Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 24, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/106/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2617010445
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Klčová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2617010445.5

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov JUDr.
Kataríny Stanislavskej a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci obžalovaného F. G., pre obzvlášť
závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písm. c/, písm. d/, odsek 2 písm. c/ Trestného zákona
s poukazom na ustanovenie § 138 písm. j/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku

Okresného súdu Senica zo dňa 21.03.2019 sp. zn. 1T/216/2017, na verejnom zasadnutí konanom dňa
24.09.2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného F. G., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súdu I. stupňa obžalovaný F. G. uznaný za vinného z obzvlášť závažného
zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie

a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písm. c/, písm. d/, odsek 2 písm. c/ Trestného zákona
s poukazom na ustanovenie § 138 písm. j/ Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že období
minimálne od začiatku mesiaca marec roku 2017 až do 25.05.2017 do 23.45 hod. na presne nezistenom
mieste v Trnave si zadovažoval od doposiaľ nezistenej osoby omamné a psychotropné látky „pervitín“
vo väčších množstvách a tento následne pri sebe nosil do mesta Senica, kde ho prechovával na
rôznych miestach za účelom ďalšieho distribuovania a predaja a tento postupne rozpredával v meste

Senica viacerým doposiaľ neustáleným konečným spotrebiteľom, medzi nimi aj H. A., O. M. a O. F.
a za protislužbu poskytol O. Z., pričom dňa 25.05.2017 počas osobnej prehliadky vykonanej v Z. na
S. ulici pred činžovým domom XXX/XX, pred vchodom od S. ulice bola u F. G. zaistená injekčná
striekačka s priesvitným telom a modrým piestom naplnená bielou kryštalickou látkou do objemu 3,1
ml označená ako stopa č. 1, takisto mu boli odobraté stery z ľavej a pravej ruky, ďalej pri obhliadke
miesta činu dňa 26.05.2017 v Z., na S. ulici v okolí vchodu do bytového domu č. XXX/XX od S. ulice

boli zaistené 2 ks papierikov od cigariet zn. Davidoff bielej farby s nápisom Davidoff striebornej farby,
poskladaných s nezisteným obsahom označená ako stopa č. 8/1, 1 ks materiál bielej farby nezisteného
pôvodu o objeme cca 1 cm3 označený ako stopa č. 8/2, pričom podľa záverov znaleckého posudku
KEÚ PZ Bratislava č. ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2017/6658 zo dňa 06.07.2017 bolo zistené, že zatavená
injekčná striekačka (stopa č. 1) obsahovala 2474 mg materiálu, v ktorom bola zistená prítomnosť
metamfetamínu s priemernou koncentráciou účinnej látky 72,7 % hmotnostných, ktoré zodpovedá

45-180 bežným jednotlivým dávkam drogy, alobalová skladačka (stopa č. 8/1A) obsahovala 84 mg
materiálu, v ktorom bola zistená prítomnosť metamfetamínu s priemernou koncentráciou účinnej látky
73,6 % hmotnostných, ktoré zodpovedá 2-6 bežným jednotlivým dávkam drogy, alobalová skladačka
(stopa č. 8/1B) obsahovala 116 mg materiálu, v ktorom bola zistená prítomnosť metylsulfonylmetánu
(MSM) so stopami metamfetamínu a podľa odborného vyjadrenia Národnej protidrogovej jednotky
Bratislava hodnota zaisteného metamfetamínu predstavuje sumu 102,32 €, pričom metamfetamín je

zaradený v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach,
psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny psychotropných látok.Za to ho okresný súd odsúdil :

Podľa § 172 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 37 písm. m/ Trestného zákona, § 38 odsek 5
Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 12 rokov a 6 mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 odsek 3 písm. b/ Trestného zákona zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.

Zároveň podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 78 odsek 1 Trestného zákona uložil
obžalovanému aj ochranný dohľad na dobu 18 mesiacov.

Proti tomuto rozsudku zahlásil po jeho vyhlásení odvolanie obžalovaný, ktoré následne písomne
odôvodnil prostredníctvom svojich obhajcov JUDr. Juraja Gavalca a Mgr. Milana Trylča, PhD.

JUDr. Juraj Gavalec v písomných dôvodoch odvolania, zhodne s obranou obžalovaného prednášaného
v priebehu konania na súde I. stupňa, namietal predovšetkým, že obžaloba podaná v prejednávanej veci
na Okresný súd Senica dňa 21.11.2017 obsahuje skutkovú vetu, ktorá zodpovedá právnej kvalifikácii
zločinu podľa § 172 odsek 1 Trestného zákona, nie právnej kvalifikácii obzvlášť závažného zločinu
podľa odseku 2 tohto ustanovenia. Túto chybu si uvedomila aj okresná prokuratúra a na hlavnom

pojednávaní dňa 21.05.2018 prítomná prokurátorka zmenila skutkovú vetu obžaloby s privolaním súdu
a okrem iného doplnila predovšetkým mená a priezviská ďalších osôb, ktorý mal podľa obžaloby
obžalovaný zadovažovať omamné látky. Túto chybu súd nemal a nemohol konvalidovať, k náprave
mohlo dôjsť iba v prípravnom konaní a to postupom podľa § 206 odsek 5 Trestného poriadku, pretože
každé zadovažovanie omamnej látky ďalšej osobe je čiastkovým útokom pokračovacieho trestného

činu. Pri skončení vyšetrovania podľa § 208 Trestného poriadku nebol obžalovaný upozornený na
žiadnuzmenuvdovtedajšomobvinení,zmenuobvineniaurobilaprokuratúraažnahlavnompojednávaní
dňa 21.05.2018. Nejednalo sa o zmenu obžaloby ale o zmenu obvinenia. Takýmto postupom došlo k
zásadnému porušeniu práva obžalovaného na obhajobu, pretože skutku, ktorý je predmetom obžaloby,
nebolo v obžalobe uvedené, na akých viacerých osobách a akým konkrétnym spôsobom sa mal

obžalovaný skutku dopustiť.

Po podaní obžaloby nie je možné obžalovaného postaviť do horšej situácie, než v akej bol pri skončení
vyšetrovania a dokonca i pri doručení obžaloby súdom, pretože skutok v obžalobe už vymedzený
bol a obžalovaný si zvolil spôsob obhajoby vo vzťahu k skutkovým okolnostiam kladený mu za vinu,

ktoré však na hlavnom pojednávaní uplatniť nemohol, pretože sa pojednávalo o obžalobe vymedzené
skutkovo inak. Obrana obžalovaného a jeho príprava na hlavné pojednávanie bola zameraná z právneho
hľadiska len na obžalobou vymedzené skutkové okolnosti, pričom obrana obžalovaného zameraná na
iné zákonné znaky trestného činu a na iný následok, vyžaduje celkom iný smer, iné návrhy na vykonanie
dokazovania, zisťovanie iných skutočností pri výsluchoch obvinených a svedkov. S poukazom na túto

argumentáciu má za to, že rozhodnutie súdu je založené na dôkazoch, ktoré neboli vykonané zákonným
spôsobom. Z uvedených dôvodov navrhol postupom podľa § 321 odsek 1 písm. a/, písm. c/, písm. d/
Trestného poriadku zrušiť napadnutý rozsudok a podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku vrátiť vec
súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Mgr. Milan Trylč, PhD - v dôvodoch odvolania, v súlade s obranou obžalovaného prednášaného
v priebehu konania na súde I. stupňa, namietal nezákonnosť zabezpečenia dôkazov v prípravnom
konaní, keď má za to, že neboli splnené zákonné podmienky na vydanie príkazu na sledovanie
osoby podľa § 113 odsek 7 Trestného poriadku, keď je zrejmé, že informáciu odôvodňujúcu vykonanie
sledovania osoby mali OČTK k dispozícii už v poobedňajších hodinách dňa 25.05.2017, sledovanie

osoby obžalovaného bolo vopred naplánované a to až od 21.00 hod. dňa 25.05.2017. Obhajoba
má za to, že ak od získania informácie v poobedňajších hodinách, odôvodňujúcej sledovanie osoby,
do vopred plánovaného sledovania osoby zo začiatkom o 21.00 hod. mal OČTK dostatok času k
zadováženiu písomného príkazu na sledovanie osoby pred začiatkom jej sledovania. Písomný príkaz
prokurátora bolo možné získať vopred, pričom je preukázané, že o jeho získanie vopred sa vyšetrovateľ

ani nepokúsil. V prejednávanej veci nebola splnená ani jedna z dvoch kumulatívných zákonných
podmienok na postup podľa § 113 odsek 7 Trestného poriadku. Obhajca ďalej namietal, že sledovanie
osoby obžalovaného bolo vykonané nezákonným spôsobom, čo zároveň zakladá aj nezákonnosť
nasledovných procesných úkonov a to najmä obhliadky miesta činu, osobnej prehliadky obžalovanéhoa ňou získaných dôkazov, zadržanie obžalovaného aj nasledovného väzobného stíhania. Obhajoba
má za to, že aj osobná prehliadka obžalovaného bola vykonaná nezákonným spôsobom keď poukázal
na to, že súhlas prokurátora mal byť vyžiadaný o 23.30 hod., avšak obžalovaný bol spozorovaný až

o 23.35 hod. Súhlas prokurátora na osobnú prehliadku bol teda žiadaný v čase, keď nikto nemohol
vedieť a ani predvídať do budúcna, že obžalovaný bude vôbec pozorovaný o 23.35 hod. a predtým,
ako obžalovaného mali OČTK zabezpečeného k osobnej prehliadke. Súhlas s osobnou prehliadkou
sa mal vyžiadať až vtedy, keď bola osoba k dispozícii t.j. po obmedzení jej osobnej slobody. Ďalej
namietal opodstatnenosť výsluchu svedkov F., N., G., A. a G. v prípravnom konaní po vznesení

obvinenia, keď ich mená nevyplývali zo žiadnej predchádzajúcej operatívnej činnosti, ktorá by bola
súčasťou vyšetrovacieho spisu. Má za to, že činnosť OČTK nemôže byť svojvoľná, musí byť dôvodná a
opodstatnená t.j. procesné úkony musia byť odôvodnené a ich základ musí vyplývať z činnosti OČTK.
Ak odôvodnenosť vykonania procesných úkonov - konkrétne výsluchu svedkov, nie je daná a nevyplýva
z vyšetrovacieho spisu ide o postup, ktorý zakladá porušenie práva na obhajobu obžalovaného v
prípravnom konaní. Má za to, že každý procesný úkon a jeho uskutočnenie by malo byť dôvodným, ktorý

dôvod vyplýva zo skutočnosti uvedených v spise pred vykonaním procesného úkonu, inak by mohla byť
činnosť OČTK považovaná za svojvoľnú. Poukázal tiež na to, že k odstúpeniu vyšetrovacieho spisu na
KR PZ Trnava z OR PZ Senica došlo v čase po vypočutí štyroch a nie troch svedkov (znak kvalifikovanej
skutkovej podstaty odseku 2/ žalovaného trestného činu). Ak príslušným na vyšetrovanie je KR PZ
Trnava, potom štvrtý svedok už nemal byť vypočutý vyšetrovateľom OR PZ Senica, preto je otázka,

či úkon, ktorý mal už byť vykonaný vyšetrovateľom KR PZ a bol vykonaný vyšetrovateľom OR PZ nie
je nulitný. Vo vzťahu k skutkovej a právnej vete obžaloby namietal skutočnosti uvádzané aj v odvolaní
JUDr. Gavalca, keď poukázal na skutkovú vetu uznesenia o vznesení obvinenia, ktorá bola prevzatá
aj do obžaloby a nezmenila sa napriek tomu, že bol obžalovaný dňa 13.06.2017 vyšetrovateľkou
upovedomený o zmene právnej kvalifikácie, s tým, že skutok sa bude ďalej posudzovať ako obzvlášť

závažný zločin podľa § 172 odsek 1 písm. c/, písm. d/, odsek 2 písm. c/ Trestného zákona s poukazom
na § 138 odsek 1 písm. j/ Trestného zákona. Voči tomuto upovedomeniu neexistuje žiadny riadny ani
mimoriadny opravný prostriedok, obžalovaný nemohol riadne uplatňovať svoje práva, takto mu bolo už
v prípravnom konaní odňaté právo na riadnu obhajobu. Nemožno pripustiť, že návrhom zmeny skutkovej
vety v rámci prednesu obžaloby na hlavnom pojednávaní je možné túto vadu zhojiť. Naviac má za to,

že ak obžaloba modifikuje znenie skutkovej vety po prednesení obžaloby, ide o procesný návrh na jeho
prijatie alebo odmietnutie, o ktorom mal súd rozhodnúť procesným uznesením okamžite. Od skutkovej
vety obžaloby sa mali odvíjať aj návrhy na vykonanie dokazovania a súd nemal pripustiť také dôkazy,
ktorými mali byť cielene preukazované skutkové okolnosti idúce nad rámec skutkovej vety obžaloby.
Obhajoba namietala správnosť skutkových zistení súdu I. stupňa, ako aj správnosť hodnotenia výpovedí

jednotlivých svedkov keď má za to, že práve dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní bolo
preukázané, že obžalovaný viacerým osobám drogu nepredal. Za nezákonný považuje postup súdu I.
stupňa, ktorý odmietol jeho návrhy na doplnenie dokazovania, ktorým postupom došlo zo strany súdu k
porušeniu práva obžalovaného na riadnu obhajobu. Písomným podaním, ktoré bolo doručené krajskému
súdu dňa 23.09.2019, označené ako doplnenie odvolania obžalovaného spochybnil správnosť právnej

kvalifikácie žalovaného skutku aj podľa § 172 odsek 2 písm. c/ Trestného zákona s poukazom na
ustanovenie§138písm.j/Trestnéhozákona,vzmyslektoréhosazazávažnejšíspôsobkonaniarozumie
páchanie trestného činu na viacerých osobách. Z konštantného výkladu § 138 písm. j/ Trestného zákona
vyplýva, že zmysel predložky na viacerých osobách je naplnený iba vtedy, ak nesú negatívne následky
spáchania trestného činu aspoň tri osoby, teda konaním páchateľa musia byť poškodené najmenej tri

osoby. V trestnom stíhaní v drogových veciach však osoby kupujúce drogy nevystupujú v procesnom
postavení poškodených ale v procesnom postavení svedkov, osoba kupujúca drogu nie je samotnou
kúpou drogy osobou poškodenou. Kúpou drogy neutrpí ujmu na akýchkoľvek svojich právach. Bez toho,
aby bolo preukázané, že každý kupujúci je liečiacou sa drogovo závislou osobou, nemožno túto okolnosť
považovať za kvalifikačné kritérium a to v neprospech páchateľa. Nad rámec dôvodov odvolania, ktoré

doručil odvolaciemu súdu dňa 03.07.2019 namietal porušenie práva na riadnu obhajobu v spojení s
právom na spravodlivý súdny proces a to z dôvodu, že v prípravnom konaní nebol obžalovaný poučený o
svojomprávezúčastniťsaprocesnýchúkonovjehoveci.Otermínevýsluchovjednotlivýchsvedkovnebol
upovedomený a nebol poučený o práve zúčastniť sa na týchto procesných úkonov, pričom nepovažuje
za rozhodujúce to, že sa týchto úkonov zúčastnil resp. mohol zúčastniť jeho obhajca.

Vo vzťahu k znaleckému posudku KEÚ PZ Bratislava sp. zn. PPZ KEÚ BA-EXP-2017 č. 6658 zo
dňa 06.07.2017 namietal, že záver o obvykle jednorázovej dávke drogy môže v trestnom konaní
výlučne stanoviť len OČTK alebo súd, čo sa v danej veci nestalo, nakoľko súd vychádzal len zoznaleckého posudku a výsluchu znalkyne s tým, že množstvo účinnej látky v droge nemôže byť
kritériom určovania počtu obvykle jednorázových dávok drogy, keďže toto sa dá zistiť len neprípustným
expertíznym skúmaním, preto nemôže byť zahrnuté zavinením obžalovaného, napriek tomu, je počet

obvykle jednorázových dávok drogy súčasťou skutkovej vety, z ktorej bol obžalovaný uznaný vinným.
Hodnota drogy bola vyčíslená na základe informácii získaných z pracovísk Národnej protidrogovej
jednotky, tieto informácie sú však len orientačné a nemožno ich použiť v trestnom konaní. Pri určovaní
ceny drogy na čiernom trhu je nutné vychádzať z údajov nezávislých orgánov od PPZ SR, takýmto
orgánom je Európske monitorovacie centrum pre drogy a drogovú závislosť.

Z vyššie uvedených navrhol zrušiť napadnutý rozsudok podľa § 321 odsek 1 písm. a/, písm. b/, písm.
c/, písm. d/ Trestného poriadku a vec vrátiť súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol.

Okresný prokurátor po vyhlásení rozsudku vzdal práva na podanie odvolania.

K odvolaniu obžalovaného, podaného jeho obhajcom JUDr. Gavalcom sa prokurátor písomne vyjadril
s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR zo dňa 10.01.2019 sp. zn. ÚS 10/2019, ktorým bolo
rozhodnuté aj o námietke obhajoby týkajúcej sa tvrdenému zásadnému porušeniu práva obžalovaného
na obhajobu, pretože v skutku, ktorý bol predmetom obžaloby nebolo uvedené na akých viacerých

osobách sa mal obžalovaný skutku dopustiť.

Obžalovaný aj jeho obhajcovia na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zotrvali v celom rozsahu na
písomných dôvodoch ich odvolaní.

Zástupca krajského prokurátora navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd, na základe riadne a včas podaného odvolania, na to oprávnenou osobou, podľa § 317
odsek l Trestného poriadku, preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného

nie je dôvodné.

Pri plnení prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že napadnutý rozsudok súdu I. stupňa má všetky
náležitosti v zmysle § 168 odsek 1 Trestného poriadku. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmý rozsah
vykonaného dokazovania, obsah jednotlivých dôkazov ako aj úvahy súdu o tom, ktoré dôkazy svoje

skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako sa
vyrovnal s obhajobou obžalovaného a tiež akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval
dokázané skutočnosti.

SúdI.stupňapostupovalnahlavnompojednávanízákonnýmspôsobom,vykonaldokazovanievrozsahu

nevyhnutnom na rozhodnutie, dôkazy zároveň vyhodnotil jednotlivo aj v ich súhrne spôsobom, ktorý
je zákonný a logický.

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku odvolací súd nezistil žiadne také pochybenia,
ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie veci a uplatnenie práva obžalovaného na obhajobu.

Krajský súd sa v celom rozsahu stotožňuje so spôsobom, akým súd I. stupňa vyhodnotil vykonané
dokazovanie. Súd I. stupňa správne rozhodol o vine obžalovaného na základe dokazovania, ktoré
vykonal na hlavnom pojednávaní a to výsluchom svedkov resp. prečítaním ich svedeckých výpovedí z
prípravného konania a súčasne správne, z dôvodov uvedených na strane 21 rozsudku, neprihliadol na

svedecké výpovede A. G. a A. G. z prípravného konania. Rovnako správne a v súlade so zákonom sa
súd I. stupňa vyporiadal s rozpormi v jednotlivých výpovediach svedkov O. F., O. Z., H. A. a O. M. z
prípravného konania a na hlavnom pojednávaní. Je nepochybné, že títo svedkovia v prípravnom konaní
detailne usvedčovali obžalovaného, zo skutku, ktorý mu je kladený za vinu, keď detailne popisovali že
mali kontakt na obžalovaného, ako na osobu, ktorá vie zohnať pervitín, popisovali ako prebiehala kúpa

pervitínu a vlastné kontakty s obžalovaným, ich výpovede sa zhodovali aj v cene dávky, za ktorú od
obžalovaného pervitín kupovali. Ani krajský súd nemal pochybnosti o tom, že výsluchy týchto svedkov
v prípravnom konaní boli vykonané zákonným spôsobom, keď z obsahu spisu je nepochybné, že pri
jednotlivých výsluchoch bol obhajca obžalovaného. Uvedená skutočnosť vylučuje akékoľvek úvahy otom, že by uvedení svedkovia vypovedali pod nátlakom, čo správne vyhodnotil aj súd I. stupňa. Z obsahu
zápisníc o výsluchoch uvedených svedkov je zrejmé, že tam prítomný obhajca nenamietal spôsob
výsluchu ani to, že by mal byť niektorý zo svedkov nespôsobilý k výpovedi z dôvodu podozrenia, že je

pod vplyvom alkoholu alebo drogy.

V nadväznosti na výsluchy svedkov v prípravnom konaní, ktoré boli realizované za prítomnosti obhajcu
obžalovaného, krajský súd uvádza, že aj pokiaľ o týchto úkonoch nebol upovedomený obžalovaný,
nejedná sa o podstatnú chybu konania, nakoľko jeho procesné práva uplatňoval tam prítomný

obhajca. Naviac krajský súd poukazuje na oznámenie na č.l. 38, doručené obžalovanému 22.08.2017,
ktorým vyšetrovateľka poučila obvineného podľa § 213 odsek 1 Trestného poriadku s tým, že mu
nebude umožnené byť pri procesných úkonoch, plánované úkony budú riadne a včas oznámené jeho
obhajcovi. Túto povinnosť - oznámenie plánovaných úkonov obhajcovi obžalovaného, si vyšetrovateľka
preukázateľne splnila (viď č.l. 95). Tento postup vyšetrovateľa v prípravnom konaní nespochybnil ani
obvinený ani jeho obhajca.

Z ustanovenia § 213 odsek 1 Trestného poriadku vyplýva, že policajt môže povoliť účasť obvineného na
vyšetrovacích úkonoch a umožniť mu klásť vypočúvaným svedkom otázky. Postupuje tak najmä vtedy,
ak obvinený nemá obhajcu a úkon spočíva vo výsluchu svedka, pri ktorom je dôvodný predpoklad,
že ho nebude možné vykonať v konaní pred súdom, iba ak by zabezpečenie jeho prítomnosti alebo

prítomnosť mohli ohroziť vykonanie takéhoto úkonu. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia teda
policajt nemá povinnosť povoliť obvinenému účasť na úkone najmä ak ide o prípad, že má obhajcu.
Obvinený o účasť na úkone alebo výsluchu svedka musí požiadať.

Pri plnení prieskumnej povinnosti ani krajský súd nezistil nezákonnosť sledovania osoby obvineného, ani

nezákonnosť jeho osobnej prehliadky zo dňa 25.05.2017, a to z dôvodov, na ktoré podrobne poukázal
súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré odvolací súd v podrobnostiach poukazuje
bez potreby tieto dôvody opakovať, nakoľko sa s nimi v celom rozsahu stotožňuje.

Právna kvalifikácia konania obžalovaného je správna a zákonná, zodpovedá zistenému skutkovému

stavu na hlavnom pojednávaní. Odvolaciu námietku spochybňujúcu právnu kvalifikáciu aj podľa § 172
odsek 2 písm. c/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j/ Trestného zákona a § 127 odsek 12
Trestného zákona považoval krajský súd za právne irelevantnú a zavádzajúcu. Z ustanovenia § 172
Trestného zákona vyplýva, že z hľadiska objektívnej stránky sa vyžaduje, aby páchateľ neoprávnene
konal niektorým zo spôsobov uvedených v § 172 odsek 1 Trestného zákona, v zmysle ktorého sa

postihuje neoprávnená držba omamnej alebo psychotropnej látky, jedu alebo prekurzora a nakladanie s
nimi vo všetkých formách len nie pre vlastnú potrebu, a to bez ohľadu na konkrétne množstvo tejto látky.
Rozhodujúce je preukázanie tej okolnosti, že páchateľ mal túto látku v držbe, prípadne ňou nakladal
uvedeným spôsobom a to na účely jej predaja alebo distribúcie ďalším osobám, teda nie pre vlastnú
potrebu.

V prejednávanej veci bolo preukázané, že obžalovaný v čase jeho zadržania a následnej osobnej
prehliadky mal v držbe (u seba) zatavenú injekčnú striekačku s obsahom 2474 mg materiálu v ktorom
bolazistenáprítomnosťmetamfetamínuspriemernoukoncentráciouúčinnejlátky72,7%hmotnostných,
tiež alobalovú skladačku, ktorá obsahovala 84 mg materiálu, v ktorom bola zistená prítomnosť

metamfetamínu s priemernou koncentráciou účinnej látky 73,6 % hmotnostných a ďalšiu alobalovú
skladačku, ktorá obsahovala 116 mg materiálu, v ktorom bola zistená prítomnosť metylsulfonylmetánu
(MSM) so stopami metamfetamínu. Z hľadiska právnej kvalifikácie konania obžalovaného bolo
rozhodujúce zistenie, že sa jednalo o drogové látky, ktoré nemal pre vlastnú potrebu a tiež zistenie, že
tieto látky predával viac ako trom osobám.

Obhajoba na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zotrvala na odvolacej námietke týkajúcej sa zmeny
skutkovej vety obžaloby na hlavnom pojednávaní dňa 21.05.2018, napriek tomu, že o ústavnej sťažnosti
obžalovaného, ktorej súčasťou bola aj táto námietka, rozhodol Ústavný súd SR uznesením zo dňa
10.01.2019 sp. zn. IV. ÚS 10/2019-21 tak, že ústavný súd nezistil, že by došlo k porušeniu totožnosti

skutku kladeného obžalovanému za vinu. Ústavný súd neakceptoval argumentáciu sťažovateľa, že
sa nemôže účinne brániť proti upovedomeniu o zmene právnej kvalifikácie. Ústavný súd vyslovil, že
úlohou obhajoby obvineného v trestnom konaní je brániť sa proti skutku kladeného mu za vinu a nie
jeho právnej kvalifikácii, ktorá je sekundárnym následkom kvalifikácie určitého konania, teda skutkukladeného obvinenému za vinu. V súvislosti s touto odvolacou námietkou obžalovaného krajský súd
poukazuje na rozsiahle odôvodnenie citovaného uznesenia ústavného súdu (strana 19-21) s tým, že
túto odvolaciu námietku považoval v čase odvolacieho konania za neaktuálnu a vyriešenú, preto sa ňou

viac nezaoberal.
Pri preskúmávaní výroku o treste krajský súd zistil, že aj tento je správny a zákonný, vychádza z
dokazovania, ktoré bolo vykonané na hlavnom pojednávaní dňa 18.03.2019 (č.l. 711).

Na základe odpisu z registra trestov obžalovaného a na základe pripojeného spisového materiálu aj

krajský súd zistil, že F. G. bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Senica sp. zn. 1T/109/2014 zo
dňa 29.12.2014 (v obnovenom konaní, po tom, ako bol uznesením Okresného súdu Senica zo dňa
22.09.2014 sp. zn. 2Nt/16/2013 v konaní o povolení obnovy konania zrušený výrok o treste rozsudku
Okresného súdu Senica sp. zn. 2T/105/2011 zo dňa 09.01.2012) a bol mu za zločin lúpeže a iné uložený
podľa § 188 odsek 2 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov a 6 mesiacov.
Uvedené odsúdenie v prejednávanej veci odôvodňuje postup pri ukladaní trestu podľa § 38 odsek 5

Trestného zákona, nakoľko je zrejmé, že sa obžalovaný dopustil opätovného zločinu. Postup súdu I.
stupňa pri ukladaní trestu bol teda správny a zákonný, výmera uloženého trestu zodpovedá spodnej
hranici upravenej trestnej sadzby, neboli zistené žiadne skutočnosti odôvodňujúce mimoriadne zníženie
trestu podľa § 39 Trestného zákona. Zákonu zodpovedá aj zaradenie obžalovaného na výkon trestu
do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia a zároveň aj výrok o uložení ochranného

dohľadu v zmysle § 76 odsek 1 Trestného zákona.

Pretože krajský súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie resp. zmenu
napadnutého rozsudku, odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.