Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Thursday, April 17, 2019

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 19C/300/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112236093
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Moravčíková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2019:4112236093.26

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Katarínou Moravčíkovou v spore žalobcov: 1) V. O., nar.

XX.XX.XXXX, K. XX, X., 2) Ing. R. O., nar. XX.XX.XXXX, K. XX, Nitra, obaja pr. zast. JUDr. Kamilom
Bereseckým, advokátom, Farská 33, Nitra proti žalovaným: 1) G. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX,
X., 2) U. F., nar. XX.XX.XXXX, K. XX, X., obaja pr. zast. JUDr. Petrom Timkom, advokátom, Štefánikova
trieda 6, Nitra, o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne sumu 3
862,33 eur spolu s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 3 862,33 eur od 13.06.2012 do zaplatenia,
to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku žalobu zamieta.

III. Žalobcom v 1. a 2. rade priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v 1. a 2. rade
spoločne a nerozdielne v rozsahu 80,98 %. O výške náhrady trov rozhodne súd po právoplatnosti
rozsudku samostatným rozhodnutím.

IV. Štát má právo na náhradu trov konania voči žalobcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne v rozsahu
9,51 % trov konania.

V. Štát má právo na náhradu trov konania voči žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne v rozsahu
90,49 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou zo dňa 18.10.2012 domáhali od žalovaných zaplatenia sumy 4 100 eur s
príslušenstvom titulom náhrady škody, ktorá im vznikla spadnutím múrika, ktorý rozdeľoval ich pozemky.
Na základe dohody strán sporu žalovaní zabezpečili stavbu múrika stavebníkmi - murármi, ktorí ho na

hranici pozemkov postavili. Dňa 12.06.2012 múrik spadol, podľa žalobcov sa tak stalo z dôvodu, že
žalovaní navozili zeminu medzi ich dom a samotný múrik, zemina vytvárala tlak na múrik a ten nakoniec
spadol. Žalobcovia žalovaných upozorňovali, aby zeminu nenavážali, dali ju preč a navrhli im, aby sa
zemina odhádzala. Tento múrik mal byť iba deliacim múrikom a nemal slúžiť na iný účel. Viackrát im
povedali, že to môže spadnúť, ale oni s tým nič neurobili. Z dôvodu pádu múrika im vznikla škoda v
celkovej sume 4 100 eur, z toho na osobnom motorovom vozidle zn. OPEL EČ: NR 470 EN v sume
1 200 eur, na bicykli v sume 100 eur, na tujách v sume 800 eur a likvidáciou stavebného odpadu v

sume 2 000 eur. K žalobe predložili znalecký posudok č. 161/2012 zo dňa 04.07.2012, vyhotovený
Ing. Ľubomírom Rajnohom, z ktorého záveru vyplýva, že deliaca stena nebola konštrukčne a stavebne
riešená a dimenzovaná pre funkciu oporného múra a jej funkcia bola jednoznačne iba deliaca. Okrem
toho predložili doklady o zakúpení náhradných dielov na vozidlo - kúpnu zmluvu zo dňa 29.10.2012,fakt. č. 19/2012 na sumu 400 eur za opravu vozidla, doklad o zakúpení náhradných dielov na bicykel
ako aj faktúru spoločnosti FESTAV, s.r.o. za likvidáciu odpadu na sumu 2000 eur.

2. Žalovaní vo vyjadrení k žalobe uviedli, že spadnutý múrik mal hospodársku funkciu opornej bariéry a
nie deliacu funkciu. V dôsledku svahovitého terénu sa žalovaný v 1. rade a žalobca v 1. rade dohodli, že
dajú zhotoviť múrik. Žalovaný v 1. rade oslovil skupinu robotníkov, ktorá u neho pracovala a tí nakoniec
múr postavili a obe strany vyplatili na polovicu majstrovi peniaze. Materiál mali dodať objednávatelia. K
zrúteniu múrikudošlovpríčinnejsúvislostisvyššoumocou,bezzavinenianastranežalovaných.Zemina

prirodzene pracuje, nejedná sa o homogénny a nehybný monolit, ale o štruktúru, ktorá v dôsledku
klimatických vplyvov vytvára tlak na okolie. V kombinácii so svahovitým terénom nemožno posúvanie a
tlaky zeminy považovať za nič výnimočné, pretože je to neovplyvniteľný proces. Spochybnili zákonnosť
žalobcami predloženého znaleckého posudku a rozporovali výšku uplatneného nároku, pretože podľa
nich žalobcovia nepredložili dôkazy o skutočnej škode. Zároveň uviedli, že žalovaným nie je zrejmé, akú
povinnosť porušili. Nie sú v tomto spore pasívne vecne legitimovaní, pretože žalobcovia sa mali obrátiť

so svojim nárokom na zhotoviteľa múriku.

3. Súd sa v rámci dokazovania oboznámil s listinnými dôkazmi, a to najmä: výpismi z LV č. XXXX,
XXXX pre kat. úz. Párovské Háje, znaleckým posudkom Ing. Ľubomíra Rajnohu č. 161/2012,
dokladmi o kúpe náhradných dielov, zápisnicou z obhliadky, znaleckým posudkom Ing. Tomáša Vargu,

PhD. č. 12/2014 zo dňa 02.10.2014, Ing. Josefa Veverku č. 60/2015 zo dňa 11.06.2015, rozsiahlou
fotodokumentáciou a s prihliadnutím na vyjadrenia strán sporu a výpovede svedkov zistil tento skutkový
a právny stav.

4. Žalobca v 1. rade v konaní uviedol, že žalovaní začali navážať zeminu asi mesiac predtým, ako múr

spadol, a to z dôvodu, že si chceli upraviť terén. Keď múrik spadol, kontaktoval žalovaných, aby zeminu
odstránili; sami dobre videli, čo sa stalo. Na postavenie múrika sa použili tvárnice žalovaných. V čase,
keď múrik spadol, zem bola navezená do výšky 1,60 m.

5. Z výpovede žalovaného v 1. rade vyplýva, že sa necíti byť zodpovedný za pád múrika, podľa neho to

mohol spôsobiť dážď alebo parkovanie žalobcov pri múriku s ich ťažkým autom. Bol v domnení, že múrik
má opornú funkciu. Múr staval p. Z., ktorý u neho robil aj iné dokončovacie práce, či sa múr odizoloval,
nevedel žalovaný v 1. rade uviesť.

6. Žalovaná v 2. rade uviedla, že súhlasili s výstavbou múrika, terén bol svahovitý, oni v čase, keď sa múr

staval, v dome ešte nebývali, bol len v štádiu hrubej stavby. Oni s manželom nemali potrebu postaviť múr,
ale aby ich zem nepadala k žalobcom, súhlasili so stavbou. Do domu sa nasťahovali pred Vianocami
roku 2011. V apríli 2012 ju žalobca v 1. rade oslovil, že sa niečo deje a ona zbadala, že vrchná časť
tvárnic sa naklonila na ich stranu 10 cm. Nepredpokladala ale, že múr padne. Žalobca v 1. rade dal medzi
múrik a zeminu fóliu, aby múrik nevlhol. So žalobcami hovorila o tom, že treba múr rozobrať a postaviť ho

nanovo. Potom prišli v júni 2012 dažde a múrik nakoniec spadol. Videla tú hrôzu - tvárnice sa oddelili a
poškodili auto, bicykel, tuje boli zasypané zeminou. Či boli poškodené alebo zlomené, nevedela uviesť.
Potom volala susedov, vtedy bola ochotná prispieť na auto a bicykel ako aj na časť nákladov na odvoz
zeme. Povedala, že podľa nej 2 000 eur za odvoz je veľa. Jej syn aj chcel pomôcť s odstránením múrika,
ale žalobcovia odmietli. Podľa nej tuje poškodil až báger, ktorý naberal suť a zeminu.

7. Z výpovede svedka p. Jozefa Lazara vyplýva, že ho kontaktoval žalovaný v 1. rade a požiadal ho,
aby postavil múr. Okrem toho robil pri dome pre neho aj iné práce. Stavbu múrika konzultoval s obaja
stranami, neizoloval ho, pretože taká požiadavka nebola. Po stavbe zeminu prisypali, ale nezasypaných
zostalo4-5radov.Účelommúrikabolozabráneniupadaniazeminy,ktorútampojehostavbeajnasypali.

8. Svedok Ing. E. J. uviedol, že časť múrika bola do výšky 2 m a od záhradného domčeka do výšky
1 m. Žalobcovia mali zo svojej strany vysadené tuje a žalovaní po postavení múrika tam mali zeminu
asi 10 -20 cm. Postupne naviezli zeminu až do výšky 1,80 m. Mal vedomosť o tom, že ich žalobca
upozorňoval, aby tú zeminu nenavážali. Čo sa týka tují, žalobcovia ich tam mali 30, mohli byť od 40 cm

do 75 cm. Tuje po poškodení neboli schopné čerpať vodu, boli uvädnuté, pretrhli sa na nich pletivá. Cena
tuje pri kúpe bola 15 eur, to mu povedali žalobcovia. Tuje boli zasypané až dovtedy, kým sa nezačali
odpratávacie práce, pri ktorých bol spolu so žalobcom. Robila to firma, bol tam malý bager a nakladalo
sa to do kontajnera. Tuje tam boli 2 roky.9. Svedkyňa F. Y. ako suseda strán sporu uviedla, že múr bol zo strany žalovaných zasypaný najskôr
30-40 cm a potom sa zemina zvyšovala. Sama videla žalovanú, ako tam zem navážala a zarovnávala

terén ako aj to, že jej žalobca povedal, aby to nerobila.

10. Svedok Ing. O. L. uviedol, že bol na návšteve u žalobcov, keď múr spadol. Chodieval k nim často
a vie, že zemina bola zo strany susedov prisypaná. Vtedy sa so žalobcom aj rozprávali, čo robiť, aby
prípadne múrik nespadol. Vedel o tom, že žalobca žalovaných upozorňoval, aby tam zem nedávali, nech

ju dajú preč. Na pozemku mali žalobcovia vysadené tuje smaragd, 30 ks. Sadil ich spolu so žalobcom,
vtedy mali asi 30-40 cm a potvrdil, že 1 kus stál 15 eur. Vysádzali sa v roku 2010. Tuje boli asi po 3
týždňoch od pádu múrika zničené, zlisované a postupne schli.

11. Svedok Ing. Y. O. navštevoval žalobcov a potvrdil, že pôvodne bol múrik zavezený zemou asi 20 až
30 cm a postupne až do výške 1,80 m.

12. Svedok Ing. X. R. potvrdil, že pôvodne bol múrik zavezený zemou asi 20 až 30 cm a postupne
bolo vidieť z múrika len asi 10 cm, ostatná časť bola zavezená zeminou. Išlo o deliaci múrik, lebo bol
postavený len z 10 cm betónových tvárníc.

13. Svedok O. G. sa vyjadril k tomu, že podľa neho nie je najlepšie riešenie, ak nie je múr vonkajšieho
oplotenia pevne spojený s bočným múrom.

14. Svedkyňa U. F. nemala vedomosť o tom, že by žalobca dohováral žalovaným, aby tam nenavážali
zeminu. Nevedela ani o tom, že by sa upravoval terén smerom k pozemku žalobcov.

15. Svedok E. F. potvrdil, že múrik bol zavezený do výšky 1,70 m, ale nikto z ich rodiny k múriku zeminu
nevozil. Keď tam sial so žalovanou trávu, vtedy žalobca volal, že múr spadne. Bol doma, keď sa múr
zrútil. Pred postavením múrika terén rovný nemali, účelom múrika bolo práve vyrovnať terén tak, aby
bol rovný.

16. Svedkovia O. F., Z. F., Z. H., K. K. pracovali na stavbe žalovaných, ale nepamätajú si na múrik, robili
tam schody, chodníky.

17. Znaleckým posudkom Ing. Tomáša Vargu, PhD. č. 12/2014 zo dňa 02.10.2014 bolo zistené,

že žalovaní na svojej parcele začali navážať hlinu až do výšky 1,5 m nad terén parcely žalobcov.
Vyrovnávali si terén okolo domu. Zhotoviteľ nemal statický výpočet, postupoval len podľa skúseností.
Ak malo ísť o oporný múr, mal byť podľa jeho záverov vykonaný statický výpočet. Stavebná konštrukcia
bola postavená ako oplotenie, tým, že sa prisypalo zeminou, začalo mať funkciu oporného múra. Po
dažďoch sa škára medzi oplotením a prisypanou zeminou naplnila zrejme vsiaknutou vodu, ktorá pre

nepriepustnosť zeminy a absencie drenáže nemala kde uniknúť. To vyvolalo na oplotenie zvýšený bočný
tlak, čo viedlo k jeho náhlemu zrúteniu. Zaparkované motorové vozidlo nemalo vplyv na pád múrika.

18. Znaleckým posudkom Ing. Josefa Veverku č. 60/2015 zo dňa 11.06.2015 bola škoda na motorovom
vozidle vyčíslená na sumu 1 390 eur, na bicykli na sumu 49 eur. Náklady na opravu vozidla (uvedenie do

pôvodného stavu) by boli výrazne vyššie ako bola hodnota vozidla pred poškodením, preto došlo podľa
znalca k tzv. totálnej škode, kedy nie je ekonomické nechať poškodené vozidlo opravovať. Vzniknutá
škoda mala byť likvidovaná ako totálna škoda, tj. v sume 1 390 eur. Výška škody vzniknutá poškodením
vozidla pádom múrika bola podľa znalca 1 390 eur, preto z technického hľadiska nie je podstatné, na
čo poškodený využil sumu 1 200 eur, opravu v celom rozsahu poškodenia žalobca nevykonal. Uvedené

znalec potvrdil aj v rámci svojej výpovede, tj. že v znaleckom posudku vychádzal z rozsahu poškodenia
vozidla. Cena bola vyčíslená aj s DPH a postupoval podľa platných predpisov a dospel k záveru, že
v tomto prípade ide o totálnu škodu, pričom nie je podstatné, či vozidlo bolo opravené alebo zostalo v
poškodenom stave. Škoda na vozidle vznikla aj v prípade, ak opravené nebolo.

19. Žalovaní namietali neurčitosť kúpnej zmluvy zo dňa 29.10.2012, predmetom ktorej boli náhradné
diely na auto, faktúru č. 2012008 spoločnosti FESTAV, s.r.o., z dôvodu, že táto spoločnosť nemá v
predmete podnikania nakladanie s odpadom ako aj neprimeranosť týchto nákladov a ich nedostatočnú
špecifikáciu. Predložili cenové ponuky na odvoz odpadu od spoločnosti ELKAPO s.r.o. a Nitrianskekomunálne služby s.r.o., podľa ktorých sa cena za odvoz pohybuje v sume od 147 eur do 155 eur bez
DPH. Zároveň uviedli, že ak žalobcovia považovali oporný múr za neodborne postavený, mali urobiť
primerané opatrenie, napr. previazať hlavný múr od cesty s týmto múrom. Tuje podľa žalovaných boli

iba ohnuté, nie zlomené a namiesto toho, aby sa sutina okolo tují odstránila šetrne a ručne, žalobcovia
objednali po páde múrika ťažký stavebný stroj a ten spôsobil úplné zničenie tují. Preto je sporná príčina
škody na tujách. Spochybnili výpovede svedkov - J. a Y., pretože sú v nich rozpory ohľade spôsobu
navážania zeminy. Žalovaní akékoľvek zemné práce robili výlučne skrz estetické úpravy pre príjemné
miesto na bývanie. Tvrdili, že je nevyhnutné prihliadnuť na spoluzavinenie žalobcu v 1. rade, ktorý bez

ich súhlasu osadil fóliu. Podľa nich nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním žalovaných a
zrútením múrika.

20. V konaní bola vykonaná aj obhliadka súdom dňa 05.03.2013, ktorou bolo zistené, že v mieste
pôvodného múrika už bol vybudovaný nový plot. Zo strany žalobcov boli popri múriku vysadené pôvodné
tuje, vysoké cca. 70 cm, ktoré boli zničené a suché, pretože ich spadnutý múr zasypal. Na pozemku

žalovaných bola navezená zemina, ktorá končila cca. 20-30 cm od plotu, bola pomerne sypká, a aj počas
obhliadky sa zosýpala k múriku. Zemina na pozemku žalovaných bola vo výške 1,80 m nad úrovňou
terénu žalobcov.

21. Žalobcovia v priebehu konania navrhli vykonať znalecké dokazovanie ohľadne tují, a to znalcom

z odboru záhradníctva, ktorý mal určiť príčinu ich vyschnutia ako aj ich hodnotu. Súd tento dôkaz
nevykonal, a to z dôvodu hospodárnosti a účelnosti konania ako aj z dôvodu, že podľa súdu by tento
dôkaz v tomto spore nijako nemohol zmeniť skutkové a právne posúdenie uplatneného nároku.

22. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo

dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

23. Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za
tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej
škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

24. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

25. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.

26. Podľa § 441 Občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša
škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

27. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

28. Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený
požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

29. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

30. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

31. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.32.Žalobcoviasúbezpodielovýmispoluvlastníkminehnuteľností,ktorésanachádzajúvkat.úzPárovské
Háje a sú evidované na LV č. XXXX a žalovaní sú bezpodielovými spoluvlastníkmi susediacich
pozemkov, ktoré sú spolu s rod. domom so súp. č. XXX evidované na LV č. XXXX. Z výpisov z listov

vlastníctva ako aj z výpovedí strán sporu vyplýva, že žalobcovia stavbu svojho rodinného domu so súp.
č. XXX začali užívať skôr ako žalovaní. Medzi pozemkami bol postavený v roku 2010 múrik, ktorý sa
dňa 12.06.2012 zrútil. Žalobcom z dôvodu pádu múrika vznikla škoda, ktorú si uplatnili voči žalovaným.
Žalovaní ale škodu zaplatiť nechceli, pretože tvrdili, že nie so zodpovední za vzniknutú škodu.

33. Žalobcovia sa pôvodne domáhali zaplatenia sumy 4 100 eur, pričom na pojednávaní, konanom dňa
07.01.2013 vzali žalobu v časti istiny 21,85 eur spolu s príslušenstvom späť, z dôvodu čoho súd konanie
v tejto časti zastavil.

34. Následne na pojednávaní, konanom dňa 01.10.2018 navrhli žalobcovia pripustenie zmeny žaloby, s
to s poukazom na vyjadrenie znalca ohľadne výšky škody na motorovom vozidle. Súd pripustil zmenu

žalobného návrhu v časti uplatneného nároku titulom náhrady škody na sumu 4 268,15 eur spolu s
príslušenstvom.

35. Súd na základe vykonaného dokazovania konštatuje, že konštrukcia zodpovednosti za škodu v
občianskom práve patrí k tým inštitútom, ktoré sú zásadne dotvárané jednak teóriou a tak isto vydanou

judikatúrou. V tejto súvislosti súd konštatuje, že napriek tomu, že zákon výslovne neuvádza predpoklady
zodpovednosti za škodu, tieto sú definované právnou teóriou a ich obsah je potom následne doplňovaný
súdnou praxou. V danom prípade medzi takéto základné predpoklady občianskoprávnej zodpovednosti
patrí porušenie právnej povinnosti, vznik škody, príčinná súvislosť medzi nimi a prípadne aj zavinenie.

36. V tejto súvislosti súd uvádza, že protiprávny úkon sa skladá zo samotnej protiprávnosti a
z úkonu, pričom protiprávnosť úkonu je charakterizovaná ako rozpor s objektívnym právom teda
právnym poriadkom ako jednotnou kategóriou. Protiprávnosť môže byť výsledkom činnosti fyzickej alebo
právnickej osoby, ktorá spočíva buď v konaní alebo v opomenutí. Takýto úkon musí byť kvalifikovaný
ako protiprávny a požaduje sa, aby bolo porušením právnej povinnosti, ktorá bola určitému subjektu

uložená. Právna povinnosť vyplýva buď priamo z právnych predpisov alebo zo zmluvy alebo z iných
právnych skutočností. Rozpor právneho úkonu s právnym predpisom je daný nielen tam, kde tento úkon
priamo právne predpisy porušuje, ale aj tam, kde právne predpisy obchádza. Protiprávnosť úkonu sa
teda nedá predpokladať a poškodený má povinnosť túto v spore preukázať.

37. Vzhľadom k tomu, že spôsobenie škody je spoločensky nežiaduci jav, Občiansky zákonník kladie
dôraz na predchádzanie škôd a teda na prevenciu. Takáto generálna prevenčná povinnosť je vyjadrená
v ustanovení § 415 Občianskeho zákonníka, ktorý stanovuje, že každý je povinný počínať si tak, aby
nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a na životnom prostredí. Táto všeobecná
prevenčná povinnosť je záväznou právnou povinnosťou a jej nedodržanie je treba vykladať tak, že sa

jedná o chovanie, ktoré je v rozpore s právom a je teda chovaním protiprávnym. Ustanovenie
§ 415 Občianskeho zákonníka upravuje pre každého povinnosť zachovávať taký stupeň opatrnosti,
ktorý možno od neho vzhľadom na konkrétne časové a miestne situácie rozumne požadovať a ktorý je
spôsobilý zabrániť alebo aspoň čo najviac obmedziť riziko vzniku škôd na živote, zdraví či majetku.

38. V prejednávanej veci však súd dospel k záveru, že takéto protiprávne konanie zo strany žalovaných
bolo v konaní preukázané. Žalovaní nedodržali prevenčnú povinnosť ustanovenú v § 415 Občianskeho
zákonníka, a to tým, že múrik zasypali zemou, v dôsledku čoho spadol a spôsobil škodu na strane
žalobcov. Z vykonaného dokazovania, hlavne z výpovede svedkov - p. Z. ako zhotoviteľa múrik, p.
J., p. L., p. R. a p. Y., mal súd preukázané, že pôvodný múrik bol zasypaný zemou tak, že zostali

nezasypané 4 - 5 radov betónových tvárnic, tj. múrik bol zasypaný len do výšky cca. 40, max. 50 cm.
Z fotodokumentácie, ktorá je súčasťou spisu, ako aj s výpovedí svedkov, ale hlavne aj zo zápisnice z
obhliadkyvyplýva,ževroku2012bolmúrikzasypanýzemouaždovýšky1,80m.Zároveňsúdpoukazuje
na to, že žalovaní vedeli, že múrik je bez izolácie ako aj to, že je postavený z betónových tvárnic o šírke
15 cm, ktoré sami dodali zhotoviteľovi diela. V konaní bolo preukázané, že k navezeniu zeminy došlo

priamo žalovanými, a to bez rozdielu toho, akým spôsobom ju naviezli. V tomto smere súd poukazuje
na fotografie (č. l. 37 až 40), z ktorých je zrejmé, že žalobcovia v rodinnom dome už v čase stavby
múrika bývali a žalovaní aj keď už mali dom postavený, nemali vykonané žiadne terénne úpravy. Medzi
pozemkami strán sporu bol pôvodne plot, ktorý pozostával z betónových stĺpov a pletiva (foto z č. l.41), kde vidieť presne výškový rozdiel medzi oboma stavbami ako aj samotný zvlnený terén, ktorý sa
zvažuje od žalovaných smerom k žalobcom. Žalovaní po postavení múrika v roku 2010 asi do polovice
dĺžky svojho domu postupne zaviezli terén zemou, vybudovali výlučne na svojom pozemku popri dome

oporný múrik (foto č. l. 37), za ktorým sa terén znížil do výšky, ktorá reálne existovala aj v čase začatia
výstavby múrika v prednej časti pozemku. Žalovaní boli žalobcami potom, čo naviezli zeminu k múru,
upozornení na to, aby ju odstránili, ale uvedené upozornenia zostali bez odozvy a ani nie mesiac potom,
keď nastalo daždivé počasie, múrik spadol a spôsobil im škodu.

39. Bezprostrednou príčinou spadnutia múrika podľa znaleckého posudku č. 12/2014 bol bočný tlak zo
strany žalovaných prisypanou zeminou, kedy sa škára medzi oplotením a prisypanou zeminou naplnila
vsiaknutou vodou, ktorá nemala kde vzhľadom na nepriepustnosť zeminy a absenciu drenáže uniknúť.
V tomto smere súd zdôrazňuje, že i keď k stavbe múrika došlo po vzájomnej dohode strán sporu, práve
žalovaní mali byť tými, ktorí mali byť obozretní v tomto smere; mali trvať na tom (v prípade, ak mal mať
múrik funkciu oporného múru), aby bol dostatočne z ich strany izolovaný a aby bola vybudovaná drenáž.

Vedeli, aký terén popri dome majú žalobcovia a muselo im byť zrejmé, že zo strany žalobcov nebude
už múrik zasypaný zeminou, nakoľko oni už v čase jeho výstavby mali vykonané terénne úpravy okolo
domu. Na základe toho súd dospel k záveru, že práve žalovaní porušili prevenčnú povinnosť, vyjadrenú
v § 415 Občianskeho zákonníka, keď sa spoliehali na to, že múr je postavený ako oporný a nie tak ako
tvrdili žalobcovia, že ide len o deliaci múrik. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobcovia po páde

múrikadalivyhotoviťnovýmúrik,ktorýužmalfunkciuopornéhomúru,nakoľkobolnajehostavbupoužitý
materiál, ktorý spĺňal parametre danej stavbe aj po technickej stránke. Ak aj žalovaní v priebehu konania
poukázali na to, že žalobca porušil prevenčnú povinnosť tým, že nepreviazal stavbu predného plotu s
bočným plotom, súd na toto tvrdenie neprihliadol, pretože z vykonaného dokazovania toto porušenie
nevyplývalo a nebolo preukázané, že by práve takéto previazanie zabránilo, resp. mohlo zabrániť pádu

múrika. Žalobcovia od začiatku tvrdili, čo bolo preukázané aj výpoveďami svedkov (p. J., L.), že múrik
mal mať len funkciu deliacu, a nie opornú. V čase jeho postavenia bol zo strany žalovaných prisypaný len
do takej výšky, aká je zobrazená na už vyššie spomínanej fotodokumentácii. Žalobcovia svoje motorové
vozidlo ako aj bicykel parkovali na svojom dvore, tak ako to bolo obvyklé. Po stavbe múrika a vykonaní
všetkých stavebných úprav okolo domu ako napr. uloženie zámkovej dlažby, žalobcovia vysadili popri

múriku 30 ks tují, ktoré tam boli asi 2 roky. Išlo o tuje smaragd, toto tvrdenie má súd preukázané z
výpovede žalobcov, svedka p. Práznovského ako aj z fotografií (napr. z č. l. 39). Nemožno predsa
od žalobcov spravodlivo požadovať, aby pre nezodpovedné a protiprávne počínanie si žalovaných
ako vlastníkov susednej nehnuteľnosti, nemohli svoj dvor využívať na parkovanie motorového vozidla,
čo by inak znamenalo nezákonné obmedzovanie ich vlastníckeho oprávnenia. Žalobcovia by boli tak

z dlhodobého hľadiska vylúčení bez zákonného dôvodu z užívania svojho vlastníctva. Žalobcovia
teda neporušili právnu povinnosť, preto nemožno uznať ich spoluzavinenie na spôsobenej škode. Z
vykonaného dokazovania súd zistil, že potom, čo zaviezli žalovaní múrik zeminou, upozorňovali ich
žalobcovia na to, aby urobili potrebné opatrenia. O upozornení mal okrem žalovaných vedomosť aj ich
syn Jakub F., ktorý tu uviedol priamo vo svojej výpovedi.

40. V danom prípade bolo v konaní teda jednoznačne preukázané, že žalovaní nesplnili prevenčnú
povinnosť, teda ich konanie je potrebné kvalifikovať ako úkon protiprávny. Ako vlastníci nehnuteľností
pri výkone svojho vlastníckeho práva porušili povinnosť počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na majetku. Túto povinnosť porušili tým, že neurobili vhodné opatrenia na zamedzenie zosuvu zeminy,

a to napriek tomu, že boli zo strany žalobcov na túto skutočnosť upozorňovaní. Takéto opatrenie
mohli vykonať vhodnou úpravou terénu, odkopaním zeme od múrika a prípadne aj vybudovaním už
spomínanej chýbajúcej drenáže.

41. Ďalším nevyhnutným atribútom pri skúmaní práva na zodpovednosť za škodu je vznik škody, ktorá

je predpokladom vzniku občianskoprávnej zodpovednosti. Pojem škody je definovaný tak, že sa jedná
o majetkovú ujmu, teda ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného. Takáto majetková ujma
musí existovať a musí byť vyjadriteľná v peniazoch.

42. Ďalším atribútom prípadnej zodpovednosti za náhradu škody je aj jednoznačné zistenie

existencie príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou škodou ako dôležitým
predpokladom pre vznik zodpovednosti za škodu. Takéto zistenie príčinnej súvislosti znamená, že je
treba z celého reťazca všeobecných príčin vysledovať len príčiny a následky, ktoré sú dôležité pre
zodpovednosť za škodu. Je potrebné zistiť, či bola spôsobená škoda v zmysle občianskeho právaa potom je potrebné zisťovať existenciu príčiny tejto škody. Takýmito skutočnosťami teda príčinami
môže byť protiprávny úkon určitým spôsobom kvalifikovaný ako škodová udalosť. Súd teda v konaní
zisťuje, či vzhľadom ku konkrétnej škode niektorá z týchto skutočností je príčinou vzniku škody a či

táto skutočnosť škodu aj spôsobila. Táto príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená, ale musí byť aj
bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia a teda bremeno tvrdenia a dôkazná povinnosť a teda
dôkazné bremeno v civilnom procese zaťažuje v zásade žalobcu. Vzťah medzi príčinou a jej následkom
musí byť pritom bezprostredný a bezpečne preukázaný. Samotná škoda ani samotné porušenie právnej
povinnosti teda ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a k tomu korelujúce právo na jej náhradu.

Príčinnú súvislosť taktiež nemožno zamieňať iba s časovou nadväznosťou a súvislosťou, teda musí
sa jednať o takú skutočnosť, bez ktorej by ku škodlivému následku nedošlo a teda musí byť v konaní
preukázané, že škoda by nenastala bez tejto príčiny.

43. Súd konštatuje, že v danej sporovej veci otázka príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a
vzniknutou škodou zo strany žalobcu bola bezpečne preukázaná. Je teda zrejmé, že pokiaľ by žalovaní

dodržali všeobecnú prevenčnú povinnosť (nezaviezli by múrik zeminou do výšky 1,5 m nad terén parcely
žalobcov) alebo by urobili také opatrenia, ktoré by nespôsobili pád múrika (odkopanie zeme po tom, čo
boli na to upozornení, pričom aj sami mali vedomosť o tom, že tvárnice sa naklonili smerom k žalobcom),
nebolo by k škodnej udalosti došlo. Vzhľadom k tomu, že občiansko-právna zodpovednosť ja založená
na princípe zodpovednosti za predpokladané teda prezumované nedbanlivostné zavinenie, žalovaní

v konaní nijakým spôsobom nepreukázali, že sa v danom prípade zbavili zodpovedností preukázaním
toho, že škodu nezavinili.

44. Na strane žalovaných sú tak naplnené všetky predpoklady zodpovednosti za spôsobenú škodu v
zmysle § 420 Občianskeho zákonníka, teda škoda vzniknutá na osobnom motorovom vozidle, bicykli,

tujách a finančné prostriedky vynaložené na likvidáciu odpadu, je následkom protiprávneho úkonu
žalovaných, ktorý je s ňou v priamej príčinnej súvislosti.

45. Čo sa týka samotnej výšky škody, súd mal v konaní preukázané, že na motorovom vozidle vznikla
škoda vo výške 1 390 eur, v tomto smere sa súd stotožnil so záverom znaleckého posudku č. 60/2015

Ing. E. Veverku, ktorý bol v konaní ustanovený ako znalec z dôvodu, aby určil výšku škody, ktorá vznikla
žalobcom na motorovom vozidle značky Opel, EČ: NR XXX EN. Tým, že náklady na opravu vozidla,
tj. jeho uvedenie do pôvodného stavu pred jeho poškodením (7 308 eur) by boli výrazne vyššie ako
bola hodnota vozidla bezprostredne pred jeho poškodením (1 840 eur), došlo poškodením vozidla k tzv.
totálnej škode, ktorú vyčíslil znalec na sumu 1 390 eur.

46. Súd napriek tomu, že žalobcovia zmenili žalobu v časti výšky škody, vyčíslenej predmetným
znaleckým posudkom Ing. Veverku, zo sumy 1 200 eur na sumu 1390 eur, vzhľadom na vznesenú
námietku premlčania žalovaných, priznal žalobcom len sumu 1 200 eur. Súd má za to, že námietka
premlčania je dôvodná, pretože k zmene žaloby v časti náhrady škody na motorovom vozidle došlo

až po uplynutí všeobecnej premlčacej doby. Súd neprihliadol na námietky žalovaných k vyčísleniu
škody na vozidle ustanoveným znalcom, nakoľko tvrdenia žalovaní žiadnym spôsobom nepreukázali,
z dôvodu čoho neuniesli v tomto smere dôkazné bremeno. Napriek tomu, že žalovaní pôvodne navrhli
vypracovanie odborného vyjadrenia k výške skutočnej škody na motorovom vozidle, nakoniec od tohto
dôkazu v rámci posledného pojednávania ustúpili a netrvali na vykonaní tohto dôkazu.

47. Pokiaľ ide o výšku škody na bicykli, tá bola znalcom Ing. Veverkom vyčíslená v znaleckom posudku
č. 60/2015 na sumu 49 eur. Súd s poukazom na vykonané dokazovanie, ktorým bolo preukázané, že
došlo k poškodeniu bicykla (výmena kolesa, bowdenu a jeho koncovky, lanka ) v sume 49 eur, žalobcom
priznal predmetnú sumu.

48. Ďalšia škoda vznikla žalobcom na tujách, ktoré boli vysadené v roku 2010 popri múriku. Súd
považuje za preukázané, že pádom múrika boli tuje zasypané a až do odvozu zeminy a stavebnej sute s
nimi nebolo manipulované. Z obhliadky na mieste samom, ktorú súd vykonal dňa 05.03.2013, je zrejmé,
že sa tam nachádzali pôvodné tuje vo výške cca. 70 cm, ktoré boli zasadené vo vzdialenosti 50 cm. Tieto

rastliny boli v čase obhliadky zničené a suché, z čoho súd vyvodil záver, že žalobcom vznikla škoda.
Na tomto mieste súd uvádza, že i keď žalovaní tvrdia, že k ich poškodeniu došlo použitím bágru, ktorý
odpratával odpad z múrika, tieto tvrdenia sú v rozpore s vykonaným dokazovaním. Súd má k dispozícii
fotografie, z ktorých vyplýva, že tuje boli po páde zasypané (foto z č. l. 38, 86 - 90) pár týždňov akoaj to, že pri odvoze odpadu a zeminy báger postupoval šetrne a opatrne tak, aby tuje nezničil. Aj keď
boli možno podľa toho, čo videli žalovaní, tuje po vyslobodení spod stavebnej sute a zeminy len ohnuté,
neboli schopné regenerácie; práve preto vyschli, čo nie je možné účinne poprieť. V konečnom dôsledku

príčinou vyschnutia drevín musel byť práve pád múrika, v dôsledku čoho preukázateľne na tuje padli
časti betónových tvárnic a zemina, ktorá ich úplne zasypala. I keď súd nevykonal znalecký posudok
na určenie príčiny vyschnutia tují, mal za to, že tak ako bolo konštatované v rámci obhliadky, tieto boli
zničené a vyschli. Dôvodom boli práve aj tie skutočnosti, že v rokoch 2011-2012 boli mimoriadne horúce
letá a bolo málo vlahy. Sucho a teplo spolu s pôsobením ďalších negatívnych vplyvov (zasypanie

tují) určite zanechalo svoje negatívne stopy na kondícii predmetných tují, pre ktoré nakoniec vyschli. V
tomto smere sa súd odvoláva na rozsudok Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 2To/62/2016, v ktorom bol
okrem iného i ustanovený znalec z odboru poľnohospodárstva odvetvie rastlinná produkcia všeobecná
a špeciálna a záhradníctvo Doc. Ing. Kamil Hudec, PhD. Jeho úlohou bolo vyčísliť spôsobenú škodu,
ktorá vznikla vyschnutím tují pre poškodeného. Výšku spôsobenej škody na tujách smaragd určil znalec
sumou vo výške 32 eur za kus. Žalobcovia predložili v konaní aj potvrdenie od spoločnosti RR-Servis

s.r.o, Veľký Cetín, z ktorého má súd potvrdené, že cena tuje Smaragd 70 cm sa pohybovala v roku
2010 v rozpätí 14-16 eur/ks a v roku 2012 cena tuje 80-90 cm bola v sume 26-27 eur/ks. Žalovaní
tieto potvrdenia žiadnym spôsobom nepopreli, preto z nich súd vychádzal pri určení výšky škody na
tujách. Žalobcami predložený dôkaz o cene tují inak zodpovedá aj vyššie uvedenej cene, ktorú aj keď
nešlo o rovnaký prípad, určil znalec vo výške 32 eur. Žalobcovia si titulom náhrady škody na drevinách

- tujách, uplatnili sumu 800 eur, čo je v prepočte 26,66 eur za 1 ks. Z vykonaného dokazovania mal súd
preukázané (výpoveď žalobcov, svedkov J., L.), že žalobcovia mali zasadených 30 ks tují. Z fotografií,
ktoré súdu predložili strany sporu vyplýva, že pádom múrika neboli ale poškodené všetky tuje. Konkrétne
z foto na č. l. 38, 86 a 87 súd zistil, že nebolo poškodených 7 ks tují. Tieto neboli žiadnym spôsobom v
dôsledku spadnutia múrika ani ohnuté, ani zasypané, tj. nevznikla na nich žiadna škoda. Z uvedeného

dôvodu súd titulom škody na drevinách žalobcom priznal len sumu 613,33 eur, a to za 23 zničených
tují ( 23 ks x 26,66 eur).

49. Okrem toho si žalobcovia uplatnili škodu vo výške 2 000 eur za vyčistenie, odvoz a likvidáciu
stavebného odpadu ako aj zeminy. Predložili súdu faktúru spoločnosti FESTAV s.r.o. pod č. 2012008,

z ktorej vyplýva, že si objednali likvidáciu padnutého múra. Cena za vykonané práce bola uhradená
žalobcami v hotovosti dňa 18.09.2012, čo preukázali príjmovým pokladničným dokladom k č. f. 2012008.
V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že z fotodokumentácie, ktorá je súčasťou spisového materiálu,
má súd preukázané, že u žalobcov boli práce, súvisiace k likvidáciou odpadu, skutočne vykonávané a
zrealizované. Svedčia o tom jednoznačne fotografie z č. l. 83-85, ktoré súdu predložili priamo žalovaní.

Na pozemku žalobcov sa nachádzal malý báger, ktorý postupne odpratal všetku spadnutú zeminu
ako aj betónový múrik. Z týchto fotiek súdu je zrejmé, že práve týmto postupom sa snažili žalobcovia
šetrne odstrániť všetok odpad, a to jednak z dôvodu, že vedeli, že sa tam nachádzajú tuje ako aj z
dôvodu, aby im nevznikla prípadne ďalšia škoda, v súvislosti so zámkovou dlažbou, ktorú mali uloženú
okolo ich domu. Zároveň z nich možno dedukovať, že časť prác na odvoze odpadu sa vykonávala

aj ručne v záujme zlikvidovania všetkého odpadu. Odpad bol postupne nakladaný na nákladné auto,
ktoré bolo zaparkované na verejnej komunikácii a bezprostredne po jeho naplnení bol odpad odvezený
preč. V nadväznosti na to súd nemohol považovať tvrdenia žalovaných o nadhodnotenie bežných
trhových cien, súvisiacich s likvidáciou odpadu, za správne. Je pravdou, že žalovaní predložili 2 cenové
ponuky na odvoz sute zo zrúteného múrika. Súd po oboznámení sa s nimi ale zistil, že predmetom

ponuky Nitrianskych komunálnych služieb, s.r.o., je výlučne prenájom kontajnera spolu s cenou prepravy
a cenou za odpad. V druhej ponuke od spoločnosti ELKAPO s.r.o., je nacenený tiež iba prenájom
kontajnera, preprava a práca ramena za 5 úkonov. V žiadnej z týchto ponúk nie je zmienka o tom,
kto tú zeminu na kontajner naloží a ani nie je v nich zohľadnená cena samotnej práce. Žalovaní teda
súdu predložili cenové ponuky, z ktorých nemožno vyvodiť a preukázať nimi tvrdenú reálnu cenu za

odvoz odpadu v sume od 147 eur do 155 eur bez DPH. V ponukách uvádzaný kontajner je v tomto
prípade podľa súdu len jednou z položiek, ktorú s likvidáciou odpadu súvisí, dôležitými sú práve tie
skutočnosti, ako sa existujúci odpad z poškodeného miesta odstráni. V tomto prípade sa tak mohlo
stať, aj vzhľadom na to, že sa jedná o presne vymedzený priestor medzi rodinným domom a hranicou
pozemku, jedine pomocou malého stavebného stroja, prípadne ručnou prácou. To, že žalobcovia zvolili

spôsob odpratania stavebnou firmou, nemôže byť na ich ujmu. Predsa bolo aj povinnosťou žalobcov
počínať si tak, aby nedošlo k ďalším škodám na majetku. K námietke žalovaných ohľadne vykonania
prác firmou, ktorá nemala v predmete podnikania nakladanie s odpadom, súd uvádza, že spoločnosť
FESTAV s.r.o. (v súčasnosti už Malý Háj, s.r.o.) mala v obchodnom registri, účinnom v čase vykonávaniaprác, v predmete podnikania zemné a výkopové práce, kompletačné a dokončovacie práce ako aj
uskutočňovanie stavieb a ich zmien. Z popisu voľných živností, zverejnených na internetovej stránke
www.minv.sk , má súd preukázané, že v rámci dokončovacích prác je možné

poskytovať služby stavebnými mechanizmami, pracovnými strojmi a zariadeniami a medzi prípravné
práce pre stavby, kam sa zaraďujú i zemné práce, patrí aj úprava terénu pre stavby a v okolí stavby,
odobratie pôdy s uložením na určené skládky. Žalobcovia súdu preukázali, že skutočne za likvidáciu
odpadu zrúteného múrika zaplatili sumu 2 000 eur, tj, vznikla na ich strane skutočná škoda v sume 2
000 eur, ktorú im súd aj priznal.

50. Na základe vykonaného dokazovania považoval preto súd nárok žalobcov v časti 3 862,33 eur za
dôvodný (súčet 1200 eur + 49 eur + 613,22 eur + 2 000 eur). Vo zvyšnej časti žalobu súd zamietol, a
to s poukazom na vznesenú námietku premlčania žalovaných ako aj nepreukázania škody žalobcami
v sume 405,82 eur.

51. Žalobcovia zároveň uplatnili úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo žalovanej sumy, a to z dôvodu,
že žalovaní sa dostali do omeškania. Súd s poukazom na ustanovenia § 517 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z. z. priznal žalobcom úrok z omeškania v uplatnenej výške.
Úroková sadzba bola k 13.06.2012 - 1%, tj. úrok z omeškania bol vo výške 9% ročne.

52. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

53. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

54. Podľa § 262 ods.2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

55. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 CSP tak, že

žalobcova majú voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 80,98 %. Keďže súd žalobe
žalobcov vyhovel v sume 3 862,33 eur, žalobcovia boli úspešní v rozsahu 90,49 % a žalovaní v rozsahu
9,51 %. Žalobcovia sa žalobou domáhali zaplatenia istiny vo výške 4 268,15 EUR. Žalobcovia nemali
úspech v sume 383,97 eur ako aj zapríčinili zastavenie konania v sume 21,85 eur, spolu čo do sumy
405,82 EUR, ktorá predstavuje 9,51 % zo žalovanej sumy. Úspešnejší boli tak žalobcovia a vznikol im

nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v rozsahu 80,98 % (90,49% - 9,51%).

56. Vzhľadom k tomu, že v konaní boli vyhotovené znalecké posudky, súd rozhodol aj o náhrade trov
štátu proti stranám sporu. V konaní štátu vznikli trovy konania spojené s vykonávaním dôkazov - 2
znaleckých posudkov, preto súd rozhodol, že štát má právo na náhradu trov konania voči stranám sporu

pomernou časťou, a to v súlade s § 255 ods. 1 CSP. Civilný sporový poriadok vypustil úpravu trov
štátu, pričom nezohľadnil trovy vzniknuté v konaniach začatých pred jeho účinnosťou (čo je aj prípad
prejednávanej veci). Povinnosťou súdu preto bolo vysporiadať sa s touto situáciou. Súd tak aplikujúc
základné princípy čl. 4 ods. 2 CSP má za to, že štátu patrí náhrada trov, ktorému reálne vznikli (reálne
ich vynaložil), v súlade s vtedy platnou procesnou normou (§ 148 OSP), ktoré mu garantovala nárok na

ich náhradu. Garanciu tohto nároku už nový procesný predpis nedáva a štát nemá priestor na uplatnenie
si skôr vzniknutých trov. Súd preto dospel k záveru, že je potrebné aplikovať základný princíp uvedený
v čl. 4 ods. 2 CSP a priznať štátu nárok na náhradu vzniknutých trov. Priznanie tohto nároku štátu
si súd prvej inštancie volí ako normu, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, s prihliadnutím
na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva CSP tak, že jej výsledkom bude

rozumné usporiadanie procesných vzťahov, zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú
rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít (priznávajúcich v doterajšej súdnej praxi štátu nárok na
náhradu vynaložených trov konania). Vzhľadom na absenciu úpravy trov konania štátu v CSP súd
aplikoval § 259 CSP, nakoľko štátu vznikli trovy konania v súvislosti s dokazovaním. Pretože žalobcovia
mali v konaní neúspech vo výške 9,51 % a žalovaní vo výške 90,49%, rozhodol, tak, že štát má právo

na náhradu trov konania voči stranám tak, ako je uvedené vo výroku IV. rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného
vyhotovenia na Okresný súd Nitra.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie
napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.