožadovaťnajmä,abysarozhodloourčení,čituprávojealebo
nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak
vyplýva z osobitného predpisu.

11. Predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či tu právo je alebo nie je, v zmysle § 137 písm. c)
CSP sú po procesnej stránke skutočnosti, že strany sporu majú vecnú legitimáciu a že na určení je

naliehavý právny záujem. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právo je alebo nie je, má ten, kto
je účastníkom práva, o ktoré v konaní ide.

12. V každom súdnom sporovom konaní existuje okruh otázok, ktoré súd skúma i bez návrhu. Medzi
takéto otázky patrí i aktívna vecná legitimácia žalobcu a pasívna vecná legitimácia žalovaného.

Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
- žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny
nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane
žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna

zo strán sporu nenamieta. V danej veci určenia predmetu dedičstva prvotné bolo posúdenie vecnej
legitimácie označených strán sporu.

Podľa § 460 Občianskeho zákonníka sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa. Predpokladmi dedenia
sú smrť fyzickej osoby, existencia dedičstva, spôsobilý dedič.

Podľa § 77 ods. 1, 2 CSP nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také
spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca
alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných. Na zmenu žaloby, na jej späťvzatie,
na uznanie nároku alebo vzdanie sa nároku a na uzavretie zmieru je potrebný súhlas všetkých, ktorí
vystupujú na jednej strane.

13. Z ustanovenia § 77 ods. 1, 2 CSP vyplýva, že ak je žalobcov alebo žalovaných v jednej veci niekoľko,
koná každý z nich sám za seba. Ak však ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok
musí vzťahovať na všetky strany sporu, ktoré vystupujú na jednej strane, platia úkony jedného z nich i
pre ostatných. Na zmenu žaloby, na jeho späťvzatie, na uznanie alebo vzdanie sa nároku a na uzavretie

zmieru je však potrebný súhlas všetkých strán sporu, ktoré vystupujú na jednej strane

Podľa § 78 ods. 1, 2 CSP nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis
vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu. Súd žalobu zamietne, ak nie
je splnená podmienka účasti všetkých subjektov podľa odseku 1

14. Z ustanovenia § 78 ods. 1 CSP vyplýva, že o nútené procesné spoločenstvo ide vtedy, keď
hmotnoprávna vecná legitimácia svedčí v spore viacerým subjektom a teda ak je z hľadiska hmotného
práva potrebné a nevyhnutné, aby žalobu uplatnilo viacero subjektov spoločne, alebo ak je pre úspech
v spore nevyhnutné žalovať viacero subjektov. V takomto prípade sa konania musia zúčastniť všetci

spoločne, a to či už na strane žalobcu alebo na strane žalovaného.

15. Súd je toho názoru, že vo veci určenia, že do dedičstva po poručiteľovi patrí podiel 1 v nehnuteľnosti
EKN parc. č. 622 orná pôda o výmere 787 m2 nachádzajúca sa v kat. území P. je v samej podstate
určením vlastníckeho práva k dotknutej nehnuteľnosti. Vyriešenie tejto otázky dotýka sa spoločných práv

a povinností všetkých účastníkov konania o dedičstve. Predmetné konanie môže splniť svoj účel len
vtedy, ak sporná otázka, t.j. či nehnuteľná vec patrí do dedičstva je vyriešená rozsudkom, ktorého výrok
by bol záväzný pre všetkých účastníkov dedičského konania a preto v konaní pred súdom treba podľa
povahy veci považovať týchto účastníkov za nerozlučných spoločníkov v zmysle ustanovenia § 77 ods.1, 2 CSP. O nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 ods. 1, 2 CSP ide všade tam, kde sa účinok a dôsledok
rozsudku vzťahuje na všetky strany (spoločníkov), teda tam, kde podľa hmotného práva je právo alebo
povinnosť, o ktoré v konaní ide nedeliteľnej povahy, zároveň tu ide o nútené spoločenstvo. V takýchto

prípadoch je treba vydať ohľadne všetkých spoločníkov jediný rozsudok. Z vyššie citovaného výkladu
vyplýva, že sa jedná o vymedzený okruh osôb, ktorým v konkrétnom konaní náleží tzv. vecná legitimácia,
ktorá zakladá hmotnoprávnu zodpovednosť, či na strane žalobcov alebo žalovaných.

16. Ak bolo v konaní o dedičstve právoplatne rozhodnuté o dedičstve, je toto rozhodnutie súdu záväzné

(§ 228 CSP, § 193 CSP.) a súd je povinný z tohto rozhodnutia vychádzať aj pri prejednávaní a
rozhodovaní iných vecí. Určovací návrh spočívajúci v tom, že vec (hnuteľná alebo nehnuteľná) patrí
do dedičstva poručiteľovi, a teda, že ju poručiteľ vlastnil v okamihu svojej smrti, môže uplatňovať (je
vecne legitimovaný) len ten, koho práv a povinností sa takéto určenie týka. Takouto osobou môže
byť len ten, kto je poručiteľovým dedičom, prípadne, jeho právnym nástupcom. Ak poručiteľ zanechal
viac dedičov (ako je to v danom prípade), a ak nebolo dedičstvo medzi nimi ohľadne veci, o ktorej

ide v civilnom sporovom konaní, vedenom s inou osobou ako dedičom (ktorá nie je poručiteľovým
dedičom) vyporiadané, teda i za stavu, že v pôvodnom dedičskom konaní nebol tento majetok známy
(nebol predmetom dedičstva) a nebol v konaní o dedičstve prejednaný, sú až do vyporiadania dedičstva
ohľadom tejto veci všetci dedičia považovaní za vlastníkov tejto veci. Z právnych úkonov týkajúcich
sa tejto veci sú oprávnení a povinní voči iným osobám spoločne a nerozdielne a majú postavenie

vyplývajúcezustanovenia§77ods.1,2,§78CSP.VtejtosúvislostipoukazujeokresnýsúdnaRozsudky
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 M Cdo 15/2007 zo dňa 22.02.2008, sp. zn. 2Cdo 45/2008 zo dňa
31.03.2009, sp. zn. 1 Cdo 183/2009 zo dňa 30.05.2011, sp. zn. 3Cdo 222/2010 zo 14.3.2011, ako aj na
Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 260/2011-13 zo dňa 09.06.2011. Podľa názoru
okresného súdu v danej prejednávanej veci od tejto doterajšej súdnej praxe nebol dôvod sa odchýliť.

17. Riadne označenie strán sporu ako nositeľov práv a povinností je hmotnoprávnou podmienkou
podanej žaloby o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi a teda, že ju poručiteľ vlastnil v
okamihu svojej smrti, a preto súd v prejednávanej veci sa prvotne zaoberal tým, či okruh strán sporu na
strane dedičov poručiteľa je úplný a správny. Aktívnu legitimáciu žalobkyne, ako manželky poručiteľa,

mal súd nesporne nezistenú a preukázanú, avšak zo zákona prichádzajú do úvahy aj deti poručiteľa (H.
P. ktorá skutočnosť nepochybne vyplýva z dedičského rozhodnutia v dedičskej veci po poručiteľovi XXD/
XXX/XXXX, DnoV..18. Súd dospel k záveru, že v danom prípade stranami sporu o určenie predmetu
dedičstva mali byť aj títo ostatní dedičia (deti poručiteľa), ktorí však v danom prípade neboli stranami
sporu. Pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej k spornej nehnuteľnosti súd mal preukázanú z výpisu z

katastra nehnuteľností pre kat. úz. P.
19. Uplatnenie práva na súdnu ochranu je úzko spojené s procesným postupom, ktorý si strana sporu
zvolila a za ktorý nesie sama zodpovednosť prejavujúci sa v neúspechu jeho žalobného návrhu.
Rozhodnutie súdu o tom, či určitá vec patrí do dedičstva, sa preto musí vzťahovať na všetkých dedičov
a keďže neboli ostatní dedičia poručiteľa (deti poručiteľa) v žalobe označení, a to ani následne po

predbežnom právnom posúdení veci, kedy súd konštatoval nesplnenie vecnej legitimácie, preto súd z
dôvodu nedostatku vecnej legitimácie (neúplný okruh strán sporu) návrh zamietol a v tejto súvislosti súd
nepovažoval za potrebné, aby súčasne takúto žalobu preskúmaval po vecnej stránke a vyjadroval sa k
ostatným písomným, či ústnym prednesom strán sporu.

20. Súd je tiež toho názoru, že otázka vecnej legitimácie strán sporu, ktorá má hmotnoprávny charakter,
vylučuje poučovaciu povinnosť súdu (§ 160 CSP.) a procesný postup odstraňovania vád podania. Súd
tak, žalobkyňu, resp. právneho zástupcu žalobkyne nepoučoval o riadnom (konkrétnom) označení strán
sporu.

21. Z vyššie uvedených dôvodov okresný súd žalobu žalobkyne zamietol.

22. Pre nedostatok vecnej legitimácie okresný súd nevykonával dokazovanie ani vo vzťahu k veci samej.
Z uvedeného dôvodu zamietol návrh na výsluch žalobkyne prednesený na pojednávaní konanom dňa
12.05.2017, ako aj nevykonal ďalšie dôkazy navrhnuté stranami sporu (návrhy obsiahnuté v písomných

podaniach).

Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23. Žalovaná bola v konaní úspešná v plnom rozsahu (100%), preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku, že žalovaná má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu

100 % trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo

v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na

podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľaustanovenia§363CSPvodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(t.j.ktorémusúdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.