Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, December 18, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/25/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8615201441
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8615201441.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr.

Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobcu Slovenská republika - Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, proti žalovanému KOREX
networks, s.r.o., so sídlom Fučíkova 371, 087 01 Giraltovce, IČO: 36 683 710, právne zastúpenému
Vojčík & Partners, s.r.o., so sídlom Rázusova 28, 040 01 Košice, IČO: 36 866 563, o zaplatenie 477,40
Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník č. k. 8C/96/2015-161
zo dňa 09.10.2018 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pričom o výške
týchto trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, priznal žalovanej strane náhradu
trov konania v rozsahu 100 %. Rozsudok odôvodnil tým, že podanou žalobou sa žalobca domáhal
zaplatenia sumy 447,40 eur s úrokom z omeškania titulom nájomnej zmluvy (ako nájomné). Súd
prvej inštancie uviedol, že predmetná nájomná zmluva bola podpísaná oboma zmluvnými stranami.
Sporná bola platnosť a účinnosť tejto zmluvy a od toho sa odvíjajúca povinnosť žalovaného platiť

nájomné. Predmetná nájomná zmluva je povinne zverejňovanou zmluvou podľa § 5a ods. 1 zákona
211/2000 Z.z., a teda zmluva mala nadobudnúť účinnosť podľa § 47a ods. 1, 2 OZ od prvého dňa
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, kedy bola zverejnená v centrálnom registri zmlúv. Z
internetového centrálneho registra zmlúv súd zistil, že síce predmetná nájomná zmluva bola zverejnená
v tomto registri, zverejnená bola však bez projektovej dokumentácie, ktorá mala tvoriť jej prílohu a
mala byť jej neoddeliteľnou súčasťou. V nej malo byť špecifikované presné umiestnenie prenajímaných
priestorov na streche budovy. Aj napriek tomu, že § 5a ods. 4 zákona 211/2000 Z.z. stanovuje,

že časti povinne zverejňovanej zmluvy, ktorými sú technické predlohy, návody, výkresy, projektové
dokumentácie,sanemusiazverejňovať,podľanázorusúduprvejinštanciepovinnezverejňovanázmluva
musí byť zverejnená v takom znení, aby mala všetky zákonom požadované náležitosti, s absenciou
ktorých zákon spája neplatnosť zmluvy. Jednou z takýchto zákonom vyžadovaných náležitostí je aj
to, že nájomná zmluva musí obsahovať predmet nájmu, inak je neplatná. Predmet nájmu musí byť
v zmluve dostatočne identifikovaný na to, aby bolo možné takýto právny úkon považovať za určitý a
zrozumiteľný. V prejednávanej veci bol samotný predmet nájmu vymedzený nedostatočne určito, keď

bol vymedzený len ako časť priestorov na streche administratívnej budovy o ploche vo výmere 3,5 m2.
Plocha o výmere 3,5 m2, čo z geometrického hľadiska predstavuje štvorec o rozmeroch 1,87 m x 1,87 m,
bez bližšej špecifikácie tvorí len zlomok z celkovej plochy priestorov tvoriacich strechu administratívnej
budovy a nie je možné to považovať za dostatočne vymedzený predmet nájmu. Z výpovede žalovanéhonavyše vyplýva, že v tom čase na predmetnej streche sa nachádzali technologické zariadenia aj iných
subjektov, čo obmedzovalo žalovaného v tom, aby si mohol svoje technologické zariadenie (anténny
stožiar) umiestniť na ktorúkoľvek časť strechy administratívnej budovy.

2. Súd prvej inštancie uviedol, že v prejednávanej veci bol samotný predmet nájmu vymedzený
nedostatočne určito, keď bol vymedzený len ako časť priestorov na streche administratívnej budovy o
ploche 3,5 m2. Žalovaný vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, čo nepoprel ani žalobca, že išlo
o rozsiahlejšie priestory administratívnej budovy. Plocha o výmere 3,5 m2 bez bližšej špecifikácie tvorí

len zlomok z celkovej plochy priestorov tvoriacich strechu administratívnej budovy, čo nie je možné
považovať za dostatočne vymedzený predmet nájmu. Z výpovede žalovaného vyplynulo, že v tom čase
sa na predmetnej streche nachádzali technologické zariadenia aj iných subjektov, čo obmedzovalo
žalovaného v tom, aby si mohol svoje technologické zariadenia a antény umiestniť kdekoľvek na
strechu administratívnej budovy. Tieto skutočnosti svedčia o tom, že žalovaný si nemohol svojvoľne
na akomkoľvek mieste strechy administratívnej budovy umiestniť svoje zariadenia a že tak vymedzený

predmet nájmu, ako bol uvedený v zmluve, nebol dostatočne určitý. Ak žalobca konštatoval, že predmet
nájmu bol dostatočne určitý, pretože na streche nehnuteľnosti, kde mali byť zariadenia umiestnené,
bola táto nehnuteľnosť špecifikovaná ako budova so súpisným číslom súd pripomenul, že predmetom
nájmu nemala byť táto budova, ale len priestor o výmere 3,5 m2 na jej streche. Z výpovede žalovaného
súd taktiež zistil, že zo strany žalovaného nedošlo k reálnemu prevzatiu predmetu nájmu, a preto nebol

dôvod posudzovať uplatnený nárok na zaplatenie z iného právneho titulu - bezdôvodného obohatenia. Z
uvedených dôvodov súd vyhodnotil uplatnený nárok ako nedôvodný a žalobu zamietol. Výrok o trovách
konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP.

3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Nesúhlasil so záverom

o neplatnosti zmluvy z dôvodu, že táto neobsahuje podstatnú náležitosť, a to vymedzenie predmetu
nájmu. Súd doplnil dokazovanie o technickú časť nájomnej zmluvy v podobe projektovej dokumentácie,
kde bolo vyznačenie stavby stožiara č. 1 a stožiara č. 2, vrátane technologického kabinetu na streche
budovy Obvodného úradu W., z ktorého malo vyplývať presné vymedzenie prenajatej plochy. Žalobca
trvá na svojom názore, že predmet nájmu bol dostatočne určitý, čo vyplýva z nájomnej zmluvy a aj

z pripojenej projektovej dokumentácie. Žalobca uviedol, že žalovaný, ani v procese pripomienkovania
ani po podpísaní nájomnej zmluvy nikdy nenamietal, že by bol predmet nájmu nedostatočne určitý.
Predmetnú projektovú dokumentáciu vypracoval žalovaný a nepovažoval ju za nedostatočne jasnú,
určitú a technicky realizovateľnú. Žalobca poukázal v odvolaní ďalej na to, že neplatnosti sa nemôže
dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. Spochybnil závery súdu prvej inštancie o neplatnosti nájomnej

zmluvy pre nezverejnenie projektovej dokumentácie, uviedol, že zmluva je platná a žalobca má nárok
na nájomné. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobe vyhovel.

4. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaný navrhol rozsudok potvrdiť. Uviedol, že dokumentácia vyhotovená
žalovaným nemala byť konečnou prílohou zmluvy, ale bola vyhotovená pre jeho vlastné účely. Jednalo

sa iba o približné zakreslenie požiadavky na umiestnenie predmetu zmluvy, ktoré bolo vypracované
žalovaným pre jeho vlastné účely v procese dojednávania podmienok zmluvy.

5. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil

skutkový stav a správne vo veci rozhodol, odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje. Odvolací súd
považujezasprávnyzáverotom,ževdanomprípadeneboldostatočneurčitodojednanýpredmetnájmu,
teda podstatná náležitosť zmluvy o nájme. Pokiaľ časť strechy, na ktorej mala byť stavba žalovaného
umiestnená, bola špecifikovaná len svojou výmerou 3,5 m2, nejedná sa o určité dojednanie predmetu
nájmu. Žalovaný si nemohol vybrať ľubovoľnú plochu 3,5 m2 a na nej umiestniť svoje stavby. Ani z

vykonaného dôkazu - projektovej dokumentácie - nevyplýva, kde mali byť presne stavby žalovaného
umiestnené. Pre určité dojednanie predmetu nájmu malo zo zmluvy jasne vyplývať, ktorý priestor má
žalovaný právo užívať (napríklad znázornením jeho tvaru na plániku strechy a uvedením vzdialeností
od referenčných bodov).

6. Záver súdu prvej inštancie o tom, že neurčité dojednanie predmetu nájmu spôsobuje neplatnosť
zmluvy, je správny. Ustanovenie o tom, že neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil
platí len pre prípad relatívnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 40a Občianskeho zákonníka, v danom
prípade sa jedná o prípad absolútnej neplatnosti právneho úkonu (z dôvodu jeho neurčitosti). K ostatnýmodvolacím námietkam nie je potrebné sa vyjadrovať, správnosť rozsudku súdu prvej inštancie je daná
tým, že zmluva bola neplatná a nárok nie je dôvodné priznať ani titulom bezdôvodného obohatenia,
pretože žalovaný neužíval nehnuteľnosť žalobcu. Je teda bez právneho významu to, že súd prvej

inštancie sa opätovne vyjadroval k tomu, či príloha zmluvy mala alebo nemala byť povinne zverejnená
pre nadobudnutie platnosti zmluvy. Je bez právneho významu, že projektovú dokumentáciu, ktorá bola
prílohou zmluvy, vypracoval žalovaný. Bolo rovnako povinnosťou žalobcu a žalovaného, aby zmluva
bola uzatvorená určito, ale najmä bolo dôkaznou povinnosťou žalobcu dokázať, že predmet nájmu bol
v zmluve dojednaný dostatočne určito, čo preukázané nebolo. Vecne správny je aj výrok o trovách

konania, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.

7. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP
a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol žalobca v celom rozsahu neúspešný, žalovaný v celom
rozsahu úspešný, žalobca je teda povinný nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v rozsahu
100 %. Odvolací súd nezistil žiadne dôvody osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie

o trovách odvolacieho konania.

8. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421
ods. 1 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za
podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.