Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, November 26, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/211/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118341508
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Šepták
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:6118341508.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka
a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko,
s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR,
s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: N. J., nar. XX.XX.XXXX,
bytom O. XXX, právne zastúpenej JUDr. Vladimírom Kašubom, PhD., advokátom, so sídlom I. XX., M.,

o zaplatenie 2.923,42 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného
súdu Martin č. k. 5Csp/7/2019-152 zo dňa 23.05.2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti žalobu žalobcu zamietol, p o t v
r d z u j e .

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
315,76 eur s príslušenstvom, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj vo výroku o

trovách konania m e n í tak, že žalobu žalobcu v uvedenej časti z a m i e t a .

Žalovanej p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho
konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Martin (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uložil žalovanej povinnosť
zaplatiť žalobcovi celkom 315,76 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy

1.165,76eurod22.09.2015do16.10.2015,zosumy1.115,76eurod17.10.2015do29.12.2015,zosumy
1.015,76 eur od 30.12.2015 do 29.04.2016, vo výške 8 % ročne zo sumy 955,76 eur od 30.04.2016
do 25.05.2016, zo sumy 795,76 eur od 26.05.2016 do 20.06.2016, zo sumy 735,76 eur od 21.06.2016
do 21.07.2016, zo sumy 675,76 eur od 22.07.2017 do 19.08.2016, zo sumy 615,76 eur od 20.08.2016
do 19.09.2016, zo sumy 555,76 eur od 20.09.2016 do 17.10.2016, zo sumy 495,76 eur od
18.10.2016 do 14.11.2016, zo sumy 435,76 eur od 15.11.2016 do 13.12.2016, zo sumy 375,76
eur od 14.12.2016 do 25.01.2017 zo sumy 315,76 eur od 26.01.2017 do zaplatenia, to všetko

do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Vo zvyšnej časti žalobu žalobcu zamietol (výrok
II.). Žalovanej voči žalobcovi priznal nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu
78 % s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti
rozsudku (výrok III.). V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania
mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu A. A., Q. ako veriteľom a žalovanou ako
dlžníčkou bola dňa 20.02.2007 uzavretá zmluva o splátkovom úvere č. 0352599707 (ďalej len „zmluva

o úvere“), na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver vo výške 4.979,09
eur (150.000,- Sk), ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť žalobcovi v pravidelných mesačných splátkach
vo výške 72,86 eur (2.195,- Sk) s dátumom splatnosti prvej splátky úveru dňa 20.03.2007 a termínomkonečnej splatnosti úveru dňa 20.01.2017. Z výpisu splátok a úhrad predložených žalobcom bolo
preukázané, že spočiatku žalovaná splácala poskytnutý úver riadne, neskôr sa dostala do omeškania.
Žalobca preto v súlade so zmluvou o úvere a produktovými obchodnými podmienkami pre hypotekárne

a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, a. s. vyhlásil dňa 29.09.2015 mimoriadnu splatnosť pohľadávky
vyplývajúcej zo zmluvy o úvere. Žalovanú následne výzvou zo dňa 30.09.2015 vyzval na úhradu dlžnej
sumy, ktorá ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru predstavovala sumu vo výške 3.740,87 eur.
Túto sumu žalovaná v lehote splatnosti neuhradila. Dňa 23.10.2015 bola medzi A. A., Q. ako postupcom
a spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s. r. o. ako postupníkom uzavretá zmluva o postúpení pohľadávok,

na základe ktorej postupca postúpil svoju pohľadávku voči žalovanej na postupníka, teda žalobcu, a to
v sume 3.723,42 eur. Oboznámiac sa so znením obchodných podmienok A. A., Q., súd prvej inštancie
dospel k záveru, že veriteľ mal možnosť žiadať o zaplatenie celej pohľadávky, a to od momentu, kedy sa
žalovaná prvýkrát preukázateľne dostala do omeškania s neuhradením splátky splatnej v mesiaci august
2013. V súlade s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka tak mohol právny predchodca žalobcu žiadať
o zaplatenie celej pohľadávky uplynutím 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky,

teda v mesiaci november 2013; toto právo mohol následne uplatniť do splatnosti najbližšie nasledujúcej
splátky, t. j. splátky splatnej v mesiaci decembri 2013. Keďže v danom prípade k vyhláseniu mimoriadnej
splatnostiúveružalobcomdošloaždňa29.09.2015,okresnýsúddospelkzáveru,ženedošlokplatnému
vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, keďže žalobca svoje právo neuplatnil v stanovenej lehote a
žalovanú tiež vopred neupozornil na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Žalovaná v

konaní vzniesla námietku premlčania. Na základe uvedeného okresný súd konštatoval, že začiatok
plynutia premlčacej doby tak nemožno počítať od momentu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru tak,
ako to navrhoval žalobca, ale odo dňa splatnosti jednotlivých splátok úveru. Žaloba žalobcu, ktorou sa
domáhal voči žalovanej zaplatenia žalovanej sumy, bola Okresnému súdu Banská Bystrica doručená
dňa 24.09.2018. Splátky, splatnosť ktorých nastala pred 24.09.2015, t. j. viac ako tri roky pred podaním

žaloby, sú tak vzhľadom k dátumu podania žaloby podľa názoru súdu prvej inštancie premlčané. Žalobca
má voči žalovanej nárok na zaplatenie splátok len tých, ktorých splatnosť nastala po
24.09.2015 až do 20.01.2017, t. j. do dátumu poslednej predpísanej splátky úveru, t. j. splátok splatných
v mesiacoch október 2015 až december 2015, január 2016 až december 2016 a január 2017, čo spolu
predstavuje sumu vo výške 1.165,76 eur (16 splátok x 72,86 eur). Žalovaná v období po 24.09.2015 do

20.01.2017, resp. 25.01.2017 uhradila sumu celkom vo výške 850,- eur. Sumu, ktorú je podľa okresného
súdu povinná zaplatiť žalobcovi, tak predstavuje 315,76 eur (1.165,76 eur - 315,76 eur). V tejto časti
považoval súd prvej inštancie žalobu žalobcu za dôvodnú. Spolu s uložením povinnosti na zaplatenie
sumy 315,76 eur uložil okresný súd žalovanej aj povinnosť zaplatiť úroky z omeškania, a to podľa
ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej

republiky č. 87/95 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka vo výške
8,5 % ročne, a to z celkovo dlžnej sumy za to-ktoré obdobie (teda s prihliadnutím na jednotlivé splátky
uskutočnené žalovanou v období od 24.09.2015 do 20.01.2017, resp. 21.01.2017). O
nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z. z.
Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), keď vychádzajúc z pomeru úspechu a neúspechu tej-

ktorej strany v konaní priznal žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 78 %.

2. Proti uvedenému rozsudku podali odvolanie tak žalobca, ako aj žalovaná.

3. Žalobca podal odvolanie proti tomu výroku okresného súdu, ktorým vo zvyšnej časti jeho žalobu

zamietol, ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania. Odvolanie podal z dôvodu podľa § 365 ods.
1 písm. h) CSP, majúc za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v ním napadnutej časti vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. V bližších podrobnostiach uviedol, že s poukazom na
spotrebiteľský charakter dohodnutého vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou nemal
okresný súd postupovať podľa § 330 ods. 1 Obchodného zákonníka a svojvoľne započítavať úhrady

vykonané žalovanou na splátky splatné od 20.10.2015 do 20.01.2017. Tieto vykonané úhrady
boli zo strany žalobcu započítané na neuhradené a skôr splatné splátky tak, ako to ustanovuje zákon.
Práve s ohľadom na spotrebiteľský charakter posudzovaného vzťahu nie je možné otázku splnenia
viacerých dlhov, ktoré má dlžník u toho istého veriteľa, riešiť podľa ust. § 330 ods. 1 Obchodného
zákonníka. Navyše okresný súd započítanie úhrad na priznané splátky nijako nezdôvodnil ani právne

neustál. Z tohto pohľadu je tiež rozhodnutie okresného súdu v napadnutej časti ako predčasné, neúplné
a nepresvedčivé. Na podporu správnosti svojej argumentácie žalobca poukázal na dôvody rozhodnutia
Krajského súdu v Trnave z 30.01.2018, sp. zn. 26Co 16/2017. Odvolací súd žiadal, aby v napadnutejčasti rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a jeho žalobe v celom rozsahu vyhovel, alternatívne ho
zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Žalovaná v podanom odvolaní nesúhlasila s rozhodnutím okresného súdu v tej časti, v ktorej žalobe
vyhovel a tiež aj v súvisiacom výroku o trovách konania. Odvolanie podala z dôvodov podľa § 365 ods.
1 písm. f) a h) CSP. Súdu prvej inštancie teda vytýkala nesprávne skutkové zistenia a tiež aj nesprávne
právne posúdenie veci. V bližších podrobnostiach uviedla, že podľa jej presvedčenia dospel okresný
súd k jednému nesprávnemu skutkovému zisteniu (s ostatnými súhlasil), a síce k tomu, ktoré uvádza v

bode 14. odôvodnenia rozsudku, a to, že nedošlo k platnému vyhláseniu splatnosti úveru, keďže žalobca
svoje právo neuplatnil v stanovenej lehote a žalovanú tiež vopred neupozornil na možnosť vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti úveru. Právo veriteľa (právneho predchodcu žalobcu) vyhlásiť mimoriadnu
splatnosť úveru vyplývalo z bodu 8.1 písm. a) a bodu 8.2 písm. a) obchodných podmienok SLSP, a.
s. pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám
a nepodnikateľom. Teda išlo o dohodnutú možnosť tak, ako to umožňuje ust. § 565 Občianskeho

zákonníka. Dohodnuté podmienky (omeškanie so zaplatením 1 splátky, ktoré trvá viac ako 10 dní) však
odporujú ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, a preto je nutné aplikovať toto zákonné ustanovenie.
Faktom ostáva, že právny predchodca žalobcu nepristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pre jej
nezaplatenie jedinej splátky. Výška splátky bola dohodnutá na sumu 2.195,- Sk (72,86 eur) a vo výzve zo
dňa 09.09.2015 sa uvádza dlhovaná suma 1.876,64 eur. Tak, ako to vyplýva z rozpisu platobnej histórie,

v podstate od augusta 2013 do septembra 2015 žalovaná nesplnila riadne ani jednu z predpísaných
splátok. Právo v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka je právom veriteľa, ktoré však nemusí využiť. Ak
ho však využije, musí splniť aj podmienky v zmysle ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. V žalovanej
prípade právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru dňa 29.09.2015. Teda v tento
deňvyužilsvojeprávo.Prezistenie,ktorásplátkabolatározhodujúca,jepotrebnépoukázaťnato,žetoto

právo môže veriteľ využiť iba do splatnosti nasledujúcej splátky (§ 565 Občianskeho zákonníka). Podľa
zmluvy o splátkovom úvere bol dohodnutým dňom splatnosti jednotlivých splátok 20. deň v tom-ktorom
mesiaci. To znamená, že ak k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru došlo dňa 29.09.2015, mohol
veriteľ toto právo využiť len do 20.10.2015, t. j. do dátumu splatnosti ďalšej splátky. Už aj bez aplikácie
ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že najneskoršia splátka, ktorá teda prichádza do

úvahy, je splatná dňa 20.09.2015. No a v zmysle § 103 Občianskeho zákonníka, ktorý priamo poukazuje
na právo veriteľa v zmysle ust. § 565 Občianskeho zákonníka, ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Ak by išlo
len o túto poslednú splátku, 3-ročná premlčacia doba celého zosplatnenia dlhu uplynula dňa 20.09.2018
(3 roky od zročnosti), t. j. o 4 dni skôr, ako bola podaná žaloba. Na danú vec je tak potrebné aplikovať aj

ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Právny predchodca žalobcu splnil svoju zákonnú povinnosť a
upozornil žalovanú na uplatnenie práva v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka (list zo dňa 09.09.2015,
v ktorom bola žalovaná upozornená na právo veriteľa vyhlásiť mimoriadnu splatnosť a zároveň veriteľ
splnil aj podmienku lehoty nie kratšej ako 15 dní). Viac ako 2 roky pred dňom 09.09.2015 bola žalovaná
v omeškaní so splátkami (počnúc august 2013) a bolo na vôli veriteľa, že svoje právo v zmysle § 565

Občianskeho zákonníka nevyužil aj skôr. Ak ho využil v septembri 2015, musel aj tu splniť zákonnú
podmienku, a síce, že právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka môže využiť najskôr po uplynutí 3
mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Z uvedeného vyplýva, že sa na časovej osi ešte viac
dozadu posúva plynutie premlčacej doby podľa § 103 Občianskeho zákonníka. Na podporu
správnosti svojej argumentácie žalovaná poukázala na závery vyplývajúce z rozsudku Krajského súdu

v Trenčíne sp. zn. 4Co 262/2018 zo dňa 13.12.2018, v zmysle ktorého „premlčacia doba práva na
zaplatenie zosplatneného dlhu sa teda začína skôr, ako dôjde k zosplatneniu dlhu“. Nesprávne žalobca
tvrdí, že premlčacia doba začala plynúť až zosplatnením dlhu. Žalobcovi v danom prípade nebránilo nič
podať žalobu skôr, aby sa tak vyhol uplynutiu premlčacej doby. Táto v skutočnosti uplynula ešte pred
podaním žaloby, svedčí o tom aj listina, ktorá bola žalovanej doručená ešte pred podaním žaloby, a to

dohoda o uznaní dlhu, v ktorej žalobca výslovne uvádza, že dlh je premlčaný. Z uvedených dôvodov
žalovaná žiadala rozsudok okresného súdu v jeho vyhovujúcej časti zmeniť tak, že súd žalobu zamietne.
Zároveň žiadala priznať trovy prvoinštančného a odvolacieho konania.

5. Žalobca, ako aj žalovaná vo svojich vyjadreniach k odvolaniu protistrany zotrvali na

svojich doterajších tvrdeniach.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379,
§ 380 a § 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario s použitím § 219ods. 3 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti žalobu žalobcu zamietol
podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. Vo výroku, ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 315,76 eur s príslušenstvom, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku,

ako aj vo výroku o trovách konania rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak, že
žalobu žalobcu v uvedenej časti zamietol; žalovanej priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov
prvoinštančného a odvolacieho konania v celom rozsahu.

7. Odvolací súd je viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP). Odvolací súd teda preskúmava

napadnuté rozhodnutie len z dôvodov, ktoré odvolateľ uvádza vo svojom odvolaní.

8. Žalobca aj žalovaná vo svojom odvolaní uvádzajú odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm.
h) CSP, a síce že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci;
žalovaná aj podľa § 365 ods. písm. f) CSP, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam.

9. Uplatnenýodvolacídôvodvzmysleustanovenia§365ods.1písm.f)CSPsatýkachybyvzisťovaní
skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo
podkladom pre jeho rozhodnutie, je nesprávne, t. j. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec
posúdilpoprávnejstránkeaktoréjenesprávnevtomzmysle,ženemáoporuvovykonanomdokazovaní,

pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť,
keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny
názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný
právny význam. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide
o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov

účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
eventuálne vierohodnosti.

10. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl

súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva (§ 365 ods. 1 písm.
h/ CSP) ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny
právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

11.1. Z odvolacích dôvodov formulovaných tak žalobcom, ako aj žalovanou sa odvolací súd ako prvými

zaoberal odvolacími námietkami zo strany žalovanej, pretože ich podstatou je tvrdenie o premlčaní
celého dlhu. Túto námietku žalovaná vzniesla už v prvoinštančnom konaní (viď odpor proti platobnému
rozkazu a následné vyjadrenia č. l. 85 a nasl. spisu). Súd prvej inštancie sa s predmetnou námietkou
zaoberal v bode 14. napadnutého rozsudku (č. l. 154 spisu). Konštatoval pritom, že táto je dôvodná,
avšak len čiastočne.

11.2. V prípade, ak súd dospeje k záveru o premlčaní celého dlhu, nemôže žalobcovi uplatnený nárok
priznať. Pre takýto prípad je už nadbytočné zaoberať sa ďalšími účastníkmi formulovanými námietkami.
Práve o takúto situáciu v preskúmavanej veci išlo.

12. Zo zisteného skutkového stavu súdu prvej inštancie vyplýva, že strany sporu uzatvorili zmluvu

o úvere, charakter ktorej vyhodnotil súd ako spotrebiteľský, o čom ani nebolo medzi účastníkmi
sporu. Na základe predmetnej zmluvy, ktorú uzatvoril ešte právny predchodca žalobcu, bol žalovanej
poskytnutý úver vo výške 4.979,09 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť žalobcovi v pravidelných
mesačných splátkach vo výške 72,86 eur s dátumom splatnosti prvej splátky úveru dňa 20.03.2007
a dátumom konečnej splatnosti úveru dňa 20.01.2017. Nesporné v konaní bolo i to, že žalovaná

splácala poskytnutý úver odo dňa splatnosti prvej predpísanej splátky, t. j. odo dňa 20.03.2007 až
do júla roku 2013 pravidelne. Následne v období od augusta 2013 až do februára roku 2014 splátky
úveru neuhradila. V mesiaci marec roku 2014 žalovaná uskutočnila čiastočnú úhradu na poskytnutý
úver, avšak opätovne v období do apríla 2014 až do októbra 2014 splátky úveru nehradila. V mesiaci
november roku 2014 uskutočnila čiastočnú úhradu. V období od decembra 2014 až do júla 2015 splátky

úveru zasa neuhradila. Čiastočnú úhradu uskutočnila v mesiacoch august 2015 a september 2015. Z
uvedeného dôvodu ešte právny predchodca žalobcu pristúpil v zmysle bodu 8.1 písm. a) produktových
obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery z dôvodu omeškania dlžníka so splácaním
poskytnutého úveru k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru (to, že veriteľ mal možnosť žiadať ozaplatenie celej splátky, nebolo v konaní sporné), ku ktorej došlo dňa 29.09.2015. Uvedenú skutočnosť
žiadna zo strán nespochybňovala. Žalobca ju preukázal listinným dôkazom „Oznámením o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti“, ktorý žalovaná prevzala dňa 14. októbra 2015 (viď list + doručenka na č. l. 15

spisu). Až po uvedený moment žalovaná so skutkovým stavom tak, ako bol prezentovaný súdom prvej
inštancie, súhlasila. Zásadné námietky však vzniesla k záveru okresného súdu o neplatnosti vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti úveru, čo súd odôvodnil tým, „...že žalobca si svoje právo neuplatnil v stanovenej
lehote a žalovanú tiež vopred neupozornil na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru...“, z
ktorých dôvodov potom súd prvej inštancie začiatok plynutia premlčacej doby „nepočítal od momentu

vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, ale odo dňa splatnosti jednotlivých splátok úveru“. Z listinných
dôkazov predložených žalobcom vyplýva, že žalovaná bola upozornená na omeškanie so splácaním
pohľadávky listom právneho predchodcu žalobcu A. A., Q. zo dňa 09.09.2015 (č. l. 55 spisu). Zároveň
bola vyzvaná, aby v tom čase dlžnú sumu vo výške 1.876,64 eur uhradila najneskôr do 15 dní od
doručeniavýzvy.Vprípade,aktakneučiní,veriteľjuupozornilnamožnosťvyhlásiťmimoriadnusplatnosť
úveru, k čomu aj nakoniec došlo dňa 29.09.2015. Žalovaná v priebehu celého konania prevzatie výzvy

zo dňa 09.09.2015, resp. listu o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru nepopierala, práve naopak,
súhlasila s tým, že viac ako 2 roky pred dátumom 09.09.2015 bola v omeškaní so splátkami, konkrétne
počnúc už augustom roku 2013. Na základe uvedeného bolo podľa názoru odvolacieho súdu na vôli
veriteľa, že svoje právo na zosplatnenie dlhu v zmysle ust. § 565 Občianskeho zákonníka (viď bod 15.
tohto rozhodnutia) nevyužil aj skôr. V tomto smere sa súd prvej inštancie mýli v tom, že veriteľ „mal“

svoje právo na zosplatnenie celej pohľadávky využiť v mesiaci november 2013, pretože žalovaná sa po
prvýkrát dostala do omeškania so splátkou splatnou v mesiaci august roku 2013. Rovnako
tak nesprávny je skutkový záver okresného súdu, že žalovaná nebola vopred upozornená na možnosť
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, opak je pravdou, o čom svedčí list zo dňa 09.09.2015, ktorý
žalovaná v konečnom dôsledku ani nerozporovala.

13. Na základe vyššie uvedeného skutkového stavu odvolací súd považuje odvolanie žalovanej za
dôvodné v celom rozsahu, pretože posúdenie začiatku plynutia premlčacej doby súdom prvej inštancie
nie je správne.

14. K otázke premlčania dlhu, ak ide o plnenie v splátkach zo spotrebiteľskej zmluvy, odvolací súd
najskôr uvádza nasledovné:

15. Podľa § 565 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „ OZ“), ak ide o plnenie v
splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to

bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti
najbližšie nasledujúcej splátky. Samotné ust. § 565 OZ umožňuje, aby v prípade, ak ide o plnenie v
splátkach, veriteľ požiadal dlžníka o zaplatenie celej pohľadávky, pre nesplnenie ktorej splátky, ak to
bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.

16. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v
splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania
so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva. Uvedené ustanovenie sleduje, aby dodávateľ pri neplnení povinnosti spotrebiteľom dosiahol
splatnosť celej pohľadávky, tiež ale sleduje aj zamedziť tejto možnosti v prípade, ak neplnenie povinností

zo strany spotrebiteľa bude iba krátkodobé nepresahujúce dobu troch mesiacov odo dňa omeškania so
zaplatením splátky.

17. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,

nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

18. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

19. Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba
jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý
dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.20. Keďže v danom prípade zmluva o úvere uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovanou dňa 20.02.2007 je spotrebiteľskou zmluvou, spravuje sa - pokiaľ ide o zosplatnenie úveru a
premlčanie - ustanoveniami Občianskeho zákonníka.

21. Dlžníkjevzásadepovinnýplniťcelýdlhjednorazovo,dohodoudlžníkaaveriteľaaleborozhodnutím
súdu môže byť založené i plnenie dlhu v splátkach. Pri plnení v splátkach ide vlastne o dvojakú dobu
splatnosti, keďže jednak je stanovená doba plnenia (splatnosti) jednotlivých splátok a súčasne je určená
i splatnosť celej pohľadávky určená poslednou splátkou. Ak dlžník plnil v splátkach, nezaplatenie jednej

alebo viacerých splátok v čase ich splatnosti nespôsobuje bez ďalšieho splatnosť celého dlhu. Každá zo
splátok totiž predstavuje samostatný dlh, ktorý veriteľ môže samostatne uplatňovať na súde. Súčasťou
podmienok splatnosti jednotlivých splátok môže byť i určenie, že pre nesplnenie niektorej splátky je
veriteľ oprávnený žiadať celý zvyšok pohľadávky naraz (§ 565 OZ). Ide o podmienenú výhodu splácať
dlh v splátkach. Ak dlžník nedodrží dohodu o včasnom splnení dohodnutých splátok, stráca výhodu
splátok za predpokladu, že veriteľ požiada o zaplatenie celej pohľadávky, resp. nezaplateného zvyšku

pohľadávky naraz. Uplatnenie práva na zaplatenie celej pohľadávky je v právomoci veriteľa, ktorý toto
právo môže, ale nemusí uplatniť. Ustanovenie § 565 OZ o strate výhody splátok je modifikované vo
vzťahukplneniu zospotrebiteľskejzmluvy,ktorésamávykonaťvsplátkach,atood01.11.2008,
kedy nadobudol účinnosť zák. č. 379/2008 Z. z. tak, že veriteľ je v prípade nesplnenia niektorej splátky
oprávnený požadovať od dlžníka zaplatenie celého zvyšku pohľadávky (ak to bolo dohodnuté alebo v

rozhodnutí určené) najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky,
a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto
práva. Pokiaľ ide o premlčanie splátok, platí, že premlčacia doba tu začína plynúť osobitne vo vzťahu
ku každej splátke odo dňa jej splatnosti a premlčacia doba ohľadne celej pohľadávky v prípade straty
výhody splátok začína plynúť odo dňa splatnosti nezaplatenej splátky.

22. V nadväznosti na uvedenú zákonnú úpravu a zistený skutkový stav odvolací súd musí prisvedčiť
odvolacím námietkam žalovanej, že premlčacia doba nezačína plynúť od dátumu, kedy bol úver
zosplatnený, ale od splatnosti splátky, pre ktorú bol úver zosplatnený. V danom prípade splatnosť splátky
podľa zmluvy o splátkovom úvere bola stanovená na 20. deň v tom-ktorom mesiaci. Keďže k vyhláseniu

mimoriadnej splatnosti došlo k 29.09.2015, najskoršia splátka, pre nezaplatenie ktorej bola pre veriteľa
stanovená možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, je tá, ktorá bola splatná dňa 20.06.2015.
V zmysle ust. § 53 ods. 9 OZ môže totiž dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí
troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Z uvedeného vyplýva, že tá splátka, pre ktorú
mohol najskôr veriteľ využiť právo na zosplatnenie dlhu, bola tá, od ktorej splatnosti uplynula doba troch

mesiacov. Súčasne musí byť splnená podmienka upozornenia spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15
dní na uplatnenie práva. Aj táto podmienka bola v preskúmavanej veci splnená. Na základe týchto úvah
odvolací súd dospel k záveru, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti došlo dňa 29.09.2015 (najbližšia
nasledujúca splátka bola splatná až dňa 20.10.2018, bola teda splnená aj podmienka podľa § 565 OZ)
platne, a nie neplatne, tak ako to nesprávne konštatuje súd prvej inštancie, a preto je potrebné počiatok

plynutia premlčacej lehoty posudzovať odo dňa zročnosti nezaplatenej splátky, pre nesplnenie ktorej
došlo k zročnosti celého dlhu. Len v prípade, ak by podmienky pre zosplatnenie úveru neboli splnené,
bolo možné posudzovať premlčanie pri každej jednotlivej splátke samostatne podľa § 101 OZ. O takúto
situáciu ale v prejednávanej veci nešlo.

23. Žaloba bola v danom prípade podaná dňa 24.09.2018, podľa názoru odvolacieho súdu, už
po uplynutí premlčacej lehoty, ktorá uplynula dňa 20.06.2018, pretože splatnosť splátky, pre ktorú
bola vyhlásená mimoriadna splatnosť celého dlhu, nastala dňa 20.06.2015, teda viac ako 3 roky pred
podaním žaloby (§ 101 OZ). Aj v prípade, ak by súd posudzoval splatnosť celého záväzku od splátky
najbližšej k dátumu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, t. j. k 20.09.2015 tak, ako to uvádzala žalovaná,

bol by celý nárok žalobcu premlčaný. V žiadnom prípade nemôže byť premlčacia lehota posudzovaná
tak, ako to nesprávne uvádza súd prvej inštancie, a síce „od momentu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
úveru“,bránitomuosobitnázákonnáúprava.To,žesižalobcavprejednávanejveciuplatňovalpremlčaný
dlh, je zrejmé aj z dohody o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach, ktorú predložil na podpis
žalovanej (č. l. 86 a nasl. spisu), v ktorej (čl. 2) uvádza: „...že dlžníčka vyhlasuje, že má vedomosť o

premlčaní dlhu a jeho následkoch...“.

24. Záverom odvolací súd konštatuje, že v danej veci súd prvej inštancie nevyhodnotil splnenie
podmienok pre zosplatnenie úveru a stanovenie začiatku premlčacej doby správne, v dôsledku čohodospel k nesprávnym záverom o nepremlčaní celého nároku žalobcu. Odvolací súd preto rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutom výroku I. - o uložení povinnosti na plnenie podľa § 388 CSP zmenil tak,
že žalobu v uvedenej časti zamietol. Vo zvyšnej časti, a to, vo výroku II., ktorým okresný

súd žalobu zamietol z dôvodu premlčania práva žalobcu ako vecne správny, z horeuvádzaných dôvodov
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

25. Keďže odvolací súd dospel k záveru o premlčaní celého dlhu žalovanej, nebol žiaden dôvod
zaoberať sa námietkami žalobcu o nesprávnom započítaní splátok zo strany prvoinštančného súdu,

pretože tieto skutočnosti žiadnym spôsobom nemôžu ovplyvniť závery odvolacieho súdu o nedôvodnosti
celej podanej žaloby.

26. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie.

27. Podľa § 396 ods. 2 CSP, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na
náhradu trov konania na súde prvej inštancie.

28. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. Z dôvodu zmeny rozhodnutia súdu prvej inštancie bolo povinnosťou odvolacieho súdu rozhodnúť
aj o trovách prvoinštančného a odvolacieho konania. V dôsledku zmeny rozhodnutia možno žalovanú
považovať za plne úspešného účastníka v spore, vznikol jej preto voči žalobcovi nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

30. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou
organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)