Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 31, 2019

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 4Csp/313/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617212222
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mikuláš Géczi
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2019:6617212222.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Mikulášom Géczim v spore žalobcu C. F., X.. XX.XX.XXXX, trvale
bytom L. XXXX/XX, XXX XX O., štátny občan SR, zastúpeného JUDr. Andrej Cifra, advokát, so sídlom
J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o.,
so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo

výške 636,66 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 636,66 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 525,66 eur od 13.11.2017 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 111,-
eur od 16.11.2017 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania vo výške 100 %.
O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením

vydaným vyšším súdnym úradníkom.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasapodanoužaloboudomáhalvočižalovanémuzaplateniasumy636,66eurspríslušenstvom.
Dňa 10.02.2015 žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu
č. XXXXXXXXXX (ďalej len „úverová zmluva“) so schválenou výškou úveru 1.110,- eur. Reálne bola
žalobcovi z poskytnutého úveru vyplatená len suma vo výške 999,- eur. Z toho suma 401,64 eur
bola poukázaná priamo na účet žalobcu a suma 597,36 eur bola na započítaná na predchádzajúcu

pohľadávku (viď. Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere
číslo XXXXXXXXXX zo dňa 10.02.2015). V súvislosti s úverovou zmluvou mala byť tiež uzatvorená
Dohoda o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX, ktorá je podľa žalobcu zmluvou závislou na existencii
úverovej zmluvy, čo možno vyvodiť okrem totožného číselného označenia a dátumu uzatvorenia, aj
zo skutočnosti, že „služby“, ktoré majú byť poskytované na základe dohody o poskytovaní služieb, by
nebolo možné poskytovať bez existencie úverovej zmluvy a sú výlučne viazané na existenciu Úverovej
zmluvy. Žalobca poukázal na absolútnu neplatnosť úverovej zmluvy, ktorú možno vyvodiť zo skutočnosti,

že nedošlo k jej uzavretiu v zmysle princípov platných pre občiansko-právne vzťahy pri uzatváraní zmlúv.

2. Ustanovenie § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka vychádza zo zásady, že prijatie návrhu (t.j. súhlas
s návrhom) musí byť úplný. Podmienkou vzniku zmluvy preto je, aby návrh na jej uzavretie bol prijatý
v celom rozsahu bez akýchkoľvek zmien a výhrad. V prípade, že odpoveď na návrh obsahuje zmenu
obsahu (výhrady, dodatky, zmeny, ... ), považuje sa za odmietnutie návrhu ako celku a za splnenia

podmienok v § 43a ods. 1 OZ za nový návrh so zmeneným obsahom. Bod 5. úverovej zmluvy („Údaje o
požadovanom spotrebiteľskom úvere revolvingového typu v EUR“) považuje žalobca za návrh zmluvy.
Uvedenýbodvypĺňalžalobca,čojezrejmézpoznámkyvzátvorke„vyplňte“avypĺňalhodňa02.02.2015,kedy žalobca na úverovú zmluvu pripojil svoj podpis. Žalobca dal do pozornosti bod 5., ktorý obsahuje:
predpokladanú RPMN za úver : 25,73 %, predpokladanú RPMN úveru po poskytnutí revolvingu : 25,73
%. Bod 6. Úverovej zmluvy doplnil žalovaný, čo je zrejmé z poznámky v zátvorke „nevypĺňajte“ a doplnil

ho dňa 10.2.2015, kedy žalovaný na úverovú zmluvu pripojil svoj podpis. V danom bode, ktorý má byť
považovaný za prijatie návrhu, boli uvedené iné údaje ako v bode 5. Zmluvy, a to v bode 6.: RPMN za
úver : 25,58 %, predpokladanú RPMN úveru po poskytnutí revolvingu : 25,78 %. Z uvedeného je podľa
žalobcu zrejmé, že jednostranný úkon „návrh zmluvy“ zo strany žalobcu a jednostranný úkon „prijatie
návrhu“ zo strany žalovaného nie sú zhodné, keďže zo strany žalovaného došlo pri prijímaní návrhu

zmluvy k zmenám v údajoch oproti údajom v návrhu žalobcu.

3. Žalobca poukázal tiež na ďalšie „nové“ náležitosti uvedené v Oznámení veriteľa o schválení úveru
dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX zo dňa 10.02.2015, a to „dátum
splatnosti prvej splátky úveru: 14.03.2015“, „dátum splatnosti poslednej splátky úveru: 14.08.2018“
a „dátum splatnosti splátky v priebehu periódy splácania: 14“, ktoré sa rovnako tak v Úverovej

zmluve nenachádzajú, preto z tohto dôvodu predstavuje podľa neho Oznámenie veriteľa o schválení
úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX. zo dňa 10.02.2015 nový návrh
žalovaného na uzatvorenie zmluvy, ktorý žalobca žiadnym spôsobom písomne neakceptoval. V prípade
Oznámenia sa jedná o úkon urobený výlučne žalovaným, teda o jednostranný právny úkon, ktorý môže a
mohol predstavovať akceptačný úkon na jednostranný úkon žalobcu - návrh na uzavretie zmluvy, avšak

jedine za predpokladu, že by svojim obsahom nemenil pôvodný návrh žalobcu.

4. Keďže zo strany žalobcu už nedošlo k písomnému prijatiu nového návrhu žalovaného, mal za to,
že k platnému uzatvoreniu úverovej zmluvy nedošlo, teda úverovú zmluvu považujme za absolútne
neplatný právny úkon. Nakoľko je úverová zmluva ako hlavný záväzkový vzťah neplatným právnym

úkon, absolútne neplatným právnym úkonom bude aj závislá Dohoda o poskytnutí služby ako zmluva
závislá na úverovej zmluve.

5. Napriek tomu, že žalobca považuje úverovú zmluvu primárne za absolútne neplatnú, podporne
poukázal aj na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru poskytnutého na základe úverovej zmluvy z

dôvodu absencie obligatórnych náležitostí vyžadovaných zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch: podľa písm. f) - doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru a podľa písm. g) - celková výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a
podmienky upravujúce jeho čerpanie - zo strany žalovaného došlo k poskytnutiu úveru vo výške 999,-
eur, avšak v úverovej zmluve sa uvádza výška úveru 1.110,-eur. Poplatok za poskytnutie úveru vo výške

111,- eur (1.110 eur mínus 999 eur) v zmysle bodu 10. „Zmluvných dojednaní Zmluvy o spotrebiteľskom
úvere revolvingového typu“ považuje žalobca za neplatný z dôvodu jeho fiktívnosti (umelo znižuje reálnu
výšku odplaty - RPMN), netransparentnosti a neprijateľnosti (absentuje akékoľvek reálne protiplnenie).
Uvedený poplatok za poskytnutie úveru považuje zároveň za neprijateľnú zmluvnú podmienku, t.j. za
neplatný, a teda nemal byť platne započítaný proti istine úveru.

6. Žalobca poukázal aj na nedostatok obligatórnej náležitosti úverovej zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 písm. j)
zákona č. 1269/2010 Z. z. - ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť - náležitosť je podľa neho uvedená nesprávne nakoľko celková čiastku, ktorú musel žalobca
zaplatiť za poskytnutie úveru je 2.544,36 eur (42 x 60,58 eur) a nie 1.577,22 eur, resp. RPMN je uvedená

nesprávne, keďže vstupné údaje pri výpočte RPMN vychádzali zo sumy poskytnutia úveru 1.110 eur
(reálne však bol poskytnutý úver 999,- eur), podľa písm. l) - výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov - termín splatnosti splátok sa nenachádza v Úverovej zmluvy.

7. V zmysle § 11 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch upravujúci dôsledky porušenia

povinností, vo svojom odseku 1 uvádza, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov. Dôsledkom vyššie uvedeného je, že žalovaný mal právny titul iba na zaplatenie sumy
istiny skutočne poskytnutého úveru vo výške 999,-eur.

8. Žalobcovi bol na základe úverovej zmluvy poskytnutý úver vo výške 999,-eur. Žalobca v prospech

žalovaného uhradil sumu spolu vo výške 1.635,66 eur, tak ako to vyplýva
Z uvedeného je preto podľa žalobcu zrejmé, že žalovaný sa na jeho úrok bezdôvodne obohatil, nakoľko
bez právneho titulu prijímal úhrady od žalobcu nad rámec istiny úveru za obdobie od 06.07.2016
do 13.08.2017 (z úhrady pripísanej na účet žalovaného zo dňa 06.07.2016 predstavuje bezdôvodnéobohatenie suma 30,86 eur), spolu vo výške 636,66 eur (úhrady 1.635,66 eur mínus istina úveru 999,-
eur). Žalobca si preto podanou žalobou uplatnil právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
vo výške 636,66 eur.

9. Na základe predžalobnej výzvy zo dňa 07.11.2017 bol žalovaný vyzvaný na vydanie bezdôvodného
obohatenia vo výške 525,66 eur v lehote na plnenie do 12.11.2017. Žalobca má za to, že žalovaný sa
odo dňa nasledujúceho po tomto dni, teda odo dňa 13.11.2017 dostal do stavu omeškania. Žalobca si
uplatňuje zákonný úrok z omeškania vo výške 5,00 % zo sumy 525,66 od 13.11.2017 do zaplatenia.

Na základe predžalobnej výzvy zo dňa 10.11.2017 bol žalovaný vyzvaný na vydanie bezdôvodného
obohatenia vo výške 111 eur v lehote na plnenie do 15.11.2017. Žalobca má za to, že žalovaný sa
odo dňa nasledujúceho po tomto dni, teda odo dňa 16.11.2017 dostal do stavu omeškania. Žalobca si
uplatňuje zákonný úrok z omeškania vo výške 5,00 % zo sumy 111 eur od 16.11.2017 do zaplatenia.

10. Súd doručil žalobu spolu s prílohami, výzvou na vyjadrenie k žalobe, poučením strany sporu

žalovanému dňa 17.08.2018. Tento doručil súdu dňa 28.08.218 vyjadrenie, v ktorom s podanou žalobou
a dôvodmi v nej uvedenými nesúhlasil.

11. Žalovaný poprel tvrdenie žalobcu, pretože údaj RPMN sa v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov dohodnúť nedá. Z povahy

niektorých náležitostí uvedených v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. vyplýva, že nemôžu byť
predmetom konsenzu, a zákon takýto konsenzus ani nepredpokladá (čo je na prvý pohľad zrejmé pri
údajoch ako adresa a označenie kontrolného orgánu, ktorý je určený zákonom, priemerná hodnota
RPMN, ktorý údaj určuje Ministerstvo financií SR). Žalovaný tvrdil, že hodnota RPMN úveru sa medzi
stranami úverovej zmluvy nikdy nedojednáva, a preto sa účastníci zmluvy na tejto náležitosti dohodnúť

ani nemôžu. To, že RPMN sa dohodnúť objektívne nedá (nedá sa teda navrhnúť, akceptovať a pod.)
vyplýva v prvom rade z právnej úpravy upravujúcej spôsob určenia tohto údaju.

12. Podľa § 2 písmeno i) zákona č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie ročnou
percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,

vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.

13. Podľa § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú
percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe

údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady
použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

14. Ak má byť údaj o RPMN určený tak, že je vypočítaný na základe údajov platných v čase uzavretia
zmluvy, potom to znamená, že pri jeho určení sa vychádza z údajov jestvujúcich v danom čase. Medzi

tieto údaje (viď príloha č. 2 k zákonu č. 129/2010 Z.z.) patrí aj dátum prvého čerpania úveru (ktorý
je známy v čase uzavretia zmluvy, nie v čase kedy sa podáva žiadosť o poskytnutie úveru). Zákonná
úprava určenia RPMN teda nielen svojím textom (v podobe spojenia „vypočítané na základe údajov
platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere“), ale aj spôsobom jeho určenia (viď údaje,
ktoré sú rozhodujúce pre určenie RPMN) vychádza z toho, že nejde o údaj dohodnutý, ale určený

presne stanoveným spôsobom. Ak by žalovaný neurčil údaj RPMN schváleného úveru postupom podľa
zákona č. 129/2010 Z.z., teda by tento údaj neurčil výpočtom podľa vzorca stanoveného zákonom v
čase uzavretia zmluvy, ale by uviedol hodnotu zhodnú s „predpokladanou RPMN“ uvedenou v bode 5
každej zmluvy, potom by porušil zákona č. 129/2010 Z.z. Porušenie by práve vyplývalo z toho, že by
uviedol rovnakú RPMN ako údajne „navrhol“ žalobca v oboch zmluvných vzťahoch. Pretože v takom

prípade by takto určená RPMN nebola vypočítanou podľa zákona č. 129/2010 Z.z.

15. Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru žiadny návrh RPMN neobsahuje, uvádza sa v nej
len údaj o predpokladanej RPMN. Na základe uvedeného mal žalovaný za to, že otázka „dohody“
o RPMN nebola zo strany súdu ani len posúdená v tom smere, či zákonná úprava takúto dohodu

pozná a predpokladá. Zákon č. 129/2010 Z.z. vôbec nepredpokladá, že by sa náležitosti vymenované
v § 9 ods. 2 mali dohodnúť, vyžaduje aby boli v zmluve uvedené. Ako príklad možno poukázať na
to, že logicky sa strany nemôžu dohodnúť na tom, kto bude kontrolným orgánom pre zmluvný vzťah,
pretože je to otázka daná právnymi predpismi. Samotný zákon č. 129/2010 Z.z. napríklad v § 11 ods. 1písm. c) uvádza, že nesprávne uvedená ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa
spôsobuje bezúročnosť úveru. Teda zákon aj na tomto mieste vychádza z určenia RPMN spôsobom
stanoveným v zákone č. 129/2010 Z.z., a nie z toho, že pôjde o dohodnutý údaj.

16. Žalovaný poprel tvrdenia žalobcu, že mu bola poskytnutá len suma 999,- eur. Výška úveru bola
dohodnutá v sume 1100,- eur a táto suma bola žalobcovi aj poskytnutá. Samotný zákon č. 129/2010 Z.z.
ako spôsoby (formy) poskytnutia spotrebiteľského úveru predpokladá (po prijatí regulácie v tejto otázke
od23.12.2015)pripúšťaprevodnaplatobnýúčetspotrebiteľa,prevodnaúčtyinéhoveriteľa,započítanie

na úhradu iných záväzkov spotrebiteľa, alebo poštovú poukážku. Z ustanovenia § 2 písm. l) zákona č.
129/2010 Z.z. vyplýva, že celkovou výškou spotrebiteľského úveru sa rozumie maximálna výška alebo
súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
Pojem „poskytnutie“ je teda chápaný širšie, ako to tvrdí žalobca. V zmysle zákona je to každá čiastka,
ktorá je poskytnutá - prevodom na účet spotrebiteľa, prevodom na účet iného veriteľa pri refinancovaní
záväzkov spotrebiteľa, v rámci započítania na úhradu iných záväzkov spotrebiteľa, poštovou poukážkou

atď. V prípade zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu číslo XXXXXXXXXX bol úver
poskytnutý sčasti vyplatením a sčasti započítaním so záväzkom dlžníka uhradiť poplatok za poskytnutie
úveru. Ak by malo platiť tvrdenie žalobcu o tom, že došlo k poskytnutiu nižšej sumy ako je uvedené
v zmluve, pričom toto tvrdenie je založené na tvrdení o výške sumy prijatej na účet žalobcu, potom
zovšeobecnením tohto tvrdenia v prípade refinančných úverov či úverov použitých na úhradu ceny

tovaru alebo služby (kedy na účet spotrebiteľa sa neposkytuje žiadna suma) by v zmysle tvrdení žalobcu
nedochádzalo k poskytnutiu úveru, výška úveru by bola nula eur a teda v konečnom dôsledku by
spotrebiteľ získaval plnenie, ktoré formálne je uhradené z úveru, ale žiadny úver by nedostal a teda
by nemal mať ani záväzok ho vrátiť. Z uvedenej regulácie vyplýva, že spotrebiteľský úver môže byť
poskytnutý vo forme úveru každým spôsobom, ktorý pripúšťa platné právo - s výnimkou poskytnutia v

hotovosti. Čiže, arg. a contrario bezhotovostne, formou započítania a pod. Spotrebiteľské úvery sú často
čerpané na účely refinancovania iných úverov, kedy sú prostriedky z úveru poskytované v prospech
spotrebiteľa, ale reálne na účty iných veriteľov či úhradu iných záväzkov medzi tými istými subjektmi
(rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. Obdo V 47/2001 (ZSP 8/2004)

17. Žalovaný poprel aj tvrdenia žalobcu o nesprávnom výpočte RPMN. Žalovaný nesprávne vychádzal
pri výpočte výšky RPMN, keď do výpočtu použil aj poplatok za dohodu o poskytnutí služby. Pokiaľ
ide o žalobcom priložené údaje o výške RPMN treba poukázať, že tieto boli vypočítané na základe
kalkulačky bežne dostupnej na internete, ktorá nezohľadňuje všetky údaje pri výpočte RPMN, ale je
len orientačná. Údaj o RPMN sa počíta podľa zákonného matematického vzorca tvoriaceho prílohu

k zákonu č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, do ktorého je okrem iných údajov premietnutý
aj údaj o ročnej úrokovej sadzbe. Ako dôkaz žalovaný predložil výpočet RPMN pre úver poskytnutý
žalobcovi. K odplate podľa Dohody o poskytnutí služby v spojení s povinnosťou zápočtu do výšky RPMN
dal do pozornosti aj rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 43CoSr/1/2018 zo dňa 27.03.2018:
„Odvolací súd sa nestotožnil ani s právnym názorom súdu prvej inštancie o tom, že žalovaný mal do

základu pre výpočet výšky RPMN započítať žalobcom namietanú sumu 215,75 Eur ako plnenie v zmysle
Dohody o poskytnutí služby upravenej v bode 8.1 zmluvy o revolvingovom úvere ... Je potrebné uviesť,
že žalobca pri podpisovaní Dohody o poskytnutí služby ... musel presne vedieť, prečo túto dohodu
a za akých podmienok podpisuje. Nešlo pritom o žiadne povinnosti, ktoré by mu žalovaný nanucoval
alebo podsúval, pretože sa mohol rozhodnúť, že o odklad splátok záujem nemá ... Z obsahu Dohody

pod bodom 8. zmluvy a jej umiestnenia na poslednej strane zmluvy o revolvingovom úvere nesporne
vyplýva, že sa jednalo o samostatný právny úkon, oddelený od predmetu Zmluvy, keďže poskytnutie
revolvingového úveru na tejto Dohode o odklade splátok žiadnym spôsobom nezáviselo.“

18. K tvrdeniam žalobcu o nedostatkoch v náležitostiach žalovaný uviedol, že údaje o výške a mene

poskytnutého úveru sú obsiahnuté na lícnej strany Žiadosti/Zmluvy, pričom podmienky upravujúce
jeho čerpanie definuje článok 2 Zmluvných dojednaní (na zadnej strane Žiadosti/Zmluvy, resp. na
osobitnej listine pre vzťahy založené v roku 2015). Žalovaný poprel tvrdenia žalobcu o absencii termínu
konečnej splatnosti úveru a doby trvania zmluvy. Pokiaľ ide o uvádzanie konečnej splatnosti úveru
žalovaný uviedol, že táto náležitosť nemôže a nikdy nemohla byť v zmysle únijného práva dôvodom

pre bezúročnosť úveru. Poukázal pri tom na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ v bode 58 rozsudku vo
veci C-42/15 ako aj na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR v uznesení sp.zn. 3Cdo/146/2017.
Konkrétne vo vzťahu k uvádzaniu termínu konečnej splatnosti žalovaný vzhľadom na uvádzané
rozhodnutia Súdneho dvora EU a Najvyššieho súdu SR uviedol, že s týmto údajom (náležitosťou)nemôže byť spájaný následok v podobe bezúročnosti, pretože členský štát takúto skutočnosť nemôže
upraviť vo vnútroštátnom práve ako dôvod bezúročnosti a ďalej ani preto, lebo údaj o konečnej splatnosti
nie je spôsobilý ovplyvniť posúdenie rozsahu záväzku spotrebiteľa. Túto skutočnosť potvrdila aj zmena

zákona č. 129/2010 Z.z. od 01.05. 2018. Zákonná požiadavka uvedenia termínu konečnej splatnosti
úveru bola v posudzovanom zmluvnom vzťahu splnená viacerými spôsobmi, a to určením podľa dátumu
splatnostisplátokvjednotlivýchmesiacochapočtumesačnýchsplátok,spôsobomvyplývajúcimzčlánku
4., ods. 4.5 zmluvných dojednaní, v zmysle ktorých dátum splatnosti poslednej splátky uvedený v
oznámeníoschváleníúverujezároveňtermínomkonečnejsplatnosti.Podpornežalovanýpoukázalajna

rozhodnutieSúdnehodvoraEÚvoveciC-42/15,kedysamotnýsúdnydvoruvádza,žeohľadnesplatnosti
splátok nie je potrebné, aby zmluva uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny
dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať
dátumy týchto splátok (výrok II rozsudku v spomenutej veci). Logickým dôsledkom a prepojením tohto
záveru s náležitosťou „termín konečnej splatnosti“ je to, že postačuje také uvedenie údajov, ktoré termín
konečnej splatnosti umožňuje identifikovať na základe v zmluve uvedených údajov, čo bolo zo strany

žalovaného splnené - žalobca mal objektívnu vedomosť o tom, kedy nastáva termín splatnosti prvej i
poslednej splátky úveru (vychádzajúc z počtu splátok a obsahu Oznámenia veriteľa o schválení úveru
a Splátkového kalendára). Zmluva o revolvingovom úvere požadované informácie podľa žalovaného
obsahovala,atospôsobomvyplývajúcimzobsahujednotlivýchdokumentov,ktorépodľavôlezmluvných
strán predstavovali jej neoddeliteľnú súčasť. Náležitosť „doba trvania zmluvy“ je v každej zmluve o

revolvingovom úvere uvedená. Konkrétne sa uvádza v článku 9., ods. 9.1 zmluvných dojednaní, podľa
ktorého Táto Zmluva o RÚ sa uzatvára na dobu neurčitú ...

19. Žalovaný zdôraznil, že žiadne ustanovenie platného právneho poriadku nevyžaduje, aby bola
podpisovaná každá strana zmluvy (v prípade, ak pozostáva z viacerých strán). Z tvrdení žalobcu

nevyplýva žiadny zákonný dôvod, pre ktorý by malo byť tomu inak práve v prípade zmluvného vzťahu
sporových strán. Tvrdil preto, že nie je daný žiadny zákonný dôvod pre záver, že úver je bez úročný a
bez poplatkov. Žalovaný poprel aj tvrdenia žalobcu o absencii výšky, počtu a termínoch splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov, nakoľko nie je v zmluve výslovne rozpísané, v akej časti zo sumy splátky je
splátka istiny, v akej splátka úroku a v akej výške splátka prípadných poplatkov.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný navrhol súdu žalobu v celom rozsahu zamietol a súčasne
zaviazať žalobcu k náhrade trov právneho zastúpenia žalovaného.

21. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 24.09.2018 primárne poukázal na skutočnosť, že medzi stranami

sporu, t.j. zmluvnými stranami zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá je predmetom prejednávaného
sporu, neexistujú dva obsahovo zhodné prejavy vôle v písomnej forme, ktoré by svedčali o platnom
uzatvorení zmluvy. Žalobca v danej prejednávanej veci akceptoval znenie povinných náležitostí zmluvy o
spotrebiteľskomúverelenvtakejmiere,akosútietovyjadrenévbode5.Žiadosti/Zmluvy.Bod5.Žiadosti/
Zmluvy je návrhom žalobcu na uzatvorenie zmluvy. Bod 6. Žiadosti/Zmluvy ako aj Oznámenie veriteľa

o schválení úveru dlžníkovi mali byť a mohli byť akceptom návrhu žalobcu. V bode 6. Žiadosti/Zmluvy
sa ale oproti bodu 5. Žiadosti/Zmluvy uvádza iný údaj RPMN. V Oznámení veriteľa o schválení úveru
dlžníkovi sa uvádza oproti bodu 5. Žiadosti/Zmluvy celkom nový údaj a to termín konečnej splatnosti
- dátum splatnosti poslednej splátky úveru: 14.08.2018, termín splatnosti jednotlivých splátok - dátum
splatnosti splátky v priebehu periódy splácania: 14. Žalobca je tak jednoznačne toho názoru, že z

dôvodov vyššie uvedených (teda nie len z dôvodu zmeny v údaji RPMN), k platnému uzatvoreniu zmluvy
nedošlo.

22. Žalobca ďalej uviedol, že prijatie návrhu musí byť v zmysle Občianskeho zákonníka úplné. Všetky
vyššie popísané náležitosti sú obligatórnymi náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v rámci

ktorých sa vyžaduje úplná zhoda medzi návrhom na uzatvorenia zmluvy a jeho prijatím. Ak dodávateľ
hodnoty jednotlivých zákonom obligatórnych náležitostí zmení, máme za to, že zo strany dodávateľa
nejde o prijatie návrhu, ale o nový návrh podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka. K platnému
uzatvoreniu zmluvy teda môže logicky dôjsť až po prijatí nového návrhu. Námietku žalovaného, že
údaj RPMN nie je možné dohodnúť žalobca považuje za irelevantnú. To, že sa údaj RPMN určuje

presne stanoveným zákonným postupom podľa neho neznamená, že sa môže v jednotlivých listinách
(majúcich tvoriť zmluvu) líšiť. Poukázal pri tom na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp.
zn. 13Co/1266/2014 zo dňa 09.12.2014, v ktorom rozsudku mal súd za to, že predmetná zmluva je
neplatná. Odporca dňa 01. 12. 2010 podpísal formulárovú žiadosť, tak ako aj vyplýva zo zmluvnýchdojednaní bodu 2 - 2.1, že sa zmluva uzatvára na predtlačenom formulári veriteľa. Uvedenú žiadosť súd
posúdil ako návrh na uzatvorenie zmluvy. Predmetná zmluva predložená ako dôkaz navrhovateľom nie
je platnou zmluvou v súlade s § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko zmluva o spotrebiteľskom

úvere vyžaduje pre svoju platnosť v súlade s § 4 ods. 1zákona o spotrebiteľských úveroch a §
40 ods. 1 Občianskeho. zákonníka písomnú formu ...V konaní nebolo preukázané, že by písomný
návrh - žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru predloženého dlžníkom (odporcom) bol prijatý
veriteľom (navrhovateľom), nakoľko prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo
iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Pokiaľ však má byť zmluva jasná,

zrozumiteľná a nemá byť zavádzajúca, nesmie sa žiadny údaj v rôznych častiach textu odlišovať od
údaja prvotného. Uvádzať odlišné údaje o výške RPMN a odôvodniť túto skutočnosť spôsobom výpočtu
a dĺžky trvania úveru, nie je možné, pretože takáto skutočnosť je pre spotrebiteľa zavádzajúca.

23. Pokiaľ ide o bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru v dôsledku absencie obligatórnych náležitostí
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, žalobca podporne uviedol, že v zmysle slovenského zákona

o spotrebiteľských úveroch je neuvedenie náležitosti termín konečnej splatnosti sankcionované
bezúročnosťou úveru. Obmedzenia členských štátov v stanovení jednotlivých sankcií sú pritom
vymedzené jedine tou požiadavkou, aby tieto sankcie boli účinné, primerané a odrádzajúce.
Sankcionovanie úveru jeho bezúročnosťou pri neuvedení náležitosti termín konečnej splatnosti je pritom
práve takou sankciou, ktorá je účinná, primeraná a aj odrádzajúca. K tým situáciám, kedy už nie je

možné považovať sankciu stratu nároku na úroky a poplatky za primeranú, sa vyjadril SD EÚ vo vyššie
citovanom rozsudku nasledovne: 72/ Za primerané by sa však nemalo považovať, ak v súlade s touto
vnútroštátnou právnou úpravou uplatnenie takejto sankcie vyvoláva voči veriteľovi závažné následky v
prípade neuvedenia niektorých náležitostí spomedzi náležitostí upravených v článku 10 ods. 2 smernice
2008/48, ktoré svojou povahou nemôžu mať vplyv na schopnosť dlžníka posúdiť rozsah svojho záväzku,

ako je najmä názov a sídlo príslušného orgánu dohľadu uvedené v článku 10 ods. 2 písm. v) tejto
smernice.

24. Pokiaľ ide o poplatok za poskytnutie úveru vo výške 111,00,-eur. Žalobca ho naďalej považoval za
neplatný, a to z dôvodu jeho fiktívnosti, netransparentnosti, preto ani nemohol byť započítaný proti istine

úveru. Ak je v zmluve nesprávne uvedená celková výška spotrebiteľského úveru, nesprávnou musí byť
aj RPMN. Pokiaľ ide o výšku, počet a termíny splátok, predmetná náležitosť sa nachádza len v listine
Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ktorú žalobca nepodpísal. Absentuje tak vyjadrenie tejto
náležitosti v písomnej forme.

25. Na základe uvedených skutočností žalobca trval na svojich tvrdeniach a žiadal podanej žalobe
vyhovieť v plnom rozsahu.

26.Žalovanývovyjadrenízodňa30.11.2018opätovnezdôraznilmylnúúvahužalobcuodojednanívýšky
RPMN v zmluve. Zároveň poznamenal na základe tvrdenia žalobcu, že Oznámenie veriteľa o schválení

úveru predstavuje dokument, ktorý ma informatívnu povahu a ktorý je iba potvrdením už dojednaných
náležitostí medzi zmluvnými stranami, ktoré sú obsahom samotnej zmluvy. Cieľom predmetnej listiny
je predovšetkým informovanosť spotrebiteľa titulom zhrnutia už dohodnutých zmluvných údajov -
teda aj termínu konečnej splatnosti, ktorý bol v zmluve vymedzený dostatočným a pre spotrebiteľa
zrozumiteľným spôsobom.

27. Z hľadiska ustanovenia § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka je písomná forma právneho úkonu
zachovaná vtedy, ak je listina o tomto právnom úkone aj podpísaná. Zákon nevyžaduje, aby jednotlivé
strany tvoriace listinu o právnom úkone boli samostatne podpisované. Aj v súdnej praxi sa ustálil názor,
že ak je listina o právnom úkone tvorená viacerými listami (hárkami), potom na to aby tvorili jednu listinu,

musia byť tieto spojené tak, aby tvorili technickú jednotu (porov. stanovisko NS SR sp. zn. Cpj. 33/01).
A len listina ako celok má byť podpísaná.

28. Žalovaný opätovne poprel aj tvrdenie žalobcu, že poplatok za poskytnutie úveru je neplatný. Ako
základnú skutočnosť ohľadne „poplatku za poskytnutie úveru“ žalovaný uviedol, že otázka poplatku,

jeho prípustnosti a prijateľnosti bola osobitne posúdená Národnou bankou Slovenska vo veci vedenej
pod číslom OFS - 12322/2015. Zo záverov prijatých v danom konaní o.i. vyplýva, že „V danom prípade
predstavuje poplatok za poskytnutie spotrebiteľského úveru (spolu s úrokom) plnenia za poskytnutie
služby. (...) V nich je transparentným spôsobom uvedené, že „poplatok za poskytnutie úveru“ jesúvisiacim nákladom pri poskytnutí spotrebiteľského úveru. Poplatok je takisto zreteľne uvedený v
obochžiadostiachoposkytnutiespotrebiteľskéhoúverurevolvingovéhodruhu/Zmluvaospotrebiteľskom
úvere revolvingového druhu.“ Národná banka Slovenska prijala uvedený záver na základe kompetencie

vyplývajúcej jej z ustanovenia § 1 ods. 3 písm. a), psím c) zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad
finančným trhom ako vrcholný orgán vykonávajúci dohľad nad činnosťou subjektov vykonávajúcich
činnosť na základe zákona č. 129/2010 Z.z. Poplatok za poskytnutie úveru je štandardne vyžadovaný
subjektmi na finančnom trhu a v žiadnom prípade sa nemožno na tomto základe dovolávať bezúročnosti
danéhoúveru.Žalobcabolodanompoplatkuriadneinformovanýasúhlasilsnímvčasepodaniažiadosti

o poskytnutie revolvingového úveru žalovanému. Ak by s ním v danom čase nesúhlasil, nepožadoval
by od žalovaného poskytnutie predmetného úveru.

29. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je úverová zmluva, ktorá je ako zmluvný typ upravená v zákone č.
513/1991Zb.Obchodnýzákonníkvplatnomznení.Sohľadomnaskutočnosť,kedyzmluvnoustranouna
stranedlžníkajespotrebiteľ,aplikujúsanazmluvuustanoveniaupravujúcespotrebiteľsképrávnevzťahy

(zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v
znení neskorších predpisov, ustanovenia § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka). Poplatky spojené so
spotrebiteľským úverom boli a sú bežnou súčasťou obchodnej praxe spojenej s poskytovaním úverov,
pričom tento fakt bol a je zohľadnený aj príslušnou právnou úpravou. Už zákon č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o

Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov definoval v § 2 písm. e) poplatok ako
akúkoľvek platbu, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi v súvislosti s poskytovaním úveru, okrem
úrokov. Zákon č. 129/2010 Z.z. legálnu definíciu poplatku nemá, no vo viacerých ustanoveniach hovorí
o poplatku/och, pričom z tejto úpravy je zrejmé, že pod uvedeným pojmom sa má na mysli iná platba
ako je úrok (napríklad v § 1 ods. 3 písm. i), § 2 písm. g), a pod.). Žalovaný poukázal, že s účinnosťou

od 10.06. 2013 bola vykonaná zmena právnej úpravy poplatkov v zákone č. 129/2010 Z.z., kedy podľa
novo prijatého ustanovenia (§ 9 ods. 10) Veriteľovi sa zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu
poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu spotrebiteľského
úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený spotrebiteľský úver a ktorého zriadenie alebo
vedenie je podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo poskytnutia spotrebiteľského úveru za

ponúkanýchpodmienok;toneplatí,akideoúčetpodľa§708až715Obchodnéhozákonníka,osobitného
zákona alebo o osobitnú službu, ktorá nie je podmienkou úverového vzťahu a ktorej podmienkou
poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa. Zámer pre prijatie uvedenej úpravy bol v dôvodovej správe
k zákonu (pozn. zákon č. 132/2013 Z.z.) vyjadrený takto: Cieľom ustanovenia je zakázať veriteľom
požadovať od spotrebiteľov poplatky alebo akúkoľvek odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu úveru

alebo účtu, na ktorom je úver vedený a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou úverového
vzťahu. Zákon v otázke poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom teda zaviedol výslovnú úpravu
toho, aké poplatky pri spotrebiteľskom úvere sú ex lege zakázané.
Poplatok za poskytnutie úveru je pritom všeobecne rozšírenou položkou, rovnako ako bol poplatok za
vedenie, správu a evidenciu spotrebiteľského úveru. Je preto podľa nášho názoru opodstatnené tvrdiť

a prijať aj záver, že táto položka v rámci celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom
nepredstavuje takú kategóriu, aby musela byť zakázaná ako taká. To podľa žalovaného potvrdzuje aj
spomenutá dôvodová správa. Z prijatej zákonnej úpravy podľa žalovaného vyplýva, že zákonodarca
poplatok nepovažoval za poskytnutie úveru za problematický a neprípustný. Týmto poukazujeme na
to, že v rámci pomerne podrobnej a rozsiahlej úpravy poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom

by aj v zmysle teórie racionálneho zákonodarcu bolo prirodzené a očakávateľné, že by sa zakázal aj
poplatok za poskytnutie úveru, ak by bol považovaný za problematický a neprípustný. Prijatím zákona
č. 132/2013 Z.z. sa vytvorila relatívne ucelená úprava poplatkov voči bankám, stavebným sporiteľniam
a iným poskytovateľom úverov, a zároveň aj jej obsah bol vymedzený pomerne presne (nezakazujú sa
poplatky ako také, ale len presne určené). Prijatá právna úprava predstavuje tak aj vytvorenie určitého

rámca právnej istoty pre všetkých účastníkov dotknutých právnych vzťahov. Na základe uvedeného
mal žalovaný za to, že poplatok za poskytnutie úveru je prípustný a dovolený. Z jeho označenia je
nepochybné, za čo konkrétne sa uhrádza. Netýka sa žiadnej z činností uvádzaných v zákone ako
vedenie, evidencia alebo správa spotrebiteľského úveru. Na rozdiel od pojmov vedenie, evidencia alebo
správa úveru, ktoré sú do určitej miery vďaka svojej všeobecnosti viacvýznamové, v prípade poplatku

za poskytnutie úveru je obsahovo presne a transparentne vyjadrené, za čo sa poplatok platí. Poplatok
teda definuje svojím názvom (označením), za čo sa platí. Ide o platbu za takú činnosť, ktorá je aj v
záujme spotrebiteľa (získanie peňažných prostriedkov). Platba (poplatok, odmena) za činnosť, ktorá je v
záujme oboch účastníkov úverového vzťahu nie je slovenskému právnemu poriadku neznáma. Žalovanýuviedol, že poplatok za poskytnutie úveru nie je platený za niečo, čo by nebolo v záujme klienta. K
použiteľnosti uvedeného zjednocujúceho stanoviska českého Najvyššieho súdu nás vedie nielen blízka
právna tradícia a podobnosť právnej úpravy. Ale aj fakt, kedy tam riešená otázka dovodila prípustnosť

takých poplatkov, ktoré sú u nás zo zákona zakázané. To legitimizuje správnosť záveru, že zákonodarca
skutočne mal úmysel zakazovať z oblasti poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom len tie, ktoré
považoval za neprípustné. Poplatok za poskytnutie úveru nemôže byť neprípustný len preto, že ho platí
spotrebiteľ.Poskytnutieúveruječinnosťou,ktorásarealizujenazákladezmluvyospotrebiteľskomúvere
a je aj v záujme spotrebiteľa. O jeho platení a výške spotrebiteľ z uzavretej zmluvy vedel. Poplatok

za poskytnutie úveru je v zmluve o úvere uvedený transparentným spôsobom, ktorý vyplýva z jeho
jednoznačného označenia. Rovnako je zreteľne uvedená aj výška poplatku. Na základe uvedených
skutočností, ako aj jednoznačne formulované stanovisko Národnej banky Slovenska legitimizujúcej
jeho postup žalovaný tvrdil, že poplatok za poskytnutie úveru nie je protiprávnym a neporušuje žiadne
zákonné ustanovenie.

30.Pokiaľideočleneniesplátky,výkladpodávanýžalobcompodľažalovanéhoneobstojí.Podľanehonie
je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna
vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. V zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z.z.
nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda
rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie §

9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto
ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Uvedené závery podľa žalovaného potvrdzuje aj
odôvodnenieuzneseniaNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky,č.k.3Cdo146/2017zodňa22.02.2018,
v obsahu ktorého sa po konštatovaní vyššie uvedených skutočností uvádza tiež nasledovné, cit.:

„Od 01. mája 2018 sa legislatívne pregnantnejším vyjadrením odstráni možnosť rôzneho výkladu
predmetného ustanovenia, ktorú bolo možné (a potrebné) preklenúť už podľa doterajšej právnej úpravy
jeho eurokonformným výkladom.“

31. Súd vytýčil termín pojednávania na 31.01.2019. Na pojednávaní žalobca bol prítomný, doručenie

predvolania mal vykázané dňa 08.01.2019. Žalovaný nebol na pojednávaní prítomný, doručenie
predvolania mal vykázané dňa 08.01.2019. Svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil písomným
podaním zo dňa 14.01.2019, zároveň súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti.
Preto súd v zmysle § 180 CSP nariadil pojednávanie v neprítomnosti žalovaného.

32. Súd vykonal dokazovanie prečítaním žaloby zo dňa 16.11.2017, žiadosti o poskytnutie
spotrebiteľského úveru revolvingového typu/zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu,
zmluvných dojednaní, predžalobnej výzvy zo dňa 07.11.2017, zo dňa 10.11.2017, úrokových sadzieb
ECB, výpisu z obchodného registra žalovaného zo dňa 13.11.2017, dohody o poskytovaní služieb
č. XXXXXXXXXX, oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere

č. XXXXXXXXXX, príjmových pokladničných dokladov, všeobecnej plnej moci zo dňa 07.11.2017,
prehľadu transakcií, uznesenia č.k. 4Csp/313/2017-52 zo dňa 15.08.2018, vyjadrenia žalovaného zo
dňa 28.08.2018 k žalobe, uznesenia č.k. 4Csp/313/2017-74 zo dňa 13.09.2018, vyjadrenia žalobcu
zo dňa 25.09.2018, uznesenia č.k. 4Csp/313/2017-81 zo dňa 06.11.2018, podania žalovaného zo dňa
03.12.2018, oznámenia žalovaného zo dňa 14.01.2019 a zistil nasledovný skutkový stav:

33. Dňa 10.02.2015 medzi stranami sporu bola uzatvorená Zmluva o revolvingovom úvere číslo
XXXXXXXXXX (ďalej len „úverová zmluva“), predmetom ktorej bol úver vo výške 1.110,- eur s počtom
splátok 42, pri mesačnej splátke vrátane úrokov 34,91 eur, pri RPMN 25,58 %, ročnej úrokovej sadzby
17,69 %, priemernej RPMN za úver 36,30 %, poplatku za poskytnutie úveru 111,-eur a celkovej čiastky,

ktorú musí dlžník zaplatiť 1.577,22 eur. Uvedené skutočnosti vyplývajú z bodu 6 "Údaje o schválenom
spotrebiteľskom úvere revolvingového typu". V bode 8 časti 8.1 bola dohodnutá v prípade omeškania
dlžníkasúhradoumesačnejsplátkyalebojejčastizmluvnápokutavovýške0,04%dlžnejsumyzakaždý
deň omeškania, t. j. 14,6 % ročne. Bod 6 zmluvy označený ako "Údaje o schválenom spotrebiteľskom
úvere revolvingového typu v €" je uvedené nevypĺňajte, nakoľko je zrejmé, že to vyplnil žalovaný, resp.

jeho zástupca, bod 5 zmluvy "Údaje o požadovanom spotrebiteľskom úvere revolvingového typu v
€" vyplnil žalobca a zmluvu podpísal 02.02.2015. V bode 5 "Údaje o požadovanom spotrebiteľskom
úvere revolvingového typu" sú zhodné údaje ako v bode 6 "Údaje o schválenom spotrebiteľskom úvererevolvingového typu", avšak je odlišnosť čo sa týka RPMN za úver, kde v bode 5 je 25,73 % a v bode
6 je 25,58 %.

34. Dňa 10.02.2015 vypracoval žalovaný ako veriteľ "Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi
- Zmluva o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX" pre žalobcu ako dlžníka, kde uviedol údaje o
schválenom úvere. Hoci žalovaný vo vyjadreniach uviedol, že predmetné oznámenie predstavuje len
zdrhnutie údajov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, napriek tomu sú v ňom doplnené údaje, ktoré
samotná úverová zmluva neobsahuje, a to dátum splatnosti každej splátky a dátum splatnosti úveru.

35. Z uvedených listinných dôkazov je preto zrejmé, že žalobcovi bol poskytnutý úver vo výške
1.100,-eur, avšak reálne mu bola vyplatená len čiastka 999,-eur, keďže v zmysle bodu 2.5 zmluvných
dojednaní zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o. (ďalej len „zmluvné dojednania“), poplatok za poskytnutie úveru je splatný v deň uzavretia zmluvy
o revolvingovom úvere.

36. Podľa predložených pokladničných príjmov (viď. č. l. 32-38) žalobca v prospech žalovaného uhradil
sumu spolu vo výške 1.635,66 eur.

37. Z dôvodu absolútnej neplatnosti úverovej zmluvy mal žalobca za to, že žalovaný sa na jeho úrok

bezdôvodne obohatil tým, že bez právneho titulu prijímal úhrady od žalobcu nad rámec istiny úveru za
obdobieod06.07.2016do13.08.2017spoluvovýške636,66eur(úhrady1.635,66eurmínusistinaúveru
999,-eur). Preto predžalobnou výzvou zo dňa 07.11.2017 vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného
obohatenia vo výške 525,66 eur v lehote na plnenie do 12.11.2017 a následne ďalšou predžalobnou
výzvou zo dňa 10.11.2017 bol žalovaný vyzvaný na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 111,-

eur v lehote na plnenie do 15.11.2017. Keďže žalovaný na základe predžalobnej výzvy v prospech
žalobcu neplnil, žalobca si uplatnil v spore odo dňa nasledujúceho po dni určenom v predžalobných
výzvach ako lehota na plnenie zákonný úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka
v spojení s § 3 a § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z..

38. Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z., účinný k 10.02.2015, zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej
podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto
náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak

ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a
identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o
spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere
obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta
právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť

reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu
osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania
a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo
službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky

upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere
vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar
alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu
spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú
sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia,

v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob
vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského
úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského
úveru,j)ročnúpercentuálnumierunákladovacelkovúčiastku,ktorúmusíspotrebiteľzaplatiť,vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k
jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne
a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý
obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov,

ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného
alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie
účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie
a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za
akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania

spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q)
veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony
notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo
na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského
úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti

podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti
mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho
vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa
§ 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného

kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný
spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2
za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na
príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych
dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny

štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za
predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

39. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., účinný k 10.02.2015, poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu

podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm.
a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí
splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v
zmluveospotrebiteľskomúverejeuvedenánesprávneročnápercentuálnamieranákladovvneprospech
spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

40. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné

dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

41. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 9 Občianskeho zákonníka účinný k 10.02.2015, spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide
o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto
zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak

dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom
sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť
oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy nainého dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo
zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za
konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú

alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za
škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak
spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť
od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú
dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú

bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy,
ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné
podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v
čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby
spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne
prekročená v čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil

neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú prístup
k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva,
ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo úplného
nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa
domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči

dodávateľovi, n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na
ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na
prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho
plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi, p)
obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú

uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) umožňujú, aby bol spor medzi
stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom,
s) požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane
vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody
o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa, t) požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej

poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa, u) požadujú od spotrebiteľa,
aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy bolo zrejmé, že predmet zmluvy
možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase, v) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých
spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v
zmluvealebozaktoréspotrebiteľnedostávadohodnutéprotiplnenie.Neprijateľnépodmienkyupravenév

spotrebiteľskýchzmluváchsúneplatné.Akideoplneniezospotrebiteľskejzmluvy,ktorésamávykonaťv
splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania
so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

42.Podľa§451ods.1,2Občianskehozákonníka,účinnýk10.02.2015,ktosanaúkorinéhobezdôvodne
obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

43. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinný k 10.02.2015, ak právny úkon nebol urobený vo
forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

44. Podľa § 44 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, účinný k 10.02.2015, zmluva je uzavretá okamihom,
keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe

neznamenajú prijatie návrhu. Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo
iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď,
ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu
navrhovanej zmluvy. Ak je návrh určený dvom alebo viacerým osobám, a z jeho obsahu vyplýva, že
úmyslom navrhovateľa je, aby všetky osoby, ktorým je návrh určený, sa stali stranou zmluvy, je zmluva

uzavretá, ak všetky tieto osoby návrh prijmú.

45. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právood zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 Nariadenia
vlády č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 10c Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška
úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po

31. januári 2013.

46. Súd zmluvu o revolvingovom úvere uzatvorenú medzi stranami sporu dňa 10.02.2015 posúdil ako
spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, na ktorú sa vzťahuje zákon o
spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z., účinný v čase uzatvorenia zmluvy.

47. Predmetom sporu je zaplatenie sumy 636,66 eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného
obohatenia na strane žalovaného z dôvodu neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX
zo dňa 10.02.2015, resp. jej bezúročnosti a bezpoplatkovosti.

48. Zo Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500102083

vyplýva, že žalobca požiadal žalovaného o poskytnutie úveru vo výške 1.110,-eur a to za splatnosti
úveru (počet splátok) 42, mesačná splátka 34,91 eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť 1.577,22
eur, predpokladaná RPMN 25,73 %, ročná úroková sadzba 17,69 %, priemerná RPMN 36,30 %,
poskytnutá čiastka revolvingu 1.110,- eur, celková čiastka revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť 1.577,22
eur, predpokladaná RPMN po poskytnutí revolvingu 25,73 %, ročná úroková sadzba revolvingu 17,69

%, poplatok za poskytnutie úveru 111,- eur. Tieto údaje boli vyplnené žalobcom v bode 5 Žiadosti o
poskytnutie revolvingového úveru. Žalobca tento návrh, resp. žiadosť podpísal dňa 02.02.2015. V bode
6 Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru je ďalej uvedené, že poskytnutá čiastka úveru je vo výške
1.110,- eur, splatnosť úveru (počet splátok) 42, mesačná splátka 34,91 eur, celková čiastka ktorú musí
dlžník zaplatiť 1.577,22 eur, RPMN 25,58 %, ročná úroková sadzba 17,69 %, priemerná RPMN za úver

36,30 %, poskytnutá čiastka revolvingu 1.110,- eur, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník
zaplatiť 1.577,22 eur, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 25,58 %, ročná úroková
sadzba revolvingu 17,69 %, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 5,05 %, poplatok za poskytnutie
úveru 111,- eur. Túto zmluvu žalovaný podpísal dňa 10.02.2015.

49. Podľa ods. 2 bodu 2.1 zmluvných dojednaní, Zmluva o revolvingovom úvere sa uzatvára na
predtlačenom formulári veriteľa. Vyplnená Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru podpísaná
dlžníkom, spoludlžníkom 1/, spoludlžníkom 2/ je návrhom na uzatvorenie Zmluvy o revolvingovom
úvere. Zmluva o revolvingovom úvere je uzatvorená a nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpisu
dlžníka, spoludlžníka 1/, spoludlžníka 2/ a veriteľa. Dlžník vyplní do formulára Žiadosti o poskytnutie

revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere ním požadovanú výšku úveru a súhlasí s tým,
že veriteľ je oprávnený po posúdení schopnosti dlžníka splácať úver, výšku úveru znížiť a schváliť
iné parametre požadovaného úveru ako dlžník uviedol v bode 5 Žiadosti o poskytnutie revolvingového
úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere, pričom výška úrokovej sadzby a RPMN nebude vyššia než v
prípade úveru požadovaného dlžníkom v bode 5 Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/ Zmluvy

o revolvingovom úvere bez toho, aby to znamenalo porušenie povinnosti zo strany veriteľa.

50. Podľa ods. 2 bodu 2.2 Zmluvných dojednaní, veriteľ je povinný odoslať dlžníkovi Oznámenie veriteľa
o schválení úveru dlžníkovi a jeden rovnopis Zmluvy o revolvingovom úvere.

51. Z Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníka - Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX.
zo dňa 10.02.2015 vyplýva, že žalovaný schválil žalobcovi úver vo výške 1.100,-eur. Oznámenie
obsahuje aj dátum splatnosti prvej splátky úveru a to 14.03.2015 a dátum splatnosti poslednej splátky
úveru a to 14.08.2018.

52. Preskúmaním zmluvy o revolvingovom úvere, ktorý však čo do svojej podstaty je klasický úverový
vzťah, nie revolvingový zistil, že v zmluve absentuje v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.
z. TERMÍNY splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, v zmluve je uvedená len výška mesačnej splátky
a počet splátok. V zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ absentuje aj doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úverea termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Tieto všetky chýbajúce údaje čo sa týka termínu
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov ako aj doba trvania zmluvy o úvere a termín konečnej splatnosti
úveru, sú uvedené len v "Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi" (čl. 6 spisu), ktoré Oznámenie

však nemožno považovať za písomne uzatvorenú zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 1
zákona č. 129/2010 Z. z. v znení ku dňu podpisu zmluvy. Toto Oznámenie je podpísané len veriteľom a
nie dlžníkom, preto toto nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere.

53. Z vykonaného dokazovania mal súd zároveň preukázané, že žalobca, ako dlžník, podpísal a

vyplnil body 1. až 5. žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu/zmluvy o
spotrebiteľskom úvere revolvingového typu ako jednostranného právneho úkonu, ktorý je písomným
návrhom na uzavretie zmluvy dňa 02.02.2015. Následne zástupca žalovaného dňa 10.02.2015 podpísal
a vyplnil bod 6 predmetnej žiadosti (údaje o schválenom spotrebiteľskom úvere revolvingového typu) a
vystavil oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ktoré malo byť prijatím návrhu a teda uzavretím
zmluvy. Nakoľko návrh na uzavretie zmluvy (žiadosť) a prijatie návrhu (žiadosť - bod 6 a oznámenie

veriteľa o schválení úveru dlžníkovi) nie sú totožné, líšia sa v údaji o RPMN pre úver, pričom návrh
obsahuje výšku RPMN 25,73 % a údaje o schválenom revolvingovom úvere údaj 25,58 %, nemožno
teda hovoriť o akceptácii návrhu (žiadosti) zo strany žalobcu, ale o novom návrhu, ktorý by mal byť
dlžníkom písomne prijatý alebo odmietnutý (§ 44 Občianskeho zákonníka). Súd sa síce stotožnil s
tvrdením žalovaného o nemožnosti dojednania RPMN, nakoľko tento údaj je určený na základe vopred

určeného vzorca, avšak tento vzorec je nemenný a vychádza z údajov v zmluve, a teda pri nezmenenej
výške čerpaného úveru, výške splátky, počte splátok a výške poplatku nemôže nastať zmena RPMN.
Súdzároveňzdôrazňuje,žeúdajoRPMNjedôležitýpredlžníkaprirozhodovaníotom,čispodmienkami
úveru súhlasí alebo nie a tento údaj poskytuje dlžníkovi výlučne veriteľ. Preto je nemysliteľné, aby bol
dlžníkovi pri návrhu zmluvy poskytnutý údaj odlišný ako pri jej schvaľovaní.

54. Keďže žalovaný v konaní nepreukázal, že by dlžník následne po zmene údaja o výške RPMN za
úver urobil ďalší písomný úkon, z ktorého by vyplynulo, že by takýto nový návrh žalovaného prijal, súd
na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nemal preukázanú existenciu dvoch platných
vzájomných a obsahovo zhodných písomných prejavov vôle zmluvných strán v časti údajov pre úver (je

právne bezvýznamné, či zmena týchto údajov bola v prospech alebo v neprospech spotrebiteľa), a teda
v dôsledku nedodržania obligatórnej písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere je táto neplatná (§
9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

55. Súd zároveň poukazuje, že aj v prípade platne uzavretej úverovej zmluvy, táto neobsahuje údaje

v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/, k/, a preto aj v prípade platnej zmluvy o úvere by súd považoval úver za
bezúročný a bez poplatkov s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z.

56. Na základe uvedených skutočností súd vyhodnotil zmluvu jednak ako neplatnú pre nedodržanie
obligatórnej písomnej formy, ale v prípade ak by bola aj platná, súd vyhodnotil úver poskytnutý z

titulu Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX ako bezúročný a bez poplatkov. Na základe
vykonaného dokazovania mal súd za to, že žalobcovi bol poskytnutý úver vo výške 999,- eur (po
odrátaní sumy poplatku za poskytnutie úveru, t. j. 1.110 - 111), nie vo výške 1.110,- eur, tak ako to
vyplýva z písomnej zmluvy, z ktorého žalobca uhradil sumu 1.635,66 eur. Na základe uvedeného je preto
zrejmé, že sa žalovaný bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu a teda žalobcovi vzniklo právo na vydanie

bezdôvodného obohatenia v sume 636,66 eur.

57. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania preto súd zaviazal žalovaného z titulu vydania
bezdôvodného obohatenia na zaplatenie sumy 636,66 eur s príslušnými úrokom z omeškania odo dňa
nasledujúceho po uplynutí lehoty na plnenie podľa predžalobných výziev (č. l. 19, 20) vo výške 5 %

ročne zo sumy 525,66 eur od 13.11.2017 do zaplatenia a vo výške 5 % ročne zo sumy 111,- eur od
16.11.2017 do zaplatenia.

58.Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§255ods.2CSP,akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov

konania právo.

59. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštanciepo právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

60. Keďže žalobca mal v konaní plný úspech, súd mu v súlade s § 255 ods. 2 CSP priznal náhradu trov
konania vo výške 100 %. Po právoplatnosti rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania, súd v súlade
s § 262 ods. 2 CSP rozhodne o výške náhrady trov konania.

61. Podľa § 232 ods. 2 a 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný

márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od
právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

62. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky
a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť

celého plnenia.

63. Podľa § 217 ods. 1 CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v

Lučenci, Dr. Herza č. 14, písomne, v štyroch vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každá strana v spore dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie ja jej trovy.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany

alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody

neexistovali.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.