Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, February 12, 2013

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/140/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112011095

Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Klčová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2112011095.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov
JUDr. Daniely Šramelovej a JUDr. Pavla Sládka v trestnej veci proti obžalovanému D. P., pre prečin
krádeže v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1, § 212 odsek 2 písm.a/ Trestného zákona v jednočinnom

súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona o odvolaní
obžalovanéhoprotirozsudkuOkresnéhosúduTrnavazodňa08.11.2012sp.zn.6T/47/2012naverejnom
zasadnutí konanom dňa 12.02.2013 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písm.d/ Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Na základe § 322 odsek 3 Trestného poriadku

obžalovaný D. P., nar. XX.XX.XXXX v Q., trvale bytom A. č. XXX
t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Leopoldov,

j e v i n n ý, ž e

dňa 17.11.2009 v čase asi o 19.30 hod. v A. na N. ulici v spoločných pivničných priestoroch obytného
domu č. XX, vošiel do pivnice Mgr. L. B., odkiaľ sa pokúsil odcudziť bicykel neznámeho výrobného čísla
neznámej značky v hodnote 160 Eur tým spôsobom, že tento uchopil do rúk, avšak bol vyrušený Mgr.

L. B. preto bicykel položil a dal sa na útek, pričom bol Mgr. L. B. zadržaný s tým, že tohto v snahe utiecť
pohrýzol do predlaktia ľavej ruky, čím spôsobil Mgr. L. B. ľahké zranenie, nevyžadujúce liečbu spojenú
s práceneschopnosťou a v prípade odcudzenia bicykla by mu spôsobil škodu vo výške 160 Eur,

t e d a

neoprávnene vznikol do obydlia iného a neoprávnene tam zotrval

č í m s p á c h a l

prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona

Za to sa

o d s u d z u j e :Podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 37 písm.h/, písm.m/, § 38 odsek 2, odsek 4 a § 42
ods. 1 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 odsek 2 písm.b/ Trestného zákona sa obžalovaný na výkon tohto trestu zaraďuje do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona sa súčasne z r u š u j e výrok o treste, ktorý bol obžalovanému
uložený trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp.zn. 0T/11/2010 zo dňa 07.04.2010, ktorý

nadobudol právoplatnosť dňa 07.04.2010 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

Podľa § 73 odsek 2 písm.c/ Trestného zákona sa obžalovanému ukladá ochranné protitoxikomanické
liečenie ambulantné.

o d ô v o d n e n i e :

NapadnutýmrozsudkomsúdI.stupňauznalobžalovanéhozavinnéhozprečinukrádeževštádiupokusu
podľa § 14 odsek 1 § 212 odsek 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania
domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona a to na skutkovom základe, že

dňa 17.11.2009 v čase asi o 19.30 hod. v A. na N. ulici v spoločných pivničných priestoroch obytného

domu č. XX, vošiel do pivnice Mgr. L. B., odkiaľ sa pokúsil odcudziť bicykel neznámeho výrobného čísla
neznámej značky v hodnote 160 Eur tým spôsobom, že tento uchopil do rúk, avšak bol vyrušený Mgr.
L. B. preto bicykel položil a dal sa na útek, pričom bol Mgr. L. B. zadržaný s tým, že tohto v snahe utiecť
pohrýzol do predlaktia ľavej ruky, čím spôsobil Mgr. L. B. ľahké zranenie, nevyžadujúce liečbu spojenú
s práceneschopnosťou a v prípade odcudzenia bicykla by mu spôsobil škodu vo výške 160 Eur.

Za to mu bol uložený podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 37 písm.h/, písm.m/, § 38
odsek 2, odsek 4 Trestného zákona § 41 odsek 1, 42 odsek 1 Trestného zákona súhrnný trest odňatia
slobody v trvaní 16 mesiacov.

Podľa§48odsek2písm.b/Trestnéhozákonabolobžalovanýnavýkonuloženéhotrestuodňatiaslobody
zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona bol súčasne zrušený výrok o treste, ktorý bol obžalovanému
uložený trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp.zn. 0T/11/2010 zo dňa 07.04.2010, ktorý

nadobudol právoplatnosť dňa 07.04.2010 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

Zároveň podľa § 73 odsek 2 písm.c/ Trestného zákona bolo obžalovanému uložené ochranné
protitoxikomanické liečenie ambulantné.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný. Namietal, že sa žiadnej trestnej
činnosti nedopustil, neexistujú dôkazy ktoré by to preukazovali. V kritickom čase vošiel do pivníc len
z toho dôvodu, že si chcel aplikovať drogu. Súd I. stupňa vychádzal len z výpovede poškodeného,
pričom nezohľadnil, že pivničné priestory neboli uzamknuté. Taktiež v dôvodoch odvolania namietal

správnosť právnej kvalifikácie, keď ustálená výška škody nezodpovedá škode malej v zmysle § 125
odsek1Trestnéhozákonaataknebolnaplnenýzákonnýznakskutkovejpodstatytrestnéhočinukrádeže
v zmysle § 212 odsek 1 Trestného zákona.

Okresný prokurátor odvolanie nepodal.

Krajský prokurátor na verejnom zasadnutí navrhol vypustiť vinu v zmysle § 212 odsek 1 Trestného
zákona, keď v tejto časti nepovažuje rozsudok súdu I. stupňa za správny a zákonný.

Krajský súd, ako súd odvolací, podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť

a odôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku, proti ktorým môže odvolateľ podať odvolanie, ako ajsprávnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozsudku, prihliadajúc pritom i na vady, ktoré neboli
odvolaním vytýkané a zistil, že odvolanie obžalovaného je dôvodné.

Preskúmaním obsahu spisového materiálu ako aj vykonaného dokazovania mal aj odvolací súd za
preukázané, že sa obžalovaný dopustil konania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku
a tak ako ho v napadnutom rozsudku ustálil aj súd I. stupňa. V tomto smere považoval obranu
obžalovaného za nedôvodnú, pretože z tohto konania je usvedčovaný predovšetkým poškodeným, ktorý
je bez akéhokoľvek pomeru k obžalovanému a nemožno túto jeho výpoveď hodnotiť ako zaujatú.

Výpovedi poškodeného Mgr. L. B. naviac korešpondujú aj ďalšie dôkazy najmä svedecké výpovede
príslušníkov policajnej hliadky, ktorí boli na miesto činu privolaní. Aj pokiaľ sa títo svedkovia - L. U. a L.
C. na hlavnom pojednávaní bližšie ku skutku nevyjadrili. V prípravnom konaní jednoznačne vypovedali,
že ako členovia pohotovostnej motorizovanej jednotky PZ boli v kritickom čase vyslaní na N. ul. v A.,
kde mal byť prichytený páchateľ krádeže. Po príchode, páchateľa pivničných priestoroch zaistili a bol
prevezený na Obvodné oddelenie PZ Trnava. Týmto páchateľom bol obžalovaný.

Správny bol postup súdu I. stupňa, ktorý na základe vykonaného dokazovania, upravil skutkovú vetu
obžaloby a vypustil právnu kvalifikáciu konania obžalovaného podľa § 212 odsek 2 písm.a/ Trestného
zákona, keď nemal preukázané, že to bol práve obžalovaný, ktorý sa vlámal do pivničných priestorov
poškodeného a nebolo možné vylúčiť, že tieto boli vylámané už skôr. Následne nesprávne však právne

kvalifikoval konanie obžalovaného podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona.

Právna kvalifikácia konania obžalovaného za daného skutkového stavu je v rozpore so zákonom a v
rozpore s ustanovením § 212 odsek 1 a § 124 odsek 1 Trestného zákona. Na naplnenie skutkovej
podstaty trestného činu krádeže v zmysle § 212 odsek 1 Trestného zákona sa vyžaduje, aby bola

spôsobená škoda malá. Za malú škodu v zmysle § 124 odsek 1 Trestného zákona sa považuje škoda
prevyšujúca sumu 266 Eur. Škoda ustálená v doterajšom konaní je škodou nižšou ako 266 Eur, preto
v žiadnom prípade nemôže byť konanie obžalovaného kvalifikované aj podľa § 212 odsek 1 Trestného
zákona.

Odvolací súd má pripomienky k vykonanému dokazovaniu ohľadom zistenia výšky škody, avšak
akékoľvek ďalšie dokazovanie by nezvrátilo výsledok právneho posúdenia konania obžalovaného a to
ani v prípade, že by sa zistila škoda vyššia ako 266 Eur. Bola by totiž porušená zásada „zákaz zmeny
k horšiemu“ za situácie, keď odvolanie proti rozsudku súdu I. stupňa podal len obžalovaný. Odborné
vyjadrenie k výške škody na č.l. 26 bolo podané na bicykel nezistenej značky a nezisteného výrobného

čísla, čo sa prevzalo nielen do obžaloby, ale v konečnom dôsledku aj do skutkovej vety tohto rozsudku
odvolacieho súdu, hoci sa jedná o nesprávny postup, pretože z fotodokumentácie na č.l. 19 až 13 spisu,
jednoznačne vyplýva aký bicykel (bicykle) sa v pivnici nachádzal a už z tejto fotodokumentácie je zrejmá
aj značka. Odstraňovanie tohto nedostatku doterajšieho dokazovania za stavu, keď sa rozhoduje o
odvolaní obžalovaného, by nemalo pri posudzovaní viny podstatný význam.

Vyššie uvedené skutočnosti boli dôvodom, prečo odvolací súd vypustil právnu kvalifikáciu konania
obžalovaného aj podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona.

Odvolací súd, zhodne ako súd I. stupňa, považuje za správne a zákonné kvalifikovanie konania

obžalovaného ako prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona, keď
mal preukázané, že obžalovaný v kritickom čase vnikol do pivničných priestorov obytného domu a v
týchto neoprávnene zotrval do doby, pokiaľ nedošlo k stretu s poškodeným. Obrana obžalovaného,
že do pivničných priestorov vošiel za účelom aplikácie drogy, ktorú si krátko predtým, v blízkosti tohto
obytného domu zadovážil, nie je obranou, ktorá by ho zbavovala viny.

Objektom prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona je domová
sloboda, ktorá chráni tak vlastníka ako aj užívateľa domu. Domom iného sa rozumie nielen
bezprostredne obývaný dom ale aj všetky ostatné uzavreté priestory, ktoré tvoria príslušenstvo domu.
Takýmito priestormi sú aj pivnice.

Odvolací súd zastáva názor, že priestory pivníc sú spoločnými priestormi vo vlastníctve vlastníkov
jednotlivých bytov bytového domu. Obžalovaný tam v kritickom čase vnikol bez akéhokoľvek oprávnenia
a napokon vnikol aj do pivnice poškodeného, čím naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty prečinuporušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona bez ohľadu na to, za akým
účelom sa tohto konania dopustil. Obrana obžalovaného, že neprekonal žiadnu prekážku a priestory boli
odomknuté, nič nevylamoval, je z hľadiska posúdenia jeho konania podľa odseku 1/ § 194 Trestného

zákona právne irelevantná, táto by prichádzala do úvahy len v prípade, pokiaľ by bolo toto jeho konanie
kvalifikovanépodľa§194odsek2písm.b/Trestnéhozákona.Otakýtoprípadvprejednávanejvecinejde.

Po ustálení viny obžalovaného dospel odvolací súd k záveru, že trest, aký mu bol uložený súdom I.
stupňa nezodpovedá jeho osobe rozsahu trestnej činnosti, ako aj okolnostiam prípadu. Odvolací súd

skonštatoval, že súd I. stupňa správne ustálil prevahu priťažujúcich okolností, keď u obžalovaného zistil
priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 písm.h/, písm.m/ Trestného zákona správne ustálil, že pri ukladaní
trestu prichádza do úvahy postup podľa § 38 odsek 2 a odsek 4 Trestného zákona a správne zistil, že
prichádza do úvahy uloženie súhrnného trestu vo vzťahu k trestnému rozkazu z Okresného súdu Trnava
sp.zn. 0T/11/2010 zo dňa 07.04.2010.

Odvolací súd v zmysle vyššie uvedených kritérií postupoval pri rozhodovaní o treste, keď mal za to,
že účel trestu možno dosiahnuť aj uložením trestu pri dolnej hranici zvýšenej dolnej hranice trestnej
sadzby v zmysle § 38 odsek 4 Trestného zákona. Preto považoval výmeru trestu v trvaní 8 mesiacov
za zákonnú a primeranú.

Pretože obžalovaný bol za posledných 10 rokov vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný
čin, bol na výkon tohto trestu zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Súčasne bol zrušený výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Trnava sp.zn. 0T/11/2010 a to
z dôvodov, ktoré konštatoval v napadnutom rozsudku aj súd I. stupňa.

Z vykonaného dokazovania, najmä zo znaleckého posudku znalkyne z odboru zdravotníctva, odvetvie
psychiatria MUDr. B. N. vyplýva, že u obžalovaného bola zistená závislosť od návykovej látky - diacetyl
morfínu (heroínu) a škodlivé užívanie metamfetamínu. V súlade s týmto znaleckým posudkom bolo
obžalovanému uložené aj ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantné, keď obžalovaný sa vo

svojich výpovediach k tejto závislosti priznal resp. na tejto skutočnosti založil aj svoju obranu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.