Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 23, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/98/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8518201748
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8518201748.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a členov

senátu JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska
5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: T. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XX/
XX, XXX XX M., o zaplatenie 356,55 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Stará Ľubovňa č. k. 6Csp 59/2018 - 144 zo dňa 29.04.2019 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch II. a III.

Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd 1. inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 190,35
eura, úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 39,83 eura od 27.10.2015 do zaplatenia, zo
sumy 150,51 eura od 26.11.2015 do zaplatenia, to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V
prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalobcovi priznal voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu
6,76 %, pričom o výške tejto náhrady rozhodne súd 1. inštancie samostatným uznesením.

V odôvodnení uviedol, že pojednávanie nebolo potrebné nariadiť, pretože predmetom sporu je

zaplatenie sumy 356,55 eura, pričom ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a skutkové
tvrdenia strán nie sú sporné, nakoľko žalovaný nárok žalobcu nerozporoval a hodnota sporu bez
prísl. neprevyšuje 1000,- eur. Na základe vykonaného dokazovania a po hodnotení dôkazov mal za
preukázané, že právny predchodca žalobcu - spoločnosť Slovak Telekom a.s., a žalovaný uzatvorili
dňa 06.06.2013 zmluvu o poskytovaní verejných služieb R. a dňa 14.09.2015 dodatok k zmluve o
poskytovaní verejných služieb. Na ich základe právny predchodca žalobcu zriadil žalovanému prístup
k programom služieb B. V. a odpredal mu mobilný telefón T. X za ktoré sa žalovaný zaviazal riadne a

včas zaplatiť dohodnutú cenu. V bode 3. dodatku je dojednaný záväzok viazanosti na 24 mesiacov
a zmluvná pokuta. Účastníci zmluvy sa dohodli, že porušením záväzku viazanosti špecifikovanej v
dodatku vznikne podniku voči účastníkovi právo na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty, ktorá
okrem sankčnej a prevenčnej funkcie predstavuje aj paušalizovanú náhradu škody spôsobenej podniku
v dôsledku porušenia záväzku viazanosti vzhľadom na benefity, ktoré podnik poskytol účastníkovi
na základe dodatku. Základom pre výpočet zmluvnej pokuty je suma špecifikovaná v tabuľke č. 1.
Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty bude vypočítaná podľa vzorca, ktorý vyjadruje denné klesanie zo

základu pre výpočet počas plynutia doby viazanosti až do dňa ukončenia zmluvy v dôsledku porušenia
záväzku viazanosti alebo do dňa prerušenia poskytovania služieb.Následne citoval ust. § 43 ods. 1, § 44 ods. 1, 4, 9 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických
komunikáciách (ďalej len zákon č. 351/2011 Z. z.), § 3 ods. 1, § 544 ods. 1, 2, § 52 ods. 1, 3, 4, §
517 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), § 3 ods. 1 nariadenia

vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ust. Občianskeho zákonníka., § 191 ods. 1,
§ 215 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného do 1.7.2016 v znení
neskorších predpisov (ďalej len CSP) a predmetnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb posúdil s
ohľadom na povahu zmluvných strán ako spotrebiteľskú. Zmluva bola vopred pripravená bez možnosti
jejzmeny.Najejzákladebolprávnypredchodcažalobcupovinnýposkytovaťžalovanémumobilnéslužby

a žalovaný mal povinnosť uhrádzať cenu za poskytované služby. Žalovaný poskytnuté mobilné služby
čerpal ale nesplnil si svoju povinnosť zaplatiť za faktúry č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX, spolu vo
výške 190,34 eura, čo žalovaný v priebehu konania nenamietal. Žalobca si z faktúry č XXXXXXXXXXX
zároveň uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 166,21 eura v zmysle dodatku. Súd prvej inštancie uviedol,
že fakturovaním zmluvnej pokuty zásadne nevznikne nárok na jej zaplatenie a ten môže vzniknúť
len na základe platnej dohody o zmluvnej pokute a porušením zmluvnej povinnosti. Dospel k záveru,

že dojednanie ohľadne zmluvnej pokuty spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - žalovaného ako to predpokladá ust. § 53 ods. 1 OZ a tiež
obmedzuje jeho práva podľa zákona o elektronických komunikáciách. Nárok na zmluvnú pokutu okrem
prípadu porušenia povinností na strane účastníka tým, že včas a riadne neuhradí svoj splatný záväzok
voči žalobcovi, je dojednaný aj pre prípad ukončenia zmluvného vzťahu zo strany žalobcu formou

výpovede počas doby viazanosti, pre prípad zmeny poskytovateľa telekomunikačných služieb, čím zo
strany žalobcu dochádza k značnému zásahu do práv účastníka, nakoľko uplatnenie týchto zákonných
práv zo strany spotrebiteľa je sankcionované zo strany žalobcu zmluvnou pokutou. Dojednanie zmluvnej
pokuty je zároveň súčasťou formulárovej zmluvy vyhotovenej veriteľom a teda ju nemožno považovať
za individuálne dojednanú. Z týchto dôvodov žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu vo výške 166,21

eura a úrok z omeškania z uvedenej sumy nepriznal. Žalovaný sa nezaplatením faktúr dostal dňom
nasledujúcim po ich splatnosti do omeškania, a preto mu vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úroky z
omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 150,52 eura od 26.11.2015 do zaplatenia a zo sumy 39,83
eura od 27.10.2015 do zaplatenia.
O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 2, § 262 ods. 1, 2 CSP.

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku, a to proti výroku ,ktorým súd žalobu zamietol
odvolanie žalobca z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že inštitút zmluvnej pokuty
dovoľuje ust. § 544 ods. 1 OZ aj vtedy, keď oprávnenému nevznikne škoda. Účelom zmluvnej pokuty
je donútiť dlžníka pod hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku. Dojednanie zmluvnej

pokuty vyplýva z bodu 3. Dodatku. Bol toho názoru, že súd vôbec nezohľadnil tú situáciu, že žalovaný sa
dostal do omeškania s platením faktúr a teda porušil svoje povinnosti poskytnúť žalobcovi protiplnenie,
t.j. neuhrádzal faktúry vystavené za poskytnuté služby riadne a včas, pričom dané skutočnosti žalovaný
nerozporoval. Súd prvej inštancie pristúpil k hodnoteniu predmetnej podmienky vo všeobecnej rovine
a nezaoberal sa nárokom na zmluvnú pokutu s ohľadom na konkrétne okolnosti, a to jej skutočne

nárokovanou výškou vo vzťahu k výške dlžnej sumy, časové obdobie omeškania, závažnosť porušenia
povinnosti a pod. Ďalej bol toho názoru, že zmluvná pokuta bola individuálne dojednaná, a to s
ohľadom na to, že žalovaný mal možnosť vybrať si mobilný telefón a k tomu poskytovanú širokú škálu
ponúkaných tovarov a služieb k čomu sa zmluvná pokuta nepočíta. Tá totiž predstavuje paušalizovanú
náhradu škody, ktorá vznikla v dôsledku nesplnenia záväzku žalovaného zotrvať počas vymedzenej

doby viazanosti v zmluvnom vzťahu. Zdôraznil, že žalovanému bola vyúčtovaná zmluvná pokuta v
zníženej výške 166,21 eura, so zohľadnením počtu dní, ktoré uplynuli z doby viazanosti, a to vrátane dní,
počas ktorých bol žalovaný ešte pripojený (SIM karta nebola prerušená). Zmluvná pokuta bola vyjadrená
degresívnym spôsobom, čo znamená, že základ zmluvnej pokuty sa znižuje o čiastku zodpovedajúcu
počtu dní uplynutých z doby viazanosti, tzn. do doby prerušenia poskytovania služieb. Základ zmluvnej

pokuty je uvedený v tabuľke č. 1 dodatku ako počiatočná zmluva, ktorá bude klesať. Výška základu
zmluvnej pokuty závisí od zákazníkom zvoleného typu programu služieb, poskytnutých benefitov, a tiež
od typu mobilného telefónu. Navrhol rozhodnutie zmeniť a žalobe o zaplatenie 166,21 eura vyhovieť
alebo ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil
trovy odvolacieho konania.

3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle §
34 CSP v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie, osobou
oprávnenou (§ 362 ods. 1, § 359 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu

predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, vec prejednal bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

5. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav

správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

6. Odvolateľ má za to, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 1Cdo 222/2009 zo dňa 26. februára 2010). Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva
v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju
nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju

nesprávne aplikoval (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 4/2009).

7. Ako je zrejmé z obsahu spisu, právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovak Telekom, a.s.,
ktorý pohľadávky vo vzťahu k žalovanej postúpil na žalobcu, uzavrel so žalovaným dňa 06.06.2013
zmluvu o poskytovaní verejných služieb R., ktorej predmetom bolo poskytovanie elektronických

služieb žalovanému a dňa 14.09.2015 dodatok k nej podľa zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických
komunikáciách. Na podklade zmluvy a dodatku vyhotovil právny predchodca žalobcu 3 žalované faktúry
č. XXXXXXXXXX na zaplatenie sumy 39,83 eura, ďalej č. XXXXXXXXXX na zaplatenie sumy 155,51
eura za poskytnuté služby a faktúru č. XXXXXXXXXX na zaplatenie sumy 166,21 z titulu zmluvnej
pokuty.

8. Predmetný právny vzťah medzi sporovými stranami súd posudzoval ako spotrebiteľský v zmysle
ustanovení § 52 a nasl. OZ. Je nesporné, že právny predchodca žalobcu pri uzatváraní a plnení zmluvy
konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ v zmysle § 52 ods. 3 OZ a
ako podnik v zmysle § 43 a 44 zák. č. 351/2011 Z. z. a žalovaný pri uzatváraní a plnení predmetnej

zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, vystupoval teda
ako spotrebiteľ zmysle § 52 ods. 4 OZ a účastník podľa § 43 a § 44 zák. č. 351/2011 Z. z. Právny vzťah
založený medzi zmluvnými stranami predmetnou zmluvou je spotrebiteľským vzťahom a predmetná
zmluva o poskytovaní verejných služieb je zmluvou spotrebiteľskou. Odvolací súd na tomto mieste ešte
zdôrazňuje, že základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené

a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny, pričom aj predmetná
zmluva o poskytovaní verejných služieb R. túto charakteristiku spĺňa. Uvedené je dôvodom k tomu,
aby boli súdnej kontrole podrobené aj zmluvné dojednania majúce charakter podmienok spôsobujúcich
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pritom
by nemali byť žiadne pochybnosti o tom, že spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu

neinformovanosti, alebo vyjednávacej pozície pri pokuse dosiahnuť zmenu už vopred naformulovanej
zmluvy. Predmetná zmluva a jej dodatok spadá pod súdnu kontrolu prijateľnosti zmluvných podmienok
v zmysle Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách (ďalej len ,,smernica“). Súd je teda povinný z úradnej povinnosti prihliadať a náležite zhodnotiť
prijateľnosť zmluvných podmienok tejto spotrebiteľskej zmluvy.

Podľa § 488 OZ záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie
(pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 409 ods. 1 OZ, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu

však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky
rôznych zmlúv.Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú
službu.

Podľa § 43 ods. 12 písm. a) a b) zákona č. 351/2011 Z. z., účastník je povinný; a/ používať verejnú
službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b/ platiť za poskytnutú
verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak to povaha služby umožňuje, až na
základe predloženej faktúry.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z., zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje
účastníkovi zriadiť predmetné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže
vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných
služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných
telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných
služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí

pre záväzky účastníka, ktoré podľa OZ možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa § 44 ods. 8 písm. b) a e) zákona č. 351/2011 Z. z., podnik môže ustúpiť od zmluvy o poskytovaní
verejných služieb, ak: a/ účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po ich splatnosti,
e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o poskytovaní verejných služieb.

Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

9. Obdobne ako súd prvej inštancie, aj odvolací súd mal z obsahu spisu preukázané uzatvorenie zmluvy
o poskytovaní verejných služieb fix zo dňa 06.06.2013 a dodatku k zmluve zo dňa 14.09.2015 medzi

právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, pričom právnym predchodcom žalobcu boli vyfakturované
sumy za poskytnuté služby v celkovej výške 190,35 eura, ktoré však žalovaný neuhradil, a tak sa dostal
do omeškania s úhradou uvedenej sumy. Podaným odvolaním však žalobca nesúhlasil s posúdením
otázky týkajúcej sa nárokovanej sumy vo výške 166,21 eura z titulu zmluvnej pokuty.

10. Vo vzťahu k zmluvnej pokute, odvolací súd uvádza, že zmluvná pokuta predstavuje peňažnú sumu,
ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi alebo veriteľ dlžníkovi, ak dôjde k porušeniu povinností, ktoré
na seba zmluvou prevzali, a to aj v prípade, ak porušením zmluvných povinností nevznikne druhej
strane škoda. Funkcia zmluvnej pokuty spočíva v hrozbe zaplatiť určitú dohodnutú sumu, keď povinný
svoj záväzok nesplní riadne a včas. Úlohou zmluvnej pokuty je viesť k splneniu povinností zo strany

účastníkov. Zmluvnú pokutu možno dohodnúť pre prípad, že k splneniu záväzku dohodnutého v zmluve
nedôjde vôbec alebo iba čiastočne, prípadne ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti.
Keďže záväzok z dohody o zmluvnej pokute je akcesorickým záväzkom, jeho existencia a dôsledky
sa viažu na hlavný záväzok. Za predpokladu, že ku vzniku hlavného záväzku nedôjde, nemôžu nastať
účinky záväzku akcesorického.

11. Neprijateľnou je v zmysle § 53 ods. 1 OZ zmluvná podmienka obsahujúca ustanovenia spôsobujúce
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí,
ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dohodnuté.
Nerovnovážny stav môže byť založený najmä na kvalitatívnom určení práv spotrebiteľa, jeho povinností

a na ich súhrne. Nie každá podmienka, ktorá sa navonok môže individuálne javiť ako neprijateľná,
musí mať za následok jej neprijateľnosť. Do úvahy treba zobrať aj ďalšie dojednané podmienky, všetky
skutočnosti vyplývajúce z obsahu zmluvy aj okolnosti jej uzatvorenia.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 2, 3 OZ, sa individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú

také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť
ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.12. Z obsahu spisu má odvolací súd za preukázané, že ustanovenia o zmluvnej pokute tvorili predtlač
dodatku k zmluve bez možnosti voľby jeho prijatia alebo odmietnutia. Vzhľadom na charakter tohto
dojednania a jeho začlenenia v texte dodatku zmluvy, nemôžu byť žiadne pochybnosti, že zmluvná

pokuta nebola dojednaná individuálne. O takéto individuálne ustanovenie by sa jednalo vtedy, keď by
práve takáto časť dohody bola výsledkom dojednania zmluvných strán. O individuálnom dojednaní však
nemožno hovoriť v prípade, keď si zákazník zvolí určitú formu záväzku (jednu z ponúkaných možností),
avšak musí prijať celý súbor opatrení a dojednaní ustanovených v zmluve, všeobecných podmienkach
a cenníku, minimálne ich nemôže vylúčiť. Táto skutočnosť vyvracia aj neustále opakované tvrdenia, že

žalovaný mal možnosť voľby zobrať si mobilný telefón a s akým záväzkom. V tomto kontexte je zrejmé,
žetakátodomnelávoľbajeleniluzórnaazároveňvytvárajúca„efektbludiskaďalšíchzáväzkov“.Žalobca
vôbec nepreukázal opak v zmysle § 53 ods. 3 OZ, teda platí prezumpcia predpokladaná zákonom, že
sa nejedná o individuálne dojednanú podmienku.

13. Odvolací súd považuje za nepochybné, že odvolateľ právo na zmluvnú pokutu odvíja od

ustanovenia § 544 ods. 1 OZ a od spotrebiteľskej zmluvy, ktoré ako typové zmluvy sú uzatvárané
vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej
pokutepodstatnýmspôsobomneovplyvňuje.Nemožnopretotvrdiť,žesajednáoindividuálnedojednané
zmluvné ustanovenie. Právny predchodca žalobcu ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným, ako
spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože odvolaciemu súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe,

že zmluvné pokuty sú dojednávané za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách, či dodatkoch
(pozri napr. rozsudky Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 13Co/17/2019, sp. zn. 22Co/41/2017, sp.
zn. 19Co/160/2017 a ďalšie). Zmluvná pokuta, ktorá nebola individuálne dojednaná, lebo sa jedná o
štandardnú typovú zmluvu a ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, je v rozpore s ochranou práv spotrebiteľa. Dojednaná zmluvná pokuta

je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a v zmysle ust. § 53 ods. 5 OZ je neplatná, ako správne už
poukázal súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia. Z neplatnej zmluvnej podmienky tak
nevzniklo žalobcovi právo na plnenie a žalovanej povinnosť plniť. Pre posúdenie dojednania zmluvnej
pokuty ako zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve z hľadiska jej neprijateľnosti nie je podstatné,
či reálne dôjde k porušeniu povinnosti.

14. Vo vzťahu k degresívnej zmluvnej pokute odvolací súd uvádza, že sankcia spočívajúca v degresívnej
zmluvnej pokute vždy musí zodpovedať nie len času a rozsahu porušenej povinnosti, ale aj charakteru
porušenia povinnosti a závažnosti porušenej povinnosti a zároveň sa odvíjať aj od skutočnej a reálnej
ujmy, ktorá porušením povinnosti vznikne. Sankcia dohodnutá počas celej platnosti zmluvy a jej hrozby

nesmie byť v žiadnom jej štádiu zjavne neprimeraná a prípadným nárokom na sankciu nemôže vzniknúť
bezdôvodné obohatenie. Uvedené platí aj preto, že neposkytnutím služby v určitom rozsahu dôjde aj
k úsporám na strane poskytovateľa služby (ten ušetrí v rozsahu následného zníženého objemu dát a
pod.), teda zmluvná pokuta nemôže nahrádzať jeho očakávané príjmy. Takáto zmluvná pokuta zároveň
nesmie slúžiť ako jediný nástroj a prostriedok na neprimerané zabezpečenie prípadných benefitov a

výhod, ktoré v istých prípadoch javia výrazné znaky potenciality, porovnávajúc v konkrétnom časovom
úseku ofenzívnu obchodnú politiku iných telekomunikačných operátorov.

15. Rozdiel spočíva aj v tom, či spotrebiteľ koná tak, že si zabezpečí mobilný telefón a využíva
služby s tým, že už od počiatku vie, že za služby nezaplatí, alebo spotrebiteľa ekonomická alebo

sociálna situácia donúti ukončiť využívanie služieb počas plynutia doby viazanosti. Povinnosť zaplatiť
zmluvnú pokutu hoci aj v degresívne stanovenej výške, ktorá nie je zanedbateľná, spravidla presahuje
cenu „zľavy“ pri mobilnom telefóne a niekoľkonásobku paušálnej mesačnej platby, určite znemožňuje
možnosť voľby, deformuje obchodné prostredie a pôsobí v určitom rozsahu monopolne a sankcia
pôsobí disproporčne. Uvedené platí aj preto, že neposkytnutím služby v určitom rozsahu dôjde aj k

úsporám na strane poskytovateľa služby, ten zjavne ušetrí v rozsahu zníženého objemu dát, hlasovej
a nehlasovej spotrebe, teda zmluvná pokuta nemôže nahrádzať jeho očakávané príjmy, opätovne aj
so sadzbami DPH. Popri tom mal právny predchodca žalobcu ako operátor mnoho iných možností
ako zabezpečiť prípadné „vrátenie výhod“ nedodržaním zmluvných povinností, či už odkladacou alebo
rozväzovacou podmienkou poskytnutia zľavy, odstúpením od kúpnej ceny zvýhodneného mobilných

zariadení, stanovením pomernej alebo pohyblivej zmluvnej pokuty a pod., pričom ekonomické a účtovné
komplikácie nesmú prevažovať pred ochranou poctivých obchodných stykov, mravov a zvyklostí v
podobe dodatočného účtovania DPH, či vymáhanie nárokov.16. Absenciou spravodlivej úpravy sa stávajú ustanovenia zmluvy, ktoré porušujú práva spotrebiteľa
alebo nereflektujú na poctivý vzťah zákazník - predajca, neprijateľnými a teda aj neplatnými. Odvolací
súd opätovne zdôrazňuje, že nijako nespochybňuje význam zmluvnej pokuty a uznáva účelnosť, pokiaľ

však ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú dohodu o zmluvnej pokute, ktorá obstojí v rámci povinnej
súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho
úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom
rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy.

17. Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že ak je zmluvná podmienka neprijateľná voči určitému počtu
spotrebiteľov, musí sa absolútna neplatnosť zmluvnej podmienky vzťahovať na všetkých účastníkov
právneho úkonu, v ktorom je takáto neplatná zmluvná podmienka použitá.

18. Neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať - moderovať neplatne
dojednanú zmluvnú pokutu. Moderačné právo je možné používať výnimočne len pri mimoriadne tvrdom

a neadekvátnom dopade zmluvnej pokuty, výhradne však len pri platných úkonoch.

19. Hoci odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že nespochybňuje význam zmluvnej pokuty v
občianskoprávnych vzťahoch a ani nemá v úmysle chrániť nezodpovedné správanie sa spotrebiteľov,
nezistil okolnosti, ktoré by ho prinútili zmeniť názor, ktorý bol vyjadrený vo viacerých rozhodnutiach

s obdobnými nárokmi zo strany súdov prvej inštancie, ale aj zo strany odvolacích súdov aj ohľadne
čiastočne degresívnej zmluvnej pokute.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie rozhodol správne, keď zamietol žalobu v časti
požadovania zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 166,21 eura s prísl..

21. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny
súvisiaci výrok o trovách konania.

22. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP v spojení s ust. § 379

písm.a)CSProzsudoksúdu1.inštancievnapadnutomrozsahuavsúvisiacomvýrokuotrováchkonania
ako vecne správny potvrdil.

23. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája

1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-
I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací
súd so zreteľom na žalobcom uplatňované nároky, vyplývajúce z neplatných právnych úkonov, teda
neprijateľných zmluvných ustanovení vo vzťahu k takto dojednanej zmluvnej pokute, nepovažoval

za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami, ktoré nemohli spôsobiť zmenu právneho
posúdenia veci.

24. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 CSP.
Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, no v priebehu odvolacieho konania mu žiadne preukázateľné

trovy nevznikli a žalobcovi ako procesne neúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania
nevznikol. Z tohto dôvodu stranám nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).